Snem Slovenskej republiky 1943
I. volebné obdobie. 10. zasadanie.
829
Zpráva
ústavnoprávneho výboru
o vládnom návrhu zákona o úprave niektorých právnych pomerov advokátov /tlač 808/.
Verejný záujem a vývinom vyvolaná praktická potreba vyžaduje, aby zákonodarná moc v niektorých smeroch novou normatívnou ú-pravou zasiahla do právneho postavenia advokátov.
V predkladanom návrhu zákona ustanovenie § 1 poskytuje právomoc ministrovi pravosúdia, aby po vypočutí príslušnej advokátskej komory určil sídlo novozapisovanému advokátovi, kým ustanovenie § 2 viaže zápis neslovenského advokáta a či advokátskeho osnovníka do soznamu advokátov resp. advokátskych osnovníkov na právnu podmienku národnostnej reciprocity, o čom vydáva vyhlásenie minister pravosúdia. Pre nezachovávanie takejto národnostnej reciprocity v príslušnom štáte môže minister pravosúdia nariadiť i výmaz zapísaných advokátov alebo advokátskych osnovníkov zo soznamu advokátov prípadne advokátskych osnovníkov.
Na pôvodnom vládnom návrhu previedol výbor tieto zmeny:
Podľa pôvodných ustanovení § 1 nový zápis do soznamu advokátov mal byť viazaný na povolenie ministra pravosúdia, ktorý mal určiť i sídlo novozapisovanému advokátovi. Výbor priklonil sa k stanovisku, že v otázke samotného zápisu do soznamu advokátov niet dôvodu obmedzovať doterajšiu výlučnú pôsobnosť advokátskej komory, avšak so zreteľom na citeľný nedostatok advokátov v niektorých okresných mestách je skutočne potrebné zákonnou normou poskytnúť
-2-
možnosť ministrovi pravosúdia na to, aby mohol určovať sídlo novozapisovaným advokátom. Pritom sa zároveň vyslovuje, že takto prikázané sídlo môže si advokát zmeniť len zo závažných dôvodov a iba so súhlasom ministra pravosúdia.
Ustanovenie § 1 týka sa len nových zápisov do soznamu advokátov. Zápisy samotné, tak ako doteraz - teda so zachovaním doterajších opravných prostriedkov a lehôt - bude povoľovať a vykonávať výbor príslušnej advokátskej komory. Pred definitívnym zápisom výbor advokátskej komory predloží spisy so svojím návrhom ministrovi pravosúdia, aby tento určil pre novozapisovaného advokáta sídlo a to so zreteľom na skutočnú potrebu právneho zastupovania stránok v jednotlivých okresoch. K tomu sa poznamenáva, že ustanovenie § 1 Opatrenia Stáleho výboru č. 284/1938 Sb.z.a n. dávalo síce výboru advokátskej komory možnosť odoprieť zápis advokáta pre žiadané sídlo, ak by tým verejný záujem bol dotknutý, ale výbor advokátskej komory nebol podľa zákona oprávnený pozitívne určiť advokátovi sídlo v tom meste alebo v obci, kde práve advokátových služieb obyvateľstvo skutočne postrádalo. Tým je odôvodnená potreba novej legislatívnej úpravy v otázke pozitívneho určovania sídiel novozapi-sovaným advokátom.
Zákaz zmeny sídla, vyslovený v druhej vete § 1, vzťahuje sa tiež len na nové zápisy, to jest na zápisy po účinnosti tohto zákona. Zmenu sídla iných advokátov usmerňuje § 2 Opatrenia Stáleho výboru č. 284/1938 Sb.z.a n. Podľa tohto ustanovenia zmena sídla sa povolí len, ak nie je tým dotknutý verejný záujem. Povolenie takejto zmeny patrí do pôsobnosti výboru advokátskej komory.
Ustanovenia pôvodného § 2 vládneho návrhu maly umožniť,aby advokátskych osnovníkov bolo možno zapísať do osobitného soznamu advokátov, ak už vykonali advokátsku skúšku a ináč vyhovujú predpísaným podmienkam, ale nevykazujú ešte právnu prax vyžadovanú podľa platných predpisov k zápisu do soznamu advokátov. Takto zapísaní advokáti boli by mohli v súdnom pokračovaní zastupovať stranu iba pred okresným súdom. Pred vyššou súdnou inštanciou bo-li by mohli vystupovať ako právni zástupcovia strany iba v pokra-
-3-
čovaní o opravnom prostriedku, použitom v takej veci, v ktorej stranu už pred okresným súdom zastupovali. Podnet na toto ustanovenie vládneho návrhu zavdal citeľný nedostatok advokátov v sídlach niektorých okresných súdov. Výbor náležite uvážil závažnosť tohto dôvodu, ale dospel k tomu názoru, že ustanovenia § 2 s navrhovaným veľmi obmedzeným okruhom advokátskej pôsobnosti neznamenaly by v naznačenom smere výdatnú nápravu a pomoc, kým zase rozšírenie navrhovaného okruhu kompetencie so zreteľom na mnohostrannosť a zodpovednosť advokátskeho povolania nebolo by v súlade s verejným záujmom. Jednak z týchto dôvodov, jednak preto, lebo dôvodne možno očakávať, že nové ustanovenie § 1 predloženého návrhu o určovaní sídiel novozapisovaným advokátom značne prispeje k zlepšeniu doterajšieho stavu v otázke nedostatku advokátov na niektorých miestach, výbor sa rozhodol pôvodné ustanovenia § 2 vládneho návrhu z predloženej osnovy vynechať.
Ústavnoprávny výbor odporúča predloženú osnovu slávnemu Snemu na uzákonenie.
V Bratislave 4.novembra 1943.
Dr. Miloš Vančo v.r.,
podpredseda.
Dr. Anton Hudec v.r.,
zpravodajca.
Zákon
zo dňa 1943
O úprave niektorých právnych pomerov advokátov.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
§ 1.
Sídlo novozapisovanému advokátovi určí minister pravosúdia po vypočutí príslušnej advokátskej komory. Takto prikázané sídlo môže si advokát zmeniť len zo závažných dôvodov a len so súhlasom ministra pravosúdia.
§2.
Ak žiadateľ o zápis do soznamu advokátov alebo advokátskych osnovníkov je inej ako slovenskej národnosti, vyžaduje sa k platnosti zápisu, aby Ministerstvo pravosúdia v každom jednotlivom prípade vyhlásilo, že v štáte toho národa, ku ktorému patrí podľa svojej národnosti žiadateľ, zachováva sa reciprocita voči žiadateľom slovenskej národnosti. Pre nezachovávanie takejto reciprocity môže minister pravosúdia nariadiť i výmaz zapísaných advokátov alebo advokátskych osnovníkov.
§ 3.
Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia a ustanovenie § 1 platí do skončenia brannej pohotovosti štátu; vykoná ho minister pravosúdia.