S SR 1939-1945, tisk 844

Neprošlo opravou po digitalizaci !

Dolů

Snem Slovenskej republiky 1943

I. volebné obdobie. 10. zasadanie.

844.

Vládny návrh

FINANČNÝ ZÁKON

Slovenskej republiky

zo dňa 1943,

ktorým sa určuje štátny rozpočet na rok 1944.

Snem Slovenskej republiky usniesol sa na tomto zákone:

ČASŤ PRVÁ

Článok I.

V prílohe A štátneho rozpočtu na rok 1944 určujú sa výdavky vlastnej štátnej správy / rozpočtová skupina I. / sumou 3, 647, 695. 924 Ks a príjmy toho istého rozpočtu sumou 3, 127, 206. 300 Ks.

Článok II.

/1/ Štátne podniky / rozpočtová skupina II. /, pre ktoré platí zákon č. 404/1922 Sb. s. a n., hradia zo svojich ťažieb ako náklady prevádzkové, tak aj náklady investičné, nakoľko nie je týmto zákonom alebo štátnym rozpočtom inak určené.

/2/ Zisk, ktorý podniky majú odviesť do štátnej pokladnice, určuje sa sumou 578, 390. 700 Ks,

/3/ Slovenské železnice a Slovanská pošta okrem toho uhradia aj potrebu svojho najvyššieho správneho úradu /Ministerstvo dopravy a verejných prác/, ak nie je uhradená jeho vlastnými príjmami.

/4/ Slovenským železniciam sa poskytuje na úhradu prevádzkových nákladov výnos prepravnej dane na štátnych a štátom prevádzaných železniciach až do výšky 102, 000. 000 Ks.

/5/ V štátnych podnikoch môžu sa výdavky, určené na pravé investície, použiť len na ciele uvedené uvedené v ich rozpočtoch a najviac sumami, určenými na ten ktorý cieľ. Zmeny sú prípustné len v hraniciach celkovej sumy, v rozpočte podniku na tieto investície určenej, a za podmienok § 12 ústavného zákona č. 110/1942 Sl. z. Za tých istých podmienok môže sa výnimočne prekročiť suma určená na pravé investície, ak prekročenie je zaokryté príspevkami, s ktorými sa v štátnom rozpočte nepočíta, alebo ak sa prekročenie zaokryje prostriedkami utŕženými sa predané nehnuteľnosti v štátnych podnikoch. Ináč vyššie náklady na pravé investície vyžadujú súhlas Snemu Slovenskej republiky

-2-

/6/ Úhrada investičných nákladov pôžičkami je prípustná len pri tých štátnych podnikoch, pri ktorých to určuje tento zákon

/7/ Prechodné úvery na uhradenie prechodných schodkov vyplývajúcich z časovej neshody medzi tažbami a nákladmi sú prípustné len v dohode s ministrom financií a musia byť splatené najneskôr do konca februára 1945.

Článok III.

/1/ Podľa b č. 2 prílohy D zákona č. 190/1939 Sl. z. zaisťujú sa v štátnom rozpočte na rok 1944 všeobecná pokladničná správa / miesto prídelov podľa § 10, ods. 2 a 5 zákona č. 77/1927 Sb. z a n v znení vyhlášky č. 122/1935 Sb z. a n. tieto udely:

a/ z výnosu 1, 5 % zvláštneho príspevku podľa § 10, ods, 2 písm b/ zákonov č. 77/1927 a 169/1930 Sb z a n po srážke sumy patriacej náhradovému fondu zriadenému podľa § 108 zákona o priamych daniach v suma 3, 000, 000 Ks;

b/ z výnosu dane z obratu a prepychovej podľa § 10, ods, 2, písm. d/ zákonov č. 77/1927 a 169/1930 Sb. z a n. po skrátení o 50 % v prospech Pomocného fondu pre úpravu dlhov okresov a obcí podľa § 10, ods 6, písm. a/ uvedených zákonov v snení zákona č. 69/1935 Sb z. a n. a

vládneho nariadenia č. 69/1936 Sb. s, a n. v sume........4, 369. 000 Ks a

c/ z výnosu dane s piva podľa § 10, ods. 3 zákonov č. 77/1927 a 169/1930 Sb. z. a n. v sume 9, 100, 000 Ks.

/2/ Pomocnému fondu pre úpravu dlhov okresov a obcí, zriadenému podľa čl. III, zákona č. 69/1935 Sb. z. a n., z výnosu dane dôchodkovej a dane a obratu a prepychovej podľa § 10, ods. 6, písm. a/ a b/ zákona č. 77/1927 Sb., z. a n. v znení vyhlášky č. 122/1935 Sb. z. a n. a vládnych nariadení č. 69/1936 a 202/1936 Sb, z. a n, zaisťuje sa údel v sume 19, 980, 700 Ks. Čiastka, ktorá sa z tejto sumy nepoužije na dlhovú službu spojenú s úpravou dlhov finančne slabých okresov a obcí, určuje sa podľa čl. III., § 3, ods. 2 zákona č 69/1935 Sb. z a n, na podporovanie vlastných mimoriadnych investičných úloh obci, najmä v odbore národného školstva

/3/ Náhradovému fondu, zriadenému podľa § 108 zákona o priamych daniach pri Roľníckej komore, zaisťuje sa namiesto prídelu a výnosu 1 5 % zvláštneho príspevku podľa § 109 zákona o priamych daniach údel v sume 880 000 Ks.

/4/ Domová daň prideľuje sa podľa § 9 zákona č. 77/1927 z. a n obciam, ktoré v roku 1943 vyberaly viac ako 250 % obecných prirážok k priamym daniam; zvyšok výnosu daňovej dane / § 10. ods 2, písm. a/ zákona č. 77/1927 Sb. z. a n, v znení zákonov č 169/193O a 69/ 1935 Sb. z. a n. / náleží štátu..

- 3 -

/5/ Pre hlavné mesto Slovenskej republiky z výnosu dane z obratu a prepychovej podľa § 10, ods 5 zákonov č. 77/1927 a 169/1930 Sb, z, a n. určuje sa účel v sume 400. 000 Ks.

Článok IV

Na úhradu platov učiteľov verejných neštátnych škôl národných a detských opatrovní určuje sa preddavok 5, 545, 000 Ks

Článok V

Na podpory pre napomáhanie sústavnej elektrizácie obcí podľa § 1 zákona č. 12/1942 Sl z prispeje štátna správa sumou 7, 000, 000 Ks

Článok VI

K úhrade výdavkov na úrok, úmor a na správne potreby štátneho dlhu prispejú:

a/ podniky sumou	136, 958 291 Ks,
b/ územná samospráva	965, 087 Ks,
c/ zvláštne pramene príjmové	4, 002. 226 Ks,
d/ štátna správa	130, 976. 424 Ks

Článok VII

/1/Platby na dávku z majetku a z prírastku na majetku použijú sa na krytie výdavkov vlastnej štátnej správy

/2/Platby na mimoriadnu dávku so židovského majetku podľa nariadenia č. 199/1941 Sl z a zákona č. 149/1943 Sl z. po odpočítaní nákladov s jej vyberaním použijú sa predovšetkým na úhradu podľa § 2 zákona č. 219/1942 Sl z, potom na uhradenie schodku vlastnej štátnej správy

Článok VIII

Prostriedky povolené na výdavky vlastnej štátnej správy možno použiť, ak tento zákon neurčuje inak /čl. XII. a čl. XIX. /, len do výšky a na ciele uvedené v príslušných kapitolách, tituloch, paragrafoch a pododdeleniach pripojeného štátneho rozpočtu, a to ako su uvedené oddelene pre potreby riadne a mimoriadne, osobné a vecné. Pritom môžu sa zadovážiť len nutné potreby štátnej správy v nevyhnutnom rozsahu, a to najúčelnejšie a najhospodárnejšie; výška nákladu určená vládou alebo v dohode s ministrom financií pre niektoré opatrenia / na pr. stavby a iné práce / nesmie sa bez ich súhlasu prekročiť.

Článok 17

/1/ Prostriedky určené na riadne výdavky možno použiť, ak tento zákon neurčuje inak / čl XI /, na každý mesiac najviac 1/12 / jednou dvanástinou / celoročne rozpočítanej sumy Výnimky, ak su odôvodnené, sú viazané na súhlas ministra financií.

/2/ Toto ustanovenie sa nevzťahuje na výdavky splatné v dlhších ako mesačných lehotách, ktoré treba platiť podľa určených lehôt

Článok X

Prostriedky určené na mimoriadne výdavky možno použit len do výšky 10 000 Ks. K vyšším výdavkom v jednotlivom prípade na ten istý cieľ v rozpočtovom roku treba súhlas ministra financií.

Článok XI.

/1/ Prostriedky určené na podporu a na plnenie podobných úloh, ku ktorým nie je štát právne zaviazaný /subvencie/, možno vyplácať zásadne až v poslednom štvrťroku rozpočtového roka a len po predchádzajúcom súhlase ministra financií Vo výnimočných prípadoch minister financií môže svoliť ku skoršej výplate.

/2/ Na prisľub subvencií treba tiež predchádzajúci súhlas ministra financií.

Článok XII.

/1/ Ak ide o opatrenie nutnej potreby a ak niet pre ňu vôbec alebo dostatočných schválených prostriedkov, môže byť potrebná suma, ak tento zákon neurčuje inak / čl. XIX /, uhradená úsporami v rozpočte tej istej kapitoly za podmienok § 12 ústavného zákona č. 110/1942 Sl z, pričom treba zvlášť skúmať, či zamýšľané opatrenia nutnej potreby zodpovedá ustanoveniu čl. VIII, druhej vety

/2/ Prostriedky povolené na vecné výdavky nemožno použiť na hradenie výdavkov preliminovaných ako osobné. Prostriedky povolené na riadne výdavky vecné nemožno použiť na hradenie mimoriadnych výdavkov vecných.

/3/ Prostriedky povolené na úhradu osobných výdavkov podľa platových zákonov a nariadaní nesmú byť prekročené ak tento zákon neurčuje inak /čl XIX/a nemožno ich použiť na úhradu iných výdavkov. Výnimočne možno za podmienok § 12 ústavného zákona č. 110/1942 Sl z, použiť tieto prostriedky na náhradné opatrenia nutné k plneniu takých úloh, na aké boly tieto prostriedky povolené.

/4/ Celková suma prostriedkov na cestovné a stravné ako aj na udržovanie služobných automobilov určená v tej - ktorej kapitole, nesmie sa prekročiť.

/5/ Prostriedky povolené na štátny príplatok k podpore nezamestnaným podľa gentského systému uvedené v kap. 6, tit. 4 § 2 nemožno použiť na iné ciele,

/6/ Prostriedky povolené na mimopodnikové potreby stavebné nemožno použiť na iné ciele. Použitie týchto prostriedkov je viazané na predchádzajúci súhlas ministra financií.

/7/ Prostriedky povolené na produkčné príplatky a na vyrovnanie cenovej hladiny uvedené v kapitole 11, titul 2, nemožno použiť na iné ciele. O použití týchto prostriedkov rozhodne v každom prípade vláda.

Článok XIII.

Výdavky, ktoré nemožno hradiť ani presunom podľa čl. XII, ods. 1 až 3, vyžadujú súhlas Snemu.

Článok XIV.

Opatrenia, ktoré časove presahujú schválený rozpočet a vo svojich dôsledkoch zaťažujú alebo by mohly zaťažovať rozpočty buduce, vyžadujú okrem súhlasu ministra financií aj súhlas úsporného a kontrolného výboru Snemu Toto ustanovenie sa nevzťahuje na opatrenia, ktoré sa robia v bežnom hospodárstve vykonávaním platných zákonov alebo na základe splnomocnenia podľa nich.

Článok XV.

/1/ Výdavky na obranu štátu, nezaistená v kap. 5 štátneho rozpočtu, možno uskutočniť len po predchádzajúcom súhlase Ministerstva financií a ak takýto výdavok presahuje 5, 000. 000 Ks aj úsporného a kontrolného výboru Snemu

/2/ Súhlas podľa ods. 1 nie je potrebný, ak ide o výdavky na uhradenie peňažných náležitostí a na zaopatranie vecných potrieb osôb povolaných do činnej vojenskej služby a na zaopatrenie vlastného výstroja pre armádu

/3/ Výdavky na nákup výzbroja /vojenného materiálu/pre armádu, možno uskutočniť až do výšky...........700, 000. 000 Ks. Výdavky tieto uskutoční Ministerstvo národnej obrany v dohode s Ministerstvom financií.

/4/ Minister financií sa splnomocňuje, aby prostriedky podľa ods. 1 a 3, pokiaľ nebudú stačiť na to riadne príjmy, zaopatril úverom,

Článok XVI.

Minister financií sa splnomocňuje:

a/ aby na hradenie prechodných schodkov, vyplývajúcich z časovej neshody medzi príjmami a výdavkami, zadovážil peňažné prostriedky prechodnými úvermi, ktoré musia byť splatené najneskôr do konca fabruára 1945 a nesmú byť v nijakej forme prolongované ani novými úverovými operáciami hradené.

b/ aby opatril úverovými operáciami sumu až do výšky 520, 489 240 Ks, potrebnú na krytie výdavkov vlastnej Štátnej správy, neuhradených štátnymi príjmami,

c/ aby previedol potrebné úverové operácie na prolongráciu, konverziu alebo zaplatenie štátnych dlhov splatných v roku 1944 včítajúc do toho aj výdavky, spojená s týmito úverovými operáciami

Článok XVII.

Minister financií sa splnomocňuje, aby v roku 1944 prevzal štátne záruky:

a/ do výšky 10, 000 000 Ks za pôžičky uzavreté sväzkami územnej samosprávy v roku 1943 na investičné práce, na ktoré prispieva štát / štátna správa a štátne podniky / ak si tieto sväzky nemôžu dostačujúce prostriedky zadovážiť samy bez tejto záruky,

b/ do výšky 100, 000 000 Ks na opatrenie iných potrieb v záujme verejnom nevyhnutných,

c/ do výšky 20, 000 000 Ks za pôžičky uzavreté súkromnými podnikateľmi v roku 1944 na obnovu alebo dobudovanie priemyselnej alebo remeselnej výroby.

/2/ Záručné listiny a záručné doložky podľa tohto článku vydané sú oslobodené od poplatkov.

/3/ Ak štátna záruka voči jednému dlžníkovi prevzatá neprevyšuje sumu 1, 000 000 Ks pričom sa pripočítajú aj štátne resp. krajinské záruky prevzaté pred rokom 1944, môže minister financií prevziať záruku vo vlastnej pôsobnosti, záruku presahujúcu túto sumu môže prevziať len s predchádzajúcim súhlasom úsporného a kontrolného výboru Snemu.

Článok XVIII.

/1/ Povolené prostriedky možno použiť, ak osobitné zákonné predpisy neurčujú iné, len do konca roku 1944 a na úhradu výdavkov splatných do konca tohto roku.

/2/ Toto ustanovenie neplatí pre prostriedky povolené na úhradu stálych platov, ako služného a penzií. Tieto prostriedky môžu sa použiť až do uplynutia premlčacej lehoty.

Článok XIX.

Pri dočasnom prideľovaní alebo trvalom prevzatí zamestnancov z jedného rezortu alebo štátneho podniku do iného rezortu alebo štátneho podniku, môžu sa prostriedky, preliminované na osobné výdavky v rezorte alebo v podniku, ku ktorým sú títo zamestnanci pridelení, prekročiť za podmienok § 12 ústavného zákona č. 110/1942 Sl, z. Potrebnú sumu na týchto zamestnancov treba viazať v rozpočtoch, kde náklad na nich je preliminovaný.

Článok XX.

Predpisy y článkoch VIII. až X., XII. až XIV, a XVIII. sa nevzťahujú na štátne podniky.

Článok XXI.

/1/ Podľa § 13 zákona č. 172/1941 Sl. z. a podľa 4 zákona č. 173/1941 Sl. z. v znení zákona č. 204/ 1942 Sl. z. zaisťuje sa v štátnom rozpočte príspevok na úrokovanie a umorovanie dlhopisov vydaných alebo prevzatých Pomocným fondom peňažných ústavov sumou 10, 104. 300 Ks

/2/ Podľa § 1 zákona č. 173/1941 Sl. z. v znení zákona č. 204/1942 Sl. z. zaisťuje sa v štátnom rozpočte na úhradu záväzku 5. 000 000 Ks. Tento záväzok môže minister financií realizovať len so súhlasom úsporného a kontrolného výboru Snemu.

Článok XXII.

Príspevok podpornému fondu pri Roľníckej komore podľa § 2 zákona č. 118/1927 Sb. z. a n. v spojení s vládnym nariadením č. 75/1928 Sb. z. a n. na poskytovanie podpôr živelnými pohromami postihnutých poľnohospodárov určuje sa sumou 816. 000 Ks

Článok XXIII.

/1/ Minister financií sa splnomocňuje, aby v roku 1944 mohol bez predchádzajúceho schválenia Snemu štátny nehnuteľný majetok:

a/ odpredať, /zameniť/a to do úhrnnej sumy 5. 000, 000 Ks, ak odhadná cena odpredávaného majetku v jednotlivom prípade neprevyšuje 1, 000.000 Ks,

b/ zaťažiť služobnosťami alebo záložnými právami, a to až do úhrnnej sumy 1, 000. 000 Ks, ak hodnota jednotlivej udeľovanej služobností alebo jednotlivá požiadavka zaisťovaná záložným právom neprevyšuje 200, 000 Ks,

c/ zaťažiť stavebnými právami.

/2/ O týchto opatreniach treba podať zprávu Snemu.

ČASŤ DRUHÁ,

Článok XXIV.

/1/ V prílohe B štátneho rozpočtu na rok 1944 /investičný rozpočet hlava I. "Investičná náklady štátnych podnikov"/ výdavky sa ustaľujú sumou 522, 315 300 Ks

/2/ Minister financií sa splnomocňuje, aby peniaze potrebné na pravé investície štátnych podnikov, nakoľko nie sú kryté vlastnými prostriedkami podnikov, pripadne z ich prevádzkového zisku, zadovážil úverovou

operáciou alebo preddavkom zo štátnej pokladnice.

/3/ K vykonávaniu týchto investícií možno prikročiť len vtedy, ak potrebné prostriedky boly opatrené a súhlas ministra financií bol daný,

/4/ O používaní prostriedkov určených na pravé investície štátnych podnikov platí ustanovenie článku II., ods. 5.

Článok XXV.

/1/ V prílohe B štátneho rozpočtu na rok 1944 / hlava II,, "Investičný rozpočet vlastnej štátnej správy"/ výdavky sa určujú sumou 694 513 000 Ks a príjmy sumou.... 3, 680, 000 Ks.

/2/ Minister financií sa splnomocňuje, aby úverovými operáciami zadovážil sumu potrebnú na úhradu týchto výdavkov, ktoré nie sú kryté príjmami.

/3/ Na účet týchto úverových operácií môže minister financií poskytnúť preddavky zo štátnej pokladnice.

/4/ Prostriedky v odseku 1. určená možno použiť len na ciele v investičnom rozpočte uvedené a najviac sumami určenými pre ten ktorý cieľ. Zmeny sú prípustné len v rámci celkovej sumy pre ten ktorý titul určenej za podmienok § 12 ústavného zákona č. 110/1942 Sl. z. Ináč vyššie náklady na investície, ako aj kúpa nehnuteľností, na ktoré niet povolených prostriedkov v investičnom rozpočte, vyžadujú súhlas Snemu. Na zadanie prác, ktorých náklad má sa hradiť z investičných prostriedkov, treba si vopred vyžiadať súhlas ministra financií

/5/ K vykonávaniu týchto investícií možno prikročiť len vtedy, ak potrebné prostriedky boly už opatrené a súhlas ministra financií bol daný.

/6/ Ustanovenia článku VIII., druhá veta, článku XI a článku XVIII, platia tu obdobne.

Článok XXVI.

Z výnosu samosprávnych prirážok vyberaných podľa § 62 zákona č. 190/1939 Sl. z. a plynúcich do samosprávneho fondu, odvedie sa do štátnej pokladnice 54 %.

Článok XXVII

Ak dôjde k úverovým operáciám podľa tohto zákona v cudzích menách, môže minister financií zaistiť úrokovanie a umorovanie určitými príjmami alebo poskytnutím iných zálohov. Istina a úroky vyplatia sa bez srážky akýchkoľvek slovenských daní a poplatkov, či prítomných alebo budúcich.

ČASŤ TRETIA.

Článok XXVIII.

/1/ Minister financií sa splnomocňuje, aby upravoval všetky očakávané výdavky štátnej správy a štátných podnikov v jednotlivých mesiacoch rozpočtového roku podľa stavu štátnej pokladnice. Za tým účelom sú povinné úrady hospodáriace s výdavkami a príjmami pripojeného štátneho rozpočtu, ako aj štátne podniky, zasielať Ministerstvu financií do 20 každého mesiaca výkaz o očakávaných výdavkoch a príjmoch v budúcom mesiaci.

/2/ Podrobné predpisy o evidencii a kontrole všetkých očakávaných štátnych výdavkov a príjmov vydá Ministerstvo financií.

Článok XXIX.

Právne jednania listiny, podania a knihovné zápisy, smerujúce k založeniu, zaisteniu /zaručeniu/, zmene, prevodu /postupu/ a zániku / splateniu/ nárokov a záväzkov zo štátnych úverových operácií, sú oslobodené od kolkov a poplatkov, vynímajúc sporné súdne pokračovanie.

Článok XXX.

/1/ Ak vyžadujú jednotlivé články podrobné predpisy, vydajú sa vládnym nariadením,

/2/ Tento zákon platí od 1. januára 1944; vykoná ho minister financií a všetci ostatní členovia vlády.

-11 -

ŠTÁTNY ROZPOČET SLOVENSKEJ REPUBLIKY

NA ROK

1944.

Príloha A.

Riadny rozpočet.

	Strana
Prehľady rozpočtových skupín	15
Skupina	I. Vlastná štátna správa	29
"	II. Správa štátnych podnikov	117
"	III. Správa štátneho dlhu	181

Príloha B.

Investičný rozpočet.

Prehľad investičného rozpočtu	25
Sumár investičného rozpočtu	183
Dôvodová zpráva	189

- 13 -

Príloha A.

RIADNY ROZPOČET.

Prehľady rozpočtových skupín.

- 15 -

Prehľad štátneho rozpočtu na rok 1944

Skupina I. Vlastná štátna správa.

Číslo	Kapitola	Výdavky	Príjmy
Číslo	Názov	Ks
1	Prezident republiky a Kancelária prezidenta republiky	4, 278, 500
2	Snem Slovenskej republiky	5, 992. 500	10. 000
3	Predsedníctvo vlády	26, 464, 200	7, 796. 500
4	Ministerstvo zahraničných vecí	34, 586. 700	3, 927. 000
5	Ministerstvo národnej obrany	639, 269. 000	22, 720. 000
6	Ministerstvo vnútra	897, 054. 900	215, 015. 200
7	Ministerstvo pravosúdia a Najvyšší súd	82, 862. 300	3, 726. 500
8	Najvyšší správny súd	2, 217. 000	12. 000
9	Ministerstvo školstva a	556, 748. 800	7, 724. 900
10	Ministerstvo hospodárstva	97, 179, 500	30, 274. 200
11	Najvyšší úrad pre zásobovanie	238, 631. 600	3, 600. 000
12	Štátny pozemkový fond	9, 122. 900	9, 122. 900
13	Ministerstvo dopravy a verejných prác	180, 354. 000	34, 311. 000
14	Ministerstvo financií	251, 482. 600	2, 017, 975. 900
15	Všeobecná pokladničná správa	461, 821. 624	754, 115. 700
16		155, 284. 300	36, 874. 500
17	Najvyšší kontrolný dvor	4, 345. 500
	Uhrn	3, 647, 695. 924	3, 127, 206. 300

- 16 -

Prehľad výdavkov vlastnej

rozčlenených na osobné a

Kontrola	Názov	A/ Osobné
		a/podľa platových zákonov a nariadení	b/ ostatné riadne	osobné mimoriadne
			Ks
1	Prezident republiky a Kancelária prezidenta republiky	1, 486. 300	1. 574, 700
2	Snem Slovenskej Republiky	l, 227. 000	3. 910. 500
3	Predsedníctvo vlády	6,. 735. 900	4, 405, 800
4	Ministerstvo zahraničných vecí	7, 450. 000	13, 280, 000	_
5	Ministerstvo národnej obrany	126, 468. 900	96, 256. 700	-
6	Ministerstvo vnútra	252, 138. 500	43, 690, 200	5, 139. 200
7	Ministerstvo pravosúdia a Najvyšší súd	60, 725. 300	2. 877. 100
8	Najvyšší správny súd	1, 894, 300	100. 000
9	Ministerstvo školstva a národnej osvety	428, 510. 300	32, 209, 300
10	Ministerstvo hospodárstva	31, 719. 000	13. 674, 100
11	Najvyšší úrad pre zásobovanie	-	14 435. 600
12	Štátny pozemkový úrad	4, 690. 800	2. 874. 400
13	Ministerstvo dopravy a	52, 648. 500	8, 576. 900
14	Ministerstvo financií	166, 996. 700	9, 019. 600	150. 000
15	Všeobecná pokladničná správa	-	876. 500	110 000
16	Penzie	-	155 284. 300
17	Najvyšší kontrolný dvor	2, 695. 500	295, 000
	Úhrn	1. 145, 387. 000	403. 340, 700	5. 399 200

štátnej správy /skupina I. / na rok 1944

vecné výdavky.

výdavky		B/ Vecné výdavky
výdavky	Spolu			Vecné výdavky spolu	Celkový úhrn výdavkov	Kapitola
spolu	osobné výdavky	riadne	mimoriadne	Vecné výdavky spolu	Celkový úhrn výdavkov
Ks					Ks
1, 574. 700	3. 061, 000	1, 207, 500	10. 000	1, 217 500	4, 278. 500	1
3, 910. 500	5, 137, 500	735. 000	120. 000	855, 000	5, 992, 500	2
4, 405, 800	11, 141 700	15, 106 600	215, 900	15, 322 500	26, 464. 200	3
13, 280. 000	20, 730, 000	12, 051, 700	1 805 000	13. 856. 700	34, 586, 700	4
96, 256. 700	222, 725. 600	403, 368. 400	13. 175 000	416, 543. 400	639, 269, 000	5
48, 829. 400	300, 967 900	477, 763. 400	118 323 600	596. 087. 000	897, 054, 900	6
2, 877. 100	63, 602, 400	18, 072, 900	l, l87, 000	19, 259, 900	82, 362. 300	7
100. 000	1, 994. 300	222, 700	-	222. 700	2, 217. 000	8
32, 209. 300	460, 719 600	68, 981. 200	27, 048, 000	96, 029. 200	556, 748, 800	9
13, 674. 100	45, 393 100	46, 953, 400	4, 833 000	51, 786. 400	97, 179. 500	10
14, 435. 600	14, 435. 600	23, 696, 000	200, 500, 000	224, 196 000	238, 631. 600	11
2, 874, 400	7, 565. 200	1, 557. 700	-	l, 557, 700	9, 122. 900	12
8, 576, 900	61, 225. 400	101, 535. 200	17, 593 400	119, 128, 600	180, 354, 000	13
9, 169. 600	176, 166, 300	73, 372, 400	1, 943, 900	75, 316, 300	251, 482. 600	14
986, 500	986, 500	215, 737, 124	245. 098. 000	460, 835 124	46l. 821. 624	15
55, 284, 300	155. 284, 300	-	-	-	155. 284. 300	16
295. 000	2 990, 500	1, 075, 000	280, 000	1, 355 000	4, 345. 500	17
108, 739, 900	1, 554, 126, 900	161, 436. 224	632. 132. 800	2, 093, 569, 024	3, 647, 695. 924

- 19 -

Skupina II. Správa štátnych podnikov.

Paragraf	Podniky	A. Prevádzkový rozpočet				B. Zistenie ' konečného										C. Investičný rozpočet						Paragraf
		Náklady	Ťažby	Zisk	Strata	prebytku					s c h 0 d k u					I. Investície pravé				II. Obnova
						Z orevádzkového zisku použije sa na prídely základnému imaniu					Z konečného schodku hradí sa					hradia sa					Úhrn
											vlastnými prostriedkami pdniku, pre-vádzkova stra-ta čiastkou	štátnou pokladnicou				Náklady	podielom prevádzkového zisku	pôžičkou /prípadne preddavkom/	vlastnými pro-striedkami prí-padne z poklad ničnej hoto-vosti podniku	Hradí sa vlastnými prostriedkami	investičného rozpočtu
						prídely fondom	investičných dlhov /úmor/	splátka inves-tičných dlhov podľa zák. č. 48/42 Sl. z.	investície	odvod štátnej pokladnici		prevádzková strata čiastkou	splátka investičných dlhov /úmor/	splátka investičných, dlhov podľa zak. č. 48/42 Sl. z.	úhrn	Náklady	podielom prevádzkového zisku	pôžičkou /prípadne preddavkom/		Hradí sa vlastnými prostriedkami	investičného rozpočtu
			Ks							Ks								Ks			Ks
1	Tabaková režia:	286, 737, 500	847, 286. 900	560, 549. 400	-	-	-	-	24, 741. 000	535, 808. 400	-	-	-		-	24, 741. 000	24, 741. 000	-	-	264. 500	25, 005. 500	1
2	Štátna mincovňa v Kremnici	6, 143. 900	9, 217. 700	3, 073. 800	-	-	-	-	1, 690. 000	1, 383. 800	-	-	-	_	-	1, 690. 000	1, 690. 000	-	-	50. 000	1, 740. 000	2
3	Slovenská pošta	273, 656. 000	280, 762. 300	7, 106. 300	—		906. 300	6, 200. 000	-	-	-	-		-	-	99, 144. 000	-	52, 144. 000	47, 000. 000	5, 065. 000	104, 209. 000	3
4	Poštová sporiteľňa	15, 963. 600	22, 559. 500	6, 595. 900	-	1, 500. 000	-	-	3, 744. 700	1, 351. 200	-	-		-	-	14, 000. 000	3, 744. 700	-	10, 255. 300	-	14, 000. 000	4
5	Slovenské štátne železnice	1, 233, 574. 400	1,, 308, 648. 000	75, 073. 600	-	-	_	69, 200. 000	5, 873. 600	-	-	-	-	-	-	451, 413. 600	5, 873. 600	425, 540. 000	20, 000. 000	80, 776. 200	532, 189. 800	5
6	Štátne lesy a majetky	675, 242. 700	774, 175. 200	98, 932. 500	—	.	-	4, 200. 000	52, 500. 000	42, 232. 500	-	-		-	-	52, 500. 000	52, 500. 000			20, 000. 000	72, 500. 000	6
7	Štátne majetky poľnohospodárskych škôl a výskumných ústavov	12, 761. 300	12, 995. 400	234, 100				-	234. 100	-	-	-			-	15, 000. 000	234, 100	14, 765. 900	-	349. 000	15, 349. 000	7
8	Vojenské lesné podniky	25, 574. 000	33, 218. 100	7, 644. 100	-		-	-	406. 000	7, 238. 100	-	-	-	-	-	406, 000	406. 000	-	-	424. 300	830. 300	8
9	Štátne banské a hutnícké závody	280, 169. 000	280, 319. 400	150. 400	-	-	-	150. 400	-	-		-	-	2, 549. 600	2, 549. 600	13, 197. 000	-	13, 197. 000		14, 376. 000	27, 573. 000	9
10	Štátne kúpele	38, 164. 300	38, 851. 200	686. 900	-			-	686. 900	-	-	-	-	-	-	16, 275. 000	686. 900	15, 588. 100	-	3, 157. 000	19, 432. 000	10
11	Riaditelstvo pre cestovný ruch	2, 125. 700	1, 275. 000	-	850. 700	___	_	-	-	-	-	850. 700	-	-	850. 700			_	-	-	-	11
12	Visutá lanovka na Lomnický štít	2, 949. 900	729. 500	-	< 2, 220. 400		-	-	-	-	-	2, 220. 400	347. 700	—	2, 568. 100	900. 000	-	900. 000	-	60. 000	960, 000	12
13	Ústav pre školský a osvetový film	1, 752. 000	1, 937. 000	185. 000	-	-	-	-	185. 000	-	-.	-			-	711. 100	185. 000	-	526. 100	-	711. 100	13
14	štátne tlačiarne	6, 621. 300	7, 231. 000	609. 700		-	-	110. 000	499. 700	-	-	-	-	-	-	660. 000	499, 700	160. 300	-	285. 000	945. 000	14
15	Slovenská tlačová kancelária	3, 952. 500	297. 600		3, 654. 900	-	-	-	-	-	-	3, 654. 900	-	-	3, 654. 900	20, 000	-	20. 000	—	30. 000	50. 000	15
16	štátne nakladateľstvo	4, 448. 300	4, 448. 300		-			-	-	-	-	-	-	-		300. 000		-	300. 000 i		300. 000	16
	Úhrny:	2, 869, 836. 400	3, 623, 952. 100	760, 841. 700	6, 726. 000	1, 500. 000	906. 300	79, 860. 400	90, 561. 000	588, 014. 000	-	6, 726. 000	347. 700	2, 549. 600	9, 623, 300	690, 957. 700	90, 561. 000	522, 315. 300	78, 081. 400	124, 837. 000	815, 794. 700
	Odvod štátnej pokladnici									578, 390. 700

- 21 -

PREHĽAD

nákladov prevádzkových rozpočtov štátnych podnikov

/skupina II. /

Prehľad nákladov prevádzkových rozpočtov

rozčlenených na osobné a

Paragraf	Názov	Náklady
		Platy podľa platových zákonov a nariadení
		zamestnancom pragmatikál-nych	zamestnancov podľa služob-ných poriadkov	úhrn
		Ks
1	Tabáková režia	3, 020. 400	503. 400	3, 523. 800
2	Štátna mincovňa v Kremnici	489. 600	—	489. 600
3	Slovenská pošta	94, 342, 300	52, 458. 600	146, 800. 900
4	Poštová šporiteľňa	6, 273, 100	1, 069. 700	7, 342. 800
3	Slovenské štátne železnice	776. 800	415, 648. 900	416, 425 700
6	Štátne lesy a majetky	1, 864. 600	41, 811. 100	43, 675. 700
7	Štátne majetky poľnohospodárskych škôl a výskumných ústavov poľnohospodárských	679. 000		679. 000
8	Vojenské lesné podniky	-	2, 434. 400	2, 434, 400
9	Štátne banské a hutnícke závody	2, 966. 700	-	2, 966. 700
10	Štátne kúpele	-	-	-
11	Riaditeľstvo pre cestovný ruch	—	-	-
12	Visutá lanovka na Lomnicky štít	-	-	-
13	Ústav pre školský a osvet. film
14	Štátne tlačiarne	170. 600	-	170. 600
15	Slovenská tlačová kancelária	32. 700	-	32. 700
16	Štátne nakladateľstvo	533, 300	-	533. 300
	Úhrn:	111, 149. 100	513, 926. 100	625, 075. 200

štátnych podnikov /skupina II. / na rok 1944

vecné náklady.

prevádzkového rozpočtu
platy zamestnancov podľa voľných smlúv	Iné platy a mzdy	Penzie	Všetky ostatné náklady	Celkový úhrn	Paragraf
Ks
64. 200	31, 596. 800	18, 059. 000	233, 493. 700	286, 737. 500	1
88. 300	2, 298. 000	348. 900	2, 919, 100	6, 143. 900	2
1, 434, 800	600 000	13, 025. 000	111, 795. 300	273, 656. 000	3
—	1, 948. 000	10. 000	6, 662. 800	15, 963. 600	4
	90, 238. 000	119, 739. 700	607, 171. 000	1, 233, 574, 400	5
5, 966. 200	183, 421. 200	6, 889. 400	435, 290. 200	675, 242. 700	6
302. 000	4, 372. 200		7, 408, 100	12, 761. 300	7
867. 200	8, 886. 500	72. 000	13, 313, 900	25, 574. 000	8
4, 097 500	33. 384. 200	8, 220. 000	231, 500. 600	280, 169. 000	9
3, 450, 400	6, 328, 200	-	28, 385. 700	38, 164, 300	10
484, 400	-		1, 641. 300	2, 125. 700	11
525. 800	181. 800	-	2, 242. 300	2, 949. 900	12
639. 500	37. 000	-	1, 075. 500	1, 752. 000	13
128. 800	2, 355. 000	35. 000	3, 931. 900	6, 621. 300	14
2, 497. 800	116, 800	-	1, 305. 200	3, 952. 500	15
194. 400	21. 200	—	3, 699. 400	4, 448. 300	16
20, 741. 300	365, 784. 900	166, 399. 000	1, 691, 836. 000	2, 869, 836. 400

- 24 -

Skupina III.

Správa štátneho dlhu.

Výdavky na štátny dlh sú obsažené jednak v skupine I, "Vlastná štát. správa" v kapitole 15, "Všeobecná pokladničná správa", pokiaľ zaťažujú štátnu správu, jednak v skupine II. "Správa štát. podnikov" v rozpočtoch Štátnych podnikov, pokiaľ tieto podniky na štátny dlh prispievajú.

Titul	§	Výdavky	Kapitál	Úrok a úmor	Správa	Úhrn
Titul	§	Výdavky		Ks
1	1	Štátny dlh: Vnútorný štátny dlh:		t
		I. Dlh založený	3, 631, 815, 352	l84, 627. 018	-	184, 627. 018
		II. Dlh prechodný	1, 185, 000. 000	75, 475. 000	-	75, 475. 000
		§ 1. /úhrn/	4, 816, 815. 352	260, 102, 01í	-	260, 102. 018
	2	Zahraničný dlh	-	-	-	-
	3	Správne výdavky	-	-	9, 800. 000	9, 800. 000
	4	Štátovkový dlh	453, 000. 000	3, 000. 000		3, 000. 000
		Úhrn skupiny III.	5, 269, 815. 352	263, 102. 018	9, 800, 000	272, 902. 018
	§	Príjmy		Úrok a úmor	Správa	Úhrn
TITUL		Príjmy		Ks
1		Štátny dlh.
	1	Úhrada štátnymi podnikmi		136, 958. 281	-	136, 958. 281
	2	Úhrada samosprávnymi sväzkami		965. 087	—	965. 087
	3	Úhrada zo zvláštnych pramňov príjmových		1, 002. 226	-	1, 002. 226
	4	Úhrada od Slovenskej národnej banky na umorenie štátovkového dlhu		3, 000. 000	-	3, 000. 000
	5	Úhrada štátnou správou		121, 176, 424	9, 800. 000	130, 976. 424
		Úhrn skupiny III.		263, 102. 018	9, 800. 000	272, 902. 018

-25-

Príloha B.

PREHĽAD INVESTIČNÉHO ROZPOČTU.

B. Investičný rozpočet.

Hlava		štátne výdavky	Ks

I	Investičné /investície	náklady štátnych podnikov pravé/	522, 315. 300
II.	Investičné	náklady vlastnej štátnej správy	694, 513. 000
		Úhrn investičného rozpočtu	1, 216, 828. 300

B. Investičný rozpočet.

Hlava	Štátne príjmy	K3
I	Investičné príjmy štátnych podnikov	-
II	Investičné príjmy vlastnej štátnej správy	3, 680. 000
	Úhrn:	3, 680. 000
	Úhrn:

- 29 -

Príloha A.

SKUPINA I.

Vlastné štátna správa.

- 31 -

1. Prezident republiky a Kancelária prezidenta republiky.

Kapitola	Titul	Paragraf	Štátne výdavky	1944
				riadne	mimoriadne	úhrn
				Ks
			1. Prezident republiky a Kancelária prezidenta republiky.
1			Prezident republiky a Kancelária prezidenta republiky.
	1		Prezident republiky:
			A. Osobné výdavky	1, 250. 000	-	1, 250. 000
			Titul l. /úhrn/	1, 250, 000	-	1, 250, 000
	2		Kancelária prezidenta republiky.
		1	Civilné oddelenie:
			A. Osobné výdavky	1, 627. 800	—	1, 627. 800
			B. Vecné výdavky	1, 199. 500	-	1, 199. 500
		2	§ 1. /úhrn/	2, 827. 300	-	2, 827. 300
		2	Vojenské oddelenie:
			A. Osobné výdavky	183. 200	-	183. 200 i
			B. Vecné výdavky	8. 000	10. 000	18. 000
			§ 2. /úhrn/	191. 200	10. 000	201. 200
			Titul 2:
			A. Osobné výdavky	1, 811. 000		1, 811. 000
			B. Vecné výdavky	1, 207. 500	10. 000	1, 217. 500
			Titul 2. /úhrn/	3, 018. 500	10. 000	3, 028. 500
			Kapitola 1.
			A. Osobné výdavky:
			Titul 1	1, 250. 000	-	1, 250. 000
			Titul 2	1, 811. 000		1, 811. 000
			Úhrn	3, 061. 000		3, 061. 000
			B. Vecné výdavky:
			Titul 1	-	-
			Titul 2	1, 207. 500	10. 000	1, 217. 500
			Úhrn	l, 207, 500	10. 000	1, 217. 500
			Úhrn osobných výdavkov	3, 061. 000		3, 061. 000
			Úhrn vecných výdavkov	1, 207. 500	10. 000	1, 217. 500
			Celkový úhrn kapitoly 1	4, 268. 500	10. 000	4, 278. 500

-32 -

1. Prezident republiky a Kancelária prezidenta republiky.

Kapitola	Titul	Paragraf	Štátne príjmy	1944
Kapitola	Titul	Paragraf	Štátne príjmy	Ks
			1. Prezident republiky a Kancelária prezidenta republiky
			1. Prezident republiky a Kancelária prezidenta republiky
1			Prezident republiky a Kancelária prezidenta republiky.
			Prezident republiky a Kancelária prezidenta republiky.
	1		Prezident republiky	-
	2		Kancelária prezidenta republiky	-
			Celkový úhrn kapitoly 1.	-

-33-

2. Snem Slovenskej republiky.

Kapitola	Titul	Paragraf	Štátne výdavky	1944
				riadne	mimoriadne	úhrn
				Ks
2			2. Snem Slovenskej republiky. Snem Slovenskej republiky.
	1		Snem.
		1	Poslanci:	3, 704. 000. -	—	3, 704. 000. -
			§ 1. /úhrn/	3, 704. 000. -	-	3, 704. 000. -
		2	Sekretariát Snemu:	1, 433. 500*-		1, 433. 500. -
			B. Vecné výdavky	735, 000.	120. 000. -	855. 000. -
			§ 2. /úhrn/	2, 168. 500. -	120. 000. -	2, 288. 500. -
			Titul 1:	5, 137. 500. -		5, 137. 500. -
			B. Vecné výdavky	735. 000. -	120. 000. -	855. 000. -
			Titul 1, /úhrn/.	5, 872. 500. -	120. 000. -	5, 992. 500. -
			Kapitola 2. A, Osobné výdavky: Titul 1.	5, 137. 500. -	-	5, 137. 500. -
			B. Vecná výdavky: Titul 1.	735, 000. -	120. 000. -	855. 000. -
			Úhrn osobných výdavkov.	5, 137. 500. -	-	5, 137. 500. -
			Úhrn vecných výdavkov.	735. 000. -	120. 000. -	855. 000. -
			Celkový úhrn kapitoly 2...	5, 872. 500. -	120. 000. -	5, 992. 500. -

-34-

2. Snem Slovenskej republiky.

Kapitola	Titul	Paragraf	Štátne príjmy	1944
Kapitola	Titul	Paragraf	Štátne príjmy	Ks
			2. Snem Slovenskej republiky.
2			Snem Slovenskej republiky.
	1		Snem	10. 000. -
			Celkový úhrn kapitoly 2	10. 000. -

-35 -

3. Predsedníctvo vlády.

Kapitola	Titul	paragraf		1944
			Štátne výdavky	riadne	mimoriadne	úhrn
				Ks
3	1	1	3 Predsedníctvo vlády Predsedníctvo vlády
			Predseda vlády:
			1 Plat predsedu vlády	160 000	-	160 000
			2 Náklad na prípadná zmenu v osobe predsedu vlády-	40. 000	_	40 000
			§ 1 /úhrn/:	200. 000		200, 000
		2	Výdavky všeobecné: A. Osobné výdavky	2, 800. 100		2, 800 100
			B Vecné výdavky	387, 800	80, 900	468. 700
			§ 2. /úhrn/	3, 187. 000	80, 900	3. 268. 800
		3	Štátny sekretariát pre záležitosti nemeckej národnej skupi-ny na Slovensku:
			A. Osobné výdavky	476, 600	-	476. 600
			B Vecné výdavky	108, 400	15, 000	123, 400
			§ 3. /úhrn/	585, 000	15. 000	600, 000
		4	Fond na nepredvídané výdavky vlády podľa § 6, ods. 2 zákona 5, 186/1939 Sl. z a Fond B,:
			B. Vecné výdavky	7, 200 000		7. 200 000
			Titul 1:
			A. Osobné výdavky	3, 476 700	-	3. 476, 700
			B, Vecné výdavky	7, 696, 200	95, 900	7. 792, 100
			Titul 1, /úhrn/	11. 172, 900	95, 900	11. 268. 800
	2	1	Členovia vlády. Predseda vlády a ministri
			A. Osobná výdavky	40. 000	—	40. 000
			B. Vecné výdavky	175. 000		175. 000
			Titul 2, /úhrn/	215, 000		215. 000
	3		Štátny Štatistický úrad:
			A. Osobné výdavky	4. 570. 600	-	4. 570, 600
			B. Vecné výdavky	1. 368. 000	50. 000	1. 418. 000
			Titul 3. /úhrn/	5, 938. 600	50, 000	5. 988, 600
			Titul 3. /úhrn/

-36 -

3. Predsedníctvo vlády.

Kapitola	Titul	Paragraf	Štátne výdavky	1944
				riadne	mimoriadne	úhrn
				Ks
	4		Úrad propagandy:
			A. Osobné výdavky	2, 615, 800	-	2, 615. 800
			B. Vecné výdavky	3. 930, 600	50. 000	3. 980. 600
			Titul 4. /úhrn/	6. 546, 400	50. 000	6. 596, 400
	5		Slovenský zákonník a
			Úradná noviny;
			A. Osobné výdavky	438. 600		438, 600
			B. Vecné výdavky	1, 936, 800	20. 000	1, 956, 800
			Titul 5. /úhrn/	2, 375, 400	20, 000	2. 395. 400
			Kapitola 3.
			A. Osobné výdavky:
			Titul 1.	3, 476, 700		3, 476. 700
			Titul 2.	40, 000		40, 000
			Titul 3.	4, 570. 600	-	4, 570. 600
			Titul 4.	2, 615, 800		2, 615, 800
			Titul 5.	438, 600		458. 600
			Úhrn	11, 141, 700	-	11. 141. 700
			B. Vecné výdavky:
			Titul 1.	7, 696, 200	95. 900	7, 792. 100
			Titul 2.	175, 000		175. 000
			Titul 3.	1, 368, 000	50, 000	1, 418, 000
			Titul 4.	3, 930. 600	50, 000	3, 980, 600
			Titul 5.	1, 936. 800	20. 000	1. 956, 800
			Úhrn	15, 106, 600	215. 900	15. 322. 500
			Úhrn osobných výdavkov	11, 141, 700	-	11, 141, 700
			Úhrn vecných výdavkov	15. 106, 600	215, 900	15. 322, 500
			Celkový úhrn kapitoly 3:	26. 248, 300	215. 900	26. 464. 200
			Celkový úhrn kapitoly 3:

-37 -

3. Predsedníctvo vlády,

Kapitola	Titul	Paragraf	Štátna príjmy	1944
Kapitola	Titul	Paragraf	Štátna príjmy	Ks
t 3			Predsedníctvo vlády.
	3		Štátny štatistický úrad	4, 630, 000
4			Úrad propagandy	80, 000
	5		Slovenský zákonník a Úradné noviny	3, 086. 500
				7, 796, 500
			Celkový úhrn kapitoly 3.

-38-

4. Ministerstvo zahraničných vecí

Kapitola	Titul	paragraf	Štátne výdavky	1944
				riadne	mimoriadne	úhrn
					Ks
			4 Ministerstvo zahraničných veci.
4	1		Ministerstvo zahraničných vecí
		1	Minister:
			1. Plat ministra	150 000		150, 000
			2 Náklad na prípadnu zmenu v osobe ministra	25 000		25, 000
			§1 /úhrn/	175. 000	-	175, 000
		2	Ústredná správa:
			A. Osobné výdavky	20, 555 000	-	20. 555 000
			B Vecné výdavky	5. 171 000	605 000	5, 776. 000
			§ 2, /úhrn/	25, 726 000	605, 000	26, 331 000
			Titul 1 /úhrn/	25, 901 000	605 000	26. 506 000
	2		Zahraničná služba:
		1	Vyslanectvá:
			B. Vecné výdavky	3. 800, 000	730, 000	4. 530, 000
			§ 1 /úhrn/	3. 800. 000	730 000	4. 530 000
		2	Konzuláty:
			B Vecné výdavky	1, 540. 000	470, 000	2, 010 000
			§ 2. /úhrn/	l. $40. 000	470, 000	2. 010. 000
		3	Ochrana záujmov SR cudzími štátmi:
			B. Vecné výdavky	330, 000		330. 000
			§ 3 /úhrn/	330. 000		330. 000
			Titul 2, /úhrn/	5. 670. 000	1. 200. 000	6. 870 000
	3		Účastenstvo na medzinárodných inštitúciach a rokovaniach:
			B. Vecné výdavky	160. 000	-	160 000
			§ 1 /úhrn/	160, 000	-	160 000
			Titul 3. /úhrn/	160. 000	-	160 000
	4		Služba zpravodajská a informačná:
		1	Činnosť informačná a vydávateľská:
			B. Vecné výdavky	150, 000		150, 000
			§ 1 /úhrn/	150, 000		150, 000

-39 -

4. Miniesterstvo zahraničných veci,

Kapitola	titul	paragraf	Štátne výdavky	1944
				riadne	mimoriadne	úhrn
				Ks
4	4	2	Kultúrny a propagačný styk a cudzinou:
			B: Vecné výdavky	900, 700		900. 700
			§ 2 /úhrn/	900, 700		900, 700
			Titul 4/úhrn/	1, 050, 700		1. 050, 700
			Kapitola 4
			A Osobné výdavky:
			Titul 1	20, 730 000		20, 730. 000
			Titul 2
			Titul 3	-	-	-
			Titul 4	-		-
			Úhrn	20, 730. 000	-	20. 730. 000
			B Vecné výdavky:
			Titul 1	5, 171. 000	605, 000	5, 776, 000
			Titul 2	5, 670, 000	1, 200, 000	6, 870, 000
			Titul 3	160, 000		160, 000
			Titul 4	1, 050, 700		1. 050. 700
			Úhrn	12, 051, 700	1, 805, 000	13, 856. 700
			Úhrn osobných výdavkov	20, 730, 000		20, 730. 000
			úhrn vecných výdavkov	12, 051 700	1. 805, 000	13. 856, 700
			Celkový uhm kapitoly 4.	32. 781. 700	1. 805. 000	34. 586. 700

-40-

4. Ministerstvo zahraničných vecí

Kapitola	Titul	paragraf	Štátne príjmy	1944
Kapitola	Titul	paragraf	Štátne príjmy	Ks
			4. Ministerstvo zahraničných vecí
4	1		Ministerstvo zahraničných vecí
		2	Ústredná správa	11, 000
			Titul l. /úhrn/	11, 000
	2		Zahraničná služba
		1		1. 710, 500
		2	Konzuláty	2, 205 500
			Titul 2. /úhrn/	3, 916 000
			Celkový úhrn kapitoly 4	3, 927, 000

- 41-

5 Ministerstvo národnej obrany

kapitola	titul	paragraf	Štátne výdavky	1944
				riadne	mimoriadne	úhrn
				Ks
			5 Ministerstvo národnej obrany
5			Ministerstvo národnej obrany.
	1		Ústredná správa
		1	Minister:
			l. Plat ministra	100, 000		100, 000
			2 Náklad na pripadnú zmenu v osobe ministra	33. 400		33. 400
			A Osobné výdavky	133 400		133, 400
			§ 1 /úhrn/	133, 400		133 400
		2	Zahraničné orgány:
			A Osobné výdavky	700 000		700 000
			B Vecné výdavky	350 000		350 000
			§ 2 /úhrn/	1, 050, 000	-	1. 050, 000
		3	Kancelárske potreby, tlači-vá a iné vecné výdavky
			B. Vecné výdavky	340. 000	-	340, 000
			§ 3 /úhrn/	340. 000	-	340 000
		4	Naturálne a ubyt. výdavky:
			B Vecné výdavky	200. 000	-	200. 000
			§ 4. /úhrn/	200 000		200 000
		5	Telegraf a telefon:
			B. Vecné výdavky:	130. 000	-	130, 000
			§ 5 /úhrn/	130. 000		i30, 000
		6	Cestovné a dopravné výdavky:
			B. Vecné výdavky.	400, 000		400 000
			§ 6. /úhrn/	400 000	-	400 000
			Titul l.
			A Osobné výdavky	833 400	-	833, 400
			B Vecné výdavky	1, 420 000	-	1, 420. 000
			Titul 1. /úhrn/	2. 253 400		2, 253. 400
			Titul 1. /úhrn/

5. Ministerstvo národnej obrany.

kapitoly	titul	paragraf	Štátne výdavky	1944
				riadne	mimoriadne	úhrn
					Ks
	2	1	Národná obrana Platy vojenských gážistov: A. Osobné výdavky	114, 839. 200	- '•--■	114, 839, 200
			§ 1. /úhrn/	114, 839. 200	-	114. 839, 200
		2	Peňažné náležitosti mužstva: A. Osobné výdavky	60, 752, 700		60, 732, 700
			§ 2, /úhrn/	60, 732, 700		60, 732 700
		3	Platy obč. úradníkov, kancelárskeho personálu a zriadencov s
			A. Osobné výdavky	11, 218, 100	-	11, 218. 100
			B. Vecné výdavky	100, 000		100, 000
			§ 3. /úhrn/	ll, 318, 100		11, 318, 100
		4	Paušály, služ. knihy a tlačivá	9, 300, 000		9, 300. 000
		4	B. Vecné výdavky	9, 300, 000		9, 300. 000
			§ 4» /úhrn/	9, 300, 000	-	9, 300, 000
		5	Naturálie: B. Vecné výdavky	182, 026, 900		182, 026, 900
			§ 5. /úhrn/	182, 026, 900		182. 026, 900
		6	Proviantné sklady:
			A. Osobné výdavky	1, 550, 000		1, 550, 000
			B. Vecné výdavky	100. 000		100, 000
			§ 6. /úhrn/	1, 650, 000		l, 650, 000
		7	Výstroj a lôžka:	881. 500
		7	A. Osobné výdavky	881. 500		881, 500
			B. Vecné výdavky	38, 738. 000	-	38, 738, 000
			§ 7. /úhrn/	39. 619. 500,	-	39, 619, 500
		8	Ubytovacie výdavky:
			A. Osobné výdavky	100, 000		100, 000
			B. Vecné výdavky	28, 100. 000		28, 100. 000
			§ 8. /úhrn/	28, 200, 000		28, 200, 000
			§ 8. /úhrn/

-45 -

5. Ministerstvo národnej obrany

Kapitola	titul	paragraf		1944
				riadne	mimoriadne	úhrn
				Ks
5	2	9	Nákup koní a výdavky za triedenie koní:
			B. Vecné výdavky	6. 529 000	-	6. 529, 000
			§ 9 /úhrn/	6-529 000		6, 529. 000
		10	Chov vojenských koní:
			A. Osobné výdavky	150. 000	-	1. 50 000
			B. Vecné výdavky	1. 751 800	-	1, 751, 800
			§ 10 /úhrn/	1. 901 800	-	1, 901 800
		11	Zdravotníctvo:
			A. Osobné výdavky	2. 322. 200	-	2, 322, 200
			B. Vecné výdavky	5, 720 000	-	5, 720, 000
			§ 11 /úhrn/	8, 042 200		8. 042, 200
		12	Vzdušné zbrane:
			A Osobné výdavky	4. 625 800		4, 625, 800
			B. Vecné výdavky	32. 500. 000		32. 500 000
			§ 12 /úhrn/	37, 125 800	-	37, 125 800
		13	Pionierstvo:
			A Osobné výdavky	662, 000	-	662, 400
			B Vecné výdavky	2. 430 000	-	2, 430 000
			§ 13 /úhrn/	3. 092 400		3, 092 400
		14	Staviteľstvo:
			A Osobné výdavky...	143, 600	-	143, 600
			B. Vecné výdavky	3. 021, 000	10. 829. 000	13, 846. 000
			§ 14 /úhrn/	3 164 600	10, 825, 000	13, 989, 600
		15	Telegraf a telefón:
			A Osobné výdavky	120. 900		120, 900
			B. Vecné výdavky	3 810 000	-	3. 810 000
			§ 15, /úhrn/	3, 930, 900	-	3. 930 900
		16	Automobilníctvo
			A. Osobné výdavky.	3 565, 400	-	3. 565, 400
			B. Vecné výdavky	6. 520, 000		8, 520, 000
			§ 16 /úhrn/	12, 083, 400	-	12. 085, 400
			§ 16 /úhrn/

- 44 -

5. Ministerstvo národnej obrany.

Kapitoly	Titul	Paragraf	Štátne výdavky	1944
				riadne	mimoriadne	úhrn
				Ks
5	2	17	Vozatajstvo: B. Vecné výdavky	1, 350. 000	-	1, 350. 000
			§ 17. /úhrn/	1, 350. 000	-	1, 350, 000
		18	Zbrane a delostrelecký materiál: B. Vecné výdavky	2, 600, 000		2, 600. 000
			§ 18. /úhrn/	2, 600, 000		2, 600. 000
		19	Špeciálna výzbroj delostrel. zvláštne bojové prostriedky a optická prístroje: B. Vecné výdavky	700. 000		700, 000
			§ 19 /úhrn/	700. 000	-	700. 000
		20	Ústavy zbrojnej správy: A. Osobné výdavky	4, 515, 900		4, 515. 900
			B. Vecné výdavky	1, 500, 000	-	1, 500. 000
			§ 20. /úhrn/	6, 015. 900	-	6, 015. 900
		21	Strelivo a výbušiny: B. Vecné výdavky	6. 850, 000		6, 850, 000
			§ 21. /úhrn/	6, 850. 000		6, 850, 000
		22	Delostrelecké cvičištia a strelnice: B. Vecné výdavky	100, 000		100, 000
			§ 22 /úhrn/	100, 000	-	100. 000
		23	Vojenský technický a chemický ústav: A. Osobné výdavky	855, 100		855. 100
			B. Vecné výdavky	700, 000	-	700, 000
			§ 23. /úhrn/	1, 555. 100	-	1, 555, 100
		24	Lekárnictvo: A. Osobné výdavky	508, 100		508, 100
			B. Vecné výdavky	5, 081, 000	-	5. 081. 000
			§ 24. /úhrn/	5, 589. 100	-	5, 589. 100
			§ 24. /úhrn/

-45-

5 Ministerstvo národnej obrany.

kapitoly	titul	paragraf	Štátne výdavky	1944
				riadne	mimoriadne	úhrn

5	2	25	Vojenské učilištia: A. Osobné výdavky	490, 800		490. 800
			B. Vecné výdavky	7, 009, 200		7, 009. 200
			§ 25 /úhrn/.	7, 500. 000		7, 500, 000
		26	Telesná a mravná výchova: B Vecné výdavky.	155, 000	_	155. 000
			§ 26, /úhrn/	155, 000	-	155, 000
		27	Branná výchova: B Vecné výdavky	2. 089, 500		2, 089, 500
			§27. /úhrn/	2. 089 500		2, 009, 500
		28	Výcvik voj. osôb v zálohe a cvičenie vojska: A Osobne výdavky	5 000		5. 000
			B. Vecné výdavky	5. 000		5, 000
			§ 20 /úhrn/	10 000		10. 000
		29	Dopravné a cestovné výdavky: B. Vecné výdavky	9. 700 000		9, 700, 000
			§29 /úhrn/	9, 700 000	-	9, 700 000
		30	Náhrady: B Vecná výdavky	270 000		27O, 000
			§ 30. /úhrn/	270 000	-	270, 000
		31	Rôzne potreby a iné nepredá dane výdavky: B Vecná výdavky	680 000		660 000
			§ 31 /úhrn/	680, 000	-	680. 000
		32	Vojenské hudby: B Vecné výdavky	200 ono		200. 000
			§ 32 /úhrn/	200 000		200, 00U
		33	Vojenský vedecký ústav: B Vecné výdavky	90. 000		90 000
			§ 33. /úhrn/	90-000		90, 000

-46-

5 Ministerstvo národnej obrany

Kapitola	Titul	Paragraf	Štátne výdavky	1944
				riadne	mimoriadne	úhrn
				Ks
5	2		Titul 2: A. Osobné výdavky	207. 286 700		207, 286 700
			B Vecné výdavky	363, 726 100	10, 825. 000	372, 551. 400
			Titul 2 /úhrn/	569. 013, 100	10, 825. 000	579, 838. 100
	3		Nemecká vojenská misia: A. Osobné výdavky	200, 000		200. 000
			B Vecné výdavky	400. 000		400. 000
			Titul 3 /úhrn/.	600. 000		600. 000
	4		Sociálna starostlivosť v pô-sobnosti voj správy: B: Vecné výdavky	270 000		270. 000
			Titul 4 /úhrn/	270 000		270 000
	5		Civilná protiletecká ochrana: A. Osobné výdavky	500. 000		500 000
			B Vecné výdavky	1, 000. 000		1, 000 000
			Titul 5 /úhrn/	1, 500. 000		1. 500. 000
	6		Civilná letectvo: A. Osobná výdavky	1. 196 800		1. 196. 800
			B. Vecné výdavky	815 000	1, 000 000	1. 815. 000
			Titul 6 /úhrn/	2, 011. 800	1. 000 000	3, 011. 800
	7		Štátny hydrologický a meteorologický ustav: A. Osobné výdavky	1, 373. 800		1, 373 800
			B. Vecné výdavky	872. 800	-	872. 800
			Titul 7. /uhrn/	2. 246. 600		2, 246. 600
	8		Vojenský zemepisný a repro dukčný ústav A. Osobné výdavky	125. 600		125. 600
			B Vecné výdavky	600. 000		600 000
			Titul 6. /uhrn/	725 600		725. 600

- 47 -

5 Ministerstvo národnej obrany

Kapitola	Titul	paragraf	Štátne výdavky	1944
				riadna	mimoriadne	úhrn
					Ks
5	9		Pracovný sbor:
			A. Osobné výdavky	10. 293 000		10, 293 000
			B. Vecné výdavky	33. 121 500	1. 350 000	34 471 500
			Titul 9 /úhrn/	43. 414. 500	1, 350, 000	44, 764 500
	10		Slovenský letecky sbor: A Osobné výdavky	916 300		916 300
			B. Vecné výdavky	3 142. 700		3. 142 700
			Titul 10 /úhrn/	4, 059 000		4. 059 000
			Kapitola 5
			A. Osobné výdavky:
			Titul 1	833 400		833. 400
			Titul 2	207. 286 700		207. 206 700
			Titul 3	200 000		200. 000
			Titul 4
			Titul 5	500 000		500 000
			Titul 6	1, 196 800		1. 196, 803
			Titul 7	1. 373 800		373 300
			Titul 8	125 600		125 600
			Titul 9	10. 293 000		10. 293. 000
			Titul 10	916 300		916. 300
			úhrn	222. 725. 600		222, 725, 600

- 48 -

5 Ministerstvo národnej obrany

Kapitola	Titul	paragraf	Štátne výdavky	1944
				riadne	mimoriadne	úhrn

5
			B. Vecné výdavky:
			Titul 1	1, 420 000		1, 420, 000
			Titul 2	361. 726 400	10. 825 000	372. 551 400
			Titul 3	400 000		400 000
			Titul 4	270 100		270 000
			Titul 5	1. 000 000		1, 000. 000
			Titul 6	815 000	1. 000 000	1. 815 000
			Titul 7	872 800		872, 800
			Titul 8	600 000	-	600 000
			Titul 9	33. 121 500	1, 350 000	34, 471 500
			Titul 10	3 142 700	-	3. 142. 700
			Úhrn	403. 368 400	13. 175 000	416 543 400
			Úhrn osobných výdavkov	222 725 600		222, 725 600
			Úhrn vecných výdavkov	403. 366, 400	13. 175 000	416. 543 400
			Celkový úhrn kapitoly 5	626 094 000	13. 175 000	639 269 000

- 49 -

5 Ministerstvo národnej obrany.

Kapitola	Titul	paragraf	Štátne príjmy	1944
Kapitola	Titul	paragraf	Štátne príjmy	Ks
			5 Ministerstvo národnej obrany.
5	l		Ústredná správa
	2		Národná obrana	9, 495. 000
	3		Nemecká vojenská misia	-
	4		Sociálna starostlivosť v pôsobnosti voj. správy	-
	5		Civilná protiletecká ochrane	5, 000
	6		Civilné letectvo	120 000
	7		Śtátny hydrologický a meteorologický ústav
	8		Vojenský zemepisný a reprodukčný ústav	500. 000
	9 10		Pracovný sbor	12, 500 000
	9 10		Slovenský letecký sbor	100. 000
			Celkový úhrn kapitoly 5	22. 720. 000

6. Ministerstvo vnútra.

Kapitola	Titul	Paragraf	Štátne výdavky	1944
				riadne	mimoriadne	úhrn
				Ks
6	1		Ministerstvo vnútra. Ministerstvo vnútra.
		1	Minister: 1. Plát ministra	100. 000		100. 000
			2. Náklad na pripadnú zmenu	33 400		33 400
			A. Osobné výdavky	133, 400		133. 400
			§ 1. /úhrn/	133. 400		155. 400
		2	Ústredná správa a úrady verejnej správy vnútornej:
			A. Osobné výdavky	97, 626. 500	-	97, 626. 500
			B. Vecné výdavky	12, 436, 600	2. 370, 000	14. 806, 600
			§ 2. /úhrn/	110. 063. 100	2. 370. 000	112. 433, 100
		3	Policajné úrady a orgány:	34, 260, 600		34, 260, 600
			B. Vecné výdavky	5, 193, 200	325, 000	5. 518, 200
			§ 3 /úhrn/	39. 453. 800	325. 000	59. 778, 800
		4	Ústredňa štátnej bezpečnosti	2, 080. 000	645, 300	2. 725. 500
			§ 4 /úhrn/	2. 080, 000	645. 500	2. 725, 500
		5	Kriminálna ústredňa:	417. 300	88. 000	505. 5003
			§ 5 /úhrn/	417. 300	88, 000	505, 300
		6	Hraničná a rozhraničovacia služba:		1. 050. 000	1. 050. 000
			§ 6 /úhrn/		1. 050, 000	1. 050. 000
		7	Vyživovacie príspevky:	2, 000, 000		2. 000. 000
			§ 7. /úhrn/	2, 000. 000		2. 000. 000
		8	Sčítanie ľudu:		1. 000	1. 000
			§ 8, /úhrn/		1. 000	1. 000

- 51 -

6. Ministerstvo vnútra.

Kapitola	Titul	Paragraf	Štátne výdavky	1944
				riadne	mimoriadne	úhrn
				Ks
6	1	9	Samosprávne prídely:	24. 338 000		24. 338. 000
			§ 9, /úhrn/	24. 338 000		24. 338, 000
		10	Príspevky štátnym stranám a polovojenským organizáciám: B Vecné výdavky		16. 000. 000	16. 000. 000
			§ 10 /úhrn/		16. 000. 000	16. 000. 000
			Titul 1.: A. Osobné výdavky	132, 020. 500		132. 020. 500
			B, Vecné výdavky	46. 465. 100	20. 479. 300	66. 944. 400
			Titul 1, /úhrn/	178. 485. 600	20. 479, 300	198. 964. 900
	2		Žandárstvo!	88, 799 000	5, 139. 200	93, 938 200
			B Vecné výdavky	23. 797. 000	150. 000	23. 947 000
			Titul 2 /úhrn/	112. 596. 000	5. 289 200	117. 885 200
	3	l	Sociálna správa, Sociálne poistenie:	33. 548. 000	139, 800	33. 687, 800
			§ 1, /úhrn/	33. 548. 000	139. 800	33. 687. 800
		2	Starostlivosť stavebná a bytová:		24, 904. 500	24. 904, 500
			§ 2, /úhrn/		24, 904. 500	24. 904, 500
		3	Starostlivosť o mládež:	2, 056, 900		2, 056. 900
			B. vecné výdavky	20. 312, 000	375. 000	20 687. 000
			§ 3 /úhrn/	22. 368 900	375. 000	22. 743. 900
		4	Starostlivosť o sociálne ustanovizne:		700, 000	700. 000
			§ 4, /úhrn/		700, 000	700, 000

-52-

6 Ministerstvo vnútra.

Kapitola	Titul	Paragraf	Štátne výdavky	1944
				riadne	mimoriadne	úhrn
				Ks
6	3	5	Starostlivosť o prisťahoval-cov, vysťahovalcov a utečencov:
			A. Osobné výdavky	10. 000	-	10. 000
			B. Vecné výdavky	200. 000	105. 000	305. 000
			§ 5 /úhrn/	210, 000	105, 000	315. 000
		6	Starostlivosť o robotnícke družstvá konzumná a výrobné:
			B vecné výdavky		23. 000	23. 000
			§ 6. /úhrn/		23. 000	23. 000
		7	Štátny príspevok k prídavkom na deti robotníkov podľa zá-kona číslo 217/1941 Sl. z:
			B. Vecné výdavky	70, 000, 000		70. 000. 000
			§ 7. /úhrn/	70, 000. 000		70. 000. 000
		8	Náklad spojený s vykonávaním zákona číslo 43/l929 Sb, z. a n. o štátnych starobných podporách
			B. Vecné výdavky	3, 900. 000		3. 900. 000
			§ 8. /úhrn/	3, 900. 000		3. 900. 000
			Titul 3:
			A. Osobné výdavky	2, 066 900	-	2, 066, 900
			B. Vecné výdavky	127, 960, 000	26. 247. 300	154. 207. 300
			Titul 3. /úhrn/	130. 026, 900	26. 247. 300	156. 274, 200
	4		Organizácia práce.
		1	Ústredný úrad práce a úrady práce:
			A. Osobné výdavky	10, 180. 100	-	10, 180, 100
			B. Vecné výdavky	2, 060. 000	2. 950. 000	5. 030. 000
			§ 1. /úhrn/	12, 260, 100	2. 950. 000	15. 210. 100
		2	Starostlivosť o nezamestnaných a iné podporné akcie:
			A. Osobné výdavky	1. 000	—	1. 00C
			B. vecné výdavky	10. 000	7. 420. 000	7. 430. 000
			§ 2. /úhrn/	11. 000	7. 420. 000	7. 431. 00C

- 53 -

6. Ministerstvo vnútra

Kapitola	Titul	Paragraf	Štátne výdavky	1944
				riadne	mimoriadne	úhrn
				Ks
6	4	3	Pracovné tábory: B. Vecné výdavky		2. 350. 000	2. 350. 000
			§ 3 /úhrn/		2. 350. 000	2. 350, 000
			Titul 4:	10, 181, 100		10, 181. 100
			B. Vecné výdavky	2, 090, 000	12. 720, 000	14. 810. 000
			Titul 4. /úhrn/	12. 271. 100	12. 720. 000	24. 991. 100
	5		Starostlivosť o vojenských poškodencov:
		1	Štátny úrad pre vojenských poškodencov v Bratislave:
			A. Osobné výdavky	2, 585, 600	-	2, 585, 600
			B. Vecné výdavky	171. 000		171, 000
			§ 1. /úhrn/	2, 756. 600		2. 756. 600
		2	Všeoboecné výdavky:
			B. vecné výdavky	42, 460. 200	30. 271. 300	72. 731. 500
			§ 2, /úhrn/	42. 460. 200	30. 271. 300	72. 731. 500
		3	Sociálne lekárske prehliadky:
			A. Osobné výdavky	112, 000		112. 000
			B. Vecné výdavky	235, 800		235, 800
			§ 3. /úhrn/	347, 800		347. 800
		4	Zvláštne výdavky:		580, 000	580. 000
			§ 4. /úhrn/		580. 000	580. 000
		5	Štátny domov vojenských invalidov v Kovaroiach:
			A. Osobné výdavky	141. 200	-	141, 200
			B. vecné výdavky	711. 900		711. 900
			§ 5. /úhrn/	853, 100		853. 100
			Titul 5:
			A. osobné výdavky	2, 838, 800		2, 838. 800
			B. Vecné výdavky	43, 578. 900	30, 851. 300	74. 430. 200
			Titul 5. /úhrn/	46. 417, 700	30, 851. 300	77. 269, 000

-54 -

6. Ministerstvo vnútra.

Kapitola	Titul	Paragraf	Štátne výdavky	1944
				riadna	mimoriadne	úhrn
				Ks
6	6		Zdravotná správa.
		1	Štátny zdravotne - sociálny ústav:
			A. Osobné výdavky	2, 984. 000	—	2, 984. 000
			B. Vecné výdavky	2. 927, 500	406. 000	3. 333. 500
			§ 1, /úhrn/	5. 911, 500	406. 000	6. 317. 500
		2	štátne nemocnice:
			A. Osobné výdavky	40, 302. 900	—	40, 302. 900
			B. Vecné výdavky	109, 308. 700	13. 447. 000	122. 755. 700
			§ 2. /úhrn/	l49. 6ll. 600	13. 447. 000	165. 058. 600
		3	Iné odborná a liečebné ústavy:
			A. Osobné výdavky	2, 437. 900	-	2, 437. 900
			B. Vecné výdavky	12. 389. 800	330. 000	12. 719. 800
			§ 3. /úhrn/	14. 827. 700	330. 000	15. 157. 700
		4	Štátna epidemická pohotovosť:
			A. Osobné výdavky	446. 7OO	-	446. 7OO
			B. Vecné výdavky	859. 700	111. 000	970. 700
			§ 4. /úhrn/	1. 306, 400	111. 000	1. 417. 400
		5	Zvláštne zdravotnícke zariadenia:
			A. Osobné výdavky	926. 800	-	926. 800
			B, Vecné výdavky	563. 000		563. 000
			§ 5. /úhrn/	1. 489. 800		1. 489. 800
		6	Zvláštna výdavky:
			B. Vecné výdavky	9. 391. 000	3. 510. 000	12. 901. 000
			§ 6. /úhrn/	9. 391. 000	3. 510. 000	12, 901. 000
		7	Liečebné výdavky:
			B. Vecné výdavky	83. 123. 800		83. 123. 800
			§ 7. /úhrn/	83. 123. 800		83. 123. 800

6. Ministerstvo vnútra

Kapitola	Titul	Paragraf	Štátne výdavky	1944
				riadne	mimoriadne	úhrn
				Ks
6	6	8	Zdravotná služba pri verejne správe vnútornej:
			A. Osobné výdavky	7, 476. 100	-	7, 476. 100
			B. Vecné výdavky	l, 896. 000		1, 896. 000
			§ a /úhrn/	9. 372. 100		9. 372. 100
			Titul 6.:
			A. Osobné výdavky	54, 574. 500		54, 574. 400
			B. Vecné výdavky	220. 459. 500	17. 804, 000	238. 263. 500
			Titul 6, /úhrn/	275. 033. 900	17. 804. 000	292, 837. 900
	7		Slovenská pracovná služba:
			A. Osobné výdavky	5, 348. 000		5, 348. 000
			B. Vecné výdavky	13. 412. 900	10, 071. 700	23. 484. 600
			Titul 7. /úhrn/	18, 760. 900	10. 071. 700	28. 832. 600
			Kapitola 6.
			A. Osobné výdavky:
			Titul 1	132, 020. 500		132, 020. 500
			Titul 2	88, 799. 000	5, 139. 200	93. 938. 200
			Titul 3	2, 066. 900		2, 066. 900
			Titul 4	10, 181. 100		10, 181. 100
			Titul 5	2, 838. 800		2, 838. 800
			Titul 6	54, 574. 400	-	54, 574. 400
			Titul 7	5, 348. 000		5, 348, 000
			Úhrn	295, 828. 700	5. 139. 200	300. 967. 900

- 56-

6. Ministerstvo vnútra.

Kapitola	Titul	paragraf	Štátne výdavky	1944
				riadne	mimoriadne	úhrn
					Ks
6			B. Vecné výdavky:
			Titul 1	46, 465. 100	20, 479. 300	66, 944. 400
			Titul 2	23, 797. 000	150. 000	23, 947. 000
			Titul 3	127, 960. 000	26, 247. 300	154, 207. 300
			Titul 4	2, 090. 000	12, 720. 000	14, 810. 000
			Titul 5	43, 578. 900	30, 851. 300	74, 430. 200
			Titul 6	220, 459. 500	17, 804. 000	238, 263. 500
			Titul 7	13, 412. 900	10. 071. 700	23. 484. 600
			Úhrn	477, 763. 400	118. 323. 600	596. 087. 00(
			Úhrn osobných výdavkov.	295, 828. 700	5, 139. 200	300, 967. 900
			Úhrn vecných výdavkov..	477, 763. 400	118. 323. 600	596. 087. 000
			Celkový úhrn kapitoly 6.	773. 592. 100	123. 462. 800	897. 054. 90(

-57 -

6. Ministerstvo vnútra

Kapitola	Titul	Paragraf	Štátne príjmy	1944
Kapitola	Titul	Paragraf	Štátne príjmy	Ks
6	1		Ministerstvo vnútra. Ministerstvo vnútra.
		2	Ústrední správa a úrady verejnej správy vnútornej	382. 000
		3 4 7 9	Policajné úrady a orgány	387. 000
			Ústredňa štátnej bezpečnosti	7. 000
			Vyživovacie príspevky	20. 000
			Samosprávne prídely	24. 338. 000
			Titul 1. /Úhrn/	25. 134. 000
	2		Žandárstvo	219. 600
			Titul 2. /úhrn/	219. 600
	3		Sociálna správa.
		2 3	Starostlivosť stavebná a bytová	732. 300
		2 3	Starostlivosť o mládež	1. 851. 500
			Titul 3. /úhrn/	2. 583. 800
	4		Organizácie práce.
		l 2	Ústredný úrad práce a úrady práce	8, 410. 100
		l 2	Starostlivosť o nezamestnaných a iná podporné akcie	31. 900
			Titul 4. /úhrn/	8. 442. 000
	5		Starostlivosť o vojenských poškodencov.
		4 5	Zvláštne príjmy	50. 000
		4 5	Štátny domov vojenských invalidov v Kovarciach	126. 000
			Titul 5. /úhrn/	176. 000
	6		Zdravotná správa.
		l 2	Štátny zdravotne-sociálny ústav	2, 342. 200
		l 2	Štátne nemocnice	149, 611. 600
		3 4 6 7	Iné odborné a liečebné ústavy	14, 044. 500
			Štátna epidemická pohotovosť	200. 000
			Zvláštne príjmy	450. 000
			Príjmy zo zdravotnej prirážky a samosprávnych	6. 180. 000
			Titul 6. /úhrn/	172. 828. 300

- 58 -

6. Ministerstvo vnútra.

Kapitola	Titul	Paragraf	Štátne príjmy	1944
Kapitola	Titul	Paragraf	Štátne príjmy	Ks
6	7			5. 632. 500
			Titul 7. /úhrn/	5, 63l. 500

			Kapitola 6.
			Titul 1	25, 134. 000
			Titul 2	219. 600
			Titul 3	2, 583. 800
			Titul 4	8, 442. 000
			Titul 5	176, 000
			Titul 6	172, 928. 300
			Titul 7	5, 631. 500
			Celkový úhrn kapitoly 6	215, 015. 200

- 59 -

7. Ministerstvo pravosúdia s Najvyšším súdom.

Kapitola	Titul	Paragraf	Štátne výdavky	1944
				riadne	mimoriadne	úhrn
				Ks
			7. Ministerstvo pravosúdia s Najvyšším súdom.
			7. Ministerstvo pravosúdia s Najvyšším súdom.
7	1		Ministerstvo pravosúdia.
		1	Minister:
			l. Plat ministra	100. 000	-	100, 000
			2. Náklad na prípadnú zmenu	33. 400		33. 400
			A Osobné výdavky	133. 400		133, 400
			§ 1 /úhrn/	133. 400		133, 400
		2	Ústredná správa:
			A. Osobné výdavky	3. 561. 100		3, 561. 100
			B. Vecné výdavky	648. 900	937, 000	1. 585, 900
			§ 2 /úhrn/	4, 210. 000	937. 000	5. 147, 000
		3	Ústredná cenzúra komisia:
			A. Osobné výdavky	20. 000	-	20, 000
			B Vecné výdavky	80, 000		80, 000
			§ 3 /úhrn/	100 000		100 000
			Titul l. /úhrn/	4. 443. 400	937, 000	5, 380 400
	2		Justičná správa:
			Osobné výdavky	51, 868 300	-	51. 868. 300
			B. Vecné výdavky	11. 571. 400	235, 000	ll, 806. 400
			Titol 2 /úhrn/	63. 439. 700	235. 000	63 674, 700
	5		Trestnica, priechodný ústav a donucovacia pracovňa v Leopoldove:
			A Osobné výdavky.	2, 875 300		2, 875, 300
			B. Vecné výdavky	3, 024. 000		3, 084, 000
			Titul 3/úhrn/	5, 899. 300		5, 899, 300
	4		Štátny výchovný ústav a ženská trestnica v Ilave:
			A. Osobné výdavky	1. 808 300	-	l, 808. 300
			B Vecné výdavky	2, 511. 000	-	2, 511 000
			Titul 4. /úhrn/	4. 319. 300	-	4. 319, 300

7. Ministerstvo pravosúdia s Najvyšším súdom.

Kapitola	Titul	Paragraf	Štátne výdavky	1944
				riadne	Mimoriadne	úhrn
				Ks
	5		Najvyšší súd:
			A. Osobné výdavky	3, 336 000		3, 336. 000
			B. Vecné výdavky	237, 600	15, 000	252, 600
			Titul 5. /úhrn/	3, 573, 600	l5, 000	3. 588. 600
			Kapitola 7.
			A. Osobné výdavky:
			Titul 1	3, 714. 500		3, 714. 500
			Titul 2	51, 868, 300		51, 868. 300
			Titul 3	2, 875, 300		2, 875. 300
			Titul 4	l, 808, 300		1, 808, 300
			Titul 5	3, 336. 000	■ •	3, 336, 000
			Úhrn	63, 602, 400		63, 602, 400
			B. Vecné výdavky
			Titul 1	728, 900	937 000	1, 665 900
			Titul 2	11, 571. 400	235. 000	11, 806 400
			Titul 3	3, 024, 000		3, 024. 000
			Titul 4	2. 511 000		2, 511, 000
			Titul 5	237, 600		252, 600
			Úhrn	18, 072, 900	1, 187, 000	19, 259, 900
			Úhrn osobných výdavkov	63. 602 400	-	63, 602, 400
			úhrn vecných výdavkov	18, 072, 900	1, 187, 000	19, 259, 900
			Celkový úhrn kapitoly 7	81, 675, 300	1, 187, 000	82, 862. 300

7 Ministerstvo pravosúdia s Najvyšším súdom

Kapitola	Titul	Paragraf	Štátne príjmy	1944
Kapitola	Titul	Paragraf	Štátne príjmy	Ks
			7. Ministerstvo pravosudia s Najvyšším súdom
7			Ministerstvo právosudia s Najvyšším súdom
	1		Ústredná správa	284, 500
	2		Justičná správa	736, 000
	3		Trestnica prechodný ústav a donucovacia pracovňa pre mužov v Leopoldove	1, 055, 000
	4		Štátny výchovný ústav a Ženská trestnica v Ilave	1, 650, 000
	5		Najvyšší súd	1, 000
			Celkový úhrn kapitoly 7	3, 726. 500

8. Najvyšší správny súd.

Kapitola	Titul	Paragraf	Štátne výdavky	1944
				riadna	mimoriadne	úhrn
					Ks
			8, Najvyšší spravny súd.
8			Najyyšší správny súd.
			A. Osobné výdavky	1, 994, 300	-	1, 994. 300
			B. Vecné výdavky	222, 700	-	222, 700
			Celkový úhrn kapitol 8	2, 217. 000	-	2, 217. 000

8. Najvyšší správny súd.

Kapitola	Titul	Paragraf	štátne príjmy	1944
				Ks
			8. Najyyšší správny súd.
8			Najvyšší správny súd	12, 000
			Celkový úhrn kapitoly 8	12. 000

9 Ministerstvo školstva a národnej osvety

Kapitola	Titul	Paragraf	Štátne výdavky	1944
				riadne	mimoriadne	úhrn
				Ks
			9 Ministerstvo školstva a národnej osvety
9	1		Ministerstvo školstva a národnej osvety
		1	Minister;
			1 Plat ministra	100. 000		100. 000
			2 Náklad na pripadnú zmenu v osobe ministra	33, 400		33. 400
			A Osobné výdavky .....	133, 400		133 400
			§ 1 /uhrn/	133, 400		133 400
		2	Ústredná sprava
			A. Osobné výdavky	10, 246, 500	-	10. 246. 500
			B. Vecné výdavky	977 000	-	977, 000
			§ 2. /úhrn/	11, 223. 500		11, 223, 500
			Titul 1.
			A Osobné výdavky	10, 379 900	-	10. 379 900
			B Vecné výdavky	977, 000		977, 000
			Titul l. /uhrn/	11. 356 900		11. 356 900
	2		Dozor na školy
		1	Dozor na školy národné:
			A Osobné výdavky	5, 392 300	-	5 392 300
			B Vetné výdavky	1. 270. 000		1. 270 000
			§ l /uhrn/	6. 662. 300		6. 662. 300
		2	Dozor na Školy stredné:
			A Osobné výdavky	1, 500	-	1 500
			B Vecné výdavky	90 000		90 000
			§ 2 /uhrn/	91. 500	.	91. 500
		3	Dozor na školy odborné
			A Osobné výdavky	19 000		19 000
			B Vecné výdavky	52, 000	-	52 000
			§ 5 /úhrn/	71 000		71 000
			Titul 2
			A Osobné výdavky	5, 412 800	-	5. 412 800
			B Vecné výdavky	1, 412 000		1. 412 000
			Titul 2 /uhrn/	6, 824, 800		6. 824 800

-65-

9 Ministerstvo školstva a národnej osvety

Kapitola	Titul	Paragraf	Štátne výdavky		1944
				riadne	mimoriadne	úhrn
					Ks
9	3		Národné školstvo.
			A. Osobné výdavky	306, 390 000		306, 390 000
			B. Vecné výdavky	24, 783. 000	18. 000, 000	42. 783 000
			Titul 3, /úhrn/	331. 173. 000	18, 000 000	349. 173 000
	4		Stredné školstvo.
		1	Stredné školy:
			A Osobné výdavky	26, 070, 700		26, 070 700
			B Vecné výdavky	3, 514, 200	201, 000	3. 715. 200
			§ 1 /úhrn/	29. 584, 900	201, 000	29. 785 900
		2	Učiteľské akadémie:
			A. Osobné výdavky	3, 639. 200	-	3, 639. 200
			B. Vecné výdavky	690. 100	21. 000	711, 100
			§ 2. /úhrn/	4. 329, 300	21. 000	4. 350. 300
			Titul 4
			A Osobné výdavky	29, 709, 900		29. 709, 900
			B. Vecné výdavky	4. 204 300	222. 000	4. 426. 300
			Titul 4. /uhrn/	33. 914, 200	222, 000	34. 136. 200
	5		Odborné školstvo
		1	Obchodné učiliská:
			A. Osobné výdavky	7, 020, 900		7. 020 900
			B Vecné výdavky	54, 500	15, 000	69. 500
			§ 1. /úhrn/	7. 075, 400	15. 000	7. 090. 400
		2	Priemyselné a iné odborné školy:
			A Osobné výdavky	6, 928, 000	-	6, 928, 000
			B Vecné výdavky	1. 586, 600	500 000	2, 086 600
			§ 2 /úhrn/	8. 514 600	500. 000	9. 014, 600
		3	Odborné školy pre ženské po-
			A Osobné výdavky	3, 344. 300		3 344 300
			B Vecné výdavky	350 100	100 000	450 100
			§ 3. /úhrn/	3 694 400	l00, 000	3, 794 400
		4	Učňovské školy:
			B Vecné výdavky	5, 871, 500	400, 000	6, 271 500
			B Vecné výdavky

-66-

9. Ministerstvo školstva a národnej osvety.


Kapitola	Titul	Paragraf	Štátne výdavky	1944
				riadne	mimoriadne	úhrn
				Ks
9	5		Titul 5:
			A. Osobné výdavky	17, 293. 200	-	17, 293. 200
			B* Vecné výdavky	7, 862, 700	1. 015. 000	8, 877. 700
			Titul 5. /úhrn/	25, 155, 900	1. 015. 000	26, 170. 900
	6		Vysoké školy a vedecké potreby.
		1	Univerzita:
			A. Osobné výdavky	14, 143. 600		14, 143. 600
			B. Vecné výdavky	5, 857, 700	640. 000	6. 497. 700
		2	§ l. /úhrn/	20, 001 300	640. 000	20. 641. 500
			Technika!	8, 309, 500		8, 309. 500
			A. Osobné výdavky	8, 309, 500		8, 309. 500
			B. Vecné výdavky	1, 488, 200	2. 500. 000	5. 988. 200
			§ 2. /úhrn/	9. 797. 700	2. 500, 000	12. 297. 700
		3	Vedecké ústavy a potreby;
			A. Osobné výdavky	369. 500	-	369. 500
			B. Vecné výdavky	3, 042, 500	120. 000	3. 162. 500
			§ 3. /úhrn/	3, 412, 000	120. 000	3. 532. 000
			Titul 6:
			A. Osobné výdavky	22, 822, 600		22, 822, 600
			B. Vecné výdavky	10. 388, 400	3. 260. 000	13. 648. 400
			Titul 6. /úhrn/	33, 211, 000	3, 260. 000	36. 471. 000
	7		Nemecké Školstvo.
		1	Dozor na školy:
			A. Osobné výdavky	374. 600	-	374. 600
			B. Vecné výdavky	93. 000	10. 000	103. 000
			§ 1, /úhrn/	467. 6OO	10. 000	477, 600
		2	Národné školstvo:
			A. Osobné výdavky	15, 923. 900	-	15, 923. 900
			B. vecné výdavky	6l7. 300	900. 000	1, 517. 300
			§ 2. /úhrn/	16, 541. 200	900, 000	17. 441. 200
		3	Stredné školy a učiteľská akadémia:
			A. Osobné výdavky	2, 794, 000	-	2, 794. 000
			B. Vecné výdavky	395, 400	58. 090	453. 100
			§ 3. /úhrn/	3, 189. 400	58, 000	3, 247. 400

-67-

9. Ministerstvo školstva a národnej osvety.

Kapitola		Paragraf	štátne výdavky	1944
				riadne	mimoriadne	úhrn
					Ks
	7	4	Odborné školy:
			A. Osobné výdavky	1, 206. 400	-	1, 206, 400
			B. Vecné výdavky	475, 900	11. 000	486. 900
			§ 4. /úhrn/	1. 682, 300	11. 000	1. 693, 300
			Titul 7.
			A. Osobné výdavky	20, 298, 900	-	20. 298. 900
			B. Vecné výdavky	1, 581, 600	979. 000	2. 560, 600
			Titul 7. /úhrn/	21, 880, 500	979, 000	22, 859, 500
	8		Školské a kultúrne styky s cudzinou.
			V odbore národného školstva a ľudovej výchovy:
			A. Osobné výdavky	1, 449. 000		1, 449. 000
			B. Vecná výdavky	135, 000	-	135, 000
			§ l. /úhrn/	1, 584, 000		1. 584, 000
		2	V odbore stredného školstva:
			A. Osobné výdavky	30, 000	-	30, 000
			B. Vecné výdavky	20, 000		20. 000
			§ 2. /úhrn/	50, 000		50. 000
		3	V odbore vysokého školstva:
			A. Osobné výdavky	96. 000		96, 000
			B. Vecné výdavky	398 000		398. 000
			§ 3. /Úhrn/	494 000		494, 000
		4	V odbore mimoškolských kul-túrnych stykov:
			A. Osobné výdavky	70 000	-	70, 000
			B. Vecné výdavky	350. 000		350. 000
			§ 4. /úhrn/	420, 000		420, 000
			Titul 8:
			A. Osobné výdavky	1. 645. 000	-	1, 645, 000
			B. Vecné výdavky	903, 000		903, 000
			Titul 8. /úhrn/	2, 548. 000	-	2, 548, 000
	9		Sociálna starostlivosť o študentstvo.
			B. Vecné výdavky	3, 550, 000	1, 130. 000	4. 680, 000,
			B. Vecné výdavky

9 Ministersvo školstva a národnej osvety

Kapitola	Titul	Paragraf	Štátne výdavky	1944
				riadne	mimoriadne	úhrn
				Ks
9	10		Ochrana pamiatok archívnictvo a muzejníctvo.
		1	štátny archeologický ustav:
			A Osobné výdavky.	19 200		19 200
			B Vecné výdavky	19 000	14 000	33 000
			§ 1 /úhrn/	__38. 200	14 000	52 200
		2	Ochrana pamiatok:
			A Osobné výdavky	7, 500	-	7 500
			B. Vecné výdavky	374 000		374, 000
			§ 2 /úhrn/	381 500		391 500
		3	Archívnictvo:
			A Osobné výdavky.	16. 000		16 000
			B Vecné výdavky	26 500	10 000	36 500
			§ 3 /úhrn/	42 500	10 000	52 500
		4	štátne múzeá:
			A Osobné výdavky:	58 200		58 200
			B Vecné výdavky	70 100	10 000	80 100
			§ 4 /úhrn/	128 300	10 000	138, 300
		5	Neštátne muzeá:
			B Vecné výdavky	640 000		640, 000
			Titul 10:
			A Osobná výdavky	100, 900		100 900
			B. Vecné výdavky	1, 129 600	34 000	1. 163 600
			Titul 10 /úhrn/	1, 230, 500	34 000	1. 264, 500
	11		Umenie
		1	Písomníctvo:
			A Osobné výdavky	19 800		19 800
			B Vecné výdavky	55 000		55, 00
			§ i /úhrn/	74 800		74. 800
		2	Divadelníctvo:
			B Vecné výdavky	9, 130, 000		9 130 000
		3	štátne konzervatórium a ume nie hudobné:
			A Osobné výdavky	851, 600		891, 600
			B Vecné výdavky	132 800		132 800
			§ 5/úhrn/	984, 100		984. 400

-69-

9 Ministerstvo školstva a národnej osvety.

Kapitola	Title	Paragraf	Štátne výdavky	1944
				riadna	mimoriadne	úhrn
				Ks
9	11	4	Umenie výtvarne:
			A Osobné výdavky	7 800	-	7. 800
			B Vecné výdavky.	180, 000		180. 000
			§ 4 /úhrn/	187, 800		187 800
			Titul 11:
			A Osobné výdavky.	879 200		879 200
			B Vecná výdavky	9 497, 900		9 497 800
			Titul 11/úhrn/.	10 377. 000		10. 377 000
	12		Ľudová výchova
			A Osobné výdavky	310, 300	-	310 300
			B. Vecné výdavky	1. 060 000		1. 060 000
			Titul 12 /úhrn/	1 370 300		1. 370 300
	13		Ľudová výchova umenie a sociálne ciele nemeckej národnostnej skupiny
		1	Sociálne a zdravotné podpory:
			B Vecné výdavky.	60 000		60 000
		2	Ľudová výchova:
			A Osobné výdavky	35, 000		35 000
			B. Vecné výdavky	17 000		17, 000
			§ 2 úhrn/	52 000		52 000
		5	Umenie:
			B Vecné výdavky	330. 000		330 000
			Titul 13:
			A. Osobné výdavky	35 000		35 000
			B Vecné výdavky	407 000		407 000
			Titul 15 /úhrn/	442. 000		442 000
	14		Príspevky
			B Vecné výdavky	44. 000		44 000
	15		Kult.
		1	Rímskokatolícky kult:
			A Osobné výdavky	22, 367 800	-	22. 567 800
			B Vecné výdavky	400, 000	2, 300. 000	2 700 000
			§ 1. /úhrn/	22. 967 800	2. 300 000	25 267 800
			§ 1. /úhrn/	22. 967 800

9. Ministerstvo školstva a národnej osvety

Kapitola	Titul	Paragraf	Štátne výdavky	1944
				riadne	mimoriadne	úhrn
				Ks
9	15	2	Gréckokatolícky kult:
			A. Osobné výdavky	6, 557. 000		6, 557. 000
			B. Vecné výdavky	56, 300	58. 000	114, 300
			§ 2. /úhrn	6, 613, 300	58, 000	6, 671, 300
		3a	Ev. a. v. kult:
			A. Osobné výdavky	9, 890. 000	-	9, 890, 000
				690, 000	40. 000	730. 000
			§ 3a. /úhrn/	10, 580, 000	40. 000	10. 620. 000
		3b	Ev. ref. kult:
			A. Osobné výdavky	645. 000		645. 000
			B. Vecné výdavky	24, 500	10. 000	34. 500
			§ 3b, /úhrn/	669, 500	10. 000	679. 500
		4	Pravoslavná cirkev:
			A. Osobné výdavky	187. 100	-	187. 100
			B. Vecné výdavky	10, 000	-	10. 000
			§ 4. /úhrn/	197, 100	-	197. 100
		5	Židovská konfesia:
			A. Osobné výdavky	50, 000	-	50. 000
			Titul 15:
			A. Osobné výdavky	39, 896, 900	-	39, 896, 900
			B. Vecné výdavky	1, 180, 800	2, 408. 000	3. 588. 800
			Titul 15. /úhrn/	41, 077, 700	2. 408, 000	43. 485, 700
	16		Preddavky udržovateľom ne-štátnych verejných škôl ná-rodných a detských opatrov-ní na platy učiteľské.	5, 545, 00	-	5. 545. 000
	16

9. Ministerstvo školstva, a národnej osvety.

Kapitola	Titul	Paragraf	Štátne výdavky	1944
				riadne	mimoriadne	úhrn
					Ks
			A. Osobné výdavky:
			Titul 1	10, 379, 900	-	10, 379. 900
			Titul 2	5, 412, 800		5, 412, 800
			Titul 3	306, 390, 000	-	306, 390, 000
			Titul 4	29, 709, 900		29. 709, 900
			Titul 5	17, 293, 200		17, 293. 200
			Titul 6	22, 822, 600	-	22, 822, 600
			Titul 7	20, 298, 900	-	20, 298, 900
			Titul 8	1, 645. 000	-	1, 645, 000
			Titul 9	-		-
			Titul 10	100, 900	—	100, 900
			Titul 11.	879, 200		879. 200
			Titul 12	310. 300		310, 300
			Titul 13	35. 000	-	35, 000
			Titul 14
			Titul 15	39, 896. 900		39, 896. 900
			Titul 16	5, 545. 000		5, 545. 000
			Úhrn	460, 719, 600		460, 719. 600
			B. Vecné výdavky:
			Titul 1	977, 000		977. 000
			Titul 2	1, 412, 000		1, 412, 000
			Titul 3	24, 783, 000	18, 000. 000	42, 783, 000
			Titul 4	4, 204. 300	222, 000	4, 426, 300
			Titul 5	7, 862. 700	1, 015. 000	8, 877, 700
			Titul 6	10, 388. 400	3, 260. 000	13, 648, 400
			Titul 7	1, 581. 600	979, 000	2, 560. 600
			Titul 6	903. 000	-	903. 000
			Titul 9	3, 550. 000	1, 130, 000	4, 680, 000
			Titul 10	1, 129. 600	34. 000	2, 163, 600
			Titul 11	9, 497. 800	-	9, 497, 800
			Titul 12	1, 060. 000		1, 060. 000
			Titul 13	407. 000	-	407, 000
			Titul 14	44. 000		44. 000

9 Ministerstvo školstva a národnej osvety.

Kapitola	Titul	Paragraf	Štátne výdavky	1944
				riadne	mimoriadne	úhrn
					Ks
			B. Vecné výdavky:
			Titul 15	1, 180 800	2 408, 000	3, 588, 800
			Titul 16..
			Úhrn	68, 981 200	27. 048 000	96 029. 200
			Úhrn osobných výdavkov	460. 719 600		460, 719 600
			Úhrn vecných výdavkov	68 981 200	27 048. 000	96, 029 200
			Celkový úhrn kapitoly 9	529. 700, 800	27. 048 000	556. 748. 800

9 Ministerstvo školstva a národnej osvety

Kapitola	Titul	Paragraf	Štátne príjmy	1944
Kapitola	Titul	Paragraf	Štátne príjmy	KS
			9 Ministerstvo školstva a národnej osvety
9	1		Ministerstvo školstva & národnej osvety.
		2	Ústredná správa	2 000
			Titul 1 /úhrn/	2, 000
	2		Dozor na školy
		1	Dozor na školy národné	m
		2	Dozor na školy stredné
		3	Dozor na školy odborné	■
			Titul 2. /úhrn/	•
	3		Národné školstvo	105. 000
			Titul 3 /úhrn/	105, 000
	4		Stredné školstvo
		1	Stredné školy	3 876. 100
		2	Učiteľské akadémie	208, 400
			Titul 4 /úhrn/	4 084. 500
			Odborne školstvo
		1	Obchodné učiliská	16 000
		2	Priemyselné a iné odborné školy	121, 000
		3	Odborné školy pre ženské povolania	121, 000
		4	Učňovské školy
			Titul 5 /úhrn/	258, 000
	6		Vysoké školy
		1	Univerzita	654 000
		2	Technika	260. 000
		3	Vedecké ústavy a potreby
			Titul 6 /úhrn/.	914, 000
	7		Nemecké školstvo
		1	Dozor na školy
		2	Národné školy	500
		3	Stredné školy a učiteľská akadémia	210. 500
		4	Odborné školy	6. 000
			Titul 7 /úhrn/	217 000

9. Ministerstvo školstva a národnej osvety

Kapitola	Titul	Paragraf	Štátne príjmy	1944
Kapitola	Titul	Paragraf	Štátne príjmy	Ks
9	8
	9		Sociálna starostlivosť o študentstvo	-
	10		Ochrana pamiatok, archívnistvo a múzejníctvo
	11		Umenie.
		1	Písomníctvo	-
		2	Divadelníctvo	-
		3	Štátne konzervatórium a umenie hudobné	161, 000
		4	Umenie výtvarné
			Titul ll. /uhrn/	161. 000
	12		Ľudová výchova
	13		Ľudová výchova, umenie a sociálne ciele nemeckej
	14		Príspevky
	15		Kult.
		1	Rímskokatolícky kult	1, 230. 800
		2	Gréckokatolícky kult	254. 200
		3a	Ev. a. v. kult	340. 100
		3b	Ev. ref. kult	42, 200
		4	Pravoslávna cirkev	6. 100
		5	Židovská konfesia	-
			Titul 15. /úhrn/	1. 873. 400
	16		Príspevky udržovateľov neštátnych verejných škôl národných a detských opatroval na penzie učitelské	110. 000
			Celkový úhrn kapitoly 9	7, 724, 900

10. Ministerstvo hospodárstva.

Kapitola	Titul	Paragraf	Štátne výdavky	1944
				riadne	mimoriadne	úhrn
					Ks
			10. Ministerstvo hospodárstva.
10	1	1	Ministerstvo hospodárstva. Minister: 1. Plat ministra	100. 000		100. 000
			2. Náklad na prípadnú smena v osobe ministra	33, 400		33, 400
			A. Osobné výdavky	133. 400	-	133. 400
			§ 1. / úhrn/	133, 400	-	l33. 400
		2	Ústredná správa: A. Osobné výdavky	10, 618, 220		10, 618. 220
				1, 661. 000	200. 000	1, 861. 000
			§ 2. / úhrn/	12, 279. 220	200, 000	12, 479, 220
		3	Odborná poradná sbory: A. Osobná výdavky	1. 000		1. 000
			B. Vecné výdavky	17. 000	-	17. 000
			§ 3. / úhrn/	18. 000	-	18, 000
		4	Členstvo v medzinárodných úniách:	81, 000		81. 000
			§ 4. / úhrn/	81. 000	-	81. 000
		5	Zveľaďovanie obchodu: B. Vecné výdavky	101. 000		101. 000
			§ 5. / úhrn/	101. 000		101. 000
		6	Zveľaďovanie vývozu:	261. 000		261. 000
			§ 6. /úhrn/	261. 000	-	261. 000
		7	Zveľaďovanie priemyslu:	800. 000	150. 000	950. 000
			§ 7. / úhrn/	800. 000	150. 000	950. 000
			Titul 1: A. Osobná výdavky	10, 752. 620		10, 752. 620
			B. Vecné výdavky	2, 921. 000	350. 000	3, 271. 000
			Titul l. /úhrn/	13, 673. 620	350. 000	14. 023. 620

10. Ministerstvo hospodárstva.

Kapitola	Titul	Paragraf	Štátne výdavky	1944
				riadne	mimoriadne	úhrn
				Ks
1C	2	1	Zveľaďovanie živností. Štát ústav pre zveľ. živností v Turč. Sv. Martine.:
			A Osobné výdavky	773 680		773, 680
			B Vecné výdavky	500. 700	70, 000	570, 700
			§ 1 / úhrn /	1, 274, 380	70 000	1, 344, 380
		2	Opatrenia na podporu živností t
			B. Vecné výdavky	115 000	-	115, 000
			§ 2. / úhrn /	115, 000	-	115, 000
		3	Rozličné iné opatrenia zve-laďovacie:
				10. 000	-	10. 000
			§ 3. / úhrn /	10, 000	-	10. 000
		4	Sociálna starostlivosť o živnostníctvo:
			B. Vecné výdavky	100, 000	M	100 000
			§ 4. / úhrn/	100, 000		100, 000
		5	Turistický a kúpelný ruch:
			B. Vecné výdavky	445, 000	-	445. 000
			§ 5 / úhrn/	445, 000		445 000
			Titul 2:
			A Osobné výdavky	773 680	-	773 680
			B. Vecné výdavky	1, 170, 700	70, 000	1, 240, 700
			Titul 2 /úhrn /	1, 944. 380	70. 000	2, 014, 380
	3		Slovenské plavebné podniky:
			B. Vecné výdavky	1, 000	-	1. 000
			Titul 3. /úhrn /	1, 000		1. 000
	4		Úrad na ochranu živnostenského vlastníctva:
			A Osobné výdavky	216, 000	-	216. 000
				93 000	50 000	143 000
			Titul 4, /úhrn /	309 000	50. 000	359 000

10. Ministerstvo hospodárstva.

Kapitola	Titul	Paragraf	Štátne výdavky	1944
				riadne	mimoriadne	úhrn
				Ks
10			Priama starostlivosť o roľ-
			Poľnohospodárske školy:	5, 258. 880		5, 258, 880
			B. Vecné výdavky	4, 947, 000	-	4, 947, 000
			§ 1. /úhrn/	10, 205. 880	-	10, 205, 880
		2	Iné vzdelávacie prostriedky:	455. 000	mm	455. 000
			§ 2 /úhrn/	455. 000	-	455. 000
		3	Odborné organizácie:
			B. Vecné výdavky	5, 195, 000	-	5, 195. 000
			§ 3. /úhrn/	5, 195. 000	-	5, 195. 000
		4	Sociálna starostlivosť o roľníkov:
			B. Vecné výdavky	200. 000		200. 000
			§ 4. /úhrn/	200. 000		200. 000
			Titul 5:
			A. Osobné výdavky	5, 258. 880	-	5, 258. 880
			B. Vecné výdavky	10, 797. 000	-	10, 797. 000
			Titul 5. / úhrn/	16, 055, 880	-	16, 055, 880
	6		Vodné hospodárstvo a kul-
		1	Orgány vodohospodárskej služby:
			A. Osobné výdavky	7, 251, 700	-	7, 251, 700
			B. Vecné výdavky	226. 000	609;. 000	831, 000
			§ 1. / úhrn/	7, 477. 700	605, 000	8, 082. 700
		2	Uskutočňovanie a udržovanie niektorých vecných, stavieb podľa zak. č. 20/1941 Sl, z.:
			B. Vecné výdavky	14, 545. 000	-	14, 545, 000
			§. 2. / úhrn/	14, 545. 000	_	14, 545. 000
		3	Technická úprava pozemnkovej držby:
			A. Osobné výdavky	1, 392, 700		1, 392. 700
			B. Vecné výdavky	890. 000	50. 000	940. 000
			§ 5. / úhrn /	2, 282. 700	50. 000	2, 332, 700

10. Ministerstvo hospodárstva.

Kapitola	Titul	Paragraf	Štátne výdavky	1944
				riadne	mimoriadne	úhrn
					Ks
10	6		Titul 6:
				8, 644, 400	-	8, 644, 400
				15, 661, 000	655, 000	16, 316, 000
			Titul 6 / úhrn/	24, 305. 400	655. 000	24, 960, 400
	7	1	Poľnohospodárska výroba. Orgány poľnohospodárskej správy:
			A. Osobné výdavky	1, 386, 280		1, 386, 280
			B. Vecné výdavky	11. 000		11. 000
			§ 1, / úhrn/	1, 397, 280	-	1, 397, 280
		2	Výroba rastlinná:
			B. Vecné výdavky	2, 500. 000	-	2, 500, 000
			§ 2, / úhrn/	2, 500, 000	-	2, 500, 000
		3	Výroba živočišná:
			B. Vecné výdavky	3, 720, 000		3, 720. 000
			§ 3. / úhrn/	3, 720, 000	-	3, 720, 000
		4	Ústavy pre chov koní:
			A. Osobné výdavky	5, 751. 500	-	5, 751. 500
			B. Vecné výdavky	6, 583, 000	3, 500. 000	10, 083. 000
			§ 4 / úhrn /	12, 334. 500	3, 500. 000	15, 834, 500
		5	Poľnohospodárske výsknmníc- tvo:
			A. Osobné výdavky	3, 178. 900	-	3, 178, 900
			B. Vecné výdavky	1, 162, 200	28. 000	1, 190, 200
			§ 5 /úhrn/	4, 341. 100	28. 000	4, 369, 100
		Sa	Veterinárna správa:
			A. Osobné výdavky	3, 125, 100		3, 125. 100
			B. Vecné výdavky	378, 500	-	378, 500
			§ 6a /úhrn/	3, 503, 600		3, 503. 600
			Veterinárna správa:
			B. Vecné výdavky	406. 000		406, 000
			§ 6b/ úhrn /	406. 000		406. 000

- 79 -

10. Ministerstvo hospodárstva.

Kapitola	Titul	Paragraf	Štátne výdavky	1944
				riadne	mimoriadne	úhrn
				Ks
10	7	7	Štátny diagnostický veterinárny ústav:
			A. Osobné výdavky	399 900	-	399 900
			B. Vecné výdavky	196, 000	80, 000	276, 000
			§ 7. /úhrn/	595, 900	80, 000	675, 900
			Titul 7:
			A. Osobné výdavky	13, 841. 680		13, 841, 680
			B. Vecné výdavky	14, 956, 700	3, 608. 000	18, 564, 700
			Titul 7. / úhrn /	28, 798, 380	3, 608, 000	32, 406. 380
	8		Lesná politika a polícia:
		1	Lesná služba dohliadacia:
			A. Osobné výdavky	2, 832, 640		2, 832, 640
			B. Vecné výdavky	375. 000	-	375. 000
			§ 1. / úhrn /	3, 207, 640	-	3, 207. 640
		2	Zveľaďovanie lesného hospodárstva:
			B. Vecné výdavky	641, 000	-	641, 000
			§ 2. / úhrn /	641. 000	-	641*000
			Titul 8:
			A. Osobné výdavky	2, 832, 640		2, 832, 640
			B. Vecné výdavky	1, 016. 000	-	1, 016. 000
			Titul 8. /úhrn /	3, 848, 640		3, 848, 640
	9		Ústredný hospodársky úrad:
			A. Osobné výdavky	3, 073, 200		3, 073, 200
			B. Vecné výdavky	337, 000	100, 000	437, 000
			Titul 9. / úhrn/	3, 410, 200	100. 000	3, 510. 200

10. Ministerstvo hospodárstva.

Kapitola	Titul	Paragraf	Štátne výdavky	1944
				riadne	mimoriadne	úhrn
				Ks
10			Kapitola 10.
			A. Osobné výdavky:
			Titul 1	10, 752. 620		10, 752. 620
			Titul 2	773. 680		773. 680
			Titul 3
			Titul 4	216, 000	-	216. 000
			Titul 5	5, 258. 880		5, 258, 880
			Titul 6	8, 644, 400	-	8, 644, 400
			Titul 7	13, 841. 680	-	13, 841, 680
			Titul 8	2, 832, 640	-	2, 832. 640
			Titul 9	3, 073. 200	-	3. 073. 200
			úhrn	45, 393. 100	-	45, 393, 100
			B. Vecné výdavky:
			Titul 1	2, 921, 000	350, 000	3, 271, 000
			Titul 2	1, 170. 700	70, 000	1, 240. 700
			Titul 3	1. 000		1, 000
			Titul 4	93, 000	50. 000	143. 000
			Titul 5	10, 797. 000	-	10, 797. 000
			Titul 6	15, 661, 000	655, 000	16. 316. 000
			Titul 7	14, 956. 700	3, 608. 000	18, 564. 700
			Titul 8	1, 016, 000	-	1, 016. 000
			Titul 9	337, 000	100. 000	437. 000
			úhrn	46, 953, 400	4, 833. 000	51, 786. 400
			Úhrn osobných výdavkov	45, 393, 100	-	45, 393. 100
			Úhrn vecných výdavkov	46, 953. 400	4, 833. 000	51, 786. 400
			Celkový úhrn kapitoly 10.	92. 346. 500	4, 833. 000	97, 179. 500

10. Ministerstvo hospodárstva

kapitola	Titul	Paragraf	Štátne príjmy	1944
kapitola	Titul	Paragraf	Štátne príjmy	Ks
10	1		10, Ministerstve hospodárstva. Ministerstvo hospodárstva.
		2	Ústredná správa	1, 101. 000
		4	Členstvo v medzinárodných úniách	10. 000
		6	Zveľaďovanie vývozu	10, 001. 000
		7	Zveľaďovanie priemyslu	200. 000
			Titul 1. / úhrn /	11, 312. 000
	2		Zveľaďovanie živností.
		1	Štátny ústav pre zveľaďovanie živnosti v T. Sv. Mart.	130, 000
			Titul 2. / úhrn /	130. 000
	4		Úrad na ochranu živnostenského vlastníctva	1, 300, 000
			Titul 4. / úhrn /	1, 300. 000
	5		Priama starostlivosť o roľníkov.
		1	Poľnohospodárske školy	90. 000
			Titul 5. / úhrn /	90. 000
	6		Vodné hospodárstvo a kultúrna techn.
		1	Orgány vodohospodárskej služby.	2, 000
		2	Uskutočňovanie a udržovanie niektorých vodných	4, 000. 000
		3	Technická úprava pozemkovej držby	11. 000
			Titul 6. / úhrn/	4, 013. 000
	7		Poľnohospodárska výroba
		1	Orgány poľnohospodárskej správy	2. 000
		2	Výroba rastlinná	1. 000
		3	Výroba živočíšná	10. 000
		4	Ústavy pre chov koní	8, 165. 000
		5	Poľnohospodárske výskumníctvo	470. 000
		6a	Veterinárna správa	301, 000
		6b	Veterinárna správa	4. 000
		7	Štátny diagnostický veterinárny ústav	7, 000
			Titul 7. / úhrn /	8, 958, 000
	6		Lesná politika a polícia.
		1	Lesná služba dohliadacia	1, 007 000
		2	Zveľaďovanie hospodárstvo lesného	100, 200
			Titul 8. /úhrn/
	9		Ústredný hospodársky úrad	3, 364, 000
			Titul 9. /úhrn/	3. 364. 000
			Celkový úhrn kapitoly 10	30, 274 200

11. Najvyšší úrad pre zásobovanie.

Kapitola	titul	Paragraf	Štátne výdavky	1944
				riadne	mimoriadne	úhrn
				Ks
			11. Najvyšší úrad pre zásobovanie.
11			Najvyšší úrad pre zásobovanie.
	1		Ústredie:
			A. Osobné výdavky	14, 435. 000	-	14, 435. 000
			B. Vecné výdavky	23, 696. 000	500. 000	24, 196. 000
			Titul 1 /úhrn /	38, 131. 000	500. 000	38, 631. 000
	2		Produkčné príplatky a príplatky na vyrovnanie cien.:
			B. Vecné výdavky	-	200, 000. 000	200, 000, 000
			Titul 2 /súhrn/	-	200, 000, 000	200, 000. 000
			Kapitola 11.
			A. Osobné výdavky:
			Titul 1	14, 435. 000	-	14, 435. 000
			Titul 2	-	-
			Úhrn	14, 435. 000		14, 435, 000
			B. Vecné výdavky:
			Titul 1	23, 696. 000	500. 000	24, 196. 000
			Titul 2	-	200, 000. 000	200, 000. 000
			Úhrn	23, 696, 000	200, 500. 000	224, 196. 000
			Úhrn osobných výdavkov	14, 435. 000	-	14, 435. 000
			Úhrn vecných výdavkov	23, 696. 000	200, 500. 000	224, 196. 000
			Celkový úhrn kapitoly 11	38, 131. 000	200, 500. 000	238, 631. 000

11. Najvyšší úrad pre zásobovanie.

Kapitola	Titul	Paragraf	Štátne príjmy	1944
Kapitola	Titul	Paragraf	Štátne príjmy	Ks
			11. Najvyšší úrad pre zásobovanie
11			Najvyšší úrad pre zásobovanie	3, 600. 000
			Celkový úhrn kapitoly 11	3, 600, 000

12. Štátny pozemkový úrad.

Kapitola	Titul	Paragraf	Štátne výdavky	1944
				riadne	mimoriadne	úhrn
				Ks
			12. Štátny pozemkový úrad
12			Štátny pozemkový úrad
	1	1	Ústredie:
			A. Osobné vydavky	5, 412. 300	-	5, 412. 300
			B. Vecné výdavky	1, 298, 000	mm	1. 298. 000
			§ 1 /súhrn/	6, 710, 300		6. 710. 300
		2	Štátne obvodové úradovne pre pozemkovu refomnu:
			A. Osobné výdavky	2, 152. 900	-	2, 152. 900
			B* Vecné výdavky	259. 700	-	259. 700
			§ 2 /súhrn/	2. 412. 600	-	2. 412. 600
			Kapitola 16:
			A. Osobné výdavky:
			Titul 1	7, 565, 200		7, 565. 200
			B. Vecné výdavky:
			Titul 1	1, 557, 700	—	1. 557. 700

			Celkový úhrn kapitoly 12	9, 122, 900		9. 122. 900

12. Štátny pozemkový úrad

Kapitola	titul	Paragraf	Štátne príjmy	1944
Kapitola	titul	Paragraf	Štátne príjmy	Ks
			12. Štátny pozemkový úrad.
12			Štátny pozemkový úrad.
	1	1	Ústredie	10. 000
		2	Štátne obvodové úradovne pre pozemkovú reformu.,
		3	Príspevok fondu pre pozemkovú reformu	9, 112. 900
			Celkový úhrn kapitoly 12	9, 122. 900

- 86 -

15. Ministerstvo dopravy a Verejných prác.

Kapitola	Titul	Paragraf	Štátne výdavky	1944
				riadne	mimoriadne	úhrn
				Ks
13			13. Ministerstvo dopravy a verejných prác.
	1		Ministerstvo dopravy a verejných prác.
		1	Kabinet ministra dopravy a verejných prác:
			A. Osobné výdavky	1, 430, 200	-	1, 430. 200
			B. Vecné výdavky	406, 000	250, 000	656. 000
			§ 1 /Úhrn/	1, 836. 200	250. 000	2, 086. 200
			Titul 1. /úhrn/	1, 836. 200	250, 000	2, 086. 200
	2		Rezort verejných prác
		1	Ústredná správa a štátna stavebná služba:
			A. Osobné výdavky	54, 647, 400		54, 647. 400
			B. Vecne výdavky	1, 995, 000	300. 000	2, 295, 000
			§ 1. /úhrn/	56, 642, 400	300, 000	56, 942, 400
			Titul 2. /úhrn/	56, 642. 400	300. 000	56, 942, 400
	3		Cestné komunikácie.
		1	Udržovanie štátom správo-vaných ciest a mostov:
			B. Vecné výdavky	74, 523, 000	1, 450. 000	75. 973. 000
			§ 1, /úhrn/	74, 523, 000	1, 450, 000	75, 973. 000
		2	Všeobecné výdavky v obore ciest a mostov:
			B. Vecné výdavky	205. 000	-	205, 000
			§ 2. /úhrn/	205, 000		205, 000

13 . Ministerstvo dopravy a verejných prác.

Kapitola	Titul	Paragraf	Štátne výdavky	1944
				riadne	mimoriadne	úhrn
				Ks
13	3		Titul 3:
			A. Osobné výdavky			-
			B. Vecné výdavky	74, 728. 000	1, 450, 000	76, 178. 000
			Titul 3. /úhrn/	74, 728. 000	1, 450. 000	76, 178. 000
	4		Technické skúšobníctvo a výskumníctvo
		1	Skúšky a revízie parných kotlov a primyselný do-zor:
			B. Vecné výdavky	121, 000		121, 000
			§ 1 /úhrn/	121. 000		121. 000
			Titul 4. /úhrn/	121. 000	-	121. 000
	5		Elektrizácia štátu:
		1	Elektrizácia štátu všeo-becne:
			B. vecné výdavky	14, 500	-	14. 500
			§ 1. /úhrn/	14. 500	-	14. 500
		2	Elektrizácia vidieka:
			B. Vecné výdavky	-	8, 000. 000	8, 000. 000
			§ 2. /úhrn/	-	8, 000. 000	8, 000. 000
		3	Finančná podpora elektric-kých vedení dôležitých v záujme štátu:
			B. Vecné výdavky	-	500. 000	500. 000
			§ 3. /úhrn/		500, 000	500. 000

13. Ministerstvo dopravy a verejných prác

Kapitola	Titul	Paragraf	Štátne výdavky	1944
				riadne	mimoriadne	úhrn
				Ks
13	5		Titul 5
			A. Osobné výdavky		-
			B. Vecné výdavky	14. 500	8, 500, 000	8. 514, 500
			Titul 5 /úhrn/	14, 500	8, 500. 000	8. 514. 500
	6		Vodné stavby
		1	Vodné stavby
			B. Vecné výdavky	4, 995. 000	-	4, 995, 000
			Titul 6. /úhrn/	4, 995. 000	-	4. 995. 000
	7		Správa štátnych budov.
			A. Osobné výdavky	155. 000	-	155, 000
			B. Vecné výdavky	13, 964. 600	5, 725. 400	19, 690, 000
			Titul 7. /úhrn/	14, 119. 600	5, 725, 400	19, 845. 000
	8		Stavba budov a kúpa realít pre potreby civilnej štát- nej správy
		1	Ministerstvo vnútra:
			B. Vecné výdavky	400, 100		400, 100
			§ 1 /úhrn/	400. 100		400. 100
		2	Ministerstvo pravosúdia:
			B. Vecné výdavky	46. 700	-	46. 700
			§ 2. /úhrn/	46, 700		46. 700

13. Ministerstvo dopravy a verejných prác

Kapitola	Titul	Paragraf	Štátne výdavky	1944
				riadne	mimoriadne	úhrn
				Ks
13	8	3	Ministerstvo školstva a národnej osvety
			B. Vecné výdavky	31. 400		31, 400
			§ 3. /úhrn/	31. 400		31. 400
		4	Ministerstvo dopravy a ve-rejných prác:
			B. Vecné výdavky	-	1, 013. 000	1, 013. 000
			§ 4. /úhrn/	-	1, 013. 000	1, 013. 000
			Titul 8:
			A. Osobné výdavky
			B. Vecné výdavky	478. 200	1, 013, 000	1, 491. 200
			Titul 8. /úhrn/	478. 200	1, 013. 000	1, 491, 200
	9		Plavebníctvo
		1	Plavebné úrady:
			A. Osobné výdavky	2, 468. 900		2, 468. 900
			B. Vecné výdavky	3, 920. 300	40. 000	3, 960. 300
			§ 1. /úhrn/	6, 389. 200	40. 000	6, 429, 200
		2	Medzinárodné riečne ko-misie:
			B. Vecné výdavky	10. 000	-	10. 000
			§ 2. /úhrn/	10. 000	-	10. 000

- 90 -

13. Ministerstvo dopravy a verejných prác

Kapitola	Titul	Paragraf	Štátné výdavky	1944
				riadne	mimoriadne	úhrn
				Ks
			Titul 9:
13	9		A. Osobné výdavky	2, 468. 900	-	2, 468, 900
			B. Vecné výdavky	3, 930. 300	40. 000	3, 970. 300
			Titul 9. /úhrn/	6, 399, 200	40. 000	6, 439. 200
	10		Baníctvo
		1	Banská administratíva:
			A. Osobné výdavky	-		•
			B. Vecné výdavky	65. 000	5. 000	70, 000
			§ l. /úhrn/	65, 000	5. 000	70, 000
		2	Banské úrady:
			A. Osobné výdavky	556. 000	-	556, 000
			B. Vecné výdavky	111. 000	10. 000	121. 000
			§ 2. /úhrn/	667, 000	10. 000	677, 000
			Titul 10:
			A. Osobné výdavky	556. 000	-	556, 000
			B. Vecné výdavky	176. 000	15. 000	191. 000
			Titul 10. /úhrn/	732. 000	15, 000	747. 000
	11	1	Ciachová a puncová služba. Riaditeľstvo, ciachové a puncové úrady:
			A. Osobné výdavky	1, 967, 900	-	1, 967, 900
			B. Vecné výdavky	726, 600	300. 000	1, 026. 600
			§ 1 /úhrn/	2, 654, 500	300. 000	2, 994, 500
			Titul 11. /úhrn/	2. 654. 500	300, 000	2, 994, 500

15. Ministerstvo dopravy a verejných prác

Kapitola	Titul	Paragraf	Štátne výdavky	1944
				riadne	mimoriadne	úhrn
				Ks
13			Kapitola 13.
			A. Osobné výdavky:
			Titul 1	1, 430. 200	-	1, 430, 200
			Titul 2	54, 647, 400	-	54, 647, 400
			Titul 3		-	-
			Titul 4	-	-	-
			Titul 5	-	-	-
			Titul 6	-		•
			Titul 7	155, 000	-	155, 000
			Titul 8	-	-	-
			Titul 9	2, 468, 900		2, 468. 900
			Titul 10	556. 000	-	556. 000
			Titul 11	l, 967, 900	-	1, 967, 900
			Úhrn	61, 225. 400	-	61, 225, 400
			B. Vecné výdavky:
			Titul l	406, 000	250. 000	656, 000
			Titul 2	1. 995, 000	300. 000	2, 295, 000
			Titul 3	74, 728. 000	1, 450, 000	76, 178, 000
			Titul 4	121, 000	-	121. 000
			Titul 5	14, 500	8, 500, 000	8, 514, 500
			Titul 6	4, 995. 000	-	4, 995, 000
			Titul 7	13, 964, 600	5, 725, 400	19, 845, 000
			Titul 8	478. 200	1, 013. 000	1, 491, 200
			Titul 9	3, 930. 300	40. 000	3, 970, 300
			Titul 10	176. 000	15, 000	191, 000
			Titul 11	726. 600	300, 000	1, 026, 600
			Úhrn	101, 535, 200	17, 593, 400	119, 128, 600
			Úhrn osobných výdavkov	61, 225, 400	-	61, 225, 400
			Úhrn vecných výdavkov.	101, 535, 200	17, 593, 400	119, 128. 600
			Celkový úhrn kapitoly 13.	162, 760, 600	17, 593, 400	180, 354, 000

13. Ministerstvo dopravy a verejných prác

Kapitola	Titul \|	Paragraf	Štátne príjmy	1944
Kapitola	Titul \|	Paragraf	Štátne príjmy	Ks
			13. Ministerstvo dopravy a verejných prác
	1		Kabinet ministra dopravy a verejných prác	1, 410. 800
	2		Rezort verejných prác
		1	Ústredná správa a štátna stavebná služba	110. 000
	3		Cestné komunikácie
		1	Príjmy so štátnych a štátom spravovaných ciest a mostov	4, 670, 000
	4		Technické skúšobníctvo a výskumníctvo.
		1	Taxy za skúšky a revízie parných kotlov	310. 000
	6		Vodné stavby
		1	Vodné stavby	5, 960. 000
	7		Správa štátnych budov	5. 641. 700
	9		Plavobníctvo.
			Plavebné úrady	11, 840. 000
	10		Baníctvo
		1	banská administratíva	1, 768, 500
	11		Ciachová a puncová služba
		1	Riaditeľstvo, ciachové a puncové úrady	2, 600. 000
			Kapitola 13 /úhrn/	34, 311, 000

14. Ministerstvo financií.

Kapitola	titul	Paragraf	Štátne vydávky	1944
				riadna	mimoriadne	úhrn
				KS
14	1		14. Ministerstvo financií. Ministerstvo financií.
		1	Minister:
			1. Plat ministra	100. 000	-	100. 000
			2. Náklad na pripadnú zmenu v osobe ministra.	33, 400		33. 400
			A. Osobné výdavky	133, 400	-.	133, 4 00
			§ 1. /úhrn/	133, 400		133. 400
		2	Ústredná správa:
			A. Osobné výdavky	20, 840. 200	-	20, 840. 200
			B, Vecné výdavky	5. 055. 500	118, 800	5, 174. 300
			§ 2 /úhrn/	25, 895, 700	118, 800	26. 014. 500
			Reprodukčný ústav a Triangulačná kancelária Mini-sterstva financií:
			A. Osobné výdavky	1, 288. 500	-	1, 288. 500
			B. Vecné výdavky	1. 658. 700	143. 400	1. 802. 100,
			§ 3. /úhrn/	2, 947. 200	143. 400	3, 090. 600
		4	Letecká fotogrametria:
			A. Osobné výdavky	345. 300	-	345, 300
			B. Vecné výdavky	759. 700	552. 000	1. 311. 700
			§ 4. /úhrn/	1. 105. 000.	552, 000	1. 657, 000
		5	Chemicko-technická skúšobňa finančnej správy:
			A. Osobné výdavky	214, 900	-	214. 900
			B. Vecné výdavky	25, 000		25. 000
			§ 5. /úhrn/	239, 900		239. 900

14, Ministerstvo financií

Kapitola	Titul	Paragraf	Štátne výdavky	1944
				riadne	mimoriadne	úhrn
				KS
14	1		Titul 1:
			A. Osobné výdavky	22, 822. 300	-	22, 822, 300
			B. Vecné výdavky	7. 498. 900	814. 200	8. 313, 100
			Titul 1. /úhrn/	30. 321, 200	814. 200	31, 135. 400
	2		Podriadené úrady a orgány.
		1	Finančné úrady administra-tívna:
			A. Osobné výdavky	26, 072, 700	-	26, 072. 700
			B. Vecné výdavky	3. 287, 800	419. 700	3. 707. 500
			§ 1. /úhrn/	29, 360. 500	419. 700	29. 780. 200
		2	Technická finančná kontrola
			A. Osobné výdavky	1, 239. 500		1, 239. 500
			B. Vecné výdavky	116. 500	2. 000	118. 500
			§ 2. /úhrn/	1, 356, 000	2. 000	l, 358, 000
		3	Finančná prokuratúra:
			A. Osobné výdavky	1, 184. 500	-	1, 184. 500
			B. Vecné výdavky	578, 600	5. 000	583. 600
			§ 3. /úhrn/	1. 763. 100	5, 000	1, 760, 100
		4	Daňové úrady.
			A. Osobné výdavky	36, 075. 600	-	36, 075. 600
			B. Vecné výdavky	5. 088. 200	100. 000	5. 188. 200
			§ 4. /úhrn/	41, 163. 600	100. 000	41. 263, 800
		5	Ústredná štátna pokladnica:
			A. Osobné výdavky	814. 200	-	814, 200
			B. Vecné výdavky	25. 000	50, 000	75. 000
			§ 5. /úhrn/	839. 200	50. 000	889. 200
		6	Pozemkový kataster:
			A. Osobné výdavky	17, 380. 100	1. 50. 000	17, 530, 100
			B. Vecnú výdavky	9, 845, 300	180, 000	10, 025, 300
			§ 6. /úhrn/	27, 225. 400	330, 000	27. 555. 400

14. Ministerstvo financií.

Kapitola	Titul	Paragraf	Štátne výdavky	1944
				riadne	mimoriadne	úhrn
				Ks
14	2	7	Colné úrady:
			A. Osobné výdavky	14, 529. 200		14, 529, 200
			B. Vecné výdavky	1. 604. 600	70. 000	1. 674, 600
			§ 7 /úhrn/	16. 133. 800	70. 000	16. 203. 800
		8	Dôchodková kontrola:
			A. Osobné výdavky	14, 461. 700	-	14, 461. 700
			B. Vecné výdavky	4. 387. 000	26, 000	4, 413, 000
			§ 8. /úhrn/	18. 848. 700	26, 000	18, 874, 700
		9	Finančná stráži
			A. Osobné výdavky	58, 786. 900	-	58, 786, 900
			B. Vecné výdavky	8. 369. 400	252. 000	8. 621, 400
			§ 9. /úhrn/	47. 156, 300	252. 000	47, 408, 300
		10	Úrady potravnej dane na čiare:
			A. Osobné výdavky	2, 486. 600	-	2, 486, 600
			B. Vecné výdavky	340. 300	10. 000	350, 300
			§ 10. /úhrn/	2, 826, 900	10. 000	2, 836. 900
			Titul 2:
				153, 031. 000	150. 000	153, 181. 000
			B. Vecné výdavky	33, 642. 700	1, 114, 700	34, 757. 400
			Titul 2, /úhrn/	186. 673. 700	1. 264. 700	187. 938, 400
	3		Verejné dávky.
		1	Priame dane:
			A. Osobné výdavky	30. 000	-	30. 000
			B. Vecné výdavky	202, 800		202. 800
			§ 1. /úhrn/	232. 800		232. 800
		2	Daň z obratu a prepychová:
			A. Osobné výdavky	-	-
			B. Vecné výdavky	130. 000		130, 000
			§ 2, /úhrn/	130. 000		130, 000
			§ 2, /úhrn/			130, 000

14. Ministerstvo financií.

Kapitola	Titul	Paragraf	Štátne výdavky	1944
				riadne	mimoriadna	úhrn
				Ks
14	3	3	Clá:
			A. Osobné výdavky	-	-	-
			B. Vecné výdavky
			§ 3. /úhrn/
		4	Spotrebné dane:
			A. Osobné výdavky		-	-
			B. Vecné výdavky	370, 000	-	370. 000
			§ 4. /úhrn/	370. 000		370. 000
		5	Poplatky:
			A. Osobné výdavky	92, 000	-	92. 000
			B. Vecné výdavky	2. 491. 000		2, 491. 000
			§ 5. /úhrn/	2, 583. 000		2. 583. 000
		6	Kartelový poplatok:
			A. Osobné výdavky		-	-
			B. Vecné výdavky		-
			§ 6. /úhrn/
			Titul 3:
			A. Osobné výdavky	122. 000	-	122. 000
			B. Vecné výdavky	3. 193. 800		3, 193. 800
			Titul 3. /úhrn/	5, 315. 800
	4		Monopoly.
		1	Soľ - soľný monopol:
			A. Osobné výdavky	35. 000	-	35. 000
			B. Vecné výdavky	24, 052. 000	l5, 000	24. 067. 000
			§ 1. /úhrn/	24. 087. 000	15. 000	24. 102. 000
		2	Sladidla:
			A. Osobné výdavky
			B. Vecné výdavky	12, 000	-	12, 000
			§ 2. /úhrn/	12, 000		12. 000

14 Ministerstvo financií

Kapitola	Titul	Paragraf	Štátne výdavky	1944
				riadne	mimoriadne	úhrn
					KS
14	4	3	Výbušné látky:
			A. Osobné výdavky	-	-	-
			B. Vecné výdavky	18. 000		18. 000
			§ 3. /úhrn/	18, 000		18. 000
			Titul 4:
			A. Osobné výdavky	35. 000	-	35, 000
			B. Vecné výdavky	24, 082, 000		24, 097, 000
			Titul 4. /úhrn/	24, 117. 000	15, 000	24. 132, 000
	5		Štátna lotéria:
			A. Osobné výdavky	6. 000		6. 000
			B. Vecné výdavky	4, 955, 000		4, 955. 000
			Titul 5. /úhrn/	4. 961. 000	-	4. 961. 000
			Kapitola 14.
			A. Osobné výdavky:
			Titul 1	22, 822. 300		22, 822. 300
			Titul 2	153, 031. 000	150. 000	153, 181. 000
			Titul 3	122. 000		122. 000
			Titul 4	35., 000	-	35. 000
			Titul 5	6, 000		6. 000
			Úhrn	176, 016. 300	150, 000	176, 166, 300
			B. Vecné výdavky
			Titul 1	7, 498. 900	814. 200	8, 313. 100
			Titul 2	33, 642. 700	1, 114. 700	34, 757. 400
			Titul 3	3, 193. 800		3, 193. 800
			Titul 4	24, 082. 000	15, 000	24, 097. 000
			Titul 5	4. 955. 000	-	4. 955, 000
			Úhrn	73. 372. 400	1. 943. 900	75. 316, 300

14. Ministerstvo financií.

Kapitola	Titul	Paragraf	Štátne výdavky	1944
				riadne	mimoriadne	úhrn
					Ks
			Úhrn osobných výdavkov	176, 016, 300	150, 000	176, 166, 300
			Úhrn vecných výdavkov	73, 372, 400	1. 943. 900	75, 316 300
			Celkový úhrn kapitoly 14.	249, 388. 700	2. 093. 900	251. 482. 600

14. Ministerstvo financií.

Kapitola	Titul	Paragraf	Štátne príjmy	1944
Kapitola	Titul	Paragraf	Štátne príjmy	Ks
14	1		14. Ministerstvo financií. Finančná správa.
		2		312. 000
		3	Reprodukčný ustav a Triangulačná kancelária Mini- sterstva financií	52, 500
		4		25. 000
		5	Chemicko-technická skúšobňa finančnej správy.......	60. 100
			Titul 1. /Úhrn/	449. 600
	2		Podriadené úrady a orgány.
		1	Finančné úrady administratívne	15. 500
		2	Technická finančná kontrola	500
		3	Finančná prokuratúra	300. 000
		4	Daňové úrady	25. 000
		5	Ústredná štátna pokladnica
		6	Pozemkový kataster	3, 385. 000
		7	Colné úrady	100. 500
		8	Dôchodková kontrola	13. 000
		9	Finančná stráž	28. 000
		10	Úrady potravnej dane na čiare	150. 000
			Titul 2. /úhrn/	4. 017. 500

	3		Verejné dávky.
		1	Priame dane:
			I. Daň dôchodková:
			pol 1a/ Daň dôchodková	400. 000, 000
			pol 1b/ Branný príspevok	3, 000. 000
			II. pol. 2. Príspevok podľa vl. nar. čís. 393/1938 Sl. s. a n.	60. 000. 000
			III. Dane výnosové:
			pol. 3. Všeobecná daň zárobková	15, 000. 000
			pol. 4. Zvláštna daň zárobková	28. 000. 000
			pol. 5. Prirážka podľa vl. nar. č. 393/38 Sb. z. a n.	30. 000, 000
			pol 6. Pozemková daň	14. 000. 000
			pol. 7. Domová daň	18, 650. 000
			pol 8a/ Daň rentová	33, 300 000

14. Ministerstvo financií.

Kapitola	Titul	Paragraf	Štátne príjmy	1944
Kapitola	Titul	Paragraf	Štátne príjmy	Ks
14	5	1	8b/ Mimoriadna daň postihujúca dividendy a úroky z niektorých cenných papierov pevne zúročitelných	1, 500. 000
			pol. 9. Daň z tantiem	4, 500. 000
			pol. 10. Daň z vyššieho služného	1. 000, 000
			III: Dane výnosové /úhrn/	145. 950. 000
			IV. Doplatky zrušených dani priamych:
			pol 11. Válečná daň
			pol. 12. Daň majetková	-
			pol 13. Daň banská	-
			pol 14. Štátna dôchodková prirážka
			IV. Doplatky zrušených daní priamych /úhrn/
			V. Daň z poľovačky:
			pol 15. Daň z poľovačky	700. 000
			VI. Poplatky a oneskorenia atď.:
			pol. l6, Poplatky z oneskorenia /úroky z oneskore-nia/ po odrátaní dobropisov /nahradzova-níoh úrokov/, náhrada nákladov na upomienky a exekúcie po odrátaní hotových výloh daňovej a súdnej exekúcie, pokuty ako aj upúšťacie čiastky a náklady trestného pokračovania predpísaného k náhrade po od-	15. 000. 000
			VII. Daň o vojnových ziskov:
			pol. 17. Daň z vojnových ziskov	2, 000. 000
			§ 1. /úhrn/	626, 650. 000
		2	Daň z obratu a daň prepychová:
			a/ Daň z obratu a daň prepychová	563, 010. 000
			b/ Poplatky z oneskorenia po odrátaní náhradných úrokov, pokuty, tresty na peniazoch, ako aj upúšťacie čiastky a náklady trestného pokračovania predpísané k náhrade po odrátaní výloh trestného pokračovania, náklady vyšetrovania a dôkazov predpísané k náhrade, ako &j trovy odhadov po	5, 000. 000
			c/ Rozličné prijmy a náhrady všetkého druhu
			§ 2. /úhrn/	568. 010. 000

14. Ministerstvo financií.

Kapitola	Titul \|	Paragraf	Štátne príjmy	1944
Kapitola	Titul \|	Paragraf	Štátne príjmy	KS
14	3	3.	Clá:
			pol. 1 Dovozné a vývozné clá:
			a/ Dovozné clá	125, 000. 000
			b/ Vývozné clá	6, 000
			Pol. l. /úhrn/	125. 006, 000
			pol. 2. Colné poplatky:
			a/ Vážne	20. 000
			b/ Skladné	-
			c/ Poplatky za úradné výkony zriadencov.	-
			Pol. 2. /úhrn/	20. 000
			pol. 3. colné úroky a úroky z oneskorenia	6, 000
			Pol. 3. /úhrn/	6, 000
			Nepreliminovaný príjem:
			Colné istoty
			§ 3. /úhrn/	125, 032. 000
		4	Spotrebné dane:
			pol. 1. Daň z liehu:
			a/ Výrobnú a spotrebnú daň z liehu	170, 000. 000
			b/ Dávka z droždia	130. 000
			c/ Kontrolný poplatok podľa § 6 zák. č. 634/1919 Sb. z. a n	400. 000
			d/ Kontrolný poplatok podľa čl. III. zák. č, 86/1932 Sb. z. a n.	1, 200. 000
			e/ Sprošťovacia dávka Čl. VI. § 5 zák. č. 86/1932 Sb. z. a n	200. 000
			Pol. l. /úhrn/	171. 930. 000
			pol. 2. Spotrebná daň z droždia	6, 000. 000
			pol 3. Daň z cukru	80, 000. 000
			pol. 4. Daň z kyseliny octovej	1, 500. 000
			pol. 5 Daň z prípravkov ku kypreniu cesta	800, 000
			pol. 6. Daň z minerálnych olejov	17, 000. 000
			pol. 7. Daň z umelých jedlých tukov	2, 500. 000
			pol. 8. Daň za zapaľovačov	8, 500. 000

14. Ministerstvo financií

Kapitola	Titul	Paragraf	Štátne príjmy	1944
Kapitola	Titul	Paragraf	Štátne príjmy	Ks
14	3	4	pol. 9. Daň z elektrických zdrojov žiarenia	3, 500. 000
			pol 10. Dávka za šumivé vína	1, 200. 000
			pol 11. Všeobecná daň nápojová	14, 800. 000
			pol. 12. Daň z limonád, minerálnych a sódových vôd	2, 300. 000
			pol. 13. Daň z piva	30, 000. 000
			pol. 14. Daň z mäsa	13, 000. 000
			pol 15. Potravná daň na čiare	1, 400. 000
			pol. 16. Daň z uhlia	22, 000. 000
			pol. 17. Daň zo spotreby gumového tovaru	-
			pol. 18. Náhrada obcí za vyberanie obecných	200. 000
			pol. 19. Rozličné príjmy	150, 000
			pol 20. Daň z vodnej sily	-
			pol 21. Daň z motorových vozidiel
			§ 4. /úhrn/	376, 780. 000
		5	Poplatky;
			pol. 1. Kolky	53, 472. 000
			pol. 2. Právne poplatky	126, 901, 400
			pol. 3. Taxy	-
			pol. 4. Dopravné dane železničné:
			a/ daň z jazdných lístkov	35, 000. 000
			b/ Daň prepravná na štátnych a štátom
			Z výnosu prepravnej dane na štátnych a štátom prevádzaných železniciach podľa Čl. II. finančného zákona ponecháva sa k úhrade prevádzkových výdavkov slovenských štátnych železníc čiastka do výšky 102, 000. 000 Ks.
			c/ Daň prepravná na železniciach štátom nepredvídaných	100. 000
			d/ Daň zo zavazadiel	600. 000
			Pol. 4 /úhrn/	35. 700. 000
			pol 5. Dávka z jazdného za osobnú dopravu na	18, 000. 000
			pol. 6. Daň z jazdného za hromadnú dopravu osôb	800. 000

14. Ministerstvo financií.

Kapitola	Titul	Paragraf	Štátne príjmy	1944
Kapitola	Titul	Paragraf	Štátne príjmy	Ks
14	3	5	pol. 7. Dávka s telefónnych poplatkov	4, 500, 000
			pol. 8. Dávka na úradné úkony vo veciach správ- nych	15, 000. 000
			pol. 9. Deň zbrane a lovu podľa zák. čl. XXIIl/1883
			§ 5. /úhrn/	254, 373, 400
		6	Kartelový poplatok	1. 200. 000
			§ 6. /úhrn/	1. 200. 000
			Titul 3. /úhrn/	1, 952. 045. 100
	4		Monopoly:
		1	Soľ	52, 165. 000
		2	Umelé sladidla	300. 000
		3	Výbušné látky	3. 000, 000
			Titul 4. /úhrn/	55. 465. 000
	5		Štátna lotéria:
			Štátna loteria	5. 998, 400
			Titul 5. /úhrn/	5. 998. 400
			Kapitola 14:
			Titul 1	449. 600
			Titul 2	4, 017, 500
			Titul 3	1, 952, 045. 400
			Titul 4	55, 465, 000
			Titul 5	5. 998. 400
			Celkový úhrn kapitoly 14	2. 017, 975, 900

15. Všeobecná pokladničná správa.

Kapitola	Titul	paragraf	Štátne výdavky	1944
				riadne	mimoriadne	úhrn
				Ks
			15. Všeobecná pokladničná správa.
15			Všeobecná pokladničná správa	t
	1		Štátny dlh.
		1	Príspevok štátnej správy na úhradu štátneho dlhu:
			B. Vecné výdavky	130, 976. 424	-	130, 976. 424
	2		Správa štátneho majetku.
		1	Úroky a výdavky so šekovej služby z bežnych účtov štátnych podnikov a s prechodného úveru:
			B. Vecné výdavky	-	3, 000. 000	3, 000. 000
		2	Nákup cenných papierov:
			B. Vecné výdavky	-	1, 500, 000	1, 500. 000
		3	Bezúročný vklad štátu do Slovenskej hypotečnej a ko-aunálnej banky podľa zákona č. 257/1941 Sl. z.:
			B. Vecné výdavky	10, 000. 000		10, 000. 000
		4	Výkup akcií a prioritných obligácií miestnych želez-níc:
			B. Vecné výdavky	-	2, 000, 000	2, 000. 000
			Titul 2:
			A. Osobné výdavky	-		-
			B. Vecné výdavky	10, 000. 000	6. 500. 000	16. 500. 000
			Titul 2. /úhrn/	10, 000. 000	6. 500, 000	16. 500, 000
	3		Mena.
		1	Kurzová strata:
			B. Vecné výdavky	-	-
		2	Úprava meny;
			A. Osobné výdavky	-	110. 000	110. 000
			B. Vecné výdavky		17. 010. 000	17. 010. 000
			Titul 3:
			A. Osobné výdavky	-	110. 000	110. 000
			B. Vecné výdavky	-	17, 010. 000	17. 010. 000
1			Titul 3. /úhrn/		17. 120. 000	17. 120. 000

15. Všeobecná pokladničná správa.

Kapitola	Titul	Paragraf	Štátne výdavky	1944
				riadne	mimoriadne	úhrn
				Ks
15	4		Štátne garancia.
		1	Záväzky s prevzatých záruk:
			B. Vecné výdavky	-	5, 193. 600	5, 193. 600
		2	Príspevok štátu Pomocnému fondu peňažných ústavov podľa zákonov 8. 172/1941 a č. 173/1941 Sl. z.
			B. Vecné výdavky	-	15, 104, 400	15, 104, 400
		3	Príspevok štátu podľa § 21 vl. nar. č. 56/1937 Sb. 8. a n. pre úpravu pomerov slovenského stavu poistenia Fénixu životnej poisťovacej spoločnosti vo Viedni:
			B. Vecná výdavky	-	600. 000	600. 000
		4	Výplata súdnych depozitov:
			B. Vecná výdavky	170. 000	-	170. 000
		5	Príspevok štátu podľa čl. V. zákona č. 142/1941 Sl. z. vyplývajúci z odpredaja podniku "Poďbrezová":
			B. Vecné výdavky	15, 000. 000		15. 000. 000
			Titul 4:
			A. Osobné výdavky		-
			B. Vecné výdavky	15, 170. 000	20. 898. 000	36. 068. 000
			Titul 4. /úhrn/	15, 170, 000	20. 898. 000	36. 068. 000
	5		Štátne dotácie, subvencie a preddavky.
		1	Príspevok podľa zákona č. 118/1927 Sb. z. a n. na podpory poľnohospodárom postihnutým živelnými pohromami:
			B. Vecné výdavky	816. 000		816, 000
		2	Príspevok poľnohospodárom pri živelných pohromách.
			B. Vecné výdavky	40. 000		40. 000
		3	Bezúročné preddavky obciam, spojené s katastrálnym meraním a vymedzníkovaním:
			B. Vecné výdavky	—	40. 000	40. 000

- 106 -

15. Všeobecná pokladničná správa.

Kapitola	Titul	Paragraf	Štátne výdavky	1944
				riadne	mimoriadne	úhrn
				KS
15	5	4	Na podpory z dôvodu likvl-dácie škôd válečných, po-prevratových podľa vl. nar. č. 106/1931 Sl). z. a n., ako aj škôd vzniklých na severnou území privtelenom pri vojenskou ťažení proti Poľsku:
			B. Vecné výdavky	250. 000	-	250. 000
		5	Náhrada za škody spôsobené nepriateľskými bojovými činmi:
			B. Vecné výdavky		200, 000. 000	200, 000. 000
		6	Dotácie podľa § 22 vl. nar. č. 162/1939 Sl. z. fondu zriadenému pri Ministerstve hospodárstva pre zmiernenie škôd zapríčinených ľavou zverou v poľnom alebo lesnom hospodárstve a pre zve-ľadenie poľovníctva:
			B. Vecné výdavky	53. 000		53. 000
		7	Podporné akcie na účet pre-bytku dôchodkových pokút:
			A. Osobné výdavky	50. 000	-	50. 000
			B. Vecné výdavky	550. 000	600. 000	1. 150. 000
			Titul 5:	50. 000
			A. Osobné výdavky	50. 000	-	50. 000
			B. Vecné výdavky	1, 709. 000	200. 640. 000	202. 349. 000
			Titul 5. /úhrn/	1. 759. 000	200. 640. 000	202. 399. 000
	6		Spoločné výdavky všetkých rezortov.
		1	Výdavky spojené so šekovým pokračovaním:
			B: Vecné výdavky	2, 000. 000		2. 000. 000
			Titul 6:
			A. Osobné výdavky	-	-	-
			B. Vecné výdavky	2. 000, 000		2. 000. 000
			Titul 6. /úhrn/	2, 000. 000		2. 000. 000
			Titul 6. /úhrn/

15. Všeobecná pokladničná správa.

Kapitola	Titul	Paragraf	štátne výdavky	1944
				riadne	mimoriadne	úhrn
				Ks
15	7		Administratívne výdavky.
		1	Štátny dozor: A. Osobné výdavky	826. 500	-	826. 500
		2	Náhrady a iné:
			B. Vecné výdavky	2. 000	50. 000	52. 000
		3	Ostatné rozličné výdavky:
			B. Vecné výdavky	150. 000	-	150. 000
			Titul 7:
			A. Osobná výdavky	826. 500	-	826. 500
			B. Vecná vydavky	152. 000	50. 000	202. 000
			Titul 7. /úhrn/	978. 500	50. 000	1. 028. 500
	8		Údely a prídely fondom a samosprávnym sväzkom.
		1	Údely do správy Minister-stva vnútra podľa prílohy "D" k zákonu č. 190/1939 Sl. z.:
			B. Vecné výdavky	36, 449. 700		36, 449. 700
		2	Údel podľa § 10 ods. 5 vl. nar. č. 122/1935 Sb. z. a n. hlavnámu mestu Slovenskej republiky:
			B. Vecné výdavky	400. 000	-	400. 000
		3	Prídely z domovej dane po-dľa § 9 vl. nar. č. 122/1935 Sb. z. a n, obciam vyberajú-cim obecná prirážky k priamym daniam nad 250 %:
			B. Vecná výdavky	18, 000. 000	-	18, 000. 000
		4	Údel z 1. 5 % zvláštneho príspevku podľa § 109 zákona o priamych daniach Náhradovému fondu:
			B. Vecná výdavky	880, 000		880. 000
			Titul 8:
			A. Osobné výdavky	-	-	—
			B. Vecná výdavky	55. 729, 700		55. 729. 700
			Titul 8. /úhrn/	55. 729, 700		55. 729. 700
			Úhrn kapitoly 15	216. 613. 624	245. 208. 000	461. 821. 624
			Úhrn kapitoly 15

- 108 -

15. Všeobecná pokladničná správa.

Kapitola	Titul	Paragraf	Štátne výdavky	1944
				riadne	mimoriadne	úhrn
				Ks
15			Kapitola 15.
			A. Osobné výdavky
			Titul 1
			Titul 2
			Titul 3		110. 000	110. 000
			Titul 4
			Titul5	50, 000		50. 000
			Titul 6
			Titul 7	826, 500		826. 500
			Titul 8		—	—
			Úhrn	876. 500	110. 000	986. 500
			B. Vecné výdavky
			Titul 1	130, 976. 424	-	130, 976. 424
			Titul 2	10, 000. 000	6, 500. 000	16, 500. 000
			Titul 3	-	17, 010. 000	17, 010. 000
			Titul 4	15, 170. 000	20, 896. 000	36, 068. 000
			Titul 5	1, 709. 000	200, 640. 000	202, 349. 000
			Titul 6	2, 000. 000	-	2, 000. 000
			Titul 7	152. 000	50. 000	202. 000
			Titul 8	55. 729. 700	-	55, 729. 700
			Úhrn	215, 737. 124	245, 098. 000	460, 835. 124
			Úhrn vecných výdavkov	876. 500	110. 000	986. 500
			Úhrn vecných výdavkov	215. 737. 124	245. 098. 000	460, 835. 124
			Celkový úhrn kapitoly 15	216, 613. 624	245, 208. 000	461, 821. 624

15. Všeobecná pokladničná správa.

Kapitola	Titul	Paragraf	Štátne príjmy	1944
Kapitola	Titul	Paragraf	Štátne príjmy	Ks
15			15. Všeobecná pokladničná správa. Všeobecná pokladničná správa.
	1		Štátne podniky.
		1	Saldo štátnych podnikov	578, 390. 700
	2		Správa hnuteľného štátneho majetku.
		1	Úroky a výdavky zo šekovej služby, z bežných účtov	300. 000
		2	Úroky z cenných papierov a iné úroky	2, 000. 00C
		3	Podiel z účastí štátu na účastinných spoločnostiach	6, 000, 000
		4	Odúmrť /kaducity/	30. 00C
		5	Hodnoty prepadlé následkom trestných činov a	1, 000, 000
		6	Výťažok z cenín a depozitov, ktoré boly prehlásené	50. 000
		7	Súdne depozity viac ako rok nevybrané a preúčtované v prospech Všeobecnej pokladničnej správy podľa nariadenia uh. min. financií č. 52. 003 zo dna 18. VI. 1903 a podľa vestníka uh. min. financií čís. 15.	500. 000
		8	Splatené pôžičky	200. 000
		9	Prebytok čistého zisku od Slovenskej národnej	15, 000. 000
		10	Výťažok z odpredaja štátneho hnuteľného majetku...	100. 000
			Titul 2. /úhrn/	25. 180. 000
	3	1	Správa nehnuteľného štátneho majetku. Tržby	1, 300. 000
		2	Dôchodky	1, 530. 000
			Titul 3. /úhrn/	2, 830. 000
	4		Mena
		1	Kurzový zisk	600. 000
		2	Vrátené preddavky poskytnuté na úpravu pohľadávok
			Titul 4. /úhrn/	600. 000

- 110 -

15. Všeobecná pokladničná správa.

Kapitola	Titul	Paragraf	Štátne príjmy	1944
Kapitola	Titul	Paragraf	Štátne príjmy	Ks
15	5	1	Štátne garancie. Refundácia anuít vyplatených štátom ako ručiteľom	300. 000
			Titul 5. /úhrn/	300. 000
	6		Administratívne pokuty.
		1	Peňažné tresty a pokuty ukladané civilnými súdni	14, 000. 000
		2		50. 000
		3	Disciplinárne pokuty od sboru finančnej stráže a iné	20. 000
		4		12, 000. 000
			Titul 6. /úhrn/	26, 070. 000
	7		Administratívne príjmy.
		1	Poplatky za štátny dozor	1, 131. 500
		2	Taxy z usporiadania vecných loterií	1. 50Ó
		3	Príspevky k režijným výdavkom	100. 000
		4	Iné príjmy	2, 312. 000
		5	Podiel so samosprávneho fondu na čiastočné krytie	97, 200. 000
			Titul 7. /úhrn/	100, 745. 000
			Kapitola 15:
			Titul 1	578, 390. 700
			Titul 2	25, 180. 000
			Titul 3	2, 830. 000
			Titul 4	600. 000
			Titul 5	300. 000
			Titul 6	26, 070. 000
			Titul 7	100, 745, 000
			Celkový úhrn kapitoly 15	734, 115. 700

-111-

16. Penzie

Kapitola	Titul	Paragraf	Štátne výdavky	1944
				riadne	mimoriadne	úhrn
				Ks
			16. Penzie.
16			Odpočívné a zaopatrovacie platy.
			A. Osobné výdavky:
	1		Odpočivné a zaopatrovacia platy:
		1 ■	Odpočivná a zaopatrovacie	134, 646. 300		134, 646. 300
		2	Odpočivné a zaopatrovacie	15, 416. 700		15, 416. 700
			Titul 1. / úhrn/	150, 063. 000	-	150, 063, 000
	2		Vyplatené prevodné čiastky /prémiové rezervy/:
		1	Civilné	1, 700. 000	-	1, 700. 000
		2	Vojenské	270. 700	-	270. 700
			Titul 2. /úhrn/	1, 970. 700	-	1, 970. 700
	3		Nemocenské poistenie:
		1	Civilné	2, 500. 000	-	2. 500. 000
		2	Vojenské	600	-	600
			Titul 3. / úhrn/	2, 500. 600	-	2, 500. 600
	4		Liečebná pečlivosť o príjemcov zaopatrovacích platov vojenských:
		1	Zaobstarávanie protéz	50. 000	-	50. 000
		2	Liečenie povinné	70. 000	-	70. 000
		3	Liečenie podporné	180. 000	-	180. 000
			Titul 4. / úhrn/	300. 000	-	300. 000

-112

16. Penzie.

Kapitola	Titul	paragraf	Štátne výdavky	1944
				riadne	mimoriadne	úhrn
				Ks
16	5		Refundácia vyššieho nákladu odpočivných a zaopatrovacie platov podľa zákona čÍs. 287 z roku 1924 St. z. a n.
		1	Poštovým zamestnancom....	450. 000		450. 000
			Titul 5. / úhrn/	450. 000	-	450. 000

			Kapitola 16:
			Titul 1	150, 063. 000	1	150, 063. 000
			Titul 2	1, 970. 700	1	1, 970. 700
			Titul 3	2, 500. 600	1	2, 500. 600
			Titul 4	300. 000	1	300. 000
			Titul 5	450. 000	1	450. 000
			Úhrn osobných výdavkov	155, 284. 300	-	155, 284. 300
			Celkový úhrn kapitoly 16	155, 284. 300	-	155, 284. 300

16. Penzie.

Kapitola	Titul	Paragraf	Štátne príjmy		1944
Kapitola	Titul	Paragraf	Štátne príjmy		Ks
			16. Penzie.
16	1		Odpočivné a zaopatrovacie platy. Príspevky štátnych zamestnancov.
		1	Civilné:
			a/ Riadne penzijné príspevky	30, 954. 500
			b/ Zvláštne penzijné príspevky	-	30, 954. 500
		2	Vojenské;
			a/ Riadne penzijné príspevky	3, 100. 000
			b/ Zvláštne penzijné príspevky	-	3, 100. 000
			Titul l. /úhrn/		34, 054. 500
	2		Prijaté prevodné čiastky /prémiové rezervy/:
		1	Civilné	2, 400. 000
		2	Vojenské	120. 000	2, 520. 000
			Titul 2. / úhrn/		2, 520. 000
	3		Náhrady každého druhu:
		1	Civilné	240. 000
		2	Vojenské	60. 000	300. 000
			Titul 3. /úhrn/		300. 000
			Kapitola 16.
			Titul 1		34, 054. 500
			Titul 2		2, 520. 000
			Titul 3		300. 000
			Celkový úhrn kapitoly 16		36, 674, 500

17. Najvyšší kontrolný dvor.

Kapitola	Titul	Paragraf	Štátne výdavky	1944
				riadne	mimoriadne	úhrn
					Ks
			17 Najvyšší kontrolný dvor.
17			Najvyšší kontrolný dvor.
			A Osobné výdavky	2. 990 500	-	2. 990, 500
			B. Vecné výdavky	1. 075. 000	280. 000	1, 355. 000
			Celkový úhrn kapitoly 17	4, 065 500	280, 000	4, 345. 500

17. Najvyšší kontrolný dvor.

Kontrola	Titul	Paragraf	Štátne príjmy	1944
				Ks
			17. Najvyšší kontrolný dvor.
17			Najvyšší kontrolný dvor	-
			Celkový úhrn kapitoly 17	-

- 117 -

Príloha A.

SKUPINA II.

Správa štátnych podnikov.

§ 1. Tabaková réžia.

§ l. Tabaková patrí do pôsobnosti
Náklady		Jednotlive	Úhrnom
Náklady		Ks
A. Prevádzkový rozpočet.
1. Prevádzkové náklady:
1. Vlastné náklady prevádzkové:
a/ Platy stálych zamestnancov	1. 854. 700
	260, 027. 100
c/ odpisy	2, 128. 400	264, 010. 200
2. Náklady správne /ústredné/:
a/ Platy stálych zamestnancov	1, 669. 100
b/ Ostatné náklady	2, 493. 400
c/ Odpisy		4, 162. 500
3. Náklady všeobecné:
a/ Penzie	18, 059, 000
b/ Ostatné náklady	505. 800
c/ Odpisy	—	18, 564. 800	286, 737, 500
II. Úroky z investičných dlhov			—
III. Straty finančné:
1. Úroky	—
2. Iné straty finančné	—	—	—
IV. Iné náklady:
l. Platy stálych zamestnancov	—
2. Ostatné náklady
3. Odpisy	—	—	—
Súčet nákladov ad I. - IV			286, 737. 500
V. Zisk			560, 549. 400
Úhrnom			847, 286. 900
B. Zistenie konečného prebytku.
I. Prídely fondom dotovaným z rýdzeho zisku			—
II. Prídely základnému majetku:
a/ Splátky investičných dlhov b/ Úhrada investicií z prevádzkového zisku		24, 741. 000	24, 741. 000
III. Konečný prebytok /odvod štátnej pokladnici/			535. 808. 400
Úhrnom			560, 549. 400

§ 1. Tabaková režia.

režia. Ministerstva financií /.
Ťažby	Jednotlive	Úhrnom
Ťažby	Ks
A. Prevádzkový rozpočet.
I. Prevádzkové tažby:
1. Vlastné ťažby prevádzkové	841, 626. 100
2. Iné ťažby prevádzkové	275. 000
3. Penzijné príspevky	793. 100	842, 694. 200
II. Zisky finančná:
Úroky	4, 592. 700
Iné zisky finančné	-	4, 592. 700
III. Iné ťažby		-
Súčet ťažieb ad I. - III		847, 286. 900
IV. Strata		-
Úhrnom		847, 286. 90<
B. Zistenie konečného prebytku. I. Prevádzkový zisk		560, 549. 400

Úhrnom		560, 549, 400

§ 1. Tabaková režia.

§ 1. Tabaková / Patri do pôsobnosti
Náklady		Jednotlive	Úhrnom
Náklady		Ks
C. Investičný rozpočet.
Investičné náklady.
I. Investície pravé:
1. Nehnuteľnosti:
a/ Kúpa pozemkov	100. 000
b/ Stavby obytných domov	2, 000. 000
c/ Stavby v prevodzovniach	12, 020. 000
d/ Stavby vlečiek a ich pre-dĺženie	—
e/ Stavby ohradných stien
f/ Stavby kanalizácií v prevod-zovniach	-
g/ Komunikačné úpravy
h/ Strojné-technické zariadenia zvyšujúce trvalé hodnotnu		15, 690. 000
2. Hnuteľnosti:	1, 570, 000
Stroje a ostatný inventár		9, 051. 000
3. Živý inventár		—	24, 741. 000
I. Obnova:
1. Nehnuteľnosti:
a/ Stavby	—
b/ Strojné-technické zariadenia zvyšujúce trvale hodnotu	200, 000	200. 000
2. Hnuteľnosti:
Stroje a ostatný inventár		62. 000
3. Živý inventár		2. 500	264. 500
	Úhrnom		25, 005. 500

§ 1. Tabaková režia.

režia. Ministerstva financií. /
Ťažby	Jednotlive	Úhrnom
Ťažby	Ks
C. Investičný rozpočet.
Investiční úhrada.
I. Investície pravé:
1. Podielom s prevádzkového zisku	24, 741. 000
2. Pôžičkou	-
3. Vlastnými prostriedkami	—	24, 741. 000

II. Obnova:
Vlastnými prostriedkami		264. 500

		25. 005. 500

- 122 -

§ 2. Štátna mincovňa v Kremnici.

§ 2. Štátna mincovňa /Patrí do pôsobnosti
Náklady		Jednotlive	Úhrnom
Náklady		Ks
A. Prevádzkový rozpočet.
I. Prevádzkové náklady:
1. Vlastné náklady prevádzkové:
a/ Platy stálych zamestnancov	577. 900
b/ Ostatné náklady	4, 797, 000
c/ Odpisy	214, 300	5, 589 200
2. Náklady správne /Ústredné/,
a/ Platy stálych zamestnancov	-
b/ Ostatné náklady	25. 000
c/ Odpisy	-	25. 000
3. Náklady všeobecné:
a/ Penzia	348. 900
b/ Ostatné náklady	180. 800
c/ Odpisy		529, 700	6, 143. 900
I. Úroky z investičných dlhov
III. Straty finančné:
1. Úroky
2. Iné straty finančné
IV. Iné náklady:
1. Platy stálych zamestnancov		-
2. Ostatné náklady		-
3. Odpisy
Súčet nákladov ad I - IV			6, 143 900
V. Zisk			3 073. 000
Úhrnom.			9. 217. 700
B. Zistenie konečného prebytku
I. Prídely fondov dotovaným z čistého zisku
II. Prídely základnému majetku:
a/ Splátky investičných dlhov
b/ Úhrada investícii z prevádzkového zisku.		1. 690. 000	1, 690, 000
III. Konečný prebytok /odvod štát. pokladnici/			1. 383. 800
Úhrom			3. 073. 800

- 123 -

§. 2. Štátna mincovňa v Kremnici.

v Kremnici Ministerstva financií. /
Ťažby	Jednotlive	Úhrnom
Ťažby	Ks
A. Prevádzkový rozpočet.
I Prevádzkové ťažby:
1. Vlastné ťažby prevádzkové	9, 153. 200
2. Iné ťažby prevádzkové	-
3. Penzijné príspevky	20. 100	9, 173. 300
II. Zisky finančné:
1. Úroky	44. 400
2. Iné zisky finančné		44, 400
III. Iné tažby		-
Súčet ťažieb ad I. - III		9, 217, 700
IV. S t r a t a

Úhrnom		9, 217. 700
B. Zistenie konečného prebytku.
Prevádzkový zisk		3, 073. 800

Úhrnom		3. 073. 800

-124 -

§ 2. Štátna mincovňa v Kremnici.

	§ 2. Štátna, mincovňa /Patrí do pôsobnosti
	§ 2. Štátna, mincovňa /Patrí do pôsobnosti
Náklady	Jednotlive	Úhrnom
Náklady	Ks

C. Investičný rozpočet.
Investičné náklady
I. Investície pravé	1, 690. 000
II. Obnova	50. 000	1. 740. 000

Úhrnom		1. 740, 000

-125 -

§ 2. Štátna mincovňa v Kremnici.

V Kremnici Ministerstva financií. /
Ťažby	Jednotlive	Úhrnom
Ťažby	Ks
C. Investičný rozpočet
Investičná úhrada.
1. Investície pravé:
I. Podielom z prevádzkového zisku	1. 690 000
2. Pôžičkou	-
3. Vlastnými prostriedkami	-	1, 690. 000
II. Obnova:
Vlastnými prostriedkami		50. 000
Úhrnom		1, 740 000

§ 3. Slovenská pošta.

§ 3. Slovenská /:Patrí do pôsobnosti Minister-

Náklady		Jednotlive	Úhrnom
Náklady
A. Prevádzkový rozpočet.
I. Prevádzkové náklady:
1. Vlastné náklady prevádzkové:
a/ Platy stálych zamestnancov	120, 692. 500
b/ Osobné náklady	73, 431. 200
c/ Odpisy	21. 000. 000	215, 123. 700
2. Náklady správne /ústredné/:
a/ Kabinet ministra	689, 200
b/ Odpisy	-	689. 200
3. Náklady všeobecné:
a/ Penzie	13, 025. 000
b/ Ostatné náklady	39, 818. 100
c/ Odpisy	-	52, 843. 100
4. Anticipované straty			268, 656. 000
II. Úroky z investičných dlhov			4, 543. 700
III. Straty finančné:
1. Úroky		56. 300
2. Iné straty finančné			56. 300
IV. Iné náklady:
1. Platy stálych zamestnancov
2. Ostatné náklady		400. 000
3. odpisy			400. 000
Súčet nákladov ad I - IV			273, 656. 000
V. Zisk			7. 106. 300
Úhrnom			280, 762. 300
B. Zistenie konečného prebytku:
I. Prídely fondom, dotovaným z rýdzieho zisku
II. Prídely základnému imaniu:
a/ Splátky investičných dlhov		906. 300
b/ Splátky investičných dlhov dľa z. č. 48/42 Sl		. 6, 200. 000
		-	7, 106. 300
III. Konečný prebytok/odvod štátnej pokladnici/			-
Úhrnom			7, 106. 300

§ 3. Slovenská pošta.

pošta. stva dopravy a verejných prác:/

Ťažby	Jednotlive	Úhrnom
Ťažby	Ks
A. Prevádzkový rozpočet.
I. Prevádzkové ťažby:
1. Vlastné ťažby prevádzkové	254, 225. 300
2. Iné ťažby prevádzkové	22, 117. 000
3. Penzijné príspevky	3, 600. 000	279, 942. 300
II. Zisky finančné:
1. Úroky	20. 000
2. Iné zisky finančné	-	20. 000
III. Iné ťažby		800, 000
Súčet ťažieb ad I - III		280, 762. 300
IV. Strata		-
Úhrnom		280, 762. 300
B. Zistenie konečného prebytku:
Konečný prebytok		7, 106. 300
Úhrnom		7, 106. 300

- 128-

§ 3. Slovenská pošta.

§ 3. Slovenská /: Patri do pôsobnosti Ministerstva

Náklady		Jednotlive	Úhrnom
Náklady		Ks
C. Investičný rozpočet.
Investičné náklady:
I. Investície pravá:
1. Nehnuteľnosti:
a/ Stavby budov okrem rozhlasu.	19, 270. 000
	8. 900. 000	28, 170. 000
2. Hnuteľnosti /inventár/		16, 553, 000
3. Trate		54. 421. 000	99, 144. 000
II. Obnova:
1. Nehnuteľnosti:
a/ Stavby budov okrem rozhlasu.	130. 000
b/ Stavby budov rozhlasu	60. 000	190, 000
2. Hnuteľnosti /inventár/		2, 418. 000
3. Trate		2, 457, 000	5, 065. 000
Úhrnom			104, 209. 000

-129-

§ 3. Slovenská pošta.

pošta.

dopravy a verejných prác: /

Ťažby	Jednotlive	Úhrnom
Ťažby	Ks
C. Investičný rozpočet.
Investičná úhrada:
I. Investície pravé:
1. Podielom s prevádzkového zisku
2. Pôžičkou	52, 144. 000
3. Vlastnými prostriedkami	47. 000. 000	99, 144. 000
II. Obnova:
Vlastnými prostriedkami		5, 065. 000

Úhrnom		104, 209. 000

- 130 -

§ 4. Poštová sporitelňa.

§ 4. Poštová

/Patri do pôsobnosti Ministerstva
Náklady		Jednotlive	Úhrnom
Náklady
A. Prevádzkový rozpočet.
I. Prevádzková náklady:
1. Vlastné náklady prevádzkové:
a/ Platy stálych zamestnancov	7, 342. 800
b/ Ostatné náklady	4, 552. 600
c/ Odpisy	550. 000	12, 445. 400
2. Náklady správne /ústredné/:
a/ Platy stálych zamestnancov	-
b/ Ostatné náklady	-
c/ Odpisy
3. Náklady všeobecné:
a/ Penzie	-
b/ Ostatné náklady	3, 518. 200
c/ Odpisy	—	3. 518. 200	15, 963. 600
II. Úroky z investičných dlhov
III. Straty finančné:
1. Úroky	—
2. Iné straty finančné	—	-
IV. Iné náklady:
1. Platy stálych zamestnancov	-
2. Ostatné náklady	-
3. Odpisy	—
Súčet nákladov I. - IV.			15, 963. 600
V. Z i s k			6. 595. 900
Úhrnom			22. 559. 500
3. Zistenie konečného prebytku.
I. Prídely fondom dotovaným z rýdzeho zisku			1, 500. 000
II. Prídely základnému majetku:
a/ Splátky investičných dlhov
t/ Úhrada investícií z prevádzkového zisku		3. 744. 700	3, 744. 700
II. Konečný prebytok /odvod do štátnej pokladnice/			1. 351. 200
Úhrnom			6. 595. 900

- 131 -

§ 4. Poštová sporiteľňa.

sporiteľňa. financií. /

Ťažby	Jednotlive	Úhrnom
Ťažby	Ks
A. Prevádzkový rozpočet.
I. Prevádzkové ťažby
1. Vlastné ťažby prevádzkové	21, 940. 000
2. Iné ťažby prevádzkové	400. 000
3. Penzijné príspevky	219. 500	22, 559. 500
II. Zisky finančné:
1. Úroky	-
2. Iné zisky finančné	-
III. Iné ťažby
Súčet ťažieb I. - III.		22, 559. 500
IV. Strata
Úhrnom		22. 559. 500
B. Zistenie konečného prebytku.
Prevádzkový zisk		6, 595. 900
Úhrnom		6. 595. 900

- 132 -

§ 4. Poštová sporiteľňa.

§ 4. Poštová /Patrí do pôsobnosti

Náklady	Jednotlive	Úhrnom
Náklady	Ks
C. Investičný rozpočet.
Investičné náklady:
I. Investície pravé:
1. Nehnuteľnosti	10, 000. 000
2. Hnuteľnosti /inventár/	4. 000. 000	14, 000. 000
II. Obnova:
1. Nehnuteľnosti	-
2. Hnuteľnosti /inventár/	—
Úhrnom		14. 000. 000
		. ! i

§ 4. Poštová sporitelia.

sporitelia. Ministerstva financií. /

Ťažby	Jednotlive	Úhrnom
Ťažby	Ks
C. Investičný rozpočet.
Investičná úhrada:
I. Investície pravé:
1. Podielom z prevádzkového zisku	3, 744. 700
2. Pôžičkou	-
3. Vlastnými prostriedkami	10. 255. 300	14, 000. 000
II. Obnova:
Vlastnými prostriedkami	-	-
Úhrnom		14. 000. 000

-154-

§ 5. Slovenské železnice

§ 5 Slovenské /Patri do pôsobnosti
Náklady		Jednotlive	Úhrnom
Náklady		Ks
A. Prevádzkový rozpočet.
I. Prevádzkové náklady:
1. Vlastné náklady prevádzkové:
a/Platy stálych zamestnancov	382, 764. 000
b/Ostatné náklady	551, 984. 400
c/ Odpisy	73. 437. 600	1. 008 186. 000
2. Náklady správne /ústredné/:
a/Pláty stálych zamestnancov	32, 875 200
b/ Ostatné náklady	7, 287. 600
c/ Odpisy		40, 162, 300
3. Náklady všeobecné:
a/ Penzie	119, 739 700
b/ Ostatné náklady	24, 093, 100
c/ Odpisy		143, 832, 800	1. 192, 181. 600
II. Úroky z investičných dlhov			41, 392, 800
III. Straty finančné:
1. Úroky		-
2. Iné straty finančné		-	-
IV. Iné náklady:
1. Platy stálych zamestnancov		-
2. Ostatné náklady		-
3 Odpisy		-	-
Súčet nákladov ad I-IV			1. 233, 574, 400
V. Zisk			75, 073 600
Úhrnom			1. 308, 648, 000
B. Zistenie konečného prebytku
I. Prídely fondom dotovaným z rýdzeho zisku
II. Prídely základnému imaniu:
a/Splátky investičných dlhov		-
b/Splátky investičných dlhov podľa zák. 48/1942		69, 200, 000
o/Úhrada investícii z prevádzkového zisku		5, 873, 600	75. 073 600
III. Konečný prebytok /odvod štát. pokladnici/			-
Úhrnom			75, 073. 600

§ 5. Slovenské železnice.

železnice Ministerstva dopravy a verejných prác./

Ťažby	Jednotlive	Úhrnom
Ťažby	Ks
A. Prevádzkový rozpočet
I. Prevádzkové ťažby:
1. Vlastné ťažby prevádzkové	1. 202, 448, 000
2. Iné zisky finančné	102, 000. 000
3. Penzijné príspevky	-	1. 304, 448. 000
II. Zisky finanfinčné:
1 Úroky	1, 800, 000
2. Iné zisky finančné	2, 400. 000	4, 200. 000
III. Iné ťažby		-
Sučet ťažieb ad I-III		1. 308, 648. 000

IV. Strata		-
Úhrnom		1, 308, 648, 00
B. Zistenie konečného prebytku.

Konečný prebytok		75, 073, 60

Úhrnom		75, 073. 60

- 136 -

§ 5. Slovenské železnice

§ 5. Slovenské /Patrí do pôsobnosti

Nák1ady	Jednotlive	Úhrnom
Nák1ady	Ks
C. Investičný rozpočet.
Investičné náklady.
I. Investície pravé:
1. Nehnuteľnosti:
a/ Stavby budov	350, 000
b/ Stavby na železniciach	190, 815, 000
c/Stavby nových železníc	191, 200, 000
d/ Stavby na súkromných železniciach v štatnej	5, 238, 000
e/ Stavebné zariadenie pomocných závodov	9, 290, 000
f/ Stavebné zariadenie vedľajších závodov	3, 300, 000	400, 193, 000
Hnuteľnosti:
a/Vozidlá koľajové	31, 525. 700
b/ Vozidlá ostatné	14, 754. 000
c/ Vozidlá lanoviek	-
d/ Inventár náradie a strojné zariadenie prevádzkové.	2, 707, 900
e/Inventár, náradie a strojné zariadenie po- mocných závodov	1, 414, 400	51. 220. 600.
f/ inventár, náradie. a strojné zariadenie ved-ľajších závodov	818. 600	51. 220. 600.
I. Investície		451, 413, 600
II. Obnova:
1. Nehnuteľnosti:
a/ Stavby	39. 404, 400
b/Stavebné zariadenie pomocných závodov	519. 000
o/Stavebné zariadenie vadľajších závodov		29, 914, 400
2. Hnuteľnosti:
a/ Vozidlá koľajové	44, 736, 900
b/ Vozidlá cestné
c/ Vozidlá lanoviek
d/Inventár, náradie a strojné zariadenie pre-	8, 054, 100
e/Inventár, náradie a strojné zariadenie pomocných závodov	81 3. 800
f/ inventár, náradie a strojné zariadenie ved-	-	50, 861, 900
II. Obnova		80, 776, 200
1. Investície		451, 413. 600
Úhrnom		532, 189, 800

137 -

§ 9 Slovenské železnice

železnice. Ministerstva dopravy a verejných prác /

Ťažby	Jednotlive	Úhrnom
Ťažby	Ks
C. Investičný rozpočet.
Investičná úhrada.
I. Investície pravé:
1. Podielom z prevádzkového zisku	5, 875, 600
2, Pôžičkou	425, 540, 000
3. vlastnými prostriedkami	20, 000. 000	451, 413, 600
II. Obnova:
Vlastnými prostriedkami		80, 776, 200

Úhrnom		532, 189 80

§ 6. Štátne lesy a majetky.

§ 6. Štátne lesy /Patrí do pôsobnosti
Náklady		Jednotlive	Úhrnom
Náklady		Ks
A. Prevádzkový rozpočet.
I. Prevádzkové náklady:
1. Vlastné náklady prevádzkové:
a/ Platy stálych zamestnancov	37, 222. 200
b/ Ostatné náklady	585, 011. 800
c/ Odpisy /amortizačné/	11. 251. 500	533, 485. 500
2; Náklady správne /ústredné/:
a/ Platy stálych zamestnancov	12, 283. 600
b/ Ostatné náklady	9, 511. 400
c/ Odpisy /amortizačné/	618. 900	22, 413, 900
3 Náklady všeobecná
a/ Penzie	6, 889. 400
b/ Ostatné náklady	1, 447. 600
c/ Odpisy /amortizačné/		8. 337. 000	664, 236. 400
II. Úroky z investičných dlhov			1, 708 100
III. Straty finančné:
1. Úroky		822, 100
2. Iné straty finančné		1. 610. 900	2, 433, 000
IV. Iné náklady:
/Voluptuár, patronát, ostatné/
1. Platy stálych zamestnancov		204, 600
2. Ostatné náklady		6, 303, 000
3. Odpisy / amortizačné		357 600	6. 865. 200
Súčet nákladov ad I - IV			675. 242. 700
V Zisk			98. 932, 500
	Úhrnom		774. 175. 200
B. Zistenie konečného prebytku
I. Prídely fondom, dotovaným a rýdzeho zisku			-
II Prídely základnému majetku:
a/ Splátky investičných dlhov podľa zák, č 48/1942 Sl. z		4, 200, 000
b/ Úhrada investícií z prevádzkového zisku		52. 500, 000	56. 700. 000
III. Konečný prebytok /odvod štátnej pokladnici/			42. 232. 500
	Úhrnom		98. 932. 500

§ 6. Štátne lesy a majetky.

a majetky. Ministerstvo hospodárstva. /

	Ťažby	Jednotlive	Úhrnom
	Ťažby	Ks
	A. Prevádzkový rozpočet.
	Prevádzkové tažby:
	1. Vlastné ťažby prevádzkové	770, 985. 000
	2. Iné ťažby prevádzkové	1, 312. 400
	3. Penzijné príspevky	1. 429. 300	773, 726. 700
II.	Zisky finančné:
	1. Úroky	409. 200
	2. Iné zisky finančné	1. 000	410, 200

III.	Iné ťažby /voluptuár, patronáty ostatné/		38, 300
	Súčet ťažieb ad I-III		774, 175. 200
IV.	Strata
	Úhrnom		774, 175. 200
	B. Zistenie konečného prebytku. Prevádzkový zisk		98, 932, 500
	Úhrnom		98, 932. 500

§ 6 Štátne lesy a majetky.

§ 6. Štátne lesy /Patrí do pôsobnosti

Náklady	Jednotlive	Úhrnom
Náklady	Ks
C. Investičný rozpočet
Investičné náklady:
I, Investície pravé:
1. Nehnuteľnosti:
a/ Pozemky	17, 000 000
b/ Meliorácie dočasné	235, 000
c/ Stavby pozemné	22, 540 000
d/ Stavby pomocné	740 000
e/ Stavby ostatné	95 000
f/ Dopravné prostriedky	4, 730 000	45, 340 000
Hnuteľnosti:
a/Inventár mŕtvy	7, 160. 000
b/ Inventár živý	mm	7. 160, 000
Investície pravé/úhrnom/.		52, 500 000
II obnova:
1. Nehnuteľnosti:
a/ Pozemky	-
b/ Meliorácie dočasné	200 000
c/ Stavby pozemné	9, 635, 000
d/ Stavby pomocné	355 000
e/ Stavby ostatné	250, 000
f/ Dopravné prostriedky	4. 325 000	14. 765 000
2. Hnuteľnosti:
a/ Inventár mŕtvy	2, 735 000
b/ Inventár živý	2, 500, 000	5, 235, 000
Obnova /úhrnom/		20, 000. 000
Investičné náklady /úhrnom/		72, 500 000

§ 6. Štátne lesy a majetky.

a majetky,

Ministerstva hospodárstva /

Ťažby	Jodnotlive	Úhrnom
Ťažby	Ks
C. Investičný rozpočet.
Investičná úhrada:
II Investície pravé:
1. Podielom z prevádzkového zisku	52, 500 000
2. Pôžičkou	-
3. Vlastnými prostriedkami		52, 500, 000

II- Obnova:
Vlastnými		20, 000, 000

Investičná úhrada /úhrnom/		72, 500 000

- 142-

§ 7. Štátne majetky poľnohospodárskych

§ 7. Štátne majetky poľnohospodárskych /patrí do pôsobnosti

§ 7. Štátne majetky poľnohospodárskych /patrí do pôsobnosti
Náklady		Jednotlive	Úhrn
Náklady		Ks
A, Prevádzkový rozpočet.
I Prevádzkové náklady:
1. Vlastné náklady prevádzkové:
a/ Platy stálych zamestnancov	981, 000
b/ Ostatné náklady	11, 187. 200
c/ Odpisy	349. 000	12, 517. 200
2. Náklady správne /ústredné/:
a/ Platy stálych zamestnancov
b/ Ostatné náklady	158. 000
c/ Odpisy	-	188. 000
3. Náklady všeobecné:
a/ Penzia	-
b/ Ostatné náklady	-
c/ Odpisy		-	12, 705. 200
II, Úroky z investičných dlhov			56. 100
III. Straty finančné:
1. Úroky		-
2. Iné straty finančné		-
IV. Iné náklady:
1. Platy stálych zamestnancov.		-
2. Ostatné náklady		-
3. Odpisy		-	-
Súčet nákladov ad I -IV			12, 761. 300
V. Z i s k			234. 100
Úhrnom			12, 995. 400
B. Zistenie konečného prebytku.
1. Prídely fondom, dotovaným z čistého zisku			-
II. Prídely základnému majetku:
a/ Splátky investičných dlhov.		-
b/ Úhrada investícií z prevádzkového zisku		234. 100	234. 100
III. Konečný prebytok /odvod štátnej pokladnici			-
			234. 100

-143 -

škôl a výskumných ústavov poľnohospodárskych.

Škôl a výskumných ústavov poľnohospodárskych.
Ministerstva hospodárstva. /
Ťažby	Jednotlive	Úhrnom
Ťažby	Ks
A. Prevádzkový rozpočet
I. Prevádzkové ťažby:
1. Vlastné ťažby prevádzkové	12, 995, 400
2. Iné ťažby prevádzkové	-
3. Penzijné príspevky	-	12, 995. 400
II. Zisky finančné:
1. Úroky
2. Iné zisky finančné		-
III. Iné ťažby
Súčet ťažieb ad I. -III.		12, 995, 400


IV Strata		-
Úhrnom		12, 995, 400
B. Zistenie konečného prebytku.
Prevádzkový zisk		234. 100

Úhrnom		234. 100

§ 7. Štátne majetky poľnohospodárskych

/Patrí do pôsobnosti

Náklady	Jednotlive	Úhrnom
Náklady	Ks
C. Investičný rozpočet.
Investičné náklady:
I. Investície pravé:
1. Nehnuteľnosti:
a/ Pozemky	1, 055. 700
b/ Stavby pozemné a ostatné	11, 000. 000
c/ Dopravné prostriedky /lesné cesty, hradská, nádrže, hate a brejové opav-	80, 000
d/ Meliorácie dočasné a stavby pomocné /meliorácie poľné a lesné, vodovody,	864. 300	13, 000. 000
2, Hnuteľnosti:
a/ Inventár živý	1, 000, 000
b/ Inventár mŕtvy	1, 000, 000	2, 000. 000
Investície pravé /úhrnom/		15, 000, 000
II. Obnova:
1. Nehnuteľnosti:
a/ Stavby pozemné a ostatné	180. 000
b/ Dopravné prostriedky	33 000
c/ Meliorácie dočasné a stavby pomocné.	134, 000	347, 000
Hnuteľnosti:
a/ Inventár živý	1, 000
b/ Inventár mŕtvy	1. 000	2. 000
Obnova /úhrnom/		349, 000
Investičná náklady /úhrnom/		15, 349, 000

škôl a výskumných ústavov poľnohospodáraskych.

Škôl a výsknamých ústavov poľnohospodárskych. Ministerstva hospodárstva. /

Ťažby	Jednotlive	Úhrnom
Ťažby	Ks
C. Investičný rozpočet.
Investičná úhrada:
I. Investície pravé:
1. Podielom z prevádzkového zisku	234. 100
2. Pôžičky	14. 765. 900
3. vlastnými prostriedkami		15, 000. 000
II. Obnova:
Vlastnými prostriedkami		349. 000

Investičná úhrada /úhrnom/		15, 349. 000

-146-

§ 8. Vojenské lesné podniky

§ 8. Vojenské /Patrí do pôsobnosti
Náklady		Jednotlive	Úhrnom
Náklady		Ks
A. Prevádzkový rozpočet
I. Prevádzkové náklady:
1. Vlastné nálady prevádzkové:
a/ Platy stálych zamestnancov	2. 802 000
b/ Ostatné náklady	20, 789. 300
c/ Odpisy	504 000	24, 095. 300
2 Náklady správne /ústredné/:
a/ Platy stálych zamestnancov	499 600
b/ Ostatné náklady	595 700
c/ Odpisy	52, 500	1, 147, 800
3 Náklady všeobecné:
a/ Penzie	72, 000
b/ Ostatné náklady
c/ Odpisy		72 000	25. 315. 100
II Úroky z investičných dlhov			-
II Straty finančné:
1. Úroky		2 600
2 Iné straty finančné		100 000	102, 600
IV Iné náklady:
1 Platy stálych zamestnancov
2. Ostatné náklady		156 300
3. Odpisy		-	156, 300
Súčet nákladov ad I - IV			25. 574 000
V. Zisk			7, 644. 100
Úhrnom			33, 218 100
B Zistenie konečného prebytku.
1 Prídely fondom dotovaným z rýdzeho zisku		-
II. Prídely základného majetku:
a/ Splátky investičných dlhov
b/ Úhrada investícii z prevádzkového zisku		406, 000	406. 000
III Konečný prebytok /odvod štátnej pokladnici/			7, 238, 100
Úhrnom			7. 644, 100

- 147 -

§ 8. Vojenské lesné podniky

lesné podniky.

Ministerstva národnej obrany. /

Ťažby	Jednotlive	Úhrnom
Ťažby
A Prevádzkový rozpočet
I. Prevádzkové ťažby:
1. Vlastné ťažby prevádzkové	31. 498. 500
2 Iné ťažby prevádzkové	1. 586 700
3. Penzijné príspevky	54 900	33. 150 100
II Zisky finančne:
1. Úroky	65, 000
2 Iné zisky finančná	3, 000
III. Iné ťažby /voluptuár, patronát. ostatné/
Súčet ťažieb ad I - III		33. 218 100
IV Strata.
Úhrnom		33 218 100
B Zistenie konečného prebytku
Prevádzkový zisk		7 644, 100
Úhrnom		7. 644 100

§ 8 Vojenské lesné podniky.

§ 8 Vojenské /Patrí do pôsobnosti
Náklady	Jednotlive	Úhrnom
Náklady
C. Investičný rozpočet.
Investičné náklady
I. investície prave:
1 Nehnuteľnosti:
a/Pozemky
b/ Stavby	50. 000	50. 000
2. Hnuteľnosti
a/ Inventár živý
b/ Inventár mŕtvy	356 000	356, 000
I. Investície pravé /úhrnom/		406, 000
II. Obnova:
1. Nehnúteľnosti:
a/ Pozemky	-
b/ Stavby	-
2 Hnuteľnosti:
a/ Inventár živý
b/ Inventár mŕtvy	424. 300	424. 300
II. Obnova /úhrnom/		424, 300
Investičné náklady /úhrnom/		830 300

§ 8 Vojenské lesné podniky

lesné podniky.

Ministerstva národnej obrany/

Ťažby	Jednotlive	Úhrnom
Ťažby	Ks
C Investičný rozpočet.
Investičná úhrada.
1. Investície pravé:
1. Podielom z prevádzkového zisku	406, 000
2. Pôžičkou	-
3. Vlastnými prostriedkami	-	406. 000
II. Obnova:
Vlastnými prostriedkami		424, 300
Investičná úhrada /úhrnom/		830. 300

- 150-

§ 9. Štátne banské a hutnícke závody.

§ 9. štátna banské /Patrí pôsobnosti
Náklady		Jednotlive	Úhrnom
Náklady		Ks
A. Prevádzkový rozpočet.
I. Prevádzkové náklady:
1. Vlastné náklady prevádzkové:
a/ Platy stálych zamestnancov	1, 076. 800
b/ Ostatné náklady	243. 187. 800
c/Odpisy	8, 926. 400
d/ Predaj	3, 400. 400	256, 591. 400
2. Náklady správne /ústredné/:
a/ Platy stálych zamestnancov	1, 889. 900
b/ Ostatné náklady	5, 923, 000
c/ Odpisy	95, 900	7, 908. 800
3. Náklady všeobecné:
a/ Penzie	8, 220. 000
b/ Ostatné	4, 651. 500
c/ Odpisy	1, 100	12. 872, 600	277, 372, 800
II Úroky a investičných dlhov			326. 200
III. Straty finančné:
1. Úroky		800. 000
2. Iné straty finančné
3. Odpisy			800. 000
IV. Iné náklady:
1. Platy stálych zamestnancov
2. Ostatné náklady		1, 670, 000
3. Odpisy			1. 670. 000
Súčet nákladov ad I. -IV.			280, 169. 000
V. Zisk			150. 400
Úhrnom			280, 319. 400
B Zistenie konečného schodku:
Prevádzkový zisk		150 400
I. Prídely fondom dotovaným z rýdzeho zisku		-
II. Prídely základnému majetku:
a/ Splátky investičnych dlhov dľa zák. 48/42		2, 700, 000
b/ Úhrada investícií z prevádzkového zisku			2, 549. 600
Úhrnom			2, 549. 600

- 151 -

§ 9. Štatne banské a hutnícke závody.

a hutnícke závody Ministerstva dopravy a verejných prác. /

Ťažby	Jednotlive	Úhrnom
Ťažby	Ks
A. Prevádzkový rozpočet
1. Prevádzkové ťažby
1. Vlastné ťažby prevádzkové	278, 221. 800
2. Iné ťažby prevádzkové	263. 000
3. Penzijné príspevky	1. 569. 200	280, 054. 000

II. Zisky finančné:
1. Úroky	177, 500
2. Iné zisky finančné	-	177. 500
III. Iné ťažby		87, 900
Súčet ťažieb ad I. - III		280, 319. 400

Úhrnom		280, 319. 400
B. Zistenie konečného schodku
Konečný schodok hradaný hradený pokladnicou		2, 549, 600
Úhrnom		2. 549. 600

§ 9. Štátne banské a hutnícke závody.

§ 9. Štátné banské /Patrí do pôsobnosti
Náklady	Jednotlive	Úhrnom
Náklady	Ks
C. Investičný rozpočet
Investičné náklady:
I. Investície pravé:
1. Nehnuteľnosti:
a/ Pozemky	542. 000
b/ Stavby	558. 000
c/ Pevné zariadenia	3, 980. 000
d/ Budovy	4, 910. 000
e/ Banský majetok	-	9. 990. 000
2. Hnuteľnosti
a/ Stroje	1, 567. 000
b/ Zariadenie	1, 640. 000	3. 207, 000
Investície pravé /úhrnom/		15, 197. 000
II. Obnova:
1. Nehnuteľnosti:
a/ Pozemky
b/ Stavby	8, 936, 000
c/ Pevné zariadenia	600. 000
d/ Budovy	1, 270. 000
e/ Banský majetok	-	10, 806. 000
2. Hnuteľnosti
a/ Stroje	630. 000
b/ Zariadenia	2, 940, 000	3. 570. 000
Obnova /úhrnom/		14, 376. 000
Investičné náklady /úhrnom/		27, 573, 000

§ 9. Štátne banské a hutnícke závody.

a hutnícke závody.

Ministerstva dopravy a verejných prác. /

Ťažby	Jednotlive	Úhrnom
Ťažby	Za
C. Investičný rozpočet
Investičná úhrada:
I. Investície pravé:
1. Podielom z prevádzkového zisku
2. Pôžičkou	13. 197. 000
3. Vlastnými prostriedkami	-	13, 197, 000
II. Obnova:
vlastnými prostriedkami		14. 376. 000

Investičná úhrada /úhrnom/		27, 573. 000

-154 -

§ 10. Štátne kúpele.

§ 10. Štátne /Patrí do pôsobnosti
Náklady		Jednotlive	Úhrnom
Náklady
A. Prevádzkový rozpočet.
I. Prevádzkové náklady:
1. Vlastné náklady prevádzkové!
a/ Platy stálych zamestnancov
b/Ostatné náklady	31, 184. 800
c/ Odpisy	3. 153. 200	34. 338. 000
2. Náklady správne ústredné]/
a/ Platy stálych zamestnancov	-
b/ Ostatné náklady	884. 200
c/ Odpisy	20. 000	904. 200
3. Náklady všeobecné:
a/ Penzie
b/ Ostatné náklady
c/ Odpisy		-	35, 242. 200
II. Úroky z ivestičných dlhov			1, 322. 100
III. Straty finančné:
1. Úroky		1, 600. 000
2. Iné straty finančné			1, 600. 000
IV. Iné náklady
1. Platy stálych zamestnancov
2. Ostatné náklady		—
3. Odpisy		-	-
Súčet nákladov ad 1. -IV			38, 164. 300
V. Zisk			686. 900
Úhrnom			38. 851. 200
B. Zistenie konečného prebytku.
I. Splátky investičnych dlhov			-
II. Úhrada investícii z prevádzkového zisku			686. 900
Úhrnom			686. 900

-155 -

§ 10. Štátne kúpele.

kúpele Ministerstva vnútra: /

Ťažby	Jednotlive	Úhrnom
Ťažby	Ks
A. Prevádzkový rozpočet.
I. Prevádzkové ťažby.
1. Vlastné ťažby prevádzkové	38, 163. 500
2. Iné ťažby prevádzkové	682. 700
3. Penzijné príspevky	-	38, 846. 200
II. Zisky finančné:
1. Úroky	5. 000
2. Iné zisky finančné	-	5. 000
III. Iné ťažby		-
Súčet ťažieb ad I. - III		38, 851. 200
IV. Strata
Úhrnom		38, 851. 200
B. Zistenie konečného prebytku.		686. 900
Úhrnom		686. 900

§ 10. Štátne kúpele.

§ 10. Štáne /Patrí do pôsobnosti
Náklady	Jednotlive	Úhrnom
Náklady	Ks
C. Investičný rozpočet.
Investičné náklady.
I. Investície pravé:
1/ Nahnuteľnosti:
a/ Budovy	11, 130. 000
b/ Komunikácie, záhrady, parky a pozemky	1, 840. 000
c/Pramene, vodovody, kanalizácie a iné	350. 000	13, 320. 000
2/ Hnuteľnosti	2, 955. 000	2. 955. 000
I. Investície pravé /úhrnom/		16. 275. 000
II. Obnova:
l/ Nehnuteľnosti:
a/ Budovy	1, 410. 000
b/ Komunikácie, záhrady, parky a pozemky	135, 000
c/ Pramene, vodovody, kanalizácie a iné	200. 000	l, 745. 000
2/ Hnuteľnosti:
a/ Inventár živý	-
b/ Inventár mŕtvy	1, 412. 000	1. 412. 00C
II. Obnova /úhrnom/		3. 157. 000
Investičné náklady /úhrnom/		19. 432. 000

§ 10. Štátne kúpele

kúpele Ministerstva vnútra: /

Ťažby	Jednotlive	Úhrnom
Ťažby	Ks
C. Investičný rozpočet.
Investičná úhrada.
I. Investície pravé:
1. Podieľom z prevádzkového zisku	686. 900
2. Pôžičkou	15, 588. 100
3. Vlastnými prostriedkami		16, 275. 000
II. Obnova
Vlastnými prostriedkami		3, 157. 000

Investičná úhrada /úhrnom/		19, 432, 000

§ 11. Riaditeľstvo pre cestovný ruch.

§ 11. Riaditeľstvo pre /Patrí do pôsobnosti Minis-
Náklady		Jednotlive	Úhrnom
Náklady		Ks
A. Prevádzkový rozpočet.
I. Prevádzkové náklady:
1. Vlastné náklady prevádzkové:
a/ Platy stálych zamestnancov
b/ ostatné náklady	2, 113. 200
c/ Odpisy	12. 500	2, 123. 700
2. Náklady správne /ústredné/:
a/ Platy stálych zamestnancov
b/ ostatné náklady
c/ Odpisy
3. Náklady všeobecné:
a/ Penzie
b/ Ostatné náklady
c/ Odpisy			2, 125. 700
II. Úroky z investičných dlhov
III. Straty finančné:
1. Úroky		-
2. Iné straty finančné		-
IV, Iné náklady;
1. Platy stálych zamestnancov		-
2. Ostatné náklady		-
3. Odpisy		-	-
Súčet nákladov ad 1. - IV.			2, 125. 700
V. Zisk			-
Úhrnom			2, 125, 700
B. Zistenie konečného schodku.
Prevádzková strata			850. 700
II. Splátky investičných dlhov			-
Úhrnom			850. 700

§ 11 Riaditeľstvo pre cestovný ruch.

cestovný ruch. terstva hospodárstva/

Ťažby	Jednotlive	Úhrnom
Ťažby	Ks
A. Prevádzkový rozpočet:
I. Prevádzkové ťažby:
1 Vlastné ťažby prevádzkové	1, 275. 000
2, Iné ťažby prevádzkové
3. Penzijné príspevky		1, 275. 000
II. Zisky finančné:
1. Úroky
2. Iné zisky finančné:	-	-
III. Iné ťažby
Súčet ťažieb ad I. - III.		l, 275, 000
IV. strata		850. 000
Úhrnom		2, 125, 700
B Zistenie konečného schodku.
Konečný schodok hradený štátnou poklad.		850 700
Úhrnom		850. 700

- 160-

§ 11. Riaditeľstvo pre cestovný ruch,

§ 11. Riaditeľstvo pre / Patrí do pôsobnosti Mini-
Náklady	Jednotlive	Úhrnom
Náklady	Ks
C. Investičný rozpočet.
I. Investície pravé:
1. nehnuteľnosti	-
2. Hnuteľnosti	-	-
Investície pravé /úhrnom/		-
II Obnova:
1. nehnuteľnosti	-
2. Hnuteľnosti	-	-
Obnova /úhrnom/		-
Investičné náklady /úhrnom/		-

§ 11. Riaditeľstvo pre cestovný ruch

cestovný ruch

Ministerstvo hospodárstva /

Ťažby	Jednotlive	Úhrnom
Ťažby	Ks
C. Investičný rozpočet Investičná úhrada
1. Investície pravé:
1. Podielom z prevádzkového zisku	-
2. Pôžičkou
3. Vlastnými prostriedkami
II. Obnova:
Vlastnými prostriedkami		-
Investičná úhrada /úhrnom/

- 162-

§ 12. Visutá lanovka na Lomnický štít.

§ 12. Visutá lanovka /patri do pôsobnosti
Náklady		jednotlive	Úhrnom
Náklady		Ks
A. Prevádzkový rozpočet.
I. Prevádzková náklady:
1. Vlastná náklady prevádzkové:
a/ Platy stálych zamestnancov	—
b/ Ostatné náklady	1, 254, 900
c/ Odpisy	900. 000	2, 154, 900
2. Náklady správe /ústredné/:
a/ Platy stálych zamestnancov	—
b/ Ostatné náklady	134. 900
c/ Odpisy		134. 900
3. Náklady všeobecná:
a/ Penzie
b/ Ostatné náklady
c/ Odpisy			2, 289. 800
II. Úroky z investičných dlhov			660. 100
III. Straty finančné:
1. Úroky		—
2. Iné straty finančné			-. -
IV. Iné náklady:
1. Platy stálych zamestnancov..
2. Ostatné náklady
3. Odpisy
Súčet nákladov ad I. IV			2, 949. 900
V. Zisk
Úhrnom			2. 949. 900
B. Zistenie konečného schodku.
I. Prevádzková strata			2, 220. 400
II. Splátky investičných dlhov			347. 700
Úhrnom			2. 568, 100

§12. Visutá lanovka na Lomnický štít.

na Lomnický štít. Ministerstva vnútra: /

Ťažby	Jednotlive	Úhrnom
Ťažby	Ks
A. Prevádzkový rozpočet.
I. Prevádzkoví tažby:
1. Vlastné ťažby prevádzkové	727. 500
2. Iné ťažby prevádzkové	2. 000
3. Penzijné príspevky	-	729. 500
II. Zisky finančné:
1. Úroky	-
2. Iné zisky finančné	-	—. —
III. Iné ťažby	-
Súčet ťažieb ad I. -III.		729. 500
IV. Strata		2. 220. 400
Úhrnom		2. 949. 900
B. Zistenie konečného schodka.
Konečný schodok hradený štátnou pokladnicou		2. 568. 100
Úhrnom		2. 568. 100

§ 12. Visutá lanovka na Lomnický štít

§ 12. Visutá lanovka / Patrí do pôsobnosti
Náklady	Jednotlive	Úhrnom
Náklady	Ks
C. Investičný rozpočet
Investičné náklady
I. Investície pravé:
1. Nehnuteľnosti:
a/ Pozemky	-
b/ Železné konštrukcie	250, 000
c/ Laná	400, 000
d/ Budovy	150, 000
e/ Iné nehnuteľnosti		800. 000
2. Hnuteľnosti
a/ Strojné zariadenie	100. 000
b/ Elektrická výzbroj	-
c/ Vozy /kabíny/	-
d/ Ostatné zariadenie strojne	-
e/ Vnútorné zariadenie budov	-	100. 000
I. Investície pravé /úhrnom/		900. 000
II. Obnova:
1. Nehnuteľnosti:
a/ Pozemky
b/železné konštrukcie
c/ Laná	-
d/ Budovy	20, 000
e/ Iné nehnuteľnosti	-	20. 000
2. Hnuteľnosti:
a/Strojné zariadenie	-
b/ Elektrická výzbroj	-
c/ Vozy /kabíny/	-
d/ Ostatné zariadenia strojne	30, 000
e/Vnútorné zariadenie budov	10. 000	40. 000
II. Obnova /úhrnom/		60. 0. 00
Investičné náklady /úhrnom/		960, 000

§ 12. Visutá lanovka na Lomnický štít.

na Lomnicky štít. Ministerstva vnútra: /

Ťažby	Jednotlive	Úhrnom
Ťažby	Ks
C. Investičný rozpočet.
Investičná úhrada.
I. Investície pravé:
	-
2. Pôžičkou	900. 000
3. Vlastnými prostriedkami	-	900. 000
II. Obnova:
Vlastnými prostriedkami		60. 000

Investičná úhrada /úhrnom/		960. 000

§13 Ústav pre školský a osvetový film

§ 13. Ústav pre školský / Patri do pôsobnosti
Náklady		Jednotlive	Úhrnom
Náklady		Ks
A. Prevádzkový rozpočet
I. Prevádzkové náklady:
1. Vlastné náklady prevádzkové:
a/ Platy stálych zamestnancov	392 700
b/ Ostatné náklady	447 000
c/ Odpisy	400 000	1, 239. 700
2. Náklady správne /ústredné/:
a/ Platy stálych zamestnancov	246 800
b/ Ostatné náklady:	245 500
c/ Odpisy	20, 000	512, 300
3. Náklady všeobecné:
a/ Penzie	-
b/ Ostatné náklady
c/ Odpisy	-		1, 752 000
II. Úroky z investičných dlhov			-
III. Straty finančné:
1 úroky
2. Iné straty finančné			-
IV. Iné náklady:
1. Platy stálych zamestnancov.
2 Ostatné náklady		-
3. Odpisy			-
Súčet nákladov ad I-IV			1, 752 000
V. Zisk			185, 000
Úhrnom			1. 937 000
B Zistenie konečného prebytku
I. Prídely fondom dotovaným z čistého zisku
II. Prídely základnému imaniu:
a/ Splátky investičných dlhov.
b/ Úhrada investícii z prevádzkového zisku		185, 000	185. 000
III. Konečný prebytok /odvod štátnej pokladnici/
Úhrnom			185 000

§ 13 Ústav pre školský a osvetový film.

a osvetový film

Ministerstva školstva a národnej osvety /

Ťažby	Jednotlive	Úhrnom
Ťažby	KS
A. Prevádzkový rozpočet.
I Prevádzkové ťažby:
1 Vlastné ťažby prevádzkové	1. 897, 000
2 Iné ťažby prevádzkové	40, 000
3 Penzijné príspevky	-	1. 937 000
II Zisky finančné:
1 Úroky
2. Iné zisky finančné
II Iné ťažby		-
Súčet ťažieb ad I-III		1. 937 000

IV Strata
Úhrnom		1, 937. 000
B. Zistenie konečného prebytku
Prevádzkový zisk		185 000

Úhrnom		185, 000

§ 13. Ústav pre školský a osvetový film

§ 13 Ústav pre školský /patrí do pôsobnosti.

Náklady	Jednotlive	Úhrnom
Náklady	Ks
C Investičný rozpočet
Investičné náklady
I. Investície pravé		711, 100
II. Obnova

Úhrnom		711, 100

§ 13 Ústav pre školský a osvetový film.

a osvetový film.

Ministerstva školstva a národnej osvety

Ťažby	Jednotlive	Úhrnom
Ťažby	KS
C. Investičný rozpočet
Investičná úhrada
I Investície pravé
1. Podielom z prevádzkového zisku	185, 000
2 Pôžičkou
3 Vlastnými prostriedkami	526, 000	711, 100
II Obnova:
Vlastými prostriedkami
Úhrnom		711, 100

170-

§ 14. Štátna tlačiareň.

	§ 14. Štátna /Patrí, do pôsobnosti
Náklady		Jednotlive	Úhrnom
Náklady		Ks
A. Prevádzkový rozpočet.
I. Prevádzkové náklady:
1. Vlastné náklady prevádzkové:
a/ Platy stálych zamestnancov
b/ Ostatné náklady	5, 967. 800
c/ Odpisy	170. 000	6, 167. 800
2. Náklady spravne /ústredné/:
a/ Platy stálych zamestnancov.	150, 600
b/ Ostatné náklady	197. 900
c/ Odpisy	6. 000	354. 500
3. Náklady všeobecné t
a/ Penzie	35, 000
b/Ostatné náklady	-
c/ Odpisy		35. 000	6, 557, 300
II. Úroky z investičných dlhov			35. 000
III. Straty finančné:
1. Úroky		20. 000
2. Iné straty finančné		-	20. 000
IV. Iné náklady:
1. Platy stálych zamestnancov		_
2. Ostatné náklady		8. 000
3. Odpisy		3. 000	11. 000
Súčet nákladov I. -IV.			6, 621. 300
V. zisk			609. 700
Úhrnom			7. 231. 000
B. Zistenie konečného prebytku.
I. Prídely fondom dotovaným z čistého zisku		-
II. Prídely základnému imaniu:
a/ Splátky investičných dlhov		-
b/ Úhrada investícií z prevádzkového zisku.		499. 700
c/ Splátka inv. dlhov podľa zák. č. 48/42 Sl. z		110. 000	609. 700
III. Konečný prebytok /odvod štátnej pokladnici/			—
Úhrnom			609. 700

§ 14. Štátna tlačiareň.

tlačiareň.

Ministerstva národnej obrany/.
Ťažby	Jednotlive	Úhrnom
Ťažby	Ks
A. Prevádzkový rozpočet.
I. Prevádzkové ťažby:
1. Vlastné ťažby prevádzkové	7, 197. 000
2. Iné ťažby prevádzkové	-
3. Penzijné príspevky	17. 000	7, 214, 000
II. Zisky finančné:
1. Úroky	2. 000
2. Iné ťažby finančné		2. 000
III. Iné ťažby		15. 000
Súčet ťažieb I. -III		7, 231. 000
IV. Strata
Úhrnom		7, 231. 000
B. Zistenie konečného prebytku.
I. Prevádzkový zisk		609. 700
Úhrnom		609. 700
Úhrnom		]

§ 14. Štátna tlačiareň.

§ 14. Štátna /Patrí do pôsobnosti

Náklady	Jednotlive	Úhrnom
Náklady	Ks
C. Investičný rozpočet.
Investičné náklady.
I. Investície pravé:
1. Nehnuteľnosti
2. Hnuteľnosti /inventár/	660, 000	660, 000
II. Obnova:
1. Nehnuteľnosti	-
2. Hnuteľnosti /inventár/	285. 000	285. 000
Investičné náklady /úhrnom/		945, 000

§ 14. Štátna tlačiareň.

tlačiareň.

Ministerstva národnej obrany/.

Ťažby	Jednotlive	Úhrnom
Ťažby	Ks
C. Investičný rozpočet.
Investičná úhrada.
I Investície pravé:
1. Podielom z prevádzkového zisku	609. 700
2. Pôžičkou	50, 300
3. Vlastnými prostriedkami	—	660. 000
II. Obnova:
Vlastnými prostriedkami		285. 000
Investičná úhrada/úhrnom/		945. 000

- 174 -

Slovenská tlačová kancelária.

§ 15. Slovenská tlačová /Patrí do pôsobnosti
Náklady		Jednotlive	Úhrnom
Náklady		Ks
A. Prevádzový rozpočet
I. Prevádzkové náklady:
1 Vlastné náklady prevádzkové:
a/ Platy stálych zamestnancov
b/ Ostatné náklady	3. 655 500
c/ Odpisy	10. 000	3, 665. 500
2. Náklady správne /ústredné/:
a/ Platy stálych zamestnancov	32, 700
b/ Ostatné náklady	253. 600
c/ Odpisy	700	287, 000
3. Náklady všeobecné
a/ Penzie	-
b/ Ostatné náklady
c/ Odpisy	-	-	3. 952. 500
II Úroky z investičných dlhov
III. Straty finančné:
1 Úroky		-
2. Iné straty finančné		-
IV. Iné náklady
1. Platy stálych zamestnancov		-
2. Ostatné náklady
3. Odpisy			-
Súčet nákladov ad -I-IV			3, 952. 500
V. Zisk			-
Úhrnom			3. 952. 500
B, Zistenie konečného schodku
1. Prevádzková strata			3, 654, 900
II. Prídely základnému majetku			-
III. Splátky investičných dlhov			-
Úhrnom			3, 654. 900
!

- 175 -

§ 15. Slovenská tlačová kancelária.

Kancelária.

predsedníctva vlády. /

Ťažby	Jednotlive	Úhrnom
Ťažby	Ks
A. Prevádzkový rozpočet.
I. Prevádzkové ťažby:
1. Vlastné ťažby prevádzkové	297. 600
2. Iné ťažby prevádzkové	-
3. Penzijné príspevky		297. 600
II. Zisky finančné:
1. Úroky
2. Iné zisky finančné
III: Iné ťažby	-
Súčet ťažieb ad I. -III.		297. 600

IV. Strata		5, 654-900
Úhrnom		3, 952. 500
B. Zistenie konečného schodku Konečný schodok, hradený štátnou pokladnicou		3, 654. 900

Úhrnom		3, 654, 900

§ 15. Slovenská tlačová kancelária.

§ 15 Slovenská tlačová /Patrí do pôsobnosti

Náklady	Jednotlive	Úhrnom
Náklady
C. Investičný rozpočet.
Investičné náklady.
I. Investície pravé:
1. Nehnuteľnosti	—
2. Hnuteľnosti: a/ Stroje	20. 000	20. 000
II. Obnova:
1. Nehnuteľnosti
2. Nehnuteľnosti: a/ stroje	10. 000
b/ Inventár	20. 000	30, 000
Úhrnom		50. 000

- 177 -

§ 15. Slovenská tlačová kancelária.

kancelária Predsedníctva vlády. /

Ťažby	Jednotlive	Úhrnom
Ťažby	Ks
C. Investičný rozpočet.
Investičná úhrada.
I. Investície pravé:
1. Podielom z prevádzkového zisku
2. Pôžičkou alebo preddavkom	20. 000
3. Vlastnými prostriedkami	-	20. 000
II Obnova:
Vlastnými prostriedkami	30, 000	30. 000
Úhrnom		50. 000

- 178 -

§ 16 Štátne nakladateľstvo

§ 16 Štátne /Patrí do pôsobnosti

Náklady		Jednotlive	Úhrnom
Náklady		Ks
A Prevádzkový rozpočet.
1 Prevádzkové náklady:
1. Vlastné náklady prevádzkové:
a/ Platy stálych zamestnancov
b/ Ostatné náklady	3. 334, 000
c/ Odpisy	28. 000	3. 362 000
2. Náklady správne /ústredné/:
a/ Platy stálych zamestnancov	727 700
b/ Ostatné náklady	358 600
c/ Odpisy		1. 086 300
5. Náklady všeobecné:
a/ Penzie	-
b/ Ostatné náklady
c/ Odpisy			4. 446 300
II. Úroky z investičných dlhov
III Straty finančné:
1 Úroky		-
2. Iné straty finančné		-
IV Iné náklady:
1 Platy stálych zamestnancov		-
2 Ostatné náklady		-
3. Odpisy		-
Súčet nákladov ad I-IV			4. 448 300
V. Zisk
Úhrnom			4. 448, 300
B Zistenie konečného prebytku
I Prídely fondom dotovaným z čistého zisku			-
II. Prídely základnému imaniu:
a/ Splátky investičných dlhov
b/ Úhrada investícií z prevádzkového zisku		—	-
III Konečný prebytok /odvod štátnej pokladnici/			-
Úhrnom			-
C Investičný rozpočet
Investičné náklady:
I Investície pravé			300 000
II. Obnova

Investičné náklady /úhrnom/			300. 000
t

§ 16. Štátne nakladateľstvo.

nakladateľstvo.

Ministerstva školstva a národnej osvety. /

Ťažby	Jednotlive	Únrnom
Ťažby	Ks
A. Prevádzkový rozpočet.
I. Prevádzkové ťažby:
1 Vlastné ťažby prevádzkové	4. 309, 300
2. Iné ťažby prevádzkové	99 000
3 Penzijná príspevky		4. 408 300
II. Zisky finančné:
1. Úroky	40. 000
2 Iné zisky finančné	-	40, 000
III Iné ťažby
Súčet ťažieb ad I-III		4. 448 300

IV Strata
Úhrnom		4. 448, 300
B Zistenie konečného prebytku
Prevádzkový zisk

Úhrnom
C. Investičný rozpočet.
Investičná úhrada:
I. Investície pravé:
1. Podielom z prevádzkového zisku	-
2. Pôžičkou	-
3. Vlastnými prostriedkami	300 000	300 000
II Obnova:
Vlastnými prostriedkami		-
Investičná úhrada /úhrnom/		300 000

- 181 -

Príloha A.

Skupina III.

SPRÁVA ŠTÁTNEHO DLHU.

- 182 -

Skupina III.

Správa štátneho dlhu.

Výdavky na štátny dlh sú obsažené jednak v skupine I. "Vlastná štátna správa" v kapitole 15, "Všeobecná pokladničná správa", pokiaľ zaťažujú štátnu správu, jednak v skupine II. "Správa štát. podnikov" v rozpočtoch štátnych podnikov,

pokiaľ tieto podniky na štátny dlh prispievajú.

§		Výdavky	Kapitál	Úrok a úmor	Správa	Úhrn
§		Výdavky	Ks
1		štátny dlh:
	1	Vnútorný štátny dlh:
		I. Dlh založený	3, 631. 815. 352	184, 627. 018	-	184, 627. 018
		II. Dlh prechodný	1, 185, 000. 000	75, 475. 000		75, 475. 000
		§ l. /úhrn/	4, 816, 815. 352	260, 102. 018		260, 102. 018
	2	Zahraničný dlh
	3	Správne výdavky	-	-	9, 800. 000	9, 800. 000
	4	Štátovkový dlh	453, 000. 000	3, 000. 000	-	3, 000. 000
		Úhrn skupiny III	5, 269, 815. 352	263, 102. 018	9, 800. 000	272, 902. 018
	§	Príjmy		Úrok a úmor	Správa	Úhrn
	§	Príjmy		Ks
1		Štátny dlh:
	1	Úhrada štátnymi podnikmi		136, 958. 281	-	136, 958. 281
	2			965. 087	-	965. 087
	3	Úhrada zo zvlášt. prameňov príjmových		1, 002. 226	-	1, 002. 226
	4	Úhrada od Slovenskej národnej banky na umorenie štátovkového dlhu		3, 000. 000	-	3, 000. 000
	3	Úhrada štátnou správou		121, 176. 424	9, 800. 000	130, 976. 424
		Úhrn skupiny III		263, 102. 018	9, 800. 000	272, 902. 018

- 183 -

Príloha B.

INVESTIČNÝ ROZPOČET.

B. Investičný rozpočet na rok 1944.

Odddelenie	Titul	Paragraf	Štátne výdavky	Jednotlive	Úhrnom
Odddelenie	Titul	Paragraf	Štátne výdavky	Ks
			Hlava I
			Investičné náklady štátnych podnikov /investície pravé/.
1		1	Slovenská pošta	52, 144, 000
		2	Slovenské železnice	425, 540. 000
		3	Štátne majetky poľnohospodárskych
			škôl a výskumných ústavov	14, 765. 900
		4	štátne banské a hutnícke závody	13, 197. 000
		5	Štátne kúpele	15, 588. 100
		6	Visutá lanovka na Lomnický štít	900, 000
		7	Štátne tlačiarne	160. 300
		e	Slovenská tlačová kancelária	20. 000
			Hlava I.		522, 315. 300
			Hlava II.
			Investičné náklady vlastnej štátnej správy.
1			Oddelenie l. Ministerstvo národnej obrany.
	1		Titul 1. Stavebné investície vojenskej správy	100, 318, 000
					100, 318. 000
2			Oddelenie 2. Ministerstvo hospo-dárstva.
	1		Titul l. Vodohospodárske meliorácie.	170, 000. 000
					170, 000. 000
3			Oddelenie 3. Ministerstvo dopravy a verejných prác.
	1		Titul 1. Cestné komunikácie.
		1	Stavby, prestavby, veľké opravy, pre-ložky a úpravy štátnych a štátom spravovaných ciest a mostov na nich	128, 510. 000

B. Investičný rozpočet na rok 1944

Oddelenie	Titul	Paragraf	Štátne výdavky	Jednotlive	Úhrnom
Oddelenie	Titul	Paragraf	Štátne výdavky	Ks
3	1	2	Príspevky na stavby, prestavby a väč-šie opravy ciest spravovanych župa-nmi, ciest obecných a mostov na týchto cestách	9, 000. 000
		3	Stavby príjazdných ciest k želaznič-ným staniciam l/3 nákladu	3. 000. 000
		4	Stavby garáži a skladíšť pra cestné stroje	450, 000
		5	Projakty a prípravné práce	1, 000. 000
			Titul l /úhrn/		141, 960. 000
			Titul 2. Vodné stavby.
3	2
		1	Úprava a splavnenie riek	52, 600. 000
		2	Vybudovania prístavu v Bratialave	4, 800, 000
		3	Stavba hydrocentral v trati Váhu
			Púchov - Trenčín	36, 200. 000
		4	Stavba vodnej nádrže na Orave	42, 000. 000
		5	Dopĺňania zariadania hydrocentrál na Starohorskom potoku	200, 000
		6	Stavby hydrocentrál v trati Váhu Trančín - Piešťany	60, 000. 000
		7	Prípravné práca pre využitkovanie vodných síl	1, 000. 000
			Titul 2. /úhrn/		196, 800. 000
3	3		Titul 3. Stavba budov a kúpa raalít pre potreby civilnej štátnej správy.
		l	Prezident republiky	750. 000
		2	Predsedníctvo vlády	50. 000
		3	Ministerstvo vnútra. Rezort vnútra	2. 110. 000	-
		4	Ministerstvo vnutra. Rezort sociál-nej starostlivosti	1, 200. 000

- 186 -

B. Investičný rozpočet na rok 1944

Oddelenie	Titul	Paragraf	Štátne výdavky	Jednotlive	Úhrnom
Oddelenie	Titul	Paragraf	Štátne výdavky	Ks
3	3	5	Ministerstvo vnútra. Rezort verejné-ho zdravotníctva	30, 000. 000
		6	Ministerstvo pravosúdia	9, 000. 000
		7	Ministerstvo školstva a národnej osvety	17, 000. 000
		e	Ministerstvo hospodárstva	3. 700. 000
		9	Ministerstvo dopravy a verejných prác. Rezort verejných prác	12, 325, 000
		10	Ministerstvo financií	8, 300. 000
		11	Ministerstvo zahraničných vecí	1, 000. 000
			Titul 3 /úhrn/		85, 435. 000
			Oddelenie 3. /úhrn/		424, 195, 000
			Hlava II. /úhrn/		694, 513. 000
			Celkový úhrn investičného rozpočtu		1, 216, 828, 300

B. Investičný rozpočet na rok 1944.

Oddelenie	Titul	Paragraf	Štátne príjmy	Jednotlive	Úhrn
Oddelenie	Titul	Paragraf	Štátne príjmy	Ks
			Hlava II.
3			Oddelenie 3. Ministerstvo dopravy a verejných prác.
	3		Titul 3, Stavba budov a kúpa realít pre potreby civilnej štátnej správy.
		4	Prešov, štátny ústav pre hluchonemých, Novostavba internátu a školskej budovy. Príspevok mesta Prešo-va a župy šarišsko - zemplínskej	2, 420 000
		6	a/ Prievidza, novostavba okresného súdu. Príspevok obce na stavbu v sume 500. 000 Ks.
			b/ Nové Mesto nad/Váhom, novostavba okresného súdu a finančných úradov. Príspevok mesta Nové Mesto n/Vahom v sume 100. 000 Ks. VII. splátka	250. 000 10, 000
		7	Dolný Kubín, novostavba štát. slovenského gymnázia. Príspevok mesta Dolný	1, 000, 000
			Titul 3. /úhrn/		3, 680, 000
			Úhrn príjmov investičného rozpočtu.		3. 680. 000

-189 -

Dôvodová zpráva

k návrhu

finančného zákona a štátneho rozpočtu na rok 1944.

Časť všeobecná

Rozpočet po stránke formálnej

V celkovej štruktúre štátneho rospočtu na rok 1944 nepočíta s podstatným zmenám. Sotrváme i naďalej na vžitej forme delenia štátneho rozpočtu vo dve prílohy a to príloha A - riadny rozpočet a prílohu B - investičný rozpočet.

V prílohe A riadnom rozpočte - nastaly proti doterajšiemu stavu rozpočtu, tieto podstatnejšie zmeny:

V kapitole 3 "Predsedníctvo vlády" vypustil sa tit. 5 "vypustil sa tit. 5"Štátna rada" v dôsledku zákona č 106/1943 Sl z. a preliminujú sa v rámci kapitoly 2

V kapitole 4 "Ministerstvo zahraničných vecí" tit. 2 vsunuje sa § 3 a označením "Ochrana záujmov SR cudzími štátmi" v dôsledku vojnového stavu.

V kapitole 5 "Ministerstvo národnej obrany" tit. 1 vypúššťa sa § 2 v dôsledku toho, že za posledné dva roky nebolo na ňom ani prelimináru ani účinu. Doterajši § 3 označuje sa ako § 2 a ďalšie paragrafy tohto titulu označujú sa poradím o jedno nižším. V titule 2 otvoril sa nový paragraf s označením § 33 "Vojenský vedecký ústav" v dôsledku zriadenia vojenského múzea a galérie padlých a vyznamenaných

V kapitole 9 Ministerstvo školstva a národnej osvety" vylučuje sa titul 7 "Štátne nakladateľstvo", ktoré sa zaraduje vzhľadom na jeho charakter do skupiny II ako § 16; osnova vládneho nariadenia, ktorým má byt Štátne nakladateľstvo vyhlásené za podnik podľa zákona č. 404/1922 Sl z. a n. je už v pripomienkovom pokračovaní

V kapitole 14 "Ministerstvo financií" v tit. 1 boly utvorené dva nové paragrafy s označením § 3 "Reprodukčný ústav a Triangulačná kancelária Ministerstva financií a § 4 "Letecká fotogrametria" v dôsledku reorganizovania týchto agend. Výdavky na tieto agendy boly doteraz preliminované jednak v tit 1 § 2 a jednak v tit 2. § 6 Z titulu 2 bol vylúčený § 11 "Chemicko-technická skúšobňa finančnej správy" a zaradený do tit 1 ako § 5, keďže ide o úrad ústrednej správy

- 190 -

V kapitole 15 "Všeobecná pokladničná správa" v tit. 5 utvoril sa nový paragraf s označením § 5 "Náhrada škôd spôsobených nepriateľskými bojovými činmi, " Vládny návrh zákona prejednáva sa práve v snemových výboroch Doterajší § 5 sa označuje ako § 6

V kapitole 16 " Penzie " utvoril sa nový titul s označením titul 4 "Liečebná starostlivosť o príjemcov vojenských zaopatrovacích platov", ktorý sa rozčleňuje na tri paragrafy, § 1 " Zaobstarávanie protéz, § 2 "Liečenie povinné" a § 3 "Liečenie podporne Výdavky na tieto ciele boly doteraz vyplácané na vrub kapitoly 5 Ministerstvo národnej obrany" V dôsledku toho doterajší titul 4 označuje sa ako titul 5

V skupine II. "Správa štátnych podnikov" pribudol - ako bolo už vyššie naznačené - ďaľší paragraf s označením § 16 " Štátne nakladateľstvo" Štátne nakladateľstvo zákonom č 330/1939 Sl z bolo vyhlásené za nezarobkový štátny podnik Hospodárenie tohto podniku vzhľadom na jeho zvláštny charakter nebolo možná s dôvodov technicko-učtovných úplne začleniť do hospodárenia štátneho, preto sa ukázala potreba vyhlásiť tento podnik za podnik spravovaný podľa zásad zákona č 404/1922 Sb z a n. Ustanovenie § 4 zákona č 330/1939 Sl z. vzhľadom na nezárobkový charakter podniku nebude týmto opatrením nijak dotknuté.

V prílohe B v investičnom rozpočte v hlave II pribudlo ďalšie oddelenie a označením oddelenie 1 Ministerstvo národnej obrany. Do tohto oddelenia presunuly sa všetky výdavky na vojenské stavby z riadneho rozpočtu, nakoľko svojou povahou sú investičnými výdavkami V dôsledku toho doterajšie oddelenie 1 označuje sa ako oddelenie 2 a doterajšie oddelenie 2 ako oddelenie 3

Finančný zákon

V znení finančného zákona nastaly tieto podstatnejšie zmeny.

V článku VII., ods, 2 vsunuje sa k vôli úplnosti citácia zákona č 149/1943 Sl z, ktorým bola nariadená likvidácia mimoriadnej dávky zo židovského majetku.

Článok XII., ods. 4 dostáva novú presnejšiu textáciu na odstránenie vyskytnuvších sa pochybností pri výklade tohto ustanovenia vzhľadom na čl. VIII finančného zákona Novým znením má sa umožniť presun medzi jednotlivými paragrafmi a titulom tejže kapitoly prostriedkov určených na cestovné a stravné poprípade na udržovanie služobných automobilov podľa potreby, pričom celková suma určená na tento cieľ v tej - ktorej kapitole nesmie sa prekročiť.

V článku XII za ods 4 vsunuje sa nové ustanovenie o zákaze použiť prostriedky preliminované na štátne príplatky k podpore nezamestnaným podľa gentského systému na iné ciele. Ustanovenie toto označuje sa ako odsek 4, v dôsledku čoho doterajšie ustanovenie ods 4 označuje sa ako ods. 5, a ustanovenie ods. 6. ako odsek 7

Za čl. XIV vsunuje sa nové ustanovenie o hospodárení s výdavkami na obranu štátu, ktoré nie su zaistené v kapitole 5 štátneho rozpočtu. Úhrada týchto výdavkov podľa ust. §§ 114 a 115 zák. č. 131/1936 Sb z. a n má sa zadovážiť jednak odsunutím všetkých štátnych výdavkov, o ktorých vláda rozhodne, že nie/sú nevyhnutné, úpravou doterajších alebo zavedením nových príjmových zdrojov a jednak

- 191-

úverovou operáciou. Všetky takéto opatrenia môžu sa diať nariadením vlády za súhlasu prezidenta republiky. Zákon teda pamätal aj na prípad, kedy by Snem z technických dôvodov nemohol schváliť tieto opatrená a formou ústavnou. V našom prípade však všetky možností úpravy verejných príjmov boly už vyčerpané, nezbýva iné než odkázať tieto výdávky, nakoľko by neboly uhradené riadnymi prípadmi na úver. Bolo preto treba pojať do osnovy finančného zákona ustanovenie o splnomocnení ministra financií hradiť výdavky tieto úverom a usmerniť hospodárenie a nimi - Ustanovenie toto označuje sa čl. XV. v dôsledku čoho poradie ustanovení článkov nasledujúcich zvyšuje sa o jednu.

V článku XVI, /doterajší čl XV. / vypušťa sa ustanovenie písmeny d/ nakoľko táto matéria upravená osobitným zákonom, ktorého osnova je už v pripomienkovom pokračovaní.

V článku XVII /doterajší čl XVI / ods 3 navrhuje sa nová textácia, ktorá svojim presnejším znením odstraňuje pochybnosti pri použití predpisov podľa tohto článku.

V článku XXI /doterajší čl. XX. / ods 2 v poslednej vete slovo "Snemu" nahradzuje sa slovmi "Úsporného a kontrolného výboru Snemu " z dôvodu, aby bolo toto ustanovenie v súlade s ustanovením § 1 zák č 173/41 Sl z.

Rozpočet po stránke materiálnej.

Riadny rozpočet.

I. Hospodárstvo vlastnej štátnej správy.

V návrhu štátneho rozpočtu na rok 1944 sú výdavky

rozpočítané sumou	3, 647, 695, 924 Ks
a príjmy sumou	3. 127. 206. 300 Ks
takže vyplýva schodok	520, 489. 624 Ks.

Úhrada tohto schodku odkázaná je v smysle čl. XVI. osnovy finančného zákona na úverovú operáciu.

Štátne výdavky.

Štátne výdavky na rok 1944 sú rozpočítané sumou 3, 647, 695. 924 Ks

a sú proti výdavkom preliminovaným na rok 1943

v sume	2. 942. 998. 665 Ks
vyššie o	704, 697-259 Ks.
Z tohto zvýšenia pripadá na osobné výdavky podľa platových zákonov a nariadení 196, 262. 800 Ks, na ostatné osobné výdavky riadne 101, 119, 800 Ks a mimoriadne 5, 289, 200 Ks, na vecné výdavky riadne 219, 838 759 Ks a na vecné výdavky mimoriadne	402, 025 459 Ks.

Vzostup potreby na platy podľa platových zákonov a nariadení o 196, 262. 800 Ks proti potrebe preliminovanej na rok 1943 nastal v najväčšej miere v dôsledku zákona č. 139/1943 Sl, z o všeobecnom drahotnom prídavku štátnych zamestnancov, potom v dôsledku zákona č, 80/1943 Sl, z. a obvyklými časovými postupmi zamestnancov ako aj povyšovaním a zaplnením niektorých systemizovaných miest. Toto zvýšenie prejavuje sa vo všetkých kapitolách okrem kapitoly 11

-192 -

"Najvyšší úrad pre zásobovanie, kde proti roku 1943 výdavky na platy podľa platových zákonov a nariadení vykazujú sníženie o .......5, 000. 000 Ks, v dôsledku tej okolnosti, že na tejto položke sa nepreliminuje žiadna suma, kedže úrad tento ako dočasný, nemá vlastnej systemizácie.

Okrem tohto všeobecného dôvodu zvýšenia prelimináru. na platy podľa platových zákonov a nariadení treba uviesť v kapitole 7 "Ministerstvo pravosudia" zákon č. 112/1942 Sl. z. o organizácii súdov.

Ostatné osobné výdavky riadne svyšujú sa celkom o 101, 119. 600 Ks a toto zvýšenie dotýka sa všetkých kapitol okrem kapitoly 11 "Najvyšší úrad pre zásobovanie", ktorá vykazuje sníženie o 1, 281, 400 Ks.

Toto zvýšenie vo všeobecnosti je odôvodnené úpravou platov smluvných zamestnancov a úprava príspevkov na nemocenské poistenie podľa zákona č. 139/1943 Sl. z. a úprava denných platov a miezd podľa kolektívnych smlúv. Okrem tohto všeobecného dôvodu zvýšenia ostatných osobných výdavkov treba spomenuť v kapitole 4 "Ministerstvo zahraničných vecí" novú úpravu zahraničných prídavkov, ktorá sa vo vláde prejednáva, ďalej v kapitole 5 "Ministerstvo národnej obrany" je to v dôsledku zákona č. 43/1943 Sl. z. o drahotnom prídavku k žoldu, ktorého prevedenie v roku 1944 vyžiada si nákladu 32, 846. 000 Ks, ďalej v dôsledku zákona č. 65/1943 Sl. z. o sbore poddôstojníkov z povolania, ktorý v roku 1944 vyžaduje náklad 6, 268, 000 Ks a napokon sú to drahotné prídavky civilných zamestnancov vojenskej správy zamestnaných na kolektívnu, smluvu, čo si vyžiada náklad 6, 022. 000 Ks. V kapitole 9 "Ministerstvo školstva a národnej osvety" treba uviesť zákon č. 99/1943 Sl, z. o zvýšení honorárov za nadpočetné hodiny a výučbu náboženstva na národných školách, ktorého náklad činí 3, 000. 000 Ks a zvýšenie úverov na honoráre docentom na vysokých školách o 300. 000 Ks. Zvýšenie ostatných osobných výdavkov v kapitole 16 "Penzie" je dôsledkom zákona č. 102/1943 Sl. z. ako aj zamýšlaná úprava drahotného prídavku penzistom, na ktorú sa počíta 13, 560, 000 Ks. Osnova zákona je už v pripomienkovom pokračovaní.

Zvýšenie ostatných osobných výdavkov mimoriadnych prejavuje sa v kapitole 6 "Ministerstvo vnútra" kde sa preliminuje suma 5, 139. 200 Ks na priznanie zápoľného prídavku žandárom.

Vecné výdavky riadne zvyšujú sa proti roku 1943 o 219, 838, 759 Ks a je prevažne dôsledkom vzostupu hospodárskych čísiel. Podstatné zvýšenie týchto výdavkov vykazujú kapitoly:

Kapitola 1. Prezident republiky a Kancelária prezidenta republiky o	498. 300 Ks
Kapitola 3. Predsedníctvo vlády o	1, 787. 100 Ks
Kapitola 4. Ministerstvo zahraničných vecí	2, 127. 000 Ks
Kapitola 5. Ministerstvo národnej obrany	120, 933. 600 Ks
Kapitola 6. Ministerstvo vnútra o	92, 655. 200 Ks
Kapitola 7. Ministerstvo pravosúdia s Najvyšším súdom o	3, 406. 400 Ks
Kapitola 9. Ministerstvo školstva a národnej osvety o	11, 048. 800 Ks
Kapitola 13. Ministerstvo dopravy a verejných prác o	21, 205. 700 Ks

- 193 -

Kapitola 14. Ministerstve financií o	11, 641, 500 Ks
Kapitola 15. Všeobecná pokladničná správa o	4, 511. 359 Ks

Zvýšenie vecných výdavkov, okrem dôvodu vyššie uvedeného zapríčiňuje všeobecne zvýšenie prelimináru na cestovnom a stravnom podľa vlád. nariadenia č. 136/1943 Sl, z. a okrem toho pri jednotlivých kapitolách tieto špeciálne dôvody:

V kapitole 1. "Prezident republiky a Kancelária prezidenta republiky" je to zvýšenie prelimináru na rady a čestné odznaky o 350 000 Ks, v kapitole 3 "Predsedníctvo vlády" v dôsledku zvýšenia dotácie fondu B o 500 000 Ks a zvýšením výdavkov na propagandu o 420. 000 Ks, v kapitole 4 "Ministerstvo zahraničných vecí" v dôsledku zvýšenia zahraničných diet o 750, 000 Ks a v dôsledku zaradenia nového prelimináru na ochranu záujmov SR cudzích štátmi v 330. 000 Ks. V kapitole 5 "Ministerstvo národnej obrany" zvýšenie nastalo najmä vstupnutím stravného, ohrevu, krmiva a streliva, zvýšením prelimináru na výzbroj a výstroj pre prezenčné mužstvo, doplňovaním stavu koní, zvýšením výdavkov na vojenský žrebčín v Motešiciach, zvýšením prelimináru na vybavenie pavilonov nemocníc, na nákup liečiv a obväzového materiálu a zvýšením prelimináru na vojenskú reálku a vysokoškolský internát. V kapitole 6 "Ministerstve vnútra" vyššia potreba nastala v dôsledku zvýšenia príspevku stranám o 2, 700. 000 Ks, zvýšením vyživovacích príspevkov podľa zákona č. 80/1943 Sl z. o 800. 000 Ks, a zvýšením rent vojenských poškodencov podľa, cit zákona, o 1, 900. 000 Ks, zriadením nových odbočiek Štátneho zdravotne-sociálneho ústavu podľa vládneho nariadenia 123/1943 Sl. z. o 235, 000 Ks, zriadením 2 nových nemocníc o 1, 300, 000 Ks, zavedením liečenia ošetrovancov Štátneho detského liečebného ústavu, v Dolnom Smokovci vo filiálke Dr. Opatrného o 1, 800, 000 Ks, zvýšením štátneho príspevku k prídavkom na deti robotníkov o 13, 000, 000 Ks, zvýšením prelimináru na náhradu nedobytného liečebného o 30, 023, 800 Ks a zvýšením výdavku na pracovnú službu, o 4, 000. 000 Ks. V kapitole 9 "Ministerstvo školstva, a národnej osvety" zvýšenie nastalo v dôsledku. zákona č. 99/1943, Sl, z, o 400. 000. Ks. zvýšením úveru na príspevky obciam na réžiu ľudových škôl o 3, 500, 000 Ks, zvýžením klinického viacnákladu. o 800. 000 Ks. zaistením úveru na vybavenie nových ústavov techniky o 400, 000 Ks. zvýšením prelimináru na štipendiá o 1, 150. 000 Ks, zvýšením úveru na podporovanie divadelníctva o 2, 700. 000. Ks a zvýšením úveru na ľudovú výchovu o 500. 000. Ks. V kap. 13 "Min. dopravy a verej. prác" zvýšenie vecných výdavkov je dôsledkom zvýšenia miezd a stavebného materiálu pri udržovaní ciest, vodných stavieb a budov.

Naproti tomu sníženie vecných výdavkov nastalo v kapitole 10 "Ministerstvo hospodárstva" o 42, 404. 100 Ks v dôsledku tejto okolnosti, že výdavky na reguláciu a melioráciu boly presunuté do investičného rozpočtu, kam svojou povahou patria a v kapitole 11 "Najvyšší úrad pre zásobovanie" o 8, 137, 000 Ks v dôsledku sníženia prelimináru na cestovnom a stravnom.

Na zvýšení mimoriadnych vecných výdavkoch v sume 182, 186, 700 Ks participujú väčšiou mierou kap. 6 "Ministerstvo vnútra" sumou 30, 720, 500 Ks v dôsledku zriadenia internačného tabora pre voj. zajatcov / 445. 300 Ks /, zvýšením potreby podľa zákona č 40/1943 Sl, z. / 3, 904. 500 Ks / zvýšením rent vojenských poškoden-

cov podľa zákona č. 80/1943 Sl, z. o 2, 603, 100 Ks, zvýšením úveru na príplatky k podpore nezamestnaným o 4, 774. 000 Ks, zvýšením potreby na vnútorné a strojné zariadenie štátnych nemocníc 4, 000, 000 Ks pojatím úveru na zriadenie dvoch nových táborov SPS o 11, 056, 800 Ks a zvýšením podpory pre SČK o 1, 200 000 Ks; kapitola 9 "Ministerstvo školstva a národnej osvety sumou 3. 440. 700 Ks v dôsledku zvýšenia úverov na príspevky k budovaniu národných škôl a na vnútorná zariadenie techniky; kapitola 10 "Ministerstvo hospodárstva sumou 3, 678 500 Ks v dôsledku pojatia úveru na zriadenie dvoch nových žriebarní a hydropedologického laboratória, kapitola 13 "Ministerstvo dopravy a verejných prác sumou 6, 490, 700 Ks v dôsledku vyššieho preliminára na podpory pre elektrizáciu obcí o 3, 000 000 Ks a zvýšením úveru na mimoriadne opravy štátnych budov, kapitola 15 "Všeobecná pokladničná správa" sumou 169, 817 900 Ks v dôsledku zaistenia úveru na náhrady škôd spôsobených nepriateľskými bojovými činmi podľa osnovy zákona, ktorá sa práve prejednáva v Sneme v sume 200, 000, 000 Ks,

Naproti tomu značnejšie sníženie mimoriadnych vecných výdavkov vykazuje kapitola 5 "Ministerstvo národnej obrany" o 31, 875 800 Ks v dôsledku toho, že výdavky na investície vojenskej správy boly presunuté do investičného rozpočtu, keďže povahove tam patria.

Štátne príjmy.

Príjmy vlastnej štátnej správy preliminujú sa na rok 1944 sumou	3, 127, 206 300 Ks
Na rok 1943 boly preliminované vo výške	2, 584 666 160 Ks
takže v roku 1944 sa počíta so zvýšením o	542, 540. 140 Ks

Príjmy sa preliminujú podľa doterajších skutočných výsledkov s patričnou starostlivosťou s ohľadom na všetky predvídateľné okolností, ktoré by mohly mať vplyv na ich vývoj v roku 1944

Značnejší vzostup štátnych príjmov proti roku 1943 vykazujú tieto kapitoly:

Kapitola 5 "Ministerstvo národnej obrany" o	15, 2	mil.Ks
Kapitola 6 "Ministerstvo vnútra" o	42. 7	" "
Kapitola 7 "Ministerstvo pravosúdia a Najvyšší súd o	05	" "
Kapitola 10 "Ministerstvo hospodárstva o	4, 6	" "
Kapitola 11 "Najvyšší úrad pre zásobovanie o	1, 6	" "
Kapitola 12 "Štátny pozemkový úrad" o	1, 4	" "
Kapitola 13 "Ministerstvo dopravy a verejných prác o	2, 6	" "
Kapitola 14 "Ministerstvo financií" o	276. 6	" "
Kapitola 15 "Všeobecná pokladničná správa" o	195, 2	" "
Kapitola 16 "Penzie" o	2, 6	" "

Naproti tomu počíta sa so zmenšením príjmov

v kapitole 4"Ministerstvo zahraničných veci o	0, 5	mil. Ks a
v kapitole 9"Ministerstvo školstva a národnej osvety" o	0 7	" Ks

Najväčšie zvýšenie príjmov vykazuje kapitola 14 "Ministerstvo financií" celkom o 276, 655. 900 Ks a to v dôsledku toho,

-195 -

že sa očakáva vyšší príjem a verejných daní dávok a poplatkov.

Toto zvýšenie podľa jednotlivých druhov daní dávok a poplatkov prejavuje sa takto:

priame, dane o	106, 650 000 Kg,
daň z obratu a prepychová o	86, 010 000 Ks,
clá o	24, 990. 000 Ks,
spotrebné dane o	22, 180. 000 Ks,
poplatky o	30, 742, 900 Ks,
monopoly o	4, 030 000 Ks,

zbytok zvýšenie pripadá na príjmy administratívne

Značné zvýšenie príjmov vykazuje aj kapitola 15 "Všeobcená pokladničná správa" celkom o 195, 233 100 Ks a to v dôsledku vyššieho odvodu prevádzkových zvyškov štátnych podnikov, a vyššieho prelimináru podielu zo samosprávneho fondu v dôsledku zvýšenie jeho príjmov.

II. Hospodárstvo štátnych podnikov.

Prevádzkové náklady štátnych podnikov na rok 1944 odhadujú sa sumou	2, 669, 836 400 Ks
Čo je proti nákladom odhadnutým na rok 1943 vo	2, 296, 212 990 Ks
výške viac o	573, 623, 410 Ks

Na tomto zvýšení participujú všetky podniky okrem podniku Štátna mincovňa, kde náklady sa preliminujú nižšou sumou ako v roku 1943.

Platy podľa platových zákonov a nariadení zamestnancov pragmatikalnych zvyšujú sa proti roku 1943 o 19, 197 760 Ks a zamestnancov podľa služobných poriadkov o 70, 182. 380 Ks jednak v dôsledku zákona č 139/1943 Sl. a. o všeobecnom drahotnom prídavku, jednak v dôsledku platového postupu, povýšenia a doplnenia systemizovaného stavu zamestnanectva. Z toho samého titulu zvyšuje sa aj náklad na platy zamestnancov podľa voľných smlúv celkom o 9, 632. 360 Ks

Zvýšenie nákladov na iné platy a mzdy proti roku 1943 činí celkom 102, 938 860 Ks a je spôsobené prevažnou mierou postupným zvyšovaním miezd podľa kolektívnych smlúv.

Zvýšenie nákladu na penzie proti predchádzajúcemu roku celkom o 29, 040, 200 Ks je spôsobené v dôsledku zákona č. 102/1943 Sl z. o drahotnom prídavku pre penzistov a v dôsledku zamýšlanej novej úpravy tohto prídavku Prislušná osnova zákona je už v pripomienkovom pokračovaní.

Všetky ostatné náklady štátnych podnikov zvyšujú sa oproti roku 1943 celkom o 342, 631 350 Ks a na tomto zvýšení participujú všetky podniky okrem štátnej mincovne a Štátnych majetkov poľnohospodárskych škôl a výskumných ústavov poľnohospodárskych, kde tieto náklady preliminuju sa nižšou sumou ako v roku 1943. Toto všeobecnné zvýšenie je v prevažnej miere dôsledkom vzostupu hospodárskych čísiel.

Prevádzkové ťažby podnikov odhadujú sa sumou: 3, 623, 952, 100 Ks

teda proti ťažbám preliminovaným na rok 1943 v

sume	2. 820. 664, 300 Ks
viac o	803, 287, 800 Ks

- 196 -

Na tomto zvýšení participujú všetky podniky okrem štátnej mincovne a Visutej lanovky na Lomnický štít, kde ťažby sa odhadujú nižšou sumou ako v roka 1943 a Slovenskej tlačovej kancelárie, kde ťažby odhadujú sa rovnakou sumou ako v roku 1943.

Najväčšie zvýšenie ťažieb vykazuje Tabaková réžia celkom o 269, 257, 900 Ks v dôsledku zvýšenia cien a zvýšeného odbytu tabakových výrobkov, ďalej Slovenské železnice o 247, 605 600 Ks, Štátne lesy a majetky o 178, 329, 100 Ks, Slovenská pošta o ...........68, 333, 400 Ks a Štátne banské a hutnícke závody o 15, 641. 700 Ks. Zbytok zvýšenia pripadá na ostatné podniky

Odhadovaný vyšší vzrast ťažieb, než vzrast nákladov má prirodzene vplyv aj na výsledky hospodárenia podnikov a to väčšou mierou na úhrn ziskov podnikov aktívnych, ktorý v dôsledku toho zvyšuje sa o	231, 527 830 Ks
a menšou mierou na úhrn strát podnikov pasívnych, ktoré sa zvyšujú o	1, 883. 460 Ks,
takže pri celkovom hospodárení podnikov očakáva sa celkové zlepšenie o	229, 664 390 Ks
Odvod do štátnej pokladnice preliminuje sa sumou	578, 390 700 Ks
a je proti sume preliminovanej na rok 1943	395. 982.160 Ks
vyšší o	182, 408. 540 Ks,

Z toho vyplýva, že celková očakávané zlepšenia prevádzkového hospodárenia podnikov odhadované, ako bolo už vyššie uvedené, nepríde celé k dobru odvodu štátnej pokladnici. Okolnosť táto odôvodňuje sa tým, že pri aktívnych podnikoch sa zyšuju investičné náklady z prevádzkových ziskov o 9, 775 050 Ks a splátky s investičných dlžôb vpočítane dlhov podľa, zákona č. 48/42 Sl z o...... 62, 139. 700 Ks; naproti tomu snižujú sa prídely fondom celkom o..... 7, 379 600 Ks, u pasívnych podnikov snížujú splátky z investičých dlhov celkom o 17, 279 300 Ks

Investičný rozpočet.

Výdavky investičného rozpočtu na rok 1944 rozpočítané

sú sumou	1, 216, 823 300 Ks
a príjmy sumou	3 680 000 Ks
takže vyplýva schodok v sume	1, 213, 148 300 Ks

Úhrada schodku investičného rozpočtu je v smysle článkov XXIV. a XXV osnovy finančného zákona odkázaná na úverovú operáciu.

Výdavky investičného rozpočtu preliminované na rok 1944 sumou	1, 216, 828, 300 Ks
sú proti výdavkom preliminovaným na rok 1943 v sume	1, 022. 455 150 Ks
vyššie o	194, 373 150 Ks

-197 -

Na tomto zvýšení participujú investície štátnych podnikov 47, 860. 150 Ks v dôsledku zvýšenie investičných nákladov v podnikoch Slovenská pošta o 13, 832. 900 Ks, Slovenské železnice o 84, 031 800 Ks, Visutá lanovka, na Lomnický štít o 210, 000 Ks a Štátne tlačiarne o 160. 300 Ks. Naproti tomu nižšie investičné náklady vykazujú Štátne majetky poľnohospodárskych škôl a výskumných ústavov o 4, 813, 250 Ks, Štátne banské a hutnícke závody o 748, 400 Ks a Štátne kúpele o 44, 813 100 Ks.

Zvýšenie invetičných nákladov rezultuje u Slovenskej pošty najmä v dôsledku zamýšlanej stavby poštovej budovy, v Starom Smokovci, v Banskej Bystrici a stavby budovy pre učtáreň poštového rezortu v Bratislave a zvýšením nákladu na doručenie diaľkového kábelu, u Slovenských Železníc v dôsledku zamýšlaných novostavieb železníc Jablonica - Plavecký Sv. Mikuláš, Podolínec - Orlov a prestavby železnice Dúbrava - Banská Štiavnica.

Sníženie výdavkov u Štátnych kúpeľov nastalo o vyvlastňovaciu cenu kúpeľov Piešťany, ktorá bola v rozpočte na rok 1943 preliminovaná.

Investičné výdavky vlastnej štátnej správy proti roku 1943 zvyšujú sa o 146, 513, 000 Ks, jednak v dôsledku rozšírenia investičného rozpočtu o investície vojenskej zprávy, na ktoré sa pamätá v investičnom rozpočte sumou 100, 318. 000 Ks. a zvýšením prelimináru na vodohospodárske regulácie meliorácie odvetví Ministerstva hospodárstva o 70, 000, 000 Ks na ktoré úver doteraz bol zaisťovaný v riadnom rozpočte.

Naproti tomu sníženie investičných výdavkov nastalo v odvetví Ministerstva dopravy a verejných prác rezort verejných prác o sumu 23, 805, 000 Ks a to u cestných komunikácií, na ktoré sa pamätá úverom okruhlé 46, 000. 000 Ks nižším, než v roku 1943. U pozemných stavieb nastalo naproti tomu zvýšenie okrúhle o 25, 000. 000 Ks.

199

Časť zvláštna.

SKUPINA I. VLASTNÁ ŠTÁTNA SPRÁVA.

Kap. 3. PREZIDENT REPUBLIKY A KANCELÁRIA PREZIDENTA REPUBLIKY

Kancelária prezidenta republiky vykonáva všetky práce spojené s výkonom funkcie prezidenta republiky. Táto činnosť pohybuje sa v rámci vnútornej organizácií kancelárie prevedenej podľa zákona č. 263/1939 Sl. z.

Po stránke rozpočtovej a hospodárskej pokračovalo sa podľa zásad najvyššej úspornosti v štátnom hospodárení tak, ako to vyžaduje čas brannej pohotvosti štátu. Ani v rozpočtovom roku pracuje od počiatku s minimálnym počtom úradníkov a hoci agenda stále stúpa. Vzostup osobných výdavkov proti predchádzajúcemu roku nastal prevedením zákona číslo 232/42 z. o zvýšení drahotných prídavkov štátnych zamestnancov, ako aj prídavkov prezidiálnych podľa vládneho uznesenia zo dňa 14. mája 1943. Vecné výdavky zvýšily sa následkom prevedenia vládneho nariadenia číslo 240/1942 Sl. z. o radoch a medailách a všeobecného stúpania cien všetkých kancelárskych a iných potrieb.

- 200 -

2. Snem Slovenskej republiky

Kap. 2. SNEM SLOVENSKEJ REPUBLIKY.

Činnosť Snemu bude sa pohybovať aj v rozpočtovom roku 1944 podľa doterajších zásad.

Vzostup osobných výdavkov proti predchádzajúcemu rozpočtovému roku nastalo prevedením zákona č 232/1942 Sl z. zvýšení drahotného prídavku ako aj zákona č 102/1943 Sl. z. Napriek vzostupnej tendencie cenovej hladiny preliminujú sa vecné výdavky v sume nižšej ako v roku 1943 a to v dôsledku zredukovania mimoriadných výdavkov zariaďovacích viac ako o polovicu nákladu v roku 1943.

Pri preliminovaní osobných výdavkov pokračovalo sa podľa zásad najvyššej úspornosti v štátnom hospodárení tak ako to vyžaduje čas za brannej pohotovosti štátu. Hoci pridelením Štátnej rady k Snemu doterajšia agenda Sekretariátu Snemu sa zvýšia predsa neboly obsadená všetky systemizované miesta Sekretariáte Snemu.

Prezident republiky rozhodnutím zo dna 24. augusta 1943 vymenoval podľa § 51 Ústavy v znení ústavného zákona č. 105/ 1943 Sl. z. Śtátnu radu. Všetky novnícké účtovné kancelárske a zriadenecké práce pre Štátnu radu obstaráva Sekretariát Snemu. Vecné i osobné potreby Štátnej rady nájdu zaokrytie v rámci rozpočtu Snemu. Týmto sa nezvýši celková suma rozpočtu lebo zvýšený náklad je vyrovnaný úsporami a redukciami vecných, menovite mimoriadnych výdavkov.

Prezident republiky rozhodnuím zo dňa 9. septembra 1943 vymenoval podľa § 100 ods 1 Ústavy v znení ústavného zákona č. 225/1941 Sl. z. dvoch nových poslancov.

Do vyhotovenia návrhu finančného zákona Slovenskej Republiky na rok 1944. Snem Slovenskej republiky v roku 1943 mal 16 plenárnych zasadnutí, na ktorých bolo odhlasované a prijaté 54 rôznych usnesení. Za tuto dobu vláda podala 49 návrhov, poslancov 5 návrhov a 2 interpretácie.

Najviac zasadaly výbory ústavnoprávny a rozpočtový ktoré maly každý po 33 zasadnutí Ostatné výbory zasadaly takto: branný výbor 10 krát, imunitný výbor 4 krát kultúrny výbor 2 krát národohospodársky výbor 17 krát úsporný a kontrolný výbor 10 krát sociálny a zdravotný výbor 17 krát a zahraničný výbor 1 krát.

V rozpočte sú preliminované len najnutnejšie výdavky, ktoré sú potrebné na zaistenie riadneho chodu Snemu Slovenskej republiky.

- 201-

3. Predsedníctvo vlády.

Kap 3. PREDSEDNÍCTVO VLÁDY.

Všeobecné zvýšenie rozpočtových čísiel je dôsledkom tej skutočnosti okrem všeobecne pôsobiaceho koeficientu zvýšenia platov a cien, že vojnové pomery vytvorily a vytvárajú nové a naliehavé úkoly štátnej správy a žiadajú intenzívnejšie opatrovanie opatrovanie doterajších úloh ako aj úloh nových. To všetko spôsobuje citeľné zvýšenie finančných potrieb, ktoré sa musia zaopatriť aspoň v skromnej miere, ak len nemajú zostať nepovšimnuté dôležité národné, sociálne a politické záujmy.

Iniciatívna činnosť Predsedníctva vlády bola stále značného rozsahu. Z vlastného podnetu a z podnetov rozličných organizácii a dennej tlače zasahovalo Predsedníctvo vlády pri riešení rôznych legislatívnych otázok, zjednodušení administratívneho postupu alebo koordinovaní pokračovania niekoľkých rezortov.

Vláda v roku 1943 do 19. septembra prerokovala v 18 zasadnutiach 548 vecí:

Legislatívna činnosť Predsedníctva vlády čo do rozsahu ani v roku 1943 nezaostala za rokmi predchádzajúcimi. Kodifikačné tendencie, ktoré má najmä tento úrad na zreteli, dochádzajú stále viac a viac výrazu v obsiahlych normách, ktoré vnášajú do nášho právneho poriadku prehľad, činiac ho takto upotrebiteľnejším nielen pre úrady a kruhy právnické ale i pre širšiu verejnosť. V tomto ohľade treba spomenúť najmä činnosť Legislatívneho sboru, ktorý za vedenia legislatívneho oddelenia Predsedníctva vlády zasadá takmer každý druhý deň. V jeho zasadnutiach sa na základe návrhov ministerstiev definitívne textujú osnovy vládnych návrhov zákonov ako aj osnovy vládnych nariadení.

Z osnov, ktoré pripravilo Predsedníctvo vlády v roku 1943 pre Legislatívny sbor samo treba spomenúť najmä osnovu vládneho návrhu zákona o úprave niektorých právnych pomerov súvisiacich s výkonom vojenskej služby / zákon č. 80/1943 Sl, z /. Uvedený zákon je po finančnom zákone najobsiahlejším zákonom roku 1943.

Pre rok 1944 zaoberá sa Predsedníctvo vlády myšlienkou kodifikácie sociálnepoisťovacieho práva.

Legislatívny referát Predsedníctva vlády obstaráva i redakciu Slovenského zákonníka, pripravuje pre vládu schvaľovanie medzinárodných smlúv a textuje v Legislatívnom sbore návrhy uznesenia vlády väčšieho rozsahu.

Štátny štatistický úrad.

Štátny Štatistický úrad k l. VII. 3. 1943 previedol sčítanie ovocných stromkov a kríkov, čo sa na území nášho štátu neprevádzalo od r. 1935 Zaviedol ďalej nové štatistiky ohľadom vnútorného obchodu, štatistiku zamestnanosti v priemysle a štatistiku odbytu v priemysle.

Skončil periodické zisťovania, takže ročné zisťovania sú hotové za r. 1942 a mesačné za august 1943.

Úrad vydáva "Štatistické zprávy", v ktorých publikuje výsledky štatistiky populačnej, školskej a súdnickej a litografované zprávy hospodárske; tieto vydáva iba pre malý okruh odberateľov v dôsledku toho, že je viazaný usnesením vlády zo dňa 7. mája 1942 o dôvernosti hospodárskych štatistík.

V r. 1944 bude pokračovať vo všetkých periodických zisťovaniach a dokončí sčítanie ľudu prevedené v r. 1940.

-202 -

3. Predsedníctvo vlády.

Úrad propagandy.

Úrad propagandy snaží sa rozšíriť poznanie zdravého svetonáhľadu v národe a zahraničí. Reči a plakáty, ktorými je zaplavené Slovensko, ako aj brošúry a knižné publikácie ním vydané hovoria rečou slovenského ľudu a sú odzrkadlením jeho mentality. City, vôlu a skutky slovenského národa odzrkadľuje v rozličných denných, týždenných a mesačných periodických časopisoch, bulletínoch, ako aj v brošurových a knižných publikáciách. Úrad dáva pokyny domácej tlači, usmerňuje rozhlasové prejavy, výtvarná a hudobné umenie, film, krátkovlnné vysielanie pre Ameriku, stará sa o vydávanie kultúrnych a vedeckých publikácií v cudzích rečiach, ktoré informujú cudzinu o kultúrnej, hospodárskej a štátno-politickej situácii Slovenska. Pre vládnych činiteľov a slovenskú tlač vydáva denne "Prehľad zahraničnej tlače". Pre hospodárske domáce a zahraničné kruhy vydáva dvojtýždenník "Wiertschaftsberichte", pre širšiu verejnosť nástenné Ľudové noviny a plakáty rozličného druhu; pre brannú moc predpláca časopisy, pre cudzinu mesačník "Slowakische Rundechau". Okrem iného pre zahraničných hostí stoja k dispozícii brošury o slovenských vedúcich činiteľoch, kultúrnej a politickej práci slovensko-nemeckej, chorvátskej a brošúry kúpeľných miest v štyroch rečiach. Udržuje čulé styky s cudzími vedeckými, publicistickými ako aj novinárskymi pracovníkmi. Okrem tlačovej stránky koná rozsiahlu fotoreportáž. Má vlastné kinoauto na premietanie kultúrnych a propagačných filmov po slovenských dedinách, čo nachádza veľkú obľubu u puplika. Konečne Úrad propagandy vykonáva aj cenzúra tlače, čo v dnešnom čase je dôležitým prostriedkom pre tvorenie verejnej mienky.

4. Ministerstvo zahraničných vecí.

Kap. 4. MINISTERSTVO ZAHRANIČNÝCH VECí.

V roka 1943 pokračovalo Ministerstvo zahraničných vecí úspešne v svojej činnosti majúcej za úlohu sústavne a trvalo prehlbovať politické právne, obchodné, administratívne a kultúrne styky Slovenskej republiky s inými štátmi, ako aj upevňovať jej záujmy a potreby.

Politický odbor.

Slovenská republika uznala tieto novoutvorené štáty: 5 mája 1943 Thaisko /Siam/. 5. augusta 1943 Burmu a 15. októbra 1943 Filipínsku republiku

Rozšírená bola zpravodajská, tlačová a kultúrna služba pri zastupiteľských úradoch v cudzine pridelením tlačových a kultúrnych atašé: v Bukurešti, Ríme a Berne. Slovenské vyslanectvo v Berne začalo vydávať v auguste t. r. tlačový bulletin v nemeckej a francúzskej reči /"Pressekorrespondenz der Slowakischen Gesandtschaft in Bern" "Correspondence Slovaque", ktorý vychodí dva razy do mesiaca a má informovať neutrálnu cudzinu o Slovenskej republike a o slovenskom úsilí na všetkých poliach verejného a politického života. Vyslanectvo v Ríme vydávalo v talianskej reči revue-mesačník "Rivista dei Tatra". Pomýšľa sa vydávať takéto publikácie v cudzine aj inými našimi zastupiteľskými úradmi.

Dna 9. mája 1943 bola v Bukurešti podpísaná slávnostným spôsobom slovensko-rumunská kultúrna dohoda, ku ktorej ratifikačné listiny boly vymenené 7. VII. 1943 v Bratislave.

Dna 9. júna. 1943 boly v Bratislave za prítomnosti bulharského ministra školstva Jocova vymenené ratifikačné listiny k slovensko-bulharskej dohode podpísanej 22. septembra 1941 v Sofii.

Udržoval sa stály styk so Slovenským červeným krížom a Medzinárodnému červenému krížu v Ženeve sa poukázal peňažný príspevok slovenskej vlády.

Zástupca I. odboru spolupracoval v rozhraničovacej komisii slovensko-nemeckej, a tiež so slov. vnútroštátnymi úradmi vo veciach vojnových zajatcov.

Administratívny a právny odbor.

V obore medzinárodných smluv dvojstranných vykonala sa ratifikácia a publikácia slovensko-maďarskej dohody o upravení postrku /č. 5l/l943 Sl. zák. /. slovensko-maďarská dohoda o riešení otázok vzniklých na poli sociálneho poistenia /č. 98/43 Sl. z. /.

Zo smlúv viacstranných vykonal sa prístup Slovenskej republiky k Madridskej dohode a medzinárodnom zápise tovar alebo obchodných známok /č. 121/43 Sl, z. / a k Madridskej dohode o potlačovaní falošných údajov o pôvode tovaru /č. 122/43 Sl. z. /.

Niekoľko smlúv sa nachádza tiež v ratifikačnom pokračovaní.

Pripravujú sa smluvy s týmito štátmi:

s Nemeckom: smluva o právnych pomeroch na hranici, smluva o dobrovoľníkoch zbraní SS nemeckej národnej skupiny na Slovensku, smluva o súdnej depozitnej rozluke s Protektorátom Čechy a Morava, doplnenie dohody a vojenskej spisovej rozluke s Protektorátom.

s Maďarskom: smluva o štátnom občianstve, dohoda o politickej amnestii, dohoda o súdnych depozitoch, doplnenie dohody o malom pohraničnom styku.

4. Ministerstvo zahraničných vecí.

so Švajčiarskom: dohoda o upravení vzájomných občianskoprávnych stykov, smluva o úprave vydávania a právnej pomoci v trestných veciach

s Rumunskom: dohoda o upravení vzájomných občianskoprávnych stykov, smluva o úprave vydávania a právnej pomoci v trestných veciach

s Talianskom: dohoda o upravení vzájomných občianskoprávnych stykov, smluva o úprave vydávania a právnej pomoci v trestných veciach.

Národohospodársky odbor

Koncom roku 1943 je vidno, že rok 1942 bol posledným rokom, v ktorom obchodne-politické smluvy a dohody Slovenskej republiky boly uzatvárané a cudzími štátmi, vzdor všetkým ťažkostiam ešte pomerne ľahko. Rok 1943 neprešiel už tak ľahko a najmä udalostí v Taliansku majú za následok že slovenské hospodárstva si musí zrevidovať aj obchodné dohody s ostatnými štátmi, keďže obchodný styk s Talianskom prakticky úplne prestal. Taliansko bolo v zahraničnom obchode našom dosiaľ na poprednom mieste. Jeho odpadnutím otvára Slovensko nielen dobrý trh pre svoje tovary, ale aj trh pre niektoré veľmi dôležité nákupy. Celkové zhoršenie na európskom trhu tovaru následkom vojny, ďalšie zhoršenie komunikačných možnosti medzi jednotlivými európskymi zemiami, malo za následok že dohody Slovenska o výmene tovaru v roku 1943 znova zmenšily svoj volumen, pričom sa tento v hodnote ani neprejavuje pretože ceny tovarov na európskom trhu sa zvýšily.

Následkom vyššie uvedených okolnosti ukázala sa potreba, najmä v druhej polovine 1943. uzatvárať kontingentné dohody na kratšiu dobu, poprípade niektoré automaticky predĺžiť, kým sa situácia vyjasní.

Obchodný vzťah Slovenska s cudzinou bol aj v roku 1943 smluvne upravený so všetkými štátmi európskymi, s ktorými bolo slovensko v diplomatickom styku. Dňa 19. mája 1943 bola uzavretá obchodná smluva so Španielskom a tak bola vypnená aj posledná medzera na tomto poli. Na rok 1944 ostáva už len uzavretie rámcovej smluvy obchodnej so Švédskom a Francúzskom, pričom ovšem náš styk so Švédskom je tiež normálne upravený.

Pre zhoršenie transportných možnosti v roku 1943. venovala sa veľká pozornosť týmto otázkam, jednak častými rokovaniami so spriatelenými železničnými správami, ako aj rokovaniami v Europskej dunajskej komisii.

V roku 1944 sa majú viesť rokovania o tovarovom a platobnom styku so štátmi nižšie uvedenými, a v termínoch približne rovnakých ako v roku. 1943, pričom treba počítať, že počet rokovaní následkom zmien a vývoja vojnových udalostí ešte stúpne.

Pokiaľ ide o jednotlivé štáty bola situácia v roku 1943 táto:

Nemecko: Nemecko ostalo aj v roku 1943 našim najväčším a najdôležitejším partnerom obchodným, s ktorým náš styk je upravený jednak rámcovou obchodnou smluvou, dohodami platobnými a množstvom dielčích dohôd a protokolov. V roku 1943 zasadaly slovensko nemecké vládne výbery na jar a na jeseň a najmä pri týchto drahých rokovaniach bolo rozhodnuté o najpodstatnejších a najdôležitejších otázkach nášho hospodárskeho styku o Nemeckom. Výsledkom týchto rokovaní bolo, že je nádej; že Slovensko si aj na rok 1944 zaistí najpodstatnejšie nákupy v Nemecku, a že slovenské dodávky a výlohy budú sa pohybovať v rozmeroch ktoré dávajú nádej, že sa slovenský hospodársky organizmus nenaruší.

4. Ministerstvo zahraničných vecí.

Maďarsko: V roku 1943 vznikol medzi Slovenskom a Maďarskom v obchodnom styku problém cenový, následkom neúmerného stúpania cien v Maďarsku a primeranej stálosti cenovej hladiny na Slovensku. K tomo pristúpilo k Maďarsku ďalšie ubúdanie vývozných tovarov dôležitých pre Slovensko. Rokovania sa viedly na jar a na jeseň a všetky otázky boly vyriešené len s nádejou, že v blízkej budúcnosti nevzniknú ďalšie rušivé momenty.

Taliansko: Už pri rokovaniach na jar 1943 s Talianskom bolo vidieť, že Taliansko prežíva následkom vojny hospodársku krízu, ktorá mala za následok, že sa Taliansko v obchodnom styku so Slovenskom stalo dlžníkom, a že talianska cenová hladina bola porušená, čo malo za následok neúmerná stúpanie cien v Taliansku a tým komplikácie pri tovarovej výmene so Slovenskom. Zároveň pri rokovaniach bola preto podpísaná aj cenová Dohoda Slovensko-talianska. V dôsledku septembrových udalostí v Taliansku prestal tu prakticky tovarový výmenný styk s Talianskom a dokonca roku 1943 bola malá nádej, že by sa tieto otázky kladne vyriešily.

Švajčiarsko: Tovarový výmenný styk so Švajčiarskom bol pre obe zeme v roku 1943 veľmi zaujímavý a výhodný. Rokovania v júli 1943 konaly sa ešte pred talianskymi udalosťami a preto sa tieto prejavia v jasnejšom svetle až pri rokovaniach v decembri.

Rumunsko: Tovarový výmenný styk s Rumunskom zostáva nezmenený a hlavne má dôležitosť pre nás pri zásobovaní Slovenska naftou. Rokovania sa dejú dvakrát do roka pri ktorej príležitosti sa ustanovujú kontingenty

Bulharsko: Hospodársky styk je nezmenený, pre Slovensko majú veľky význam nákupy tabaku.

Španielsko: So Španielskom bola uzavretá obchodná Smluva a tohože dna 19. V. 1943 kontingentná Dohoda, takže môže sa stať, že Španielsko nastúpi úlohu talianska pri vzájomnej tovarovej výmene

Dánsko: S Dánskom je kompenzačný styk. Obchody sú pravidelné a kontingenty sa stanovujú každého polroka. S Chorvátskom a Francúzskom je obchod nepravidelný na báze kompenzačnej očakáva sa však, že v roku 1944 bude možné i s týmito štátmi upraviť regulérne obchodné styky.

Turecko: S Tureckom nemáme riadne obchodná styky, následkom čoho len kompenzačné obchody.

Organizačný odbor.

Ministerstvo zahraničných vecí behom roku 1943 snažilo sa doplniť jak po stránke personálnej tak po stránke vecnej existujúce zast. úrady, aby mohly riadne plniť úkoly im sverené. Toto sa, pokiaľ to vojnové pomery dovolily, aj vo väčšine prípadov podarilo.

Po stránke organizačnej Ministerstvo zahraničných veci rozšírilo sieť novozriadených zastupiteľských úradov /efektívnych a honorárnych/. V tejto činnosti Ministerstvo zahraničných vecí nezastalo, bude pokračovať aj behom budúceho roku vzhľadom na to,

4 Ministerstvo zahraničných vecí.

že je v záujme Slov. štátu z dôvodov rozšírenia a prehlbenia stykov v cudzine, aby sieť zastupiteľských úradov pokiaľ to dovolia politické pomery, bola čo najširšia.

V súvislosti so sriadenim prípadných zastupiteľských úradov bude treba riešiť aj ďalšie otázky personálne a vecne, aby novozriadené úrady mohly splniť riadne svoju funkciu.

Prehľad a vývoj zastupiteľskýchh úradov

A. Úrady skutočné:

Stav ku dňu:	31. XII. 1939	31. XII. 1940	31. XII. 1941	31. XII. 1942	25. X. 1943
1. Vyslanectvá	7	10	9	9	10
2. Zast. konzulárne	0	0	1	1	1
3. Gen. konz. konz. a rep. kom	2	4	3	3	4
	9	14	13	15	15

B. Úrady honorárne

1. Konzuláty v činnosti

5. Ministerstvo národnej obrany,

Kap. 5. MINISTERSTVO NÁRODNEJ OBRANY

Činnosť legislatívna.

V odbore pôsobnosti vojenskej správy boly prejednané a schválené v rozpočtovom roku 1943 tieto zákony a vládne nariadenia:

Branný zákon / č. 30/43 Sl. z../, zák. č. 31/1943 Sl. a, o brannej výchove, zák. č. 43/43 Sl. z. o drahotnom prídavku k žoldu vojenských osôb a počtu mužstva vlád. nar. č. 59/43 Sl. z. ktorým sa určujú náhrady za používanie dopravných prostriedkov pre vojenské účely, zák. č. 65/1343 Sl. z. o Sbore poddôstojníkov z povolania, zák. č. 80/1943 Sl. z. o úprave niektorých právnych pomerov súvisiacich s výkonom vojenskej a inej obdobnej služby. Je nádej že bude ešte v tomto rozpočtovom roka schválený aj návrh zákona o stáži obrany štátu.

Vzdušné zbrane.

Lietadlá a materiál vzdušných zbraní za mimoriadnych pomerov sa skoro vyčerpáva a opotrebuje, takže treba ho častejšie vymieňať ako v normálnych časoch.

Na leteckých strelniciach treba vybudovať nové kryty a z vycvikových dôvodov treba opraviť cielové plochy.

Javí sa potreba, doplmoť špeciálne vozidlá ako náhradu za opotrebované.

Treba zadovážiť nové fotografické prístroje, nakoľko doterajšie sú zastaralých typov a preto nevyhovujú úlohám dnešného bojového letectva.

Staviteľstvo.

V rokoch 1939 a 1940 vôbec sa neprevádzaly udržovacie práce objektov. V dôsledku toho treba teraz prikročiť ku generálnym opravám, aby objekty nadostaly sa do devastovaného stavu, čím by hrozilo nebezpečenstvo hmotnej újmy štátu. V rozpočtovom roku 1944 budú stavby zahájené ešte za býv. Č S R, úplne dokončené bude sa ďalej pokračovať v stavbách započatých v rokoch 1942 a 1943, ktoré sú s hladiska obrany štátu naliehavé. Ide tu najmä o stavby nemocnie v Ružomberku, Bratislave, a o stavbu náhradných objektov za Trenčianske Biskupice taktiež bolo už potrebné pristúpiť k výstavbe leteckých plôch.

Automobilníctvo.

Mimoriadne pomery maly neblahý vplyv na vojenský automobilizmus takže sa javí potreba doplňovať tento v najvyššom počte. Treba spomenúť, že aj zadovažovanie pohonných hmôt vyžaduje neprimerane veľkého nákladu.

Lekárnictvo.

Nákupné ceny materiálu stále stúpajú. Počet zranení a chorôb v zázemí liečených sa stále zvyšuje. Akosť materiálu nie je taká ako za normálnych pomerov, takže sa rýchle opotrebúva. Uvedené okolnosti majú potom samozrejme vplyv na úvery zaisťované na tieto potreby.

5. Ministerstvo národnej obrany.

Branná výchova.

V dôsledku zák. č. 31/1943 Sl. z. o brannej výchove, prikročilo sa k organizácii ako aj k prevádzaniu brannej výchovy

Sociálna starostlivosť o pôsobnosti voj. správy.

MNO podporuje sostárlych býv legionárov ktorí nemajú zákonitý nárok na zaopatrovacie platy od štátu ani na invalidné renty. Takýchto percipientov bolo podporovaných celkom 131 vdôv a sirôt po býv. legionároch 84, a to podporami od 50- Ks - 250.- Ks mesačne podľa majetkových pomerov. Tieto podpory udeľuju sa po dohode so Štátnym úradom pre starostlivosť o vojnových poškodencoch a Min. financií.

Štátny hydrologický a meteorologický ústav

Tento ústav slučuje v sebe pri srovnani s inými ústavmi tohto druhu v cudzine, tri ústavy a to: hydrologický, meteorologický a agrometeorologický. Okrem toho v tomto čase organizuje geofyzikálne oddelenie, ktorého seizmografická stanica na Skalnatom Plese je už vybudovaná. Toto oddelenie treba doplniť prístrojmi a pracovným laboratóriom. Jedná sa tu o ústav vo vývine, ktorý pred rokom 1939 na Slovensku nebol Ústav stará sa ďalej o vojenské a civilné poveternostné stanice.

6 Ministerstvo vnútra.

Kap. 6. MINISTERSTVO VNÚTRA.

Ministerstvo vnútra plnilo aj v roka 1943 jemu sverené úkoly ako aj zvláštne úkoly vyplývajúce z budovania Slovenského štátu a mimoriadnych pomerov súvisiacich s brannou pohotovosťou štátu.

V odbore personálnej agendy bola pozmenená provizórna systemizácia služobných miest, tykajúca sa kategórie úradníkov vyššej pomocnej správnej služby a provizorná systemizácia služobných miest a kategórii hospodárskych úradníkov.

V kategórii úradníkov vyššej pomocnej správnej slúžby bolo systemizované spoločne 82 miest. Podľa novej systemizácie bolo systemizované v ústredí a vo verejnej správe vnútornej spolu 119 miest, teda viac o 37 miest. Naproti tomu bol snížený počet systemizovaných služobnych miest v kategórii právnych úradníkov /služobná trieda Ib/ a to o 37 miest.

Provizórna systemizácia služobných miest v kategorii hospodárskych úradníkov /III. služ. tr. / bola pozmenená tak, že bolo prevedené nové rozdelenie miest medzi jednotlivé platové stupnice, pri čom sa počet systemizovaných služobných miest nezmenil.

Všetky vyššie uvedené zmeny nadobudly účinnosť 1. júla 1943.

Ministerstvo vnútra hodlá v roka 1944 upraviť systemizáciu v osobnom stave obecných a obvodných notárov a to tým spôsobom, že by bol zmenený počet systemizovaných služobných miest v jednotlivých platových stupniciach.

V budovaní nových budov pre umiestenie okresných úradov sa ďalej pekračuje. V tomto roku bola dokončená novostavba Okresného úradu v Púchove a v Hhúšti. Na prístavbe Okresného úradu vo Zvolene sa pracuje, takže táto prístavba bude v budúcom roku úplne dokončená.

V roku 1944 bude sa v tejto akcii pokračovať menovite vystavením novostavby v Stropkove, ktorá už bola v tomto reku započatá, ďalej v Banskej Štiavnici, v Turč. Svätom Martine a v Lovinobani.

Ministerstvo vnútra vypracovalo a pripravilo na legislatívne prerokovanie 10 návrhov zákonov a 6 návrhov vládnych nariadení, z ktorých ako významnejších treba vyzdvihnúť: zákom o sociálnom poistení živnostníkov, o asociálnych osobách, o zrušení župnej samosprávy, o ručení za vojnové nebezpečenstvo, o úhrade nákladov súkromných životných poisťovní, vládna nariadenie o Slovanskej pracovnej službe, o niektorých presunoch pôsobnosti v odbore verejnej správy vnútornej, o náhrade služobných výdavkov štátnych zamestnancov.

Pre legislatívne prerokovanie v roka 1943 sú pripravené návrhy nového obecného zákona, zákona o opatreniach pri leteckých útokoch a zákona o lekárnickej komore. Bolo tiež vydané vládne nariadenie o preukazovacom práve a o pokladničnej, účtovnej a kontrolnej službe na župných a okresných úradoch pod č. 115/1943 Sl. z.

V roku 1944 považuje Ministerstvo vnútra za svoju prednú úlohu uskutočniť zákonnú úpravu niektorých otázok na poli sociálnom a zdravotnom. Ide tu najmä o úpravu právnych predpisov týkajúcich sa otázok chudobníctva a pôrodníctva. Ďalej bude pripravený návrh zákona o premávke na verejných cestách, ktorý má obsahovať riešenie všetkých otázok týkajúcich sa tohoto problému podľa moderných zásad. Prikročí sa tiež k novelizácii právných predpisov

6. Ministerstvo vnútra.

týkajúcich sa všetkých odvetví sociálneho poistenia a predloží sa návrh zákona o finančnom hospodárstve obcí a o ochrane domoviny s príslušnými vykonávajúcimi nariadeniami. Prípravné práce k niektorým z týchto návrhov boly už započaté. Inak má Ministerstvo vnútra v programe vypracovanie celého radu menších návrhov zákonov a vládnych nariadení týkajúcich sa odboru pôsobnosti verejnej správy vnútornej, ktoré čakajú na svoje riešenie, alebo ktoré podľa vyskytnutej sa potreby bude treba riešiť.

Mimoriadne vojnové pomery vyvolávajú zvýšenú zločinnosť a preto bolo potrebné dobudovať bezpečnostnú službu tak, aby v každom ohľade mohla vyhoveť skutočnej potrebe.

Na dosiahnutie tohoto cieľa bol doplnený stav policajného strážneho sboru o 80 novoprijatých pomocných strážnikov. Títo boli už aj zaradení do 6 mesačného kurzu pri Policajnom riaditeľstve v Bratislave. Cieľom úplného doplnenia stavu policajného strážneho sboru bude treba ešte v tomto roku prijať 80 pomocných strážnikov a v roku 1944 ďalších 80 nových pomocných strážnikov. Zvýšený počet pomocných strážnikov vyžiada si aj zvýšenie počtu veliteľského sboru, čo sa prevedie v roku 1944.

Zvýšený počet pomocných policajných strážnikov vyžiada si tiež zriadiť nové ubikácie v budovách policajných úradov a pre ubytovanie slobodných gážistov. Tieto ubikácie budú zriadené tiež v roku 1944.

Po stránke štátobezpečnostnej je treba dobudovať Ústredňu štátnej bezpečnosti v Bratislave. Menovite treba pre túto zakúpiť nové dostatočné rýchle motorové vozidlá, čo je predpokladom pre úspešné prenasledovanie štátu nebezpečných živlov.

V záujme štátnej bezpečnosti je potrebné tiež vybudovať policajnú rádiovú sieť. V roku 1943 bola rádiová sieť doplnená dvomi novými vysielačmi, z ktorých jeden je už v prevádzke a obstaráva spojenie medzi Bratislavou a Prešovom. V roku 1944 budú postavené ďalšie dva rádiové vysielače a tým bude policajná rádiová sieť úplne vybudovaná.

Kriminálna ústredňa ako novozriadená ustanovizeň je poverená viesť pre celú oblasť Slovenského štátu jednotnú sústredenú kriminálnu evidenciu, vybavovať všetky podania týkajúce sa služby kriminálnej, stopovacej, daktyloskopickej, registratúry a ostatných kriminálnych pomôcok, podávať znalecké návrhy a posudky, riadiť jednotne službu stopovaciu /t. j. viesť redakciu Bezpečnostného rozhlasu, redakciu a administráciu Bezpečnostného oznamovateľa a spolupôsobiť pri výcvika a výchove bezpečnostných orgánov v kriminalistike.

Tieto úkoly môže Kriminálna ústredňa len tak splniť, keď bude riadne vystrojená a preto je potrebné túto príslušnými technickými pomôckami postupne zariadiť.

V roku 1943 bolo Ministerstvo vnútra poverené zriadiť a udržiavať Internačný tábor v Humennom pre vojnových zajatcov. Podľa Ženevskej dohody je štát povinný sa postarať o ubytovanie, stravovanie, ošatenie a liečenie zajatcov a dotyčný štát, ktorým príslušníkom je patričný zajatec je povinný tieto výdavky po skončení vojny nahradiť. Keďže tu ide o nový úkol, musely sa s týmto spojené výdavky zaradiť do návrhu dielčieho rozpočtu kap. 6 na rok 1944.

V rámci Ministerstva vnútra bola vedená aj evidencia asociálnych osôb a ich zariadenie do práce v pracovných útvaroch, ktoré boly zriadené v Bystrom, Dubnici nad Váhom, v Ilave a v Revúcej.

- 211 -

6. Ministerstvo vnútra.

Pracovné útvary asociálnych osôb pracovaly na verejných prácach, menovite umožnily dokončiť stavby na novej železničnej trati Prešov-Stražské a pracovaly tiež na stavbách hydrocentrály.

V pracovných útvaroch je postarané aj o mravnú a osvetová prevychová tam zaradených osôb.

Zriadením pracovných útvarov boly osoby, ktoré predtým páchaly trestné činy, izolované v týchto útvaroch takže zločinnosť v štáte napriek vojnovým pomerom podstatne klesla a podľa náhľadu Ministerstva pravosúdia bude treba inštitúciu ochrany proti asociálnym osobám poťažne inštitúciu pracovných útvarov ešte rozšíriť, ďalším potešiteľným zjavom je, že pracovný výkon asociálnych osôb v pracovnom útvare je priemerne vyšší ako pracovný výkon voľných robotníkov, takže asociálne osoby izolované v pracovných útvaroch z výťažku, svojej mzdy sa nielen samy vydržujú, ale vydržujú aj členov svojej rodiny.

Po stránke legislatívnej bol podaný návrh zákona o ochrane asociálnych osôb a ich prevýchove.

Činnosť Ministerstva vnútra v agende administratívno-policajnej rozprestierala sa okrem jeho riadnej úlohy tiež na prevádzanie ustanovenia zákona číslo 21/1943 Sl, z. o stíhaní a trestaní niektorých cenových a zásobovacích priestupkov. Vydané boly tiež rozličné vyhlášky, obežníky a smernice a to o časovej úprave predstavení v divadlách a v biografoch, o zatvorení zábavných miestností a úprave policajnej záverečnej hodiny.

V roku 1944 budú vydané smernice najmä podľa § 3 nariadenia číslo 89/1933 Ú. n. vo veci kinematografie a cenzúry filmovej, pokyny ohľadom uverejňovania odsudzujúcich rozsudkov vo veciach priestupkov cenových a zásobovacích, policajná úprava o vyučovaní tancu, ďalšie nariadenia ohľadom požiarnej polície.

Robia sa prípravné práce na uzavretie osobitnej dohody s Maďarskom podľa článku XII. Smluvy uverejnenej pod číslom 90/1941 Sl. z. ohľadom štátneho občianstva Slovákov kolonistom v Maďarsku.

Bol vydaný zákon číslo 80/1943 Sl. z. a v tomto boly učinené ďalekosiahle opatrenia na zaistenie výživy rodinných príslušníkov voj. službu konajúcich osôb. K tomuto zákonu, boly vydané podrobné smernice ohľadom prevádzania jeho jednotlivých ustanovení.

Slovenská pracovná služba, bola ďalej budovaná a vládnym nariadením číslo 26/1943 Sl. z. boly upravené jej služobné pomery a prevedená systemizácia miest a menovanie veliteľov. V rámci činnosti SPS boly usporiadané dva vodcovské behy pre veliteľských čakateľov v Moravskom Svätom Jáne, ďalej beh pre školenie veliteľských čakateľov nemeckej národnosti v Grinave. Dňom 1. júla 1943 bol zriadený 5 oddiel pre príslušníkov slovenskej národnosti v Griňave a osada pre príslušníkov nemeckej národnosti v Tatranskej Lomnici. Dňom 17. júla 1943 bol zriadený pododdiel v Námestove z príslušníkov slovenskej národnosti. Doterajší spôsob zaisťovania kontingentu pracovníkov bol prepracovaný na riadne obvody, ktoré boly konané v súčinnosti so slovenskou, armádou a súčasne s hlavnými odvodmi brannej moci.

Program zamestnania bol prispôsobený z doterajšej 6 mesačnej služobnej doby na tri mesačnú služobnú dobu, keďže povinnosť vykonania služby bolo zo 6 mesiacov snížené na 3 mesiace za tým cieľom, aby čím viac pracovnou službou povinných prešlo výchovou, a výcvikom SPS.

V roku 1943 bola úplne dokončená výstavba osád. Stavby boly kolaudované a a dodávateľmi vyučtované.

-212 -

6. Ministerstvo vnútra.

Pracovníci SPS boli dosadení na všeužitočné regulačné práce prevádzané Dolnomoravským vodným družstvom "Moravod", kde do konca augusta 1943 bolo odpracovaných spolu 111. 216 hodín v hodnote 534, 480, - Ks. Ďalej na úseku chotáru obce Sekule na myjavskom odpadovom kanále, kde bolo odpracovaných 113. 567 pracovných hodín v hodnote 483. 553. -Ks, konečne na obvodom kanáli "Šúr" v Griňave a na pezinskom potoku, kde bolo odpracované 53 806 pracovných hodín v hodnote 249. 140 Ks Pododdiel v Námestove dosadený na postavenie ozdravovne pre HM za Slanicou na Orave odpracoval 10. 700 pracovných hodín v hodnote 44 940. -Ks Nemecká osada dosadená v Tatranskej Lomnici ku stavbe ozdravovne pre DP odpracovala 3. 370 pracovných hodín v hodnote 14, 150 20 Ks.

Ministerstvo vnútra ako dozorný úrad nad súkromnými poisťovňami v roku 1943 pokračovalo vo vyplácaní životných poistiek poisťovne Fenix-STAR, ktoré boly vlani započaté. Do konca júna 1943 vyplatila Poštová sporiteľňa na poukazy Ministerstva vnútra 1, 064 poistníkom 4, 377. 565 45 Ks. Ďalšie výplaty budú sa konať podľa vopred určeného programu. K uľahčeniu prevedenia sankcie poisťovne Fonix-STAR bola práve uskutočnená rozluka spisového materiálu tejto poisťovne a robia sa opatrenia aby výpočty na vyplácanie životných poistiek sa prevádzaný v Bratislave. Rozdelenie majetkovej podstaty tejto poisťovne stojí pred ukončením. K tomuto cieľu bolo potrebné presne ustáliť hodnotu účastí poisťovne Domov a Slovákia, ktoré sú vlastníctvom poisťovne STAR.

Ministerstvo vnútra ako dozorný úrad vypracovalo vládny návrh zákona o niektorých opatreniach týkajúcich sa súťaže v súkromnom poistení, ďalej zákona o doplnení a zmenách niektorých ustanovení e poisťovnách a konečne zákona o zachovaní v platnosti niektorých životných poistení. O týchto vládnych návrhoch sa rokuje.

V odbore župnej a obecnej samosprávy vykonáva Ministerstvo vnútra okrem svojich riadnych úkolov pozostávajcich hlavne z dozoru nad hospodárením a správou samosprávnych sväzkov aj úkoly vyplývajúce zo zákona číslo 115/1942 Sl. z. o územných zmenách obcí.

Povoluje úpravy dlhov obci podľa § 2 odsek článku III. zákona číslo 69/1935 Sb z. a n. povoluje príspevky obciam podľa § 3; ods 2, čl III zákona číslo 69/1935 Sb z a n. k plneniu mimoriadnych investičných úkolov a mimoriadne príspevky obciam zo Samosprávneho fondu na sanáciu obcí Spravuje prídely podľa § 10 ods 2 a 3 zákona číslo 77/1927 Sb. z. a n. v znení vyhlášky číslo 122/1935 Sb z. a n. a poukazuje ich župám ku výplate patričných príspevkov obciam.

Ministerstvo vnútra pripravuje materiál potrebný na prevedenie rozdelenia majetku okresov a obcí, ktoré boly v dôsledku viedenského rozhodnutia zo dna 2 novembra 1938 poťažne v dôsledku slovensko-maďarskej dohody uzavretej 3 apríla 1939 v Budapesti rozdelené.

Na poli sociálneho poistenia bola v roku 1943 provizórne riešená otázka rentistov z belgického a francúzskeho verejnoprávneho poistenia a to nariadením s mocou zákona č. 7/1943 Sl z.

Nariadením e mocou zákona číslo 10/ 1943 Sl. z, bola povolená výplata jednorázovej výpomoci penzistov Penzijného ústavu súkromných úradníkov.

Zákonom číslo 15/1943 Sl. z boly zvýšené dávky úrazového poistenia priemyselných a obchodných zamestnancov.

Ustanovením § 7, ods. 2 nariadenia s mocou zákona č. 54/1943 Sl. z. bolo riešené verejnoprávne poistenie poslucháčov vy-

-213-

6. Ministerstvo vnútra.

povinnosti, taktiež bolo riešené verejnoprávne poistenie ostatných vysokoškolských poslucháčov a absolventov škôl stredných počas ich povinnej pracovnej povinnosti ustanovením § 10 nariadenia s mocou zákona číslo 55/1943 Sl z.

Ustanovením § 21 zákona číslo 80/1943 Sl. z. boly upravené otázky tykajúce sa verejnoprávneho poistenia osôb vykonávajúcich cvičenie v zálohe alebo vojenskú činnú službu.

Vládnym nariadením číslo 81/1943 Sl. z. upravené bolo nemocenské poistenie dôchodcov invalidného a starobného poistenia Robotníckej sociálnej poisťovne.

V prípravnom štádiu sú osnovy o započítaní vojnovej služby do rentového poistenia o verejnoprávnom poistení pracujúcich politických asistencov a rodinných príslušníkov zbraní SS, ako aj o sociálnom poistení domáckych robotníkov.

Pomýšla sa pripraviť veľmi dôležitý prestupový zákon ako aj vykonať kodifikáciu platného práva sociálneho poistenia. Okrem toho je v programe pre budúcnosť uskutočniť sociálne poistenie živnostníkov, roľníkov a príslušníkov voľných povolaní ďalej smluvou medzi Slovenskou republikou a Nemeckou ríšou vpraviť otázku vzájomnosti na poli sociálneho poistenia.

Vypracovaná bola osnova zákona v štátnych starobných podporách.

Na poli starostlivosti o vojenských poškodencov boly zákonom číslo 80/1943 Sl. z. kodifikované a modifikovane doterajšie právne predpisy, ktorých znalosť a aplikovanie robilo úradom a stránkam značné ťažkosti. Touto kodifikáciou dosiahlo sa hmotného ako aj formálneho zjednodušenia predpisov.

Štátny úrad pre vojenských poškodencov v Bratislave okrem starostlivosti o vojnových a povojnových poškodencov prevádza i charitatívnu starostlivosť pozostávajúcu z poskytovania bezúročných pôžičiek a záloh na dôchodok v prípade nutnej potreby. Ďalej spolupôsobí pri zaobstarávaní rozličných živností a zamestnaní ako i pri životnom poisťovaní poškodencov.

Tento úrad vyplácal k 31 XII 1942 pôžičky 15 015 invalidom s 21 079 príplatkami na deti a manželky. 14 742 vdovám. 1680 sirotám a 4 100 rodičom a súrodencom spolu 35 537 dôchodcom.

Okrem uvedených dôchodcov je asi 11 500 invalidov, ktorí nemajú nárok na dôchodok, majú však nárok na poskytnutie potrebného liečenia a prídel ortopedických pomôcok. Pozostalých, ktorým pre nesplnenie podmienok nateraz nie je príznaný dôchodok je asi 13. 500. Je tiež značný počet poškodencov, ktorí boli z nároku na dôchodok vylúčení pre oneskorené platenie tohoto. Zákon číslo 83/1941 Sl. z, dáva im však možnosť dodatočného uplatnenia nárokov a z týchto prípadov sa toho času prejednáva viac tisíc.

Ministerstvo vnútra v odbore zdravotnej správy venovalo zvýšenú pozornosť vybudovaniu nemocníc, rozšíreniu počtu postiel v štátnych nemocniciach, aby tak umožnilo prevzatie pacientov do ústavnej liečby, ktorá stáva sa u obyvateľstva celého štátu čoraz vyhľadávanejšou.

Počet postiel v nemocniciach a liečebných ústavoch bol proti roku 1942 rozšírený o 700, takže štátne nemocnice disponujú teraz s 8, 500 postelami.

Nové nemocnice bolo potrebné rozšíriť o ďalšie oddelenia. So zriadenim nových oddelení súvisí aj ich vystrojenie. Tak ako v rokoch predošlých, vystrojovaly sa nemocnice modernými lekárskými prístrojami, ktoré boly dodané z Nemeckej ríše.

V roku 1943 prevedené boly čiastočné adaptácie na

-214-

6. Ministerstvo vnútra

ortopedickej a detskej klinike štátnej nemocnicee v Bratislave. V štátnej nemocnici v Trnčíne otvorený bol štyrposchodový pavilon pre choroby infekčné a vnútorné. V Pieštanoch bola premiestená Štátna kúpeľňá nemocnica do budovy "Luxor". V štátnej nemocnici v Žiline rozširuje sa oddelenie pre detské choroby. Bolo rozhodnuté zriadiť detské oddelenia v štátnych nemocniciach v Trenčíne, v Turč. Sv. Martine, v Ružomberku, a v Prešove. V Štátnej nemocnici, v Turč. Sv. Martine prevedená bola dislokácia v novopostavenom pavilóne. V Štátnej nemocnici vo Zvolene otvorený bol interno-infekčný pavilón. V štátnom detskom liečebnom ústave v Dolnom Smokovci adaptuje sa obytná budova "Štúr".

Keďže nemocnice v posledných rokoch nedostaly dostatočnej miere bielizeň a terajšie zásoby sú už značne opotrebované je potrebné pamätať so zvýšeným nákladom na tento cieľ.

Podstatné zvýšenie nákladov na bežnú prevádzku štátnych nemocníc v roku 1944 je odôvodnené hlavne zdražením potravných článkov a ostatných potrieb. Pri tomto treba konštatovať, že ošetrovacie sadzby v štátnych nemocniciach stanovené NÚZom sú omnoho nižšie ako v podnikoch RSP, v dôsledku čoho docielený príjem nebude v pomere s výdavkami vyplývajúcimi so zdražením životných potrieb.

V roku 1943 previedlo sa poštátnenie Mestskej nemocnice v Kežmarku. Stavba Štátnej nemocnice v Trstenej je už v pokročilom stave. V roku 1944 okrem zriadenia menších nemocníc /Gelnica, Modrý Kameň/ možno očakávať dokončenie a otvorenie nových pavilónov v štátnych nemocniciach v Piešťanoch, Topoľčanoch, v Bardejove, v Michalovciach a v Zlatých Moravciach. Väčšie adaptačné práce budú prevedené v štátnej nemocnici v Bratislave, v Žiline, v Kvetnici, v Topoľčanoch, v Nitre, vo Zvolene, v Banskej Bystrici a v ústave v Dolnom Smokovci.

Štátna zdravotná správa zápasí ešte s ťažkosťami pri umiesťovaní duševne chorých. I v tomto smere je v programe náprava. Tak isto pamätá sa aj vzhľadom na terajšie vojnové pomery sa vybudovanie infekčných oddelení a to i prevedením núdzových stavieb barákových.

Branná pohotovosť štátu vyžaduje, aby bolo vo zvýšenej miere postarané o zamedzenie výskytu nákazlivých chorôb.

Dosiaľ máme na Slovensku len dve Štátne epidemická pohotovosti a to v Bratislave a v Prešove. Rayon ich pôsobnosti je veľmi veľký a počet nákazlivých chorôb vlivom vojnových pomerov pribúda. Preto je dôležité zriadiť na strednom Slovensku epidemickú pohotovosť a za, najvýhodnejšie miesto pre túto považuje sa Banská Bystrica.

V boji proti trachomu sa zamýšľa v budúcom roku zriadiť ďalšie trachomove stanice, hlavne na východe štátu, kde ich sieť je nedostatočná.

V rámci štátnej starostlivosti o opustená deti bolo v roku 1943 postarané asi o 6. 000 detí. Obidva štátne detské domovy sú len provizorne umiestené a to v Horovciach a v Púchove, kam bol premiestený Štátny detský domov z Bratislavy.

Pre rok 1944 ostáva hlavným programom riešenia de-finitívneho umiestenia spomenutých štátnych detských domovov a to tým spôsobom, aby jeden domov slúžil pre deti zo západnej a druhý z východnej oblasti štátu. Vzhľadom na stúpajúcu tendenciu v počte opustených detí treba rátať v roku 1944 s rozšírením počtu vhodných pestúnskych rodín, ďalej s prehĺbením starostlivosti o deti zo štátnej starostlivosti po dovŕšení 15 roku.

Siroty a polosiroty sú umiestené v sirotincoch v Radvani nad Hronom, v Spišskej Novej Vsi a v Beckove.

-215-

6. Ministerstvo vnútra.

V roku 1944 sa zamýšľa premiestiť sirotinec z Beckova na iné miesto pravdepodobne do Turzovky, keďže objekt v Beckove nevyhovuje pre ústavné opatrenie detí.

Preventívna starostlivosť o matky a deti v sociálnom a zdravotnom ohľade vykonáva sa na území celého štátu v 450 poradniach, ktoré sú organizované dobrovoľnými organizáciami za účinnej morálnej a finančnej pomoci štátu.

Vzhľadom na stále ešte vysokú dojčenskú úmrtnosť bude treba postupne rozšíriť sieť poradní zriadením viacerých poradní v každom zdravotnom obvode.

Kvalifikované sociálne pracovnice vychádzajú do života a odborných škôl v Turč. Sv. Martine a v roku 1943 aj z Bratislavy. Vzhľadom na veľký nedostatok sociálnych pracovníc boly zriadené 6 mesačné kurzy pre výpomocné sociálne sestry v Bratislave.

V roku 1944 zamýšľa sa zriadiť okrem 6 mesačného kurzu pre výpomocné sociálne sestry aj kurz pre opatrovnice dojčat a malých detí.

Útulky pre tehotné ženy boy organizované so štátnou pomocou dobrovoľnými inštitúciami v Bratislave a v Turč. Sv. Martine. Tieto bude treba rozšíriť, menovite aj na východnú oblasť štátu.

Cezdenné útulky-jasle boly organizované dobrovoľnými inštitúciami v smysle úprav Ministerstva vnútra.

Sieť jaslí nevyhovuje dnešným potrebám a preto je snahou Ministerstva vnútra, aby sa vybudovaly cezdenné útulky aspoň v dôležitejšíoh priemyslových strediskách.

Pod vedením a dozorom Ministerstva vnútra a za finančnej podpory štátu pracujú aj detské domovy dobrovoľných organizácií a celý rad cirkevných siroticov.

Do rámca starostlivosti o mládež zapadá aj ozdravovacia akcia detí, ktorá sa v našom štáte z roka na rok utešene vzmáha. V roku 1943 vyslalo Ministerstvo vnútra vyše 1, 000 chudokrvných a podživených detí na vlastný náklad, okrem toho podporovalo dobrovoľné organizácie, ktoré v tomto smere vykonaly tiež úctyhodnú prácu.

Vzhľadom na dnešné mimoriadne pomery bude treba túto akciu rozšíriť, lebo žiadosti o prijatie detí do ozdravovien stále pribúda a ráta sa so zriadením aj zimnej štátnej ozdravovacej akcie.

Štátna správa venovala v roku 1943 vysoké sumy na štátnu protikrivičnú akciu v rámci ktorej bolo rozdané veľké množstvo liekov medzi deťmi chudobných a nemajetných rodičov.

V roku 1943 bolo prikročené ku reorganizácii školsko-lekárskej služby. Pre vysokoškolskú mládež bola táto služba uspokojivo zreorganizovaná v rámci Vysokoškolského zdravotného ústavu v Bratislave a v Sdružení vysokoškolských študenstiev. Pre stredoškolskú mládež boly zriadené na mnohých miestach Stredoškolské zdravotné ústavy, ale na poli starostlivosti o deti v národných školách nenastal obrat. Následkom toho bude treba túto reorganizáciu previesť v roku 1944.

Starostlivosť o učňov a učnice vykonávajú dobrovoľné inštitúcie pod vedením a za pomoci Ministerstva vnútra. V roku 1944 má sa dosť hustá sieť domovov pre učňov ešte podstatne rozšíriť.

Ministerstvo vnútra aj v roku 1943 vykonávalo stravovacie, ošacovacie a iné pomocné akcie.

Na území mesta Bratislavy bolo poskytované prístrešie na to odkázaným v tábore núdzných a táto akcia má sa v roku

-216 -

6. Ministerstvo vnútra.

1944 ešte rozšíriť, vzhľadom na veľkú bytovú krízu.

V roku 1943 bolo prikročená ku plánovitému budovaniu chorobincov a menovite ústavov pre nevyliečiteľne chorých. Prvý ústav tohoto druhu bol daný do prevádzky v Podhorelskej Maši a kapacitou 100 postieľ. V roku 1944 bude prikročené ku vybudovaniu ďalších takýchto ústavov.

Starostlivosť o duševne, telesne a mravne uchýlných bola uspokojujúcim spôsobom vykonávaná v celom rade špeciálnych, ústavoch a celoštátnych organizáciách.

Hluchonemé deti školujú sa v Bratislave v Kremnici a v Dubnici n/V., odkiaľ bol ústav v roku 1943 premiestený do Prešova, čím sa previedlo rozdelenie ústavov podľa oblasti štátu. Okrem toho dostávali hluchonemí výcvik v dielniach a pokračovacej škole v Kremnici a v poľnohospodárstve v Olichove.

Pre zmrzačených bola v roku 1943 v činnosti špeciálna škola v Bratislave a okrem toho poľnohospodárstvo v Slávnici.

Slepí boli zaškolení v ústave v Levoči a výcvik pre určité práce dostávali v ústave v Báhoni.

O slabomyseľných školopovinných staral sa ústav v Trenčíne a v Spišskej Novej Vsi. Okrem toho umiesťoval štát slabomyseľných v ústave v Petrovianoch a v Útulni Sv. Jozefa v Turzovke.

Pre epileptické školopovinné deti bol v činnosti ústav v Cajli.

Pre žobravú a túlavú mládež služil domov Ceklisi a v Modre, ďalej výchovný ústav v Slovenskej Lupči v Bytčici pri Žiline a v Ilave.

Uvedené ústavy vydržuje z časti štátna správa, z časti dobrovoľné inštitúcie s účinnou pomocou štátu.

Pre rok 1944 ostáva doriešiť niektoré problémy starostlivosti o úchylných, menovite zriadením ústavu pre dospelých slabomyseľných, rozšírenie starostlivosti o epileptikov a prehlbenie doterajšej starostlivosti vo smere produktívnej starostlivosti.

Ministerstvo vnútra zriadilo Ústrednú kanceláriu pre poskytovanie sociálnej pomoci vojnových invalidný a frontových vojakov, ktorá z prostriedkov verejných a dobrovoľne získaných vykonáva starostlivosť na tomto poli do toho času, kým tieto úkoly prevezme "Fond pre vojnových poškodencov" zriadený podľa § 164 zákona číslo 80/1943 Sl. z. pri Ministerstve vnútra.

Na poli boja proti sociálnym chorobám bol vedený energický boj proti tuberkulóze, ktorá je dodnes našou najobávanejšou ľudovou chorobou. Veľké úsilie venovala štátna správa vyhľadávaniu prameňov nákazy a to v protituberkuloznych poradňách, ktoré sú zriadené v sídle každého politického okresu a sú postupne vystrojované modernými röntgenovými prístrojmi. Okrem toho je v činnosti pojazdný röntgenový prístroj. V Bratislave bola zriadená Ústredná protituberkulózna poradňa a celoštátna stanica pre vyšetrenie spút zo všetkých protituberkulóznych poradní. Štátna správa snažila sa maximálne využiť príslušné postele v štátnych nemocniciach a v špeciálnych liečebných ústavoch a sanatóriách. Štát v nebývalej miere podporoval vlastnými prostriedkami liečenie chudobných, nemajetných a sociálne slabších,

V boji proti alkoholizmu ostáva pre rok 1944 vybudovanie liečebného ústavu pre chronických alkoholikov.

Boj proti pohlavným chorobám bol vedený podľa zá-

6. Ministerstvo vnútra.

kona proti pohlavným chorobám. Povinné liečenie podľa tohoto zákona bolo umožnené bez sociálneho rozdielu. Bolo zakúpené veľké množstvo antiluetických liekov z prostriedkov zaistených zákonom číslo 48/1942 Sl z.

V rámci boka proti prostitúcii bol vybudovaný okrem ústavu v Bytči pri Žiline ženský výchovný ústav v Bojkovej pri Jablonici, ktorý bol rozšírený o 65 postiel a bol vydaný už príkaz na ďalšie rozšírenie o 150 - 200 postiel.

V Bratislave sa buduje ústredná starostlivosť pre pohlavne chorých s pôsobnosťou na území celého štátu, pomocou ktorej bude možné účinne vykonávať spomenutý zákon proti pohlavným chorobám

V rámci prevencie proti pohlavným chorobám zriaďujú sa dievčenské domovy zatiaľ v Bratislave a je v programe ich budovať aj v ostatných väčších mestách. V Bratislave sú v činnosti dva dievčenské domovy a v roku 1944 má sa zriadiť ďalší internát a kapacitou asi 200 postiel.

V boji proti rakovine boly celý rok v činnosti špeciálny liečebný ústav v Bratislave oddelenia niektorých štátnych nemocníc. Bioptická stanica na vyšetrenie nádorov a Spolok proti rakovine prostredníctvom, ktorého poskytuje štátna správa sociálnu pomoc chudobným a sociálne slabším.

Pre rok 1944 ostáva otázka zaopatrenia potrebného množstva rádia, ktorého je na Slovensku veľmi málo a v nevhodnej forme.

V rámci boja proti malárii bola vykonaná reorganizácia zriadením ústrednej kancelárie a laboratória Antimalarického odberu, ďalej Malarickej stanice v Prešove s poradňami v Trebišove a v Michalovciach, keďže problém malárie je najpalčivejší na východe štátu.

Pre rok 1944 má sa zintenzívniť boj vyhľadávaním chorých ich liečením v rámci štátnej akcie, bojom proti komárom ako rozširovateľov choroby a asanáciou terénu, najmä na východe štátu.

V roku 1943 bola zriadená sociálno-zdravotná starostlivosť o kúpeľné liečenie chudobných, nemajetných a sociálne slabších ľudí v kúpeľoch Piešťany, Trenčianske Teplice, Smrdáky, Sliač, Korytnice a Štos. V roku 1943 bolo pokračované v repatriácii slovenských príslušníkov do vlasti. Bol zriadený repatriačný tábor v Bratislave. V tomto roku bolo pokračované aj v organizovaní starostlivosti o utečencov a to prostredníctvom osobitnej kancelárie.

Poskytovanie sociálnej pomoci slovenským štátnym príslušníkom žijúcimi v cudzine bolo upravené.

Slovenský červený kríž zreorganizovaný na novom zákonnom podklade vykonáva nielen úlohy pomocnej vojenskej služby, ale koncentruje aj samaritánov na poskytovanie prvej pomoci a záchrannú službu pomocou stanice prvej pomoci.

Na poli telesnej výchovy boly účinne podporované telovýchovné organizácie a spolky v ich činnosti. Bola rozvinutá akcia lyžiarov medzi deťmi horských obcí boly zriadené telovýchovné kurzy v jednotlivých odboroch telesnej výchovy a boly účinne podporované telovýchovné tábory letné aj zimné.

Na poli ľudovýchovy a propagácie usmerňovalo Ministerstvo vnútra činnosť dobrovoľných inšitúcií v rámci ktorých bolo vydané veľké množstvo rozličných publikácii, kníh, sošitov, časopisov, letákov, ďalej film o tuberkulóze a o brušnom týfe.

Jednou z najdôležitejších otázok verejného zdravotníctva je otázka prirodzeného prírastku obyvateľstva.

6. Ministerstvo vnútra.

V našom štáte rodí sa ročnee priemerne 25. 000 detí. Starostlivosť nelekársku o rodičky vykonáva dosiaľ okrúhle 2. 000 obecných pôrodných asistentiek, z ktorých približne polovica nemá patričného teoretického a praktického vzdelania.

Aby bolo umožnené poskytnúť každej tehotnej žene, rodičke a šestinedielke príslušnú odbornú pomoc pri pôrode navrhuje Ministerstvo vnútra prevzatie pôrodných asistentiek. Počet týchto štátnych okrskových, pôrodných asistentiek činí 1160. Doohľadu berúc, že smluvný plat jednej pôrodnej asistentky by činil ročne 6. 000. -Ks činil by cely základ 6, 600 000., -Ks. Osnova zákona o pomocnej praxi pôrodníckej ktorým by bol zmenený terajší právny stav je už pripravený.

K udržovaniu rovnováhy rozpočtu štátnych nemocníc, nie v malej miere prispieva platenie Liečebných poplatkov. Vzhľadom na to, že ošetrovacie sadzby boly až od 1. januára 1943 zvýšené z 27 -Ks na 39, -Ks- nemohly sa dosiahnuť také príjmy ktoré by boly primerané ku značne stúpajúcim nákladom udržiavania nemocníc.

Celkové príjmy na liečebnom sú na rok 1944 kalkulované podľa skutočnosti z minulých rokov v takej výške, ktorej dosiahnutie je možné očakávať a to vo výške 50% z celkovej náležitosti liečebného.

Tieto príjmy dajú sa len tak dosiahnuť keď nemocnice budú disponovať dostatočne zapracovaným personálom, keďže v rozpočtoch nemocníc pred rokom 1939 počítalo sa so zaplatením a vymožením liečebných trov len s 25%. Podľa toho vymáhaniu liečebných trov v štátnych nemocniciach venuje sa teraz zvýšená pozornosť a vymáhanie prevádza sa s náležitou energiou.

Slovenský štát ako štát sociálny všemožne sa usiluje spravodlivo usporiadať sociálne pomery pričom sa stará o zlepšenie postavenia pracujúcej pospolitosti. S týmto spojené úkony vykonáva 6. odbor Ministerstva vnútra Ústredný úrad práce.

Ústredný úrad práce usmerňuje najímanie domácich pracovných síl každoročne a zaisťuje ich pre domácich zamestnávateľov a prebytky sprostredkuje za hranice.

Pre zamedzenie fluktuácie robotníctva bolo vydané nariadenie o manipulovaní s preukazom nemocenského poistenia zamestnancov /číslo 188/1942 Sl. Kz. /. Usmerňovanie pracovného trhu sa vykonáva na celom území štátu prostredníctvom 60 úradov práce, v sídlach okresov.

Cieľom zamedzenia porúch sprostredkovacej činnosti do cudziny boly v čase sezóny najímania robotníkov do cudziny pridelené, úradom práce s väčším rozsahom agendy výpomocné sily, čím bol zaistený hladký priebeh náboru pracovných síl pre tuzemsko a cudzinu.

V rámci produktívnej starostlivosti o nezamestnaných poskytovalo Ministerstvo vnútra verejným stavebníkom vo väčšine obciam príspevky na núdzové práce. Príspevok, ten činil 8 až 10. -Ks na deň na jedneho nezamestnaného a najviac 20% z celkového stavebného nákladu. Touto podporou bolo umožnené viacerým obciam vybudovanie verejno-prospešných zariadení ako ciest, regulácie potokov a pod.

Ústredný úrad práce za spolupráce Ústredia starostlivosti o mládež prevádza prázdninovú akciu pre deti poľnohospodárskych robotníkov a deti deputátnikov. Na túto akciu prispieva ročite sumou 200. 000, -Ks a to z fondu rekreačného.

V rámci ochrany robotníctva prevádza Ústredný úrad práce stálu kontrola či sú zachovávané pracovné a mzdové podmienky

- 219-

6. Ministerstvo vnútra

stanovené NUZom.

V rámci sprostredkovania na práce do cudziny boly vypracované na základe minuloročných skúsenosti a zodpovedne novoutvoreným pomerom nové pokyny k najímaniu, podľa ktorých bolo prevedené najímanie robotníkov do cudziny.

Ministerstvo vnútra usmerňovalo sociálnu ochranu a národno-kultúrnu výchovu slovenských robotníkov pracujúcich v cudzine a staralo sa tiež o ich duchovnú ochrany. Spolupôsobilo pri uzavieraní, medzištátnych smlúv ako aj dohôd vo veciach ochrany slovenských robotníkov. Staralo sa o hladký priebeh mesačných poukazov robotníckych úspor ďalej o prevod rent a príspevkov poukazovaných nemeckými nositeľmi sociálneho poistenia slovenským robotníkom, prípadne ich pozostalým na Slovensko. Prevádzalo starostlivosť o vrátivšich sa robotníkom z Riše pri ich liečení na Slovensku.

Duchovnú ochranu slovenských robotníkov obstarávalo 5 slovenských duchovných so sídlom v Berlíne, v Breslave, v Halle, vo Frankfurte a vo Viedni.

Pre slovenské robotníctvo v Ríši vychádza v Berlíne týždenník "Slovenský týždeň" a pre slovenské poľnohospodárske robotníctvo časopis pod názvom "Úroda".

Starostlivosť stavebná a bytová táto sa prevádza podľa zákona 85/1940 Sl. z. a 75/1941 Sl. z. Menovite podľa § 4 a 7 zákona číslo 75/1941 Sl. z. sú poskytované štátne záruky na stavbu rodinných /bytov/ domkov jednotlivcov, pre obce postihnuté povodňou obciam a obecne prospešným stavebným sdruženiam na stavbu činžových domov na stavbu kultúrnych a sociálnych domov na akciu stavby rodinných domkov. Všeobecnému stavebnému družstvu v Bratislave, Deutsches Siedlungswerk a Deutsches Heimatswerku v Bratislave. Okrem záruk so súhlasom Ministerstva financií boly udeľované aj podpory na stavbu rodinných domkov /tehlová akcia/. V rámci tejto akcie bolo vyplatených 316. 680. -Ks na stavbu 103 rodinných domkov.

Agendu býv. Krajinského ústavu pre voľbu povolania a psychotechniku prevádza tiež Ministerstvo vnútra - Ústredný úrad práce. Boly prevedené viaceré psychotechnické vyšetrenia a podľa toho boly poskytovaná rozličné porady najmä pokiaľ išlo o ďalšie štúdium a voľbu povolania. Menovite sa tu podrobovaní psychotechnickým skúškam zamestnanci slovenských železníc ako strojvodcovia výpravčíci a dopravný personál. Okrem toho sú tu podrobnovaní zkúškam zamestnanci štátnej polície. Psychotechnický ústav sa však neobmedzil na podávanie podávanie posudkov v odbore štátnej správy ale aj pre rozličné firmy, závody a továrne.

Udržovanie verejnej bezpečnosti a poriadku vykonáva hlavne žandárstvo. Cieľom zabezpečenia výkonnosti žandárstva bola zriadená a už aj zakončená, škola pre výcvik veliteľov staníc, ktorú absolvovalo celkom 95 príslušníkov žandárstva. Ďalej boly zriadené kurzy žandárov na skúšku a to jednak u veliteľstva žandárskeho školstva a väčšia časť u žandárskych pohotovostných oddielov, kde bolo podrobené teoretickému výcviku 556 žandárov na skúšku. V Nitre bol zriadený kurz pre vodičov žandárskych služobných motorových vozidiel.

Dňom 1. marca 1943 boly zrušené župné žandárske veliteľstvá.

Na doplnenie systemizovaného stavu Ministerstvo vnútra hodlá prijať v budúcom roku 10 správnych dôstojníkov a asi 100 žandárov na skúšku.

7. Ministerstvo pravosúdia.

Kap. 7. MINISTERSTVO PRAVOSÚDIA.

Na sostavenie návrhu rozpočtu na rok 1944 v rezorte justičnom pokiaľ ide o osobné výdavky, mal značný vplyv zákon č. 112/1942 Sl z. o organizácii súdnictva. V zmysle tohoto zákona a v záujme narušeného vykonávania spravodlivosti ako aj pre pozdvihnutie vážnosti a dôstojnosti súdov a úradov verejnej obžaloby obsadily sa všade tam, kde boly na to vhodné sudcovské sily, systemizované miesta, respektíve predložené boly príslušné návrhy na ich obsadenie. Tým bola organizácia, súdnictva v hrubých rysoch po stránke osobnej dokončená. Tiež na ústrednom úrade pradložené boly príslušné návrhy na preradenie, resp. povýšenie konceptného personálu v intenciách ustanovení organizačného zákona.

Urýchlené vykonanie zakladania pozemnoknižných vložiek, čo je podmienkou normálneho rozvoja hospodárskeho života najmä po stránke úverovej a základom usporiadanosti vlastníckeho práva, bolo potrebné už v druhej polovici roka 1943 primerane zvýšiť počet smluvných síl pre zakladanie pozemnoknižných vložiek. Náklad na toto zvýšenie počtu smluvných síl robí 250, 000 Ks.

Pri prelimtnovaní vecných výdavkov musela byť do ohľadu vzatá stále stúpajúca tendencia cien potravín a všetkých surovín a materiálov, ktoré justičná správa ako aj jej ústavy pri výkone trestu na slobode a pri výchove mládeže potrebujú. Značný vplyv na zvýšenie vecných výdavkov má aj tá okolnosť, že počet politických deliktov, a tým aj počet uväznených osôb, stále stúpa. Na výšku vecných výdavkov justičná správa nemá badateľnejšieho vplyvu; táto je daná počtom uväznených osôb a počtom prerokovaných trestných prípadov. Nie je tu teda možné so strany justičnej správy obmedzenie, ta ani prenikavejšie úsporné opatrenie, lebo stravovanie uväznených možno upraviť len na mieru ľudskému zdraviu neškodiacu a táto musí byť za každých okolností dodržaná, ináč by hrozilo vypuknutie epidemického ochorenia väzňov, ktorého odolanie bolo by zaiste nákladnejšie ako primerané stravovanie. Taktiež je potrebne v záujme udržania disciplíny medzi uväznenými, ako aj v záujme docielenia účelu trestu na slobode, aby uväznené osoby boly primerane zamestnané. Pretože z príčin bezpečnostných nie je vždy možné väzňov a trestancov zamestnávať na vonkajších prácach pre súkromných zamestnávateľov, musia byť najmä trestanci zamestnávaní v ústavných dielnach, ktoré pracujú prevažne pre justičné úrady a pre ustav samotný. Náležité zamestnanie trestancov v ústavných dielňach však predpokladá, že tieto budú aspoň v miere dostatočnej zásobené potrebnými surovinami a justičná správa, pretože prác ako jediný vychovný prostriedok nemôže ostrániť nútené je potrebne suroviny kupovať za dnešné pomerne vysoké a vytrvale stúpajúce ceny.

To, čo platí o väzniciach a trestnici platí vo zvýšenej miere aj o štátnom výchovnom ústave v Ilave. V tomto ústave hlavným výchovným prostriedkom je vyučenie chovancov remeslu, ktoré si sami zvolia. Je len prirodzené, že vyučiť chovancov zvolenému remeslu možno len tak, keď je v ústave takéto remeslo zavedené a, keď dieľňa aj riadne pracuje. Udržanie chodu dielní vyžaduje však ich riadne zásobovanie nielen surovinami, lež aj strojmi a nástrojmi.

Dôsledkom zvýšenia diét pri služobných cestách bude treba počínajúc dňom 1. januára 1944 aspoň o 25% zvýšiť cestovný a diétny paušál personálu pri zakladaní pozemnoknižných vložiek, čo si vyžiada náklad okrúhle 150. 000 Ks ročne.

7, Ministerstvo pravosúdia.

Všetky uvedené okolnosti maly za následok, že vecné výdavky celej kapitole musely byť preliminované vyššie než v roku 1943.

8. Najvyšší správny súd.

Ksp. 8. NAJVYŠŠÍ SPRÁVNY SÚD.

V roku 1942 došlo celkom 566 sťažností a bolo vybavených celkom 986 sťažností. Napriek tomuto priaznivému stavu vybavených sťažností, v ktorom sa odráža rastúca výkonnosť Najvyššieho správneho sudu, ostalo koncom roka 1942 ešte 1749 nevybavených sťažnosti. V tejto číslici sú zahrnuté nevybavené sťažnosti podané svojho času na Najvyšší správny súd v Prahe, ktorých sa dostalo pri spisovej rozluke tomuto súdu doteraz celkom 3000.

Medzi nevybavenými sťažnosťami postúpenými z Prahy je prevážne väčšina sťažností, ktoré podali Židia a týkajú sa prevážne daňových vecí. Aby sa len akademicky nevybavovalo, bolo vydané v roku 1942 na základe § 5 ust. zák. č. 68/1942 vládne nariadenie č. 208/1942 Sl. z., ktorým je daná možnosť zastaviť pokračovanie o sťažnosti podanej na Najvyšší správny súd v osobných alebo majetkových veciach takého Žida, ktorý bol vysťahovaný alebo opustil štátne územie. Dôsledkom tohto nariadenia bude, že zastavením pokračovania odpadne dosť veľký počet nevybavených sťažností. To sa vykonáva v roku 1943 a ukončením tejto akcie odbremení sa Najvyšší správny súd a docieli sa urýchleného vybavenia sťažností pred Najvyšším správnym sudom.

Na rok 1944 je plánované vybaviť sťažnosti postúpené z Prahy, ktoré ostanú koncom tohto roku. Je v programe prijať aspoň troch sudcov, lebo od roku 1940 nebol prijatý ani jeden referent. Zvýšenie počtu členov grémia je potrebné, aby mohly byť rozšírené trojčlenné senáty na päťčlenné. Terajší počet sudcov vôbec nestačí zdolať ani bežnú agendu v takom čase, aby meritórne vybavenie podanej sťažnosti netrvalo dlhšie ako 6 mesiacov. Občianstvo má eminentný záujem, aby súdna kontrola vykonávaná týmto súdom bola rýchla a včasná.

Možno konštatovať, že úroveň judikatúry sa zdokonaľuje a prehlbuje a nesie pečať starostlivej odbornej prípravy. I päťčlenné senáty sú motivované snahou zabezpečiť dokonale rozhodovanie v medziach správneho aplikovania práva. Tým sa upevní dôvera občianstva v právny poriadok a istota administratívy pri rozhodovaní.

- 223-

9. Ministerstvo školstva a národnej obrany.

Kap. 9. MINISTERSTVO ŠKOLSTVA A NÁRODNEJ OSVETY.

Pôsobnosť Ministerstva školstva a národnej osvety rozprestiera sa na agendu štátnej školskej správy, vedeckých ústavov kultúrnych stykov so zahraničím sociálnej starostlivosti o študenstvo, ochrany pamiatok, umenia, ľudovýchovy a kultu. Týmto agendám prispôsobená je aj celá štruktúra rozpočtu Ministerstva školstva a národnej osvety.

Školstvo.

Dozor nad národnými školami prevádzajú škôldozorci, ktorých Ministerstvo školstva a národnej osvety podľa zákoma číslo 358/40 Sl. z. postupne preraďuje do osobného stavu vyššej pomocnej služby na škôldozorných úradoch. Podobne preraďuje aj pridelených učiteľov a pomocné kancelárske sily, škôldozorcom sa od budúceho rozpočtového roku podľa uznesenia vlády zvýši o polovicu dosavádny paušálny nárok na cestovné a stravné.

Keďže zákon čís. 309/1940 Sl. z. postavil ľudové školstvo na nový organizačný základ, Ministerstvo školstva a národnej osvety sa dosiaľ najviac tomu venovalo, aby uviedlo tento zákon do života. Preto aj v r. 1943 vydávalo príslušné vykonávacie predpisy, z ktorých treba spomenúť hlavne predpis o kvalifikovaní učiteľstva ľudových škôl o premiesťovaní učiteľstva postupom mimosúbehových, o jednotných tvaroch slovenskej písanej latinky, o reorganizácii obvodov učiteliek ručných prác a iné.

Finančne nesamostatným obciam Ministerstvo školstva a národnej osvety po dohode s Ministerstvom vnútra a Ministerstvom financii dáva príspevky na vecný náklad ľudových škôl. Aby sa tieto príspevky použily len na školské ciele. Ministerstvo školstva a národnej osvety ich už poukazuje priamo školám. Pre rozličné doplatky za minulé roky ako aj pre ustavične stúpajúcu cenovú hladinu bude treba tieto príspevky hodne zvýšiť.

V dôsledku prirodzeného prírastku obyvateľstva v r. 1943 zriadilo sa 9 nových ľudových škôl a 170 tried. V pripomienkovom pokračovaní je aj zriadenie troch nových maštianskych škôl.

Na stavby, opravy a zariadenie národných škôl Ministerstvo školstva a národnej osvety v roku 1943 prispelo sumou Ks 15, 000, 000, - čím sa aspoň čiastočne odstránily najnaliehavejšie ubikáčné nedostatky nášho školstva. V rámci brannej výchovy postupne sa po školách zriaďujú protiletecké kryty.

Pokračuje sa aj v prípravných prácach týkajúcich sa reformy meštianských škôl.

Neštátne detské opatrovateľky sú postupne platove zrovnoprávnené so štátnymi. Tým udržovateľom, ktorí nevládzu znášať náklad na opatrovne, dáva sa príspevok podľa zákona čís. 288/41 Sl. z. Z hľadiska verejných záujmov sa takto vyhlásilo 49 neštátnych opatrovien za potrebné.

Zákonom čís. 99/1943 Sl. z. boly o 50% zvýšené odmeny za vyučovanie náboženstva, za nadpočetné hodiny a za vyučovanie nepovinných predmetov na ľudových a meštianskych školách.

Personálne pomery v odbore stredných škôl a učiteľských akadémií ako aj škôl odborných sa postupne ustaľujú. Isté spomalenie v tomto konsolidačnom procese privodil v reku 1943 odchod väčšieho počtu profesorských síl do prezenčnej vojenskej služby, v dô-

- 224-

9. Ministerstvo školstva a národnej osvety.

sledku čoho ešte vždy treba zamestnávať na týchto školách učiteľov a odbornou skúškou pre meštianske školy ako aj výpomocných učiteľov za odmenu.

S organizačnej stránky prichodí zaznamenať postupné doplňovanie štátneho slovenského gymnázia v Bardejove, v Brezne nad Hronom a v Trstenej na úplne osemtriedne gymnázium. Naproti tomu likvidácia Štátneho slovenekého gymnázia v Levoči pokročila natoľko, že v školskom roku 1943/44 je na ňom už iba VII. a VIII. trieda. V školskom roku 1943/44 otvorený bol aj I. ročník novozriadenej majstrovskej školy v Bratislave.

Riešenie otázky rusínskeho stredného školstva prinieslo so sebou smluvné zabezpečenie štátnej podpory na udržovanie Gréckokatolíckeho rusínskeho gymnázia v Prešove a Gréckokatolíckej rusínskej učiteľskej akadémie v Prešove. Rovnakým spôsobom sa zaistilo dianie učinkovanie Rehoľného slovenského gymnázia františkánov v Malackách.

Odborné školstvo obchodné dobudované bolo zo stránky vonkajšej organizácie vydaním Jednotného organizačného štatútu obchodných učilísk a so stránky vnútornej vydaním nových učebných osnov.

Poštátnené boly aj niektoré odborné školy pre ženské povolania a schválená bola systemizácia učiteľských síl na týchto školách.

Zdokonalenie prípravy stredoškolského profesorského dorastu si nevyhnutne vyžaduje dobudovať štátne slovenské cvičné gymnázium v Bratislave, kde sa spomenutému dorastu dostáva praktického výcviku. Plánuje sa tiež zriadiť čašnícko-kuchársku a hotelovú školu v Piešťanoch a školu umeleckého priemyslu v Turč. Sv. Martine.

Zvýšený finančný náklad na Slovenské vysoké školy a vedecké ústavy konkretizovaný v podrobnostiach v návrhu rozpočtu na rok 1944 je verným odzrkadlením ďalšieho rozvoja týchto škôl a vedeckých ústavov a prirodzeným následkom zvyšovania cien denných potrieb, ako aj vnútorného zariadenia a nezbytnej technickej a vedeckej výzbroje.

Počínajúc štúdijným rokom 1943/44 otvorily sa na Slovenskaj vysokej škole technickej tieto nové ročníky:

IV. ročník na strojnom a elektrotechnickom inžinierstve,

IV. ročník na chemicko-technologickom inžinierstvo.

III. ročník na oddelení poľnohospodárskeho inžinierstva,

II. ročníky na oddelení banského inžinierstva.

S otvorením nových ročníkov súvisia nezbytné personálne opatrenia, ako je menovanie profesorských síl a asistentov, ustanovenie pomocných síl a zriadencov, čo má za následok aj zvýšenie úveru na osobné platy.

Zriadením nových ústavov a obstarávanim suplentov pre stolice, ktoré nemajú dosiaľ menovaného profesora, kladú sa zvýšené požiadavky najmä na honoráre za vedenie ústavov, suplentúry, honorované docentmi atď.

Zvýšená potreba vecných výdavkov proti minulému toku je odôvodnená najmä vznikom nových ústavov, pre ktoré sa musia opatriť miestnosti, ktoré treba zariadiť nábytkom, vedeckou a technickou výzbrojou a učebnými pomôckami. V dôsledku stúpajúcej drahoty bolo treba zvýšiť doterajšie riadne dotácie kliník, ústavov a seminárov. Najväčší prírastok výdavkový znamená však zvýšenie klinického viacnákladu o Ks 800. 000, -

Udržovanie Štátneho observatória na Skalnatom Plese vo vlastnej budove, ktoré leží vo výške 1, 780 m a ktoré už započalo

-225-

9. Ministerstvo školstva a národnej osvety.

svoju riadnu činnosť vyžiada si značné zvýšené osobné ale najmä vecné výdavky oproti roku 1943.

Ministerstvo školstva a národnej osvety poskytlo v roku 1943 značné subvencovanie rozličným vedeckým inštitúciám, z ktorých treba spomenúť hlavne príspevok novozriadenej Slovenskej akadémii vied a umení vo výške Ks 2. 500 000.

Všetky veci týkajúce sa nemeckého školstva ako aj veci kultúrne a osvetové nemeckej národnej skupiny na Slovensku spravuje Nemecké oddelenie Ministerstva školstva a národnej osvety.

Roku 1943 balo podľa zákona číslo 288/1941 Sl. z. devät detských opatrovní nemeckých vyhlásených za potrebné z hľadiska verejného záujmu. V roku 1944 bude treba pretvoriť ešte ďalšie detské opatrovne.

Do správy nemeckého oddelenia prešly aj tri čipkárske školy a to v Košiciach, v Piargoch a Lúčkach.

Ľudové školstvo nemecké je sjednotené v type obecnej ľudovej školy. Dozor nad nemeckými národnými školami na Slovensku prevádzajú nemecké školské úrady v Bratislave, Kežmarku a Kremnici.

Na nemeckých stredných školách v tomto roku po prvý raz sa skladaly skúšky zrelosti podľa nových predpisov.

Na nemeckej učiteľskej akadémii zriadila sa pobočka pri I ročníku školu, ktorej funkciou doteraz je poverená jedna z bratislavských nemeckých ľudových škôl bude treba zriadiť a pričleniť k učiteľskej akadémií. V je aj poštátnenie profesorského sboru Mestskej obchodnej akadémie nemeckej v Bratislave.

Nemecké oddelenie prevzalo do svojej správy v roku 1943 veci týkajúce sa Nemeckej evanjelickej cirkvi a v na Slovensku.

Kultúrne styky so zahraničím.

Ministerstvo školstva a národnej osvety po osobnej stránke vydržiava slovenské zahraničné školy v Rumunsku a Bulharsku a prispieva čiastočne aj na ich vecný náklad. S týmito štátmi boly v r. 1943 uzavreté aj kultúrne dohody zriadiť sa majú slovenské školy v Chorvátsku. Udržujeme lektoráty slovenčiny na univerzitách v Lipaku a v Ríme. Zahraniční vedeckí pracovníci často chodia k nám prednášať ako aj naši do cudziny. V rámci recipročných zahraničných štipendií navzájom sa vymieňajú aj vysokoškolskí študenti.

Sociálna starostlivosť o študenstvo.

Ministerstvo školstva a národnej osvety výdatne podporuje jak stredoškolské tak aj vysokoškolské študenstvo poskytovaním internátnych slav a mimointernátnych štipendií ako aj podpôr študijných a liečebých. Podporuje aj udržovanie vysokoškolských internátov Lafranconi a Svoradov. Počnúc rokom 1944 bude sa v rozpočte Ministerstva školstva a národnej osvety objavovať aj úver na umorovanie pôžičky na stavbu nového vysokoškolského internátu BSIS za ktorú štát prevzal štátnu záruku.

Ochrana, pamiatok.

O zachovanie predhistorických nálezov a ich výzkum sa stará Štátny archeologický ústav, ktorý podniká aj rozsiahle vykopávky a odkrýva zabudnutú minulosť, ktorá má veľký význam aj pre

226

9. Ministerstvo školstva a národnej osvety.

zdôvodnenie slovenskej štátnosti. Výsledky vykopávkových akcií sa uschovávajú v štátnych i neštátnych múzeách, Ministerstvo školstva a národnej osvety vydržiava všetky štátne múzeá a podporuje značnými sumami udržiavanie najväčších múzeí slovenských v Turč. Sv. Martine a v Bratislave.

Ministerstvo školstva a národnej osvety venuje pozornosť aj udržiavaniu historických umeleckých a kultúrnych pamiatok. Prispieva značnými sumami na opravy a konzerváciu starobylých kostolných a iných stavieb, malieb a iných umeleckých prajavov.

Umenie.

Ministerstvo školstva a národej osvety v snahe podporovať rozvoj umení udeľuje niektorým starým spisovateľom a umelcom čestné životné príspevky v takých prípadoch, kde spisovateľ je odkázaný na podporu z verejných prostriedkov. Každoročne k 14. marcu udeľuje štyri štátne ceny umelcom za vynikajúcu činnosť na poli literárnom, divadelnom, hudobnom a výtvarnom. Taktiež podporilo v roku 1943 sumou Ks 6. 000. 000, - činnosť Národného divadla a okrem toho značnými sumami prispieva na činnosť vidieckych profesionálnych i ochotníckych divadiel, ktoré za daných pomerov sú najúčinnejšími propagátormi slovenskej kultúrnosti.

Pre rozvoj slovenského hudobného umenia neoceniteľné služby koná Štátne konzervatórium v Bratislave, pri ktorom osobný náklad znáša štát.

O ľudovú pieseň sa stará Ústav pre ľudovú pieseň v Bratislave, ktorý svoju činnosť usmerňuje hlavne na výskum ľudovej piesne a na sosbieranie hudobného ľudového bohatstva.

Ľudová výchova.

V rámci osvetovej organizácie, založenej na podklade zákona čís. 67/l919 Sb z. a n., vybudovala sa sieť okresných a miestnych osvetových komisií, ktoré pracujú na všestrannom zveľadení kultúrnej práce na území celého štátu. Osvetové komisie organizujú rozličné kultúrno-osvetové akcie /prednášky, kurzy, divadlá, výstavy, koncerty atp. /. Túto prácu usmerňuje jednotne Osvetové ústredie pri Ministerstve školstva a národnej osvety, ktoré pomocou organizačných pokynov, metodických porád, odbornej tlače /Národný pracovník, Obzor, Organizačné zvesti/ a iných príležitostných publikácií so zameraním národno-výchovných a kultúrnym pôsobí na zlepšenie výchovy najširších vrstiev pospolitého ľudu.

Do rámca osvetovej starostlivosti patrí aj starostlivosť o verejné obecné knižnice a čitárne podľa zákona 450/1919 Sb. z a n. Tu sa urobila aj podrobná revízia knižného materiálu, najmä pokiaľ nevyhovoval štátoprávnym a mravonáboženským požiadavkám našej republiky.

Význačou pomôckou ľudovýchovnej starostlivosti je aj film, ktorý najmä prostredníctvom Ústavu pre školský a osvetový film stáva sa veľmi význačným kultúrno-propagačným činiteľom v našom osvetovom snažení.

Pre prispôsobenie osvetovej organizácie a osvetovej činnosti súčasným pomerom Ministerstvo školstva a národnej osvety pripravilo návrh zákona o organizácií ľudovýchovnej a osvetovej služby.

-227-

9. Ministerstvo školstva a národnej osvety.

Kult.

Tak ako doteraz najrozsiahlejšou agendou kultového odboru Ministerstva školstva a národnej osvety je agenda kongruová a preto v kultovom rozpočte najväčšou položkou figurujú aktívne a odpočivné /zaopatrovacie/ požitky duchovných. Drahotné prídavky podľa zákona čis. 129/1942 Sl. a čís. 232/1942 Sl. z. resp. podľa zákona čís. 302/1943 Sl. z. vyplácajú sa aj duchovným a to tak aktívnym ako aj penzistom a pozostalým po nich.

V roku 1943 boly so súhlasom štátnej správy kultovej systomizované ďalšie duchovné miesta a to 7 katolíckych farských a 7 katolíckych kaplánskych staníc a dve ev. a. v duchovné miesta. V súvislosti so systemizovanim nových katolíckych duchovných staníc boly tri staršie systemizované miesta zrušené.

Ministerstve školstva a národnej osvety aj v roka 1943 poskytlo v rámci povoleného rozpočtového úveru dotáciu takmer všetkým cirkvám na potreby cirkevné a náboženské a dalo podpory aj kňazským seminárom. V rámci poskytnutého rozpočtového úveru pokračovalo sa v opravách patronátnych kostolov a fár Náboženského fondu a t. zv. býv. Kráľovského patronátu. Previedly sa opravy na 14 kostoloch a na 12 farách Náboženského fondu a na 6 budovách býv. Kráľovského patronátu.

Vláda povolila znova zvolať ev. synodu na definitívne prepracovanie novej Ústavy slovenskej a ev. a. v. cirkvi.

Na návrh Ministerstva školstva a národnej osvety vláda určila, ako započítať predošlú duchovnú a cirkevnú službu profesorom vysokých škôl teologických /diec. bohosloveckých učilíšť/.

V roku 1944 má sa zlikvidovať upravenie ešte tých niekoľko priznávok miestnych príjmov duchovných na III. rešpektíve na IV. lustrum, ktoré pre komplikovanosť nemohly byť v roku 1943 vybavené. Bude sa ďalej pokračovať v povoľovaní opráv ďalších patronátnych kostolov a fár. Podľa potreby a finančných možností dá sa súhlas k systemizácii ďalších duchovných staníc.

228

10 Ministerstvo hospodárstva

Kap 10 MINISTERSTVO HOSPODÁRSTVA

V rozpočtovom roka 1943 v organizácia Ministerstva hospodárstva nenastaly podststnejšie zmeny.

Z významnejších legislatívnych opatrení v roku 1943. týkajúcich sa pôsobností Ministerstva hospodárstva treba spomenúť najmä zákon č. 100/1943 Sl. z. o tlmení zvieracích nakaz a zákon č. 76/3943 Sl. z. o organizácii ľudového priemyslu. Je nádej na uzákonenie návrhov zákonov o organizácii štátnej lesnej služby o lesníctve o poľovníctve a o zriadení odohospodárskeho sväzu. Všetky tieto osnovy Ministerstvo hospodárstva už vypracovalo a dalo do pripomienkového pokračovania.

V roku 1943, napriek vojnovým pomerom zúčastnila sa výstavná a veľtžná komisia pri Ministerstve hospodárstva medzinárodného veľtrhu v Plovdive.

V roku 1944 mieni Ministerstvo Hospodárstva p... štátnu radu živnostenskú, ktorá by vykonávala poradnú činnosť vo veciach živnostenských pre vládu a ministerstvá, ďalej mieni zriadiť poradný sbor pre otázky živnostenské. Živnostníctvu je výdatne nápomocný Štátny ústav pre zveľaďovanie živností v Turč. Sv. Martine, ktorý vykazuje stúpajúcu tendenciu čo do počtu usporiadaných kurzov ako aj frekventantov. Treba poznamenať, že ústav stále ešte pociťuje nedostatok vlastných odborníkov a je preto nútený používať externé odborné sily aby mohol plniť svoje poslanie.

Odborné poľnohospodárske vzdelania, ktoré poskytujú hospodárske školy je najučinnejším prostriedkom na zvýšenie hospodárskej a kultúrnej úrovne nášho vidieku. Vzhľadom na mimoriadny záujem o tieto školy zakladajú sa nové resp dobudujú sa jestvujúce.

V rozpočtovom toku 1943 Ministerstvo hospodárstva vydržiava:

3 školy stredné poľnohospodárske, s počtom žiakov	400
380 škôl ľudových pôdohospodárskych s počtom žiakov	30 000
16 škôl roľníckych s počtom žiakov	600
4 gazdinské školy s počtom žiakov	180
7 škôl špeciánych mliekárskych, lesných	210

Úlohy hospodárskeho školstva vyžadujú aby toto školstvo bolo dokonale vybavené po stránke personálnej ako aj vecnej. Nedostatok profesorov a učiteľov javí sa najmä na školách v Bánovciach, Bátovciach, Banskej Štiavnici, Spišských Vlachoch, Trnave a Žarnovici.

Pedagogicko-didaktického vzdelania hospodárskeho učiteľstva dostáva sa v seminároch. V roku 1943 v Liptovskom Hrádku usporiadala sa 1. časť štátneho pedagogického seminára pre vzdelanie profesorov a učiteľov hospodárskych škôl. Pre vzdelanie odberných učiteliek gazdinských škôl bola usporiadaná 1 časť odborného kurzu v Nitre v roku 1944 mieni Ministerstvo hospodárstva usporiadať 2 časť pedagogického seminára ako aj 2 časť odborného kurzu.

Ako mimoškolskú činnosť na odborné hospodárske vzdelanie treba spomenúť kočovné vyučovanie a poľnohospodárske poradníctva. Túto činnost treba prevádzať s ohľadom na tú okolnosť, že uvedomelé, rozumné a schopné roľníctvo je základom štátu. Treba ho preto vychovať a viesť k rozumnému a užitkovému obrábaniu pôdy a poučovať ho tak, aby vedel využiť všetky moderné a racionálne poznatky na využitkovanie každej piade pôdy.

-229-

10. Ministerstvo hospodárstva

Služba verejnosti doplňuje tiež poľnohospodárske múzejníctvo. Veľmi pozoruhodný rastúci rozsah múzejných sbierok, ako aj rastúci záujem verejnosti. Pokiaľ ide o produkciu poľnohospodársku treba spomenúť, že aj v rozpočtovom roku 1943 sa na jej zvýšenie venovaly značné finančné prostriedky. Stalo sa tak zákonom číslo 104/1943 Sl. z. Väčšinu akcií a týchto prostriedkov prevádza Rolnícka komora, ktorej bol sverený určitý úsek zveľaďovacej činnosti v poľnohospodárskej výrobe.

Na získavanie pôdy pre produkciu poľnohospodársku má nemalú zásluhu prevádzanie stavieb vodohospodárskych meliorácií. Preto aj v rozpočtovom roku 1943 sa venovala plná pozornosť týmto stavbám.

Neoceniteľné hodnoty pre naše poľnohospodárstvo sú v štátnych ústavoch pre chov koní v Topoľčiankach, v Nitre a v Prešove, kde je sústredený chov koní nášho štátu. V roku 1944 zamýšľa sa rozšíriť chov koní zriadaním 2-3 žriebarní a zaistiť riadne zásobovanie ústavov pre chov koní a krmivom dorobeným vo vlastnej réžií na veľkostatkoch, ktoré sa mienia zakúpiť od Štátneho pozemkového úradu.

Štátne výskumné ústavy poľnohospodárske v Bratislave a v Spišskej Novej Vsi sú v plnom rozsahu zapojené do zveľaďovacej činnosti v poľnohospodárstve. Treba tu spomenúť dôležitosť výskumu pôd a usmernenie hnojenia. S týmto výskumom bolo započaté v roku 1942 na vrub prostriedkov podľa zákona číslo 49/1942 Sl. z. Pôdoznalecký ústav v Spišskej Novej Vsi bol poverený obstarať potrebné laboratórne zariadenie a vykonať rozbor pôd v okrese Spišská Nová Ves, Revúca a Banská Bystrica. Okrem toho bol ústav poverený vykonať zaistenie potreby vápnenia pôd v župách Podtatranskej a Šarišsko-zemplínskej.

V dôsledku vojnových pomerov bola v odbore veterinárnej správy venovaná náležitá starostlivosť opatreniam smerujúcim k tlmeniu zvieracích nákaz. Pri týchto opatreniach v nemalej miere je veterinárnej správe nápomocný Štátny diagnostický veterinárny ústav, ktorý je v štádiu budovacom.

Ministerstvo hospodárstva, spolu s úradníkmi lesnej služby dohliadacej u politických úradov obstaráva všeobecný Štátny dohľad nad lesmi podľa lesných zákonov, správu lesov urbariálnych a spoločenstevných, skúša a schvaľuje lesné hospodárske plány a prevádza revíziu lesného hospodárstva, a ťažieb podľa zákonných predpisov.

-230 -

11. Najvyšší úrad pre zásobovanie.

Kap. 11. NAJVYŠŠÍ ÚRAD PRE ZÁSOBOVANIE.

Najvyšší úrad pre zásobovanie aj v roku 1943 vykonával jemu sverené vlohy podľa úst zák. č 100/1942 Sl. z. obstarávaním agendy súvisiacich so zásobovaním brannej moci, obyvateľstva a výrobných podnikov; ako aj s úpravou cien, miezd a platov.

Vybavovanie tejto agendy predseda NÚZ zaradil do šesť odborov podľa povahy administratívnej práce a činnosti, ktorou sa jednotlivé úseky hospodárskeho života obhospodarujú, a to na odbory. I pre veci prezidiálne, II. pre veci cenové a mzdové III. pre veci trestné a hospodárskej kontrolnej služby, IV, pre hospodárstvo rastlinné. V. pre hospodárstvo živočíšne a VI. pre hospodárstvo surovinové a priemyselné.

Zásobovanie drevom a dreveným uhlím predseda NUZ sveril Lesníckej a drevárskej ústrední ako orgánu Najvyššieho úradu pre zásobovanie podľa vyhlášky č. 472/1942 Ur. n.

V roku 1943 prikročilo sa aj k obmedzeniu používania elektrickej energie vyhláškou č. 160/l943 Ur n. ak viazanému obhospodárovaniu elektrickej energie vyhláškou č. 161 /1943 Ur. n.

Na usmernenie dovozu a vývozu textilných surovín polotovarov a hotových výrobkov sriadila sa v r 1943 Evidenčná kancelária textilu vyhláškou č. 326/1943 Ur. n. ako orgán NUZ.

V r. 1943 NUZ na poli zásobovania brannej moci, obyvateľstva a výrobných podnikov; ako aj pri upravení cien, miezd a platov opieral sa už o svoje skúsenosti z uplynulého obdobia svojej činnosti, ktorú snažil sa prehĺbiť a podľa potrieb i vývinu hospodárskych pomerov zaistiť záujmy verejného zásobovania a hospodárskeho podnikania.

Počiatočné ťažkosti administratívnej činnosti NÚZ ako nového ústredného úradu so stránky technickej a personálnej v roku 1943 podarilo sa v prevážnej miere odstrániť a dosiahnuť vhodnejšie umiestenie i vhodnejšie kancelárske zariadenie, získať najpotrebnejšie pracovné sily a ich zapracovať. Celkový počet všetkých zamestnancov NÚZ podľa stavu ku dňu 10. októbra 1943 činil 582, z ktorých 100 pripadá na úradníkov a vysokoškolským vzdelaním, 96 na úradníkov s úplným stredoškolským vzdelaním, 316 na zamestnancov pomocnej kancelárskej služby a hospodárskej kontrolnej služby so vzdelaním 4 tried strednej školy alebo aspoň 3 tried meštianskej školy a 70 zamestnancov /zriadenci, šoféri, upratovačky/ vykazuje vzdelanie z ľudovej školy.

Podľa § 4 úst. zák. č. 100/1942 Sl. z. vydané predpisy, opatrenia, príkazy alebo zákazy predsedu NÚZ uverejňujú sa vo forme nariadení v Slovenskom zákonníku alebo vo forme vyhlášok a opatrení v Úradných novinách. NÚZ pripravuje ich súborné vydanie.

Rozširovanie pôsobnosti NÚZ vyžiadalo si aj zvýšenú činnosť normatívnu a legislatívnu.

Široká verejnosť, je informovaná o úpravách a opatreniach NÚZ tlačovou službou, ktoré sústavne sa stará, aby verejnosť tieto úpravy a opatrenia pochopila a vedela sa nimi riadiť.

Zvýšená pozornosť venovala sa aj úprave cien, miezd a platov. Prevedením novej úpravy cien životných potrieb udržovala sa naša cenová hladina, najmä pred zahraničnými cenovými nárazmi, takzvanými vyrovnávacími príplatkami z fondov k tomu účelu zriadených.

O zachovávanie predpisov zásobovacích, mzdových a

- 231 -

11 Najvyšší úrad pre zásobovanie

cenových starala sa kontrolná služba, ktorá v rôznych oblastiach nášho štátu má 17 expozitúr. Okrem tejto úlohy hospodárska kontrolná služba podávala aj trestné oznámenia pre hospodárske priestupky, pri čom prejavovala vždy žiaducu obozretnosť keďže ďalším trvaním vojnou vyvolaných mimoriadnych pomerov priestupkov hospodárskych stále pribúda

V roku 1943 hospodárska kontrolná služba vykonávala dozor pri mlatbách obilia podľa starostlivo vypracovaných smermíc čím sa zaistilo dostatočné množstvo obilnín pre verejné zásobovanie

Osobitnú pozornosť zasluhuje nová úprava hospodárenia a obilím a mlynskými výrobkami, ktorá sa plne osvedčuje. Podarilo sa usmerniť osevný postup určením pomeru osevnej plochy pre jednotlivé hospodárske plodiny podľa ich potrebnosti a upraviť náležité využitie pôdy pre rastlinnú výrobu. Okrem toho stála pozornosť venuje sa aj výkupu a distritúcii obilnín, zemiakov a iných hospodárskych plodín tak medzi iným aj obchodných /jadrných/krmív

Na poli hospodárstva živočíšneho vynasnažil sa Najvyšší úrad pre zásobovanie zavedením povinného predaja hovädzieho jatočného dobytka obstarať mäso pre verejné zásobovanie aspoň v množstve zodpovedajúcom daným hospodárskym pomerom. Značné úsilie sa venovalo vhodnej úprave produkcie a distribúcie živočíšnych výrobkov a dosiahol sa celkove uspokojivý výsledok, hoci v jednotlivostiach sa aj prejavovaly menšie poruchy na prekonanie ktorých sa pracuje

NUZ pokračoval v roku 1943 v starostlivosti o hospodárstvo surovinové a priemyselné. Usmerňoval racionálne a národohospodársky odôvodnené využitie pohonných hmôt, staral sa o rozšírenie pohonu motorových vozidiel generátormi. V obhospodarovaní kože a obuvi zabezpečil najnutnejšie potreby širokých vrstiev obyvateľstva. Zásobovanie cukrom s cukornými výrobkami, ďalej uhlím, koksom a palivovým drevom vykazovalo v roku 1943 uspokojivý priebeh. Starostlivosť o zásobovanie stavebnými hmotami železom a výrobkami chemického priemyslu narážala na prekážky, ktorých príčinou bol citeľný nedostatok potrebných surovín najmä železa a pracovných síl, čo malo za následok nutnosť obmedzovania stavebného ruchu na mieru potrebami v brannej pohotovosti štátu odôvodnené.

Snahu po čím skoršom odčinení medzier v niektorých úsekoch hospodárskeho života bude NUZ ďalej postupovať majúc na zreteli, záujmy Slovenského štátu

12 Štátny pozemkový úrad

Kap 12. ŠTÁTNY POZEMKOVÝ ÚRAD

Činnosť Štátneho pozemkového úradu tak ako v roku 1942 možno rozdeliť na dve odvetvia a to na pokračovanie v likvidovaní starej pozemkovej reformy a na pokračovanie v prevádzaní novej pozemkovej reformy.

Práce spojené s likvidovaním starej pozemkovej reformy prejavovaly sa jednak výplatou penazí a príplatkov zamestnancom bývalých veľkostatkov, ktorých počet v roku 1943 činí 264 a vypláca sa im ročne Ks 487 500 - a jednak vymáhaním nedoplatkov prídelových cien neusporiadaných do roku 1939. V prospech týchto nedoplatkov bolo Štátnym pozemkovým úradom od drobných prídelov vyinkasované jednak v hotovosti a jednak cestou úverov u Roľníckych vzájomných pokladníc do 31. augusta 1943 Ks 34 333 264 10. Týmto zväčša sú už nedoplatky na drobnom prídele zo starej pozemkovej reformy vyrovnané. Treba prevádzať ešte knihovanie týchto prídelov na nových nadobudateľov, ku ktorému však je potrebný celý spisový materiál a tento sa doposiaľ nachádza v Prahe

Väčšina zamestnancov štátneho pozemkováho úradu sa však venuje prevádzaniu pozemkovej reformy zariadenej slovenskými zákonnými ustanoveniami. Keďže najakutnejšou potrebou bolo riešením otázky držby býv. židovských poľnohospodárskych nehnuteľnosti bola činnosť úradu vyvíjaná skoro výhradne len po tejto stránke

Podľa súpisu židovského poľnohospodárskeho majetku bolo zistené, že Židia vlastnili na Slovensku celkom 89 531 ha polnohospodárskych nehnuteľnosti. Z tejto výmery bolo židovskými vlastníkmi za súhlasu Štátneho pozemkového úradu podľa § 26 zákona čís. 46/1940 Sl. z. odpredané celkom 4 757 ha poľnohospodárskej pôdy árijským kupiteľom. Ostatok židovskej pôdy bol poštátnený a je s ním nakladané podľa zákonitých ustanovení o pozemkovej reforme. Do dnešného dňa bolo vlastným výkonom pozemkovej reformy odpredané alebo pridelené celkom 23 515 ha pôdy a Fondu pre správu poľnohospodárskych majetkov bolo odovzdané do správy podľa § 1 zákona č. 108/1942 Sl. celkom 27, 096 56 ha pôdy.

Vzhľadom na skutočnosť, že odpredaje a pridelovanie bývalých židovských poľnohospodárskych nehnuteľností skôr stanoveným spôsobom nedosahuje tej rýchlosti ako si to verejný záujem vyžaduje, prikročil Štátny pozemkový úrad k odpredaju drobných parciel z bývalých židovských poľnohospodárskych pozemkov formou dražobných odpredajov, ktorým spôsobom bolo odpredané do 15 októbra 1943 v 315 obciach celkom 1. 162 1805 ha pôdy. Zbývajúce poľnohospodárske nehnuteľnosti bývalých židovských vlastníkov sú do prevedenia výkonu pozemkovej reformy buď v árende, alebo pod dočasnou správou Fondu pre správu poľnohospodárskych majetkov. Veľké percento bývalých židovských nehnuteľností tvoria lesy, ktoré sú pod odbornou správou Ministerstva hospodárstva.

Za pridelene alebo odpredané bývalé židovské poľnohospodárske nehnuteľnosti bolo novými nadobúdateľmi zaplatené jednak ako celá prídelová cena a jednak ako 50% prídelovej ceny, čo je podľa platných predpisov prípustné, úhrnom Ks 150, 734 599 60. Naproti tomu do súdnych depozitov v smysle zákona č. 24/1943 Sl. z bolo po konečnom vyčíslení náhrady složené úhrnom Ks 29. 156 208 —. Treba uviesť, že Štátny pozemkový úrad usporiadal skoro úplne výkon pozemkovej reformy v kat. území Bratislava, kde bola práca veľmi sťažená neusporiadaným knihovným stavom býv. židovských pozemkov /záhrad/

12. Štátny pozemkový úrad.

v tomto kat. území.

Štátny pozemkový úrad ďalej likvidoval árendy 613 židovských árendátorov na nežidovských poľnohospodárskych majetkoch o výmere 45 000 kj, pričom ocenil a odpredal živý a mŕtvy inventár novým árijským árendátorom.

Okrem spemenutej činnosti Štátny pozemkový úrad realizuje aj medzištátnu dohodu slovensko-maďarskú o odškodnení slovenských kolonistov a zvyškových statkárov.

Po prevzatí a odovzdaní novým nadobúdateľom všetkých býv. židovských poľnohopodárskych nehnuteľností na Slovensku urýchlia sa aj ostatné potrebné práce pre úplný prevod týchto nových vlastníkov toto konečnoplatné usporiadanie vyžaduje ešte:

1/ konečné vyčíslenie náhrady za prevzaté nehnuteľnosti každého jednotlivého Žida a zloženie tejto v smysle zákona č. 24/1943 Sl. z. do súdneho depozitu cieľom rozvrhu.

2/ vyhotovenie kúpnoprodajných smlúv prípadne prídelových listín všetkým novým nadobúdateľom.

3/ prevedenie knihovania na nových nadobudateľov,

4/ odškodnenie zamestnancov na býv. židovských poľnohospodárskych majetkoch.

13. Ministerstvo dopravy a verejných prác

Kap. 13. MINISTERSTVO DOPRAVY A VEREJNÝCH PRÁC.

Ministerstvo dopravy a verejných prác - rezort verejných prác - obstaráva stavby a udržovania štátnych a štátom spravovaných cestných komunikácií, stavby a udržovania štátnych vodných stavieb ako aj kúpa nehnuteľností, stavby, udržovania a správu budov pre civilnú štátnu správu. Okrem uvedenej činnosti vykonáva rezort administratívnu a kontrolnú agendu v odbore strojníctva, usmerňuje elektrizačnú činnosť v štáte, obstaráva správu dunajského prístavu v Bratislave vykonáva vrchnostenskú agendu v odbore banskej administratívy a obstaráva službu ciachovú a puncovú Týmto agendám je prispôsobená aj celá štruktúra rozpočtu rezortu verejných prác. Činnosť rezortu v uvedených odboroch štátnej správy prejavuje sa takto:

Cestné komunikácie

Správa a udržovanie ciest.

Dĺžka verejných ciest na Slovensku činila ku dňu 1 I. 1943 celkom 18 067 5 km. z čoho pripadá na

a. / štátne cesty	6 016, 0 km
b/ železničné príjazdné cesty konkurenčné	68 5 "
c. /vicinálne cesty	4 688 0"
d. / obecné cesty	7 295, 0 "

Štátne cesty spravuje a udržuje na ťarchu štátneho rozpočtu štát, t. j. cestný odbor Ministerstva dopravy a verejných prác - rezort verejných prác v dĺžke 5 967 7 km zbytok štátnych ciest v dĺžke... 48 3 "

spravujú a udržujú obce Bratislava, Trnava, Skalica, Nitra, Zvolen a Bardejov vlastným nákladom ako mestské prieťahy, Prieťahy štátnych ciest v obci Spišská Nová Ves v celkovej dĺžke 2 7 km boly v r. 1942 prevzaté do správy a udržovania štátu

Železničné konkurenčné príjazdné cesty spravuje a udržuje cestný odbor na ťarchu štátneho rozpočtu pri čom 2/3 nákladu sa štátu refundujú železniciami a miestnymi záujemníkmi

Vicinálne cesty spravujú a udržujú župné výbory, obecné cesty však jednotlivé obce. Na väčšie stavebné práce povahy investičnej udeľuje Štát podpory z investičného rozpočtu

Čo do druhu vozovky štátnych ciest bol stav ku dnu 1 I. 1943 tento:

Bezprašná ťažké úpravy	339 2 km t. j. 56%
" stredné "	787 5 " " 13 0 %
" ľahké úpravy	573 2 " " 9, 5 %
Bezprašné úpravy spolu:	1. 699 9 km t. j. 28 1%
Štrkovaná prašná vozovka	4 316 1 " " 71 9 %

Železničné príjazdné cesty spravované cestným odborom majú dĺžku bezprašných úsekov 2 9 km t. j. 4 3%. zvyšok je prašná štrkovaná vozovka.

Na cestách spravovaných štátom je - okrem priepustkov o svetlosti do 2 m - celkom 3 505 mostov o celkovej dĺžke.... 31 614 m, z čoho na drevené mosty o nedostatočnej únosnosti pripadá 1203 mostov o celkovej dĺžke 11 189 m

Správu a udržovanie štátom spravovaných verejných ciest obstaráva u ministerstva a u výkonných orgánov 45 inžinierov.

-235-

13. Ministerstvo dopravy a verejných prác

26 technických úradníkov 65 cestmajstrov, 61 garážmajstrov, riadičov cestných valcov a automobilov a 958 cestárov a zriadencov spolu teda 1 175 zamestnancov zo stavu Ministerstva dopravy a verejných prác rezortu verejných prác.

Najväčšia časť výdavkov pripadá na opatrenie kameniny z ktotek bolo u 60 podnikateľských firiem objednané 131, 500 m3 režijným kamenolomom v Tatranskej Kotline, v lome Gretl a Zlatník v Spiš. N Vsi, Kereštvej a Singlár pri Prešove, Klokočov u Michaloviec ako aj v iných príležitostných lemoch k výrobe v réžii poukázané 43 500 m3.

Priemerný náklad na opatrenie 1 m3 kameniny loco cesta čím 166 Ks čo je oproti roku 1942 viac o 27 -Ks. Zdraženie vyplýva zo zvýšenia robotníckych miezd v kameňolomoch, zdraženia pohonných hmôt, hlavne však zo zdraženia dopravy zvieracími poťahmi.

Za účelom sníženia nákladu na kameninu, ako aj k vôli regulovaniu ceny kameniny, siaha správa štátnych ciest stále vo zvýšenej miere k výrobe a rozvozu kameniny vo vlastnej réžii /v r. 1943 až 25 / a je prinútená použiť aj kameňa horšej kvality, len aby sa cestám dostalo nejakého udržovacieho materiálu.

Živičné hmoty pre udržovanie čiernych vozoviek boly objednané v množstve 3 280 tun a to u Štátnej rafinerie v Dubovej a u firmy Rütgers v Moravskej Ostrave za ceny, ktoré sa príliš nelíšia od cien v predošlých rokoch.

Okrem udržovacieho materiálu pre vozovku je pri cestách potrebný aj materiál pre opravu mostov, priepustkov operných a obkladných múrov, dlažieb a pod. Vysoké ceny týchto materiálov a ťažkosti pri ich opatrení menovite u stavebného dreva a železa zapríčiňujú, že opravy sa prevádzajú len v najnutnejšej miere.

Druhou najväčšou složkou udržovacích výdavkov sú mzdy robotníkov remeselníkov a povozníkov, zamestnaných pri udržovacích a opravných prácach. Pociťuje sa značný nedostatok robotníctva, menovite kvalifikovaného /murári a tesári/, keďže robotníctvo radšej vyhľadáva stálejšie zamestnanie v priemysle a na investičných stavbách, ako príležitostné krátkodobé zamestnanie pri udržovaní ciest, čo piati tiež o povozníkoch

Hlavná časť mechanického zariadenia štátnej cestnej správy pozostávala začiatkom r 1943 - okrem strojného zariadenia v kameňolomoch a v dielňach na opravu strojov - zo 73 cestných valcov, 69 osobných a 6 nákladných automobilov, 5 autovozníc, prerobených na nákladné vozy, 3 autozametadlá, 11 veľkých ohrievacích kotlov, 34 rozstriekovacích strojov a 40 správkovacích kotlíkov na živičné hmoty, 4 traktory pre trakciu snehových pluhov a 16 snehových pluhov. Benzínové a naftové cestné valce v počte 23 a 3 zametadlá musely byť v r. 1943 pre nedostatok pohonných hmôt z prevádzky vylúčené. K umožneniu intenzívnejšej výroby a rozvozu kameniny vo vlastnej réžii boly v r 1943 opatrené pojazdné drviče a 2 nákladné automobily s pohonom na náhradné palivá.

Stromoradia pri štátnych cestách pozostávajú z 82. 500 ovocných a 64 500 okrasných stromov Z ovocných stromov je značná časť mladých stromkov, ktoré ešte nerodia Výtažok z odpredaju úrody ovocia činil v r 1943 okrúhle 900 000-Ks.

Zariadenia pre bezpečnosť a orientáciu premávky boly v r. 1943 doplňované menovite opatrením výstražných stĺpov s odraznými sklami pri úrovňových križovatkách štátnych ciest so železnicou na miestach, kde sa tak nestalo v predošlých rokoch.

13 Ministerstvo dopravy a verejných prác

Investičné stavby na štátnych cestách sa prevádzaly na 41 stavebných úsekoch v celkovej dĺžke 198 6 km a na 4 mostoch o celkovej svetlosti 297,0 m. Vzhľadom na stále panujúci nedostatok robotníctva, menovite kvalifikovaného a tiež pre nedostatok stavebného železa a pohonných látok, snažil sa cestný odbor pokračovať hlavne v stavbách rozostavených Ako nová akcia bola zahájená len prestavba vicinálnej cesty Ždiar - Podspády na cestu štátnu v dĺžke 8. 6 km a prevedenie druhých náterov na úsekoch, upravených Generálnym inšpektorom pre veci nemeckých ciest v dĺžke 223 9 km. Hlavné stavebné práce boly dokončené na 20 stavebných úsekoch o celkovej dĺžke 108. 0 km a to preložka cesty Senica - Holič u Radošoviec, stavba novej cesty Stefanec - Valaská Belá II diel. Bánovce - Dolné Vestenice, I. diel, Dolné Vestenice - Nováky II. diel, Rim. Baňa-Ostrany. Čertovica - Mýto, Dudince - Opatové Moravce, sanácia na ceste Pôtor Halič, úprava Považskej cesty v Trnave a preložka tejže cesty medzi Novým Mestom n/Váh a Štvrtkom, preložka cesty Sereď - Trnava u Farkašína, preložka cesty Pohronskej medzi Rudnom a Žarnovicou a u Dúbravy, novostavba bezprašnej cesty Nitra - Zlaté Moravce po prípojku na cestu Vráble - Zlaté Moravce u obce Tesáry n/Žit., úprava priechodných úsekov štát. ciest v obciach Púchov, Podolinec, Poprad a Prešov.

Z mostných stavieb, prevádzaných mimo stavaných cestných tratí, sa dokončila stavba mostu cez Váh na ceste Veľká Bytča -Makov u Veľ. Bytči o celkovej svetlosti 244 5 m, drevený most cez Hornád na ceste Spišské Podhradie - Košice o celkovej svetlosti 36 m a most cez potok Holeska na ceste Trnava - Nové Mesto n/Váh, o svetlosti 8. 1 m.

V rámci podpornej činnosti pri stavbách, prestavbách a úpravách vicinálnych vyplácané boly podpory na 70 stavebných akcii o celkovej dĺžke ciest 200 km a o celkovom stavebnom náklade .......45, 000. 000, -Ks. V rozpočte na tento účel preliminovaná suma 9, 000, 000 Ks bola v celku spotrebovaná;

U konkurenčných príjazdných ciest ku železničným staniciam boly jednak realizované platby na stavby už v predošlých rokoch dokončená, ďalej vyplácané príspevky železničnej správe na stavby ňou prevádzané / u trati Ban. Bystrica - Diviaky a Prešov - Strážske/, Cestný odbor pokračoval v stavbe príjazdnej cesty v Brezne n/ Hronom, ktorá bola v r 1943 na dĺžke 911 s mostom cez Hron dokončená, Ako nová akcia bolo zahájené iba vydláždenie príjazdnej cesty v Handlovej.

V rámci projekčnej činnosti cestného odboru pracovalo sa na projektoch pre doplnenie a zdokonalenie siete štátnych ciest, pre vylúčenie úrovňových križovatiek štátnych ciest so železniciami a pre úpravy štátnych ciest v obciach poťažne preloženie štátnych ciest mimo obcí.

Činnosť cestného odboru po stránke správy a udržovania ciest v r. 1944 sa bude síce vzťahovať na cestnú sieť, ktorá v dôsledku dostavenia nových úsekov čo do dĺžky bude oproti r. 1943 asi o 77 km, teda o 1. 3% dlhšia, vecné výdavky na tento účel sa však z tohoto titulu o mnoho nezvýšia, keďže nové úseky v prvých rokoch nevyžadujú ani kameninu ani iné práce. Vyšší náklad v rozpočte na r. 1944 odôvodňuje sa tým, že pri stúpajúcej tendencii miezd a cien je treba vecný náklad na správu a udržovanie 1 kilometra ciest podstatne zvýšiť, ak sa má zabrániť zhoršeniu celkového stavu ciest.

Keďže zo stavieb, prevádzaných v r, 1943 zostanú stavby rozostavené iba na dĺžke asi 90 km, bude treba nové cestné stavby zahájiť na celkovej dĺžke okrúhle 200 km,

- 237 -

13 Ministerstvo dopravy a verejných prác.

Prvú skupinu zamýšľaných nových stavebných akcií tvoria náhradné pohraničné spoje. Druhú skupinu tvoria nové vnútroštátne spoje a do ďalšej skupiny patria stavby, smerujúce k smerovému a výškovému zlepšeniu stavajúcich ciest. Najpočetnejšiu skupinu stavieb tvoria úpravy prieťahov štátnych ciest v obciach. Zvláštnou skupinou stavieb si vynucuje prevádzanie železničných stavieb v miestach kde železnica križuje štátnu cestu v úrovni.

Poslednú skupinu tvoria sanačné práce na cestách poškodených veľkou vodou.

Potreba na príspevky na stavby konkurenčných príjazdných ciest sa riadi v prvom rade rozsahom stavebného programu železničnej správy čo do stavby nových železníc a stavby nových nádraži avšak tiež zmenou významu niektorých príjazdných ciest najmä v dôsledku rozvoja priemyslu v tej-ktorej obci.

Vodné stavby

Agenda vodných stavieb zahrnuje v sebe stavebnú činnosť spojenú so sústavným splavňovaním a úpravou riek, s vybudovaním a rozširovaním prístavu v Bratislave s výstavbou údolných priehľad a s využitkovaním vodných síl.

Stavebný program investičných vodných stavieb na rok 1944 naväzuje zväčšia na činnosť započatú v predošlých rokoch a bude záležať najmä v pokračovaní rozpracovaných stavieb a v ich dokončení.

Prístav v Bratislave.

V bratislavskom prístave pokračovalo sa na doplnení železničného vystrojenia Dokončilo sa rozšírenie prekladišťa minerálnych olejov a dokončuje sa stavba príjazdnej cesty s kockovou dražbou k tomuto prekladišťu. Stavajú sa 2 nové skladištia Pod prístavom upravuje sa nábrežie Dunaja pre preklad

V roku 1944 budú spomenuté práce skončené V programe je stavba bazénu pre minerálne oleje okrem menších stavieb pozemných, ktoré si chod a správa prístavu vyžadujú

Medzinárodná rieka Dunaj

Na medzinárodnej rieke Dunaji pôvodne plánovaná úprava spoločne s Nemeckou Ríšou sa z technických dôvodov neprevádza a prevedenie sa odkladá na rok 1944.

Pohraničná rieka Morava

Na pohraničnej rieke Morave pokračuje sa na úpravách koryta rieky spoločne s Nemeckou Ríšou a spolu s Protektorátom Čechy a Morava sa pripravujú spoločné projekty. V trati od Devínskej Novej Vsi po ústie Dyje prevádzaly sa tieto stavby: Dokončenie priekopu II pri Devínskom Jazere, stavba priekopov IX XII pri Dimburku, dokončenie priekopu XIII a stavba priekopov XIV a XV pri Malých Levároch; okrem toho dokončuje sa brehové opevnenie pri Moravskom Sv. Jáne. V úseku medzí ústím Dyje a Skalicou pracuje sa na opevnení priekopových brehov a dokončuje sa rekonštrukcia opevnenia brehu nad i pod jazom v Holiči

13 Ministerstvo dopravy a verejných prác

V roku 1944 dokončí sa spolu s Nemeckom stavba priekopov IX a XII pri Dimburku a XIV a XV pri Levároch. Spolu s Protektorátom Čechy a Morava otvorí sa stavba priekovov pri Brodakom. V trati nad ústím Dyje sa bude pokračovať v rekonštrukcii brehového opevnenia prevedených priekopov nad ústím Dyje a tak isto i medzi Holičom a Skalicou

Rieka Váh

Na rieke Váhu pokračuje sa na dokončení sústavnej úpravy na strednú vodu v trati od Žiliny po štátnu hranicu a Maďar-skom v rámci 5-ročného stavebného programu, ktorý sa má skončiť koncom roku 1944

Stavby zadané v rokoch 1940 a 1941 boly dokončené, prípadne sa v rokoch 1943 dokončujú. Stavby zadané v rokoch 1942 a 1943 majú sa dokončiť tohto roku a v roku 1944

Ťažisko činnosti v roku 1943 a 1944 je v trati Váhu od Trenčína po Piešťany kde sú dôležité úseky upravované 1 so zreteľom na výstavbu hydrocentrál v tejto trati

Využitkovanie vodných síl.

V odvetí využitia vodnej energie v roku 1943 pokračuje sa v stavebných prácach v rámci stavebného a finančného programu na výstavbu hydrocentrál v Ilave, v Dubnici a na Orave. Započala sa výstavba ďaľších 3 hydrocentrál na Váhu v trati Trenčín-Piešťany a uskutočňuje sa adaptácia hydrocentrály v Dolnom Jelenci

Prvá skupina vážskych hydrocentrál v trati Púchov-Trenčín skladá sa z troch stupňov

Prvý stupeň s hydrocentrálou v Ladcoch je v prevádzke a vykonáva sa doplnenie strojného a elektrického zariadenia

Na stavbe druhého stupňa s hydrocentrálou pri Ilave dokončujú sa zemné práce na kanále a vyhotovuje sa betónové tesnenie prívodného kanála. Dokončila sa stavebná časť hydrocentrály s rozvodnou a plťovou komorou a montuje sa strojné a elektrické zariadenie

Na stavbe tretieho stupňa s hydrocentrálou pri Dubnici pokračuje sa vo výkope kanálu a násypu kanálových hrádzi Na stavbe plťovej komory hydrocentrály a rozvodne vyhotovuje sa výkop a započne sa a betonážou základov Dokončený bol jeden železničný a montujú sa štyri cestné mosty cez kanál

Na stavbe vodnej nádrže na Orave pokračuje sa vo výkope pre základy priehrady a na preložke štátnej cesty Tvrdošín-Námestovo.

V súvislosti so stavbou priehľady uskutočňuje sa presídlenie Oravcov.

Druhá skupina vážskych hydrocentrál v trati Trenčín-Piešťany pozostáva tiež z troch stupňov

Započalo sa so zemnými prácami na stavbe kanála pri stupni prvom a druhom

Uskutočňuje sa adaptácia hydrocentrály v Dolnom Jelenci spojená s postavením prečerpávacieho agregátu

V roku 1944 je na programe dokončenie a uvedenie do chodu hydrocentrály v Ilave, pokračovanie v stavbe hydrocentrály pri Dubnici a vodnej nádrže na Orave, ako i pokračovanie v presídlení Oravcov. V programe je i stavba kanála II. skupiny hydrocentrál v trati Trenčín Piešťany Zamýšľa sa započať so stavbou jazu a vtokového zariadenia pod Trenčínom a so stavbou vlastnej centrály na jednom

13 Ministerstvo dopravy a verejných prác

stupni 3 hydrocentrál Trenčín-Piešťany.

Na programe je ešte ďalšie doplnenie hydrocentrály v Ladcoch a dokončenie výstavby prečerpávacieho agregátu v Dolnom Jelenci.

Stavby budov a kúpa realít

Pozemné stavby

Činnosť rezortu prejavovala sa najmä v odvetviach dôležitých po stránke sociálnej, zdravotnej kultúrnej a bytovej.

Pri uskutočňovaní tohoto programu bolo treba sa prispôsobovať k dispozícii stojacemu materiálu kontingentu železa a tehál prideľovanému Najvyšším úradom pre zásobovanie, ako aj kontingentu špeciálnych výrobkov potrebných pre inštalačné zariadenia budov, atď ktoré musia k nám dovážať z cudziny.

Napriek týmto ťažkostiam postupovaly práce riadne a uspokojive.

Pre potreby verejného zdravotníctva pokračovalo sa v nemocničných stavbách v Bratislave, Likieri, Michalovciach, Piešťanoch, Topoľčanoch. Trenčíne, Turč. Sv. Martine, Trstenej, Zlatých Moravciach a Veľkých Levároch. Terajší vojnový stav vyžaduje v prvom rade sriadenie infekčných pavilónov vo všetkých zdravotných centroch Z tohoto dôvodu dokončené boly provizórne infekčné pavilóny o kapacite 120 posteli v Prešove a obdobne tiež v Bardejove. Ďalej sa dokončujú riadne infekčné pavilóny pri štátnych nemocniciach v Trenčíne, Zlatých Moravciach, Topoľčanoch a vo Zvolene:

Nie menšia starostlivosť sa venovala výstavbe škôl.

Medzinárodnou súťažou získané, boly ideové podklady pre vybudovanie vysokoškolskej štvrti na hradnom návrší a na podhradí v Bratislave, ktorá obsahovala všetky potrebné budovy tak techniky ako aj univerzity i s klinikami. Súčasne budujú sa pre okamžite potrebné budovy pre slovenské vysoké školy ako je na pr. prístavba k býv. učňovským školám pre účele techniky na Mýtnej ulici a úprava botanickej záhrady na Lafranconi

Pre hospodárske školstvo dokončovala sa novostavba štát hospodárskej školy a výskumných ústavov v. Spiš. Novej Vsi,

Zo stavieb pre ministerstvo pravosúdia dokončený bol justičný palác v Prešove dokončuje sa prístavba okresného súdu na Myjave a započatá bola novostavba budovy okresného sudu v Prievidzi

Stavebná činnosť neobmedzila sa však iba na budovaní úradných a verejných budov, ale smerovala tiež k odstráneniu bytovej núdze najmä v Bratislave, započatím stavieb štátnych obytných domov pre zamestnancov rezortu verejných prác v Bratislave na Póllnskej ulici pre zamestnancov Ministerstva financií na Kmeťovom námestí pre zamestnancov Ministerstva pravosúdia na Belopotockého ulici a pre štátnych zamestnancov v Spišskej Starej Vsi.

Podľa pohotovostných prostriedkov finančných a materiálu bude sa pokračovať v činnosti pozemných stavieb aj v budúcom roku a prikročí sa aj k niektorým novým stavebným akciám

Plavebníctvo.

Výstavba a udržovanie bratislavského prístavu spadá do činnosti odboru vodných stavieb Prevádzku prístavu včetne agendy plavebnej na rieke Dunaji a splavných riekach Váhu a na Mo-

- 240-

13. Ministerstvo dopravy a verejných prác

rave vykonáva Poriečny plavebný úrad ako vrchnostenský úrad

Prístavná prevádzka prejavuje sa hlavne v preklade a uskladňovaní tovaru, ktoré proti rokom predchádzajúcim vykazujú tendenciu vzostupnú, hlavne v dôsledku vojnových potrieb

V roku 1942 činil preklad	941 343 ton
V roku 1943 za dobu od 1. I. 1943 do 31. X. 1943	872 104 ton

ktorý preklad je o cca 361 ton vyšší, ako sa ten istý čas v roku 1942.

Prevádzková príjmy obnášaly:

za rok 1942	10 373 000 Ks
za čas od 1 I. 1943 do 31 X. 1943	9, 468 000 Ks

Prijaly robotníkov prístavných činily:

za rok 1942	8. 797 733 Ks
za čas od 1. I. 1943 do 31. X. 1943 cca.	7, 000 000 Ks

Pristav zamestnáva týchto robotníkov asi 600.

Pristav bratislavský je veľkého významu, národohospodárskeho. Z jeho prevádzky plynie veľký príjem do štátnej pokladnice vo forme poplatkov colných a príjmov železničnej správy /okrúhle 500, 000. 000 Ks/,

Tieto nepriame príjmy štátne sú teda ďaleko vyššie ako príjem z vlastnej prístavnej prevádzky, odhliadnuc od veľkého počtu /800 - 1. 000/ osôb nepriamo touto prevádzkou stále zamestnávaných.

Baníctvo - Banská administratíva.

Na organizácii banských úradov a banskej administratívy nebolo v roku 1943 ničoho menené. Pre banské veci administratívne, inšpekčne a bansko-policajné zriadené boly pre Slovensko v roku 1940 zákonom číslo 15/1940 Sl z. ako prvo inštalačné dozorné úrady 2 obvodné banská úrady a to v Banskej Bystrici a vo Spišskej Novej Vsi a tým istým zákonom upravená bola aj ich vecná a funkčná kompetencia. Ich miestna príslušnosť upravená bola vládn. nariadením číslo 16/1940 Sl. z. v II inštancii pôsobí podľa už citovaného zákona Ministerstvo dopravy a verejných prác, rezort verejných prác, odd. I/5 banská administratíva. Zavedený bol vtedy na Slovensku skrátený postup dvojinštančného úradovania, ktorý je mnoho výhodnejší a rýchlejši, miesto doterajšieho zdĺhavého systému trojinštančného Terajší nový systém sa veľmi dobre osvedčil.

Dozor štátu na banícku prvovýrobu a dobývanie kovov z rúd je odôvodnený jej dôležitosťou po stránke národohospodárskej, vojenskej a sociálnej. Vyhľadávanie a dobývanie vyhradených nerastov však podľa obecného banského zákona číslo 146/1854 r. z. a všetkých ďalších jej pozmeňujúcich a doplňujúcich zákonných noriem podlieha dozoru banských úradov poťažne banskej administratívy. Z dozoru banských úradov nie sú vyjmuté žiadne banské závody a preto im podliehajú všetky závody banská, nech sú to už závody súkromné, alebo štátne.

Zo svojej povahy je agenda prvoinštančných obvodných banských úradov zväčšia externá a pozostáva najmä z rôzneho povolovacieho riadenia, agendy inšpekčnej a banskopolicajnej, aby sa tak predišlo zbytočným banským nešťastiam a katastrofám na banských závodoch a aby nimi boly riadne dodržiavané banskopolicajné predpisy. Agenda banského úradu druhoinštančného t. j. Ministerstva dopravy a verejných prác je hlavne administratívna, legislatívna a odvolacia.

13. Ministerstve dopravy a verejných prác.

V roku 1943 / do konca mesiaca júna/ bol v prevádzke nasledujúci počet banských závodov:

I. štátne: 3 závody na zlato, striebro a sprievodné kovy, 1 huta, 1 solná baňa a 1 solivar. Spolu 6 závodov. Okrem toho prevádzané boly kutacie a vyhľadávacie práce na 1 kutac. závodoch.

II. Súkromné: Uhlie- 3 závody, nafta 2 závody, Železná ruda 19 závodov, mangán 2 závody, pyrit 1 závod, antimon 3 závody, ortuť 1 závod a na 1 bani dorába sa ako vedľajší produkt, meď 2 závody, železná troska 10 závodov a 4 hutnícke závody.

Celkom 47 závodov

Okrem toho je t. č. v prevádzke ešte 12 kutacích a výskumných závodov ma rôzne vyhradené nerasty.

Behom prvého polroka 1943 bolo na týchto banských a hutníckych a kutacích závodoch zamestnaných priemerne 452 dozorcov a 14 010 robotníkov, ktorými bolo vypracovaných 1, 917, 839, 43 pracovných smien.

V prvom polroku 1943 prihlásené bolo u podriadených obvodných banských úradov nasledujúce množstvo výhradných kutísk:

U obvodného banského úradu v Banskej Bystrici	23, 421
" " " v Spišskej Novej Vsi	13. 690
spolu	37. 111

za ktoré bola predpísaná banská dávka podľa zákona číslo 206/1932 Sb. z. a n. v sume Ks 742. 220. -, ktorá bola až na nepatrné malé nedoplatky aj štátnej správe zaplatená:

Okrem toho predpísaná bola v I. polroku 1943 banská dávka z mier podľa tohože zákona nasledovne:

Za banské miery v obvodu bans. úradu v Banskej Bystrici	Ks 136, 398. -
" " " " v Sp. Novej Vsi	Ks 94. 250. -
spolu	Ks 230. 648. -

ktorá bola taktiež až na nepatrné nedoplatky štátnej pokladnici zaplatená.

Behom prvého polroka 1943 prevedené bolo podriadenými obvodnými banskými úradmi 9 a banskou administratívou 3 bansko-policajné inšpekcie na banských závodoch.

I napriek vojnovým pomerom vykazuje v roku 1943 Slovenské baníctvo vo všetkých oboroch ďalší značný rozvoj.

O programe na rok 1944 nemožno sa vopred zmieňovať, lebo ide o úrady administratívne, ktoré neprevádzajú žiadne investičné práce.

Ciachová a puncová služba.

V roku 1943 obdobne ako v predchádzajúcich rokoch javí sa vzostupná činnosť u všetkých štyroch oddelení Riaditeľstva ciachovej a puncovej služby ako aj u jemu podriadených ciachových úradov v Bratislave, Banskej Bystrici, Nitre, Prešove, Trenčíne a v Ružomberku, ktorých obvody shodujú sa s obvodmi žúp a u Puncového úradu v Bratislave, s obvodom pre celé územie Slovenskej republiky,

Rozsah pôsobnosti Riaditeľstva ciachovej a puncovej služby je podrobne stanovený vyhláškou Ministerstva dopravy a verejných prác zo dna 12. októbra 1940, číslo 216/1940 Ú. n.

Ciachová a puncová služba zamestnáva nateraz 3 technických úradníkov-inžinierov, 1 technického úradnika-prirodovedca, 22 úradníkov vyššej pomocnej technickej služby, 1 úradníka pomocnej technickej služby, 2 úradníkov nižšej pomocnej technickej služby a

247-

13 Ministerstvo dopravy a verejných prác

12 zamestnancov ako kancelárske, sily, podúradníkov a odborných zriadencov, spolu 41 zamestnancov.

Činnosť ciachovej a puncovej služby v roku 1943 vystihnutá je nižeuvedenými štatistickými dátami:

I. Ciachová služba.

Od 1 januára do 30 júna 1943 ociachované bolo celkom 583, 458 kusov rôznych mier a meradiel v úradoch ciachovej služby; väčšinou však mimo úradov na služobných cestách,

V uvedenom období na ciachových poplatkoch a prirážkach bolo predpísané a odvedené:

1. / Riaditeľstvom ciachovej a puncovej služby	518, 190. 45 Ks
2. / ciachovými úradmi	699, 351. 40 "
dovedna	1, 217, 541. 85 Ks

II Puncová služba.

Značné zvýšenie činnosti javí sa v puncovej službe. V prvom polroku 1943 opuncované bolo celkom 228. 323 kusov predmetov z drahých kovov, z toho:

platinových	9 kusov o váhe	58 g
zlatých	72 663 " " "	255 014 "
strieborných	151 135 " " "	4, 592 400 "
šesťkarátových	4. 516 ' "	8. 686 "

a daňovou značkou označené bolo 36, 202 kusov zapaľovačov.

Na poplatkoch a daniach vybraté a odvedené bolo:

puncové poplatky /manipulačné a kontrolné/	518, 715 90 Ks
paušalovaná daň z obratu a prepychová	897 627 50 Ks
spotrebná daň zo zapaľovačov	408 600 — Ks
dovedna	1, 824. 943 40 Ks.

Okrem skúšania a označovania predmetov z drahých kovov, označovania a zdanenia zapaľovačov prevádzané boly presné chemické skúšky zo zlatého a strieborného materiálu ako aj z rúd obsahujúcich drahé kovy, menovite pri technickej kontrole aktívneho a pasívneho zošľachťovacieho styku. Pri tejto činnosti prevedené bolo celkom 1960 technických a chemických skúšok na drahé kovy.

Pri výmene zlomkového zlata za rýdze vymenené bolo celkom 72 položiek zlomkového zlata o váhe 12. 136, 31 g za 6. 266. 00 g rýdzieho zlata.

Porovnaním výsledkov doterajšej polročnej čnnosti v roku 1943 s výsledkom činnosti v roku 1942 v tom istom období, javí sa zvýšenie činnosti asi 31, 7% a tým aj zvýšenie príjmov ciachovej a puncovej služby.

V roku 1944 predpokladá sa podľa doterajšej stále vzrastajúcej činnosti u oboch služieb ďalšie zvýšenie príjmov na ciachových a puncových poplatkoch ako aj na daniach vybratých pri puncovaní predmetov z drahých kovov a označovaní zapaľovačov. V tomto roku Riaditeľstvo ciachovej a puncovej služby má v programe zaviesť skúšanie a overovanie lekárskych teplomerov a liehových kontrolných prístrojov, ktoré agendy doteraz pre nedostatok technického personálu nemohly byť prevádzané. V prípade, že stav technického zamestnanectva bude podstatne rozšírený, prevedie sa revidovanie živnostníkov, podliehajúcich puncovej kontrole a s tým súvisiaca trestná agenda a zavedie sa preskušovanie elektrotechnických meracích prístrojov

14 Ministerstvo financií.

Kap 14. MINISTERSTVO FINANCIÍ.

Finančná správa vo zvýšenej miere sleduje vývoj nových hospodárskych pomerov a účinne podporuje konsolidovanie hospodárskej výstavby štátu. Usiluje sa o udržanie stability našej koruny na poli medzištátneho peňažného hospodárstva a pričiňuje sa o udržanie vnútornej kúpnej sily koruny.

Aj v roku 1943 pokračovalo sa v budovaní, organizovaní a ozdravovaní peňažníctva. Činnosť túto možno rozdeliť na činnosť normatívnu, koncentračnú a medzištátne rokovania.

V rámci činnosti normatívnej Ministerstvo financií vypracovalo a pripravilo rozličné osnovy zákonov a nariadení s mocou zákona ako aj vládnych nariadenia, z ktorých treba zvlásť, vyzdvihnúť nariadenie s mocou zákona č. 28/1943 Sl. z., ktorým sa zrušuje nariadenie s mocou zákona o zaistení uspokojenia pohľadávok voči filiálkam cudzozemských peňažných ústavov. Nariadenie a mocou zákona č. 153/1942 Sl. z sledovalo pôvodne zaistenie uspokojenia pohľadávok voči filiálkam cudzozemských peňažných ústavov, pri čom ako zábezpeka maly slúžiť všetky majetkové hodnoty na území Slovenskej republiky, ktoré priamo alebo nepriamo patria cudzozemskému peňažnému ústavu. Nakoľko však po usporiadaní pomerov Protektorátnych filiálok na Slovensku uzavrel bankový výbor slovensko-nemecký dňa 21. októbra 1942 osobitnú dohodu, na základe ktorej osobitnými opatreniami sa už prikročilo k definitívnemu riešeniu právneho a hospodárskeho postavenia týchto filiálok na Slovensku, bolo možno vyššie citovanou normou nariadenie s mocou zákona č. 153/1942 Sl, z. ako neaktuálne zrušiť Zákonom č. 48/1943 Sl. z. o prechodných bilančných úľavách pre ústavy a podniky povinné verejne účtovať bolo predĺžené nariadenie a mocou zákona č. 18/1942 Sl. z. avšak len pokiaľ sa týka pevne zúročiteľných cenných papierov, ukladacích papierov, a to pre bilancovanie obchodných období, ktoré sa skončily v roku 1942. Predmetnou úpravou dáva sa preto možnosť ústavom a podnikom, ktoré sú povinné verejne účtovnť, aby pevne zuročiteľne cenné papiere bilancovaly nadobúdacou hodnotou, poťažne hodnotou nižšou, pojatou do poslednej ročnej súvahy.

V rámci činnosti koncentračnej plánuje sa uskutočnenie sanácie úverného družstevníctva, najmä živnostenského pri súčasnom prevedení všeobecnej koncentrácie v obore úverého družstevníctva.

Pokiaľ ide o menovú politiku štátu Ministerstvo financií sleduje tieto tri hlavné ciele: udržanie stabilného kurzu peňažnej jednotky voči cudzím peňažným jednotkám, udržanie stálej konjuktúry národného hospodárstva a udržanie parity medzi hodnotou a kúpnou silou peňažnej jednotky. K splneniu prvej požiadavky slúži devízové hospodárenie, ktoré sa vykonáva na základe devízových predpisov a je svorené Slovenskej národnej banke. Uprava celého platobného styku s cudzinou devízovými predpisami a dôsledné vykonávanie týchto zaručuje úplnú stabilitu Ks voči cudzine.

Vzhľadom na komplikovanosť a veľký počet devízových noriem pociťuje sa už dlhší čas potreba novej úpravy celého devízového práva. Osnova nového devízového zákona vypracovaná Slovenskou národnou bankou je už predmetom štúdia.

Následkom hospodárskych pomerov vyvolaných vojnou, nevyžaduje udržanie konjunktúry národného hospodárstva zásahy menovej politiky, ktorá sa takto môže venovať výlučne len udržaniu kúpnej sily Ks na domácom trhu.

14. Ministerstve financií.

Na vývoj kúpnej sily Ks pôsobia okrem štátneho hospodárenia hlavne vývoj cien v cudzine, vývoj platobného styku a cudzinou / stav clearingových účtov / a špekulácia a tovarom v cudzozemsku. Pokiaľ ide o štátne hospodárenie, podarilo sa vďaka neustálemu stúpaniu štátnych príjmov a najväčšej úspornosti vo výdajovom hospodárení dosiahnúť rovnováhu bežného finančného hospodárenia, takže tento faktor nedáva podnet k zvýšeniu cenovej hladiny.

Vývoju platobného styku a cudzinou venuje sa značná pozornosť odôvodnená rastúcim významom tohto činiteľa.

Stiahnutím starých 5 hal. minci bola z obehu vyradená posledná česko-slovenská minca, takže z česko-slovenských platidiel sú v obehu už len 500 Ks bankovky. Výmena medených 20 hal. minci za alumíniové sa dokonči ešte tohto roku. Okrem toho majú byť vymenené 10 hal. mince za nové z cinku. Do obehu boly dané nové 50 hal. mince a alumínia. Z papierových platidiel boly dané do obehu už tohto roku 20 Ks platidlá, ktoré sú tlačené na lepšom papieri a ktorými sa nahradia terajšie 20 Ks platidlá. V roku 1944 budú vydané 10 Ks papierové platidlá.

V pokladničnom hospodárení pokračovalo sa v normatívnej úpravy rozličných otázok a touto agendou súvisiacich. V tejto súvislosti treba spomenúť najmä vydanie predpisov o evidencii a kontrole štátnych výdavkov a príjmov, úpravy predkladania mesačných a ročných kontrolných výkazov učtárnami ústredných úradov Ústrednej kontokorentnej učtárni Min. financií a smerníc ohľadne postupu pri súčtovaní bilančných výsledkov so štátnymi podnikmi.

V správe štátnych podnikov prikročilo sa k dobudovaniu organizácie podnikov podľa vládneho nariadenia č. 206/1924 Sb. z. a n. V rámci tejto akcie boly započaté práce spojené s kontrolou východiskových bilancii a všeobecných organizačných poriadkov niektorých podnikov.

Vzhľadom na vzrastajúci význam štátneho podnikania vo forme súkromno - hospodárskych sdružení / najmä účastinných spoločnosti/ ukázala sa potreba legislatívnej úpravy správy kapitálovej účasti štátu, resp. spôsobu, ako má štát vykonávať v takzvaných smiešaných podnikoch vplyv zodpovedajúci jeho záujmom a výške kapitálovej účasti. Príslušná osnova bude predložená legislatívnemu sboru.

Pracovalo sa ďalej na osnove zákonu, ktorým sa menia a doplňujú niektoré ustanovenia zákona o priamych daniach a na osnove zákona, ktorým sa mení a doplňuje nar. č. 199/1941 Sl. z. o mimoriadnej dávke zo židovkého majetku.

Vydaný bol zákon o daňových úľavách o bezvýslednom vyhľadávaní nerastov zákon č. 49/1943 Sl. z. a zákon o dani z vojnových ziskov zárobkových podnikov a zamestnaní a o vojnových prirážkach k dani pozemkovej a domovej dani triednej / zákon č. 107/1943 Sl. z. /.

Výnos nepriamych daní vyvíjal sa v roku 1943 priaznivo, ba i napriek vojnovom pomerom vykazuje vzostupnú tendenciu. V snahe uhradiť stále stúpajúce štátne výdavky, vznikajúce v dôsledku mimoriadnych vojnových pomerov, bol vypracovaný a vydaný zákon č. 17/1943 Sl. z. o vojnových prirážkach k dani z liehu, všeobecnej dani nápojovej, dávke zo šumivého vína a dani z piva. Ide pritom o dane a dávky, ktoré neznamenajú zdražovanie nevyhnuteľných životných potrieb občianstva. Zásobovanie soľou, i keď prevážne sme odkázaní na dovoz soli z cudziny, bolo aj v tomto roku prevedené hladko. Snahou soľného monopolu je, aby aj v budúcom roku nebol nedostatok soli a preto už teraz postaral sa o dostatočnú tak zvanú železnú zásobu soli pre pri-

14 Ministerstvo financií

pad, že by nastaly poruchy v doprave.

Výnos ciel úzko súvisí so stavbou a vývojom medzinárodného obchodu a je ním podmienený. I napriek terajším vojnovým pomerom vykazujú príjmy z ciel vzostupnú tendenciu, Nedostatok určitých surovín v tuzemsku a ich dovoz za nepomerne stúpajúce náklady prinútil Min. financií, aby po náležitom preskúmaní modifikoval určité colné sadzby. Takéto úpravy vyšly vo forme vyhlášky ministra financií. Vypracovalo sa vládne nariadenie č 45/1943 Sl. z., ktorým sa menia a upravujú vysvetlivky k colnému sadzobníku. V týchto prácach sa ďalej pokračuje. Úsporné hospodárenie štátu surovinami ukazuje sa aj v stále vzrastajúcom počte zošľachťovacích stykov, kde len pomocou colnej správy môžu byť dôležité národohospodárske záujmy dostatočne chránené.

V rámci mimoriadnych prác prepracovala sa osnova vládneho návrhu zákona o poplatkoch z prevodov majetku a súčasne sa vypracovala ako ďalšia rozsiahla reformná práca osnova vládneho návrhu zákona o poplatkovom poriadku.

Ministerstvo financií má ďalej na programe vypracovať vykonávacie predpisy k osnovám zákonov o poplatkoch z prevodov majetku a o poplatkovom poriadku a vykonať všetky opatrenia súvisiace s ich uzákonením.

- 246 -

15. Všeobecná pokladničná správa.

Kap. 15 VŠEOBECNÁ P0KLADNIČNÁ SPRÁVA

Výdavky kapitoly 15. "Všeobecná pokladničná správa" z väčšej časti pozostávajú: z príspevkov štátnej správy na úhradu štátneho dlhu z výdavkov spojených s tlačou drobných papierových peňazí a ražbou drobných minci z príspevkov štátu "Pomocnému fondu peňažných ústavov" podľa zákona č. 172/1943 173/1941 Sl z z príspevkov štátu podľa čl. V zák. č. 342/1941 Sl z vyplývajúcich z odpredaja podniku "Podbrezová" a z údelov ktoré spravuje Ministerstvo vnútra podľa zák č. 190/1939 Sl z

Príspevky štátnej správy na úhradu štátneho dlhu sú oproti roku 1943 nižšie a to s dôvodu vyššieho príspevku štátnych podnikov. Toto zvýšenie príspevku od štátnych podnikov zakladá sa na zákone č 48/1942 Sl. z, /10 % kvóta umorovania investičných nákladov štátnych podnikov /

Výdavky spojené s tlačou drobných papierových peňazí zaisťujú sa v takej sume, aby mohla byť v potrebnom množstve dokončená tlač nových 20 Ks drobných papierových peňazí / v počte vyše 20 miliónov kusov z celkového navrhnutého počtu 35 miliónov kusov/ Okrem toho Ministerstvo financií pripravuje ražbu drobných mincí a to 10 halierové a 10 Ks strieborné Výdavok spojený s ražbou mincí z väčšej časti dostane Štátna mincovňa v Kremnici, ktorá prevedie ražbu minci.

Príspevok štátu Pomocnému fondu je oproti roku 1943 značne nižší z dôvodu, že v roku 3944 už nenastal záväzok, ktorý prevzal minister financií v roku 1943 podľa § 1 zákona č 173/1941 Sl z. /výmer z 28. IV. 1942 č 2. 000/1942 Vl/16/ po predbežnom súhlase úsporného a kontrolného výboru Snemu daného mu na 49 zasadnutí tohto výboru, voči Tatra banke a Union banke uhradiť prípadný likvidačný rozdiel medzi pasívami a realizovanými aktívami štyroch likvidujúcich peňažných ústavov, ak sa pri skončení likvidácie ukáže, že pasíva prevyšujú aktíva Tieto štyri likvidujuce ústavy sú: Slovenská všeobecná úverná banka, uč spol v likvidácii v Bratislave a jej afilované ústavy, Nitrianska všeobecná banka uč, spol v likvidácii v Nitre Prvá prievidzská banka uč spol v likvidácii v Prievidzi a Trnavská banka. uč spol v likvidácii v Trnave. U týchto štyroch peňažných ústavov odhadoval sa likvidačný nedostatok v sume 50, 000 000 Ks.

Údely zaisťujú sa nezmenené podľa roku 1943.

Na umožnenie investícii finančne slabých obcí, najmä na poli stavby národných škôl, na podporu priemyslu a remesla a hlavne na opatrenie nevyhnutných verejných potrieb minister financií je každoročne splnomocňovaný finančným zákonom na preberanie štátnych záruk. Tým vznikajú záväzky sekundárne plniť povinnosti dlžníka, ktorý nemôže plniť záväzky sám alebo od ktorého nemôže veriteľ dostať svoju pohľadávku z dôvodu nedobytnosti. Na plnenie týchto záväzkov bola preliminovaná na rok 1944 suma Ks 3 000 000 ktorá sa približne odhadla podľa minuloročných výsledkov

-247-

16. Penzie.

Kap. 16. PENZIE.

Činnosť Ministerstva financií v odvetví tejto kapitoly pozostáva jednak z vymerania odpočivných /: zaopatrovacích: / platov zamestnancov Ministerstva financií a jednak s udelenia súhlasov výmerom penzii jednotlivých ministerstiev. Okrem tohto prevádza vo vlastnej kompetencii sníženia odpočivných /: zaopatrovacích: /platov podľa ustanovení vlád. nar. čís. 380/38 Sb, z. a n., resp. podľa zák. čís. 102/43 Sl. z. / čl. II.: /. Prevádza sníženia odpočivných platov finančných zamestnankýň vo výslužbe podľa § 11, zák čís. 40/41 Sl. z. a udeľuje súhlasy ku týmto sníženiam jednotlivým rezortným ministerstvám, udeľuje súhlasy k návrhom na dary z milosti predkladaným prostredníctvom vlády prezidentovi republiky a udeľuje súhlasy ku penziám z voľnej úvahy ako aj ku započítaniam služobnej doby zakúpením a zhodnotením prevodných čiastok.

Agenda táto vzriastla, keď ku agende býv. Generálneho finančného riaditeľstva bola prevzatá tiež agenda býv. Ministerstva financií v Prahe odd. VII/18. V apríli 1939 boly prevzatá výplaty odpočivných /: zaopatrovacích: / platov percipientov /: percipientiek: /, ktorých až dotedy vyplácalo Zemská finančné riaditeľstvo v Prahe, Brne a Užhorode resp v Chuste. Školské rady v Prahe a Brne, Ústredné riaditeľstvo tabakovej réžie v Prahe, Vojenská penzijná likvidatúra v Prahe. Neskôr boly prevzaté a upravená penzie našich štát. príslušníkov s inkorporovaného územia, ďalej v r. 1940 boly prevzatá výplaty odpočivných /: zaopatrovacích/ platov cestárov /: od býv. Krajinského úradu: / a od 1. I. 1941 bola prevzatá výplata odpočivných /: zaopatrovacích: / platov cirkevných učiteľov /: učiteliek: / Ďalej tunajšie oddelenie dáva súhlasy ku udeleniu slov. štát. občianstva penzistom. V rokoch 1940, 1941, 1942 a 1943 bola prevádzané revízia štátnych občanstiev u penzistov vyplácaných tunajšou učtárňou a revízia výplat odpočivných /: zaopatrovacích: / platov Židov podľa nar. 143/41 Sl z., resp. podľa nar. 198/41 Sl z

Oddelenie spolupracovalo na zákone čís. 150/40 Sl, z., 40/41 Sl. z. 143/41 Sl z. 129/42 Sl z, 102/43 Sl za 198/41 Sl, z.

V roku 1943 previedlo Ministerstvo financií revíziu snížení odpočivných platov podľa § 11 zák. 40/41 Sl. z., ďalej po zrušení niektorých ustanovení vlád nar. 380/38 Sb. resp, pri ich nahradení novými ustanoveniami /: zák 129/42 Sl. z. a zák 102/43 Sl. z. / je prevádzaná revízia kumulácií a to ako pri uvoľňovaní výplaty odpočiných /: zaopatrovacích: / platov podľa čl, III. zák. čís, 102/43 Sl z tak pri novom prevádzaní čl II zák, čís, 102/43 Sl, z. Šetrenie vedľajšieho príjmu penzistov /: penzistiek: / v roku 1943 je prevádzané tiež s ohľadom na ustanovenie ods: 3 § 4 zák. 129/42 Sl. z.

Normálna ako aj mimoriadna agenda zamestnancov Ministerstva financií v odvetví tejto kapitoly veľmi zaťažuje. Zrušenie ustanovení § 28 vlád. nar. 380/38 Sb. z. a n len teoreticky snížilo agendu. Prakticky veci sa majú tak, že do tejto kapitoly nahrnulo sa množstvo prihlášok o uvolnenie výplaty odpočivných /: zaopatrovacích: / platov, pričom sa prišlo na zastaralé sníženia resp. zastavenia výplat ba dokonca na neupravené penzie podľa zák. 70/30 Sb. Všetko môže byť prevedená asi behom roku 1944.

V prítomnej dobe Ministerstvo financií v odvetví tejto kapitoly pracuje na zákone o drahotných prídavkoch pre penzistov, keďže doterajšie ustanovenie čl. 1. zákona čís. 102/1943 Sl. z. platí len do 31 decembra 1943.

248

16. Penzie.

Pre rok 1944 plánuje sa dokončenie revízií štát. občanstiev, definitívne úpravy odpočivných /: zaopatrovacích: / platov podľa § 28 vl. nar, 380/38 Sl. z. a to do 31. VII 1943, ďalej revízia úprav odpočivných /: zaopatrovacích: / platov podľa článku II. zák. 102/43 Sl. z. a revízia nezaopatrenosti detí, na ktoré sa vypláca výchovné a príspevok na výchovu.

Na ťarchu tejto kapitoly ku dňa l. V. 1943 prevádza sa výplata 7 764 civilných a 976 vojenských penzistov.

249

17. Najvyšší kontrolný dvor.

Kap. 17. NAJVYŠŠÍ KONTROLNÝ DVOR.

Mimoriadne pomery doliehajúce na štátnu správu vyžadujú vždy nové a nové opatrenia štátnej správy a to najmä v odbore vojenskom, finančne-hospodárskom a zásobovacom. Neustále vzrastá zásah štátu aj do súkromného podnikania a hospodárstva, Podľa ústavného zákona č. 110/1942 Sl. z. úloha sledovať a kontrolavať celú túto činnosť, pripadá Najvyššiemu kontrolnému dvoru a je len samozrejmé, že tým neustále vzrastá rozsah a intenzita jeho činností.

Cenzúra predložených záverečných účtov za rok 1940 už tiež hodne pokročila.

Okresu bežného dozoru nad hospodárením štátnych úradov a štátnych podnikov, sleduje Najvyšší kontrolný dvor denne stav príjmom a výdavkov v jednotlivých odvetviach štátnej správy podľa denných obratov ústredného účtu a pomocných účtov Ministerstva financií skúma soznamy poukázaných výdavkov /náležitosti/ mesačne a sostavuje mesačný prehľad o zaťažení rozpočtových úverov.

Stav peňažného hospodárenia vlastnej štátnej správy ako aj štátnych podnikov zachycuje Najvyšší kontrolný dvor mesačne vo forme výkazu, ktorý predkladá Snemu a Prezidentovi republiky.

Svojimi orgánmi sa aktívne zúčastnil na reorganizácii účtovnej a hospodársko-právnej služby vojenskej správy na organizovaní kontokorentnej a pokladničnej služby Ministerstvo financií a to jak v odbore vlastnej štátnej správy tak aj v odbore štátnych podnikov a štátneho dlhu a konečne aj pri usporiadaní a riešení všetkých otázok súvisiacich s clearingovým stykom.

V odbore podnikovom iniciatívne zasahuje do organizácie a hospodárenia nielen štátnych ale aj štátom spravovaných podnikov ako aj spoločností sa štátnou majoritou alebo účasťou, pri čom sleduje vybudovanie čo najdôslednejšej neodvislosti a účinnosti vlastnej podnikavej finančne-účtovnej kontroly.

V odbore štátneho dlhu spolupôsobí pri riešení otázok, súvisiacich s novými úverovými operáciami a s jestvujúcim štátnym dlhom; spolupôsobí podľa cit. ustav, zákerná pri správe štát. dlhu. Konečne účinne zasahuje pri koncentrácii vlastníctvo štátu tvoriacich cenných papierov v Ústrednej štátnej pokladnici, ktorá akcia má byť do konca roku 1943 dokončená.

Technicko-hospodárska kontrolná činnosť sa len pozvoľna rozvinula, nakoľko iba toho roku sa podarilo získať pre túto činnosť minimálny počet odborne vzdelaných úradníkov /: inžinierov: /. Vedúcou zásadou pri tom je stála snaha dosiahnuť čo najväčšiu úspornosť pri sledovaní účelnosti a skutočnej potreby jednotlivých investíc. V tomto obore úrad účinne zasahuje do akcie elektrizácie Slovenska a to jak čo do stavieb elektrických zdrojov, tak aj čo do zásadných riešení otázok súvisiacich s rozvodom a spotrebou elektrickej energie.

V odvetví povolovaní virementov bola činnosť Najvyššieho kontrolného dvora vzhľadom na mimoriadne pomery jak v odbore vlastnej štátnej správy, tak aj u štátnych podnikov veľmi rozsiahla.

Čulým stykom so Snemom a jeho výbormi, najmä s úsporným a kontrolným výborom a rozpočtovým výborom, sa veľmi zmáha kontrolná činnosť Najvyššieho kontrolného dvora a to hlavne nad súkromným podnikaním, štátom zaručeným, podporovaným, alebo kde sa štát podnikania svojim kapitálom priamo zúčastňuje.

250

17. Najvyšší kontrolný dvor

Pri svojej dozornej činnosti nad celým štátnym hospodárením sa Najvyšší kontrolný dvor zúčastňuje svojimi zástupcami rokovaní legislatívneho sboru, personálneho komitetu, systetmizačnej a úspornej komisie ako aj novozriadenej reorganizačnej komisie pri Predsedníctve vlády, ako aj všetkých komisií, kde sa jedná o určitý zásah do majetkového alebo peňažného hospodárenia štátu.

Na základe osobitných poverení zúčastňujú sa orgány úradu rokovaní rôznych komisii ako pozorovatelia na osobitné požiadanie rezortov berú ako poradcovia učasť aj na medzištátnych alebo medzirezortných rokovaniach, ba často sú priamo Snemom alebo vládou požiadaní prevedením osobitných úloh.

Kontrolnú činnosť na mieste samom mohol Najvyšší kontrolný dvor v tomto roku rozvinúť iba obmedzene jednak vzhľadom na nedostatok personálu, jednak na zvýšenú pohotovosť zamestnancova pri spracovaní záverečných účtov. Tým viac sa však rozvinula miestna kontrolná činnosť nad štátnymi investíciami a to tak, že sa pri jednotlivých kontrolných cestách venuje pozornosť súčasne rôznym štátnym stavbám jak komunikačným, tak aj pozemným, vodným a strojným.

Činnosť Najvyššieho kontrolného dvora má teda stále tendenciu vzrastajúcu, podľa toho jak vzrastajú úlohy a vôbec činnosť štátnej správy, čo vo svojich dôsledkoch prejavuje sa aj vzostupom rozpočtových číslic tejto kapitoly

SKUPINA II ŠTÁTNE PODNIKY.

§ 1 TABAKOVÁ RÉŽIA

Činnosť Slovenskej tabakovej réžie v roku 1943 pozostáva

z pestovania a nákupu tabaku v tuzemsku,

z nákupu cudzozemských tabakov,

z výroby tabakových tovarov,

z predaja a distribúcií svojich výrobkov.

S ohľadom na ťažkosti, s ktorými sa Tabaková réžia stretla pri zadovážení surovín na cudzozemských trhoch, pokračovala v snahe rozšíriť plochu pestovania tabaku v tuzemsku do tej miery, aby zabezpečila potrebu obyvateľstva štátu v hlavných druhoch tabakových tovarov.

V roku 1943 pestuje sa tabak v nákupnom okrese nitrianskom a trebišovskom na ploche 2 174 ha, na čom participuje 697 pestovateľov tabaku. Je to oproti roku 1942 zvýšenie o 1, 038 ha

Po úspechoch, ktorá boly získané pri pokusnom pestovaní viržínskych tabakov, povolila Slovenská tabaková režia v roku 1943 väčšiu plocha, pre pestovanie tohto druhu až do výmery 194 ha

Nedostatok surovín pre výrobu cigár na trhoch toho času aste prístupných dal podnet k tomu, aby Slovenská tabaková réžia pestovala na území Slovenskej republiky tiež druhý tabaku, ktorá by zabezpečily výrobu cigár v budúcnosti Pokusy v tomto smere môžu sa považovať za podarené:

Z úrody tuzemských tabakov v roku 1942 bolo tohto roku vykúpené celkové množstvo 18 675 A za nákupnú cenu..........29, 997 955, 70 Ks, ktorá suma bola vyplatená priamo pestovateľom tabaku. Priemerná cena za 1 kg tabaku tuzemských odrôd činila 14 99 Ks a u odrody viržínskeho tabaku 24 33 Ks. Priemerná úroda na 1 ha plochy dala 1 643 kg v priemernej hodnote 25 506. 65 Ks.

Pre výrobu lepšíh druhov cigariet ako aj pre výrobu cigaretových tabakov, kúpila Slovenská tabaková réžia v roku 1942 tieto tabaky na zahraničných trhoch:

v Bulharsku	508 624 kg za cenu	37. 186, 083. 35 Ks,
v Turecku	35 560 kg za cenu	1, 034 540 25 Ks.

Celkom bolo v cudzine nakúpené. 544 184 kg v cene 36, 220 623 60 Ks Okrem toho zaistila. Slovenská tabaková režia 500 000 kg tabaku v Taliansku, ktoré jej už boly dané k dispozícii, ktoré ale s ohľadom na politické zmeny v Taliansku nemohly byť dosiaľ dovezené.

Pokiaľ ide o výrobu tabakových tovarov v tomto roku zadovážila si STR niekoľko moderných výrobných strojov s vysokou výkonnosťou, aby tak zaistila dostatočnú kapacitu pri výrobe cigariet i pri zvýšenom konzume.

Slovenská tabaková réžia zaviedla tiež výrobu aromatizovaného fajkového tabaku "Extra", ktorý bol daný do predaju.

V roku 1942 predala Slovenská tabaková réžia celkom:

a/ cigary	18, 670 015 kusov za	16, 832 384. 50 Ks
b/ cigarety	2, 043. 279. 742 " "	437, 044 237. 80 Ks
c/ cigaret tabaky	476 287 " "	7, 143 375 — Ks
d/ fajk tabaky	29, 158, 524 " "	51, 885 544 40 Ks
v celkovej hodnote	512, 905 541. 70 Ks:

§ 1. Tabaková réžia.

V dobe od 1. I. 1943 do 30. IX. 1943 bolo predaných jednotlivých druhov tabakových výrobkov:

a/ cigary	12, 050 905 kusov za	14, 650, 671, — Ks
b/ cigarety	1, 676. 610, 390 " "	449, 544, 301, — Ks
c/ cigaret, tabaky	256, 779 " "	4, 571. 130. — Ks
d/fajky tabaky	19, 101, 240 " "	48, 108. 593, 30 Ks
e/ ostatné druhy	"	3, 999.108, 35 Ks,

takže celkový predaj tabakových tovarov za dobu od 1 I. 1943 do 30, IX. 1943 je 520, 873 603, 65 Ks.

Od počiatku druhej polovice bežného roku zvýšil sa najmä konzum cigariet z normálneho mesačného množstva 150 - 160 miliónov na 210 a 230 miliónov. Istá časť tejto zvýšenej spotreby ide na účet domácich spotrebiteľov.

Z rôznych príznakov dá sa sudiť, že najväčšia časť zvýšeného konzumu mesačne asi 40 - 50, 000, 000 kusov cigariet sa vyvezie ilegálne do zahraničia.

V rámci tohto investičného programu zamýšľa sa previesť postavenie a zariadenie novej továrne na fajkové tabaky v Nitre s príslušnou reorganizáciou úradu nákupu tabaku. Postavenie a zariadenie novej továrne v Nitre stalo sa potrebným hlavne z dôvodu, že prevážna časť tuzemského tabaku vypestuje sa v oblasti nitrianskej, takže z hľadiska dopravného a skladného je výhodnejšie, aby výroba fajkových tabakov, reprezentujúca čo do množstva asi polovinu výroby, bola prenesená do pestovateľskej oblastí. Zriadením tejto továrne získajú sa úspory odpadnutím dlhej dopravy surovín, odpadnú straty a poškodenia materiálu pri doprave surovín a umožní sa výroba fajkových tabakov, vyhovujúca požiadavkám doby podľa nových technických vymožeností.

Tabaková továreň v Banskej Štiavnici sa zariaďuje postupne výlučne na výrobu cigariet. Reorganizácia tejto továrne sa prevádza v medziach daných možnosti.

§ 2. Štátna mincovňa v Kremnici.

§ 2. ŠTÁTNA MINCOVŇA V KREMNICI.

Štátna mincovňa v Kremnici /§ 1 vl. n. č. 206/1924 Sb. z. a n / je podnikom, ktorý v prvom rade realizuje regálne právo štátu /§ 1 z. č. 187/1919 Sb. z a n. /: razenie minci pre Slovenskú republiku. Svojimi kovovými výrobkami najmä z odboru medailerského je zapätý do konkurenčného obchodu. Ďalej elektrolytickým spôsobom vylučuje drahé kovy a poverený je odpredajom rýdzeho zlata na priemyselné a zubotechnické účely. Zlato odpredáva v polovýrobkoch a v hotových výrobkach.

Jediným pevným príjmovým zdrojom mincovne je odpredaj slovenských mincí štátnej finančnej správe, ktorá určí, koľko, v akej výrobnej cene a aké mince bude minocvňa v tom-ktorom roku raziť.

V ostatných výrobných odvetviach môže podnik počítať iba s pravdepodobnými ťažbami, a to vzhľadom na súčasne prebiehajúce priaznivé alebo nepriaznivé skutočnosti hospodársky relevantné, ktoré by mohly nastať v tom-ktorom roku a mohly by mať vplyv na výrobu podniku. Hlavným faktorom pre úspešnú činnosť mincovne je, aby podnik mal dostatok surovín, t, j. dostatok drahých a obecných kovov, z ktorých vyrába a odpredáva tovar rozmanitého druhu. Prídely obecných kovov sú opatreniami NÚZ-u postupne obmedzované a možno očakávať, že i hospodárenie so striebrom bude ohraničená.

Prevádzka mincovne delí sa na dve skupiny:

a/ prvá skupina: kovohutníctvo, ktoré zahrňuje tavenie kovov, elektrolýzu zlata a striebra. valcovanie kovov a galvanizáciu,

b/ druhá skupina: strojníctvo, do ktorého zapadá razenie kovových predmetov a práce zámočnícke.

Práce sa prevádzajú v starých budovách a niektoré zariadenia sú veľmi zastaralé. Aby podnik aspoň čiastočne bol prispôsobený požiadavkám dnešnej doby, potrebné je previesť rekonštrukciu stavieb, ako aj technického zariadenia mincovne. Pre vojnové pomery, ktoré čo raz viacej stláčajú nákupné možnosti, hodlá mincovňa realizovať iba ďaľšiu časť z pôvodne stanoveného a na rok 1943 schváleného investičného programu Náklad na pravé investície uhradí si podnik ž prevádzkového zisku.

Osobné výdavky v rozpočte podniku na rok 1944 sú rozpočítané podľa skutočného stavu úradníctva vzhľadom na očakávané zmeny a na podklade teraz platnej úpravy služobných pôžitkov.

Vecné výdavky v rozpočte podniku na rok 1944 sú kalkulované úsporne, ale pri tom vzaly sa do ohľadu i drahotné pomery, najmä pri obstarávaní rozličných hmôt potrebných pre prevádzku.

§ 3. Slovenská pošta.

§ 3. SLOVENSKÍ POŠTA.

1. Poštová prevádzka.

Rok 1942 vyznačoval sa opäť, ale už miernejším stúpaním poštovej prevádzky. Výsledky roku 1942 sú síce priaznivejšie, než aké sa dosiahly v roku 1941, no zvýšenie ťažieb tohto prevádzkového odvetvia vyplýva zväčša zo zvýšenia poštových poplatkov a platnosťou od 1. januára 1942.

Kým doprava listových zásielok stúpla len v menšej miere, zatiaľ balíková doprava sa vyznačovala oveľa živším ruchom.

Počet podaných cenných listov do tuzemska aj do cudziny klesol.

Miernejší pokles vykazujú dobierkové zásielky.

Stúpanie prejavilo sa tiež v doprave doporučených zásielok. Naproti tomu doporučené zásielky do cudziny poklesly.

Celkom možno konštatovať, že tuzemská doprava mierne stúpla, ale doprava do cudziny poklesla.

Počet podaných a vyplataných poštových poukážok mierne stúpol a to pri podaných z 1, 719, 222 v roku 1941 na 1, 734, 312 v roku 1942 a pri vyplatených z 1, 678, 128 v roku 1941 na 1, 708, 040 v roku 1942. Výsledky z poštového poukážkového styku a cudzinou značne stúply. Nateraz je poštový poukážkový styk zavedený a Nemeckom, Protektorátom Čechy a Morava a a Maďarskom. Najvačší styk je s Protektorátom Čechy a Morava.

Ku dňu 31. decembra. 1942 mal podnik Slovenská pošta celkom 650 poštových úradov. Oproti roku 1941 pribudlo ich 3. Zrušené boly 2 /: Brunovce a Liptovská Štiavnica; / a zriadených 5 /"Diviaky nad Nitricou, Košárovce, Krakovany, Horná Streda nad Váhom a Liptovaké Sliače: /.

Pokiaľ ide o poštovné, ich počet klesá, pretože jednak prevádzka na nich stúpa a menia sa preto na poštová úrady, jednak je niekedy zaťažko nájsť schopných vedúcich poštovní, takže do takýchto obcí sa zavádza cezpoľné doručovanie.

Tak koncom roka 1942 bolo v činnosti 131 poštovní. Počas roku 1942 bolo zrušených 11 a novozriadených 6 poštovní. Zrušené sú: Diviaky nad Nitricou, Veľká Lehota, Horná Ždáňa, Veľké Kozmálovce, Vištuk, Karlova Ves, Horná Poruba, Kamenná Poruba, Lopej, Vyšná Boca. Novozriadené sú: Harichovce, Udiča, Rovné, Vernár, Podkonice, Kálnica. Jedna zo zrušených poštovní /"Diviaky nad Nitrioou: / bola premenená na poštový úrad.

Rok 1942 sa vyznačuje intenzívnou činnosťou hlavne v zapojovaní obcí do cezpoľného doručovania. V roku 1942 bolo do cezpoľného doručovania zapojených celkom 330 obcí a 295 osád. Pri tom však ostáva ešte asi 1000 obcí a 500 osád a kopaníc bez priameho poštového styku.

V prvej polovici roku 1943 zriadila poštová správa 3 nové poštové úrady a to Budikovany, Vyšné Hágy a Závadka nad Hronom.

V tom samom čase zrušila poštová správa 4 poštovné, zatiaľ čo nezriadila nijakú.

V prvej polovici roku 1943 zapojovanie obcí do cezpoľného doručovania nebolo vykonávané v takej miere ako v roku 1942, ba možno hovoriť i o určitej stagnácii. Príčiny sú hlavne: prísna ús-

§ 3. Slovenská pošta.

pornosť, potom značné vzdialenosti obci od poštových úradov a nedostatok komunikačných prostriedkov hlavne na východe štátu.

Poštová doprava vo vlakoch bola obstarávaná v roka 1942 vlakovými poštami, z ktorých bolo 28 doprevádzaných úradníkmi a 55 len zriadencami; ďalej 131 železničnými kurzami pre úhrnnú vlakovú dopravu, ktoré boly všetky doprevádzaná len poštovými zamestnancami. Okrem toho bola poštová doprava vykonávaná listovými závermi, sprostredkovanými železničnými zamestnancami a tratiach v dĺžke 6, 390 km. Doprava pošty sa vykonávala denne v 47 poštových vozňoch.

Poštová doprava na cestách bola v roku 1942 obstarávaná na 80 automobilných linkách v štátnej alebo súkromnej prevádzke, ďalej 158 konskými záprahmi a 543 pešími pochôdzkami, obstarávanými poštovými zriadencami a poslami. Dĺžka všetkých cestných poštových kurzov činí 9, 119 km.

Podnikateľov, ktorí dopravujú poštu motorovými vozidlami, stále ubúda pre nedostatok pohonných hmôt a pneumatík. Miesto zrušených autobusových liniek zavádzajú sa vozby s konským záprahom alebo pešie pochôdzky.

V dôsledku obmedzenia poštového medzinárodného styku poklesla tiež doprava leteckých zásielok. V roku 1942 bolo dopravených 51. 440 zásielok v celkovej váhe 552. 386 gramov.

Emisná činnosť poštovej správy nebola v roka 1942 taká rozsiahla, ako v roku 1941, lebo bola hamovaná materiálnymi ťažkosťami, vyplývajúcimi z terajšej vojnovej situácie.

Dna 14. marca 1942 vyšla séria dobročinných známok a príplatkom pre Hlinkovú mládež. Dňa 20 marca 1942 vyšly nové hodnoty výplatných známok provizórnych, ktoré sa musely vydať v dôsledku zmeny niektorých poštových poplatkov v tuzemskom styku. Tieto sa postupne nahradia známkami definitívnych hodnôt.

Pri príležitosti usporiadania prvej celoštátnej výstavy poštových známok v Bratislave vydala poštová správa osobitné výstavné známky.

Dňom 24. augusta 1942 boly dávané do obehu doplatné známky s novým námetom.

Dna 19. októbra 1942 bolo zahájené vo Viedni zasadnutie európskych poštových a telekomunikačných správ. Na tomto kongrese sa zúčastnili aj zástupci slovenskej poštovej správy. Pri tejto príležitosti vyšla séria t. zv. kongresových známok, hodnôt 70 hal., 1, 30 Ks a 2, — Ks.

Dňa 14. decembra 1942 vydala poštová správa sériu príležitostných známok na pamäť 150, výročia založenia Slovenského učeného tovarišstva s príplatkom, z ktorého výťažok v sume 600, 000. -Ks venovala poštová správa na kultúrne a umelecké ciele.

Na doplnenie zásob cenín, potrebných pre prevádzku, bolo v roku 1942 dotlačené dovedna 646. 474 hárkov rozličných poštových známok /: výplatné, doplatné, letecké, novinové atď: /.

Ťažkosti spojené s obstarávaním hmotín, potrebných pre tlač poštových cenín, sa v roku 1943 ešte stupňovaly. V dôsledku toho emisná činnosť bola v prvom polroku 1943 minimálna.

Tak 20. januára 1943 vyšly výplatné známky hodnoty 1, 30 Ks s obrazom Adreja Hlinku. To bola prvá hodnota t. zv. portrétovej série, ktorej ďaľšie hodnoty 70 hal., 80 hal., a 1. -Ks s obrazmi p. prezidenta, Martina Rázusa a Ľudovíta Štúra majú byť vydané ešte v tomto roku, poťažne v budúcom roku.

Dna 8. februára 1943 vydala poštová správa známky dobročinnej emisie, ktorých námety symbolický predstavovaly činnost

§ 3 Slovenská pošta

Slovenského Červeného kríža, starostlivosť o deti a zimnú pomoc. Z celového výťažku bolo uďelených podpôr v sume 1, 500 000 - Ks.

Dňa 15 júna 1943 vyšly novinové známky s novým námetom v hodnotách 10 hal., 15 hal., 20 hal., 50 hal,, l. -Ks a 2. -Ks.

Na doplnenie skladu cenín bolo v prvej polovici roku 1943 vytlačených celkom 324, 880 hárkov rozličných známok.

Dňa 28 júla 1943 vyšly dobročinné známky s vojenskými námetmi s príplatkom, ktorých výťažok sa venuje frontovým vojakom.

2. Telegrafná prevádzka.

Telegrafná prevádzka v roka 1942 stúpla. Príjmy za tieto telegramy zvýšily sa až o 54 %, čo treba pripísať rozsiahlosti telegramov.

Vzostup telegrafnej prevádzky je spôsobený obchodným ruchom, samozásobovaním obyvateľstva, distribúciou rôznych článkov, priemyselným a stavebným ruchom a pod.

Do susednej ako aj mimosúsednej cudziny bolo v roku 1942 podaných 251. 957 telegramov. Z cudziny zasa došlo na Slovensko 210, 964 telegr. Vzrast u podaných ako aj došlých telegramov v styku s cudzinou je spôsobený čulým obchodným stykom najmä s Nemeckom, ďalej sú tu telegramy slovenských robotníkov pracujúcich v cudzine, telegramy nemeckých deti na Slovensku a pod.

Najväčší prírastok na podaných telegramoch vo styku tuzemskom vykazujú telegramy obyčajné, ďalej telegramy blahožičné a sústrastné a súrne. Ostatné druhy vykazujú pokles.

Počet telegrafných úradov aj so služobňami, obstarávajúcimi dopravu telegramov, v roku 1942 činil 951, čo je proti roku 1941 vzrast o 54 služobní. V uvedenom celkovom počte je vlastných telegrafných úradov 191, ostatné sú telefónne služobne s telegrafnou prevádzkou.

Telegrafná prevádzka vykonáva sa v roku 1942 64 prístrojami Hughesovými, 242 prístrojami Morseovými, 12 prístrojami ďalekopisnými na telegrafných vedeniach v dĺžke 14. 675 km.

Menej výkonné telegrafné systémy nahradzujú sa systémom ďalekopisným.

Zároveň sa montuje ďalekopisná ústredňa v Bratislave, ktorá bude mať 100 prípojok pre súkromných účastníkov a medzištátne pracovisko. Po jej dokončení započne sa s montážou ďalekopisnej ústredne vo Zvolene v Žiline a v Prešove.

3. Rozhlas.

Koncom roku 1942 činil počet koncesionárov Slovenského rozhlasu 115 404 platiacich a 2. 287 oslobodených od poplatku. Za rok 1942 javí sa teda prírastok 25. 705 platiacich a 151 oslobodených od poplatku, t. j. celkom 28. 7 %.

Od 1. januára 1943 do 31. júla 1943 robí prírastok 13. 167 platiacich koncesionárov a 61 oslobodených od poplatku, takže k 1. augustu 1943 vykazuje počet koncesionárov rozhlasu číslicu 128, 571 platiacich a 2. 348 oslobodených od poplatku.

Poštová správa sa stará, aby bol Slovenský rozhlas aj po technickej stránke na výške. Tak po odovzdaní vysielača Bratislava I do prevádzky zahájily sa práce na vybudovanie výkonného vysielača pre východné Slovensko v Prešove. Technické zariadenie sa pripravuje a stavia sa aj budova pre štúdia a pre vlastný vysielač.

§ 3. Slovenská pošta

4. Telefónna prevádzka.

Rok 1942 je v telefónnej prevádzke opäť rokom značného vzostupu. Počet miestnych hovorov účastníckymi stanicami tak v sieťach s manuálnou prevádzkou ako aj v sieťach a automatickou prevádzkou činil 26, 300. 000.

Medzimestský telefónny styk tuzemský vykazuje za rok 1942 vzrast o 708. 261 hovorových jednotiek.

Medzinárodný telefónny styk zaznamenáva v roku 1942 celkom 277.954 hovorových minút do cudziny.

Hlavných účastníckych staníc v roku 1942 bolo 14. 766. Tento počet vzrástol k l. IV, 1943 na 15. 253.

Vedľajšie účastnícke telefónne stanice vzrástly v roku 1942 o 539, takže ich je 3. 585.

Veľkú starostlivosť venuje poštová správa rozšíreniu telefónnej siete ako aj rozmnoženiu počtu účastníckych staníc. Do toho zapadá zriaďovanie telefónnych služobní, ktoré zapájajú postupne všetky časti nášho štátu do jedného celku. Počet telefónnych ústrední vykazoval v roku 1942 Číslo 648. Vedľajších telefónnych ústrední bolo v roku 1942 31.

Dĺžka telefonných tratí ku dňu 31. XII. 1942 činila 5. 038 km, na ktorých bolo pripnuté 41. 579 km vedení/: drôtu: /.

Z uvedených štatistických dát je zrejmé, že rok 1942 znamenal v telefónnej prevádzke ďalšie zlepšenie a to tak po stránke technickej ako aj po stránke finančnej, ktoré je vyjadrené stúpnutím príjmov z tohto odvetvia podniku.

V investičnej činnosti v telefónnom odbore postupovala poštová správa za daných okolností čo najintenzívnejšie. V roku 1942 dobudovala diaľkový kábel až po Prešov, ktorý je od roku 1943 v prevádzke. Týmto sa západ republiky spojil s východom a urýchlilo veľmi telefónne spojenie. V roku 1943 pracuje sa na predĺžení tohto spojenia po hranice.

V dôsledku elektrifikácie železničnej trate v úseku Lipt. Sv. Mikuláš-Spišská Nová Ves kabelizujú sa telefónne a telegrafné vedenia. V roku 1943 započalo sa s kladením tohto kábela.

Veľké úsilie venuje poštová správa tiež automatizácii telefónnych ústrední. V roku 1942 boly 4 automatické telefónne ústredne. V roku 1943 boly dané do prevádzky ďalšie automatické telefónne ústredne a to v Žiline a Trenčíne. Výstavba ďalších automatických telefónnych ústrední alebo rozšírenie jestvujúcich je v prúde. Pracuje sa na zautomatizovaní oblasti Vysokých Tatier. Za tým účelom kladú sa potrebné kábely.

5. Pozemné stavby.

V dôsledku ťažkostí so zaobstarávaním potrebných materiálií obmedzuje sa investičná činnosť pošty v odbore pozemných stavieb väčšinou na dokončenie už predošlých rokoch započatých stavieb. Tak dokončieva sa budova poštového úradu v Banskej Štiavnici, Žiline 2 a Žiline 1, budova zosilňovacej stanice v Poprade a Ružomberku, pokračuje sa na stavbe budovy poštového úradu v Prešove, Handlovej a vysielača v Prešove, adaptuje sa budova poštového úradu v Ružomberku pre automatickú telefónnu ústredňu a v Bratislave pre zosilňovaciu stanicu a započalo sa so stavbou budovy pre rozhlasový vysielač v Prešove.

§ 3 Slovenská pošta

6 Finančné hospodárstvo Slovenskej pošty.

Hospodárenie podniku Slovenská pošta za rok 1942 skončilo sa prebytkom 26, 635. 651. 55 Ks.

Najväčší podiel na dosiahnutom zisku malo odvetvie počty. Za ním nasleduje odvetvie telefónu, telegrafu a rozhlasu Vzrast telegrafnej prevádzky možno odôvodniť obmedzením jednak poštovej dopravy, jednak telefónneho styku a to najmä, s cudzinou. Vplyv na priaznivé výsledky príjmové má tiež tá skutočnosť, že v roku 1942 bola nútená poštová správa v dôsledku vzrastu rozličných výdavkov zvýšil niektoré poplatky a to tak v prevádzke poštovej, ako aj telegrafnej, telefónnej a rozhlasovej. Inak určitý podiel na tomto zvýšení dosiahnutých príjmov má tiež tá skutočnosť, že hospodársky, priemyselný a obchodný ruch značne vzrástol.

Ako bolo vyššie uvedené, zvyšovanie rôznych výdavkov podniku ako aj zdražovaním materiálu a predmetov, ktoré podnik nutne potrebuje k udržaniu prevádzky, prinútilo správu zvýšiť niektoré poplatky Toto bolo nutné už aj z toho dôvodu, že bolo treba uhradiť niektoré nepreliminované výdavky No pričinením správy výdavky nedosiahly takej výšky ako príjmy, takže konečný výsledok je lepší. Uplatnila sa tu prísna úspornosť, ktorá je nariadená vládou za brannej pohotovosti štátu Z nepreliminovaných výdavkov, ktoré bolo treba uhradiť vlastnými príjmami podniku, treba uviesť drahotné prídavky podľa zákona číslo 129/42 Sl. z., ktoré dosiahly v roku 1942 výšky 5, 855 700 -Ks a jednorázová vianočná drahotná výpomoc podľa zákona číslo 232/42 Sl. z. na ktorej bolo v tom istom roku celkom vyplatené 5, 425 400 -Ks Dovedna činia tieto nepreliminované výdavky.........11, 281, 100 -Ks.

-259-

§ 4 Poštová sporiteľňa

§ 4. POŠTOVÁ SPORITEĽŇA

Výsledky uplynulých rokov oprávňujú Poštovú sporiteľňu k najlepším nádejam aj pre rok 1944, hoci súčasne vojnové pomery silne vplývajú na hospodársky život najmä na poli peňažníctva

I. Šeková služba.

Šeková služba nadobúda čím ďalej tým väčšej dôležitosti, a to najmä ako najrozšírenejšia inštitúcia platenia bez hotových peňazí v našom štáte.

Obrat na šekových účtoch v roku 1942 sa značne zvýšil voči predchádzajúcim rokom. Dosiahol sumy Ks 40 248. 580 659 10, čo je s Ks 12 350, 913 996 50, t j o 34 40% viac ako v roku 1941 Značná čiastka tohto vzostupu bola spôsobená zvýšenou finančnou aktivitou štátnej správy, najmä vo spojitosti e úverovou činnosťou štátu Pozoruhodné je percentuálne zvýšenie platov bez hotových k platom v hotovosti. Vkladov a výplat v hotovosti bolo. ......... Ks 18 880. 947 668 20, t j 39 13%, zatiaľ čo na bezpenažný obrat pripadá Ks 29 367 632 990 90. t j. 60 87% V roku 1941 pripadlo na bez peňažný obrat 53 97% všetkých platieb v šekovej službe. Priaznivý vplyv bezpeňažného obratu na transakčné možnosti uložených prostriedkov sa teda znova zvýšil.

Z uvedeného celkového obratu za rok 1942 na šekové vklady pripadá Ks 24. 198, 405 302 80 a na šekové výplaty, .......... 24 050, 175 356 30 Ks, saldo vkladov a výplat je teda aktívne sumou Ks 148, 229 946 50, čím sa značne zvýšila úverová kapacita ustavu.

Za rok 1942 pribudlo celkom 254 šekových účtov, takže 31. decembra 1942 viedol ústav 6 084 šekových účtov Pohľadávka na nich počas roku vykazovala značné výkyvy. Začiatočná pohľadávka 2 januára 1942 činila Ks 355. 608 488 15, ale behom roku ku dňu 25 júla 1942 /vystúpila na maximum sumou Ks 795 998 536 85 31 decembra 1942 bolo na šekových účtoch 503, 838 434 65 Ks. Výkyvy boly prechodného rázu a zapríčinené veľkymi finančnými transakciami finančnej správy, ako bolo na pr sústredenie odvodu úpisov investičnej pôžičky na šekovom učte Ministerstve financií. Priemerná pohľadávka na všetkých šekových účtoch za rok 1942 činila Ks 577, 460 380, 85

Zvýšenie šekovej prevádzky vidno aj z počtu vykonaných súčinov, ktoré dosiahly v roku 1942 9 858 940 položiek, čo je o 511 468 viac ako v roku 1941. Z tohto počtu pripadá na vkladové účiny 6, 709 479 a na výplaty 3, 149 461 položiek.

II. Sporiteľničná služba.

V treťom roku jestvovania sporiteľničnej služby bol rok 1942 najpriaznivejším svojou vzostupnou vývojovou líniou v tvorbe úspor.

Počet vkladných knižiek vzrástol behom roku 1942 z 81 140 na 87 585, t j viac o 6 445 Vkladatelia sú vo väčšine verejní a súkromní zamestnanci, roľníci, robotnici a drobní živnostníci. Mnohí robotnici pracujú v Nemecku poukazujú svoje úspory na vkladné knižky Poštovej sporiteľne.

Stav úspor na vkladných knižkách zvýšil sa behom roku 1942 o 13 324 549 85 Ks a činil k 31 decembru 1942 bez kapitalizovaných úrokov Ks 65, 051 553 65; úroky činily Ks 1 267 275 40

-260-

§ 4. Poštová sporiteľňa.

Priemerná pohľadávka na jednej vkladnej knižke bola k 31 decembru 1942 Ks 719. 90. zatiaľ čo v roku 1941 činil priemer iba Ks 598, 83.

Obrat na vkladných knižkách činil Ks 123. 072 048. 75 pri 107, 669 vkladových položkách, čo je viac o 4 803 položiek ako v roku 1941, a pri 145 829 položkách výplatových, čo je o 21. 482 položiek menej ako v roku 1941.

III Banková a iná hospodárska činnosť.

Rapídny bol vzrast bankovej činnosti najmä v burzovej agende. Poštová sporiteľňa sa výdatne zúčastnila na emisii štátnej investičnej pôžičky, na usporiadaní otázky 3% štátnych pokladničných poukážok, na umiestnení 3 1/2% exportných pokladničných poukážok a spolupôsobila na upevnení trhu cenných papierov vôbec Obrat v obchodoch cennými papiermi činil Ks 482, 861 528 80. čo je o Ks 285. 728 354 70 viac ako v roku 1941.

V rámci depozitnej služby bola prevedená pre komitentov konverzia dlhopisov bývalej ČSR za dlhopisy štátnej konverznej pôžičky, 31 decembra 1942 viedol ústav 1. 464 depozitných účtov, na ktorých sa spravovaly hodnoty nom. Ks 517. 177. 473 20

Sníženie plynulosti na peňažnom trhu v roku 1942 malo bezprostredný vliv aj na eskontné obchody ústavu. Na zmemečných podaniach bolo prijatá 1. 807 zmeniek v sume Ks 91, 459, 976, 95, zatiaľ, čo v roku 1941 činila úhrnná suma len Ks 51, 416, 186 50 Dňa 31 decembra 1942 bolo v zásobe 236 zmeniek na Ks 55 794 450—.

Lombardný úver bol používaný vo väčšej miere len koncom roku 1942 a lombardné pôžičky k 31. decembru 1942 činily. ....... Ks 10, 162. 516. 50

Obrat pokladnice /bez cenných papierov/ sa tiež podstatne zvýšil a dosiahol sumy Ks 8. 42, 734, 940, 15, zatiaľ čo v roku 1941 činil iba Ks 567, 717, 313, 80.

IV. Hospodárske výsledky.

Poštová sporiteľňa ukončila rok 1942 čistým ziskom Ks 20, 050 168. 80. Koncom roku 1942 pracovalo v Poštovej sporiteľni 255 zamestnancov.

-261-

§ 5 Slovenské železnice

§ 5. SLOVENSKÉ ŽELEZNICE

V roka 1943 započalo údobie stabilizácie finančného hospodárenia podniku Slovenské Železnice. Očakávania, kladené do roku 1943. vyjadrené v rozpočte po prvý raz vo forme prevádzkového zisku sa v plnej miere splňujú; ba na podklade doterajších definitívnych výsledkov hospodárenia v roku 1943 možno konštatovať, že konečný výsledok hospodárenia SZ za rok 1943 bude oproti rozpočtu značne priaznivejší

Snaha zachovať stabilitu cenovej hladiny nedovoľuje správe SZ využiť v plnej miere danú hospodársku situáciu. Oproti opätovným ďalekosiahlym tarifným úpravám cudzích železničných správ bolo u SZ prevedené posledné zvýšenie v roku 1942 len v obmedzenom rozsahu, a to všeobecne v osobnej preprave, v nákladnej preprave však len pre export a tranzit Popri všeobecnom vzostupe prepravných príjmov z osobnej prepravy očakáva sa kapitálový príliv z tarifných opatrení roku 1942 v nákladnej preprave hlavne len u medzinárodných prepráv Výsledok je tu pravda tiež odvislý od celkovej zahraničnej situácie a preto ho nemožno vopred presne vyčísliť

Za týchto predpokladov sú príjmy preliminované na rok 1944 primerane vyššie oproti rozpočtu na rok 1943.

V dôsledku ďalšieho vzostupu cien materiálu a robotníckych miezd zvyšujú sa aj prevádzkové náklady podniku nad rámec rozpočtu 1943 Tak isto aj návrh rozpočtu na rok 1944 ráta s týmto zvýšením, ale aj pritom pomer medzi príjmami a výdavkami je priaznivejši než v roku 1943 už aj so zreteľom na najnovšiu úpravu platov štátnych zamestnancov

Udržovanie trati a prevádzkové investície.

Činnosť služby udržovacej a stavebnej riadi sa výškou finančných prostriedkov daných jej k dispozícii a v nemalej miere je závislá od dnešných pomerov v dodávke materiálu hlavne železného. Prednostne sa vykonávajú práce a investície, ktoré su nezbytne nutné na zachovanie bezpečnosti a pravidelnosti koľajovej prevádzky ako stavby na železničnom spodku, obnova železničného svršku návestia, telegraf telefón a zabezpečovacie zariadenia a potom stavby, ktoré sú vyžadované dopravnými a komerčnými potrebami, ako úprava tratí pre zvýšenú prevádzku, stavby II koľají rozšírenie staníc a výhrevní, elektr. osvetlovanie staníc a podobne

Z väčších stavieb hodno spomenúť:

Prestavbu a rozšírenie staníc Trnava, Brestovany a Leopoldov, v dôsledku zdvojkoľajnenia trati Račištorf-Leopoldov, pokračovanie v stavbe II, koľaj Vrútky Spišská Nová Ves a prestavbe a rozšírení priľahlých staníc Do prevádzky bolo už dané 35 km hotovej 2 koľaje, prestavba úzkorozchodnej trati Dúbrava-Ban. Štiavnica na normálne rozchodnú. V roku 1943 sa započalo so stavbou tunelu v Ban Štiavnici a so zemnými prácami v prvom úseku pri Dúbrave. V roku 1944 sa bude v prácach pokračovať v možnostiach daných výškou úveru, dokončovacie práce na rekonštrukcii trate Zvolen-Červená Skala, dokončovacie práce prestavby a rozšírenia osobného nádražia Bratislava Hl. nádr. V roku 1944 dokončí sa stavba poštovej budovy a ostatné úpravy, dokončenie prác spojených a prestavbou staníc Ružomberok, Čadca, Dubnica n/Váh, Pov. Bystrica, Žilina, Žilina prednádražie, Prešov, Ban. Bystrica, Trenčín a Brezno n/Hr.,

-262-

§ 5. Slovenské železnice.

V roku 1943 bolo prestavaných 19 objektov, 1 tunel a 2 veľké mosty,

V roku 1944 sa postaví asi 25 objektov, sahujú sa 5 tunely.

Zosilneniu žel. svršku venuje sa z roka na rok zvýšená pozornosť. Tak bolo v roku 1943 zosilnené 28 km svršku a početné výhybky. V roku 1944 sa zosilni asi 30 km svršku a asi 43 výhybiek.

Tak isto aj dĺžka 4km v roku 1943 obnoveného svršku bude v roku 1944 zvýšená na 8 km.

Ako nová práca započalo sa v roku 1943 kladenie kábelu pre elektrizáciu trate Spišská Nová Ves - Lipt. Sv. Mikuláš. V roku 1944 bude sa pokračovať podľa výšky finančných prostriedkov.

Z investícií pomocných a vedľajších závodov sú spomenutia hodné: rozšírenie a rôzne úpravy v dielni Trnava a Zvolen a pre autoprevádzku stavba garáži v 9 obciach, stavba skladíšť pre pohonné látky, 2 veľké haly pre odstavené vozidlá v Trnave a Zvolene a pokračovanie v stavbe garáže v Michalovciach.

Služba staničná a vlaková.

Ako v predchádzajúcich rokoch bola služba staničná a predovšetkým vlaková aj v roku 1943 pod vplyvom vojny a z nej vyplývajúcich ťažkých hospodárskych pomerov.

Javil sa nedostatok materiálu a inventára, ktoré boly dodávané nepravidelne, v zhoršenej akosti a za stále zvyšované ceny.

Dňa 5. septembra bola otvorená premávka na novovybudovanej trati Strážske - Prešov so 6 stanicami, 1 výhybňou a 6 zastávkami. V dôsledku otvorenia premávky na tejto trati nastalo podstatne obmedzenie peážnej premávky s Maďarskom cez Košice.

Personálne pomery sa ďalej konsolidujú, stav personálu sa doplňuje, predovšetkým z radov frontových vojakov, odborne sa školí, takže v dohľadnom Base bude dostatok zapracovaných zamestnancov vo všetkých oboroch staničnej a cestovnej služby. Vplyvom novododaných krytých vozňov bola uľahčená situácia pri pristavovaní týchto vozidiel. Z otvorených vozňov bol dodaný len malý počet; vzhľadom na zvýšenú potrebu tohto druhu vozidiel pre dovoz uhlia z karvinského uholného revíru, pre ktorý musely byť pristavované vlastné vozne, javil sa trvalý nedostatok otvorených vozňov pre celý rok, ktorý sa kriticky prejavil najmä v repnej kampani.

Nedostatok osobných vozňov trvá, takže bolo treba upraviť niekoľko vhodných krytých nákladných vozňov pre prepravu osôb, najmä robotníctva, na kratšie vzdialenosti.

K zdolaniu prepravnej potreby novootvorenej trati Prešov-Stražské je treba rozmnožiť vozňový park asi o 300 otvorených nákladných vozňov /približne 6 vozňov na 1 km/. Z týchto bude v roku 1944 zadaných 75 jedinej vozovke na Slovensku-vozovka v Poprade. Ostatné vozne budú objednané z prostriedkov podľa zákona číslo 48/42 Sl. z. Návrh rozpočtu na obnovovacie investície na role 1944, ráta tiež a potrebnom sumou na obnovu odpísaných a zrušených vozňov.

V roku 1943 sa pokračovalo v budovaní, rozširovaní, zariadení pre zabezpečovanie dopravy a v zdokonaľovaní dorozumievacích prostriedkov.

- 263 -

§ 5 Slovenské železnice.

Služba vozebná a dielenská.

Správam výhrevní sú pridelené udržovacie práce na pridelených rušňoch v menšej miere aj na vozňoch Opravovne robia bežné opravy rušňov a vozňov okrem toho predpísané menšie revízne prehliadky pridelených rušňov. V bežnom roku 1943 vykoná sa asi 550, ročných a polročných revíznych opráv rušňov a asi 200 revízii pridelených vozňov pre služobné účely. Okrem toho opravovňa bratislavskej výhrevne prevedie aj 50 občasných prehliadok väčšieho rozsahu - dvojročných vyväzovacích revízií. Opravovniam podlieha aj služba vozdozorná, ktorá okrem prehliadok vlakových súprav v prehliadkových staniciach vykonáva aj prehliadky z cudziny prichádzajúcich vozňov v pohraničných prechodových staniciach. Na týchto prechodoch vstupuje na trati SŽ mesačne priemerne asi 42, 000 vozňov. Rastúce dopravné úlohy, povolené preťažovanie vozňov, válečné udržovanie zahraničných vozňov a pod. kladú na túto službu stále väčšie požiadavky. Konečne prislúcha opravovniam aj udržovanie osvetlovacích zariadení všetkých železničných objektov. Pre rok 1944 je v pracovnom programe opravovní okrem bežného udržovania vykonanie 50 vyväzovacich a asi 600 jedno a polročných revízii rušňov, ďalej asi 190 prehliadok vozňov pre osobitne žel účely.

K udržovaniu a obnovovaniu všetkých vozidiel SŽ, sú určené tri dielne SŽ, ktoré konajú tiež práce investičné, vyrábajú, niektorý materiál a inventár. Okrem svojho hlavného určenia vyrabajú dielne zákazky ostatných odvetví slov železníc, niekedy aj iných štátnych podnikov, poťažne štát, správy, vo výnimočných prípadoch aj súkromných stránok.

Dielne sú vedené podľa zásad podnikového hospodárenia a každá dielňa účtuje svoje účiny úplne samostatne

V budúcom roku bude sa pokračovať vo výstavbe, dielne na Vrútkach, dokončuje sa zriaďovanie novej montovne, novej trubkárne, zariaďuje sa modeláreň a sklad modelov, stavia sa a zariaďuje prípravná kotlárska dielňa, rozširuje sa kotolná a kolotokáreň.

S ohľadom na zvýšenie stavu cestných motorových vozidiel SŽ v posledných rokoch, musela sa riešiť aj otázka ich udržovania v trnavskej dielni. Opravy cestných motovozidiel je treba oddeliť od opráv koľaj. mot. vozidiel, lebo doterajšia dielňa stačí sotva pre vozidlá koľajové; V roku 1994 započne sa so stavbou novej modernej a samostatnej dielne pre opravu cestných motor. vozidiel. Strojné zariadenie pre ňu sa z čiastky už objednalo, v obstarávaní bude sa pokračovať aj v budúcom roku, Ostatné investície preliminované na rok 1944 nepresahujú rámec každoročného normálneho rozmnoženia a obnovy za zariadenia opotrebované, odpísané a vyradené

Automobilová cestná prevádzka.

Automobilová cestná prevádzka SZ je dôležitým doplnkom Železničnej koľajovej dopravy spájajúc oblasti bez železničného spojenia s ich strediskom hospodárskym aj kulúrnym. Udržovať autoprevádzku SŽ, tak osobnú ako aj nákladnú na takej úrovni, aby kryla potreby verejnej dopravy je terajšou vojnovom čase nemožné. Pre ťažkosti v dodávkach pneumatík, autosúčiastok aj pohonných látok musela správa SŽ, obmedziť rozsah autodopravy na mnohých linkách, na niektorých aj úplne zastaviť.

-264-

§ 5 Slovenské železnice

Garážovanie motorových vozidiel ako aj uskladnenie pohonných látok je ešte stále nedostačujúce. Vozidlá garážované pod šírym nebom trpia značne povetrnostnými smenami Vybudovaním niekoľkých garáži a skladov pohonných látok v roku 1943 ako aj zaistením potrebného úveru, v návrhu investičného rozpočtu na rok 1944 je pamätané aspoň na čiastočné odstránenie tohto nedostatku

Aby autoprevádzka SŽ bola pripravená na očakávanú konkurenciu so súkromnou dopravou po vojne objednalo sa vo Švajčiarsku 80 autobusov a nákl. aut.

Materiál

Zadovažovanie materiálu potrebného pre nerušený chod železničnej prevádzky naráža v piatom roku vojny tiež na veľké ťažkosti. Následkom väčších nedostatkov na trhu materiálu je činnosť Ústrednej nákupne a predajne MDaVP veľmi zťažovaná

Stavba nových železníc.

Ako už bolo spomenuté bola dna 5 septembra 1943 slávnostné odovzdaná trať Strážske Prešov verejnej prevádzke Táto nová trať dlhá 62 km spojuje východ so strednými a západnými oblasťami štátu. Rozpočtový návrh na rok 1944 ráta so sumami potrebnými na záverečná práce tejto, ako aj trate Banská Bystrica-Dol. Štubňa, ďalej na pokračovanie v t zv, gemerských spojoch Slavošovce Chyžnian Voda a Revúca-Tisovec.

V štádiu projektovania prípravných prác sú nové trate Tisovec-Polhora, Ulmanka-Dol. Kubín a Púchov Lednické Rovne.

MDaVP železničný rezort vedené snahou postaviť SŽ na pevný základ po každej stránke vyvíja neustále činnosť na prispôsobenie podniku SŽ, novým pomerom.

Veľký diel tejto činnosti pripadá na komisiu pre zjednodušenie agendy SŽ zriadenej v roku 1941. V odbore správnej a personálnej služby bola touto komisiou pripravená nová systemizácia všetkých služobných miest, novelizácia niektorých §§ vlád nar 15/1927 Sb z a n. návrh na nový predpis o železničnom odbor nom školstvo, organizácia učňovskej školy v dielni na Vrútkach a jej rozšírenie o odbor elektromechanický Realizovanie dohody medzi SŽ a SP. o vzájomnom vyrovnaní pohľadávok bolo odložené na povojnovú dobu.

V obore dopravnej a vozebnej služby boly urobená návrhy niektorých nových predpisov. Úprava pracovného času a služ prípl. podľa ktorej bol výkon zamestnancov vlakovej služby zvýšený so 192 hodín na 220, bola odsunutá vzhľadom na rozpory medzi správou podniku a zamestnaneckou organizáciou.

V obore finančnej a účtovnej služby bola dokončená čiastočná zmechanizácia likvidácie platov zamestnancov na výpomoc likvidatúrou MDaVP. Vypracoval sa návrh na novy kontovný rozvrh prevádzkových príjmov a výdavkov ďalej sa pripravuje nový predpis pre službu finančnú a účtovnú, jeho vydanie je však závislé na vydaní nového účtovného zákona.

Po ukončení bilancie SŽ za rok 1939 pokračuje sa na bilanciách ďalších hospodárskych rokov. Bilancia roku 1940 bude dohotovená po ustálení odpisového poriadku. Bilancia za rok 1941 bude však ovplyvnená poštátnením železnice Košicko-Bohumínskej. V dôsledku toho sa už majetok tejto železnice ohodnocuje osobitnosť komisiou

- 265 -

§ 5 Slovenské železnice

Pokiaľ ide o ostatné miestne železnice v štátnej prevádzke hodno ešte spomenúť, že sa pripravuje poštátnenie asi 12 miestnych železníc

-266 -

§ 6. Štátne lesy a majetky

§ 6. ŠTÁTNE LESY A MAJETKY.

Lesné hospodárstvo.

Lesné hospodárenie v podniku "štátne lesy a majetky" dialo sa i v roku 1943 podľa ustáleného programu. Všetko úsilie bolo venované predovšetkým spracovaniu a vyvezeniu zbytkov hmoty z lesa, pochádzajúcej z vetrovej kalamity, ktorá postihla v septembri roku 1941 všetky slovenské lesy Pri spracovaní sa zistilo, že hmota pochádzajúca z tejto kalamity presahuje už množstvo 2, 000. 000 m3 dreva.

Výroba a vyvoz kalamitného dreva nebol prevedený v plnom rozsahu najmä u Správy štátnych lesov Jasenie v Predajnej a v polesí Podbánsko u Správy štátnych lesov Vysoké Tatry, ktoré sú málo prístupné a kde musely byť najsamprv veľkým nákladom a námahou vybudované cesty, aby sa hmota mohla včas dostať z lesa

Pri spracovaní a vyvážaní hmoty a lesa narážal podnik "Štátne lesy a majetky" na ťažkosti pri zásobovaní robotníkov a povozníkov. Týmto prirodzene boly práce podstatne sťažované.

I napriek všetkým opísaným ťažkostiam dá sa predvídať, že tak spracovanie ako aj vyvezenie kalamitného dreva z lesa bude ukončené budúcej zimy.

Z počiatku roku 1943 prebieha odbyt dreva nezmenene a i po cenovej stránke a tendenciou stúpajúcou. Medzitým ustálený cenový stop voči najväčším zahraničným odbytištiam, ako i pevne NÚZ-om určené ceny v tuzemsku zachytily ceny dreva a výrobkov z neho na pevnej baze, naproti čomu ale výrobné náklady neustále stúpajú, lebo stupajú mzdy i dopravné výlohy a ceny všetkých technických a pomocných potrieb. Tým sa výnosová marža v drevárstve neustále zužuje.

Odpadnutím talianskeho trhu sa i odbytové možnosti zhoršily. Je preto treba do budúceho roka očakávať, že v speňažení dreva nebude možno vykázať tak priaznivé výsledky, ako doteraz. Porovnanie hodnoty odpredaného dreva v dobe od 1 I. 31 X 1943 s rokami predošlými vykazuje tieto výsledky:

	Rok: 1941	1942	1943
na domácom trhu	Ks 86, 208 150	Ks 220, 193, 160	Ks 245, 395, 300
do Protektorátu	" 61, 957 300	" 25, 754, 500	" 37, 547. 400
do Nemecka	" 37, 254 500	" 45, 978, 500	" 29, 827. 300
do Maďarska	" 20, 108 000	" 18, 366, 900	" 30, 880. 000
do ostatnej cudziny	" 19. 199 000	" 30. 782 000	" 10. 726 000
Spolu:	Ks 224, 726. 950	Ks 341, 075, 060	Ks 354, 376, 000

Poľné hospodárstvo.

Správy štátnych majetkov obhospodarovaly v roku 1943 7829 ha pôdy vo vlastnej réžii.

Pri pestovaní obilovín bol dosiahnutý výsledok na 1 ha priemerne 25 36 q, t. j. o 2 01 q viac, ako v roku predošlom.

Úspešne sa pokračovalo v pestovaní tabaku a semien trávnych, ďatelinových, repných a i.. Vo väčšej miere sa dopestovalo obilie osivové Započalo sa so zakladaním včelárstva v záujme lepšieho pestovania semien.

Po stránke stavebnej sa vybudoval vzorný dvor v Špa-

§ 6. Štátne lesy a majetky,

činciach a na Porosi, viaceré obytné budovy pre zamestnancov a sezónnych robotníkov, na Správe štátnych majetkov Špačince, Pustý Fedýmeš a na vígľašsku.

Úspešne sa pokračovalo v kontrolovanom chove dobytka rožného a oviec Rozšíril sa chov ošípaných na všetkých správach, aby sa tak prispela k cieľu samostačnosti v zásobovaní masťou.

V roku 1944 sa budeme snažiť všetky tieto práce prevádzať ešte intenzívnejšie. Včelárstvo chceme zaviesť na všetkých správach, čo umožňuje intenzívnejšie pestovanie semien všetkého druhu,

Tiež vybudovaním moderných tabakových sušiarní bude možné v roku 1944 zvýšiť tabakovú plochu.

Po stránke stavebnej sa plánuje dokončiť stavba dielní na Pstruši, stavba domkov pre sezónnych robotníkov, rozšírenie maštalí pre dojný dobytok a ošípané na viacerých dvoroch, úprava hnojísk a stavba silážnych jám.

Rozpočet na rok 1944 bol sostavený s ohladom na tieto zveľaďovacie práce, potrebné pre zintenzívnenie poľnohospodárstva.

§ 7. Štátne majetky poľnohospodárskych škôl, a výskumných ústavov poľnohospodárskych.

§ 7. ŠTÁTNE MAJETKY POĽNOHOSPODÁRSKYCH ŠKÔL A VÝSKUMNÝCH ÚSTAVOV POĽNOHOSPODÁRSKYCH.

Poľnohospodárske školy rezortujúce do správy Ministerstva hospodárstva sú školami praktickými, vyžadujúcimi zriadenie objektov za účelom cvičenia žiakov pre ich budúce povolanie Z toho dôvodu musia byť zariadené a vybavené tak, aby škola mohla svoje poslanie náležité plniť. Okrem vyučovacieho účelu majú školské podniky aj význam zveľaďovací. Sú pojaté do celoštátneho zveľaďovacieho programu. V produkcii rastlinnej školské podniky na základe výsledkov pokusov, prevádzaných na výskumných staniciach, ktoré sú pri školách zriadené, vykonávajú šľachtiteľskú činnosť v pestovaní ušľachtilých sort obilia, sadby, ako aj všetkých kultúrnych rastlín. Taktiež vykonávajú množenie šľachtených osív a sadív. V roku 1943 bolo vypestované na školských podnikoch celkom 14. 5 vagónov ušľachtilého osiva, ktoré množstvo bolo pojaté Roľníckou komorou do osivovej akcie. Pre vyučovacie ciele na školských podnikoch vykonávajú sa srovnávacie pokusy, sortové pokusy, hnojárske, pôdne, ktoré sú podkladom k ďalšej zveľaďovacej činnosti.

V produkcii živočíšnej sa vykonáva cieľavedome výber v chove hospodárskeho zvieractva všetkého druhu a zakladajú sa kmeňové stáda, ktorý materiál vyniká vysokou užitkovosťou a takýto sa dostáva aj do ďalšieho rolníckeho chovu, čím Školské majetky napomáhajú šíreniu ušľachtilého plemenného dobytka, hlavne však v chove ošípaných dostáva sa ten najlepší materiál aj do širokého okolia školy. V tomto roku bolo dosial predané 916 ošípaných na chov.

V celkovej poľnohospodárskej výstavbe nášho štátu majú školské majetky slúžiť ako vzorné demonštračné podniky, ktorých výsledky by prenikaly do celej poľnohospodárskej verejnosti a boly činitelom k napomáhaniu poľnohospodárskeho pokroku. Tuto úlohu, ktorá sa kladie na všetky školské podniky, zastávajú nateraz len väčšie majetky, ako Št. roľnícka škola v Sabinove, Št. hospodárska škola v Orava. Podzámku a ostatné len v menšej miere, nakoľko výmera poľnosti je malá. Veľkosťou prevládajú majetky o rozlohe priemerne 40 k. j. Nad 100 k, j, je len 5 podnikov hospodárstva poľného.

Početný stav podnikov, ktoré sú v prevádzke vykazuje sa tento;

a/ 20 podnikov odvetvia poľnohospodárstva poľného, z čoho sú 3 ovocinárske škôlky, 1 vinohrad v Modre a 1 podnik šlachtiteľskej stanice v Levočských Lúkách,

b/ 2 podniky hospodárstva lesného,

c/ samostatné jednotky hospodárskeho priemyslu sú: Píla v Liptovskom Hrádku, liehovar v Sabinove a tehelňá v Bánovciach nad/ Bebr.

Oproti lanskému roku prišly do prevádzky podniky v Bánovciach nad/Bebr., v Bátovciach, v Spiš. Novej Vsi a v Žarnovici.

Stúpnutie prevádzkového nákladu proti predchádzajúcemu roku je odôvodnené najmä vysokými výrobnými nákladmi, ktoré sa zvýšujú vplyvom nedostatku prostriedkov, potrebných k výrobe a hlavne rapídnym zvyšovaním mzdy poľnohospodárskeho robotníctva a ostatného zamestnanectva. Na druhej strane ťažby vplyvom súčasných a stávajúcich hospodárskych pomerov, určovaním úradných cien poľnohospodárskych produktov sú nie zvýšené k pomeru zvýšenia výrobných nákladov. Do inv. rozpočtu je pojatých dovedna 28 školských podnikov, 21

§ 7. Štátne majetky poľnohospodárskych škôl a výskumných ústavov poľnohospodárskych.

podnikov, ktoré sú stále v prevádzke, potom 3 školské majetky jestvujúce, ktoré je potrebné už konečne vybaviť a uviesť do prevádzky a 4 školy, ktorým je potrebné prostredie pripraviť na ich zriadenie, poťažne zahájenie.

Rozpočtová potreba na investície je odôvodnená nutnosťou a neodkladnou naliehavosťou preorganizovania stávajúcich už školských podnikov a vybavením nových školských podnikov. V programe pre budúci rok je zakúpenie pozemkov z výkonu pozemkovej reformy pre hospodársku školu v Novom Meste n/Váhom pre Štátnu roľnícku školu v Nitre a pre Štátnu lesnícku a hájnicku školu v Lipt. Hrádku pre zakúpenie lesa býv. majiteľov Židov o výmere 655 ha.

Pre výstavbu potrebných hospodárskych budov pre rok 1944 má Ministerstvo hospodárstva v programe vystaviť hospodárske bodový v Bánovciach a/Bebr. s Bátovciach, Zlatých Moravciach, Michalovciach, Žarnovici, Trnave a v Lipt. Hrádku cvičnú pílu, ktorej nutnosť stavby sa javí z toho dôvodu, že stará píla je v dezolátnom stave a už dávnejšie nevyhovuje svojmu účelu, taktiež z toho dôvodu, že nemôže vycvičiť potrebný počet žiakov drevársko-piliarskej školy, lebo má len 1 gátor. Dnešná situácia v odbore drevárskom vyžaduje vyškolenie väčšieho počtu odborného personálu, takže tento odbor si vynucuje aj zriadenie drevárskej školy vyššieho typu, ktorá bude mať v modernej píle svoju základnú a trvalé existenčné podmienky.

V roku 1943 boly dohotovené hospodárske budovy v Spiš Novej Vsi, postavené boly deputátne domy v Orav. Podzámku, vykonala sa prístavba hospodárskych budov v Novom Meste nad/Váh., taktiež bol vystavený kurník pre hydinárstvo Štátnej roľníckej školy v Nitre. Rozostavené sú hospodárske budovy v Levočských Lúkach, ktoré budú dokončené v budúcom roku. V tomto roku bola daná do prevádzky tiež šľachtiteľská stanica trávnych semien v Levočských Lúkách. Pri tejto stanici sa buduje moderný výskumnícky objekt pre činnosť Štátnych výskumných ústavov poľnohospodárskych v Spišskej Novej Vsi, ktorý bude vykonávať šľachtenie všetkých kultúrnych rastlín, hlavne krmovín, ďatelín a tráv, ktoré práce sa dosial na Slovensku neprevádzaly a preto budú mať veľký význam pre poľnohospodársku výrobu v našom štáte.

§ 8. Vojenské lesné podniky.

§ 8. VOJENSKÉ LESNÉ PODNIKY.

Roky 1940-1942 boly v znamení likvidovania veľkej pohromy borových lesov - hmyzovej kalamity piaďalky borovej a pilatky borovej - po stránke ťažby lesa a dopravníctva, t. j. aby mladé postihnuté porasty boly čím skôr zrúbané a najrýchlejším a najlacnejším spôsobom vyvezené. Rokom 1943 prešla celá iniciatíva podniku na dôkladná zalesnenie po kalamite vyrábaných plôch. So zalesnením týchto plôch bolo už započatá v roku 1941. V roku 1943 bolo docielené, že celé plochy boly už zalesnené.

Zalesnenie sa dialo zasa len prevládajúcou drevinouborom, lebo stanovištné pomery inej drevine nezaručujú vzrast stromovým Po doterajších skúsenostiach s hmyzovými kalamitami takto by sme predisponovali zasa len poruchu rovnováhy rovnorodým pestovaním určitej dreviny. Preto napriek veľkým nákladom započali sme s vylepšovaním medzernatých kultúr s listnáčmi. Po získaných skúsenostiach sa osvedčuje ešte najlepšie topoľ kanadských druhov, ktorého trojročné odrastky priamo záhradníckom spôsobom vysadzujeme na malé, pomerne lepšie stanovištné plošky, keď je treba i dovezením humusu. Tento zásah je síce nákladný, ale musí byť bezpodmienečne prevedený, lebo čisté borová porasty by čakal za nejakých 30-40 rokov ten istý osud, aký osud postihol všetky porasty vo veľkých plochách, pokiaľ sú rovnakého veku, ako nás ponaučily posledné 3 hmyzové kalamity z roku 1920/22, 1930/32 a 1940/42.

Aby mohly byť zalesnené tak veľké, mimoriadne vyrúbané plochy, bolo treba previesť distribúciu našich normálnych zásob sadeničiek, bolo treba zakúpiť tieto i z okolitých veľkostatkov.

Vplyvom vojnových pomerov sa preukázal i nedostatok robotníkov a robotníčiek a samozrejme i charakter podniku - vojenská cvičenia - malý nemalý vplyv na to, že bolo treba robotníctvo dopravoval na miesta kultúrnych prác, aby tieto nákladné práce boly prevedené pre okolie Malacky v tak dôležitej dobe, pokiaľ ešte pôda má zimnú vlahu.

Posledné tri roky, pravdepodobne vplyvom abnormálnej tuhej zimy boly na semená borovice veľmi skúpe. Toto sa ukáže najmä budúceho roku, kedy bude už nedostatok sadeníc pre výsadu normálnych rúbaní a preto tým intenzívnejšie sme vynaložili všetko úsilie, každú schopnú sadeničku dostať do zeme. Už teraz naznačuje sa, že i keď sa bude prejavoval nedostatok sadeníc tohto druhu, vypomôže si podnik ako už bolo naznačené, s odrastkami listnáčov, pre ktoré boly založené v každej správe rozsiahle a dobre kultivované lesné škôlky.

Inak bola činnosť sústredená pre využitie drevárskej konjunktúry, ktorá vyvrcholila v tomto roku a to najmä najvýhodnejším využitím a speňažením guľatiny v rezive na píle v Malackách, ktorá napriek nedostatku materiálu sa stále zdokonaľuje. Guľatina je už v prevážnej väčšine, okrem zo skladov Plav. Sv. Mikuláš a Jablonica, dovážaná nákladnými automobilmi, Počet nákladných automobilov bol zvýšený na 5 a to tým, že pre nedostatok pohonnej hmoty dieselového oleja bolo treba rýchle zakúpiť 1 nákladný automobil na drevený plyn, ktorý sa v rovinatom teréne oblasti Malacky veľmi osvedčil, nehladiac k menším nákladom.

I v palivovom dreve podnik využitkoval do krajosti drevársku konjunktúru, lebo napriek sukovatosti borovice oblasti malackej veľká časť paliva bola speňažená pre celulózovú metrovicu. Pritom treba poznamenať, že využitím odpadkov na píle bolo miestne

§ 6. Vojenské lesná podniky.

obyvateľstvo zásobované lacnejším palivom a tak sa uvoľnilo väčšie množstvo paliva pre výhodnejšie speňaženie.

Oblasť kamenická je ešte stále v znamení likvidovania kalamity vetrových polomov a vývratov. Kalamita táto bola započatá v r. 1941, ale tým, že sa otvorila cesta na stranách skazonosnému vetru, sa počet vývratov a zlomkov stále ešte zväčšuje, takže už etát 1943/44 je zahrnutý do výšky kalamitnej ťažby dnešného dňa. Všetko úsilie sa sústreďovalo, aby vývraty čo najrýchlejšie boly speňažené a najmä, aby čím skôr bola vyrobená a vyvezená tak chúlostivá guľatina ako je guľatina buková. Toto sa aj podarilo a to tým, že sa ešte včas lacno nakúpili dobré konské poťahy, s ktorými sa to pomerne veľmi lacno vyviezlo vo vlastnej režii.

Väčšie ťažkosti nastaly pri výrobe paliva pre nedostatok robotníctva. Množstvo paliva je pomerne tak úzke, že sotva vystačí na krytie miestnej a oblastnej potreby, ktorej distribúciu previedla Lesnícka a drevárska ústredňa.

Píla v Kamenici vzhľadom na úspešné speňaženie guľatiny bola obmedzená v prevádzke.

Program na rok 1944 v oblasti malackej, ako vyplýva: popisu činnosti az rok 1943, bude sa v prvom rade sústrediť na pesteľne práce. Tento rok bude v znamení zvelebenia lesa. Na tento rok je v zásobe síce skromný počet borových sadeníc, ale tým viac silných a p.. vylepšovanie schopných odrastkov a poloodrastkov listnáčov a to najmä vyskúšaného kanadského topoľa.

V oblasti kamenickej vzhľadom na to, že etát je už prekročený, ako je naznačené v popise činnosti sa r. 1943, bude sa ťažba súsreďovať len na ťažbu náhodilú, totiž na vývraty a zlomky. I tu sa bude činnosť sústreďovať hlavne na pestebné zásahy, lebo kultúry prevzaté od býv. veľkostatkov sú značne zarastlé burinou a preto musia byť tieto systematicky vyčistené, aby sa vypomohlo cenným drevinám, ktoré sú tu vysadené. Jedná sa o zásah nákladný, ale veľmi potrebný, preto oblasť kamenická bude v r. 1944 zaťažená vyššími nákladmi.

§ 9 Štátne banské a hutnícke závody

§ 9 ŠTÁTNE BANSKÉ A HUTNÍCKE ZÁVODY

Prevádzkový rozpočet podniku "Štátne banské a hutnícke závody" na rok 1943 vykazoval aktivné saldo v sume 560. 300 Ks. Hospodárenie podniku za prvý polrok 1943 vykazuje zisk 9, 960 758. 35 Ks. Môže sa očakávať, že výsledok hospodárenia podniku za obchodný rok 1943 skončí sa s ďaleko väčším ziskom, než to bolo predvídané rozpočtom. Tento výsledok treba pripísať k dobru tej skutočnosti, že aj v roku 1943 je dodávaný surový olej v takom množstve, ktoré umožňuje udržať výrobu na terajšom stupni.,

Činnosť jednotlivých závodov podniku ukazuje sa takto:

Štiavnické závody ťažia ročite asi 350. 000 q / do konca mesiaca júna t. r vyťažilo sa celkom 167. 540 q/ rudnín jednak zlatnatých s menším obsahom striebra, olova a cinku zo šachty František a Maria a olovnatocinkových s menším obsahom striebra a medi zo šachty Žigmund a Emil.

Približne rovnaké množstvo sudnín striebornato-zlatnatých ťaží sa u Hodrušských závodov /120 510 q/.

Prevádzka uvedených závodov je zťažovaná čerpaním značného množstva vody, udržovaním rozsiahlych chodieb a dopravou narúbaných rudnín zo žíl a závodov od seba veľmi odľahlých

V štiavnických baniach narúbané rudniny sa upravujú vo flotačnej úpravni na šachte František a to zo žily Grünerovej /zlatonosnej/ jednoduchou flotáciou a zo žily Spitalerovej /olovnatocinkovej/ selektívnou flotáciou, pričom sa získavajú koncentráty miešané /zlato, striebro, olovo a cink pospolu/ a koncentráty olovnato-meďnaté a cinkové.

Rudniny z hodrušských závodov upravujú sa jednoduchou flotáciou na koncentráty striebornato-zlatnaté.

Koncentráty, získané v oboch úpravnách, až na koncentráty cinkové, ktoré sa odpredávajú, dodávajú sa štátnej hute v Banskej Štiavnici, ktorá z nich získa zlato-striebro vo forme sliatiny a mäkké olovo. Rozlučovanie zlato-striebra na zlato a striebro prevádza štátna mincovňa v Kremnici. Okrem toho vyrába štátna huta červenú šupinatú a zelenú kusovú gliedu pre potreby hrnčiarskeho priemyslu a medený kamienok /liach/. ktorý sa odpredáva

Na šachte Maxmilián je zriadená výroba poľovníckych brokov.

Cieľom zabezpečenia rudných celkom pre budúcnosť štiavnické závody prevádzajú prípravné a sledné práce v Emil šachte na V. obzore a pod nim a na František Šachte na V. hlbokom obzore Na doľnohodrušskom závode prevádzajú, sa prípravné práce pre hĺbenie slepej šachty pod IX, obzorom a sledné práce na novom hlbokom obzore. Na hornohodrušskom závode a priľahľom poli vyhnianskom prevádzajú sa práce vo vyhľadávaní nových rudných celkov Tiež v sledovani rudných žil na Rozália štôlni sa pokračuje. Na Žofia šachte v Banskej Belej prevádzajú sa práce cieľom znovuotvorenia zlatnatých žil.

Kutácie práce na olovo prevádzajú sa pri osade Zliechovský Gápeľ v katastre obce Čavoj.

Na štátnej hute v Banskej Štiavnici prevádza sa stavba besemorovacieho zariadenia na meď pre spracovanie medeného kamienka. Cieľom sníženia hutníckych trov prevádza sa v hute zdokonalenie a rozšírenie hutného zariadenia a v skúšobni sa prevádzajú

§ 9 Štátne banské a hutnícke závody

pokusy s hospodárnejším spracovaním zlatnatých koncentrátov luhovaním. Cieľom umožneniu, ťažby a dopravy rudnín z Rozália štôlne prevádza sa stavba lanovky zo štôlne na Zipser šachtu. V dôsledku prehĺbenia šachty František a preliminovaného zvýšenia ťažby bola odborným firmám zadaná prestavba ťažného zariadenia tejto šachty.

Na kremnických baniach je v prevádzke šachta Ľudovíka Ferdinand a hydroelektrárne.

K hlavnej ťažnej šachte Ludovika je pričlenená flotačná úpravňa a lúhovna.

Kremničke bane ťažia ročite asi 600 000 q rudnín zlatnatých s menším obsahom striebra /213 270 g/ Bohatá ruda na čisto získaná vyberaním v baní, spracuje sa amalgamáciou

Chudobnejšie zlatnaté rudniny /stupne rudy/ spracovávajú sa vo flotačnej upravni a zo získaných koncentrátov ztatnato- striebornatých sa zlato a striebro vyluhuje v lúhovni. Získané zlato striebro rozlučuje štátna mnincovňa v Kremnici.

Cieľom zabezpečenia rudných celkov prevádzajú sa v bani prípravné a sledné práce.

Dokončuje sa stavba trojbytového strojníckeho domu pri Anna šachte na Piargoch a prevádza sa rozšírenie robotníckej obliekame a kúpelne na Ferdinand šachte

Pracuje sa na projekčných prácach stavby prečerpacej stanice na Hornom Turčeku cieľom možnosti využitia plnej výkonnosti kremnických hydroelektrární. Prevádza sa rekonštrukcia hlavnej dedičnej štôlne svätokrížskej cieľom využitia plnej kapacity hydroelektrárne IV stupňa.

Ešte v tomto roku bude dokončená kompletne stavba nového destilačného naftového kotla so stavbou ktorého bolo započaté v roku 1942. Tak isto dokonči sa úplne stavba a montáž 2 destilačných olejových kotlov so stavbou ktorých bolo započaté v roku 1941. Túto stavbu okrem topenišťa a prijímacej stanice previedla rafinéria vo vlastnej réžii.

Teraz pracuje sa na ďalšom rozšírení olejovej rafinérie a zamýšla sa postaviť nové zariadenie pre výrobu bielych a špeciálnych olejov, ktoré bude dokončené asi v roku 1944.

Behom tohto roku bolo uvedené do prevádzky nové laboratórium, vybavené novými prístrojmi a moderným laboratorným zariadením

V tomto roku bude tiež dohotovené zariadenie na spracovanie kyslých rafinačných odpadkov /goudronov/ na hodnotné asfaltové výrobky, ktoré sa dajú použiť hlavne pre stavbu ciest a chodníkov So stavbou tohto zariadenia bolo započaté na jar tohto roku po priaznivom výsledku pokusnej prevádzky.

V najbližšej dobe započne sa s prístavbou mechanickej dielne, prístavbou dielne pre kotlárov a so stavbou dielne pre stolárov, tesárov a natieračov.

Tak isto v najbližších dňoch započne sa so stavbami obytných budov pre robotníctvo a úradníctvo Štátnej rafinérie,

V tomto roku bol tiež zakúpený 1 Dieselový agregát pre výrobu núdzového prúdu; so stavbou strojovne a montážou zariadenia započne sa ešte tohto roku.

Pracuje sa tiež na zavedení výroby náhražky fermeže z odpadných produktov rafinérie.

V štátnych solivaroch v Prešove, ku ktorým patrí nový solivar v Prešove a starý solivar v Solnej Bani preliminovala sa výroba soli na rok 1943 130, 000 q. Táto soľ vyrába sa z prirodzenej soľanky, čerpanej zo šachty Leopold a zo zemitej soli. dovezenej z Akna Slatiny.

§ 9. Štátne banské a hutnícke závody.

V tomto roku dokončia sa výstupné práce solinosného terénu v okolí Prešova pre zistenie možnosti dobývania zemitej soli.

Štátne naftové doly v Gbeloch sú prenajaté spoločnosti Deutsche Erdöt Aktiengesellschaft Berlín, ktorá má výlučne právo po dobu trvania zmluvy vyhľadávať a dobývať v gbelskej oblasti zemmý olej, zemný plyn /incl. helium/ zemný vosk, asfalt a iné bitumiózne hmoty s výnimkou uhlia. Menovaná firma vedie dobývanie a vŕtanie na vlastný účet. Za používanie vrtného a ťažného zariadenia, ktoré sa nechodí v ťažnom poli a patrí, štátu, platí menovaná spoločnosť odškodné a okrem toho odvádza naturálnu dávku surového oleja.

Zvýšením ťažby zvýšila sa naturálna dávka a táto je ocenená v dôsledku zvýšenia miezd a sociálnych príspevkov upravenou predmetnou cenou, preto je bilančný výsledok podstatne priaznivejší.

Rozpočet na rok 1944 vykazuje len menší zisk nakoľko penzijné poistenie baníkov bolo zákonom zo dňa 8. VII. 1942 č. 148 Sl. z. poštátnené, následkom čoho ich odpočivné a zaopatrovacie platy hradí teraz podnik zo svojich prevádzkových prostriedkov.

-275-

§ 10 Štátne kúpele

§ 10 ŠTÁTNE KÚPELE

Podnik štátne kúpele zriadený podľa vlád. nar. číslo 206/1924 Sl. z. a n. administratívne podlieha Ministerstvu vnútra.

Technickú a hospodársku správu, podniku vykonáva Ústredné riaditeľstvo podniku Štátne kúpele v Piešťanoch, ktorému ako miestne správy sú podriadené riaditeľstvá v Tatr. Lomnici na Štrbskom Plese, v Lubochni, na Sliači, v Herianoch, v Piešťanoch a vo Vyhniach, Kúpele v Smerdžonke, v Korytnici, na Polhore a Popradské Pleso nemajú vlastnú správa a sú prenajaté.

Zaradením prevádzky kúpeľov Piešťany do rozpočtu je umožnený aktívny výsledok podniku, čo potvrdzuje skúsenosť nadobudnutú v posledných rokoch, že za vojnových pomerov môžu prosperovať len liečivé kúpele termálna a z tých len tie, v ktorých liečivé účinky resp. prostriedky majú určité bezkonkurenčné monopolne postavenie, takže ich hostia i v čase obmedzeného zahraničného castovného ruchu sú predsa len v značnej miere doplňovaní zo zahraničia.

Prevádzkové výsledky kúpeľov Piešťany a kúpeľov Sliač v roku 1943 túto skúsenosť dokazujú a keď aj výsledky dosiahnuté kupeľami Sliač nie sú tak vysoké aké by sa daly očakávať na základe uvedeného. Kúpele Sliač sú zaťažené veľkou investičnou dlžobou, čo zapríčiňuje, že bilancia tohoto podniku je pasívna a v dôsledku toho za priemernej sezóny aj stratová. To isté dá sa povedať aj o celopodnikovej bilancii štátnych kúpeľov bez kúpeľov Piešťany, keďže zo súvahy podniku vysvitá, že základný vlastný majetok tvorí, iba 22, 85% a na cudzie prostriedky v dôsledku toho pripadá 77, 15 % z, ktorých treba platiť úroky temer vo výške 1. 600, 000 -Ks Tento nepriaznivý pomer finančných prostriedkov podniku. vysvetľuje vedľa dekonjuktúry kúpeľného podnikania doterajšie stratové bilancie podniku.

Do investičného rozpočtu, boly zaradené v prvom rade položky na úhradu nákladov spojených s nutným pokračovaním a dokončením niektorých stavebných akcií z roku minulého a predminulého a to hlavne kúpeľov Sliač a ich dokončenie je už aj z toho dôvodu nutné, aby sa mohly doterajšie investičné náklady, aspoň čiastočne aj prevádzkove využiť.

V druhom rade bolo pamätané aj na prevedenie najnutnejších nových investícií, hlavne v kúpeľoch Piešťany, Tatranská Lomnica, a Štrbské Pleso a ich prevedenie je nutné z hľadiska prevádzkového. Investície treba previesť i z toho dôvodu, aby bola udržovaná dnes všeobecne požadovaná úroveň kúpeľov a aby sa pokračovalo v programe, podľa ktorého majú byť štátne kúpele pripravené na oprávnené predpokladaný zvýšený cudzinecký ruch po ukončení terajších vojnových pomerov.

Sníženie nákladu na investície vzniklo vypustením nákladu na kúpu kúpeľov Piešťany sumou Ks 44. 500, 000.

-276-

§ 11 Riaditeľstvo pre cestovný ruch

§ 11, RIADITEĽSTVO PRE CESTOVNÝ RUCH.

Riaditeľstvo pre cestovný ruch pri Ministerstve hospodárstva v roka 1943 plnilo úlohy, ktoré vyplývajú z jeho poslania ako ústredného orgánu štátnej starostlivosti o cestovný ruch. V tomto roku bola dobudovaná vonkajšia sieť štátnej starostlivosti o cestovný ruch, takže dnes na vidieku je 48 Slovakotourov miestnych sborov pre cestovný ruch a 9 oblastných sborov pre cestovný ruch. Riaditeľstvo pomocou sborov ovláda v cestovnom ruchu dôkladne celé Slovensko. V agende Riaditeľstva mnoho práce si vyžadovalo zásobovanie podnikov cestovného ruchu, pre ktoré Riaditeľstvo cestovného ruchu dostáva globálne prídely potravných článkov od Najvyššieho úradu pre zásobovanie.

Mimo bežnej propagačnej činnosti /distribúcia propagačného materiálu, propagačné prednášky, tlačová propagácia, usporiadanie propagačných výkladov v Bratislave, v Maďarsku a v Nemecku/, Riaditeľstvo vydalo propagačný plakát Vysokých Tatier podľa návrhu akad. maliara Votrubu. Ako druhý plakát v tomto roku bol vydaný muzeálny plakát: V propagačnej literatúre sme vydali v nemeckej reči Breviár Slovenska. - Vo výchovnej činnosti boly usporiadané štyri kurzy pre hostinský a hotelový personál, bola vydaná príručka "Slovenský hostinský a hotelier". Náklad na vydanie príručky sa Riaditeľstvu uhradil už z odpredaných exemplárov. Pre potrebu výchovy mládeže pre záujmy cestovného ruchu vydalo Riaditeľstvo v náklade 10. 000 kusov príručku "Škola a cestovný ruch", ktorá je určená pre učiteľov-pedagogov a učiteľov-osvetových pracovníkov.

Na rok 1944 Riaditeľstvo pre cestovný ruch má v programe dôsledne starať sa o zlepšovanie podmienok pre cestovný ruch, najmä o ubytovacie podniky, aby naša zem bola pripravená pre povojnové časy cestovného ruchu. V budúcom roku otvorí sa už hotelová škola, pre ktorú sa už robia prípravy spoločne e Ministerstvom školstva a národnej osvety.

V Nemecku a v Maďarsku hodláme propagácie udržať na tej výške, ako doteraz, pretože len z týchto dvoch štátov možno očakávať v terajších vojnových časoch výdatný príliv hostí.

V rámci vydávania propagačného materiálu, vydáme letný plakát, zimný plakát a prospekty "Slovenské kúpele", ktorý je nevyhnutne potrebný.

Riaditeľstvo dostalo od Ústredného hospodárskeho úradu so súhlasom Vlády štátny /býv. žid. / dom na Poľovníckom rade č. 8, pre účele domu cestovného ruchu. Tento dom má Riaditeľstvo v programe kúpiť v rámci investičného rozpočtu a sústrediť tu všetky ustanovizne, pracujúce pre cestovný ruch /Štátne kúpele, Želka, KBTL, atď. /.

Riaditeľstvo svojou činnosťou doma usiluje sa o zdokonalenie podmienok pre cestovný ruch, vychováva obyvateľstvo pre záujmy cestovného ruchu, v zahraničí robí svojou propagáciou štátne-propagačné služby. Riaditeľstvo pre cestovný ruch politika cestovného ruchu robí v rámci celoštátnej politiky hospodárskej a

- 277-

§ 12 Visutá lanovka na Lomnický štít

§ 12 VISUTÁ LANOVKA NA LOMNICKÝ ŠTÍT

Podnik "Visutá lanovka na Lomnický štít" je v správe Ministerstva vnútra vzhľadom na vládne nariadenie číslo 28/1941 Sl z. Nakoľko ide o podnik, ktorý je veľmi úzko závislý na turistickom ruchu v Tatrách, odzrkadľuje sa podľa toho i tržba s prevádzky, ako najväčší zdroj príjmov, ktorý nateraz nestačí, aby zaokryl všetky finančné potreby podniku. Preto každoročne je vykazovaný schodok, ktorý má uhradzovať štátna pokladnica.

Veľké zaťaženie pre podnik je splácanie anuít z pôžičiek vyzdvihnutých býv. Slovenskou krajinou, ktoré činily celkom 16 000 000 Ks. V roku 1944 počíta sa so zmenšeným príjmom z toho dôvodu, že nebude pravdepodobne po celý rok v prevádzke II úsek lanovky /Skalnaté Pleso-Lomnický štít/ a to z dôvodov rekonštrukcie tohoto úseku.

Pokiaľ ide o prevádzkové náklady podniku, tieto sa oproti roku 1943 zvyšujú len z toho dôvodu, že musely byť stanovené vyššie odpisy z nehnuteľnosti a hnuteľnosti podľa skutočného stavu.

Pri investíciách pamätá sa predovšetkým na výmenu nosného lana na II prevádzkovom úseku, v dôsledku poškodenia doterajšieho nosného lana, Keďže ale v letnej sezóne 1942 sa okázalo, že napriek mimoriadnym pomerom premávka na Lomnický štít je veľká a že ľanovka v terajšom stave nemôže čeliť veľkému návalu na II, prevádzkovom úseku, bolo rozhodnuté, aby pri výmene poškodeného lana bolo už dodaná lano silnejšie než bolo poškodené, aby sa na toto mohla neskoršie umiestiť väčšia kabína, a po určitej rekonštrukcii strojného zariadenia mohla sa dosiahnuť väčšia kapacita. Pri tomto bol by uhradený len cenový rozdiel medzi pôvodným a zväčšeným profilom lana a tým i zväčšenými montážnymi výlohami, nakoľko poškodené lano je povinná nahradiť firma lanom novým. Týmto by boly dané už predpoklady pre zosilnenie premávky a výhoda, že k rekonštrukcii na väčšiu kapacita sa môže hneď pristúpiť akonáhle to dovolia pomery. Týmto by bol ošetrený nielen náklad na zakúpenie nového lana, ale i čas na montáž a demontáž, ako aj strata vzniklá prerušením dopravy, ktoré by nastaly pri neskoršej objednávke silnejšieho lana.

Aby využitie lanovky bolo úplné a aby stala sa vyhľadávanejšou a jej prevádzka odôvodnejšou je bezpodmienečne potrebné zriadiť lyžiarsky výťah na Lomnické sedlo Takéto výťahy majú akcie všetky lanovky a tento chýba našej lanovke. Zo skúsenosti dá sa posúdiť, že cestujúci lanovky, ktorí cestujú na I prevádzkovom úseku /Tatranská Lomnica-Skalnaté Pleso/ konajú tuto cestu z turistických dôvodov, alebo zo športových dôvodov, tiež však vo väčšine prípadov zo zvedavosti Keď nie su na Skalnatom Plese priaznivé poveternostné pomery, návšteva Skalnatého Plesa lanovkou nie je tak lákavá. Za priaznivých snehových podmienok, ktoré sú v okolí Skalnatého Plesa /Lomnické sedlo/ väčšinou roku turisti-lyžiari navštevovali by tieto miesta pre lyžovanie častejšie, ak by boly prístupnejšie. A práve preto, keďže terény v okolí Skalnatého Plesa sú výborne, avšak pre ťažký výstup menej vyhľadávané, bol by lyžiarsky výťah na Lomnické sedlo veľmi vyhľadávaný a tým aj rentabilný. Keďže by sa pre tento výťah daly použiť staré, v roku 1943 menené ťažné laná, zmenšil by sa i stavebný náklad a preto v rozpočte podniku na rok 1944 je pamätané na tuto investíciu sumou 250 000 Ks

-278-

§ 12. Visutá lanovka na Lomnický Štít:

Je potrebné zdôraznil, že podnik. "Visutý lanovka na Lomnický Štít" je jedinečným technickým dielom a bude v záujme propagácie Tatier a tatranských kúpeľov a tým i nášho štátu aby bol dobudovaný a riadne udržovaný, lebo len tak bude sa rentovať kapitál do tohoto podniku vložený.

- 279-

§ 13 Ústav pre školský a osvetový film

§ 13 USTAV PRE ŠKOLSKÝ A OSVETOVÝ FILM

Podľa nariadenia a mocou zákona zo dňa 17. decembra 1940 č. 357/40 Sl z úlohou Školfilmu - Ústavu pre školský a osvetový film je: vyrábať a rozmnožovať pôvodné filmy, rozmnožovať a synchronizovať filmy cudzej výroby, dovážať filmy cudzej výroby a vyvážať filmy vlastnej výroby svoje výrobky predávať a požičiavať, premietať na školách v rámci vyučovania a mimo škôl v rámci osvetových predstavení a konečne dodať postupne každej škole a osvetovej komisii primeraný premietací pristroj.

Po prekonaní počiatočných tažkostí Ústav plne plní svoje kultúrne poslanie, nakoľko to ovšem vojnové pomery dovoľujú, Doteraz bolo pridelených školám a osvetovým komisiám dovedna 245 premietacích prístrojov a keďže maly už školy a osvetové komisie 112 projektorov, premieta sa t. č už na 357 školách resp, v osvetových komisiách. Sieť premietacích prístrojov sa postupne rozširuje prideľovaním novších prístrojov podľa prichádzajúcich dodávok. Pri dištribúcii premietacích prístrojov berie sa do úvahy nielen záujem školy o tento nový vyučovací prostriedok, ale dbá sa aj na to, aby projektory boly rozdelené rovnomerne po celom území Slovenska.

V Ústave pre školský a osvetový film sa vyrobilo dosiaľ na 48 pôvodných vyučovacích a kultúrnych filmov z nášho prostredia. Tieto filmy spolu s inými zakúpenými filmami obiehajú už po školách a osvetových komisiách v 550 kópiách, vyrobených tiež v tunajšom Ústave.

Okrem filmov požičiava Ústav aj diapozitívy a to v 70 sériách.

Ústav používa aj dve špeciálne autá, zariadené ako pojazdné kiná, ktorými navštevujeme školy v takých krajoch, ktoré sú od centra pomerne vzdialené a nemajú ešte elektrickú sieť, takže -postupne budú brať všetky školy resp obce podiel z blahodárneho účinku tejto novej vymoženosti školskej a osvetovej výchovy

Hospodárenie Ústavu vedie sa v medziach paušálnych príspevkov od žiakov. Týmto príjmom je stanovené aj hospodárske rozpätie činnosti Ústavu Okrem toho ráta sa aj s príjmami z osvetových predstavení. Výťažok z týchto predstavení vzhľadom na terajšie vojnové časy sú minimálne.

V rozpočte Ústavu pre školský a osvetový film vykázaný zisk použije sa na investície, najmä na výrobu kopírovanie a synchronizovanie školských a osvetových filmov a na zakúpenie novších premietacích prístrojov, ako to výslovne určuje nariadenie s mocou zákona č. 357/40 Sl z.

Vedenie Ústavu ráta v roku 1944 so stálym zvýšením kapacity vlastnej filmovej výroby a bude sa snažiť zaistiť pre svoje potreby čim väčší počeť hodnotných filmov a sprístupniť ich čo najväčšiemu počtu škôl ako aj širšej národnej pospolitosti slovenskej.

- 260 -

§ 14 Štátna kníhtlačiareň

§ 14. ŠTÁTNA KNÍHTLAČIAREŇ

Štátna kníhtlačiareň v Bratislave svoju činnosť započala v roku 1939 vo veľmi malých rozmeroch so starými a málo upotrebiteľnými strojami a nepatrným počtom technických zamestnancov. Prvá úloha správy podniku bola vystrojiť podnik čo možná najmodernejšími strojami, zodpovednými a školenými technickými a tlačiarenskými zamestnancami Toto opatrenie nutné bolo z toho dôvodu, že štátne centrálne úrady ukladaly na podnik veľké požiadavky a tieto požiadavky sa vo veľkej miera stupňovaly keď podnik prešiel do správy MNO od Predsedníctva vlády Ministerstvo národnej obrany tuto dobu stálo pod úplným vybudovaním a ako také vyskytovaly sa nutná nové práce, ktorá štátna kníhtlačiareň masela zdolávať na čas.

Z Nemecka objednané potrebné stroje postupne dochádzaly a dochádzajú ešte aj dnes. Bodla toho sa aj podnik rozširuje a zamestnancami zväčšuje

V rokoch 1940 - 1942 štátna kníhtlačiareň vedela vyhovieť požiadavkám štátnych úradov len na 70-80% pre nedostatok potrebných strojov. V roku 1943 tento nedostatok bol odstránený /pokiaľ potrebné stroje boly podniku dodané/ takmer úplne a podľa predpokladov v roku 1944 bude podnik vyhovovať svojmu účelu na 100 %.

Podnik má dnes veľký sklad rôznych tlačív skladovaných pre MNO a iné administratívne úrady

Pokiaľ podnik v roku 1940 mal 302 druhov skladových tlačív, v roku 1941 436 druhov, v roku 1942 518 druhov, v roku 1943 má už 810 druhov skladových tlačív. Tento stav sa zvyšuje a v roku 1944 bude pravdepodobne presahovať aj 1 000 druhov.

Obraz o zvyšovaní počtu technických zamestnancov podniku je tento:

V roku 1940 zamestnával podnik 54 techn. zamestnancov

V roku 1941 " " 82 " "

V roku 1942 " " 108 " " a

V roku 1943 " " 118 " "

Mimo prác vykonávaných pre bežný chod štátnej správy na dennom poriadku sa vyskytujú práce mimoriadne, ktoré podnik na čas zdoláva.

Jako zvýšeuvedených je vidieť, podnik jednak majetkové a tiež v rozsahu prác z roka na rok sa vzmáha v dôsledku čoho rozpočtová potreba podniku sa podľa toho tiež zvyšuje nehľadiac zvýšeným cenám tlačiarenských potrieb a miezd.

281 -

§ 15 Slovenská tlačová kancelária.

§ 15. SLOVENSKÁ TLAČOVÁ KANCELÁRIA

Slovenská tlačová kancelária je úradnou zpravodaj-skou agentúrou Informuje a obsluhuje úrady, diplomatických zástupcov cudzích štátov, tlač. obchodné podniky, rozhlas spravodajstvom politickým a hospodárskym. Dodáva správy telegrafným agentúram zahraničným. Rozširuje úradné zprávy a informácie určené pre dennú tlač a dodáva tlači vyhlášky a oznamy, ktoré sú jej odovzdávané štátnymi úradmi a inštitúciami.

Slovenská tlačová kancelária prevádza obrázkové zpravodajstvo t j dodáva časopisom a úradom fotografie.

Slovenská tlačová kancelária je štátnym podnikom, ktorého najvyšším správnym úradom je Predsedníctvo vlády. Slovenská tlačová kancelária má svoje riaditeľstvo a podnik je rozdelený na redakciu slovenskú, zahranično politickú nemeckú, hospodársku, fotografickú a archív. K hospodárskej redakcii pripojená je redakcia komerčná, ktorá zadovažuje zo všetkých európskych štátov ako aj zo štátov zaoceánskych zprávy hospodárske, najmä denné záznamy peňažných búrz, prehľady cien na smerodajných svetových trhoch a dodáva tieto informácie dennej tlači a záujemcom a kruhov obchodných a priemyselných.

Prameňom politického spravodajstva zo zahraničia sú telegrafné agentúry, s ktorými má Slovenská tlačová kancelária smluvné spojenie a okrem toho má vlastných zpravodajcov vo význačných europských mestách

Prameňom zpravodajstva o veciach domácich sú úradné zprávy vlády, ministerstiev a úradov, ako aj oficiálne prejavy politikov, vedúciach stavovských organizácii a všetkých politických korporácií.

Cez rok 1943 bola Slovenská tlačová kancelária dobudovaná po stránke organizačnej tak. že v r. 1944 je potrebné doplniť iba, niektoré detailné veci.

Celkový počet zamestnancov Slovenskej tlačovej kancelárie na rok 1944 bude 86; a to redaktorov, úradníkov, korešpodentiek. odbornýoh zamestnancov a zriadencov.

Slovenská tlačová kancelária vydáva denne priemerne 240 strán zpravodajského materiálu, a to už spolu v jazyku slovenskom a nemeckom, ktoré po zredigovaní vysiela vlastným vysielačom pre časopisy na vidieku a v zahraničí; aby tým uľahčila možnosť rýchlejšieho spravodajstva. Okrem toho Slovenská tlačová kancelária denne priemerne 200 fotografií vyhotoví.

- 282 -

Skupina III Správa štátneho dlhu.

SKUPINA III. SPRÁVA ŠTÁTNEHO DLHU

V rozpočtovom návrhu na rok 1944 preliminuje sa

celková potreba pre štátny dlh sumou	Ks 272, 902. 018. -
v porovnaní a rozpočtom na rok 1943	" 238, 106. 946. -
viac o	Ks 34, 795. 072. -

Podľa návrhu rozpočtu na rok 1944

činí štátny dlh	Ks 5, 269, 815. 352. -
V rozpočte na rok 1943 rátalo sa s dlhom v sume	" 4, 468, 813 418. -
Štátny dlh sa zvyšuje o sumu	Ks 780, 999. 934-

Pri porovnaní so stavom štátneho dlhu v roku 1943 sú tieto zmeny:

Prírastok:

1/ 4. 5 % štát, konverzná pôžička SR podľa zák 22/42 Sl. z.	Ks 262, 000. 000 -
2/ 3 % štát. konverzná pôžička SR podľa zák. 22/42 Sl. z	" 139, 500. 000-
3/ 4-5% III. Štátna pôžička SR	" 550, 000. 000. -
4/ Prevzatý rezortný dlh	" 1, 177 041, -
Celkový prírastok	Ks 952, 677 041. -

Úbytok:

1/ 4, 5 % umorit št. dlhopisy /stavebný regres/vydané podľa zák, č, 260/37 Sb. z. a. n, vl. nar. č. 56/39 Sl. z.	Ks	991. 900. -
2/ Pôžičky býv. Slov. krajiny /pôžičky vlastné/	"	5, 054. 141 -
3/ Pôžičky býv, Slov. krajiny /pôžičky cudzie/	"	124, 759 -
4/Pôžičky býv. štátneho bytového fondu	"	390 290-
5/ Pôžičky u sociálno -poisťovacích ústavov 1938	"	143, 116 017 -
6/ 3, 5 % exportné pokl, poukážky spl. l. 4. 1951	"	15, 000 000. -
7/ Štátovkový dlh SR	"	7, 000 000, -
Celkovy úbytok	Ks	171. 677 107 -

Rekapitulácia:

Celkový prírastok štátneho dlhu	Ks	952. 677, 041 -
porovnaný a celkovým úbytkom	"	171, 677. 107 -
dáva čistý prírastok štátneho dlhu	Ks	780, 999. 934 -

Nahoru

Související odkazy

Informace

Hlavní menu