Snem Slovenskej republiky 1943
I. volebné obdobie. 10. zasadanie.
846.
Vládny návrh.
Zákon
zo dňa 1943
o zmene niektorých ustanovení zákona o priamych daniach.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
Čl. I.
Ustanovenia §§ 3, 19, 20, 21, 30, 31, 32, 34, 35, 37 a 40 zákona č. 76/1927 Sb. z. a n. v znení zákonov č. 180/1927, 167/ 1930 a 226/1936 Sb. z. a n., vládnych nariadení č. 393/1938 Sb. z. a n, (č. 2/1939 Sb. I. ) a č. 160/1939 Sl. z. ako aj zákonov č. 60/1940, 130/1941, 180/1941, 250/1941, 280/1941, 5/1943 a 135/1943 Sl. z. sa menia a znejú takto:
"§ 3.
(1) Od dôchodkovej dane sú tiež oslobodené osoby, ktorých všetok dôchodok, dosiahnutý v čase pre zdanenie rozhodnom (§ 4), nepresahuje Ks 12. 000. —. U osôb so štyrmi príslušníkmi rodiny (§ 5} zvyšuje sa táto suma na Ks 13. 500. —, u osôb s piatimi takými príslušníkmi rodiny — na Ks 15. 000. — a konečne u osôb so šiestimi takými príslušníkmi rodiny — na Ks 17. 000. —: tento pre daneprosté minimum určený počet príslušníkov rodiny (§ 5) snižuje sa u vdovcov (vdov) vždy o jedného takého príslušníka.
(2) Ustanovenie ods. 1 vzťahuje sa na osoby, ktoré podľa § 1 nie sú podrobené
2
dani všetkým svojím dôchodkom, len vtedy, ak preukážu, že všetok ich dôchodok — dôchodok podľa tohto zákona dani nepodrobený v to počítajúc — nepresahuje daneprostú sumu.
§ 19.
(1) Daň dôchodková podľa predošlých ustanovení vypočítaná zvýši sa o 30%, ak daňový základ presahuje Ks 40. 000. — a k rodine daňovníka nepatrí ani jedna osoba, ktorej prípadný dôchodok má byť podľa § 5 spoločne zdanený. Ak k rodine daňovníka nepatrí viac než jedna taká osoba, zvýši sa dôchodková daň, vypočítaná podľa predošlých ustanovení, o 10%, ak daňový základ presahuje Ks 40. 000. —, avšak neprevyšuje Ks 80. 000. — a o 15%, ak daňový základ presahuje Ks 80. 000. —. U vdovcov (vdov) odpadá zvýšenie o 10%, poťažne o 15%, ak patrí (k ich rodine aspoň jedna taká osoba.
(2) Pri použití ustanovenia ods. 1 treba započítať:
1. plnoleté deti, rodičov, starých rodičov, prarodičov, nevlastných rodičov, pestúna, zaťa a nevestu, tesťa a testinú (svokra a svokru) daňovníka, ak sú v jeho zaopatrení,
2. manžela (§ 15 č. 2), taktiež maloleté deti a 'osoby uvedené pod. č. 1, nežijúce v jeho domácnosti, ak dostávajú od daňovníka pravidelné príspevky prevyšujúce 5% jeho dôchodku,
3. nemajetných súrodencov a sošvagre-ných daňovníka až do druhého stupňa, ktorí sú ním vydržovaní.
(3) U daňovníkov s dôchodkom podrobeným dani neprevyšujúcim Ks 80. 000. —, ktorí vychovali dve alebo viac detí, taktiež u komposesorátov a urbariátov bez zreteľa na výšku dani podrobeného dôchodku, nenastane prirážka uvedená v ods. 1.
(4) Ak ide o daňovníkov, ktorí majú dani podrobený dôchodok do Ks 100. 000. — vpočítane a ktorí sú pre nejakú chorobu alebo vadu odkázaní na stále ošetrovanie cudzími osobami, sníži sa prirážka podľa ods. 1 na polovicu.
3
(5) U daňovníkov, ktorí majú dani podrobený dôchodok nad Ks 80. 000. — až do Ks 100. 000. — vpočítane a vychovali dve alebo viac detí, môže sa Komisia usniesť na priemernom snížení prirážky uvedenej v ods. 1.
§ 20.
(1) Daňovníkom, ktorí majú niekoľkých príslušníkov rodiny (§ 5 ods. 4), alebo v zaopatrení ktorých sú ich plnoleté deti, rodičia, starí rodičia, prarodičia, nevlastní rodičia, pestún, tesť a testiná, zať a nevesta, sníži sa daň pripadajúca podľa § 18:
a) pri celkovom zdaniteľnom dôchodku až do Ks 40. 000. — o jednu desatinu za druhú a vždy o dve desatiny za tretiu a každú ďalšiu takú osobu;
b) pri celkovom zdaniteľnom dôchoddu nad Ks 40. 000. — až do Ks 80. 000. — vždy o jednu desatinu za tretiu a každú ďalšiu takú osobu.
(2) U daňovníkov, ktorí sú vdovci (vdovy), snižuje sa v ods. 1 pod písm, a) poťažne b) určený počet osôb pre sníženie dane rozhodný vždy o jednu takú osobu.
(3) Osoby uvedené v ods. 1 sú samostatným daňovým subjektom len, ak majú okrem zaopatrenia uvedeného v ods. 1 a 2 ešte iný dani zásadne podrobený dôchodok, a to len ohľadom tohto iného dôchodku.
(4) Ustanovenia ods. 1 až 3 nemožno použiť:
a) na príslušníkov rodiny, ktorí majú samostatný dôchodok, prevyšujúci ročne Ks 5. 000. —, ktorý sa k dôchodku hlavy rodiny pri vyrubení dane dôchodkovej nepripočíta,
b) na členov rodiny, ktorých stravovanie sa odpočíta od dani podrobeného dôchodku podľa § 17 č. 4 poslednej vety, poťažne ohľadom ktorých sa odpočíta mzdový paušál, určený u roľníkov priemermi (§ 327 ods. 1 posledná veta) pre stále cudzie pracovné sily.
§ 21.
(3) Na osobitné pomery, ktoré podstatne obmedzujú daňovníkovu (platobnú schopnosť a na ktoré sa už nehľadelo po-
4
dľa § 20, môže sa brať zreteľ tým spôsobom, že pri dani podrobenom dôchodku do Ks 40. 000. — môže sa daň primerane snížiť alebo celkom odpustiť, pri vyššom ale Ks 80. 000. — nepresahujúcom dôchodku, najviac o tretinu snížiť.
(2) Za osobitné pomery podľa ods. 1 treba pokladať najmä neobyčajné zaťaženie výživou a výchovou detí, vydržiava-ním nemajetných príbuzných v pokoleni vzostupnom a sostupnom a nemajetných súrodencov a sošvagrených daňovníkových až do druhého stupňa, zadĺžením, nákladnou alebo trvalou chorobou alebo inými osobitného zreteľa hodnými skutočnosťami.
(3) Sľava na dani podľa ods. 1 má sa obdobne poskytnúť v prípadoch, v ktorých by pre číselné hranice, týmto zákonom pevne určené, dochádzalo pri vyrubovaní dôchodkovej dane k tvrdostiam.
§ 30.
(1) Daňová srážka činí:
a] z požitkov vyplácaných týždenne vo výške
od Ks |
289 do Ks |
300 týždenne Ks |
8.70 |
,,,, |
301 ,, " |
312 ,, " |
9.20 |
,,,, |
313 " " |
324 " " |
10.10 |
,,,, |
325 " " |
336 " " |
11.10 |
" " |
337 " " |
348 " " |
12.20 |
" " |
349 " " |
360 " " |
13.40 |
" " |
361 " " |
372 " " |
14.50 |
" " |
373 ,, |
384 ,, " |
15.90 |
" " |
385 " " |
395 " " |
17.30 |
" " |
396 " " |
405 " " |
18.70 |
" " |
406 " " |
416 " " |
20.30 |
" " |
417 " " |
427 " " |
21.90 |
" " |
428 " " |
437 " " |
23.80 |
" " |
438 " " |
447 " " |
25.60 |
" " |
448 " " |
459 " " |
27.80 |
" " |
460 " " |
469 " " |
30.— |
" " |
470 " " |
483 " " |
32.20 |
b) z požitkov vyplácaných mesačne vo výške
od Ks |
1251 do Ks |
1302 mesačne Ks |
36.— |
",, |
1303 " " |
1354 " " |
40.— |
" " |
1355 " " |
1406 " " |
44.— |
" " |
1407 " " |
1458 " " |
48.— |
", |
1459 " " |
1510 " " |
53.— |
",, |
1511 " " |
1562 " " |
58.— |
5
od Ks |
1563 do Ks |
1614 mesačne Ks |
63.— |
" " |
1615 " " |
1666 " " |
69.— |
" " |
1667 " " |
1712,, " |
75.— |
" " |
1713 " " |
1759 " " |
81.— |
" " |
1760 " " |
1805 " " |
88.— |
" " |
1806,, " |
1851,, " |
95.— |
" " |
1852 " " |
1897 " " |
103.— |
" " |
1898 " " |
1943 " " |
111.— |
" " |
1944 " " |
1990 " " |
120.- |
" " |
1991 " " |
2036 " " |
130.- |
" " |
2037 " " |
2093 " " |
141.— |
(2) Pri výplatách štrnásť- a dvadsať-osemdenných činí táto srázka pri dvoj- po prípade štvornásobku požitkov uvedených v ods. 1 písm. a) dvoj- po prípade štvornásobok tamže uvedených súm, a pri výplatách desaťdenných pri tretine požitkov uvedených v ods. 1 písm. b) tretinu tamže uvedených súm; pritom sa tieto zaokrúhlia na najbližšie 25-tima deliteľné sumy.
(3) Pri výplatách v iných ako v ods. 1 a 2 uvedených obdobiach činí srážka za každý pracovný deň jednu šestinu príslušných daňových súm uvedených v ods. 1 písm. a). Srážka sa nevykoná, ak nedosahujú na jeden pracovný deň prepočítané priemerné požitky Ks 50. —. Z požitkov vyplácaných denne sa srážka nekoná.
(4) Pri vykonávaní daňovej srážky podľa ustanovení tohto paragrafu sa pripočítajú požitky (po prípade preddavky) vyplatené okrem pravidelného výplatného obdobia k najbližšie nasledujúcej pravidelnej výplate, alebo, ak bol medzitým slu-žobný pomer zrušený, (ku konečnému zúčtovaniu.
(5) Pri prechodnom zvýšení požitkov nad príslušnú najvyššiu hranicu uvedenú v ods. 1 až 3 zvýši sa daňová srážka za každých ďalších začatých Ks 10. — o ďalších Ks 1. 50. Ministerstvo financií určí v tabuľkách, sostavených pre jednotlivé výplatné obdobia, zaokrúhlené sumy týchto srážok. Ak sa pri srážke podľa tohto odseku zistí, že by celoročná daňová srážka pri rovnomernom vyplácaní týchto požitkov bola nižšia, vráti sa tento preplatok, ak činí za rok aspoň Ks 5. —.
(6) Ak požitky v niektorom výplatnom období prechodne klesnú pod príslušnú hranicu určenú v ods. 1 až 3, avšak možno
6
očakávať, že príjemcove, srážke podrobené ročné požitky dosiahnu najnižšiu na rok prepočítanú hranicu príslušného obdobia, srazí sa z týchto požitkov pri výplatách mesačných po Ks 14. —, pri výplatách dvadsaťosemdenných po Ks 12.—, pri výplatách štrnásťdenných po Ks 6.— a pri výplatách v (kratších obdobiach po Ks 3,—.
§ 31.
(1) Srážka sa nevykoná, ak nedosahujú požitky:
a) mesačne Ks 1407. — alebo dvadsaťosemdenne Ks 1300. —, štrnásťdenne Ks 650. —, desaťdenne Ks 469. — alebo týždenne Ks 325. — a ak má príjemca aspoň tri osoby uvedené v § 20 ods. 1,
b) mesačne Ks 1563. — alebo dvadsaťosemdenne Ks 1. 444. —, štrnásťdenne Ks 722. —, desaťdenne Ks 521. — alebo týž-denne Ks 361. — a ak má príjemca aspoň štyri osoby uvedené v § 20 ods. 1,
c) mesačne Ks 1760 alebo dvadsaťosemdenne Ks 1. 624. —, štrnásťdenne Ks 812. — desaťdenne Ks 586. — alebo týždenne Ks 406. — a ak má príjemca aspoň päť osôb uvedených v § 20 ods. 1. Srážka sa tiež nevykoná, ak má príjemca aspoň šesť osôb uvedených v § 20 ods. 1 a ak nepresahujú jeho požitky príslušnú najvyššiu v § 30 uvedenú hranicu.
(2) Ak je príjemca vdovcom (vdovou), snižuje sa pri použití ustanovení ods. 1 počet osôb tam uvedených vždy o jednu osobu.
(3) Stav osôb (ods. 1 a 2) má príjemca platcovi preukázať odovzdaním potvrdenia obecného alebo iného na to príslušného úradu o stave a počte osôb v predošlých odsekoch uvedených, a to k 1. januáru kalendárneho roku. Tieto úrady sú povinné tieto preukazy vyhotoviť príjemcovi na požiadanie.
§ 32.
(1) Riadne vykonanou srážkou podľa §§ 30 a 31, poprípade zaplatením dane vyrubenej podľa § 33 ods. 1 a 2, je uhradená daň na daňový rok, i keď má príjemca (§ 5 ods. 1) v kalendárnom roku
7
iný dôchodok nepresahujúci ročne Ks 2000.—.
(2) Do iného dôchodku podľa ods. 1 počíta sa i dôchodok príslušníkov rodiny pripočítateľný podľa § 5.
(3) V prípade ods. 1 je príjemca oslobodený od povinnosti podať soznanie, okrem prípadu, že by bol na to osobitne vyzvaný.
(4) Ak sa zistí, že sa príjemcovi z celoročných služobných požitkov (§ 11 ods. 1 č. 1 a 2) srazila daň v sume vyššej, než by činila suma, vypočítaná z týchto požitkov po srážke paušálu podľa § 15 č. 1 písm. d) podľa sadzby § 18 a po ďalšej srážke podľa ustanovení § 20, alebo, že sa príjemcovi z celoročných požitkov, ktoré nie sú služobnými požitkami podľa § 11 ods. 1 č. 1 a 2, srazila daň v sume vyššej, než by činila suma, vypočítaná z týchto požitkov podľa sadzby § 18 a po ďalšej srážke podľa ustanovení § 20, vráti sa tento rozdiel príjemcovi ako preplatok z úradnej povinnosti.
(5) Príjemcovi patrí vždy právo žiadať o riadne vyrubenie dane podľa všeobecných ustanovení; túto žiadosť (bez kolku) s pripojením riadne vyplneného soznania treba podať najneskoršie do (konca marca po uplynutí roku, v ktorom bola srazená daň podľa §§ 30 a 31. Ak srážka vykonaná v kalendárnom roku presahuje daň vyrubenú na daňový rok, alebo ak nie je príjemca na daňový rok vôbec daňou povinný, vráti sa preplatok v hotovosti z úradnej povinnosti.
(1) Preplatok podľa ods. 4 a 5 sa vráti, ak činí za rok aspoň Ks 5.—.
§ 34.
Ak má príjemca (§ 5 ods. 1) okrem požitkov podľa §§ 30 až 33 ods. 1 a 2, srážkovej dani podrobených ešte iný dôchodok presahujúci ročne Ks 2. 000.— (§ 32 ods. 1 a 2), vyrubí sa z neho daň podľa § 18 osobitne, bez zreteľa na uvedené požitky. Pri zisťovaní iného dôchodku možno brať zreteľ len na také odpočítateľné položky, ktoré sú s týmto dôchodkom v priamej spojitosti.
8
§ 35.
(1) Hrubé požitky podľa § 28 podrobené zásadne daňovej srážke, ktoré v tom-ktorom roku nedosiahly sumu, ktorá vychádza, ak sa prepočítajú príslušné v §§ 30 a 31 uvedené najnižšie požitky na požitky celoročné, sú od dane oslobodené, hoci by mal príjemca (§ 5 ods. 1) okrem nich ešte iný dôchodok nepresahujúci ročne Ks 2. 000. — (§ 32 ods. 1 a 2). Ak sa to zistí, vráti sa daň, ktorá azda bola srazená, v hotovosti z úradnej povinnosti. Ustanovenie § 32 ods. 6 platí tu obdobne.
(2) Ak má príjemca iný dôchodok nad Ks 2. 000. —, ale nie vyšší než Ks 7. 500. —, a ak nepresahuje súčet hrubých požitkov a tohto iného dôchodku ročne Ks 15. 000. —, vyrubí sa daň v riadnom ukladaní z hrubých požitkov sadzbou 1/8% a z iného dôchodku sadzbou 1%. Súčet oboch sadzieb činí daňovú povinnosť. Ak nieto tu niektorého z uvedených predpokladov, nastáva ohľadom celého dôchodku (§ 5 ods. 2) — hrubé požitky v to počítajúc — riadne vyrubovanie dane podľa všeobecných ustanovení tohto zákona.
§ 37.
(1) Srážky vykonané v kalendárnom roku podľa § 36 činia predbežnú platbu na daň, ktorá sa na daňový rok vyrubí z celkového dôchodku v riadnom vyrubovacom pokračovaní podľa všeobecných ustanovení tohto zákona. Ak presahuje táto daň srážku vykonanú podľa § 36, predpíše sa príjemcovi rozdiel na priame platenie.
(2) Ak srážka piesahuje vyrubenú daň, alebo ak nie je príjemca vôbec daňou po-vinný, vráti sa preplatok z úradnej povinnosti.
(3) Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia aj pri srážke podľa § 30, ak nastane riadne vyrubenie dane podľa § 32 ods. 5 alebo § 33 ods. 3 alebo § 35 ods. 2 veta tretia.
(4) Ak sa daň srážala za časť kalendárneho roku podľa ustanovení § 36 ods. 1 a za časť kalendárneho roku podľa ustanovení § 30 a ak súčasne hrubé požitky v tom istom roku celkove dosiahnuté ne-
9
činily viac než Ks 25. 116. —, nemožno z nich na daňový rok predpísať vyššiu daň, než aká odpovedá príslušným sadzbám, uvedeným v § 30 ods. 1 až 3 prepočítaným na celý rok; ak sú tu podmienky § 35 ods. 1, nemožno daň vôbec predpísať.
§ 40.
(1) Na riadne vyrubovanie dane, nakoľko toto podľa predchádzajúcich ustanovení vôbec prichádza do úvahy, je pre príjemcov, ktorí okrem požitkov podrobených srážke nemajú iný dôchodok presahujúci Ks 2. 000. — (§ 32 ods. 2), — príslušný vyrubovací úrad.
(2) O odvolaniach proti platobným rozkazom vyrubovacieho úradu rozhoduje finančný úrad II. stolice s konečnou platnosťou.
(3) V prípadoch uvedených v ods. 1 a 2 má úrad tie isté práva a povinnosti ako daňová komisia.
Čl. II.
(1) Tento zákon — s výnimkami uvedenými v ods. 2 — platí a nadobúda účinnosť počínajúc daňovým rokom 1944.
(2) Ustanovenia §§ 30, 31, 32, 34, 35, 37 a 40 platia odo dňa 1. januára 1944 na daňový rok 1945.
(3) Ustanovenia vládneho nariadenia č. 15/1937 Sb. z. a n., nakoľko odporujú tomuto zákonu, strácajú platnosť dňom nadobudnutia účinnosti príslušných ustanovení tohto zákona.
Čl. III.
Tento zákon vykoná minister financií so zúčastnenými ministrami.
Dôvodová zpráva.
I. Všeobecná časť.
Podkladom navrhovaného zákona je rezolúcia, na ktorej sa Snem Slovenskej republiky usniesol na svojom 9. zasadnutí v roku 1943 a podľa ktorej vláda bola vyzvaná, aby Snemu čím skôr predložila navrh zákona na zmenu zákona o priamych daniach v tom smere, aby bolo dnešným pomerom primerané zvýšené nezdaniteľné minimum pri dani dôchodkovej. Táto zmena má platiť už pre daňový rok 1944.
Zmena ustanovení zákona o priamych daniach, ktoré bezprostredne riešia otázku
10
nezdaniteľného minima, a to § 3 pre riadnu sadzbu dane a §§ 30 a 31 pre srážkovú sadzbu, vyžaduje však nutne, aby aj ostatné v ustanoveniach o dani dôchodkovej určené číselné hranice, napríklad pre stanovenie prirážok podľa § 19, srážok podľa § 20, pre priznanie sľáv podľa § 21 atď., boly vhodne prispôsobené, keďže svojou intenciou sú ustanoveniam o nezdaniteľnom minime príbuzné a stoja k nim v priamej alebo nepriamej súvislosti. Viď odôvodnenie k jednotlivým paragrafom.
Všetky zvýšenia sú dnešnými cenovými pomermi a sociálnymi ohľadmi plne odôvodnené, pravda, znamenajú pre štátnu pokladnicu citeľný úbytok na štátnych príjmoch, a to:
Zvýšením doterajších číselných hraníc v § 3 zákona o priamych daniach
zo 7.000. — Ks, |
8.200. — Ks, |
na 12.000.— Ks, |
13.500 Ks, |
z 9.200. — Ks, |
11.000. — Ks, |
na 15.000.— Ks, |
17.000. — Ks, |
nastane podľa stavu daňového roku 1943 úbytok v počte daňovníkov
pri dani dôchodkovej o 45.316 (z celkového počtu daňovníkov 168.955),
pri brannom príspevku o 11.528,
na výnose dane dôchodkovej a branného príspevku:
na dani |
17,925.990.— Ks, |
na brannom príspevku |
348.265.— Ks |
spolu |
18,274.255.— Ks. |
Zvýšením doterajších najnižších hraníc podľa § 30 zákona o priamych daniach
zo 193 Ks týždenne (10.036 Ks ročne) na 289 Ks (15.028.— Ks ročne),
z 279 Ks desaťdenne (10.044 Ks ročne) na 417 Ks (15.012.— Ks ročne),
z 386 Ks štrnásťdenne (10.036 Ks ročne) na 578 Ks (15.028.— Ks ročne),
zo 772 Ks dvadsaťosemdenne (10.036 Ks ročne) na 1156 Ks (15.028.— Ks ročne),
z 837 Ks mesačne (10.044 Ks ročne) na 1251 Ks (15.012.— Ks ročne),
nastane úbytok na výnose dane a branného príspevku:
na dani sumou |
21,964.510.— Ks |
na brannom príspevku sumou |
420.345.— Ks |
spolu o |
22,384.855.— Ks |
Tento úbytok 22,384.855.— Ks, ktorý činí s horeuvedeným úbytkom 18,274.255.— Ks pri riadnej daňovej sadzbe spolu 40,659.110.— Ks, sa zvýši ešte o úbytky, ktoré nastanú v dôsledku zvýšenia hraníc v §§ 19, 20, 21, § 30 ods. 3, §§ 31, 32, 34, 35, 36, § 57 ods. 3, § 105 ods. 2 a § 174 č. 12, ktoré úbytky, pravda, nie sú už tak podstatné ako horeuvedené úbytky a nedajú sa presne ustáliť; možno ich odhadnúť najvyše na 5,000.000.— Ks, takže celkový úbytok na výnose by činil okrúhle 45,000.000.— Ks.
Tomuto úbytku na výnose zodpovedá, ako bolo vyššie uvedené, úbytok na počte daňovníkov o 45.316 položiek pri riadnej daňovej sadzbe. To znamená pre jednotlivé vyrubovacie úrady podstatné odbremenenie vyrubujúceho personálu, v rozsahu, že terajší nedostatok tohto personálu bude v podstate odstránený; t. j. rieši sa tým otázka, ktorá pre nedostatok uchádzačov nemohla byť doteraz riešená.
Možnosť zaoberať sa v dôsledku zmenšenia počtu daňovníkov tým dôkladnejšie s ostatnými, najmä väčšími daňovníkmi, dáva nádej, že hore spomenutý úbytok bude podstatne neutralizovaný, pričom účelnou cenzúrou vyrubovacích spisov a revíziou úradov bude možné kvalitu práce vyrubujúcich úradníkov a ciferný výsledok tejto práce pri súčasnom dosiahnutí spravodlivého daňového zaťaženia primerane zvýšiť. Možno tiež očakávať, že kvalitnejšie a dôkladnejšie spracovanie daňovníkových soznaní k dôchodkovej dani prispeje nútene aj k zvýšeniu daňovej morálky, ak totiž daňovníci dôjdu k presvedčeniu, že kontrola ich hospodárenia je s daňového hľadiska intenzívnejšia a kvalitnejšia.
Tiež treba brať do úvahy, že časť uvedeného úbytku v skutočnosti štátna pokladnica nepocíti, keďže mnohí drobní daňovníci pre platobnú neschopnosť im vyrubenú dôchodkovú daň beztak nezaplatili a musela byt pre nedobytnosť odpisovaná, takže pri tejto časti ide vlastne len o úbytok na papieri.
II. Osobitná časť.
K § 3.
Doterajšie číselné hranice v § 3 zákona o priamych daniach boly zvýšené na sumy, ktoré zodpovedajú dnešným cenovým pomerom. Treba brať pri tom do úvahy, že tieto hranice boly zavedené zákonom č. 76/1927 Sb. z. a n., a hoci sa pomery od roku 1927 podstatne zmenily, tieto hranice pozmenené neboly.
Pôvodná základná hranica sa v tomto zákone zvýšila na 12.000.— Ks, čo zodpovedá 1.000.— Ks mesačnému čistému dôchodku. Ostatné hranice boly oproti novej
11
základnej hranici 12.000.— Ks zvýšené paušálne dva razy po 1.500.— Ks, t. j. na 13.500.— Ks a 15.000.— Ks a o ďalších 2.000.— Ks až na 17.000.— Ks. Tieto postupné zvýšenia sú oproti terajším zvýšeniam (1.200.— Ks, 1.000 — Ks a 1.800.— Ks) spravodlivejšie, keďže sú rovnomernejšie a pôvodné rozpätie medzi 7.000.— Ks a 11.000.— Ks, t. j. 4.000.— Ks bolo zvýšené na 5.000.— Ks (rozpätie medzi 12.000.— a 17.000.— Ks).
K § 19.
Zmeny číselných hraníc v § 19 sú v podstate následkom zmien v § 20, ktorý ako ustanovenie so sociálnou tendenciou bol vlastne smerodajný pre úpravu nových hraníc. Kauzálna súvislosť medzi § 19 a § 20 s hľadiska štruktúry ustanovení o dani dôchodkovej, ako aj zmenené hospodárske, najmä cenové pomery boly dôvodom pre zmeny v § 19.
Kauzálna súvislosť medzi oboma paragrafmi vysvitá z tohto prehľadu:
Daňové základy do 12.000.— Ks dani nepodliehajú.
1. Slobodný daňovník s dôchodkom nad 12.000 — do 40.000.— Ks platí daň podľa § 18 bez prirážky a bez srážok. Pri daňovom základe nad 40.000.— Ks platí 30% prirážku.
2. Ženatý, bezdetný daňovník s dôchodkom nad 12.000.— do 40.000.— Ks platí daň podľa § 18 bez prirážky a bez srážok. Pri daňovom základe nad 40.000.— do 80.000.— Ks platí 10% prirážku a pri daňovom základe nad 80. 000. — Ks 15% prirážku.
3. Ženatý daňovník s jedným dieťaťom s dôchodkom nad 12.000.— do 40.000.— Ks platí daň podľa § 18 po srážke 1/10 podľa § 20. Pri daňovom základe nad 40.000 — Ks platí plnú daň (bez srážok).
4. Ženatý daňovník s dvoma deťmi s dôchodkom nad 12.000.— do 40.000.— Ks platí daň podľa § 18 po srážke 8/10 podľa § 20. Pri daňovom základe nad 40.000.— do 80.000.— Ks platí daň podľa § 18 po srážke 1/10 podľa § 20. Pri daňovom základe nad 80.000.— Ks platí plnú daň (bez srážok).
5. Ženatý daňovník s troma deťmi s dôchodkom do 13.500.— Ks nepodlieha dani. S dôchodkom nad 13.500.— do 40.000.— Ks platí daň podľa § 18 po srážke 5/10 podľa § 20. Pri daňovom základe nad 40.000.— do 80.000.— Ks činí srážka podľa § 20 len 2/10. Pri základe nad 80.000.— Ks platí plnú daň (bez srážok).
6. Ženatý daňovník so štyrma deťmi s dôchodkom do 15.000.— Ks nepodlieha dani. S dôchodkom nad 15.000.— do 40.000.— Ks platí daň podľa § 18 po srážke 7/10 podľa § 20. Pri daňovom základe nad 40.000.— do 80.000.— Ks činí srážka podľa § 20 len 8/10. Pri základe nad 80.000.— platí plnú daň (bez srážok).
7. Ženatý daňovník s piatimi deťmi s dôchodkom do 17.000.— Ks nepodlieha dani. S dôchodkom nad 17.000.— do 40.000.— Ks platí daň podľa § 18 po sráž-ke 9/10 podľa § 20. Pri daňovom základe nad 40.000.— do 80.000.— Ks činí srážka 4/10. Pri základe nad 80.000.— Ks platí plnú daň (bez srážok).
8. Ženatý daňovník so šiestimi deťmi s dôchodkom do 40.000.— Ks dani nepodlieha. S dôchodkom nad 40.000.— do 80.000.— Ks platí daň podľa § 18 po srážke 5/10. Pri základe nad 80.000.— Ks platí plnú daň (bez srážok).
9. Ženatý daňovník so siedmimi až desiatimi deťmi s dôchodkom do 40.000.— Ks dani nepodlieha. Pri daňovom základe nad 40.000.— do 80.000.— Ks platí daň podľa § 18 po srážke 6/10 až 9/10 podľa § 20. Pri základe nad 80.000.— Ks platí plnú sadzbu (bez srážok).
10. Ženatý daňovník s jedenástimi deťmi s dôchodkom do 80.000.— Ks dani nepodlieha; nad 80.000.— Ks platí plnú sadzbu (bez srážok).
To, čo bolo vyššie uvedené pre daňovníkov ženatých, platí aj pre slobodných a ženatých bezdetných daňovníkov, nakoľko majú iných členov rodiny v smysle § 20 ods. 1, t. j. nakoľko rodičia, prarodičia, nevlastní rodičia atď. sú členmi ich rodiny.
U vdovcov (vdov) s 1 členom rodiny prirážka 10% pri dôchodku do 80.000.— Ks a 15% pri dôchodku nad 80. 000 Ks nenastane.
U daňovníkov, ktorí vychovali 2 alebo viac detí, prirážka pri dôchodku do 80.000.— Ks nenastane, 15% prirážku pri dôchodku nad 80.000.— Ks sú však zásadne povinní platiť. Avšak ak ich dôchodok nepresahuje 100.000.— Ks, môže sa Daňová komisia usniesť na primeranom snížení prirážky (15%-nej).
Daňovníci, ktorí sú pre chorobu alebo vadu odkázaní na stále ošetrovanie cudzími osobami a ktorých dôchodok neprevyšuje 100.000.— Ks, majú nárok na 50% sníženie prirážky (30%, 10% a 15%-nej).
Nakoľko sa týka číselných hraníc v §
12
19 ods. 3 a 5 zákona, bola zákonom č. 135/1943 Sl. z. zavedená hranica 75.000.— Ks zvýšená na 80.000.— Ks zodpovedajúc najvyššej číselnej hranici, stanovenej v § 19 ods. 1. Niet totiž dôvodov, aby tieto hranice v § 19 ods. 1 a v odsekoch 3 a 5 od seba diferovaly, naopak bolo treba ich dať do súladu, keďže sa, ako z vyššie uvedeného prehľadu vysvitá, zakladajú na úzko súvisiacich úvahách a predpokladoch.
Poukazuje sa ešte na znenie § 19 v zákone č. 226/1936 Sb. z. a n., podľa ktorého terajšej hranici 80.000.— Ks zodpovedá tam uvedená hranica 52.000.— Ks a terajšej hranici 100.000.— Ks tam uvedená hranica 80.000.— Ks. Číselné hranice boly voči hraniciam, uvedeným v § 20 v súlade. K diferenciám došlo len v roku 1939 vládnym nariadením č. 160/1939 Sl. z., ktorým bývalé hranice 52.000.— Ks a 80.000.— Ks boly obmedzené z fiškálnych dôvodov na 36.000.— Ks a 52.000.— Ks.
K ďalšej diferencii došlo zákonom č. 135/1943 Sl. z., kde v opačnom smere, t. j. zvýšené boly tieto hranice zo 36.000.— Ks na 75.000.— Ks a z 52.000.— Ks na 100.000.— Ks, pričom sa podotýka, že pre hranicu práve 75.000.— Ks nebolo osobitných dôvodov; osnova znela na 80.000.— Ks.
K § 20.
Nakoľko sa týka číselných hraníc 40.000.— Ks a 80.000.— Ks v § 20 ods. 1 písm. a) a b), treba poznamenať, že tieto sú plne odôvodnené; a to zvýním nezdaniteľným minimom v § 3 a terajšími cenovými pomermi. Inak sa poukazuje na hore uvedený prehľad.
Zvýšenie sumy 3.000.— Ks v § 20 ods. 4 písm. a) na 5.000.— Ks je odôvodnené okolnosťami.
K § 21.
Tu uvedené hranice sú prispôsobené hraniciam v §§ 19 a 20.
K § 30.
Zodpovedajúc zvýšeniam v § 3 boly zvýšené nezdaniteľné minimá aj pri srážkovej dani dôchodkovej, a to na hrubé požitky, ktoré po odpočítaní paušálu podľa § 15 č. 1 písm. d) sa rovnajú minimálnym hraniciam podľa § 3.
Tak činia terajšie minimálne týždenné požitky 289.— Ks na celý rok prepočítané ročné hrubé požitky 15.028.— Ks a terajšie minimálne mesačné požitky 1.251.— Ks
na celý rok prepočítané ročné hrubé požitky 15.012.- Ks, ktoré sumy (po odpočítaní paušálu podľa § 15 č. 1 písm. d)] zodpovedajú čistým požitkom 12,000.— Ks, leda minimu podľa § 3. Najvyššia hranica týždenne vyplácaných požitkov podliehajúcich srážkovej dani (. § 30), činí 483.— Ks a mesačne vyplácaných požitkov 2.093.— Ks, t. j. ročne 25.116.— Ks (po odpočítaní paušálu podľa § 15 č. 1 písm. d) 20.600.— Ks].
Nad hranicou 25.116.— Ks nastáva zdanenie podľa § 36. Viď tiež dôvodovú zprávu k tomuto paragrafu (§ 37).
V § 30 ods. 3 doteraz určená hranica denných požitkov 34.— Ks, ktorá zodpovedala týždennému požitku 204.— Ks, sa. zodpovedajúc novej hranici 300.-Ks upravila na 50.— Ks (t. j. 1/6 týždennej výplaty 300.— Ks).
K § 31.
Aj v paragrafe 31 uvedené nové číselné hranice zodpovedajú novým číselným
hraniciam v § 3, t. j. hraniciam 13.500.- Ks, 15.000.— Ks a 17.000.— Ks, pričom sa zachováva doteraz platná zásada, že u daňovníkov srážkovej dane dôchodkovej počet osôb, rozhodných pre nezdaniteľné minimum, je o jednu osobu menší než u daňovníkov, ktorým sa daň vyrubuje v riadnom vyrubovacom pokračovaní j tak napr. daňovník, podliehajúci zdaneniu podľa § 18 (riadny výrub) nepodlieha dani, ak má dôchodok neprevyšujúci 13.500.— Ks a má štyroch príslušníkov rodiny. Po srážkovej dani už vtedy dani nepodlieha, ak má troch členov rodiny.
K § 32.
Novum oproti doterajšiemu stavu je v tomto paragrafe len číselná hranica v ods. 1, t. j. 2.000.— Ks, ktorá vstúpila namiesto doterajšej hranice 1.000.— Ks. Pre toto zvýšenie platia obdobné dôvody ako pre zvýšenie v ostatných ustanoveniach.
K §§ 34 a 35.
Tu platí to isté ako k § 32; pritom sa poznamenáva, že v § 35 ods. 2 zvýšené číselné hranice zodpovedajú pomernému zvýšeniu hraníc v ostatných ustanoveniach zákona.
K § 36.
V § 36 určená najvyššia hranica 25.116.— Ks vyplýva z novej sadzby § 30. Je to hranica, od ktorej sadzba srážkovej
13
dane dôchodkovej začína byť vyššou než riadna daňová sadzba podľa § 18. Teda je odôvodnené, aby nastal riadny výrub dane, ak daňovník nemá byť poškodený proti ostatným daňovníkom, t. j. platiť vyššiu daň než títo.
Zvýšenie tejto najvyššej hranice si vyžiadalo sníženie srážkových sadzieb, čo však nie je odôvodnené preto, že sadzby srážkovej dane, ktoré sa v tomto zákone nemenia, sú pre dnešné pomery veľmi výhodné, t. j. pomerne nízke, keďže neboly v posledných rokoch zvýšené; teda zodpovedajú priaznivejším hospodárskym pomerom ako terajším, kedy koruna mala vyššiu hodnotu ako dnes. Inak by sníženie sadzieb znamenalo značný ďalší úbytok na štátnych príjmoch, lebo treba uvažovať, že počet daňovníkov, podliehajúcich srážko-vej dani, činí podľa doterajšieho stavu asi 208. 000.
K § 40.
V § 40 z 1.000.— Ks na 2.000.— zvýšená číselná hranica zodpovedá zvýšeniu v §§ 32, 34 a 35 zákona.
K čl. II.
Zákon, platí pre daňovníkov, ktorí nemajú dôchodok zo služobného pomeru (§ 11), počínajúc daňovým rokom 1944 a pre daňovníkov z dôchodkov podľa § 11 zákona o priamych daniach, počínajúc 1. L 1944 za daňový rok 1945. Posledne uvedená od-chýľka je potrebná, aby finančný erár nebol nútený vrátiť tie sumy srážkovej dane, ktoré boly v roku 1943 srazené (22.084.855.— Ks), ktorých príjemcovia však v dôsledku zvýšenia nezdaniteľného minima dani s týmito požitkami nepodliehajú.
Fakticky budú však aj títo daňovníci účastní výhod, vyplývajúcich z tohto zákona už v roku 1944, keďže počínajúc 1. I-1944 nebude im daň už srážaná. U ostatných daňovníkov sa javí výhoda v tom, že im v tomto roku nebude už doručený platobný rozkaz. Teda v skutočností požívajú obidva druhy daňovníkov výhod tohto zákona už počínajúc 1. I. 1944.
Želaním vlády je, aby predkladaný návrh zákona bol prikázaný výboru národohospodárskemu, výboru socálne-zdravot-nému a výboru rozpočtovému.
Dr. Vojtech Tuka v. r.,
predseda vlády a minister zahraničných, vecí.
Dr. Mikuláš Pružinský v. r.,
minister financií.