Snem Slovenskej republiky 1943
I. volebné obdobie. 10. zasadanie.
840.
Zpráva
ústavnoprávneho výboru
o návrhu poslanca Dr. Martina Sokola a spoločníkov na vydanie zákona o scudzovaní a používaní domov vystavaných so štátnou podporou podľa zákonov o stavebnom ruchu (tlač 835).
Ustanovenia zákonov o stavebnom ruchu, týkajúce sa stavby rodinných domov so štátnou podporou, maly na zreteli sociálny cieľ: umožniť kapitálove slabým vrstvám obyvateľstva, najmä štátnym a verejným zamestnancom postavenie vlastného domu určeného na bývanie pre stavebníka a jeho rodinu. Na Slovensku boly, v porovnaní s ostatnými územnými celkami býv. republiky Česko-Slovenskej, spomenuté zákonné ustanovenia použité v miere nepatrnej, vystavalo sa tu len 922 takýchto domov. Je preto' pochopiteľné, že keď po 14. marci 1939 mnohí z vlastníkov rodinných domov, postavených na Slovensku so štátnou podporou, stali sa cudzími štátnymi príslušníkmi, slovenská verejnosť so značným záujmom sledovala ďalší osud týchto domov. Bolo vydané vl. nariadenie č. 97/1939 Sl. z., ktoré umožnilo prevod týchto domov do rúk slovenských štátnych občanov aj proti vôli vlastníka, a to za cenu veľmi nízku, totiž za cenu vymienenú pre štát na prípad uplatnenia predkupného práva. Takto odpredalo' Ministerstvo vnútra 197 domov postavených so štátnou podporou.
Vl. nar. č. 97/1939, vydané napochytre v časoch pre slovenskú legislatívu naozaj revolučných, nemá ustanovení, ktorými by sa boly zabazpečily intencie zákonodarstva o stavbe rodinných domov so štátnou podporou. Toto vládne nariadenie nepostaralo sa o to, aby domy, postavené so štátnou podporou, dostaly sa skutočne do rúk tých, ktorí ich potrebovali na bývanie pre seba a pre svoju rodinu a nemali dosť finančných prostriedkov, aby si takýto dom sami postavili. Konkrétnejšie: vl. nar. č. 97/1939 nemá ustanovení, ktorými by sa bolo zamedzilo kupovanie domov postavených so štátnou podporou na ciele špekulačné, ani ustanovení, ktorými by sa bolo zabezpečilo, že takýto dom bude nadobúdateľ používať len na bývanie a len pre seba a svojich najbližších. Tak sa mohlo stať, že niektorí jednotlivci domy, získané od Ministerstva vnútra za lacný peniaz, obratom ruky odpredali so ziskom, ktorý dakedy činí až viacnásobok ceny nimi zaplatenej, druhí zase sami v dome nebývajú, ale ho prenajali za vysoké nájomné, a to často i na ciele živnostenské. Je zbytočné dodávať, že takéto nepekné zjavy vyvolaly v obciach, kde sa staly, ale aj v širšom okruhu pohoršenie medzi uchádzačmi, ktorí boli na rozpredané domy odkázaní.
Osnova zákona, ktorú ústavnoprávny výbor predkladá slávnemu Snemu na schválenie, chce predovšetkým zamedziť, aby domy nadobudnuté podľa vl. nar. č. 97/1939 mohly sa stať predmetom špekulácie. Tento úmysel sa má dosiahnuť ustanove-
2
niami §§ 2 a 3, ktoré majú znemožniť, aby vlastník takéhoto domu mohol ho odpredať hocikomu a za hocakú cenu, alebo aby ho smel používať na iný cieľ, ako na bývanie pre seba a pre svojich príbuzných. Ústavnoprávny výbor musel si však osvojiť stanovisko navrhovateľov zákona, že uskutočnením práve spomenutého úmyslu by bol problém správneho nadobúdania a používania rodinných domov, vystavaných so štátnou podporou, vyriešený len pro futuro a neboli by ním postihnutí tí, ktorí odpredajom takéhoto domu sa nespravodlivo obohatili na úkor národného kolektíva. Správne však podstata a význam osnovy spočíva práve vo vyriešení tejto s hľadiska právneho nesporne chúlostivej otázky. Chúlostivej preto, lebo — ako bolo spomenuté — nieto zákonnej normy, ktorá b y bola takýmto nadobúdateľom zakazovala odpredávať rodinné domy so ziskom, zakazovalo im to len vlastné svedomie a slušný ohľad na záujem svojich sociálne slabších spoluobčanov. Ak si niekto vymohol pridelenie rodinného domu s úmyslom, aby na ňom zarobil, zneužil zákon a je s hľadiska verejného záujmu spravodlivé, aby zisk takto nadobudnutý vrátil. Ústavnoprávny výbor je si plne vedomý svojho poslania byť pri legislatívnej práci nekompromisným uskutočňovateľom snáh Snemu o zachovanie legality a právnej bezpečnosti. No, pri tom všetkom nemohol neuznať odôvodnenú potrebu tak radikálneho normatívneho zásahu. Nemohol ju neuznať najmä v terajších časoch, keď v dôsledku sprievodných zjavov vojnových verejná morálka dostáva sa do úpadku a keď je nanajvýš na čase podľa možnosti zamedziť obohacovanie sa jednotlivcov na úkor celku. V tejto snahe, vyjadrenej v § 1 osnovy, spočíva jej mravný a politický význam.
Okrem štylárnych smien vykonal ústavnoprávny výbor v iniciatívnom návrhu aj niektoré vecné zmeny, i keď nie podstatného rázu.
Tak v § 1 vyriekol, že nielen ďalší odpredaj nadobudnutého rodinného domu 6padá sem, ale aj iné scudzovania za oplatu (najmä zámenná smluva) a že pri zisťovaní zisku treba odpočítať všetky zaplatené poplatky a dávky z prevodu, prirodzene tiež obecnú dávku z prírastku hodnoty nehnuteľnosti; pravda, výšku zaplatených dávok a poplatkov bude musieť dokázať scudziteľ.
§ 2 ods. 3 bol doplnený vetou,, a možno ho poznačiť v pozemkovej knihe".
§ 3 ods. 3 bol prepracovaný tak, že Ministerstvo vnútra prevezme dom od doterajšieho vlastníka a predá ho novému uchádzačovi. To sa, pravda, môže stať súčasne jediným správnym aktom, ktorý bude potom podkladom pre zápis vlastníckeho práva do pozemkovej knihy. Prevzatie domu štátom samozrejme nepodlieha poplatkom a dávkam, s hľadiska poplatkového práva je "prevodom" len odpredaj domu novému uchádzačovi. Kto nadobudne rodinný dom podľa tohto ustanovenia, podlieha tiež obmedzeniu stanovenému v § 2 po dobu tam určenú.
§ 4 ods, 2 nemá zpätnú účinnosť na prevody uskutočnené podľa vl. nar. č. 97/1939.
K § 5 sa podotýka, že ak chce vlastník rodinného domu používať ho na iný cieľ, ako v § 3 ods. 1 uvedený, musí si podať žiadosť o výnimku podľa ods. 2 práve citovaného paragrafu, inak by ho stihly následky, určené v § 5 ods. 3.
Menom ústavnoprávneho výboru odporúčame osnovu slávnemu Snemu na prijatie.
V Bratislave 25. novembra 1943.
Dr. Karol Mederly v. r.,
predseda.
Dr. Jozef Fundárek v. r.,
spravodajca.
3
Zákon
zo dňa 1943
o scudzovaní a používaní domov postavených so štátnou podporou podľa zákonov o stavebnom ruchu.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
§ 1.
(1) Kto nadobudol rodinný dom podľa vl. nar. č. 97/1939 Sl. z. a scudzil ho pred účinnosťou tohto zákona, povinný je smluvu predložiť na preskúmanie do 30 dni od účinnosti tohto zákona Ministerstvu vnútra. Ak Ministerstvo vnútra zo smluvy alebo inak zistí, že protihodnota, ktorú scudziteľ dosiahol, po odpočítaní ním zaplatených prevodných poplatkov a dávok prevyšuje cenu, určenú podľa § 4, výmerom zaviaže scudziteľa, aby rozdiel do 3 mesiacov složil na účet Ministerstva vnútra.
(2) Peniaze získané podľa ods. 1 použije Ministerstvo vnútra v rámci podpory podľa dielu II. zákona č. 40/1943 Sl. z. na výstavbu nových rodinných domov.
(3) Výmer Ministerstva vnútra podľa ods. 1, opatrený doložkou ó vykonateľnosti, je exekučným titulom a vykoná sa súdnou exekúciou.
§ 2.
(1) Kto nadobudol rodinný dom podľa vl. nar. č. 97/1939 Sl. z., môže ho scudziť len osobe, ktorú označí Ministerstvo vnútra, a pri oplatnom scudzení len za cenu, určenú podľa § 4; inak je scudzenie neplatné.
(2) Ustanovenie ods. 1 platí aj pre nadobúdateľa, ktorého podľa ods. 1 označí Ministerstvo vnútra.
(3) Obmedzenie podľa ods. 1 a 2 platí do 10 rokov odo dňa vydania pôvodného výmeru o predaji domu štátom a možno ho poznačiť v pozemkovej knihe.
§ 3.
(1) Nadobudnúť rodinný dom podľa vl. nar. č. 97/1939 Sl. z. alebo podľa § 2 tohto zákona a vlastniť ho môže len, kto ho po-
4
trebuje na ubytovanie pre seba alebo pre svojich príbuzných a sošvagrených v pokolení predkov alebo potomkov.
(2) Na iný cieľ používať rodinný dom, uvedený v ods. 1, možno len s povolením Ministerstva vnútra.
(3) Domy, u ktorých nie je splnená podmienka uvedená v ods. 1, prípadne v ods. 2, môže Ministerstvo vnútra prevziať a odpredať za cenu určenú podľa § 4. Kupiteľ prevezme dlžoby, zaistené na dome záložným právom, prípadne aj povinnosť splácať náhradu podľa zákona č. 260/1937 Sb. z. a n. a ostatok ceny zaplartí v hotovosti doterajšiemu vlastníkovi pred prevodom vlastníckeho práva. Vlastnícke právo kupiteľa vloží sa do pozemkovej knihy na základe vykonateľného výmeru Ministerstva vnútra.
§ 4.
(1) Cenu v prípadoch uvedených v §§ 1 až 3 určuje Ministerstvo vnútra podľa ustanovení § 62 ods. 3 vl. nar. č. 80/1936 Sb. z. a n. a podľa vl. nar. č. 97/1939 Sl. z,
(2) Cena, určená podľa ods. 1, je základom pre vyrubenie poplatkov z prevodu nehnuteľnosti.
§ 5. Kto
1. nesplní povinnosť, uvedenú v § 1 ods. 1, veta prvá;
2. poruší ustanovenie § 2;
3. používa dom s porušením ustanovení § 3 ods. 1 prípadne ods. 2, hoci mu to Ministerstvo vnútra zakázalo, — spácha priestupok a potresce ho okresný súd peňažným trestom do Ks 100. 000.
§ 6.
Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia; vykoná ho minister vnútra so zúčastnenými ministrami.