Snem Slovenskej repubiiky 1943
I. volebné obdobie. 10. zasadanie.
841
Vládny návrh.
Zákon
zo dňa 1943
o zmocnení ministra financií na preberanie pohľadávok z platobného styku slovensko-nemeckého a na opatrenia s tým spojené.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
§ 1.
Minister financií sa zmocňuje, aby z platobného styku slovensko-nemeckého odkupoval ríšske marky od Slovenskej národnej banky až do výšky 1.260,000.000. — Ks.
§ 2.
Minister financií sa zmocňuje, aby ríšske marky získané štátnymi podnikmi ponechal u týchto podnikov ako súčiastku podnikového majetku v ríšskych markách až do výšky 200,000.000. — Ks.
§ 3.
Minister financií sa zmocňuje, aby zo štátnych prostriedkov až do výšky 400,000.000. — Ks preddavkove vyplácal cez slovensko-nemecký clearing zasielané:
a) poukazy úspor robotníkov, pracujúcich v Nemeckej ríši,
b) poukazy nemeckých ríšskych nemocenských pokladníc za liečenie robotníkov [písm. a)] a ich rodinných príslušníkov v Slovenskej republike,
c) preukaz rent a odškodného za úrazy
2
a smrteľné prípady robotníkov pracujúcich v Nemeckej ríši.
§ 4.
(1) Minister financií sa zmocňuje, aby prostriedky potrebné podľa §. § 1 a 3, nakoľko ich nebude môcť uhradiť z prostriedkov podľa § 5 alebo z výťažku majetkových hodnôt uvedených v § 6 ods. 1 písm. b) určených pre vyrovnanie platobnej bilancie, poťažne z riadnych štátnych príjmov, obstaral úverom.
(2) Pokladničné poukážky vydané podľa ods. 1 možno použiť na úhradu nárokov niektorých tuzemských príjemcov úhrad z Nemeckej ríše podľa opatrenia Slovenskej národnej banky.
§ 5
Poštová sporiteľňa je povinná vypožičať prostriedky uložené u nej podľa vládneho nariadenia č. 145/1943 Sl z. ministrovi financií pre účely uvedené v § 1.
§ 6.
(1) Minister financií sa zmocňuje, aby štátne hotovosti v ríšskych markách použil
a) na nákupy pre štátnu správu a štátne podniky,
b) na zaplatenie majetkových hodnôt, ktoré podľa medzištátnych ujednaní majú byť použité ako úhradové prostriedky pre slovensko-nemecký platobný styk.
(2) Nakoľko by štátne hotovosti v ríšskych markách nedostačovaly na ciele uvedené v ods. 1, môže minister financií zadovážiť hotovosti v ríšskych markách, ktoré patria Slovenskej národnej banke.
(3) Úrok a úmor dlhu podľa ods, 2 zaistí sa každoročne v štátnom rozpočte sumou rovnajúcou sa 1/10 skutočne použitých prostriedkov, počínajúc rokom nasledujúcim po roku, v ktorom sa prostriedky použily.
§ 7.
(1) Minister financií sa zmocňuje, aby a) majetkové hodnoty nadobudnuté podľa § 6 ods, 1 písm. b) odpredal spôsobom a v čase čo najvhodnejšom a výťažok použil na ciele uvedené v § 1,
3
b) z verejného záujmu vykonal platby v ríšskych markách, vykonané platby podľa potreby buď vykompenzoval, buď urobil príslušné opatrenia na zaistenie protihodnoty platby v slovenských korunách,
c) majetkové hodnoty [písm. a)] spravoval až do ich odpredania.
(2) Majetkové hodnoty nadobudnuté podľa § 6 ods. 1 písm. b) môžu sa v prípadoch osobitného zreteľa hodných ponechať vo vlastníctve štátu.
§ 8.
Ak ríšske marky získané na účet štátnej správy boly použité na nákupy pre správy štátnych podnikov, budú tieto prispievať na umorenie štátneho dlhu sumou rovnajúcou sa 1/10 celkovej sumy zadaných alebo splnených objednávok pre ten-ktorý podnik, počas 10 rokov, počínajúc rokom, v ktorom bola vyplatená prvá splátka.
§9.
(1) Prípadné rozdiely (straty a zisky), ktoré vzniknú podľa § 7 ods. 1 písm. a) a b), vyúčtujú sa na Všeobecnú pokladničnú správu.
(2) Trovy spojené so správou majetkových hodnôt [§ 7 ods. 1 písm. c)], nakoľko výnos týchto hodnôt na ich krytie nestačí, zaťažujú Všeobecnú pokladničnú správu.
§ 10.
Kapitálové sberne (peňažné ústavy, sociálne poisťujúce ústavy, sociálne zariadenia a súkromné poisťovne) sú povinné sa zúčastniť na poskytnutí úveru štátu v rozsahu, ktorý určí minister financií. Rozsah možno určiť všeobecne pre tú-ktorú skupinu sberní, alebo osobitne pre každú kapitálovú sberňu.
§ 11.
Minister financií sa zmocňuje, aby určil miesto, kde majú jednotlivé kapitálové sberne ukladať svoje pohotové prostriedky.
§ 12.
Minister financií sa zmocňuje, aby usmernil a podrobil kontrole poskytovania
4
úverov a ukladania prostriedkov kapitálových sberní tak, aby sa mohly využiť na ukojenie naliehavých potrieb, ktorých vyžaduje verejný záujem.
§ 13.
Kapitálové sberne sú povinné sa starať o usporiadanosť kapitálového trhu a svoju činnosť v tomto smere vykonávať v súlade s intervenčnou činnosťou Slovenskej hypotečnej a komunálnej banky.
§ 14.
Cieľom určenia a zachovania povinností podľa §, § 10 až 13 Ministerstvo financií môže prostredníctvom Revízneho odboru Slovenskej národnej banky vykonať revíziu aj v tých kapitálových sberniach, ktoré nie sú podrobené jeho dozoru, alebo ktoré sú revidované iným na to určeným orgánom.
§ 15.
(1) Kto ako člen zodpovedného orgánu kapitálovej sberne úmyselne alebo nedbalosťou zaviní, že nebude včas a riadne splnená povinnosť predpísaná ministrom financií podľa §§ 11 až 13, alebo že nebude umožnené nazretie do obchodných (účtovných) kníh podľa § 14 a dokladov, spácha ak nejde o čin prísnejšie trestný, priestupok, ktorý tresce okresný (štátny policajný) úrad zatvorením do 6 mesiacov, alebo peňažným trestom do 100.000. — Ks. Za ne-vymožiteľný peňažný trest treba uložiť náhradný trest zatvorenia do 6 mesiacov.
(2) Priestupky podľa ods. 1 sa stíhajú len na návrh Ministerstva financií.
(3) Presunúť platenie peňažných, trestov uložených podľa ods. 1 na kapitálovú sberňu sa zakazuje. Ujednania tomu odporujúce sú neplatné.
§ 16.
Zákony č. 48/1942 a č. 53/1943 Sl. z., ako i ustanovenia čl, XV. písm. d) zákona č. 1/1943 SI. z, sa zrušujú.
§ 17.
Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia; vykoná ho minister financií so zúčastnenými ministrami.
5
Dôvodová zpráva.
Podľa § 1 vládneho nariadenia č. 44/ 1939 Sl. z. Slovenskej národnej banke je uložená starostlivosť o stálosť meny a úprava všetkého platobného styku. Pri clearingovej sústave platobnej nemôže byť mena ohrožená so strany toho-ktorého štátu, keď platobná bilancia je vyrovnaná, preto Slovenská národná banka v starostlivosti o stálosť meny hladí zabrániť prípadným poruchám pri platobných bilanciách. Aktívna platobná bilancia môže mať vplyv na menu, keď záujmy pre výplatu pohľadávok sú takého stupňa, že zatlačujú záujem pre stálosť meny. Z pohľadávky stálosti meny vyplývajú aj doterajšie zákony, a ako pri týchto bola zdôraznená táto požiadavka, tak aj pri tomto návrhu zákona vláda sleduje zaistiť predpoklady pre usporiadaný hospodársky život v štáte. Dôležitým predpokladom je stálosť meny, ako základ všetkých podnikaní so strany obyvateľstva štátu a opatrení orgánov štátu.
Podľa medzištátneho ujednania slovensko-nemeckého zo dňa 28. októbra 1943 bolo ustálené, že v dobe od 1. októbra 1943 do 1. októbra 1944 potrebné je na vyrovnanie schodku platobnej bilancie sloven-sko-nemeckej celkom 3.280,000. 000. — Ks.
Schodok per 3.280,000.000__Ks musí sa vyrovnať takto:
|
Bež. čís. |
P o m e n o v a n i e |
SNB v miliónoch Ks |
Štát v miliónoch Ks |
Iné (iné úihrady] v miliónoch Ks |
|
1 |
Za účastiny |
200 |
— |
__ |
|
2 |
Oddĺženie |
— |
— |
50 |
|
3 |
Železnice |
200 |
— |
— |
|
4 |
Odbúranie cenového vyrovnania |
— |
— |
70 |
|
5 |
Zvýšenie expor. cien nemeckých |
— |
— |
50 |
|
6 |
Robotnícky transfer sníženie |
— |
— |
50 |
|
7 |
Vojenské dodávky pre slovenský štát |
700 |
— |
— |
|
8 |
Zlato a devízy |
— |
zaplatí SNB |
60 |
|
9 |
Cestovný ruch |
— |
— |
20 |
|
10 |
Iné úspory |
— |
— |
20 |
|
11 |
Pokladničné poukážky |
880 |
Lombarduje SNB a tým vydá okolo 700/m no-vých peňazí |
|
|
12 |
Nostro SNB |
— |
300 |
— |
|
13 |
Robotnícke úspory financovanie |
400 |
— |
— |
|
14 |
Exportéri (srážka 5%) |
— |
— |
180 |
|
15 |
Iné |
vypožičia si štát |
— |
100 |
|
Spolu |
2. 380 |
300 fimajncuje zákup zlata (60) a lom-bar. pokl. pouk. (700) |
600 |
6
K§ 1.
Navrhovaný rámec Ks 1.260,000.000 — sa riadi podľa požiadaviek kladených na platobný styk, nakoľko vyžaduje osobitné zmocnenie.
V rámci Ks 1. 260, 000. 000— sú zahrnuté tieto sumy: Ks 880 míl,, po ktorú výšku sa majú vydávať pokladničné poukážky, Ks 200 mil., ktorú sumu minimálne treba dať do clearingu, Ks 180 mil., vypožičané od Poštovj sporiteľne. Ide o prostriedky, uložené podľa vládneho nariadenia č. 145/1943 Sl. z.
K §2.
Niektoré štátne podniky získavajú pohľadávky v ríšskych markách z činností exportnej, dopravnej atď. Tieto pohľadáv-ky maly by byť vyplatené v Ks z clearingu slovensko-nemeokého. Pre zmenšenie nárokov kladených pre financovanie clearingu prispejú aj štátne podniky tým, že ich clearingové pohľadávky ponechajú sa im ako markové pohľadávky a ako také zaradia ich do svojej bilancie.
K §3.
Zmocnenie na preddavkové vyplácanie úspor robotníkov pracujúcich v Nemeckej ríši a iných poukazov súvisiacich so zamestnávaním robotníkov v Nemecku obsahoval finančný zákon pre ten-ktorý rok, a to bez určenia výšky. V dôsledku súborného riešenia problému o financovaní clearingu na určité obdobie javí sa účelným v jednom zákone shrnúť všetky zmocnenia a určiť aj výšku sumy, ktorá môže byt vyplatená na ciele uvedené v tomto paragrafe. Výška je určená odhadom na základe výsledkov z minulých rokov.
K § 4.
Ako podľa zákona č. 219/1942 Sl. z., i podľa tohto zákona vydané pokladničné poukážky sú určené pre exportérov, ktorí vyvážajú do Nemeckej ríše. Slovenská národná banka určí skupinu exportérov, — vyvážajúcich určité tovary, ktorí dostávajú uhradené ich exportné pohľadávky cez osobitný clearingový účet — ktorým bude vydávať tieto pokladničné poukážky ako čiastočnú úhradu ich exportnej pohľadávky.
K §5.
Podľa vi. nar. č. 145/1943 Sl. z. z protihodnoty exportnej pohľadávky tuzemských exportérov sa odštiepi 5% a ukladá na osobitnú vkladnú knižku u Poštovej sporiteľne, a to pre každého exportéra osobitne. Peniaze takto uložené sú účelove viazané, lebo podľa medzištátnej dohody sú určené pre financovanie slovensko-nemeckého clearingu. Vlastníctvo týchto účelových peňazí zostáva exportérovi, o čom svedčí aj vkladná knižka pre neho vystavená, obmedzuje sa len dispozícia s nimi. Vysoké aktívne clearingové saldo vzniká hlavne zvýšeným vývozom. Financovanie tohto salda je značným zaťažením štátu a Slovenskej národnej banky, preto je len spravodlivé, keď vývozcovia prispejú tým, že časť ich vývoznej pohľadávky bude viazaná a použitá pre ďalšie financovanie clearingu.
Minister financií použije prostriedky na vkladných knižkách (vklady a úroky) pre odkúpenie ríšskych mariek od Slovenskej národnej banky. Poštová sporiteľňa obdrží úroky potrebné pre úrokovanie vkladov od štátu a úroky pripíše v prospech vkladateľov. Bližšie podmienky určí minister financií.
K §6.
Týmto paragrafom sa navrhuje zmocnenie na využitie markových pohľadávok nákupmi. Už zákon č. 48/1942 Sl. z. dal zmocnenie na investičné nákupy pre štátne podniky a vlastnú štátnu správu do určitej výšky. Kontingenty stanovené uvedeným zákonom nemohly byť vyčerpané a ani nemožno predpokladať ich vyčerpanie v dohľadnom čase. V záujme odčerpania štátnych hotovostí v ríšskych markách potrebné je všeobecné zmocnenie, ktoré je pružnejšie.
Ustanovenie písm. b) tohto paragrafu je dôsledok medzištátneho ujednania o úhradových prostriedkoch (účastinách). Bližšie odôvodnenie je uvedené u § j2. Podľa medzištátneho ujednania dávajú sa k dispozícii účastiny. Pre prípad ďalšieho ujednania o iných hodnotách je pamätané výrazom "majetkové hodnoty", ktorý výraz zahrňuje aj účastiny.
Ustanovenia ods. 2 a 3 sú prevzaté z § 4 zákona č. 48/1942 Sl. z. Tieto ustanovenia zaisťujú včasné zaplatenie majetkových hodnôt, ktoré budú dané k dispozícii ako úhradové prostriedky pre vyrovnanie platobnej bilancie pre ten prípad, že štátne hotovosti v ríšskych markách by boly vyčerpané.
7
K §7.
Majetkové hodnoty uvedené v § 6 písm. b) návrhu zákona sú určené na odpredaj a výťažok má byť použitý pre financovanie clearingu. Zakúpením za štátne hotovosti v ríšskych markách stanú sa štátnym majetkom. Pre odpredaj takéhoto majetku navrhuje sa v tomto paragrafe všeobecné zmocnenie. Predaj majetkových hodnôt vyžiada si dlhší čas, po ktorý bude ich spravovať minister financií ako štátny majetok. Spôsob spravovania účastín štátu na neštátnych podnikoch upraví osobitný zákon, ktorého návrh bude podaný.
Ustanovením písm. b) sleduje sa ciel použiť štátne hotovosti v ríšskych markách aj pre iné účely ako sú nákupy, ak je pre toto použitie daný verejný záujem. Takéto prípady môžu byť rôznej povahy. Tak napr. banka pri preberaní obchodov filiálky iného peňažného ústavu prevzala by účastiny tuzemskej spoločnosti, ale nemá dostatok kapitálu. Minister financií zaplatí kúpnu cenu účastín v ríšskych markách za banku a kúpnu cenu ponechá akú účelový vklad splatný za určitý čas, alebo vykompenzuje pohľadávku štátu inými hodnotami napr. štátnymi dlhopismi.
Záujem štátu bude niekedy vyžadovať, aby zakúpené hodnot sa neodpredaly, ale boly ponechané vo vlastníctve štátu. Tak napr. zakúpia sa účastiny spoločností, na ktorej štát už má účasť z verejného záujmu.
K §8.
Toto ustanovenie je prevzaté z § 2 zákona č. 48/1942 Sl. z. Štátne podniky použijú na nákupy v Nemeckej ríši svoje hotovosti \ ríšskych markách a ak tieto nebudú stačiť alebo takéto nebudú mať, použijú sa štátne hotovosti v ríšskych markách (vlastnej štátnej správy). Tieto sa získávajú z prostriedkov opatrených úverom, preto podnik vráti protihodnotu ríšskych mariek príspevkom na štátnu dlhovú službu.
K §9.
Pri odpredaji majetkových hodnôt kúpených za ríšske marky môžu vzniknúť rozdiely medzi kúpnou a predajnou cenou, a to v dôsledku predaja za vyššiu alebo nižšiu cenu.
Niektoré hodnoty podarí sa predať výhodnejšie ako boly zakúpené, iné zasa bude možno predať len za nižšiu cenu (napr. v dôsledku poklesu kurzu účastín). Rozdiel medzí nákupnou a predajnou cenou vyúčtuje sa na Všeobecnú pokladničnú správu.
So správou majetkových hodnôt môžu vzniknúť rozličné trovy, ktoré sa uhradia zo Všeobecnej pokladničnej správy.
K §§ 10 až 15.
Doterajší vývoj kapitálových sberní niesol sa v znamení ustáleného vzrastu jednak prílivom z vkladov, poistných prémií a príspevkov a jednak nie zvlášť vystupňovanou potrebou verejnej ruky.
Ministerstvo financií vedelo preto doteraz ovládnuť situáciu, ba pri štátnych úverových operáciách malo uľahčenú situáciu tým, že sa opieralo o súčinnosť Slovenskej hypotečnej a komunálnej banky, ktorá vytvorila vždy konzorcium a vyprodukovala prostrieky štátu potrebne, ako aj udržiavala v riadnom stave kapitálový trh.
V poslednom čase však úverové nároky verejnej ruky vystupňovaly sa takou mierou, že Slovenská hypotečná a komunálna banka vzhľadom na situáciu kapitálového trhu, už neprevzala na seba úlohu konzorcionálnej banky a Ministerstvo financií samotné len s najväčším úsilím vedelo zaistiť upísanie III. štátnej pôžičky. Treba tu výslovne konštatovať, že prevzatie úpisu u niektorých kapitálových sberní išlo už hodne nad povinnosť uloženú im zákonom č. 82/1942 Sl. z.
Následok toho teraz je na strane peňažných ústavov: menšia likvidita a snaha zbaviť sa časti upísaných pôžičiek, na strane štátu: obmedzenie úverových možností, na strane Slovenskej hypotečnej a komunálnej banky ako oficiálneho intervenčného miesta: doterajšie aj tak obmedzené intervenčné prostriedky nestačia na absorbovaníe zvýšených ponúk.
Za tohto stavu kladú sa na štátnu pokladnicu ďalšie povinnosti jednak podľa medzištátnej dohody o financovaní slo-vensko-nemeckého platobného styku, jednak podľa rozpočtu na budúci rok. Podľa pripojeného úhradového plánu, — i keď nepočítame pokladničné poukážky v sume 880 míl. Ks, ktoré napriek opatreniu Slovenskej národnej banky môžu sa tiež objaviť na trhu a tým vplývať na kurzový vývoj ostatných štátnych pôžičiek, — odhadujú sa povinnosti štátnej pokladnice, na splnenie ktorých treba zadovážiť hotovostné prostriedky úverom, na 2. 460 núl. Ks. Takúto sumu kapitálový trh podľa
8
dnešného stavu však za žiadnych okolností neunesie.
Ministerstvo financií vidí preto z tejto situácie len jediné východisko, a to
a) bezpodmienečnú nutnosť restringovať v rozpočte plánované investície štátu a štátnych podnikov a ústavov na najmenšie minimum a tým snížiť úverové nároky aspoň na 1.100 miliónov Ks,
b) bezpodmienečné ovládanie, zachytenie a reglementovanie peňažného a kapitálového trhu Ministerstvom fiancií tak, ako to navrhuje predkladaný návrh v §§ 10 až 13. Ustanovenia §§ 14 a 15 sú len dôsledkom ustanovení §§ 10 až 13. Poznamenáva sa, že bez navrhnutých opatrení bude možné zadovážiť úver len v minimálnej sume, ktorá vôbec nebude dostačovať na krytie výdavkov, a okrem toho hrozí tu zrútenie kurzov štátnych pôžičiek, ktoré by malo na hospodárstvo súkromné i verejné ešte horšie následky ako inflačné rozmnoženie obeživa.
Tým sú dostatočne odôvodnené ustanovenia §§ 10 až 15.
K § 16.
Niektoré ustanovenia zákona č. 48/1942 Sl. z. boly prevzaté do tohto zákona. Ostatné ustanovenia sú nahradené novými. V dôsledku toho môže byť zákon č. 48/ 1942 Sl. z. celý zrušený.
Zákonom č. 53/1943 Sl. z. bol minister financií zmocnený odkupovať ríšske marky do výšky 90 mil. Ks. Toto zmocnenie stáva sa bezpredmetným v dôsledku predkladaného návrhu zákona, ako aj zákona č. 93/1943 Sl. z.
Úhradový plán.
Povinnosť štátu podľa medzištátneho ujednania ako v predu je
vyčíslená robí 2. 360 mil. Ks.
Na túto povinnosť sú úhrady, ktoré nevyžadujú hotových prostriedkov zo štátnej pokladnice, a to
1. výťažok za predané účastiny, nakúpené za Rm |
200 mil. Ks |
2. pokl. poukážky |
880 mil. Ks |
3. pohľadávky štát. podnikov v RM |
200 mil. Ks |
4. srážky z exportnej valuty |
180 mil. Ks |
Spolu |
1460 mil. Ks |
Hotové prostriedky zo štátnej pokladnice vyžadujú tieto úhrady:
1. nákup zbraní |
700 mil. Ks |
2. výplata robotníckych úspor |
400 mil. Ks |
Spolu. |
1100 mil. Ks. |
Suma 1. 100 mil. Ks odkázaná je 1. na prebytok poťažne úspory v štátnom rozpočte alebo 2. na úver.
Návrh štátneho rozpočtu na rok 1944 vykazuje schodok vlastnej štátnej správy v sume okrúhle 500 mil. Ks a náklady na investície sú vyčíslené okrúhle sumou 860 mil. Ks, čiže celková potreba na úver odkázaná je v sume 1.360 mil. Ks. Suma Ks 700 mil. na nákup zbraní nie je pojatá do návrhu štátneho rozpočtu.
Z toho vyplýva, že s prebytkom v štátnom rozpočte nemožno počítať a úspory nemôžu byť takého rozsahu, aby po za-okrytí schodku 1.360 mil. Ks zostalo ešte na čiastočné krytie potreby 1.100 mil. Ks. V dôsledku toho zostáva druhá možnosť pre opatrenie sumy 1.100 mil. Ks, a to úverom.
Želaním vlády je, aby návrh zákona bol pridelený výboru rozpočtovému a výboru národohospodárskemu.
Dr. Vojtech Tuka v. r.,
predseda vlády. a minisiter zahraničných vecí.
Dr. Mikuláš Pružinský v. r.,
minister financií.