Snem Slovenskej republiky 1943
i. volebné obdobie. 10. zasadanie.
843.
Vládny návrh.
Zákon
zo dňa 1943
o trestaní niektorých trestných činov, spáchaných za nepriateľských leteckých náletov alebo za využitia následkov spôsobených leteckou vojnou, a niektorých trestných činov spáchaných v súvislosti s evakuáciou a o osobitnom trestnom pokračovaní pre tieto trestné činy.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
Diel prvý.
Hmotneprávne ustanovenia.
§ 1.
Kto za brannej pohotovosti štátu (§ 57 zák. č. 131/1936 Sb. z. a n.)
a) na miestach postihnutých následkami leteckých útokov alebo protileteckej obrany, kým účinky tohto postihnutia trvajú, poprípade na evakuovanom území alebo v budovách, bytoch, prípadne iných priestoroch opustených pre vojnové nebezpečenstvo, spácha úmyselne zabitie (§§ 279 až 281 zákonného článku V/1878), lúpež (§§ 344 až 346 a 349 zákonného článku V/1878), krádež (hlava XXVI. zákonného článku V/1878 v znení §§ 48 až 49 zákonného článku XXXV/1908 a zákona č. 31/1929 Sb. z. a n. ), zločin ťažkého ublíženia na tele (§§ 301 až 308 zákonného článku V/1878), zločin násilenstva proti vrchnosti alebo orgánu vrchnosti (zák. čl. XL/1914 vydieračstvo alebo
2
spreneveru (§§ 350, 351 a 353 zák. čl. V/1878),
b) úmyselne prekáža úradne nariadenému evakuovaniu obyvateľstva, zvierat a iných vecí, alebo kto na evakuovanom území, prípadne v dôsledku vojnových udalostí v dobrovoľne opustených budovách alebo priestoroch úmyselne poškodí budovu alebo bytové, poprípade iné zariadenie
potresce sa v prípadoch uvedených pod písm. a) — smrťou a v prípadoch uvedených pod písm. b) — doživotnou trestnicou.
§ 2.
(1) Pri trestných činoch uvedených v § 1 písm. a), ako aj pri zločine podľa § 4 ods. 2 zákona č. 34/1941 Sl. z. a § 278 zák. čl. 5/1878 boly spáchané za okolností uvedených v § 1 písm. a), nesmie súd ani za použitia § 1 ods. 1 zákona č. 91/1934 Sb. z. a n. uložiť miernejší trest než doživotnú trestnicu.
(2) U osôb, ktoré v čase spáchania trestného činu podľa ods. 1 nedovŕšily 18 rokov, treba pri ukladaní trestov upotrebiť ustanovenia § 8 ods. 4 zákona č. 48/ 1931 Sb. z. a n. a u osôb, ktoré v čase spáchania trestného činu dovŕšily 18 rokov, avšak nedovŕšily ešte 20 rokov, treba upotrebiť ustanovenia § 32 zák. čl. XXXVI/1908.
§ 3.
(1) Pri zločine krádeže a sprenevery podľa § 1 písm. a) platia ustanovenia §§ 342 a 343 zák. čl. V/1878.
(2) Pri trestných činoch uvedených v § 4 treba vysloviť aj stratu úradu a práva volebného.
Diel druhý.
Formálnoprávne ustanovenia.
§ 4.
(1) V pokračovaní pre trestné činy podľa § 1 platia všeobecné ustanovenia zák. čl. XXXIII/1896 a predpisy tento zákonný článok doplňujúce a pozmeňujúce s odchýlkami podľa tohto zákona.
3
(2) Ustanovenie ods. 1 platí aj pre pokračovanie pre zločiny vraždy podľa § 278 zák čl. V/1878 a pre zločin podľa § 4 ods. 2 zákona č. 34/1941 Sl. z. ak boly spáchané za okolností, uvedených v § 1 písm a).
§ 5.
Pokračovanie vykoná osobitný senát, zriadený u každého krajského súdu. Senát pozostáva z predsedu a štyroch prísediacich. Predsedu, členov a náhradníkov tohto senátu vymenuje minister pravosúdia zo sudcov z povolania.
§ 6.
(1) Konať trestné pokračovanie podľa tohto zákona je príslušný aj osobitný senát krajského súdu, v obvode ktorého obvineného chytili, alebo v obvode ktorého je vo väzbe.
(2) Ak by zavedenie trestného pokračovania alebo ďalšieho postupu v ňom narážalo na ťažkosti pred osobitným senátom príslušným podľa všeobecných predpisov alebo podľa ods. 1, stane sa príslušný osobitný senát toho súdu, na ktorý sa obráti štátny zástupca.
§ 7.
(1) Proti obvinenému sa zavedie trestné pokračovanie podľa tohto zákona iba vtedy, ak bol pristihnutý pri čine, alebo ak jeho vinu podľa všetkej pravdepodobnosti bude možno bezodkladne dokázať.
(2) Nemožno zaviesť trestné pokračovanie podľa tohto zákona proti duševne chorým, proti ťažko chorým a proti tehotným ženám.
§ 8
(1) Osobitný senát môže zasadať na hociktorom mieste v obvode súdu, u ktorého je zriadený.
(2) Osobitný senát pokračuje bez zreteľa na iné trestné veci, ktoré sa proti obvinenému vedú pred riadnym súdom.
§ 9.
(1) Obvineného z trestného činu uvedeného v § 4 treba zatknúť a bezodklad-
4
ne odovzdať štátnemu zastupiteľstvu, ktoré učiní potrebné opatrenie za účelom jeho uväznenia do zasadnutia osobitného senátu.
(2) Proti opatreniu štátneho zástupcu o väzbe niet opravného prostriedku.
§ 10.
Ak sa vyskytne prípad, v ktorom treba zaviesť trestné pokračovanie pred osobitným senátom podľa tohto zákona, štátne zastupiteľstvo bezodkladne upovedomí o tom predsedu osobitného senátu, ktorý je povinný, len čo dôjde upovedomenie, s najväčšou rýchlosťou vykonať opatrenie, aby osobitný senát zasadol. Štátne zastupiteľstvo sa postará, aby bola poruke brachiálna moc, potrebná pre bezpečnosť osobitného senátu a pre prípadný výkon trestu smrti; taktiež sa postará, aby bola pripravená úradná výstroj na mieste určenom pre pojednávanie osobitného senátu, aby bol prítomný duchovný, lekár a prípadne potrebné orgány určené na výkon trestu smrti.
§ 11.
(1) V pokračovaní pred osobitným senátom podľa tohto zákona sa nekoná formálne stopovacie pokračovanie ani vyšetrovanie a nie je prípustné ani podanie obžalobného spisu. Celé pokračovanie od začiatku až do konca sa koná pred osobitným senátom, a to podľa možnosti bez prerušenia.
(2) Obvineného treba postaviť pred osobitný senát hneď na zasadnutí osobitného senátu.
(3) Štátne zastupiteľstvo obstará dôkazy, potrebné na pojednávanie, najmä predvolá — ak je potrebné poškodeného, svedkov, prípadne znalcov alebo učiní opatrenie na ich predvedenie.
(4) Osobitný senát môže pojednávať hocikedy.
(5) Pokračovanie proti jednotlivým obvineným, počítajúc do toho i vynesenie rozsudku, smie trvať najdlhšie tri za sebou idúce dni; lehota táto sa má počítať od času, čo obvinený bol postavený pred
5
osobitný senát. Ak sa pokračovanie neskončí v tomto čase, zavedie sa urýchlené trestné pokračovanie podľa zákona č. 169/1941 Sl. z., ak je to prípustné, ináč riadne trestné pokračovanie.
§ 12.
(1) Pojednávanie pred osobitným senátom treba konať bez všetkých zdĺhavostí.
(2) Obvinený môže si zvoliť obhajcu. Štátny zástupca má ho o tomto práve poučiť hneď po nariadení pokračovania podľa tohto zákona, vždy však prv, než je postavený pred osobitný senát. Ak nepoužije obvinený toto právo, alebo ak nie je možné zvoleného obhajcu hneď pribrať, ustanoví obhajcu predseda osobitného senátu. Ak nie je pre tento cieľ obhajca podľa § 55 zák. čl. XXXIII/1896, môže byť ustanovený aj kandidát advokácie alebo iná vhodná osoba znalá práva.
§ 13.
(1) Pojednávanie pred osobitným senátom sa začína tým, že štátny zástupca prednesie namiesto obžalobného spisu skutočnosti svedčiace proti obvinenému.
(2) Pokračovanie má sa zpravidla obmedziť na dôkaz činu, pre ktorý bolo toto pred osobitným senátom zavedené. Na návrh štátneho zástupcu sa môže rozšíriť i na iné osobitnému senátu patriace činy, ak sa netreba preto obávať prieťahu, ktorým by bolo zmarené pokračovanie pred osobitným senátom. Iné trestné činy obvineného treba nechať nepovšimnuté.
(3) V pokračovaní pred osobitným senátom treba učiniť všetky opatrenia, ktoré sú potrebné na vypátranie spolupáchateľov a účastníkov, nakoľko by to nemalo za následok odloženie vynesenia rozsudku proti obžalovanému.
(4) Po skončení dokazovania štátny zástupca prednesie jeho výsledok a učiní návrh. Obvinený a obhajca majú právo na to odpovedať. Ak by štátny zástupca uznal za potrebné ešte niečo predniesť, majú obvinený a obhajca vždy právo na posledné slovo.
(5) Po prednesoch podľa ods. 4 vyhlási
6
predseda pojednávanie za skončené. Potom rozhoduje o vecí osobitný senát v tajnej porade.
§ 14.
(1) Ak osobitný senát uzná obvineného jednohlasne za vinného z niektorého z trestných činov uvedených v § 4, vyriekne rozsudkom trest.
(2) Ak sa vyskytuje ohľadom trestných činov patriacich do pôsobnosti osobitného senátu niektorá z podmienok uvedených v § 326 zák. čl. XXXIII/1896, osobitný senát rozsudkom oslobodí obžalovaného.
§ 15.
(1) Rozsudok treba s krátkym odôvodnením vyhotoviť písomne a hneď verejne vyhlásiť.
(2) Rozsudok podpisuje predseda a všetci členovia senátu.
§ 16.
(1) O pojednávaní pred osobitným senátom treba spísať zápisnicu; obsah zápisnice obmedzuje sa len na najpodstatnejšie body pojednávania.
(2) Zápisnicu podpisuje predseda, všetci členovia osobitného senátu a zapisovateľ,
§ 17.
(1) Opravný prostriedok, vyjmúc opravný prostriedok, podaný za účelom obnovy trestného pokračovania a v záujme právnej jednotností, sa proti rozhodnutiam osobitného senátu nepripúšťa.
(2) Ak osobitný senát vyriekne trest smrti, usnesie sa hneď po vyhlásení rozsudku na neverejnom zasadnutí, vypočujúc štátneho zástupcu, či odporúča udeliť odsúdenému milosť, ako aj na tom, aký trest by bol primeraný namiesto trestu smrti v prípade udelenia milosti. Ak osobitný senát odporúča udeliť milosť, predloží spisy so svojím posudkom Ministerstvu pravosúdia. Ministerstvo pravosúdia predloží spisy so svojím návrhom Kancelárii prezidenta republiky. Osobitný senát, ako aj minister pravosúdia pripojí
7
k spisom aj žiadosť o milosť, ktorú prípadne podal obvinený alebo v jeho prospech iná osoba.
(3) Ak osobitný senát odporúča udeliť milosť podľa ods. 2, treba výkon trestu odložiť až do rozhodnutia prezidenta republiky o milosti. Ináč treba trest smrti vykonať po primeranej lehote, danej pre prípravu na smrť, a to zpravidla do dvoch hodín po vyhlásení rozsudku. Pred výkonom treba dať odsúdenému duchovného.
§ 18.
Trest smrti sa vykoná zastrelením, a to bezpečnostnými orgánmi alebo vojskom.
§ 19.
(1) Výkon trestu na slobode uložený osobitným senátom treba započať hneď po vyhlásení rozsudku.
(2) Ak bol vynesený oslobodzujúci rozsudok, treba obžalovaného prepustiť na slobodu hneď po vyhlásení rozsudku, ak len niet zákonného dôvodu pre ďalšie zadržanie obvineného.
§ 20.
Každý rozsudok vynesený osobitným senátom treba po jeho vyhlásení, alebo po vrátení spisov Kanceláriou prezidenta republiky, odoslať spolu so spismi o pojednávaní najneskoršie do 14 dní hlavnému štátnemu zástupcovi, ktorý po preskúmaní spisov a nariadení azda potrebných opatrení podá zprávu ministrovi pravosúdia.
§ 21.
(1) Ak osobitný senát zistí, že vec nepatrí do jeho pôsobnosti, alebo ak nemôže odsudzujúci rozsudok vyniesť preto, že sa nedosiahlo v otázke viny jednomyseľnosti, alebo ak sú síce proti obvinenému závažné dôvody podozrenia, že spáchal trestný čin za vinu mu kladený, nie je však možné v zákonnom čase (§ 11 ods. 5) dôkaz viny previesť a rozsudok vyniesť, prípadne ak sa za pojednávania zistí, že obvinený sa nachádza v niektorom zo stavov v § 7 ods. 2 uvedených, usnesie sa osobitný senát, že sa spisy postupujú príslušnému súdu.
8
(2) Usnesenie osobitného senátu podľa ods. 1 treba oznámiť obvinenému a štátnemu zastupiteľstvu a postúpiť vec, nakoľko je prípustné urýchlené trestné pokračovanie podľa zákona č. 169/1941 Sl. z., súdu príslušnému na toto pokračovanie, ináč však súdu príslušnému na riadne pokračovanie. Súčasne rozhodne osobitný senát o tom, či má väzba obvineného trvať ďalej alebo nie.
Pre obnovu a pre opravný prostriedok v záujme právnej jednotnosti platia pravidlá riadneho trestného pokračovania.
Diel tretí.
Ustanovenia o osobách podriadených vojenskej súdnej právomocí.
§ 23.
Kto za brannej pohotovosti štátu (§ 57 zák. č. 131/1936 Sb. z. a n. )
a) na miestach postihnutých následkami leteckých útokov alebo protileteckej obrany, kým účinky tohto postihnutia trvajú, poprípade na evakuovanom území alebo v budovách, bytoch alebo priestoroch pre vojnové nebezpečie opustených, spácha zločin zabitia podľa § 419, zločin lúpeže podľa §§ 483 až 489, zločin krádeže podľa §§ 457 až 466, zločin ťažkého ublíženia na tele podľa §§ 431 až 435, zločin sprenevery podľa §§ 472 až 476, zločin verejného násilenstva nasilným vložením ruky na osoby vrchnostenské alebo nebezpečným vyhrožovaním im vo veciach úradných podľa § 358, zločin verejného násilia vydieraním podľa § 376 zákona č. 19/1855 r. z.,
b) úmyselne prekáža úradne nariadenému evakuovaniu obyvateľstva, zvierat a iných vecí, alebo kto na evakuovanom území prípadne v budovách, bytoch alebo priestoroch, opustených pre vojnové nebezpečie úmyselne poškodí budovu, alebo bytové poprípade iné zariadenie, potresce sa v prípadoch uvedených pod písm. a) trestom smrti povrazom a v prípadoch uvedených pod písm. b) doživotným ťažkým žalárom.
9
§ 24.
(1) Pri trestných činoch uvedených v § 23 písm. a) je zmiernenie trestu podľa § 1 zákona č. 91/1934 Sb. z. a n. a pri trestných činoch uvedených v § 23 písm. b) podľa § 45 zákona č. 262/1941 Sl. z., ako aj skrátenie trestu podľa § 92 zákona č. 19/1855 r. z. vylúčené.
(2) U osôb, ktoré v čase spáchania trestného činu podľa § 23 nedovŕšily ešte 18 rokov svojho veku, treba pri ukladaní trestov upotrebiť ustanovenia § 8 ods. 4 zákona č. 48/1931 Sb. z. a n.
(3) U osôb, ktoré v čase spáchania trestného činu podľa § 23 nedovŕšily ešte 20. rok, treba uložiť namiesto trestu smrti povrazom ťažký žalár od 10 do 20 rokov a namiesto doživotného žalára ťažký žalár od 5 do 10 rokov.
§ 25.
Ustanovenia §§ 34, 37 a 38 zákona č. 320/1940 Sl. z. platí aj pre trestné činy, uvedené v § 23 tohto zákona.
§ 26.
Ustanovenia §§ 24 a 25 platia aj pre zločin podľa § 4 ods. 2 zákona č. 34/1941 Sl. z. a pre zločin, vraždy podľa §§ 413 až 415 zákona č. 19/1855 r. z., ak bol spáchaný za okolností uvedených v § 23 písm. a).
§ 27.
Pri trestných činoch uvedených v §§ 23 a 26 pokračujú riadne vojenské súdy urýchleným pokračovaním podľa zásad uvedených v §§ 391, 393 až 396, § 397 ods. 3 a 4 a §§ 398, 399 a 400 zákona č. 232/1941 Sl. z.
Diel štvrtý.
Záverečné ustanovenia.
§ 28.
Tento zákona vykoná minister pravo-súdia a minister národnej obrany so zúčastnenými ministrami.
10
Dôvodová zpráva.
Od účinnosti zákona č. 167/1941 Sl. z. o prísnejšom trestaní niektorých trestných činov, spáchaných využitím zatemnenia alebo leteckého poplachu, sa na nebezpečenstvo leteckých útokov značne zvýšilo. Nepriateľské letecké akcie čím ďalej tým väčšou mierou ohrožujú životy a majetky civilného obyvateľstva, aby tak podlomily jeho morálku a tým aj jeho bojovú odolnosť. Takýmito leteckými útokmi môžu byť zničené celé obytné štvrte miest a obcí, rozbité vodné hrádze a plynové nádrže, prípadne môže byť spôsobené iné všeobecné nebezpečenstvo. Takéto následky leteckých útokov budú ešte vhodnejšou príležitosťou na páchanie niektorých trestných činov, než je zatemnenie alebo letecký poplach. Je preto treba u tých trestných činov, ktorých páchanie prichádza do úvahy za takýchto okolností, stanoviť prísnejšie tresty, než boly stanovené zákonom č. 167/1941 Sl. z. Vyžadujú to nielen účely generálnej prevencie, ale aj povaha takýchto trestných činov. Okolnosť, že trestný čin bol spáchaný za využitia následkom leteckých útokov alebo počas leteckých útokov, keď obyvateľstvo venuje všetku pozornosť na to, aby zachránilo svoj život od nebezpečenstva, ktoré mu hrozí z leteckých útokov a nemôže venovať dostatočnú pozornosť nebezpečenstvu, ktoré hrozí jeho životu a majetku z inej strany, sama o sebe dáva trestnému činu taký ráz, že je u neho použtie i toho najprísnejšieho druhu trestu odôvodnené.
Rovnako, ako je odôvodnené zvýšenie trestov u niektorých trestných činov, spáchaných počas leteckého útoku alebo na mieste postihnutom následkami leteckých útokov, je ono odôvodnené tiež u niektorých trestných činov ak boly spáchané na evakuovanom území alebo v dôsledku vojnových udalostí v opustených budovách alebo priestoroch.
Vojnové udalosti, najmä nepriateľské letecké útoky si môžu vyžiadať evakuáciu niektorého územia. Včasné prevedenie evakuácie bude často potrebné na to, aby štát mohol nehatene plniť všetky svoje úkoly, a to predovšetkým tie, ktoré súvisia s brannou pohotovosťou štátu. Preto je nezbytne treba zaistiť riadny chod evakuácie a chrániť majetok zanechaný na evakuovanom území pred jeho úmyselným poškodením,
Aby zastrašenie osôb, ktoré by sa mohly dať zviesť príležitosťou, ktorá sa im naskytne v dôsledku leteckých útokov, prípadne v dôsledku evakuácie na páchanie spomenutých trestných činov, bolo čo najúčinnejšie, zavádza osnova okrem prísnych trestov ešte osobitné urýchlené pokračovanie, podľa ktorého najneskoršie do 3 dní od započatia pokračovania musí dôjsť na vynesenie rozsudku a v prípade odsudzujúceho rozsudku hneď aj na výkon trestu, vyjmúc, že by u trestu smrti súd odporúčal milosť. V takomto prípade sa výkon trestu odkladá až do rozhodnutia otázky milosti prezidentom republiky.
K § 1 písm, a): Tu osnova vypočítáva trestné činy, u ktorých sa zvyšuje trestná sadzba v prípade, ak boly spáchané počas leteckých útokov alebo aj po týchto útokoch aj miestach postihnutých následkami týchto útokov alebo následkami protileteckej obrany ako je požiar alebo iné všeobecné nebezpečenstvo, poprípade ak boly spáchané na evakuovanom území alebo v dôsledku vojnových udalostí v dobrovoľne opustených budovách alebo priestoroch. Ide o tie najzávažnejšie trestné činy, ktorých páchanie za spomenutých okolností môže predovšetkým prichádzať do úvahy.
Osnova rozlišuje prípad, či trestný čin bol spáchaný za leteckého útoku alebo po tomto útoku. V prípade, že bol čin spáchaný za leteckého útoku, osnova nevymedzuje miesto, kde má byť čin spáchaný, z čoho je zrejmé, že má na zreteli prípady, keď bol trestný čin spáchaný hocikde na území postihnutom leteckým útokom, v dôsledku ktorého obyvateľstvo tohto územia muselo chrániť svoje životy pred následkami týchto útokov. V prípade, že bol čin spáchaný po leteckom útoku, vtedy dôjde u trestných činov vymenovaných v tomto paragrafe k stíhaniu podľa tohto zákona len vtedy, ak boly spáchané na miestach, na ktorých zanechal letecký útok následky, napríklad na mieste požiaru, na mieste zbúranom a pod. a len dovtedy, kým tieto následky mohly mať vplyv na usnadnenie spáchania trestného činu.
Z trestných činov vypočítaných v tomto paragrafe pod písmenou a) u zločinu ťažkého ublíženia na tele, u zločinu krádeže a lúpeže, boly už zvyšované trestné sadzby, a to zákonom č. 167/1941 Sl, z.
11
o prísnejšom trestaní niektorých trestných činov, spáchaných využitím zatemnenia alebo leteckého poplachu. Pri týchto činoch osnova zavádza zvýšenie trestu už po druhýkrát, avšak za nových podmienok, a to tých, že trestný čin bol spáchaný za leteckého útoku alebo aj po tomto útoku na mieste postihnutom následkami tohto útoku alebo protileteckej obrany, poprípade ak boly spáchané na evakuovanom území alebo v dôsledku vojnových udalostí v dobrovoľne opustených budovách alebo priestoroch. Ak teda nedošlo vôbec k leteckému útoku, vtedy bude spomenuté trestné činy treba aj naďalej trestať podľa zákona č. 167/ 1941 Sl. z. a len vtedy, ak došlo k leteckému útoku alebo ak boly splnené aj ďalšie podmienky uvedené pod písm. a) tohto paragrafu sa užije pri uložení trestu ustanovení tohto zákona.
U zločinu zabitia a násilenstva proti vrchnosti a orgánu vrchnosti neboly zákonom č. 167/1941 Sl. z. zvyšované tresty, teraz však za podmienok určených pod písm. a) tohto paragrafu je žiaduce zvýšiť tresty aj týchto trestných činov.
Písm. b). Tu osnova stanoví celkom novú skutkovú podstatu trestného činu. Zvýšením trestov chce zaistiť riadny chod evakuácie a bezpečnosť majetku na evakuovanom území prípadne v dôsledku vojnových udalostí v dobrovoľne opustených, budovách alebo priestoroch.
K § 2: V tomto paragrafe sa u trestov na slobode vylučuje použitie mimoriadneho zmierňovacieho práva pri vymeraní trestu pri trestných činoch vypočítaných v § 1 písm. a) a okrem toho pri zločine podľa § 4 ods. 2 zákona č. 34/1941 Sl. z., ak bol spáchaný za okolností uvedených v § 1 písm. a) osnovy. U trestu smrti pri spomenutých trestných činoch, ako aj u zločinu vraždy podľa § 278 Trz., ak bol spáchaný za okolností uvedených v § 1 písm. a), pripúšťa osnova iba zmiernenie na doživotnú trestnicu.
Pri zločinoch vraždy a zločine podľa § 4 ods. 2 zákona č. 34/1941 Sl. z. sú určené dosť vysoké tresty, preto tam ani za podmienok, uvedených v § 1 písm. a)
nebolo možné zvyšovať trest, ale obmedziť zmierňovanie trestu pri vynesení rozsudku bolo treba zaviesť aj pri týchto trestných činoch, ak boly spáchané za podmienok, uvedených v § 1 písm. a), nakoľko aj páchanie takýchto trestných činov môže prichádzať za spomenutých podmienok do úvahy tak, že ukladanie prísnych trestov je tu rovnako odôvodnené, ako napr. pri zločine zabitia alebo pri ostatných zločinoch vypočítaných v uvedenom ustanovení.
U osôb mladistvých, ako aj u osôb, ktoré dovŕšily 18 rokov avšak nedovŕšily ešte 20 rokov, ponecháva osnova pri spomenutých trestných činoch rovnakú možnosť zmiernenia trestu ako pri všeobecných trestných činoch.
K §§ 4 až 22: V týchto paragrafoch sú obsažené predpisy o pokračovaní pre trestné činy uvedené v § 1 a pre zločin vraždy podľa § 278 Trz. a zločin podľa § 4 ods. 2 zákona č. 34/1941 Sl. z., ak boly spáchané za okolností uvedených v § 1 písm. a). Ide tu v podstate o pokračovanie zavedené nariadením bývalého ministra pravosúdia č. 9650/1915. Podstatnejší rozdiel medzi pokračovaním, ktoré zavádza osnova, a pokračovaním určeným v uvedenom nariadení ministra pravosúdia je iba to, že osnovou zavedené pokračovanie platí na spomenuté trestné činy bezpodmienečne, kdežto pokračovanie podľa nariadenia býv. ministra pravosúdia platilo len za určitých okolností.
K §§ 23 až 25: Ustanovenia týchto paragrafov sú odôvodnené rovnako ako u občianskych súdov ustanovenia §§ 1 až 3.
K § 26: Trestné činy uvedené v §§ 23 a 24 tohto zákona patria do príslušnosti riadnych vojenských súdov, ktoré však tieto trestné činy prejednávajú urýchleným pokračovaním analogicky podľa zásad, platných pre pokračovanie pred stanným súdom.
Uzákonením predmetnej osnovy nevzniknú štátnej pokladnici žiadne nové výdavky.
Želaním vlády je, aby predkladaný návrh zákona bol prikázaný výboru ústavnoprávnemu.
Alexander Mach v. r.
minister vnútra za predsedu vlády.
Ferdinand Čatloš v. r.
minister národnej obrany.
Dr. Jozef Sivák v. r.
za ministra pravosúdia.
Zmeny a doplnky k vládnemu návrhu finančného zákona na rok 1944.
A/ Osnova finančného zákona.
Čl. I. v tretom riadku miesto slov sumou 3,647.695.924 Ks" má byť "sumou 3,784.495.924 Ks".
Čl. XII. vypušta sa ustanovenie ods. 4. V dôsledku toho ods. 5 označuje sa ako odsek 4., odsek 6 ako odsek 5 a odsek 7 ako odsek 6.
Čl. XVI., písm. b., v druhom riadku miesto slov "až do výšky 520.489.240 Ks" má byť "až do výšky 657,289.624 Ks".
Čl, XVII. písm. a., v druhom riadku číslica 1943 má byť nahradená číslicou "1944".
B/ Štátny rozpočet Slovenskej republiky na r. 1944.
Na strane 15 v stlpci "Výdavky" nastaly tieto zmeny:
č. 3"Predsedníctvo vlády" miesto sumy 26,464.200 Ks má byť 29,464.200 Ks,
č. 4"Ministerstvo zahraničných veci" miesto sumy 34,586.700 Ks má byť suma 36,886.700 Ks,
č. 6"Ivíinisterstvo vnútra" miesto sumy 897.054.900 Ks má byť suma 900,054.900 Ks,
č. 9"Ministerstvo školstva a národnej o" miesto sumy 556,748.800 Ks má byť suma 565,248.800 Ks,
č. l0"Ministerstvo hospodárstva" miesto sumy 97,179.500 Ks má byť suma 217,179.500 Ks.
Úhrn výdavkov činí miesto sumy 3.647,695.924 Ks suma 3.734,495.924 Ks.
17a strane 16 a 17 nastaly tieto zmeny;
Kap. 3"Predsedníctvo vlády" stĺpe: " Vecné výdavky riadne"
miesto sumy 15, 106. 600 Ks má byť suma 18,106.600 Ks, stĺpec" Vedné výdavky spolu" miesto sumy 15, 322. 500 Ks má byť 18, 322. 500 Ks, stĺpec "Celkový úhrn výdavkov" miesto sumy 26,464.200 Ks má byť 29,464.200 Ks.
Kap. 4"Ministerstvo zahraničných vecí" 'stípec"Vecné výdavky riadne" miesto sumy 12,051.700 Ks má byť suma.......
14,051.700 Ks, stĺpec "Vecné výdavky mimoriadne" miesto
-2-
sumy 1,805.000 Ks má byť suma 2,105.000 Ks. Stĺpec "Vecné vydavky spolu" miesto sumy 13.856.700 Ks má byť suma 16,156.700 Ks. stĺpec "Celkový úhrn výdavkov" miesto sumy 34,856.700 Ks má byť 36,886,700 Ks.
Kap. 6" Ministerstvo vnútra" stĺpec Vecné výdavky mimoriadne" miesto sumy 118,323.600 Ks má byť suma 121, 323. 600 Ks. V stĺpci Vecné výdavky spolu miesto sumy 596,087.000 Ks má byť suma 599,087.000 Ks. Stĺpec "Celkový úhrn výdavkov" miesto sumy 897,054.900 Ks má byť suma 900,054.900 Ks.
Kap. 9 "Ministerstvo školstva a národnej osvety" v stĺpci" Vecné výdavky mimoriadne" miesto sumy 27,048.000 Ks má byť suma 35,548.000 Ks. V stĺpci "Vecné výdavky spolu" miesto sumy 96,029.200 Ks má byť 104,529.200 Ks. V stĺpci "Celkový úhrn výdavkov "miesto sumy 555,748.800 Ks má byť 565,248.800 Ks.
Kap. 10"Ministerstvo hospodárstva" v stípci"Vecné výdavky mimoriadne" miesto sumy 4,833.000 Ks má byť suma
suma 124,833.000 Ks. V stĺpci "Vecné výdavky spolu" miesto sumy 51,786.400 Ks má byť suma 171,786.400 Ks. V stĺpci "Celkový úhrn výdavkov" miesto sumy 97,179.500 Ks má byť suma 217,179.500 Ks.
Úhrn výdavkov, vecné výdavky riadne miesto sumy 1.461,436.224 Ks má byť suma 1.466,436.224 Ks, vecné výdavky mimoriadne miesto sumy 632,132.800 Ks má byť suma 763,932.800 Ks, vecné výdavky spolu miesto, sumy 2.093,569.024 Ks má byť suma 2.230,369.024" Ks a celkový úhrn výdavkov miesto sumy 3.647,695.924 Ks má byť 3.784,495.924 Ks,
V kap. 3"Predsedníctvo vlády"/str. 35/ v tit. 1. § 4 zvýšily sa vecné výdavky riadne o 3,000.000 Ks v dôsledku čoho vecné výdavky riadne v kap. 3 zvýšily sa zo sumy 15,106.600 Ks na 18,106.600 Ks a celkový úhrn výdavkov kap. 3 z 26,464.200 Ks na 29,464.200 Ks.
V kap. 4 "Ministerstvo zahraničných vecí" /str. 38/zvýšily sa. v tit, 1, § 2 vecná výdavky riadne o 2,000.000 Ks a
v tit. 2. § 1 vecná výdavky mimoriadne o 300.000 Ks v dôsledku čoho zvýšily sa v kap. 4 vecné výdavky riadne z 12,051.700 Ks na 14,051.700 Ks a vecné výdavky mimoriadne z 1,805.000 Ks na 2,1.5.000 Ks. Celkový úhrn výdavkov kap. 4 zvýšil sa z 34,586.700 Ks na 36,886.700 Ks. "
V kap. 6 "Ministerstvo vnútra" /str 51/ tit. 3, § 2 zvýšily sa vecné výdavky mimoriadne o 3,000.000 Ks. V dôsledku toho vecné výdavky kap. 6 zvyšujú sa zo 596,087.000 Ks na 599,087.000 Ks a celkový úhrn výdavkov kap. 6 z 897,054.900 Ks na 900,054.900 Ks.
V kap. 9 "Ministerstvo školstva a n národnej osvety" otvára sa nový titul 17 s označením "Príspevky obciam na vybudovanie školských protileteckých krytov" v ktorom sa preliminuje ako vecný výdavok mimoriadny suma 8,500.000 Ks. V dôsledku toho vecné výdavky kap. 9 zvyšujú sa z 96,029.200 Ks na
- 3 -
104,529.200 Ks a celkový úhrn výdavkov kap. 9 z 556,748.800 Ks na 565,248.800 Ks.
V kap. 10"Ministerstvo hospodárstva" /str. 79/ v tit. 7 otvára sa nový paragraf s označením " § 8 Akcie na zvelade-nie poľnohospodárskej výroby" kde sa preliminuje ako vecný výdavok mimoriadny sumy 120,000.000 lis. V dôsledku toho vecné výdavky kap,. 10 zvyšujú sa z 51,786.400 Ks na 171,786.400 Ks a celkový úhrn výdavkov kapitoly 10 z 97,179.500 Ks na 217,179.500 Ks.
Na strane 184, hlava II, odd. 3 tit. 1 na miest slov " Cestné komunikácie" má byť " Cestné komunikácie, tunely a kryty. "
Podľa týchto zmien treba si opraviť aj dôvodovú zprávu k vládnemu návrhu finančného zákona.