Snem Slovenskej republiky 1943
I. volebné obdobie. 10. zasadanie.
836.
Zpráva
sociálneho a zdravotného, ústavnoprávneho a rozpočtového výboru
o vládnom návrhu zákona o opatreniach po nepriateľských bojových činoch, o náhrade škôd nimi spôsobených a o doplnení právnych predpisov o civilnej protileteckej ochrane (tlač 823).
V súčasnej svetovej vojne — ako vo vojne totálnej — sú vystavení nebezpečenstvu nepriateľských, najmä leteckých útokov nielen členovia bojujúcej armády, ale aj nebojujúce domáce obyvateľstvo. Hroziace nebezpečenstvo môže ich postihnúť jednak usmrtením alebo poškodením na tele, jednak zničením alebo poškodením hmotných statkov. Letecké a iné nepriateľské útoky môžu vyžadovať za obeť aj život príslušníkov domáceho obyvateľstva, môžu pozbaviť rodiny svojho živiteľa, alebo môžu zničením majetkovej postate znemožniť hmotnú existenciu jednotlivcov i celých rodín.
Z uvedených dôvodov je spravodlivou požiadavkou, aby sa primeranou normatívnou úpravou zaistily opatrenia, ktorými naznačenému nebezpečenstvu čo najúčelnejšie možno čeliť a ktorými následky takýchto škôd čo najúčinnejšie možno zmierniť alebo odčiniť, — Týmto základným účelom slúži predložená osnova.
Navrhovaný zákon sa skladá z troch častí. Z týchto prvá časť pojednáva o opatreniach po nepriateľských bojových činoch a o náhrade škôd týmito činmi spôsobených. Predmetom druhej časti je doplnenie niektorých doteraz platných ustanovení o civilnej protileteckej ochrane novými normami, ktoré zvýšenou mierou uľahčia vykonať opatrenia, smerujúce k účinnej ochrane civilného obyvateľstva, ako aj brannosti štátu pred škodami hroziacimi v leteckej vojne. Časť tretia obsahuje okrem záverečných ustanovení niektoré spoločné ustanovenia všeobecnej povahy.
V rámci časti prvej pamätá osnova zákonnou úpravou na nutné opatrenia po nepriateľských bojových činoch, najmä na opatrenia, ktoré sa majú vykonať na poškodených alebo zničených budovách, na ošetrovanie a liečenie postihnutých osôb, na ubytovanie a ošatenie obyvateľov poškodených a zničených budov, na ubytovanie bezprístrešných osôb a na umiestenie hnuteľného majetku týchto osôb. Kapitola o náhrade škôd zahŕňa v sebe okrem úpravy všeobecných otázok aj špeciálne ustanovenia o starostlivosti o telesne poškodených a o osoby pozostalé po usmrte-
2
ných. V rámci tejto časti nachádzame najmä úpravu zákonných podmienok nároku na invalidný dôchodok a dôchodok pozostalých. V ďalších ustanoveniach tejto časti sú formulované právne predpoklady a spôsob poskytovania náhrady vecných škôd, nepriateľskými bojovými činmi zapríčinených. Nepriateľské bojové činy a nimi zapríčinené škody rušive môžu zasahovať aj do súkromných práv inej povahy než je právo vlastnícke. Preto obsahuje osnova podrobné predpisy aj ohľadom pomerov nájomných, árendálnych a ohľadom služobností, ako aj ohľadom vdovského a požívacieho práva a napokon o veriteľských požiadavkách, zaistených hypotekárnym záložným právom.
Medzi ustanoveniami časti druhej vystupuje do popredia zákonná úprava otázky úplnej alebo čiastočnej evakuácie veľkých miest a dôležitých výrobných alebo dopravných stredísk.
Ustanovenia časti tretej zaisťujú najmä nutnú spoluprácu štátnych úradov, obcí a verejnoprávnych korporácií v záujme cieľov, sledovaných navrhovaným zákonom, vyslovujú osobnú zodpovednosť starostu resp. vládneho komisára za výkon úloh, ktoré navrhovaný zákon prikazuje do pôsobnosti obce a poskytujú poplatkové výhody na uplatnenie nárokov podľa tohto zákona.
Výbory sociálny a zdravotný, ústavnoprávny a rozpočtový na spoločnom zasadnutí prejavily v zásade súhlas s uzákonením vládneho návrhu.
Okrem potrebných zmien štylárnej a formálnej povahy uskutočnily výbory na texte vládneho návrhu tieto podstatné zmeny:
V § 40 bol škrtnutý pôvodný ods. 3. Podľa tohto škrtnutého odseku dôchodok, poukazovaný zo štátnej pokladnice titulom náhrady škôd, utrpených následkom nepriateľských bojových činov, mal byť snížený o základnú čiastku, ktorú štát uhradzuje verejnoprávnej poisťovni. Výbory po uvážení dosahu tohto ustanovenia dospely k týmto úvahám:
Ak konkurujú požitky poškodenej osoby podľa zákona č. 80/1943 Sl. z. s inými jej príjmami, — najmä s jej zaopatrovacími požitkami, dôchodkami z verejnoprávnych poisťovní, príjmami z jej zamestnania alebo majetku, — tieto konkurenčné nároky v štruktúre zákona č. 80/1943 Sl. z. sú vyriešené príjmovou hranicou 18.000 Ks, uvedenou v § 168 citovaného zákona. Znamená to, že iba tie dôchodky, plynúce od verejnoprávnych poisťovní, vylučujú poškodenú osobu z nárokov na požitky z titulu vojenského poškodenia, ktoré prevyšujú ročných 18.000 Ks. Po výšku uvedenej príjmovej hranice dôchodky (renty) vojenských poškodencov a dôchodky z verejnoprávnych poisťovní poukazujú sa rovnobežne, — bez vzájomného skracovania,
Z uvedeného vysvitá, že srážaním základnej čiastky dôchodku, poskytovaného verejnoprávnymi poisťovňami, z dôchodkov vyplácaných podľa zákona č. 80/1943 Sl. z. bola by narušená základná štruktúra tohto zákona. Súvislosť medzi zákonom č. 80/1943 Sl. z. a medzi predmetnou osnovou je daná tým, že podľa predloženej osnovy ustanovenia zákona č. 80/1943 Sl. z. o príjmovej hranici majú platiť obdobne aj na osoby, poškodené nepriateľskými bojovými činmi. Ak teda navrhovaný zákon vychádza z tejto zásady, je dôsledné, aby príjmová hranica určená v zákone č. 80/1943 Sl. z. nijakým špeciálnym ustanovením nebola na úkor dôchodcu snižovaná. Srážanie základnej čiastky dôchodku, poskytovaného verejnoprávnymi poisťovňami, — ako to ustanovil § 40 ods. 3, — prakticky by znamenalo, že invalidi do 45% a pozostalí (vdovy, siroty, rodičia), ktorí sú poistení u Penzijného ústavu súkromných úradníkov, nedostali by vlastne vôbec rentu z titulu poškodenia nepriateľskými bojovými činmi, lebo základná čiastka dôchodku u Penzijného ústavu súkromých
3
úradníkov činí ročne 3.600 Ks a renty uvedených vojenských poškodencov nedosahujú túto sumu. Verejnoprávnym poisťovniam štát uhradí zvýšené riziko vyrovnaním základnej čiastky dôchodkov nimi poskytnutých, ale dôchodok poškodenej osoby nemá byť preto skracovaný. Sociálny ohľad, zásada rovnomernej starostlivosti a spravodlivosť diktujú, aby uvedená vyššia príjmová hranica v každom smere a nezmenene bola zachovaná aj u osôb, poškodených nepriateľskými bojovými činmi, — ináč by tieto osoby boly v nevýhode voči ostatným poškodencom. Nakoľko v danom prípade ide iba o takých poškodencov, ktorí sú poistencami verejnoprávnych poisťovní, preto okruh osôb do úvahy prichádzajúcich nie je tak veľký, žeby bolo možno sa obávať po stránke finančnej značnejšieho zaťaženia štátnych výdavkov, kým na druhej strane sociálna spravodlivosť zrejme vyžaduje, aby sa s osobami, ktoré utrpely poškodenie následkom nepriateľských bojových činov v smysle navrhovaného zákona, nezachádzalo horšie, ako s ostatnými vojennými poškodencami.
Podľa ustanovení § 48 v určitých prípadoch má štát poskytnúť náhradu vecnej škody, utrpenej následkom nepriateľských bojových činov, už za brannej pohotovosti štátu. Jedným takýmto ustanovením citovaného paragrafu je, že sa má poškodenému poskytnúť už za brannej pohotovosti tá časť ustálenej náhrady, ktorá je potrebná na udržanie jeho existencie. Výbory cieľom účinnejšej ochrany práv poškodeného pokladaly za potrebné v tomto ustanovení vysloviť, že sa v uvedenom prípade má poskytnúť náhrada v lehote 3 mesiacov. Táto lehota počíta sa od vzniku škody a bola určená už aj so zreteľom na ustanovenia § 42 osnovy.
Taktiež v záujme účinnejšej ochrany poškodených snížily výbory v § 50 ods. 4 pôvodnú šesťmesačnú lehotu, behom ktorej treba škodu zistiť, na lehotu trojmesačnú. Cieľom ďalšieho urýchlenia pokračovania, smerujúceho k zisteniu škôd, sa v ods. 2 tohto paragrafu osobitne zdôraznilo, že odvolanie zástupcu finančnej správy, podané proti rozhodnutiu okresného úradu o zistení škody, nemá odkladný účinok.
Ustanovenie § 59 ods. 1 dáva šéfovi civilnej protileteckej ochrany zákonné zmocnenie na to, aby mohol určiť obce, ktoré sú povinné na svoj náklad postarať sa o prechodné núdzové ubytovanie určitých osôb z evakuovaných obcí. So zreteľom na to, že takéto opatrenia šéfa civilnej protileteckej ochrany môže znamenať veľmi citeľné finančné zaťaženie obcí, výbory považovaly za potrebné toto ustanovenie doplniť v tom smere, že šéf civilnej protileteckej ochrany vydáva príkazy tohto druhu po dohode s ministrom vnútra.
Výbory sociálny a zdravotný, ústavnoprávny a rozpočtový odporúčajú slávnemu Snemu predloženú osnovu na uzákonenie.
V Bratislave 19. novembra 1943.
Dr. Eugen Filkorn v. r.,
predseda.
Dr. Roman Fraštia v. r.,
zpravodajca sociálneho a zdravotného výboru.
Dr. Anton Hudec v. r.,
zpravodajca ústavnoprávneho výboru.
Pavol Čarnogurský v. r.,
zpravodajca rozpočtového výboru.
4
Zákon
zo dňa................................ 1943
o opatreniach po nepriateľských bojových činoch, o náhrade škôd týmito činmi spôsobených a o doplnení právnych predpisov o civilnej protileteckej ochrane.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
ČASŤ PRVÁ.
O opatreniach po nepriateľských bojových činoch a o náhrade škôd nimi spôsobených.
HLAVA I.
Opatrenia po nepriateľských bojových činoch.
Diel prvý.
Opatrenia na zničených alebo poškodených budovách.
§ 1.
Na odstránenie následkov zapríčinených bojovými činmi, najmä leteckými útokmi, postihnutá obec je povinná učiniť bezodkladné opatrenia:
a) na odpratanie a odvezenie trosiek;
b) na zaistenie budov a iných objektov, ktoré boly len čiastočne poškodené;
c) na zrúcanie budov a iných objektov tak poškodených, že ďalšie ich trvanie je životu nebezpečné.
§ 2.
(1) O výkon opatrení podľa § 1 písm. a) a b) postará sa obec za pomoci technického odborníka. Ak obec takého odborníka nemá, vyžiada si pomoc miestneho alebo najbližšieho súkromného technického odborníka alebo oprávneného stavebného živnostníka.
(2) V prípadoch uvedených v § 1 písm. c) je obec povinná vyžiadať si demolačné povolenie; v naliehavých prípadoch môže nariadiť demolovanie aj bez demolačného povolenia.
5
§ 3.
(1) Obec vykoná opatrenia podľa § 1 v prvom rade vlastnými orgánmi a zamestnancami k tomu spôsobilými.
(2) Ak niet orgánov a zamestnancov uvedených v ods. 1, alebo ak by títo nedostačovali, má obec najviac na čas troch dní požadovať služby podľa § 39 zákona č. 329/1921 Sb. z. a n.
(3) Ak by práce potrebné podľa § 1 sa neskončily do troch dní, má obec na zbývajúci čas potrebné pracovné sily zaistiť povolaním k osobným úkonom obdobne podľa ustanovení zákona č. 131/ 1936 Sb. z. a n.
§ 4.
Na zabezpečovacie práce a na neodkladné opravy budov a iných objektov treba použiť upotrebiteľný stavebný materiál z poškodených objektov. Ak by ten nestačil, obstará ho obec uložením vecných plnení obdobne podľa ustanovení zákona č. 131/1936 Sb. z. a n.
§ 5.
Ustanovenia §§ 1 až 4 platia ohľadom objektov štátu a jeho podnikov, ústavov, fondov a zariadení len potiaľ, pokiaľ príslušné odvetvie štátnej správy sa nepostará samo o potrebné opatrenia.
§ 6.
(1) Práce, ktoré je povinný vykonať živnostník podľa tohto zákona, majú prednosť pred všetkými prácami, ktoré smluvne prevzal od iných osôb a oslobodzujú ho od následkov nezachovania dodacej lehoty z tohto dôvodu.
(2) Ustanovenie ods. 1 sa nevzťahuje na práce pre vojenskú správu, ak táto na dodávke trvá.
Diel druhý.
Ošetrovanie a liečenie postihnutých osôb.
§ 7.
(1) Obec je povinná sa postarať o lekárske ošetrenie osôb zranených pri nepriateľskom útoku a o ich dodanie na liečenie.
6
(2) Na ciele uvedené v ods. 1 môže obec požadovať pomoc ktoréhokoľvek lekára v obci a cestou príslušného vojenského veliteľstva aj o pomoc vojenského lekára.
(3) Ak v obci niet lekára, alebo ak lekári v obci nestačia na pomoc vo všetkých prípadoch, má obec v najkratšom čase požiadať príslušný okresný úrad (v Bratislave Župný úrad) o vyslanie potrebného počtu lekárov.
(4) Ustanovenia ods. 2 a 3 platia obdobne i ohľadom ošetrovateľského personálu.
(5) Odmenu lekára a ošetrovateľského personálu určí Ministerstvo vnútra po dohode s Ministerstvom financií.
(6) Ohľadom zaistenia miestnosti na ciele uvedené v ods. 1 platia obdobne ustanovenia dielu tretieho.
(7) Potrebný materiál pre poskytovanie prvej pomoci zaopatrí a v potrebnom množstve ošetrujúcemu lekárovi dodá príslušná obec.
§ 8.
Po oznámení skončenia nepriateľského (leteckého) útoku každý lekárnik ako aj osoby v lekárni zamestnané sú povinné bez meškania zaujať svoje miesto v lekárni a vykonávať službu.
Diel tretí.
Ubytovanie obyvateľov poškodených a zničených budov.
§ 9.
Ak následkom nepriateľského bojového činu budovy boly zničené alebo tak poškodené, že ďalšie ich obývanie je nemožné alebo životu nebezpečné, je obec povinná zaistiť dočasné ubytovanie pre tých obyvateľov, ktorí si sami nemôžu obstarať ubytovanie v iných budovách v obci.
§ 10.
(1) Na ciele uvedené v § 9 má obec v prvom rade použiť vlastné budovy. Ak ich nemá, môže požadovať aj iné verejné budovy.
7
(2) Minister vnútra môže uložiť jednotlivým obciam, aby už vopred pripravovaly ubytovanie pre prípady uvedené v § 9, pričom určí spôsob prípravných prác a ich rozsah.
(3) Pred použitím verejných budov, ktoré nie sú vlastníctvom obce, má sa táto dohodnúť s majiteľom (držiteľom) budovy o spôsobe používania budovy. K použitiu budov, ktoré sú vo vlastníctve alebo v správe vojenskej správy, je potrebný predbežný súhlas vojenskej správy.
(4) Za používanie štátnych budov a budov sväzkov územnej samosprávy neprislúcha odškodné. Či a v akej výške má sa poskytnúť odškodné za používanie iných verejných budov, určí minister vnútra po dohode s ministrom financií.
§ 11.
(1) Ak opatrenia podľa § 10 nestačia na zaistenie dočasného ubytovania všetkých obyvateľov podľa § 9, môže obec na ich umiestenie zabrať:
a) prázdne byty (miestnosti),
b) byty (miestnosti), ktoré sú zariadené na obývanie, ak ich majiteľ má v obci ešte iný byt,
c) oddeliteľné obytné miestnosti bytov (ods. 3).
(2) Majiteľ bytov uvedených v ods. 1 písm. b) môže si zvoliť byt, ktorý z nich si ponecháva pre seba.
(3) Obytné miestnosti uvedené v ods. 1 písm. c) možno zabrať, ak by sa majiteľ bytu zabraním nevylúčil z používania ostatnej časti bytu v tomto rozsahu:
a) ak majiteľ obýva byt sám — tak, aby mu zostala aspoň jedna obytná miestnosť,
b) ak okrem majiteľa obýva byt ešte jeden člen rodiny — tak, aby im zostaly aspoň 2 obytné miestnosti,
c) ak majiteľ má viacčlennú rodinu — tak, aby mu okrem dvoch miestností [písm. b)] zostala pre každých ďalších dvoch členov rodiny toho istého pohlavia aspoň jedna obytná miestnosť.
(4) Súčasne so zabraním miestnosti podľa ods. 3 možno zaistiť aj potrebné užívanie vedľajších miestností patriacich k tomuto bytu.
8
(5) Miestnosti potrebné k prevádzke živnosti alebo iného zárobkového zamestnania (povolania) nemožno zabrať, ak ich majiteľ živnosť skutočne prevádza, prípadne ak zárobkové zamestnanie (povolanie) vykonáva.
(6) Za členov rodiny podľa ods. 3 sa počíta aj služobný personál (pomocnica v domácnosti) majiteľa bytu, ako aj osoby u neho zamestnané, ak im poskytuje ubytovanie vo svojom byte.
§ 12.
Okresný úrad môže pre živnostníka, ktorého provodzovňa bola nepriateľským bojovým činom zničená alebo tak poškodená, že jej ďalšie používanie je nemožné, za podmienok uvedených v § 11 zabrať potrebné miestnosti, spôsobilé podľa ustanovení živnostenského zákona na prevádzku tej-ktorej živnosti, na dočasné zriadenie živnostenskej provodzovne, ak je vo verejnom záujme potrebné, aby tento živnostník ďalej vykonával živnosť.
§ 13.
(1) Súčasne s bytmi (miestnosťami) uvedenými v § 11 môže obec pre osoby, ktorým byt (miestnosť) bol pridelený, zabrať aj najpotrebnejšie zariadenie (nábytok) v byte (miestnostiach) sa nachádzajúci; môže tiež majiteľovi bytu nariadiť, aby odstránil zariadenie (nábytok) z týchto bytov (miestností) vôbec alebo len zčasti.
(2) Cieľom zariadenia prázdnych bytov (miestností) zahraných podľa § 11 môže obec požadovať na užívanie nábytok alebo jeho súčiastky aj od iných ako v ods. 1 uvedených vlastníkov, ak požadovaný nábytok (jeho súčiastky) sami pre seba alebo pre spolubývajúcich nevyhnutne nepotrebujú.
§ 14.
Ak obec sama nemá potrebné hospodárske miestnosti na umiestenie domácich zvierat, ktoré patria osobám uvedeným v § 9, môže tieto miestnosti zabrať u majiteľov, pokiaľ ich pre vlastné účely nepotrebujú.
9
§ 15.
Zabraním bytu (miestností) a zariadenia (nábytku) podľa §§ 11 až 14 stráca majiteľ právo nimi volne nakladať a je povinný ich dať do užívania osobám, ktoré určí obec. Zabranie zostáva v účinnosti aj v prípade, ak sa zmení majiteľ.
§ 16.
(1) Za byty (miestnosti) zabrané podľa §§ 11, 12 a 14 a za užívanie zabraného zariadenia (nábytku) podľa § 13 patrí ich majiteľom náhrada vo výške v mieste obvyklá a ak je majiteľ bytu nájomníkom, — pomerná čiastka nájomného.
(2) Výšku náhrady (čiastky nájomného) podľa ods. 1, ak sa osoba, ktorej bol byt (miestnosť) prikázaný, prípadne obec s majiteľom bytu (miestností) nedohodne, určí pkresný úrad s konečnou platnosťou.
(3) Pracovné sily, potrebné na zariadenie zabraných bytov (miestností) alebo na odstránenie zariadenia (nábytku) zo zabraných bytov (miestností), ako aj na nové zariadenie týchto bytov (miestností) po zrušení zabrania, obstará obec na svoje útraty.
§ 17.
(1) O zabraní podľa §§ 11 až 14 treba upovedomiť majiteľa bytu (miestnosti) a zariadenia (nábytku), alebo jeho zástupcu.
(2) Proti zabraniu možno podať námietky do 24 hodín u starostu (vládneho komisára) obce. Námietky nemajú odkladný účinok.
(3) O námietkach rozhoduje okresný úrad s konečnou platnosťou.
Diel štvrtý.
Dočasné stravovanie postihnutých obyvateľov.
§ 18.
(1) Ak si osoby v obci, postihnutej nepriateľským bojovým činom, v dôsledku tohto činu nemôžu zabezpečiť stravovanie, je obec povinná postarať sa o ich dočasné stravovanie. V takýchto prípadoch ohľadom prídelu potravín má sa obec obrátiť na okresný úrad; môže sa však na čas ne-
10
vyhnutnej potreby odchýliť od právnych predpisov pre zásobovanie, kým Najvyšší úrad pre zásobovanie neučíní sám potrebné opatrenie.
(2) O zaistení pracovných síl potrebných pri stravovaní podľa ods. 1 platia obdobne ustanovenia § 3, ods. 2 a 3; o obstarávaní vecných prostriedkov platí ustanovenie § 4, druhej vety.
(3) Obec môže požiadať o pomoc pri stravovaní osôb uvedených v ods. 1 vojenská správu. Obec môže uložiť povinnosť k pomocným prácam pri stravovaní aj verejným korporáciám a spolkom, ak majú sídlo v obci.
Diel piaty.
Ošatenie postihnutých osôb.
§ 19.
(1) Obec je povinná sa postarať o najpotrebnejšie ošatenie osôb uvedených v § 9, ak stratily v dôsledku nepriateľského bojového činu svoje šatstvo, prípadne obuv a nemôžu si ich samy obstarať. Ohľadom prídelu šatstva, prípadne obuvi má sa obec obrátiť na okresný úrad; môže sa však v prípade nevyhnutnej potreby odchýliť od právnych predpisov pre zásobovanie, kým Najvyšší úrad pre zásobovanie neučiní sám potrebné opatrenie.
(2) Ustanovenia § 18 ods. 2 a ods. 3, druhej vety platia primerane.
Diel šiesty.
Zriadenie dočasných ubikácii a premiestenie bezprístrešných do iných obcí.
§ 20.
(1) Ak by opatreniami podľa §§ 10 až 11 nebolo možné obstarať ubytovanie pre všetkých bezprístrešných obyvateľov, je obec povinná pre nich bezodkladne zriadiť dočasné ubikácie. O zriadenie takýchto ubikácii pre štátnych zamestnancov môže sa postarať aj štátna správa.
(2) Na cieľ uvedený v ods. 1 je obec oprávnená požadovať na užívanie potrebné pozemky obdobne podľa ustanovení zákona č. 131/1936 Sb. z. a n.
11
(3) Ustanovenia §§ 3 a 4 platia obdobne.
(4) Za ubytovanie v stavbách (ods. 1) hradia užívatelia primeranú náhradu, výšku ktorej určí v objektoch obecných obec, v objektoch štátnych príslušné odvetvie štátnej správy.
§ 21.
(1) Ak by zriadenie dočasných ubikácií podľa § 20 ods. 1 nebolo možné, alebo nebolo dostačujúce, treba bezprístrešných obyvateľov ubytovať v iných obciach, ktoré na to určí Ministerstvo vnútra, a to zaberaním bytov (miestností a pod. ) obdobne podľa ustanovení §§ 10, 11, 13 a 14.
(2) O ubytovanie a s tým súvisiace premiestenie bezprístrešných obyvateľov podľa ods. 1 postará sa okresný úrad, v obvode ktorého postihnutá obec leží, ak ide o viac okresov, župný úrad.
Diel siedmy.
Opatrenia ohľadom hnuteľných vecí postihnutých obyvateľov.
§ 22.
(1) Veci, nachádzajúce sa v poškodených objektoch (ich častiach), ktoré nie sú obývateľné, alebo pod troskami zničených objektov, treba odovzdať ich vlastníkom (držiteľom), ak o to žiadajú a vlastnícke právo (držbu) preukážu.
(2) Veci, o vydanie ktorých ich vlastníci (držitelia) alebo ich zmocnenci sa neprihlásia a ktoré poškodením neboly podstatne znehodnotené, má obec bezpečne uložiť v skladištiach vlastných alebo v skladištiach na ten cieľ obdobne podľa ustanovení zákona č. 131/1936 Sb. z. a n. zabraných, pokiaľ ich vzhľadom na poškodenie objektov nemožno v týchto ponechať.
(3) Vecí, poškodením podstatne znehodnotené, ak neboly odovzdané vlastníkom (držiteľom) a nemožno ich ponechať v poškodených objektoch, má obec hromadne uložiť.
(4) Nájdené peniaze a cennosti má obec prevziať do depozitu.
(5) Za podstatne znehodnotené podľa
12
ods. 2 a 3 treba pokladať veci, ktoré ani po oprave nebolo by možno použiť k ich pôvodnému určeniu.
(6) Dozorom nad vykonávaním opatrení podľa ods. 1 a 4 má obec poveriť spoľahlivé, osobitne na to určené osoby.
(7) Veci uvedené v ods. 2 možno použiť na zariadenie zabraných bytov (miestností).
(8) Ustanovenia § 3 platia obdobne.
Diel ôsmy.
Finančný náklad.
§ 23.
(1) Výdavky, potrebné na vykonanie ustanovení § 1, ako aj výdavky na dočasné ubytovanie, stravovanie, ošatenie, liečenie a ošetrenie osôb, ktoré následkom nepriateľských bojových činov sú bez prostriedkov, hradí štát, nakoľko ustanovenia tejto časti neurčujú inak.
(2) Výdavky, spojené s úradným pokračovaním obecných orgánov podľa ustanovení tejto časti, hradí obec.
(3) Ministerstvo vnútra po dohode s Ministerstvom financií môže obci uložiť primeraný príspevok na výdavky uvedené v ods. 1 v prospech štátnej pokladnice.
Diel deviaty.
Trestné ustanovenia.
§ 24.
Kto
a) ako orgán obce alebo určený súc obcou nekoná povinnosti uložené mu podľa ustanoveni tejto hlavy alebo predpisov na základe tohto zákona vydaných,
b) v určenej lehote neposkytne požadovanú službu podľa § 3 ods. 2 a § 7 ods. 2 až 4 alebo neposlúchne povolanie k osobným úkonom podľa § 3 ods. 3,
c) v určenej lehote neposkytne vecné plnenie podľa § 4,
d) poruší alebo nesplní povinnosti, určené v ustanoveniach §§ 8 a 15, spácha priestupok a potresce ho, ak čin nie je prísnejšie trestný, okresný (štátny policajný) úrad peňažným trestom do Ks 100.000 alebo zatvorením do 6 me-
13
siacov. Nevymožiteľný peňažný trest treba premeniť na zatvorenie podľa miery zavinenia najvýš do 6 mesiacov.
Diel desiaty.
Dozor nad opatreniami.
§ 25.
(1) Dozor nad obecnými orgánmi pri vykonávaní povinností podľa ustanovení tejto hlavy vykonáva okresný úrad, v meste Bratislave Župný úrad.
(2) Úrady uvedené v ods. 1 môžu ustanoviť na výkon určitých opatrení osobitný orgán, ako aj určiť spôsob výkonu týchto opatrení.
HLAVA II.
O náhrade škôd.
Diel prvý.
Všeobecné ustanovenia.
§ 26.
(1) Štát poskytne náhradu podľa ustanovení tejto hlavy za škody, spôsobené na území Slovenskej republiky slovenským štátnym občanom na zdraví alebo na živote, ako aj náhradu za škody, spôsobené slovenským štátnym občanom alebo tuzemským právnickým osobám, počítajúc do toho aj verejné obchodné spoločnosti, na nehnuteľnostiach, hnuteľnostiach alebo vecných právach, ktoré títo utrpeli následkom nepriateľských bojových činov, najmä nepriateľských leteckých útokov, ak náhradu za takéto škody nie je zaviazaný poskytnúť niekto iný.
(2) Ustanovenie ods. 1 sa nevzťahuje na škody spôsobené trestnými činmi. Výnimku tvoria činy spáchané nepriateľskými bojovými silami alebo osobami, ktoré sú v ich službách.
§ 27.
Podľa ustanovení tejto hlavy poskytne štát náhradu slovenským štátnym príslušníkom, ktorí v úradnom poslaní alebo ako pracovné sily, sprostredkované tuzemskými úradmi práce do cudziny, sa zdržujú na území cudzieho štátu a tam utrpeli škodu z príčin uvedených v § 26. Ak tieto osoby odškodnil cudzí štát, má sa cu-
14
dzím štátom poskytnutá odškodňovacia suma odpočítať od náhrady poskytnutej podľa ustanovení tejto hlavy.
Diel druhý.
Starostlivosť o telesne poškodených a o pozostalých po usmrtených (zomrelých, nezvestných).
§ 28.
(1) Osoby poškodené za okolností, uvedených v § 26, majú nárok na starostlivosť obdobne podľa časti piatej zákona č. 80/1943 Sl. z. s odchýlkami, uvedenými v tomto diele.
(2) Za poškodené osoby podľa ods. 1 sa pokladajú:
a) osoby poškodené na zdraví,
b) pozostalí rodinní príslušníci po osobách, uvedených v písm. a),
c) pozostalí rodinní príslušníci po osobách usmrtených (nezvestných).
Invalidné požitky.
§ 29.
Invalidom mužským i ženským podľa tohto zákona prislúcha invalidný dôchodok podľa stupňa ich poškodenia vo výške určenej v § 132 zákona č. 80/1943 Sl. z. a k nemu patriace vedľajšie požitky (§§ 134, 135 a 145 zák. č. 80/1943 Sl. z.).
§ 30.
Vydatej žene, ktorá utrpela poškodenie na zdraví, prislúchajú invalidné požitky podľa § 29 v plnej výmere len, ak by výživa jej rodinných príslušníkov bola v prevažnej miere závislá na jej pracovnom príjme. V tomto prípade prislúchajú jej k invalidnému dôchodku aj rodinné príplatky, pričom na manžela prislúcha rodinný príplatok len, ak pre vlastnú pracovnú neschopnosť je v prevažnej miere odkázaný na vydržovanie manželkou. Ináč prislúcha jej len polovica invalidných požitkov bez rodinného príplatku.
§ 31.
Dieťaťu, ktoré utrpelo poškodenie, prislúchajú invalidné požitky podľa § 29 v plnej výške iba po dovŕšení 18. roku. Pred
15
dovŕšením tohto roku prislúcha len percentuálna časť týchto požitkov, a to:
a) do dovŕšenia 14. rolku vo výške 25% požitkov,
b) od dovŕšenia 14. roku do dovŕšenia 16. roku vo výške 50% požitkov,
c) od dovŕšenia 16. roku do dovŕšenia 18. roku vo výške 75% požitkov.
§ 32.
V rodine, v ktorej okrem živiteľa rodiny je poškodený na zdraví aj rodinný príslušník natoľko, že stratil aspoň 50% pracovnej schopnosti, zvyšuje sa vyššia príjmová hranica uvedená v § 168 ods. 1 zákona č. 80/1943 Sl. z. namiesto o 10%:
a) na takto poškodenú manželku (manžela) o 40%,
b) na každého takto poškodeného rodinného príslušníka podľa § 168 ods. 2 písm. b) a c) zákona č. 80/1943 Sl. z. o 15%.
Požitky pozostalých.
§ 33.
(1) Pozostalým prislúchajú požitky:
a) vdovám (vdovcom) vdovský (vdovecký) dôchodok vo výške určenej v § 136 zákona č. 80/1943 Sl. z. s prípadným príplatkom podľa ods. 3 uvedeného paragrafu,
b) sirotám sirotský dôchodok vo výške určenej v § 140 ods. 1 a 2 zákona č. 80/ 1943 Sl. z.,
c) rodičom alebo za podmienok podľa § 129 ods. 2 zákona č. 80/1943 Sl. z. iným rodinným príslušníkom dôchodok vo výške určenej v § 142 ods. 1 zákona č. 80/1943 Sl. z.
(2) K požitkom uvedeným v ods. 1 vypláca sa aj drahotný prídavok podľa § 145 zákona č. 80/1943 Sl. z.
§ 34.
Vdovcovi prislúchajú vdovecké požitky po manželke, ktorá zomrela (stala sa nezvestnou) za okolností uvedených v § 26 len, ak by bol vdovec pre vlastnú neschopnosť v prevažnej miere odkázaný na vydržovanie manželkou.
16
§ 35.
(1) Sirote, ktorej matka zomrela (stala sa nezvestnou) za okolností, uvedených v § 26, ktorej otec ale žije a o rodinu sa stará, prislúcha sirotský dôchodok do veku určeného v § 140 ods. 3, prípadne v ods. 6 zákona č. 80/1943 Sl. z. len, kým sa jej otec znovu neožení.
(2) Nemanželské dieťa, ktoré stratilo matku za okolností uvedených v § 26, pokladá sa za úplnú sirotu iba vtedy, ak jeho prirodzený otec už nežije alebo sa nestará o jeho výživu.
§ 36.
(1) Osobám uvedeným v § 33 písm. c) prislúchajú požitky iba vtedy, ak zomrelá osoba, od ktorej svoje zaopatrenie odvodzujú, v čase, keď umrela, mala aspoň 16 rokov. Ak táto osoba umrela pred dovŕšením 16. roku, prislúchajú im požitky len od toho času, kedy by zomrelá osoba dovŕšila 16. rok a len nakoľko osoby o zaopatrenie žiadajúce by boly výživou na ňu odkázané.
(2) Rodičovské požitky prislúchajú najviac po troch deťoch zomrelých (nezvestných) za okolností uvedených v § 26.
§ 37.
Súbeh viac nárokov.
(1) U osoby, ktorá utrpela poškodenie na zdraví za okolností uvedených v § 26, ale už pred týmto poškodením mala nárok na invalidné požitky podľa § 133 ods. 1 zákona č. 80/1943 Sl. z., určia sa za obidve poškodenia percentá jej pracovnej neschopnosti ako jedna invalidita so zreteľom na celkové poškodenie na zdraví a požitky sa vymerajú podľa § 133 ods. 1 zákona č. 80/1943 Sl. z.
(2) U osoby, ktorá utrpela poškodenie na zdraví za okolností uvedených v § 26, ale už pred týmto poškodením mala nárok na invalidné požitky podľa § 133 ods. 2 zákona č. 80/1943 Sl. z., určia sa za obidve poškodenia percentá jej pracovnej neschopnosti ako jedna invalidita so zreteľom na celkové poškodenie na zdraví a
17
požitky sa vymerajú vo výške uvedenej v § 133 ods. 1 zákona č. 80/1943 Sl. z.
(3) Osoby, ktoré pri vykonávaní služby, uvedenej v § 187 ods. 1 zákona č. 80/1943 Sl. z., utrpia poškodenie na zdraví za okolností, uvedených v § 26, majú nárok na požitky podľa §§ 29 až 36.
(4) Vojenskí invalidi a pozostalí podľa § 129 zákona č. 80/1943 Sl. z., ktorí z tohto titulu poberajú požitky podľa piatej časti zákona č. 80/1943 Sl. z., ako aj rodinní príslušníci osoby, povolanej do činnej vojenskej služby, ktorí majú nárok na štátny vyživovací príspevok podľa časti štvrtej zákona č. 80/1943 Sl. z. a utrpia poškodenie na zdraví za okolností uvedených v § 26, majú nárok len na jeden druh týchto požitkov, a to na tie požitky, ktoré sú najvyššie.
(5) Ak bolo za okolností uvedených v § 26 poškodených viac rodinných príslušníkov oprávnenej osoby, má táto nárok len na jeden druh požitkov (invalidný, vdovský, vdovecký, sirotský, rodičovský), a to na ten, ktorý je najvyšší.
(6) Na poškodeného príslušníka rodiny, ktorý z príčiny svojho poškodenia za okolností uvedených v § 26 má nárok na osobitné požitky podľa tohto diela, prislúcha rodinný príplatok podľa § 135 zákona č. 80/1943 Sl. z. len, ak rodinný príplatok je vyšší, než inak mu prislúchajúce osobitné požitky; v tomto prípade mu tieto osobitné požitky neprislúchajú.
(7) Ak zomrie za okolností uvedených v § 26 druhý rodič straty, ktorá už poberala sirotské požitky podľa § 141 ods. 2 zákona č. 80/1943 Sl. z., prislúchajú jej sirotské požitky ako úplnej sirote podľa § 141 ods. 1 zákona č. 80/1943 Sl. z.
(8) Požitky jednej rodiny nesmú presahovať výšku príjmovej hranice podľa § 32. Ak by nárok jednej rodiny na požitky prevýšil túto hranicu, snižujú sa požitky manželky a detí rovnomerne tak, aby všetky požitky rodiny neboly vyššie, než príjmová hranica podľa § 32.
(9) Za jednu rodinu v smysle ustanovení ods. 1 až 8 sa pokladajú všetky osoby,
18
uvedené v § 168 ods. 2 zákona č. 80/1943 Sl. z., a okrem toho každá osoba, žijúca v spoločnej domácností a vyživovaná hlavou tejto rodiny, okrem zamestnancov.
§ 38.
Pohrebné.
Za osobu, ktorá umrela za okolností uvedených v § 26, prislúcha pohrebné vo výške, určenej v § 146 zákona č. 80/1943 Sl. z., pozostalým alebo iným osobám, ak pohreb vypravily na svoje trovy, a ak nemajú nárok na pohrebné od štátu alebo iných verejnoprávnych korporácií podľa iných právnych predpisov.
§ 39.
Prihlásenie nárokov.
Nároky na starostlivosť podľa tohto dielu treba prihlásiť do jedného roka od utrpeného poškodenia. Ustanovenia § 128 ods. 3 a § 129 ods. 4 zákona č. 80/1943 Sl. z. platia obdobne. V prípade neskoršieho prihlásenia nárokov treba pokračovať podľa § 175 ods. 9, prípadne ods. 10 zákona č. 80/1943 Sl. z.
§ 40.
Nároky voči nositeľom verejnoprávneho poistenia.
(1) Na starostlivosť podľa §§ 28 až 39 majú nárok aj osoby, ktoré majú nárok aj na dôchodok (poistné dávky) z verejnoprávneho poistenia.
(2) Ak následkom udalostí, uvedených v § 26, vznikne poistný prípad (invalidita, smrť) u poistencov podľa právnych predpisov o verejnoprávnom rentovom poistení (poistenie pre prípad invalidity a staroby, provízne poistenie baníkov a penzijné poistenie súkromných zamestnancov vo vyšších službách), uhradí nositeľovi poistenia štát základnú čiastku z vyplácaného dôchodku. Ak ide o poistenie podľa nariadenia s mocou zákona č. 266/ 1940 Sl. z., za základnú čiastku pokladá sa 20% vymerovacieho základu. Smernice o vyúčtovaní vydá minister vnútra po dohode s ministrom financií.
19
(3) Voči nositeľom verejnoprávneho nemocenského poistenia postihnutí poistenci (dôchodcovia, rodinní príslušníci) nemajú nárok na poistné dávky z titulu škody spôsobenej na zdraví alebo na živote za okolností uvedených v § 26.
(4) Za škody, spôsobené na zdraví alebo na živote spôsobom uvedeným v § 26, i keď vzniknú v podniku, nositeľ verejnoprávneho úrazového poistenia neposkytuje odškodnenie ako za podnikové úrazy.
Diel tretí.
Náhrada vecných škôd.
§ 41.
(1) Nárok na náhradu škody, spôsobenej za okolností uvedených v § 26, podľa tohto dielu majú vlastník (veci alebo práva), prípadne jeho dedič — (v ďalšom texte "poškodený").
(3) Žiadosť o náhradu škody môže podať a zúčastniť sa na pokračovaní poškodený alebo jeho zákonný zástupca (poručník, kurátor, u právnickej osoby orgán oprávnený ju zastupovať). V mene poškodeného môže vystupovať jeho manžel (manželka) bez splnomocnenia, ak žije s poškodeným v spoločnej domácnosti.
§ 42.
(1) Žiadosť treba podať písomne alebo ústne do zápisnice na príslušnom obecnom (obvodnom) notárskom úrade, v obvode ktorého škoda vznikla, a to do 60 dní odo dňa, kedy škoda vznikla.
(2) Na žiadosti, podané po uplynutí lehoty určenej podľa ods. 1, má sa brať zreteľ len v prípadoch osobitného zreteľa hodných. O tom, či ide o prípad osobitného zreteľa hodný, rozhodne okresný úrad. V prípadoch uvedených v § 27 žiadosť treba podať na Ministerstve vnútra.
§ 43.
(1) Náhradu škody možno poskytnúť len, ak je škoda dostatočne preukázaná.
(2) Pri určení výšky náhrady treba odpočítať sumy odškodného poskytnutého podľa iných právnych predpisov, sumy, ktoré poskytly tretie osoby na vyrovnanie pohľadávky vzniklej v dôsledku škody a
20
podpory poskytnuté z verejných prostriedkov na zmiernenie škody.
(3) Ak poškodený alebo jeho zmocnenec zavinil škodu, alebo svojím konaním a či opominutím neprispel k jej zmierneniu, treba náhradu určiť nižšou sumou primerane k vine, poprípade určenie náhrady úplne pominúť vzhľadom na okolností prípadu.
(4) Odškodnenie možno odmietnuť, ak poškodený pri zisťovaní škody učinil vedome nesprávne údaje o skutočnostiach, ktoré pre rozhodnutie sú závažné, alebo ich vedome zamlčal, alebo protiprávne pôsobil na svedkov, znalcov alebo na úradné osoby v jeho veci činné, alebo úmyselne uviedol ich v omyl.
§ 44.
(1) Pri určení výšky odškodného treba vziať za základ skutočnú škodu; nemožno vziať zreteľ na cenu zvláštnej obľuby alebo na ušlý zisk.
(2) Ak vec (budova, dielo a pod.) bola zničená alebo sa stratila, výška odškodného (ods. 1) určí sa sumou, rovnajúcou sa nákladu, ktorý bol alebo v čase rozhodnutia o škode musí byť vynaložený na znovuvybudovanie alebo znovuobstaranie vecí rovnakej hodnoty. Výpočet nákladu treba snížiť o primeranú sumu, ak zničená alebo stratená vec mala podstatne menšiu hodnotu; od sníženia možno odhliadnuť, nakoľko to vyžadujú dôvody osobitného zreteľa hodné.
(3) Pri určení výšky odškodného za zničené budovy možno brať primeraný zreteľ na vyšší náklad, ktorý je potrebný pri postavení budovy na inom mieste, ako aj na náklad na zlepšenie a prípadné zmeny, nakoľko tieto sú zapríčinené stavebnopolicajnými (bytová hygiena, ochrana pamiatok) alebo požiarno-policajnými predpismi alebo inými požiadavkami verejného záujmu a hodnota novostavby pre poškodeného sa týmto podstatne nezvýšila. Neberie sa zreteľ na výšku poistnej sumy, ak budova (dielo a pod.) bola poistená.
(4) Ak zo zničenej veci (budovy, diela
21
a pod.) zostaly používateľné zvyšky, treba ich hodnotu odpočítať.
(5) V prípade poškodenia veci treba za podklad odškodnenia vziať náklad potrebný na účelnú opravu veci. Ak by vec ani po oprave nedosiahla hodnotu, ktorú mala pred poškodením, treba na to brať zreteľ pri odškodnení. Ustanovenie ods. 4 platí obdobne. Ak vec nemožno opraviť, určí sa odškodné výškou znehodnotenia.
(6) Pre stratu zmenky alebo šeku (obchodnej poukážky) poskytne sa odškodné len, ak oprávnený v dôsledku straty nemôže vymôcť svoju pohľadávku. Pre stratu iných cenných papierov poskytne sa odškodné len, ak poškodený nemôže dostať náhradu cestou umorovacieho pokračovania.
(7) Ak bola zničená alebo sa stratila hotovosť (peniaze), presahujúca obvyklú potrebu domácnosti, prípadne podniku (obchodu, závodu, kancelárie), možno priznať náhradu tejto škody len, ak sa preukáže, že poškodený hotovosť nevyhnutne potreboval mať vo svojej úschove na splnenie platobnej povinnosti alebo iného dôležitého dôvodu.
§ 45.
Náhrada škody sa poskytne v peniazoch alebo plnením in natura. Časť náhrady škody prevyšujúca sumu Ks 300.000 poskytne sa v štátnych cenných papieroch; zo štátnych alebo iných národohospodársky dôležitých dôvodov má sa celá náhrada poskytnúť v peniazoch alebo in natura. Výšku, nad ktorú sa má náhrada poskytnúť v cenných papieroch, môže vláda nariadením zvýšiť alebo snížit. Za zničené (stratené) pevne zúročiteľné štátne dlhopisy poskytne sa náhrada vždy v štátnych cenných papieroch.
§ 46.
Vyplatenie odškodného (§ 44) možno viazať podmienkami a jeho upotrebenie na ciele znovuobstarávania (znovuvybudovania) veci (budovy, diela a pod.) možno podľa potreby vhodným spôsobom zaistiť.
22
§ 47.
(1) Úrad príslušný podľa § 50 môže rozhodnúť, že náhrada škody má sa poskytnúť plnením in natura, a to aj vtedy, ak strana žiada odškodné v peniazoch.
(2) Plnením in natura má sa poskytnúť poškodenému podľa možnosti rovnocenná náhrada. Ak plnenie in natura nemožno považovať za dostatočnú náhradu, treba poškodenému poskytnúť okrem toho aj náhradu v peniazoch až do výšky zistenej úhrnnej škody.
§ 48.
(1) Za brannej pohotovosti štátu poskytne sa poškodenému do 3 mesiacov tá časť náhrady, ktorá je potrebná na udržanie jeho existencie. Škody, ktoré nepresahujú 10.000 Ks, sa hradia hneď.
(2) Pri poškodení vecí, ktoré sú dôležité pre obranu štátu, najmä pre zásobovanie, možno poskytnúť plnú náhradu ešte za trvania brannej pohotovosti štátu.
§ 49.
(1) Odškodné je vyňaté z exekúcie v takom rozsahu, v akom podľa platných predpisov je z exekúcie vyňatá vec, za ktorú sa odškodné poskytlo.
(2) Odškodné pred jeho poskytnutím (vyplatením) možno postúpiť, dať do zálohy alebo viesť naň exekúciu nad rozsah uvedený v ods. 1 len so súhlasom úradu, ktorý je príslušný rozhodovať o náhrade škody.
§ 50.
(1) Vecnú škodu (§ 44) zisťuje na mieste samom a o jej náhrade rozhoduje okresný úrad. K zisťovaniu škody treba pribrať aj zástupcu finančnej správy, ktorý sa má vyjadriť o výške zistenej škody, ako aj o výške náhrady, ktorá má byť poskytnutá. Ak škoda nastala v zahraničí, o náhrade škody rozhoduje Ministerstvo vnútra po dohode s Ministerstvom financií.
(2) Zástupca finančnej správy má právo podať odvolanie proti rozhodnutiu okresného úradu, ak na jeho vyjadrenie nebol vzatý zreteľ. Odvolanie nemá odkladný účinok.
23
(3) Pred rozhodnutím o odvolaní má si odvolací úrad vyžiadať mienku Ministerstva financií.
(4) Škodu treba zistiť do 3 mesiacov po jej uplatnení, ináč má sa predpokladať, — ak sa len nedokáže opak, — že škoda vznikla vo výške poškodeným udanej.
(5) Ak sa náhrada škody prizná, hradí trovy pokračovania (ods. 1) štát.
§ 51.
Okresný úrad môže v súrnych a odôvodnených prípadoch poskytnúť primeraný preddavok na náhradu škody podľa smerníc, ktoré vydá Ministerstvo vnútra po dohode s Ministerstvom financií.
HLAVA III.
Úprava niektorých iných súkromnoprávnych otázok.
§ 52.
Ak v dôsledku nepriateľských bojových činov vznikla škoda na takej veci, na ktorej viazne právo tretej osoby, treba použiť ustanovenie tejto hlavy aj vtedy, ak smluva alebo doterajšie platné právne predpisy ináč ustanovujú.
§ 53.
(1) Ak predmet nájmu (budova, byt, miestnosť) bol zničený alebo poškodený tak, že je úplne alebo v prevažnej miere nepoužívateľný na cieľ, pre ktorý bol prenajatý, môže nájomník (podnájomník) nájomný pomer s okamžitým účinkom vypovedať. Ak nájomník nevypovie nájomný pomer, nie je povinný platiť nájomné za čas, za ktorý predmet nájmu je nepoužívateľný; ak je len čiastočne používateľný, je povinný platiť len pomernú časť nájomného. Preplatok má sa nájomníkovi vrátiť.
(2) Pre škody, spôsobené na predmete nájmu, nemôže nájomník uplatňovať proti prenajímateľovi iné práva, okrem práv v ods. 1 uvedených, ani v tom prípade, ak prenajímateľ sa v smluve bezvýhradne zaviazal udržovať predmet nájmu v riadnom (používateľnom) stave.
24
(3) Ak nájomník na vlastný náklad uviedol predmet nájmu do používateľného stavu, môže žiadať od prenajímateľa náhradu len po zániku nájomného pomeru. Počas trvania nájomného pomeru môže žiadať náhradu len v takej miere, v akej prenajímateľ obdržal náhradu škody.
(4) Prenajímateľ je povinný náhradu, ktorá bola poskytnutá na to, aby predmet nájmu bol uvedený do používateľného stavu, použiť na tento cieľ. Ak tak neučiní, všetky právne nároky nájomníka oživnú tak, ako keby nebola nastala udalosť, uvedená v ods. 1.
(5) Ustanovenie ods. 4 neplatí na časť náhrady rovnajúcu sa nákladu, ktorý prenajímateľ vynaložil na to, aby predmet nájmu uviedol do používateľného stavu, alebo sume, ktorú má prenajímateľ zaplatiť nájomníkovi ako náhradu jeho výdavkov podľa ods. 3.
§ 54.
Ustanovenia § 53 platia aj pri árendálnych smluvách, nakoľko škoda vznikla na predmete árendy.
§ 55.
(1) Ak škoda vznikla na takej veci, na ktorej viazne požívacie právo, môže požívateľ žiadať, aby vlastník náhradu poskytnutú za túto škodu použil na uvedenie predmetu požívania do pôvodného stavu. Vlastník nie je povinný použiť časť náhrady, rovnajúcu sa nákladu, vynaloženému z jeho vlastných prostriedkov na to, aby predmet požívania bol uvedený do pôvodného stavu.
(2) Ak požívateľ z vlastných prostriedkov uviedol predmet požívania do pôvodného stavu, môže žiadať od vlastníka veci náhradu vzniklých výdavkov v takej výške, v akej vlastník obdržal náhradu za túto škodu. Ináč môže požívateľ žiadať náhradu všetkých výdavkov vynaložených na to, aby predmet požívania bol uvedený do pôvodného stavu, až po zániku požívacieho práva, ale ak predmetom požívania je nehnuteľnosť, vlastník je povinný dať súhlas, aby ešte za trvania požívacieho
25
práva bolo vložené na nehnuteľnosť záložné právo v prospech požívateľa do výšky neuhradených výdavkov.
(3) Ak odškodné obdržal požívateľ, môže vlastník žiadať, aby požívateľ odškodné v celej výške bezodkladne použil na to, aby predmet požívania bol uvedený do pôvodného stavu, poprípade aby mu do výšky obdržaného odškodného uhradil náklad, ktorý vynaložil na to, aby predmet požívania bol uvedený do pôvodného stavu.
§ 56.
(1) Ak škoda vznikla na predmete, na ktorom viazne vdovské právo, platia obdobne ustanovenia § 55 s odchýlkou uvedenou v ods. 2.
(2) Ak vdovské právo bolo obmedzené v prospech potomkov a škoda vznikla na veci, ktorá bola ponechaná do požívania vdove, môže súd v prípadoch osobitného zreteľa hodných zaviazať tých, v prospech ktorých bolo vdovské právo obmedzené, aby odstránili úplne alebo čiastočne vzniklé nedostatky, poprípade aby náklad vzniklý odstránením týchto nedostatkov úplne alebo čiastočne vdove nahradili ešte za trvania vdovského práva, bez ohľadu na to, či a v akej miere obdržali odškodné.
§ 57.
Ak škoda vznikla na takej veci, na ktorej viazne služobnosť užívania, treba použiť obdobne ustanovenia § 56 ods. 1 a 2. V prípadoch osobitného zreteľa hodných môže súd zaviazať vlastníka, aby odstránil vzniklý nedostatok bez zreteľa na odškodné, poprípade na výšku odškodného, alebo uložiť povinnosť, aby nahradil oprávnenému výdavky, ktoré tomuto vznikly pri uvedení veci do pôvodného stavu, a to ešte za trvania služobnosti.
§ 58.
(1) Ak škoda bola spôsobená na nehnuteľnosti, zaťaženej hypotekárnym záložným právom, nemôže hypotekárny veriteľ z tohto dôvodu žiadať doplnenie zaistenia; môže však žiadať, aby vlastník uviedol nehnuteľnosť do stavu pôvodnej hodnoty, ak
26
obdržal za túto škodu náhradu z akéhokoľvek právneho titulu. Ak hypotekárnym záložným právom zaistená pohľadávka nie je ešte sročná, môže hypotekárny veriteľ žiadať o jej vyplatenie ešte pred sročnosťou, ak vlastník nehnuteľnosti, ktorý obdržal náhradu za škodu, napriek vyzvaniu neuvedie nehnuteľnosť v primeranej lehote do pôvodného stavu.
(2) Ak nehnuteľnosť uvedenú v ods. 1 nemožno uviesť do stavu pôvodnej hodnoty, složí sa odškodné na žiadosť hypotekárneho veriteľa do súdneho depozita cieľom jeho rozvrhnutia medzi veriteľmi obdobne podľa §§ 188 až 202 Exekučného zákona.
ČASŤ DRUHÁ.
Doplnenie právnych predpisov o civilnej protileteckej ochrane.
§ 59.
(1) Ak to osobná bezpečnosť obyvateľstva pred nepriateľskými leteckými útokmi vyžaduje, obce, ktoré určí šéf civilnej protileteckej ochrany (§ 2 nar. s mocou zák. č. 224/1941 Sl. z. ) po dohode s ministrom vnútra, sú povinné na svoj náklad postarať sa o prechodné núdzové ubytovanie v blízkosti obce pre obyvateľstvo, ktoré je svojím zamestnaním (povolaním) trvale viazané na územie obce, a to do dňa, určeného v príkaze šéfa civilnej protileteckej ochrany.
(2) Šéf civilnej protileteckej ochrany určí v príkaze (ods. 1), či sa treba postarať o prechodné núdzové ubytovanie pre obyvateľstvo celej obce, alebo len určitých, ním označených oblastí.
(3) Pre ubytovanie podľa ods. 1 a 2 treba použiť oblasť, ktorú šéf civilnej protileteckej ochrany uzná za vyhovujúcu.
§ 60.
Predpisy o vyvlastnení a požadovaní vecí na ciele civilnej protileteckej ochrany (§ 12 zák. č. 280/1940 Sl. z. a § 17 nar. s mocou zák. č. 224/1941 Sl. z. ) platia aj pre vyvlastnenie a požadovanie vecí podľa tejto časti.
§ 61.
Osoby, ktorým obvodový veliteľ civilnej protileteckej ochrany (§ 9 ods. 1 zák.
27
č. 280/1940 Sl. z. ) nariadi núdzové sa ubytovať v prikázaných objektoch, sú povinné poslúchnuť tento príkaz pod trestnými následkami uvedenými v § 21 zákona č. 280/ 1940 Sl. z.
§ 62.
Obce, ktorým bola uložená povinnosť podľa § 59, sú povinné starať sa na svoj náklad o okurovanie, osvetlenie a upratovanie objektov, slúžiacich na prechodné núdzové ubytovanie.
ČASŤ TRETIA.
Spoločné a záverečné ustanovenia.
§ 63.
Štátne úrady, obce a verejnoprávne korporácie sú povinné spolupôsobiť pri vykonávaní ustanovení tohto zákona a predpisov na základe neho vydaných.
§ 64.
(1) Kde sa hovorí v tomto zákone o obci, je vykonávateľom jej prikázaných úloh a za plnenie týchto zodpovedný starosta (vládny komisár) obce (v Bratislave hlavný mešťanosta alebo ním poverený zástupca.
(2) Kde sa hovorí v tomto zákone o okresnom úrade, rozumie sa ním v Bratislave mestský notársky úrad, ak len v tomto zákone nie je výslovne uvedené inak.
§ 65.
Podania, zápisnice, rozhodnutia, potvrdenky a doklady, ktoré slúžia výlučne na uplatnenie nárokov podľa tohto zákona, prípadne na jeho vykonanie, sú pre tento účel oslobodené od poplatkov a dávok.
§ 66.
Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia; vykoná ho minister vnútra, minister národnej obrany a minister financií so zúčastnenými ministrami.