Snem Slovenskej republiky 1943
I. volebné obdobie. 10. zasadanie.
825.
Návrh
poslanca Dr. Aladára Kočiša a spoločníkov na vydanie zákona o Tlačovej komore.
Podpísaní navrhujú:
Snem Slovenské; republiky, ráč sa usniesť na tomto zákone:
Zákon
zo dňa 1943
o Tlačovej komore.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
DIEL I.
Všeobecné ustanovenia,
§ 1.
(1) Pre celé územie Slovenskej republiky sa zriaďuje Tlačová komora v ďalšom texte "Komora".
(2) Komora je verejnoprávnou organizáciou.
§ 2.
(1) Komora sa skladá zo sekcie novinárov a zo sekcie vydavateľov periodickej tlače; jej povinní členovia sa skladajú: zo všetkých novinárov a vydavateľov periodickej tlače.
(2) Novinárom podľa tohto zákona je: a) kto vyhovel podmienkam v §§ 4 a 6 tohto zákona, b) kto ako svoje hlavné povolanie a existenciu vykonáva duševnú činnosť, smerujúcu na vytvorenie redakčnej
2
časti periodickej tlače, vychádzajúcej na území Slovenskej republiky, c) kto svoj služobný pomer voči zamestnávateľovi má upravený podľa zákona č. 189 z r. 1936 Sb. z. a n.
(3) Vydavateľom podľa tohto zákona je, kto v smysle platných predpisov na periodickej tlači, vychádzajúcej na území Slovenskej republiky, je označený ako vydavateľ. Ak vydavateľ je právnickou osobou, vykonáva za ňu členské funkcie osoba, ktorá má právo značiť firmu; ak právnická osoba vydáva 2 alebo viac periodických tlačív, pre výkon funkcie člena Komory treba ustanoviť toľko osôb s právom značiť firmu, koľko je periodických tlačív.
§ 3.
Tituly, ktoré pre svoje osobné označenie iba členovia Komory sú oprávnení užívať, sú:
a) v sekcii novinárov: hlavný redaktor, zodpovedný redaktor, odborný redaktor, redaktor, pomocný redaktor a redačný čakateľ. Hlavný redaktor podržuje svoj titul aj pri inom služobnom zadelení. Ostatné podrobnosti určia vyhlášky Komory.
b) V sekcii vydavateľov: vydavateľ.
Osobitné ustanovenia o kvalifikácii novinárov,
§ 4.
(1) Novinárom môže byť len osoba star-šia 21 rokov, ktorá je svojprávna, nebola trestaná pre zločin alebo prečin z dôvodov nízkych alebo nečestných, nie je židovského vierovyznania alebo židovským miešancom I. stupňa, ktorá sa môže vykázať svedectvom dospelosti z niektorej strednej školy, alebo ktorá úspešne skončila odbornú novinársku školu na tuzemskom alebo uznanom cudzozemskom učilišti.
(2) Ak osoba, uvedená v ods. 1 nevie sa vykázať vysvedčením dospelosti alebo kvalifikáciou novinárskeho školenia, môže u Komory žiadať o potvrdenie kvalifikácie.
K žiadosti musí predložiť:
3
a) svedectvá o doterajšom školskom vzdelaní a svedectvá o doterajšom účinkovaní,
b) svoje články, v ktorých sú novinárskou metódou samostatne spracované niektoré udalosti alebo predmety,
c) náčrtok života (curriculum vitae), v ktorom musia byť opísané najmä okolnosti o doterajších osobných vzťahoch k novinárstvu,
d) svedectvo zachovalosti.
(3) Ak žiadosť nie je doložená dokladmi, uvedenými v ods. 2, treba ju hneď zamietnuť.
(4) Ak žiadosť podľa ods. 2 je riadne doložená, novinárska sekcia Komory dá články preskúmať znalcovi zo svojho stredu ustanovenému, na základe ktorého preskúmania potom usúdi, či novinárska hodnota predložených článkov stačí k odôvodneniu, aby žiadateľovi bola potvrdená novinárska kvalifikácia.
(5) V tom prípade treba žiadateľa pripustiť k rozhovoru s troma znalcami, ktorých novinárska sekcia Komory s prípadu na prípad určí z radov svojho členstva.
(6) Ak. úsudok podľa ods. 4 bude pre žiadateľa nepriaznivý, treba mu oznámiť, že nebol uznaný za spôsobilého pre potvrdenie kvalifikácie novinára.
(7) Ak sa žiadateľovi osvedčili aspoň dvaja znalci (ods. 6), že pre vykonávanie novinárskej funkcie má potrebné znalosti, vydá Komora žiadateľovi potvrdenie o kvalifikácií.
Prihlasovacia povinnosť.
§ 5.
(1) Vydavatelia sú povinní za seba i za novinárov, ktorých zamestnávajú, podať prihlášku príslušnej úradovni Komory, a to najneskoršie do 30 dní odo dňa vzniku predpokladov členstva a podať odhlášku v tom istom čase odo dňa zániku predpokladov členstva.
Prihlášku i odhlášku treba podať na tlačive, ktoré vydá Komora vlastným nákladom.
4
(2)Novinári sú povinní poskytnúť vydávateľovi dáta, potrebné na splnenie prihlasovacej povinnosti.
(3) Komora môže žiadať potvrdenie okolností, uvedených v prihláškach alebo odhláškach ako od vydavateľa tak aj od novinára.
Dobrovoľné členstvo.
§ 6.
(1) Novinár, ktorý vystúpil z redakcie periodickej tlače bez toho, že by prestúpil do redakcie inej, môže sa prihlásiť za dobrovoľného člena Komory.
(2) O prijatí, zamietnutí, prípadne zrušení dobrovoľného členstva rozhoduje Komora podľa voľného uváženia.
(3) V prípade prijatia dobrovoľného členstva vymeria Komora členské príspevky podľa platového základu v poslednom zamestnaní požívaného. Vymeraný členský príspevok platí dobrovoľný člen zo svojho. Ak by dobrovoľný člen svoj príspevok neodviedol do 30 dní odo dňa vymerania, dobrovoľné členstvo sa uňho samočinne zrušuje.
(4) Dobrovoľný člen požíva tie isté práva a má tie isté povinnosti ako člen riadny.
(5) Za dobrovoľného člena možno prijať aj osobu, ktorej hlavným povolaním nie je novinárstvo, ale je trvalým externým spolupracovníkom novín. O jeho prijatí ako aj o výške členských príspevok rozhoduje Komora.
Poslanie a pôsobnosť Komory.
§ 7.
Poslaním Komory je:
a) organizovať novinárov a vydavateľov na podklade stavovskom,
b) umožňovať spoluprácu novinárov a vydavateľov vo veciach spoločných záujmov a snažiť sa priateľsky riešiť nedorozumenia medzi vydavateľmi a novinármi,
c) zastupovať a hájiť záujmy členov vo všetkých ich životných zjavoch, ktoré sa týkajú tlače, novinárskeho a vydavateľ-
5
ského stavu, ich úloh a cieľov ako aj dôstojnosti a poslania tlače,
d) usilovať sa o zvýšenie kultúrnej a sociálnej úrovne členov,
e) dávať podnety a podporovať uskutočnenie všemožnej svojpomoci členov,
f) vylúčiť vzájomnú ničivú súťažlivosť členov,
g) dbať o osud nezamestnaných členov a o osud vdov a sirôt odumrelých členov,
h) založiť a udržovať študijné ústavy a aj inak dbať o výchovu dorastu,
i) so súhlasom Ministerstva zahraničných vecí nadväzovať á udržovať styky s cudzozemskými tlačovými organizáciami,
j) vydávať periodické komorné tlačivá a odborné publikácie,
k) vykonávať disciplinárnu právomoc nad svojimi členmi a ukladať disciplinárne tresty,
l) spolupôsobiť pri určovaní služobných podmienok a platových pomerov novinárov ako aj spolupôsobiť v otázkach rentability vo vydavateľských podnikaniach,
m) udeliť pocty osobám, ktoré sa zaslúžily o novinárstvo, či už vo forme čestného členstva alebo dekrétom uznania,
n) hospodáriť s majetkom a príjmami Komory,
o) zakladať a spravovať fondy, základiny a iné zariadenia,
p) zakladať a udržovať podniky a zariadenia, ktoré sú v súlade s poslaním Komory,
q) vykonávať príkazy, ktoré uložia zákony alebo úrady,
r) podávať všetkým úradom dobro-zdania vo veciach tlačových,
s) všetky úrady ako aj súdy vo veciach tlačových pred rozhodnutím musia si vyžiadať dobrozdanie Komory.
Organizácia Komory.
§ 8.
(1) Na čele Komory stojí predseda, ktorého z radov novinárov menuje a odvoláva prezident Republiky.
(2) Predseda Komory zastupuje Komoru, novinársky a vydavateľský stav navonok, vedie správu pôsobnosti Komory v
6
rámci právnych predpisov, podľa potrieb členov a podľa vlastnej iniciatívy s plnou a výlučnou osobnou zodpovednosťou.
§9.
(1) Novinári a vydavatelia, ktorí sú členmi národnostných skupín (§ 59 zák. č. 185/1939 Sl. z. ) zúčastnia sa na vedení Komory prostredníctvom splnomocnencov a ich zástupcov. Týchto splnomocnencov, a to jedného splnomocnenca a jeho zástupcu za vydavateľov a jedného splnomocnenca a jeho zástupcu za novinárov za súhlasu predsedu vlády menuje a odvoláva vodca príslušnej národnostnej skupiny.
(2) Predseda Komory vo veciach, ktoré sa osobitne týkajú členov — príslušníkov to národnostnej skupiny, môže v takýchto ich veciach rozhodnúť iba so súhlasom tohto splnomocnenca alebo jeho zástupcu.
§ 10.
(1) Pre spoluúčasť členov Komory v pôsobností predsedu zriaďuje sa poradný sbor.
(2) Poradný sbor podľa sekcií Komory má:
a) odbor novinárov,
b) odbor vydavateľov.
(3) Na čele odborov sú vedúci, ktorých menuje predseda Komory.
(4) Predseda je oprávnený a v prípadoch, uvedených v § 11, povinný záležito-sti Komory prerokovať s poradným sbo-rom a s ním sa poradiť.
§11.
(1) Predseda je povinný rokovať s poradným sborom (§ 10) a s ním sa poradiť v týchto záležitostiach:
a) určenie ideového a pracovného programu Komory,
b) rozhodovanie o potrebe právnych noriem a zaujatie stanoviska k zaslaným návrhom právnych noriem,
c) podávanie žiadostí a návrhov vláde,
d) prerokovanie návrhu na úpravu pracovných a platových pomerov členov,
e) prijímanie, vypovedanie a upravenie služobných a platových pomerov stálych
7
zamestnancov Komory vo vyšších službách,
f) ustálenie rozpočtu a prerokovanie záverečných účtov,
g) ustálenie členského príspevku a sadzby poplatkových pravidiel,
h) naloženie s majetkom Komory, najmä ak ide o scudzenie, zaťažovanie, nadobudnutie nemovitostí, darovanie a danie do zálohy, ak svojou povahou nejde o úlo-hy bežnej správy Komory,
ch) pozmenenie právnych foriem podnikov a zariadení Komory, alebo podnikov a zariadení, na ktorých je Komora prevažne zainteresovaná,
i) vzdanie sa nárokov Komory, uzavieranie pokonávky, ak nejde o bežné záležitosti nepatrného finančného významu,
j) pôžičky a garancie všetkého druhu,
k) rozpočtové presuny a výdavky, s ktorými rozpočet nerátal, pokiaľ tieto nie sú nepatrné,
l) vedenie sporu väčšieho rozsahu.
(2) V záležitostiach vyznačených v predchádzajúcom odseku, ktoré nestrpia odklad, možno od porady odhliadnuť, ale predseda je povinný pri najbližšej príležitosti oznámiť poradnému sboru takéto prípady ako aj spôsob vybavenia. Toto oznámenie môže poradný sbor vziať na vedomie bez rozpravy alebo môže sa o oznámení rozvinúť aj rozprava.
§12.
(1) Porady podľa § 10 svoláva predseda s primeraným termínom a s oznámením predmetu rokovania.
(2) Predseda môže na poradu pozvať aj úradníkov Komory, prípadne ich znalcov.
(3) Účasť členov poradného sboru na poradách je povinná. Ak člen poradného sboru z preukázateľných príčin nemôže sa zúčastniť na porade, postará sa sám o svoje zastúpenie tým, že na poradu vyšle náhradníka.
(4) Na poradách sa nehlasuje.
(5) O priebehu rokovania na poradách sa spíše zápisnica, ktorej správnosť overia dvaja členovia poradného sboru, prítomní
s
na porade, ktorých s prípadu na prípad určí predseda.
§ 13.
(1) Poradný sbor sa skladá z delegátov sekcií.
(2) Každá sekcia vysiela do poradného sboru voľbou na čas jedného roku 4 delegátov a 4 náhradníkov.
(3) Ďalšími členmi poradného sboru sú splnomocnenci národnostných skupín a ich zástupcovia.
(4) Volebný poriadok vydá Komora, tento však nadobúda platnosť až po jeho schválení predsedom vlády.
§ 14.
(1) Funkcia predsedu je funkciou čestnou.
(2) Predseda má nárok na úhradu skutočných výdavkov, spojených s výkonom funkcie z prostriedkov Komory.
(3) Členstvo v poradnom sbore je funkciou čestnou.
(4) Členovia poradného sboru majú nárok na náhradu cestovného z miesta svojho bydliska do sídla Komory a nárok na náhradu skutočných výloh z prostriedkov Komory.
(5) Výlohy podľa ods. 2 a 4 môžu byť paušalované.
§ 15.
Vyhlášky Komory sa uverejňujú v "Úradných novinách" a k platnému vyhláseniu stačí jediné uverejnenie
§ 16.
(1) Disciplinárnu právomoc Komory vykonáva disciplinárna komisia, ktorá sa skladá:
a) z disciplinárneho žalobcu,
b) z disciplinárneho senátu.
(2) Ak vzniknú spory medzi členmi, disciplinárny žalobca odpadá.
(3) Disciplinárneho žalobcu menuje a odvoláva predseda (§ 8) z radov členov Komory podľa možnosti práva znalého.
(4) Disciplinárny senát menuje predseda Komory na návrh sekcií.
9
(5) Disciplinárny senát sa skladá z 5 členov, z ktorých jedného predseda Komory menuje za predsedu senátu.
(6) Pri vymenovaní disciplinárneho senátu treba dbať na to, aby v prípade, disciplinárneho pokračovania senát sa skladal z členov tej národnosti, ku ktorej patrí obžalovaný.
(7) Ak vzniknú spory medzi členmi rozličných národností, každá z tangovaných národností vyšle do senátu po dvoch svojich členoch. Predsedu senátu ako piateho člena menuje predseda Komory podľa vlastného uváženia.
§ 17.
(1) Pre členstvo každej sekcie sa zriaďuje osobitný senát
(2) Členmi senátov sú delegáti sekcií (§ 13).
(3) Senátom náleží okrem prípadov obžalovaných disciplinárnym žalobcom rozhodovať o osobných sporoch, sťažnostiach a žalobách členov medzi sebou alebo proti sebe vo všetkých záležitostiach.
(4) Členovia Komory sú povinní pri sporoch medzi sebou, skôr než nastúpia cestu súdneho pokračovania, požiadať za sprostredkovanie senátu.
(5) Tento senát je oprávnený proti členom, ktorí svojím chovaním novinárskemu stavu nedôstojným či už ma návrh disciplinárneho žalobcu alebo na návrh ktoréhokoľvek člena zakročiť a po zistení skutkovej podstaty previnivšieho sa člena pripomienkami a výstrahami pridŕžať k poriadku, a ak by sa závadné chovanie novinára alebo vydavateľa opakovalo, potrestať ho aj poriadkovou pokutou po výšku 5000. — Ks a konečne odňať mu pasívne alebo aktívne volebné právo (§ 13) na čas alebo natrvalo.
(6) Peňažitá pokuta právoplatne uložená pripadne Komore a možno ju vymáhať administratívnou exekúciou podľa zásad vládneho nariadenia č. 8/1928 Sb. z. a n.
(7) Proti výroku disciplinárnej komisie, ktorým bola uložená peňažitá pokuta alebo odňaté volebné právo, možno podať sťaž-
10
nosť prostredníctvom Komory na predsedu vlády.
(8) Rokovací poriadok disciplinárnej komisie vydá Komora; tento však nadobúda účinnosti, až ho schváli predseda vlády.
(9) Ustanovenia § 14 platia tu obdobne.
DIEL II.
Štátny dozor.
§ 18.
Štátny dozor nad činnosťou Komory prislúcha predsedovi vlády.
DIEL III. Hospodárenie Komory.
§ 19.
(1) Prostriedky, potrebné na uhradenie nákladov pôsobnosti Komory, na uhradenie správnych výloh a na utvorenie záložných a iných fondov, potrebných na vykonávanie tohto nariadenia uhradia sa:
a) z výnosu majetku Komory,
b) z výnosu členských príspevkov,
c) z výnosu poplatkov,
d) z príspevkov štátneho rozpočtu v kapitole predsedníctva vlády,
e) z darov a iných príležitostných príjmov.
(2) Členské príspevky a poplatky možno vyberať iba na ciele, uvedené v ods. 1.
§ 20.
(1) Členské príspevky sú povinní platiť členovia Komory.
(2) Sadzbu členských príspevkov určí predseda.
Pri ustanovení výšky členských príspevkov treba brať do ohľadu výsledky hospodárenia Komory, a to, aby z výnosu členských príspevkov boly uhradené všetky inými príjmami nezaokryté výdavky rozpočtu.
(3) Členské príspevky treba platiť za čas, po ktorý sú dané predpoklady riadneho alebo dobrovoľného členstva.
(4) Členské príspevky vymeriava a vyberá Komora; platí ich vydavateľ, a to aj za novinárov, ktorých zamestnáva.
Vydavateľ môže pri výplate pôžitkov novinárovi sraziť členské príspevky, pripa-
11
dajúce na to-ktoré obdobie. Ak vydávateľ toto svoje právo nepoužije, môže pri neskorších výplatách použiť ho iba potiaľ, kým od toho-ktorého platobného obdobia neuplynulo viac ako 6 mesiacov.
Toto platí aj v prípadoch, keď sa členské príspevky vyberaly dodatočne, keďže vydávateľ nepredložil Komore včas údaje, potrebné pre základ vymerania členského príspevku (§ 5).
(5) Dlžné členské príspevky sa vymáha, jú administratívnou exekúciou na základe vykonateľného výmeru Komory. Platobný výmer je vykonateľný, ak od jeho doručenia uplynulo 15 dní.
(6) Právo Komory vymerať členské prispevky sa premlčuje v troch rokoch odo dňa splatnosti.
§ 21.
(1) Poplatky sú platby, ktoré Komora je oprávnená požadovať za svoje jednotlivé úkony alebo za používanie svojho zariadenia.
(2) Druh, výšku a spôsob ukladania (vymerania) poplatkov určí predseda poplatkovými pravidlami,
(3) Odsek 5. § 20 platí obdobne aj pre poplatky.
DIEL IV.
Trestné ustanovenia.
§ 22.
Priestupku sa dopúšťa, pokiaľ čin nie je prísnejšie trestaný:
aj vydavateľ, ktorý nepodá včas alebo vôbec prihlášku podľa § 5,
b) vydavateľ a novinár, ktorí ujednali vzájomne smluvu, smerujúcu na to, aby členský príspevok bol vymeraný v nižšej sadzbe,
c) vydavateľ, ktorý u svojho periodického časopisu zamestnáva pri vytvorení redakčnej časti osoby, ktoré nie sú novinármi,
d) členovia, ktorí nevyhovujú povinnosti podľa ods. 4. § 17,
e) orgány Komory, ktoré týmto zákonom im uložené povinnosti zanedbaly alebo zneužily svoju právomoc,
12
f) kto si neoprávnene privlastňuje a užíva tituly podľa § 3.
§ 23.
(1) Priestupky podľa § 22 trestajú okresné (štátne, policajné) úrady pokutou až do 5000. — Ks, v prípade nedobytnosti uzamknutím až do jedného mesiaca.
(2) Peňažitá pokuta pripadne štátu.
§ 24.
Zákony a nariadenia, odporujúce tomuto zákonu, sa zrušujú.
§ 25.
Sväz novinárov na Slovensku, zaniká. Majetok Sväzu novinárov na Slovensku prechádza do vlastníctva Komory. Komora ručí za pohľadávky tretích osôb oproti Sväzu novinárov na Slovensku len do výšky prevzatého majetku.
§ 26.
Tento zákon nadobúda účinnosť dňom jeho vyhlásenia a vykoná ho predseda vlády spolu so zúčastnenými ministrami.
Dôvodová zpráva.
Snemu Slovenskej republiky predkladáme návrh zákona o Tlačovej komore. Rozhodli sme sa tak urobiť preto, lebo otázka novinárov a vydavateľov na Slovensku mala v slovenskej národnej minulosti a má v terajšom slovenskom národnom živote prvoradý význam.
V minulostí slovenskí národní a politickí dejatelia mali možnosť zákonom usporiadať novinárske a vydavateľské otázky na Slovenku, no jednako boli to vydavatelia a novinári, ktorí dávali do pohybu slovenský národný uvedomovací proces a nielen pomáhali, ale sami udávali smer slo-venkého národného a politického života. Bol to Slovák Matej Bél, ktorý bol prvým zakladateľom novín na pôde bývalého Rakúsko-Uhorska. Matej Bél, ako hrdý Slovák celým svojím životným dielom pre slovenský národný život dal iste také pevné základy, ktorých okolnosť pociťoval slovenský národ cez storočia a pociťuje ich dodnes. Nie inak Vyskidensky so svojimi novinami v Bratislave, Plachý v Banskej Bystrici a mnohí iní. Zname je, čo znamenalo Štúrovo podujatie vydávať Slovenskje Národnje Noviny, čo znamenalo vydávanie Pešťbudinských vedomostí, čo znamenalo vydávanie novín Andrejom Hlinkom a vydávanie novín našich Slovákov v zahraničí.
Aký veľký význam pre slovenský politický život maly naše noviny v bývalej ČSR, najlepšie dokumentuje denník Slovák do 14. marca 1939, ktorého ručníky sú zrkadlom slovenských politických snažení, bojov a námah, aké slovenský národ prekonával od najstarších čias až do samostatného slovenského štátu.
Je teda celkom na mieste, aby v samostatnom slovenskom štáte noviny, novinári a vydávatelia dostali vo forme zákona rámec, kde by mohli rozvíjať všetky tie národné hodnoty, ktoré slovenská novinár-
13
ska tradícia má. Aby sa mohla udržovať kontinuita, aby sa zachovala táto tradícia slovenského novinárstva, je potrebné a je v záujme slovenského národa, aby pre noviny, novinárov a vydavateľov bola vytvorená možnosť v samostatnom slovenskom štáte zveľaďovať túto peknú tradíciu a nielen v nej pokračovať, ale ju aj zdokonaľovať. Aby sa takáto možnosť dala novinárom a vydavateľom, je v záujme slovenského verejného života, aby novinársky stav bol očistený od zbytkov liberalistických metód, ktoré novinárstvo pokladaly za nástroj propagovania osobných a skupinových záujmov. Tak ako sa zo slovenského verejného života vytrhávajú zbytky týchto liberalistických metód na poli hospodárskom, kultúrnom, sociálnom a vo verejnom živote vôbec, pristupujeme k vykynoženiu tohto liberalistického systému aj na poli tlače, aby sme vydávanie novín a prácu novinárov zapojili výlučne do snažení a potrieb slovenskej národnej pospolitosti a jej národných cieľov. Tohto dosiahneme len vtedy, keď novinársky stav očistíme od živlov, ktoré sa neoprávnene za novinárov vydávajú, pretože naše doterajšie zákony nehovoria nič o tom, komu prislúcha titul novinára a kto tento titul má nárok si prisvojovať. Práve tak doterajšie zákonne ustanovenia nemajú normy vo veci vydávateľov a táto medzera v našich zákonoch pociťuje sa ako nedostatok stále viac, lebo možnosti vydávateľa sa veľmi zneužívajú a slovenský verejný život zaplavuje sa tlačeným slovom, ktorého duch nie je vždy harmonický s potrebami slovenského národa.
Všetky tieto a im podobné medzery vynasnažíme sa rozriešiť zákonom o Tlačovej komore, v ktorej sa budú organizovať no-vinári a vydavatelia podľa zásad, na ktorých spočíva existencia slovenského národa a jeho samostatný slovenský štát, Slovenská republika.
Otázka, ako sa majú organizovať novinári v Slovenskej republike je neriešená od vzniku samostatného slovenského štátu. Za bývalej ČSR novinári boli organizovaní podľa spolkového zákona v Syndikáte československých novinárov. Tento syndikát mal svoje stanovy, schválené ministerstvom vnútra bývalej ČSR a v ňom boli organizovaní aj slovenskí novinári. Po vzniku slovenského štátu novinári na Slovensku založili si podľa zákona o spolkoch Sväz novinárov na Slovensku, predložili stanovy tohto Sväzu Ministerstvu vnútra na schválenie a pracovali v rámci Sväzu
novinárov na Slovensku spolu s novinármi nemeckými a maďarskými ako v stavovskom spolku.
Zákonom o slovenskej pracujúcej pospolitosti všetky spolky, ktoré boly na Slovensku až do platnosti tohto zákona, boly zrušené. Sväz novinárov na Slovensku ako spolok prestal právne existovať a jeho čie. novia podľa zákona o slovenskej pracujúcej pospolitosti sú organizovaní v stave slobodných povolaní. Slovenskí novinári sú organizovaní v Sdružení slobodných povolaní pri HSĽS ako samostatný odbor, nemeckí a maďarskí novinári odborne pri svojich stranách.
Novinári slovenskí a národných skupín na Slovensku boli teda zákonom o sloven-skej pracujúcej pospolitosti rozdelení do troch organizácií. Za takéhoto 6tavu je celkom vylúčené, aby novinári na Slovensku mohli hájiť svoje stavovské záujmy a nemôžu sa starať ani o novinársky dorast, o' zlepšenie novinárskej úrovne, o doplňovanie svojho vzdelania, o podporovanie nezamestnaných novinárov, nemôžu prevádzať starostlivosť o vdovy a siroty po novinároch, pretože táto práca musela by sa podľa dnešného stavu robiť na troch miestach, t j. zvlášť u slovenských novinárov, zvlášť u nemeckých a zvlášť u maďarských. K tomuto pristupuje ešte tá okolnosť, že počet novinárov na Slovensku je pomerne malý a ešte tento malý počet rozdelený je do troch sekcií pri troch politických stranách, takže stavovská práca novinárov podľa dnešného organizačného stavu je celkom vylúčená.
Sväz novinárov na Slovensku na svojich zasadnutiach prerokoval všetky ťažkosti, vyplývajúce z organizácie novinárov na Slovensku ako je daná zákonom o slovenskej pracujúcej pospolitosti a rozhodol sa vypracovať návrh na Tlačovú komoru, do ktorej by boli pojatí aj vydavatelia časopisov. Takto by bolo možné do jednej stavovskej organizácie spojiť novinárov slovenských a novinárov národnostných skupín na Slovensku spolu so slovenskými vydavateľmi a s vydavateľmi národných skupín na Slovensku.
Vo forme Komory organizovaní sú novinári spolu s vydavateľmi skoro vo všetkých europskych štátoch. V Nemecku otázka novinárskej a vydavateľskej organizácie riešená je v Tlačovej komore, podobne v Taliansku a v Maďarsku, Uzákonením Tlačovej komory bude sa riešiť predovšetkým otázka stavovskej organizácie novinárov a vydávateľov, stavovskej prá-
14
ce novinárov a vydavateľov a bude sa riešiť zároveň otázka stavovskej príslušnosti k novinárstvu a vydavateľstvu, o čom doteraz niet v slovenských zákonoch nijakých noriem a niet ich ani v zákonoch bývalej ČSR. Zákon č. 189/1936 Sb. z. a n. je tzv. zákon o redaktoroch, ktorý ale vyčerpáva iba otázku pomeru novinára k vydavateľovi ako zamestnanca k zamestnávateľovi. Tento zákon je v podstate iba doplnkom k zákonu o súkromných zamestnancoch. Tento zákon nevyčerpáva najdôležitejšiu časť, t. j. otázku príslušnosti k novinárskemu a vydavateľskému stavu. Zákonom o Tlačovej komore rozrieši sa najpálčivejšia otázka novinárstva a vydávateľstva na Slovensku, pretože navrhovaný zákon presne vymedzuje, kto je novinárom alebo vydavateľom, čím automaticky dosiahne sa aj zákonného chránenia ti-
tulu novinára a titulu vydavateľa. Navrhovaným zákonom o Tlačovej komore dosiahne sa v slovenskom verejnom živote usporadanie spomenutých vážnych verejnoprávnych otázok, o ktorých doteraz v zákonoch niet nijakých noriem. Uzákonenie osnovy neznamená pre štátnu pokladnicu nijaké veľké zaťaženie, lebo náklad na vydržiavame Komory uhrádzať sa bude v prevážnej miere z vlastných prostriedkov Komory (majetok, členské príspevky výnos poplatkov). Okrem týchto príjmov navrhujeme zabezpečiť Komore stálu ročnú dotáciu zo štátneho rozpočtu vo výške Ks 100. 000, a to v kapitole Predsedníctva vlády.
Želaním navrhovateľov je, aby tento návrh zákona bol pridelený výborom ústavnoprávnemu a rozpočtovému.
Dr. Aladár Kočiš v. r.,
Ján Mora v. r., Dr, Ernest Rosival v, r., Anton Moravčík v. r., Rudolf Čavojský v. r., Konštantín Čulen v. r., Vladimír Moravčík v. r., Dr. Matej Huťka v. r., Jozef Drobný v. r., Dr. František Hrušovský v. r.