Snem Slovenskej republiky 1943

I. volebné obdobie. 10. zasadanie.

830

Zpráva

branného, ústavnoprávneho a rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona o stráži obrany štátu /tlač 810/.

Vláda predložila Snemu návrh zákona, podľa ktorého sa na čas brannej pohotovosti štátu zriaďuje stráž obrany štátu. Táto stráž bude povolaná k tomu, aby chránila neporušiteľnosť štátnych hraníc a nedotknuteľnosť štátneho územia našej republiky a aby spolupôsobila pri ochrane verejného poriadku, pokoja a bezpečnosti.

Už z toho vidieť, že máme tu utvoriť inštitúciu, ktorá je v najvyššom záujme nášho štátu, lebo sa jej ochrane sveruje územná bezpečnosť a vnútorný kľud štátu. Ak sa pritom uváži, že na osvedčenosť tejto ustanovizne poukazuje jej praktické použitie v minulosti, je pochopiteľné stanovisko všetkých troch výborov, že v súhlase s vládou uznaly aj ony odôvodnenosť tohto vládneho návrhu a potrebu jeho uzákonenia. Zdôrazniť treba, že sa v tomto prípade nejedná o ďalšiu komplikáciu štátneho aparátu, naopak, volí sa tu správna forma, aby pre splnenie určitých vysoko dôležitých úloh zaistila sa spolupráca všetkých do úvahy prichodiacich štátnych a verejných orgánov, ktoré v tomto postavení podliehať majú jedinej vrchnosti: Ministerstvu národnej obrany. Toto ministerstvo svojou povahou je nesporne najpovolanejšie, aby sa v jeho rukách sústredila všetka právomoc, týkajúca sa stráže obrany štátu.

Predložená osnova systematicky a prehľadne usporiadúva v

-2-

sebe všetky predpisy, týkajúce sa zriadenia a úspešného účinkovania stráže obrany štátu, preto výbory nemaly príčiny okrem štylárnej úpravy meniť niečo na texte osnovy aj po stránke vecnej. Len v poslednom, t. j. 16. paragrafe vynechaly ako deň nadobudnutia účinnosti zákona 1. november 1943. Stalo sa to potrebným, lebo sa osnova dostala na prerokovanie v Sneme neskoršie, než sa pôvodne myslelo.

Pokiaľ ide o finančný náklad, spojený s vykonaním navrhnutého zákona, vláda poukazuje na to, že tento náklad ide na ťarchu rozpočtu Ministerstva národnej obrany, a to na ťarchu mimoriadnych výdavkov vyplývajúcich z brannej pohotovosti štátu. Preto niet námietok proti osnove ani z rozpočtového hľadiska.

Výbory branný, ústavnoprávny a rozpočtový s poukazom na tieto svoje dôvody predkladajú tento vládny návrh slávnemu Snemu na uzákonenie v znení, ako nasleduje za výborovou zprávou.

V Bratislave 27. októbra 1943.

Dr. Miloš Vančo v. r.,

predseda.

Viktor Magic v, r.,

zpravodajca branného výboru.

Dr. Matej Huťka v. r.,

zpravodajca ústavnoprávneho výboru.

Ján Liška v. r.,

zpravodajca rozpočtového výboru.

Zákon

zo dňa 1943

o stráži obrany štátu.

Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:

§ 1.

/1/ Na čas brannej pohotovosti štátu zriaďuje sa stráž obrany štátu /v ďalšom texte. "stráž"/.

/2/ Úlohou stráže je chrániť neporušiteľnosť štátnych hraníc a nedotknuteľnosť štátneho územia a spolupôsobiť pri ochrane verejného poriadku, pokoja a bezpečnosti.

§ 2.

/1/ Stráž je složená:

a/ z vojenských osôb, a to pridelených z pravidelného stavu alebo povolaných podľa ods. 2,

b/ z príslušníkov žandárstva, policajných strážnych sborov a obecnej stráže bezpečnosti,

c/ z príslušníkov finančnej stráže a osôb patriacich k inej verejnej stráži a z iných zamestnancov štátu, ústavov, podnikov a fondov štátnych alebo štátom spravovaných, ako aj zo zamestnancov verejnoprávnych korporácií, ústavov, podnikov a fondov, či už v služobnom pomere verejnoprávnom, či súkromnoprávnom, pokiaľ sú podľa svojho služobného pomeru určení na výkon strážnej, policajnej alebo podobnej služby.

/2/ Veliteľstva stráže môžu povolať podľa potreby osoby mužského pohlavia podliehajúce brannej výchove /zák. č. 31/1943 Sl. z. / za príslušníkov stráže. Tieto osoby sa stávajú odo dňa povolania príslušníkmi brannej moci.

/3/ Celkový počet príslušníkov stráže určuje Ministerstvo národnej obrany. Počet prísluš-

níkov stráže podľa písm. b/ a c/ určí Ministerstvo národnej obrany po dohode s príslušnými ministerstvami.

/4/ Osoby uvedené v ods. 1 určuje za príslušníkov stráže Ministerstvo národnej obrany, alebo nim poverený orgán, a to nakoľko ide o aktívnych zamestnancov civilnej štátnej správy, po dohode s príslušným ministerstvom.

/5/ Osoby uvedené v ods. 1 stávajú sa príslušníkmi stráže určením podľa ods. 3. Osoby uvedené v ods. 2 sú príslušníkmi stráže v čase výkonu služby.

/6/ Proti opatreniu podľa ods. 3 a 4 nepripúšťa sa opravný prostriedok.

§ 3.

Stráž je vo veciach služby, konanej po-dľa tohto zákona, podriadená Ministerstvu národnej obrany a jemu podriadeným vojenským veliteľstvám.

§ 4.

/1/ Stráž je vojensky organizovaná a vycvičená.

/2/ Príslušníci stráže podliehajú pri výkone služby podľa tohto zákona vojenskej trestnej a disciplinárnej právomoci a platí pre nich primerane vojenský služobný poriadok.

§ 5.

/1/ Príslušníci stráže majú pri výkone

služby podľa tohto zákona právnymi predpismi určené práva civilnej a vojenskej stráže.

/2/ Príslušníci stráže môžu použiť zbrane, dbajúc na potrebnú opatrnosť podľa okolností, v týchto prípadoch:

a/ pri nutnej obrane, aby odvrátili

násilný útok, ktorý bol na nich učinený, alebo ktorý im priamo hrozí, alebo ktorým sa ohrožuje život inej osoby;

b/ aby odvrátili nebezpečný útok, ktorý ohrožuje strážený objekt, po bezvýslednej výzve, aby bolo upustené od útoku:

c/ aby zamedzili útek vinníka, ktorý vážne poškodil, alebo ohrozil strážený objekt, ak bol vinník pristihnutý pri čine, alebo ak je niekto dôvodne podozrivý z takého činu, a nemožno ho zadržať iným spôsobom;

d/ aby zamedzili útek nebezpečného zločinca, ktorého nemôžu iným spôsobom zadržať;

e/ aby zamedzili útek osoby, ktorá sa v miestach ohrozených chová podozrive a na volanie príslušníka stráže nedá uspokojivú odpoveď, ak nemôžu ju iným spôsobom zadržať;

f/ ak nemožno inak prekonať odpor, ktorý smeruje k zmareniu služobného výkonu.

/3/ O použití zbrane proti vonkajšiemu nepriateľovi platí pre osoby vykonávajúce službu podľa § 1 ods. 2 to, čo platí pre osoby vojenské.

/4/ Príslušníci stráže majú právo pri výkone služby podľa tohto zákona žiadať súčinnosť každého orgánu služby verejnej, najmä úradov civilných, iných sborov strážnych a ich členov, obecných starostov, ako aj vojenských veliteľstiev a úradov.

§ 6.

/1/ Ministerstvo národnej obrany po dohode s Ministerstvom vnútra a Ministerstvom financií upraví vnútornými predpismi organizáciu stráže, jej pôsobnosť, služobné povinnosti a služobné oprávnenia jej príslušníkov a pomer

stráže k iným úradom a orgánom.

/2/ Ministerstvo národnej obrany po dohode s príslušnými ministerstvami určí, ako má byť stráž označená, školená a cvičená, ako má byť vystrojená a vyzbrojená a ako sa bude veliteľská moc vykonávať, taktiež ako budú osoby uvedené v § 2 ods. 1 písm. b/ a c/ - nakoľko sú povinné -prispievať na plnenie úloh podľa tohto zákona, i keď nie sú príslušníkmi stráže a ako bude nad touto ich činnosťou vykonávaný dozor.

§ 7.

Osoby určené za príslušníkov stráže sú povinné složiť prísahu predpísanú príslušníkom brannej moci.

§ 8,

Povinnosti, ktoré zaväzujú zamestnancov vo verejnej službe podľa tohto zákona a predpisov, a rozkazov na základe neho vydaných, patria k ich služobným povinnostiam v služobnom pomere, v ktorom sú ustanovení. Porušenie týchto povinností stíha sa podľa disciplinárnych /kárnych/ predpisov platných pre služobný pomer, v ktorom je zamestnanec ustanovený, a to bez ujmy potrestania v disciplinárnom pokračovaní podľa § 4 ods. 2.

§ 9.

Za výkonu služby príslušníkov stráže netreba povolávať do vojenskej alebo pracovnej služby podľa zákona č. 30/1943 Sl. z. ani do slovenskej pracovnej služby podľa zákona č. 36/ 1942 Sl. z.

§ 10.

Pre ubytovanie príslušníkov stráže pri výkone služby podľa tohto zákona a pre požado-

vanie vecných prostriedkov a osobných úkonov na ciele stráže platia predpisy o ubytovaní vojska a o požadovaní vecných prostriedkov a osobných úkonov pre vojsko.

§ 11.

/1/ Odborných poradcov pre stráž podľa povahy pridelí Ministerstvo vnútra, financií, dopravy a verejných prác zo svojich zamestnancov po dohode s Ministerstvom národnej obrany.

/2/ Pomer týchto úradníkov k stráži /k Ministerstvu národnej obrany a podriadeným veliteľ-stvám/ upraví Ministerstvo národnej obrany vnútornými predpismi, ktoré vydá po dohode s príslušnými ústrednými úradmi.

§ 12.

/1/ Príslušníkom stráže, uvedeným v § 2 ods. 1 písm. a/, patria počas výkonu služby v stráži náležitosti podľa vojenských predpisov s tou odchýlkou, že ak nedostanú stravu in natura, patrí im relutum podľa ods. 2.

/2/ Príslušníkom stráže, uvedeným v § 2 ods. 1 písm. b/ a c/, patrí po5as výkonu služby v stráži okrem stálych služobných príjmov:

a/ zápoľný prídavok /pohotovostný/, alebo poľný prídavok podľa vládneho nariadenia č. 440/1921 Sb. z. a n.,

b/ strava in natura alebo relutum vo výške, ktorú určí Ministerstvo národnej obrany a

c/ prechodné ubytovanie.

/3/ Ustanovenia zákona č. 80/1943 Sl. z. sa vzťahujú primerane aj na príslušníkov stráže v súvislosti s vykonávaním služby v stráži, vyjmúc §§ 1 až 11, § 59 ods. 2, § 133 ods. 2, § 137 ods. 2, § 141 ods. 2, § 143 ods. 2 a §§ 185 až 187.

§ 13.

Na príslušníkov stráže, pokiaľ trvá ich činná služba v stráži, vzťahujú sa všetky ustanovenia o liečebnej starostlivosti ako na príslušníkov brannej moci v činnej službe.

§ 14.

Výdavky spojené s vykonávaním tohto zákona sa hradia z rozpočtu Ministerstva národnej obrany.

§ 15.

/1/ Ak osoba uvedená v § 2 ods. 2 nenastúpi do služby v stráži, potresce ju- ak čin nie je prísnejšie trestný - okresný /štátny policajný/ úrad pre priestupok peňažným trestom do Ks 60.000 alebo zatvorením do 2 mesiacov, prípadne oboma týmito trestami,

/2/ Nevymožiteľný trest treba premeniť na zatvorenie v medziach sadzby trestu na slobode určeného na čin. Náhradný trest na slobode spolu s trestom na slobode nesmie prevyšovať 2 mesiace.

§ 16.

Tento zákon vykoná minister národnej obrany so zúčastnenými ministrami.