Snem Slovenskej republiky 1943

I. volebné obdobie. 10. zasadanie.

835.

Návrh

poslanca Dr. Martina Sokola a spoločníkov

na vydanie zákona o scudzovaní a používaní domov vystavaných so štátnou podporou podľa zákonov o stavebnom ruchu.

Podpísaní navrhujú:

Snem Slovenskej republiky, ráč sa usniesť na tomto zákone:

Zákon

zo dňa.................................1943

o scudzovaní a používaní domov vystavaných so štátnou podporou podľa zákonov o stavebnom ruchu.

Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:

§ 1.

(1) Ak osoba, ktorá nadobudla rodinný dom podľa vl. nar. č. 97/1939 Sl. z., dom predala pred účinnosťou tohto zákona, povinná je kúpopredajnú smluvu predložiť na preskúmanie do 30 dní od účinnosti tohto zákona Ministerstvu vnútra. Ak Ministerstvo vnútra na základe smluvy alebo inak hodnoverne zistí, že kúpna cena, ktorú predavateľ dosiahol, po odpočítaní skutočne zaplateného prevodného poplatku, prevyšuje cenu, určenú podľa § 4, výmerom zaviaže predavateľa, aby rozdiel do 3 mesiacov složil na účet Ministerstva vnútra.

(2) Sumy složené podľa ods. 1 použije Ministerstvo vnútra ako účelový majetok

2

v rámci "tehlovej akcie" na výstavbu nových rodinných domov.

(3) Výmer Ministerstva vnútra podľa ods. 1 je exekučným titulom a vymáha sa súdnou exekúciou.

§ 2.

(1) Kto nadobudol rodinný dom podľa vl. nar. č. 97/1939 Sl. z., môže ho scudziť len osobe, ktorú označí Ministerstvo vnútra, a pri oplatnom scudzení len za cenu, určenú podľa § 4; inak je scudzenie neplatné.

(2) Ustanovenie ods. 1 platí aj pre nadobúdateľa, ktorého podľa ods. 1 označí Ministerstvo vnútra.

(3) Obmedzenie podľa ods. 1 a 2 platí do 10 rokov odo dňa vydania pôvodného výmeru o predaji domu štátom.

§ 3.

(1) Rodinný dom podľa vl. nar. č. 97/1939 Sl. z. alebo podľa § 2 tohto zákona môže nadobudnúť alebo vlastniť len osoba, ktorá ho potrebuje na ubytovanie pre seba alebo pre svojich príbuzných a sošvagrených v pokolení sostupnom alebo vzostupnom.

(2) Použiť rodinný dom, uvedený v ods. 1, na iný účel je dovolený len so súhlasom Ministerstva vnútra.

(3) Domy vlastníkov, u ktorých nie je splnená podmienka, uvedená v ods. 1, prípadne v ods. 2, môže Ministerstvo vnútra predať za cenu, určenú podľa § 4. Cenu treba zaplatiť tak, že kupiteľ prevezme na jej účet dlžoby, zaistené na dome záložným právom, prípadne prevezme povinnosť splácať náhradu podľa zákona č. 260/1937 Sb. z. a n. a zbytok ceny zaplatí v hotovosti doterajšiemu vlastníkovi pred prevodom vlastníckeho, práva.

§ 4.

(1) Cenu v prípadoch uvedených v §§ 1 až 3 určuje Ministerstvo vnútra podľa ustanovení § 62 ods. 3 vl. nar. č. 80/1936 Sb. z. a n. a podľa vl. nar. č. 97/1939 Sl. z.

3

(2) Cena, určená podľa ods. 1, je základom pre vyrubenie poplatkov z prevodu nehnuteľnosti.

§ 5.

Kto

1. nesplní povinnosť, uvedenú v § 1 ods. 1, vete prvej;

2. poruší ustanovenie § 2;

3. používa dom s porušením ustanovení § 3 ods. 1 prípadne ods. 2, hoci mu to Ministerstvo vnútra zakázalo, — spácha priestupok a potresce ho okresný súd peňažným trestom do Ks 100.000 alebo zatvorením do 2 mesiacov.

§ 6.

Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia; vykoná ho minister vnútra so zúčastnenými ministrami.

Dôvodová zpráva.

Na terajšom území slovenského štátu postavilo sa spolu 922 rodinných domov so štátnou podporou podľa príslušných právnych predpisov o stavebnom ruchu. Z tohto počtu patrilo tunajším štátnym občanom a osobám, ktoré majú na Slovensku trvalý pobyt 616 rodinných domov, cudzincom 306 domov. Z týchto 306 domov odpredalo sa slovenským štátnym občanom z voľnej ruky so schválením Ministerstva vnútra 109 domov a zbytok — 197 domov — odpredalo Ministerstvo vnútra podľa ustanovení vl. nar. č. 97/1939 Sl. z.

Nútený odpredaj týchto domov riadila osobitná komisia, zriadená pri Ministerstve vnútra, ktorej členmi boli okrem zástupcu Ministerstva vnútra zástupcovia Generálneho sekretariátu HSĽS, Nemeckého štátneho sekretariátu, Slovenskej národnej banky a Hlavného veliteľstva HG. Odpredaj všetkých domov sa uskutočnil do konca roku 1942.

Nakoľko išlo o domy, ktorých stavba bola umožnená značnou — až 85% — štátnou podporou, prevod týchto domov do rúk slovenských štátnych občanov bol pokladaný za významnú sociálnu akciu. Pre zaistenie tohto charakteru vo vl. nar. č. 97/1939 Sl. z. sa ustanovilo, že kúpna cena domov sa rovná v podstate cene, vymienenej pre štát na prípad uplatnenia predkupného práva voči pôvodnému majiteľovi. Súčasne sa priznalo štátnym zamestnancom prednostné právo na kúpu uvedených domov.

Ustanovenia vl. nar. č. 97/1939 Sl. z. vychádzaly zo zásady, že slovenský štátny občan, ktorý kúpil dom, nemá byť v horšom právnom postavení ako jeho právny predchodca. Preto pri prevode domov ostaly nedotknuté všetky práva, vyplývajúce z doterajších zákonov o stavebnom ruchu, najmä právo na úplné odbremenenie nehnuteľností a na zrušenie zákazu voľného predaja po zaplatení príslušnej čiastky regresu podľa ustanovení zákona č. 260/1937 Sb. z. a n.

Skutočnosti dosvedčujú, že niektorí jednotlivci, ktorým boly domy v rámci tejto sociálnej akcie scudzené, zneužili dobrodenie zákona. Títo jednotlivci domy, zakúpené pomerne lacno, predávajú z voľnej ruky ďalej s enormnými ziskami, alebo nimi nakladajú priamo proti intenciám zákonov o stavebnom ruchu tak, aby im vložený kapitál čo najviac zisku vynášal. Možno tvrdiť, že niektorí jednotlivci získali domový majetok, odpredaný podľa § 1 vl. nar. č. 97/1939 Sl. z., priamo za

4

účelom špekulačným, zneužijúc takto sociálnu akciu štátu za príležitosť pre obohatenie alebo pre výhodné uloženie kapitálu. Tieto zjavy vyvolávajú prirodzene veľký nepokoj medzi občanmi a najmä medzi neuspokojenými uchádzačmi — štátnymi zamestnancami, — ktorí by boli rodinné domky potrebovali skutočne na ubytovanie pre seba a pre svojich rodinných príslušníkov.

Z uvedených dôvodov treba urobiť primerané normatívne opatrenie, ktorým:

a) sa zamedzí špekulačné predávanie domov, vystavaných s priamou štátnou podporou podľa zákonov o stavebnom ruchu a ich scudzenie podrobí sa primeranému dozoru;

b) sa odčiní krivda, ktorú spáchali jednotlivci na celku už vykonaným špekulačným kupčením týmito domami;

c) sa zaistí také používanie domov, ktoré vyhovuje intenciám zákonov o stavebnom ruchu.

Uskutočneniu týchto základných cieľov má slúžiť predložená osnova.

Ustanovenia § 1 smerujú k vráteniu neodôvodnených — najmä špekulačných — ziskov, dosiahnutých tak, že osoba, ktorá získala rodinný dom podľa vl. nar. č. 97/ 1939 Sl. z. od štátu, dom pred účinnosťou tohto zákona predala za takú protihodnotu, ktorá cenu domu, určenú Ministerstvom vnútra, prevyšuje. Ministerstvo vnútra pri určení tejto ceny, — ktorá sa vlastne rovná tzv. "trhovej cene" uvádzanej vo vl. nar. č. 97/1939 Sl. z., — prihliadne v prvom rade k pôvodnej kúpnej cene, za ktorú pôvodný nadobúdateľ kúpil dom od štátu, ale má pritom prizerať aj na ostatné rozhodujúce okolnosti, najmä i na nutné a užitočné investičné výdavky, ktoré predavateľ na dom vynaložil. Podrobnosti o určení tejto ceny obsahujú právne predpisy citované v § 4. Pri protihodnote, ktorú predavateľ získal predajom domu, odpočítava sa jedine prevodný poplatok.

Ustanovenia § 2 pre budúcnosť obmedzujú predaje alebo hocaké iné oplatné i bezoplatné scudzenie domov, získaných od štátu. Obmedzenie záleží v tom, že v prípade zamýšľaného scudzenia takéhoto domu Ministerstvo vnútra označí osobu, ktorej možno dom scudziť a — ak ide o scudzenie oplatné — ono určí aj cenu. Toto obmedzenie vzťahuje sa na pôvodného nadobúdateľa, ktorý získal dom priamo od štátu, ako aj na každú ďalšiu osobu, ktorú označilo za nadobúdateľa Ministerstvo vnútra na základe zákonného práva, zaisteného v tomto paragrafe. Časove trvá toto obmedzenie do 10 rokov odo dňa vydania pôvodného výmeru o predaji domu štátom.

Cieľom ustanovení tohto paragrafu je teda:

1. pre budúcnosť zamedziť špekulačné zisky,

2. zaistiť, aby sa domy vystavané so štátnou podporou, v prípade ďalšieho scudzenia dostaly do rúk osôb spoľahlivých, u ktorých je náležitá záruka na to, že dom budú používať v súlade s intenciami zákona a u ktorých nadobudnutie i sociálnymi dôvodmi je náležite odôvodnené.

Ustanovenia § 3 vyslovujú zásadu, že rodinný dom, nadobudnutý podľa vl. nar. č. 97/1939 Sl. z. alebo podľa ustanovení tohto zákona, má slúžiť v prvom rade na ubytovanie vlastníka alebo jeho najbližších príbuzných. Splnenie tohto účelu je zásadnou podmienkou a preto jeho nezachovanie má v zápätí nútený odpredaj domu Ministerstvom vnútra. Pôvodný vlastník dosiahne v prípade takéhoto núteného predaja odškodnenie podľa ods. 3. Odchýlku od uvedeného predpísaného spôsobu používania domu môže povoliť podľa ods. 2 len Ministerstvo vnútra.

V rámci širokého ustanovenia ods. 2 môže Ministerstvo vnútra v patričnej miere a podľa zásad právnej ekvity prizerať, na všetky ohľaduhodné okolnosti konkrétneho prípadu, najmä tak, aby poskytlo náležitú právnu ochranu nadobúdateľom a vlastníkom dobromyseľným. Za takýto ohľaduhodný prípad treba najmä pokladať, ak nadobúdateľovi služobné alebo iné dôležité dôvody znemožňujú, aby dotyčný dom sám so svojou rodinou mohol obývať a preto je nútený ho prenajať inému, avšak je jeho úmyslom, aby si vlastníctvom domku zaistil ubytovanie pre svoju starobu (na prípad penzie), alebo ak takýto dom prenechá do užívania svojim príbuzným (v ods. 1 neuvedeným), ktorí byt nevyhnutne potrebujú a s hľadiska sociálneho sú na to odkázaní.

Ustanovenie § 4, podľa ktorého cenu domu určuje Ministerstvo vnútra, vzťahuje sa na prípady, uvedené v §§ 1 až 3, a úzko súvisí s ustanovením § 1 ods. 1, § 2 ods. 1 a § 3 ods. 3, v ktorých sa priamo odkazuje na § 4. Zásady, podľa ktorých má postupovať Ministerstvo vnútra pri určení kúpnej ceny, obsahujú normy citované v tomto paragrafe.

Praktická potreba ods. 2 tohto paragrafu vyviera zo snahy, aby predaj domu

5

podľa ustanovení navrhovaného zákona nebol zaťažený prevodným poplatkom, prevyšujúcim skutočnú cenu, určenú vrchnostenským opatrením Ministerstva vnútra podľa ods. 1.

Ustanovenia § 5 obsahujú potrebné trestné sankcie na porušenie niektorých ustanovení tohto zákona, najmä tých, u ktorých použitie trestnej sankcie vo verejnom záujme je potrebné a kde možnosť trestného stíhania so zreteľom na závažnosť zavinenia je v súlade s právnym cítením. Trestné stíhanie podľa tohto paragrafu je subsidiárnej povahy. Uplatní sa iba, v prípadoch, ak dotyčný skutok nepodlieha prísnejšej kvalifikácii podľa iných ustanovení trestného práva. Trestná sankcia je alternatívna a umožňuje sudcovi výber podľa okolností konkrétneho prípadu medzi trestom peňažným alebo trestom na slobode.

Z vykonania navrhovaného zákona nevzniknú pre štátnu pokladnicu výdavky.

Želaním navrhovateľov je, aby osnova bola pridelená na prerokovanie výboru ústavnoprávnemu.

V Bratislave 19. novembra 1943.

Dr. Martin Sokol v. r.,

Dr. Jozef Fundárek v. r., Dr. Eugen Filkorn v. r., Dr. Vojtech Tvrdý v. r., Dr. Anton Hudec v. r., Vojtech Husárek v. r., MgPh. Andrej Martvoň v. r., Dr. Roman Fraštia v. r., Dr. Ernest Rosival v. r., Pavol Čarnogurský v. r., Vladimír Moravčík v. r.