Snem Slovenskej republiky 1943
I. volebné obdobie. 10. zasadanie.
847
Vládny návrh.
Zákon
zo dňa 1943
o niektorých mimoriadnych opatreniach týkajúcich sa ochrany živnostenského vlastníctva.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
Diel prvý.
Prechodné opatrenia.
§ 1. Priority.
/1/ Lehoty na uplatnenie priority uvedenej v čl. 4 Parížskej únijnej dohody na ochranu živnostenského vlastníctva, uverejnenej vyhláškou č. 104/1941 Sl. z. /v ďalšom texte - "únijná priorita"/, pokiaľ neuplynuly pred 14. marcom 1943, sa predlžujú, a to až do dňa, ktorý ur5í vláda nariadením /§ 4 ods. 1/.
/2/ Majiteľ patentu, ochrannej známky alebo vzorky, prípadne príslušnej prihlášky, môže únijnú prioritu podľa ods. l uplatniť aj, keď jeho ochranné právo už bolo v Slovenskej republike prihlásené, zapísané alebo udelené bez uplatnenia alebo priznania únijnej priority.
/3/ Žiadosti o priznanie únijnej priority, podané pred dňom nadobudnutia účinnosti toh-
-2-
to zákona, ktoré vyhovujú podmienkam ods. 1, sa pokladajú, ak nebolo o nich ešte rozhodnuté, za žiadosti o priznanie priority podľa tohto zákona.
§ 2. Predĺženie trvania ochrannej doby patentov.
/1/ Patenty, ktorých ochranná doba skončila alebo skončí v smysle § 14 patentového zákona v čase po 14. marci 1939, môžu - s výhradou medzitým dobromyseľne nadobudnutých práv tretích osôb - ostať v platnosti aj po uplynutí 15-ročnej doby ochrany, a to až do dňa, ktorý určí vláda nariadením /§ 4 ods. 1/, ak sa zaplatí za každý ďalší započatý rok trvania ochrannej doby nástavný ročný poplatok vo výške pätnásteho ročného poplatku. Na platenie týchto nástavných ročných poplatkov sa vzťahujú obdobne ustanovenia § 114 ods. 7 patentového zákona a § 7 ods. 2 a 3 zákona č. 146/1942 Sl. z.
/2/ Majitelia patentov, ktorých ochranná doba uplynula pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, môžu uplatniť právo podľa ods. 1 do 30. júna 1944.
§ 3.
Obnovenie ochranných známok.
/1/ Ak bola lehota na obnovenie ochrannej známky zameškaná, možno na žiadosť majiteľa, podanú do dvoch rokov po dni, ktorým ochranná známka sa mala obnoviť, povoliť navrátenie do predošlého stavu a známku obnoviť.
/2/ Ak bola lehota na obnovenie ochrannej známky, prihlásenej alebo zapísanej podľa zákona č. 261/1940 Sl. z. v znení vládneho nariadenia č. 241/1942 Sl. z., zameškaná, možno povoliť navrátenie do predošlého stavu a známku obnoviť na
žiadosť majiteľa, podanu do dvoch rokov po dni, ktorým ochranná známka sa mala obnoviť v smysle zákona č. 261/1940 Sl. z. v znení vládneho nariadenia č. 82/1943 Sl. z.
/3/ Žiadosť o navrátenie do predošlého stavu a o obnovu ochrannej známky podľa ods. 1 alebo 2, treba podať príslušnej obchodnej a priemyselnej komore. Navrátenie do predošlého stavu povolí Úrad na ochranu živnostenského vlastníctva, ak sú dané predpoklady podľa ods. 1 alebo 2 a žiadateľ zaplatí za navrátenie do predošlého stavu poplatok Ks 100 v prospech Úradu na ochranu živnostenského vlastníctva.
/4/ Osoby, ktoré dobromyseľne začaly užívať ochrannu známku, ktorej obnova bola zameškaná, a to po jej výmaze z registra, nemožno za to stíhať pre porušenie známkového práva, aj keď bola známka dodatočne obnovená podľa ods. 1 alebo 2. Právo na ďalšie užívanie po dni, kedy obnova známky bola dodatočne zapísaná v známkovom registre, im však neprislúcha.
§ 4.
Skončenie účinnosti mimoriadnych opatrení.
/1/ Deň, ktorým skončia lehoty uvedené v §§ 1 a 2, určí vláda nariadením. Lehota, ktorú vláda určí, nemôže byť kratšia než jeden rok odo dňa vydania príslušného nariadenia.
/2/ Vláda sa zmocňuje, aby nariadením pozbavila účinnosti ustanovenie § 3. Toto ustanovenie nemôže byť pozbavené účinnosti skôr, než do jedného roka odo dňa vydania nariadenia.
§ 5.
Vzájomnosť.
Ustanovenia §§ 1, 2 a 3 platia pre cudzo-
-4-
zemcov len v prípade vzájomnosti. O tom, či sú dané podmienky vzájomnosti, rozhodne Ministerstvo hospodárstva po dohode s Ministerstvom zahraničných vecí.
Diel druhý.
Zmeny patentového zákona.
§ 6.
Novosť.
Ustanovenie § 3 ods. 2 patentového zákona /zákon č. 30/1897 r. z. v znení zákonov č. 305/1919, 252/1922, 26/1933 Sb. z. a n. a č. 146/ 1942 Sl. z. / sa zrušuje a nahradzuje sa týmto ustanovením:
,, /2/ Popísanie vynálezu v uverejnených tlačivách alebo jeho tuzemské zjavné užívanie, verejné vystavenie alebo prevádzanie, ktoré sa zakladá na vynáleze prihlasovateľa alebo jeho právneho predchodcu, považuje sa za preduverej-nenie alebo predužívanie v smysle ods. 1 bod 1 a 2 až po uplynutí 6 mesiacov odo dňa, ktorým sa stalo príslušné preduverejnenie alebo predužívanie. "
§ 7.
Tlačové trovy.
Ustanovenie § 57 ods. 1 patentového zákona sa zrušuje a nahradzuje sa týmto ustanovením:
,, /1/ Ak Úrad na ochranu živnostenského vlastníctva má za to, že prihláška bola riadne podaná a že udelenie patentu nie je vylúčené, vyzve prihlasovateľa, aby v lehote, ktorú súčasne určí, zaplatil trovy za tlač patentového spisu a výkresu, a po ich zaplatení paten-
-5-
tovú prihlášku verejne vyhlásil: v prípade nezaplatenia tlačových trov má sa za to, že prihláška bola odvolaná. Uradom určená lehota na zaplatenie tlačových trov nemôže byť kratšia než 3 mesiace. "
Diel tretí.
Zmena známkového zákona.
§ 8.
Platenie poplatkov.
Ustanovenia § 15 známkového zákona /: zákon č. 19/1890 r. z. v znení zákona č. 108/1895, 1913 r. z., č. 471/1919, 261/1921, 31/1929, 27/1933 Sb. z. a n. a č. 261/1940 Sl. z.: / sa zrušuju a nahradzujú sa týmto ustanovením}
,, /1/ Za zápis každej známky treba zaplatiť poplatok Ks 80: z tohto poplatku pripadne Ks 50 tej obchodnej a priemyselnej komore, u ktorej zápis bol vykonaný. Zvyšok Ks 30 odvedie príslušná obchodná a priemyselná komora Úradu na ochranu živnostenského vlastníctva na trovy uverejnenia.
/2/ Cudzozemský prihlasovateľ môže složiť v prospech príslušnej obchodnej a priemyselnej komory, prípadne v prospech Úradu na ochranu živnostenského vlastníctva poplatky podľa príslušných predpisov o ochrane známok aj v zahraničnom peňažnom ústave, určenom podľa dohody o platobnom styku medzi Slovenskou republikou a príslušným cudzím štátom. Zaplatenie sa pokladá za vykonané dňom pripísania platby k dobru Slovenskej národnej banky. "
§ 9.
Dodatočné predkladanie náležitostí.
Za § 16 známkového zákona sa vsúva ďalší
-6-§ 16a tohto znenia:
,, Pre neúplnosť údajov, nedostatok náležitostí alebo príloh, možno žiadosť o zápis alebo obnovu ochrannej známky zamietnuť iba po bezvýslednom uplynutí primeranej lehoty danej na odstránenie uvedených závad. Ak sa nedostatky v určenej lehote odstránia, pokladá sa známka za podanú, prípadne obnovenú dňom, ktorým bol podaný pôvodný návrh. "
Diel štvrtý.
Prechodné a záverečné ustanovenia.
§ 10.
Ustanovenia § 3 ods. 1 patentového zákona v znení § 6 tohto zákona treba použiť i ná patentové prihlášky podané po 14. marci 1939 ale pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona.
§ 11.
Tento zákon nadobuda učinnosť dňom 1. januára 1944: vykoná ho minister hospodárstva so zúčastnenými ministrami.
Dôvodová zpráva.
Doteraz vydanými zákonmi a nariadeniami z oboru živnostenského vlastníctva, ako aj pristúpením k medzinárodným dohodám, bo-ly v Slovenskej republike vytvorené predpoklady pre pravidelné pokračovanie príslušných uradov na základe platných predpisov a bol vytvorený Urad na ochranu živnostenského vlastníctva pri Ministerstve hospodárstva v Bratislave, ktorému prislucha v najväčšej časti rozhodovať o otázkach spadajucich do tohto oboru. Zahájením pokračovania ukázala sa však potreba rôznych prechodných opatrení v dôsledku mimoriadnych vojnových pomerov a tiež niekoľkých zmien platných predpisov, najmä s ohľadom na tuzemského vynalezcu. Opatrenia prechodného rázu boly doteraz vydané len pre uplatnenie unijných priorít, a to nariadením s mocou zákona č. 17/ 1942 Sl. z. a č. 244/1942 Sl. z. s účinnosťou do 31. decembra 1943. Pokračujúca vojna a postupujúce úradné pokračovanie vyžaduju si však, aby tiež v Slovenskej republike, podobne ako v ostatných
-7-
štátoch, bolo prihliadnuté k ťažkostiam vznikajúcim z vojnových pomerov a zákonitou cestou boly učinené predpoklady, aby majiteľom príslušných ochranných práv v tuzemsku a v dôsledku vzájomnosti i v cudzine, nevznikly škody pre prerušený alebo zdĺhavý medzinárodný poštový a platobný styk, nedostatok personálu, zničenie listinného materiálu a pod. Vládny návrh navrhuje preto predĺžiť doterajšie prioritné úľavy, ďalej obsahuje uľavy ohľadom trvania ochrannej doby patentov a obnovovania ochranných známok. Pamätá sa pritom tiež na zaistenie práv nadobudnutých bona fide v medzidobí tretími osobami. Navrhnuté zvýšenie známkového zápisu poplatku je dôsledkom značne zvýšených uverejňovacích nákladov. Návrh navrhuje riešiť tieto otázky cestou zákonitou a keďže ide zo značnej časti o opatrenia vyvolané vojnovými pomeraná, neurčuje konečný deň platnosti prechodných opatrení. Vydanie tohto zákona je odôvodnené tiež tým, že slovenskí príslušníci môžu dosiahnuť obdobné výhody v cudzích štátoch len za predpokladu reciprocity.
K § 1: Slovenská republika pristúpila podľa vyhlášky ministra zahraničných vecí č. 104/1941 Sl. z. k Parížskej unijnej dohode na ochranu živnostenského vlastníctva. V dôsledku toho priznáva Slovenská republika odo dňa 10. mája 1941 požadované únijné priority. Keďže tým vzniklo medzidobie odo dňa 14. marca 1939 až do 10. mája 1941 a po 10. máji 1941 uplatňovaly sa už silne ťažkosti spôsobené vojnovými pomermi, je odôvodnené, aby možnosť požadovania únij-ných priorít bola predlžená a aby sa toto predlženie vzťahovalo aj na prioritné lehoty, ktoré v dobe utvorenia samostatného štátu ešte neuplynuly. Keďže doterajšie mimoriadne opatrenia o prioritách /nar. s mocou zák. č. 17/1942 a č. 244/1942 Sl. z. / sa vzťahujú na priority, ktoré pred 14. marcom 1939 neuplynuly, navrhuje sa v záujme jednotného posudzovania, aby aj terajšou konečnou upravou bol zachovaný ako kritický deň 14. marec 1939.
K § 2: Bývalé československé patenty uplatňuju sa v Slovenskej republike na základe zákona č. 146/1942 Sl. z., pričom doba trvania patentu uplynulá pred 14. marcom 1939 sa započíta do 15 ročnej doby maximálneho trvania patentu. Od roku 1939 až do roku 1942 nemal však majiteľ patentu v Slovenskej republike právnu istotu a bol preto obmedzený pri využitkovaní svojho vynálezu. Už z tej príčiny je odôvodnené, aby mu bola poskytnutá náhrada tým, že sa predlžuje doba ochrany. Okrem toho vojnové pomery ďalekosiahle obmedzuju možnosť exploatácie, ktorá okolnosť viedla už doteraz niektoré štáty k tomu, aby poskytly vynálezcovi náhradu tým, že nezapočítaju dobu trvania vojny do doby trvania patentu. Paragraf 2 odstráni obidve horeuvedené ujmy a zaisťuje mimo toho štátu finančný výnos, pretože práve vekom najstaršie patenty, na ktoré sa toto ustanovenie vzťahuje, vynášajú štátnej pokladnice najvyššie ročné poplatky. Keďže ochranná doba niektorých patentov sa skončila už pred vydaním tohto zákona, umožňuje v týchto prípadoch ods. 2 uplatnenie tohto práva do 30. juna 1944. Výslovne sa však zachovávajú v nechránenom medzidobí v dobrej viere nadobudnuté práva tretích osôb, t. j. takých, ktoré predmet prechodne zaniklého patentu začaly bezelstne užívať alebo dokazovateľne činily k tomu prípravy. Tieto osoby nadobudaju potom voči majiteľovi patentu s restituovanou ochranou po-
-8-
stavenie obdobné tomu, ktoré má predchádzajúci užívateľ podľa § 9 patentového zákona.
K § 3: Zapísané ochranné známky treba obnovovať v desaťročných obdobiach odo dňa pôvodného zápisu. Zameškanie obnovenia má za následok výmaz známky. To isté platí pre ochranné známky zapísané podľa zákona č. 261/1940 Sl. z. v znení vládneho nariadenia č. 241/1942 Sl. z., u ktorých ochranná doba sa počíta odo dňa zápisu bývalej Československej republiky. Učinnosť uvedeného zákona skončila dňa 30. juna 1943. V smysle vládneho nariadenia č. 82/1943 Sl. z. bolo dané pre známky zapísané podľa zákona č. 261/1940 Sl. z. generálne predĺženie obnovovacích lehôt do 31. decembra 1943. S ohľadom na mimoriadne pomery navrhuje sa umožňovať obnovu i v tom prípade, v ktorom obnovovacia lehota bola alebo bude premeškaná, pravda so zreteľom na ustanovenie § 7 zákona č. 108/1893 r. z. /známkové novely/ a za podmienok určených v ods. 3 tohto paragrafu. Odsek 4 upravuje práva tých osôb, ktoré známky užívaly v nechránenom medzidobí a to tak, aby nemohly byť stíhané pre takéto užívanie, pokiaľ sa tak stalo v dobe, v ktorej známka nebola chránená.
K § 4: Vzhľadom na to, že koniec mimoriadnych pomerov nemožno predvídať, navrhuje návrh, aby lehoty uvedené v §§ 1 a 2 boly predĺžené na neurčitý čas a ich koniec určený vládnym nariadením. Obdobný postup sa navrhuje ohľadom platnosti ustanovenia podľa § 3. Keďže nemožno očakávať rýchly návrat do normálnych pomerov, predvída návrh, aby uvedená lehota, prípadne ustanovenia sa skončily najskôr po uplynutí jedneho roku odo dňa vydania príslušného nariadenia.
K § 5. Týmto opatrením sa zaisťuje rovnaké zachádzanie so slovenským prihlasovateľom v cudzích štátoch.
K § 6: Novosť vynálezu sa posudzuje podľa negatívnych znakov, t. j. podľa toho, či sa nezistí shodné uverejnené tlačivo /preduverejnenie, § 3 ods. 1 bod 1 pat. zákona/ alebo v tuzemsku jeho užívanie, verejné vystavenie či predvádzanie /predužívanie, § 3 ods. 1 bod 2 pat. zákona/, ktoré prešlo v známosť pred dobou prihlásenia vynálezu. Pritom nerozhoduje, či uvedené preduverejnenie alebo predužívanie sa stalo samotným vynálezom alebo inou osobou. Je zrejmé, že toto ustanovenie obsahuje tvrdosti, najmä pre vynálezcu menej znalého zákonných predpisov, ktorý sa v dôsledku toho vlastnými článkami o svojom vynáleze alebo jeho predvádzaním môže pripraviť o možnosť docielenia patentovej ochrany. V záujme domácich, ešte menej skusených vynálezcov je, aby toto ustanovenie bolo zmiernené v smysle návrhu. Navrhnutá 6 mesačná lehota shoduje sa s obdobnými lehotami niektorých cudzozemských patentových zákonov a tiež pre medzinárodný charakter agendy zdá sa byť učelnou táto výmera lehoty. Aby všetky v Slovenskej republike podané patentové prihlášky mohly byť jednotne posudzované, navrhuje sa v § 10, aby toto ustanovenie platilo zpätne odo dňa 14. marca 1939.
K § 7: Doterajšie ustanovenie predpisuje, aby trovy za tlač patentového spisu boly platené v prospech Úradu v zákonnej dvojmesačnej nepredĺžiteľnej lehote. S ohľadom na dnešné medzinárodné
-9-
poštové a platobné pomery je dodržanie tohto predpisu prakticky nemožné. Z toho dôvodu navrhuje sa pružnejšie ustanovenie, aby trovy za tlač patentového spisu bolo možno platiť v lehote, ktorú určí Úrad, pričom nemôže určiť lehotu kratšiu ako trojmesačnú. Tým je zabezpečená lehota minimálna, ktorú však Úrad môže vhodne predlžovať podľa stavu medzinárodného poštového a platobného styku.
K § 8: Mimoriadne náklady spojené s povinným uverejňovaním zapísaných ochranných známok, ktoré zaťažuje Úrad na ochranu živnostenského vlastníctva, predstavujú pasívnu položku, keďže podľa zákona pripadá celý zápisný poplatok obchodným a priemyselným ko-morám. Za účelom krytia týchto výloh navrhuje sa prirážka k zápisnému poplatku na úhradu uverejnenia tým spôsobom, že zápisný poplatok sa zvyšuje a zvyšok pripadá Úradu, ktorý hradí uverejňova-cie náklady.
Spôsob platenia poplatku z cudziny je prevzatý z § 15 platného známkového zákona v znení § 8 zákona č. 261/1940 Sl. z. Ustanovenie toto sa prispôsobuje súčasne zneniu obdobného ustanovenia § 11 zákona č. 146/1942 Sl. z. o patentoch, ktoré ustanovenie sa medzitým vžilo.
K § 9: Ako patentový zákon, tak aj známkový uplatňovací a a patentový uplatňovací zákon obsahujú ustanovenia, aby stránkam nevznikla ujma z dodatočného splnenia náležitostí predpísaných pre známkové a patentové prihlášky. Vojnové pomery, poštové a pla-tobné ťažkosti spôsobujú v zvýšenom rozsahu, že stránky môžu spl-niť všetky zákonné predpisy a najmä včasné platenie poplatkov iba s veľkým oneskorením a keďže všetky ostatné normy v tomto smere obsahujú už príslušné úľavy, vyhovuje návrh požiadavke spravodlivosti, ako aj požiadavke po jednotnosti pokračovaní tým, že doplňuje v tomto smere aj obecný známkový zákon.
K §§ 10 a 11: Začiatok učinnosti tohto zákona navrhuje sa na deň 1. januára 1944, aby nevznikla medzera u lehôt, ktoré boly doteraz už predlžované vládnymi nariadeniami, ktorých učinnosť končí dňom 31. decembra 1943. Len u § 6 navrhuje sa začiatok účinnosti odo dňa 14. marca 1939 a to v záujme jednotného pokračovania u všetkých Slovenskej republike podaných prihlášok tak, ako to bolo už odôvodnené v § 6.
Z vykonávania navrhovaného zákona nevzniknú pre štátnu pokladnicu nové výdavky. Naopak z predlženia ochrannej doby patentov, zo zvýšenia zápisného poplatku z ochranných známok a z obnovenia ochranných známok možno očakávať pre štátnu pokladnicu zvýšený príjem; jeho výšku nemožno však predom odhadnúť, pretože závisí od počtu predĺžených patentov a zapísaných ochranných známok.
Želaním vlády je, aby vládny návrh bol pridelený na prerokovanie výboru ústavnoprávnemu a výboru národohospodárskemu.
Dr. Vojtech Tuka v. r.,
predseda vlády a minister zahraničných vecí.
Dr. Gejza Medrický v. r.,
minister hospodárstva.