Snem Slovenskej republiky 1943
I. volebné obdobie. 10. zasadanie.
827
Zpráva
ústavnoprávneho výboru
o návrhu poslanca Dr. Martina Sokola a spoločníkov na vydanie zá-kona o úplatkárstve a podplácaní /tlač 818/.
Vojnové pomery účinkujú vždy škodlive na utváranie a konsolidáciu pomerov hospodárskych a tým nepriamo podrývajú morálku, Pokles všeobecnej morálky sa prejavuje aj zvýšením zločinnosti, najmä v oblasti majetkových deliktov.
Tieto skutočnosti daly podnet na to, aby sa podrobily náležitej revízii aj doterajšie zákonné ustanovenia o podplácaní a o úplatkárstve verejných orgánov a aby sa tieto ustanovenia nahradily takými novými normami, ktoré účinnejšou trestnoprávnou ochranou zabezpečia bezúhonnú čistotu verejného života. Výsledkom tejto práce je predložená osnova, ktorá doterajšiu trestnoprávnu ochranu oproti tejto kategórii trestných činov účinne posilňuje.
Nedostatok doterajších noriem o podplácaní a úplatkárstve prejavil sa najmä v nevyhovujúcom pojmovom okruhu trestných ustanovení a v nedostatočnom rozpätí trestných sadzieb. Predložená o-snova preto formou úplne nového a prehľadného zpracovania látky jednak primerane rozširuje pojmové znaky zákonných skutkových podstát o aktívnom a pasívnom podplácaní, jednak primerane sprísňuje hlavné i vedľajšie tresty, určené na tieto delikty.
Osnova plní dôležité poslanie i tým, že obsahuje rovnaké u-stanovenia pre trestné súdnictvo občianske i vojenské a tak uskutočňuje potrebnú unifikáciu v tomto úseku trestného práva.
-2-
Navrhovaný zákon obsahuje ustanovenia jednak
1/ o aktívnom podplácaní verejných, orgánov, ktoré označuje za "podplácanie", jednak
2/ o pasívnom podplácaní verejných orgánov, ktoré z dôvodu markantnejšieho rozlišovania označuje za "úplatkárstvo""
Pojem "verejného orgánu" definuje § 5 osnovy. Cieľom účinnej ochrany verejného záujmu ustanovenia tohto zákona o trestných činoch verejných orgánov majú sa vzťahovať primerane aj na subjekty, uvedené v ods. 2 citovaného paragrafu, avšak u subjektov uvedených pod písm" b/ iba vtedy, ak dotyčnou trestnou činnosťou bol dotknutý verejný záujem. Pojem "verejného záujmu", ktorý sa v ustanoveniach navrhovaného zákona častejšie vyskytuje, je v doterajšej súdnej judikatúre vyhovujúcim a pritom pružným spôsobom vysvetľovaný.
Trestné činy, uvedené v navrhovanom zákone, rozdeľujú sa podľa ich závažnosti na tieto tri skupiny:
1/ podplácanie a úplatkárstvo za zneužitie verejnej právomoci /§ 3/,
2/ podplácanie a úplatkárstvo za výkon alebo opominutie úkonu, patriaceho do kompetencie verejného orgánu, í keď čin nesúvisí so zneužitím verejnej právomoci /§ 2/,
3/ podplácanie a úplatkárstvo za použitie vplyvu na verejné orgány pri vykonávaní úradnej právomoci /§ 4/.
Trestné činy uvedené v §§ 2 a 3 podliehajú ťažšej kvalifikácii, ak ide o podplácanie alebo úplatkárstvo za úkon patriaci k výkonu právomoci sudcovskej alebo k rozhodovaniu o veciach verejných.
Vo všeobecnosti treba zdôrazniť, že trestné sadzby sú značne prísne. Je to odôvodnené verejným záujmom a snahou čo najúčinnejšie zamedziť takéto delikty. Okrem hlavného trestu na slobode treba v odsudzujúcom rozsudku vysloviť aj zhabanie získaného úplatku, ktorý prepadá v prospech štátu. Pri odsúdení za zločin ďalším vedľajším trestom je strata úradu a volebného práva.
Okrem zmien formálnej povahy uskutočnil výbor na predlože-
-3-nom iniciatívnom návrhu tieto zmeny!
V § 2 ods. 5 vsuvkou "ak nejde o prípady kvalifikované podľa ods. 4" sa zdôraznilo, že výhoda beztrestnosti, vyplývajúca z tohto ustanovenia, vzťahuje sa výlučne na prečiny uvedené v ods. 1 a 2, ale nikdy sa neuplatní ohľadom závažnejších zločinov, kvalifikovaných podľa ods. 4, t. j. vtedy, ak sa podplácanie alebo úplatkárstvo týka výkonu právomoci sudcovskej alebo rozhodovania o veciach verejných.
Ustanovenie § 5 ods. 2 rozšíril výbor tak, že orgány uvedené v tomto ustanovení aj ohľadom zločinov kvalifikovaných podľa § 3 majú rovnakú trestnú zodpovednosť s verejnými orgánmi. Osnovate-lia pôvodného návrhu vychádzali tu totiž z toho - inak správneho -predpokladu, že orgány uvedené v § 5 ods. 2 - na rozdiel od verejných orgánov - nevykonávajú "verejnú právomoc", o ktorej je v § 3 reč, a preto ich trestná zodpovednosť mala byť odchýlna od trestnej zodpovednosti verejných orgánov potiaľ, že okruh zločinov, definovaných v § 3, mal byť obmedzený iba na verejné orgány. Okruh ustanovení § 2 pre subjekty uvedené v § 5 ods. 2 mal byť tedy podľa pôvodného zámeru širší, než pre verejné orgány, nakoľko. u činiteľov, uvedených v § 5 ods. 2, aj prípadné zneužitie úradnej právomoci malo byť kvalifikované podľa ustanovení § 2, ako podľa ustanovení. širšieho pojmového rozsahu, než sú prísnejšie a špeciálnejšie ustanovenia § 3. Výbor - v snahe čo najostrejšie chrániť verejný záujem - priklonil sa tu k zásade celkom rovnakej trestnoprávnej zodpovednosti verejných orgánov i všetkých činiteľov, uvedených v § 5 ods. 2, a to bez výnimky ohľadom všetkých trestných činov, uvedených v navrhovanom zákone. Pritom výbor uznal správnosť argumentácie, že u činiteľov, uvedených v § 5 ods. 2, nemožno hovoriť o výkone "verejnej právomoci" a preto zároveň doplnil § 5 novým odsekom, podľa ktorého namiesto "verejnej právomoci" u orgánov uvedených v ods. 2 tohto paragrafu treba rozumieť ich "úradnú právomoc".
x x x
Ústavnoprávny výbor odporúča predloženú osnovu slávnemu Sne-
-4-
mu na uzákonenie.
V Bratislave 4. novembra 1943.
Dr. Miloš Vančo v. r.,
podpredseda.
Dr. František Orlický v. r.,
zpravodajca.
Zákon
zo dňa 1943
o úplatkárstve a podplácaní.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
§ 1.
/1/ Podplácania sa dopúšťa, kto za podmienok, ktoré určujú ustanovenia tohto zákona, priamo alebo nepriamo ponúkne, sľúbi alebo poskytne úplatok podplácanému alebo s jeho vedomím osobe jemu blízkej, alebo s jeho súhlasom niekomu inému.
/2/ Úplatkárstva sa dopúšťa, kto za podmienok, uvedených v ustanoveniach tohto zákona, príjme alebo žiada úplatok. Úplatok príjme /žiada/, kto za podmienok tamže uvedených pre seba alebo pre niekoho iného priamo alebo nepriamo príjme /žiada/ úplatok alebo sľub úplatku alebo prejaví súhlas, aby tak učinila iná osoba.
/3/ Úplatkom sa rozumie hocijaký prospech, na ktorý podplácaný podľa platných predpisov nemá nárok.
/4/ Osobou blízkou podľa ods. 1 sú manželia, príbuzní v priamom pokolení a súrodenci, ako aj tie osoby, ku ktorým je vinník v takom pomere rodinnom alebo v pomere obdobnom, žeby ujmu nimi utrpenú pociťoval ako ujmu vlastnú.
§ 2.
/1/ Kto niekoho podplatí za to, že vykoná
alebo vykonal, prípadne v určitom smysle vykoná alebo vykonal, opominie alebo opominul úkon, na ktorý je alebo bol ako verejný orgán povolaný, po-tresce sa za prečin väzením do 5 rokov.
/2/ Kto prijme úplatok za to, čo je uvede-
né v ods. 1, potresce sa za prečin väzením do 5 rokov.
/3/ Kto žiada úplatok za to, čo je uvedené v ods. 1, potresce sa za zločin žalárom do 5 rokov.
/4/ Ak ide v prípadoch, uvedených v ods. 1 až 3 o podplácanie alebo o úplatkárstvo za úkon, patriaci k výkonu právomoci sudcovskej alebo k rozhodovaniu o veciach verejných, potresce sa vinník v prípadoch ods. 1 a 2 za zločin žalárom do 5 rokov a v prípade ods. 3 za zločin žalárom do 10 rokov.
/5/ Činy uvedené v ods. 1 a 2 - ak nejde
o prípady kvalifikované podľa ods. 4 - nie sú trestné, ak prospech, o ktorý išlo pri činnosti uvedenej v ods. 1 prípadne v ods. 2, je nepatrný a pritom nebol dotknutý verejný záujem.
§ 3.
/1/ Kto niekoho podplatí za to, aby zneužil, alebo za to, že už zneužil verejnú právomoc jemu sverenú, potresce sa za zločin žalárom do 10 rokov.
/2/ Kto prijme alebo žiada úplatok za to, aby zneužil verejnú právomoc jemu sverenú, potresce sa za zločin žalárom do 10 rokov.
/3/ Ak ide v prípadoch, uvedených v ods.
1 a 2 o podplácanie alebo o úplatkárstvo za ú-kon, patriaci k výkonu právomoci sudcovskej alebo k rozhodovaniu o veciach verejných, potresce sa vinník za zločin trestnicou od 2 do 10 rokov.
/4/ Kto prijme alebo žiada úplatok za to, že zneužil verejnú právomoc jemu sverenú, alebo kto za prijatý a či žiadaný úplatok skutočne zneužije verejnú právomoc jemu sverenú, potresce sa za zločin trestnicou od 2 do 10 rokov a v prípa-
doch, uvedených v ods. 3, trestnicou od 2 do 15 rokov.
§ 4.
/1/ Kto niekoho podplatí za to, že priamo alebo nepriamo použije alebo použil svojho vplyvu, aby verejný orgán vykonal, prípadne v určitom smysle vykonal, alebo opominul nejaký úkon, na ktorý je povolaný, potresce sa za prečin väzením do 5 rokov.
/2/ Kto prijme úplatok za to, čo je uvedené v ods. 1, potresce sa za prečin väzením do 5 rokov.
/3/ Kto žiada úplatok za to, čo je uvedené v ods. 1, potresce sa za prečin väzením do 5 rokov.
/4/ Činy uvedené v ods. 1 a 2 nie sú trestné, ak prospech, o ktorý išlo pri činnosti uvedenej v ods. 1 prípadne v ods. 2, je nepatrný a pritom nebol dotknutý verejný záujem.
§ 5.
/1/ Verejným orgánom sa rozumie osoba, ktorej je podľa platných právnych predpisov sverený výkon verejnej právomoci.
/2/ Čo sa ustanovuje v tomto zákone o verejných orgánoch, platí primerane aj o
a/ zamestnancoch štátu a verejnoprávnych korporácií, ich alebo nimi spravovaných podnikov, ústavov a fondov:
b/ správnych a dozorných orgánoch /ich členoch/ a zamestnancoch peňažných ústavov, hospodárskych a zárobkových spoločenstiev, ústavov povinného poistenia a všetkých súkromných podnikov a ústavov, ktoré sú pod štátnym dozorom, ak tým, za čo bol prospech ponúknutý, sľúbený, poskytnutý, prijatý alebo žiadaný/§§ 2, 3/,
prípadne činnosťou, v ktorej sa použil alebo mal použiť vplyv na dotyčnú osobu /§ 4/, je dotknutý verejný záujem.
/3/ Namiesto "verejnej právomoci" v smysle § 3 u orgánov uvedených v ods. 2 treba rozumieť ich úradnú právomoc.
§ 6.
Pokus prečinov, v tomto zákone uvedených, je trestný.
§ 7.
Pre zločiny podľa tohto zákona vedľajším trestom je strata úradu a volebného práva.
§ 8.
V odsudzujúcom rozsudku pre trestný Čin podľa tohto zákona treba vysloviť, že majetkový prospech, ktorý vinník získal trestným činom podľa tohto zákona, sa zhabe a prepadá v prospech štátu.
§ 9.
Ustanovenia tohto zákona platia pre trestné súdnictvo občianske i vojenské.
§ 10.
Týmto zákonom sa zrušujú: §§ 465, 467 až 470 trestného zákona /zák. čl. V/1878/, §§ 2 až 4 a 9 zák. č. 178/1924 Sb. z. a n., §§ 383, 384 vojenského trestného zákona /r. z. č. 19/1855/ a §§ 9 a 10 zák, 61. XIX/1915.
§ 11.
Tento zákon vykonajú minister pravosúdia a minister národnej obrany.