Snem Slovenskej republiky 1943
I. volebné obdobie. 10. zasadanie.
852
Zpráva
ústavnoprávneho výboru
o návrhu poslanca Dr. Františka Orlického a spoločníkov na vydanie zákona, ktorým sa menia a doplňujú právne predpisy o advokátoch a verejných notároch /tlač 809/.
Predložený návrh zákona má dva základné ciele:
I. vyhovujúcimi ustanoveniami upraviť zriadenie a účinkovanie Penzijného pomocného fondu advokátov a verejných notárov,
II. normatívnou cestou zmocniť vládu na vydanie novej sadzby pre výkony advokátov a verejných notárov.
I.
Zákonom č. 144/1936 Sb. z. a n. a opatrením Stáleho výboru č. 285/1938 Sb. z. a n. boly zmocnené advokátske a verejnonotárske komory usnášať sa o zaopatrení advokátov a kandidátov advokácie resp. verejných notárov a kandidátov verejného notárstva v invalidite a starobe, a to zriadením vlastného ústavu pre jednu alebo niekoľko komôr, alebo hromadným prístupom ku zriadenému už ústavu poisťovaciemu.
Praktická potreba vyžaduje novelizovať uvedené ustanovenia tak, aby spomenuté zákonné zmocnenie mohlo byť vykonané zriadením jednotného Penzijného pomocného fondu pre celé štátne územie, a to pre advokátov pri Advokátskej komore v Bratislave a pre verejných notárov pri Verejnonotárskej komore v Bratislave. Takto sa dosiahne vytýčený účel najjednoduchším a najúspornejším riešením. Sústredenie zaručuje väčšie finančné možnosti, jednotnosť a jednoduchú manipuláciu.
-2-
Ustanovenia navrhovaného zákona upravujú podmienky členstva v Penzijnom pomocnom fonde advokátov resp. verejných notárov a nároky plynúce z členstva rozdeľujú na štyri kategórie. Ide tu najmä o nárok na 1/ dôchodok invalidný, 2/ dôchodok starobný, 5/ dôchodok vdovský a konečne 4/ na dôchodok sirotský a na výchovné.
Príjmy Fondu plynú z pravidelných členských príspevkov, event. z dodatočných členských príspevkov a z iných príjmov /ako sú dary, odkazy, venovania, atď. /.
Zriadenie Pomocného penzijného fondu advokátov a verejných notárov na právnom základe svojpomoci znamená značnú sociálnu vymoženosť pre príslušníkov advokátskeho a verejnonotárskeho povolania, ktorá v plnej miere vyhovuje aj sociálnej tendencii nášho zákonodarstva. Preto ústavnoprávny výbor s radosťou vítal predložený iniciatívny návrh ako celok a previedol na ňom iba opravy špeciálnej povahy.
Pôvodný § 8. ktorý mal za určitých podmienok zaistiť zákonný nárok na vdovský dôchodok aj rozlúčenej manželke, výbor vynechal so zreteľom na to, že takýto nárok ani v predpisoch platných pre penzijné poistenie štátnych zamestnancov nie je uzákonený.
V novom § 8 podrobnejšími ustanoveniami sa vymedzily právne podmienky nároku na. sirotský dôchodok a na výchovné, a to analogicky s právnymi predpismi platnými pre deti štátnych zamestnancov.
V novom § 18 sa vyslovily zásady, podľa ktorých rozhodujú spoločné výbory advokátskych komôr o niektorých otázkach v navrhovanom zákone uvedených. Podľa tohto nového ustanovenia výbory advokátskych komôr sa usnášajú na spoločnom zasadnutí, a to väčšinou hlasov prítomných. Na spoločnom zasadnutí predsedá a spoločné zasadnutie svoláva predseda Advokátskej komory v Bratislave.
II.
Vydanie novej sadzby pre výkony advokátov a verejných notárov je odôvodnené v prvom rade skutočnosťou, že mnoho položiek doterajších sadzieb a ustanovení s nimi súvisiacich nie je v súlade s povahou a významom dotyčného advokátskeho resp. verejnonotárskeho úkonu. Preto už dávnejšie sa uvažovalo o príslušných legislatívnych zmenách. Z ďalšej oprávnenej námietke oproti doterajšej sadz-
-3-
be zavdávajú podnet terajšie hospodárske pomery a všeobecné zvýšenie cenovej hladiny životných potrieb.
Pôvodné ustanovenie iniciatívneho návrhu sverovalo vydanie novej sadzby do pôsobnosti ministra pravosúdia, avšak výbor považoval za účelnejšie neodchyľovať sa v danom smere od doterajšieho právneho stavu a preto ponechal vydanie sadzby v právomoci vlády.
Ústavnoprávny výbor odporúča slávnemu Snemu predložený návrh zákona na prijatie.
V Bratislave 7. decembra 1943.
Dr. Karol Mederly v. r.,
predseda.
Dr. Anton Hudec v. r.,
zpravodajca.
Zpráva
rozpočtového výboru.
Rozpočtový výbor pri prerokovaní predloženého iniciatívneho návrhu obmedzil sa najmä na preskúmanie ustanovení § 16 resp. § 22, ktoré zaisťujú určité finančné výhody a úľavy Penzijnému pomocnému fondu advokátov a verejných notárov.
Ustanovenia § 16 ods. 2 a 3 o poplatkových výhodách Penzijného pomocného fondu ponechal výbor nedotknuté, avšak škrtol v tomto paragrafe celý ods. 4 a prepracoval ods. 1 ako aj pôvodný ods. 5.
Škrtnutý ods. 4 mal zaručiť poplatkové oslobodenie pre prevody, odkazy a venovania v prospech Fondu. K vynechaniu tohto ustanovenia došlo z dôvodu zvýšenej ochrany finančných záujmov štátu, lebo terajšie značné výdavky štátnej pokladnice, zapríčinené najmä stavom brannej pohotovosti štátu, vyžadujú čo najprísnejšie obmedzenie daňových a poplatkových výhod.
Pôvodné ustanovenie ods. 1 predmetného paragrafu v otázke úľav na priamych daniach odkazovalo na iné predpisy, v ktorých sú príslušné finančné úľavy špecializované. Rozpočtový výbor nahradil tento odkaz všeobecným a každú pochybnosť vylučujúcim ustanovením, podľa ktorého Penzijnému pomocnému fondu patria ohľadom priamych daní všetky výhody, úľavy a výnimky v tej miere, v akej ich prizná-
-4-
vajú platné právne predpisy nositeľom verejnoprávneho sociálneho poistenia.
Pôvodné ustanovenie ods. 5 citovaného paragrafu malo zaistiť zaplateným pravidelným i dodatočným členským príspevkom ako aj zákupom každého druhu výhodu odpočítania od dane zárobkovej. Rozpočtový výbor so zreteľom na právnu povahu všeobecnej zárobkovej dane, ktorá zpravidla nepripúšťa takéto srážky, priznal výhodu odpočítateľnosti iba pri dani dôchodkovej, avšak túto výhodu neobmedzil nijakou maximálnou hranicou. Nepovinné zákupy nárokov boly pritom - so zreteľom na finančné záujmy štátu - z predmetnej výhody vylúčené.
Rozpočtový výbor odporúča slávnemu Snemu predloženú osnovu v upravenom znení uzákoniť.
V Bratislave 5. novembra 1943.
Dr. Eugen Filkorn v. r.,
predseda.
Vladimír Moravčík v. r.,
zpravodajca.
Zákon
zo dňa.............. 1943,
ktorým sa menia a doplňujú právne predpisy o advokátoch a verejných notároch.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
Diel prvý.
Predpisy o advokátoch.
Hlava I.
§ 1.
Ustanovenie § 21 bodu 8 zák. čl. XXXIV/1874 o advokátskom poriadku v znení zákona č. 144/1936 Sb. z. a n., sa mení takto:
"8. usnášanie sa o zaopatrení advokátov v invalidite a starobe, ako i vdov a sirôt po advokátoch.
Hlava II.
§ 2.
/1/ Pri Advokátskej komore v Bratislave zriaďuje sa Penzijný pomocný fond advokátov /v ďalšom texte "Fond"/, ktorého členmi sú všetci advokáti, zapísaní do soznamu advokátov v Slovenskej republike. Advokáti, ktorí v deň nadobudnutia účinnosti tohto zákona prekročili 60. rok, stanú sa členmi Fondu len v prípade, ak zaplatia Fondu zákupné, ktoré určia výbory advokátskych komôr.
/2/ Fond je právnickou osobou
§ 3.
Cieľom Fondu je poskytovať:
1/ invalidný dôchodok,
2/ starobný dôchodok,
3/ vdovský dôchodok,
4/ sirotský dôchodok a výchovné.
§ 4.
Advokát po 5 ročnom členstve má nárok:
a/ na invalidný dôchodok, ak je vymazaný zo soznamu advokátov pre nespôsobilosť na výkon advokátskeho povolania a táto nespôsobilosť nebola zapríčinená úmyselne, alebo následkom odsúdenia súdom za zločin,
b/ na starobný dôchodok, ak dovŕšil 65. rok a dobrovoľne sa vzdal výkonu advokátskeho povolania.
§ 5.
Nárok na invalidný dôchodok podľa § 4 písm. a/ sa začína dňom straty spôsobilosti na výkon povolania a končí sa smrťou dôchodcu, prípadne zánikom nespôsobilosti na výkon povolania.
§ 6.
Výšku invalidného a starobného dôchodku určujú výbory advokátskych komôr. Usnesenie výborov podlieha schváleniu ministra pravosúdia.
§ 7.
/1/ Nárok na vdovský dôchodok prislúcha vdove po zomrelom členovi Fondu.
/2/ Nárok na vdovský dôchodok nemá vdova:
a/ ak zomrelý manžel nemal nárok na invalidný alebo starobný dôchodok,
b/ ak manželstvo bolo uzavreté po dovŕšení 50. roku advokáta,
c/ ak ovdovela pred uplynutím jedného roku odo dňa uzavretia sňatku a smrť manžela nenastala následkom úrazu po sňatku utrpeného, ani z manželstva potomok sa nenarodil,
d/ ak smrť alebo predchádzajúca invalidita bola zapríčinená úmyselnou vinou vdovy,
zistenou trestným súdom,
e/ ak sa znovu vydá.
§ 8.
/1/ Nárok na sirotský dôchodok a výchovné prislúcha každému nezletilému dieťaťu po zomrelom advokátovi, ktoré nie je zaopatrené, ak zomrelý otec mal už nárok na invalidný alebo starobný dôchodok.
/2/ Nárok na sirotský dôchodok a výchovné patrí aj po dovŕšení 21. roku,
a/ ak dieťa študuje na vysokej škole, a to až do 24. roku;
b/ ak dieťa pre trvalú duševnú alebo telesnú chorobu na akýkoľvek zárobok je neschopné.
§ 9.
Výšku vdovského dôchodku, ako aj sirotského dôchodku a výchovného určujú výbory advokátskych komôr. Usnesenie výborov podlieha schváleniu ministra pravosúdia.
§ 10.
/1/ Dôchodky podľa tohto zákona vyplácajú sa dôchodcom, prípadne ich zákonným zástupcom v mesačných sumách vopred, počínajúc l. dňom mesiaca po vzniku skutočnosti, ktorá zakladá nárok na dôchodok. Ak táto skutočnosť vznikla 1. dňa mesiaca, vzniká nárok týmto dňom.
/2/ K žiadosti o priznanie dôchodkov, uvedených v tomto zákone, treba pripojiť doklady, osvedčujúce skutočnosti, následkom ktorých nárok vznikol.
/3/ Nespôsobilosť na výkon povolania podľa § 4 písm. a/ z dôvodov zdravotných má dosvedčiť úradný lekár. Správa Fondu môže požiadať Lekársku komoru o odborné preskúmanie lekárskeho svedectva.
§ 11.
Príjmy Fondu sú:
a/ pravidelné členské príspevky,
b/ dodatočné členské príspevky,
c/ iné príjmy.
§ 12.
/1/ Každý člen Fondu je povinný platiť Fondu pravidelné a prípadne aj dodatočné členské príspevky.
/2/ Výšku pravidelných členských príspevkov do Fondu, ako aj spôsob ich platenia určujú výbory advokátskych komôr. Usnesenie výborov podlieha schváleniu ministra pravosúdia.
/3/ Dodatočné členské príspevky určujú výbory advokátskych komôr na ten rok, v ktorom príjmy, uvedené v § 11 písm. a/ a c/, nepostačujú na úhradu riadnych výdavkov Fondu, a to percentuálnou sadzbou zo základu všeobecnej zárobkovej dane v poslednom daňovom období.
/4/ Za oneskorené členské príspevky /ods. 1 až 3/ vyrubujú sa 5 % úroky z oneskorenia.
/5/ Neospravedlnené oneskorené platenie alebo nevyrovnanie členských príspevkov /ods. 1 až 3/ je disciplinárnym prečinom.
§ 13.
/1/ Každý člen môže si zakúpiť 5 ročné členské nároky sumou, ktorú určia výbory advokátskych komôr.
/2/ Zákup podľa ods. 1 je povinný pre každého advokáta, ktorý v deň nadobudnutia účinnosti tohto zákona prekročil 40. rok.
/3/ O možnosti a podmienkach iných záku-pov rozhodujú výbory advokátskych komôr.
§ 14.
/1/ Správu Fondu obstaráva Advokátska komora v Bratislave podľa smerníc, ktoré určia
výbory advokátskych komôr.
/2/ O rozpočte a o priznaní všetkých dôchodkov podľa tohto zákona rozhodujú výbory advokátskych komôr,
/3/ V odôvodnených prípadoch výbory advokátskych komôr môžu povoliť na žiadosť výplatu dôchodkov v tomto zákone uvedených aj z milosti, a to až do odvolania.
/4/ Výbory advokátskych komôr v prípadoch zvlášť odôvodnených môžu udeliť členom Fondu, ako aj vdovám a deťom po členoch aj mimoriadnu podporu, a to v sume jednorazovej, alebo v inej forme.
§ 15.
/1/ Pravidelné a dodatočné členské príspevky ako aj povinné zákupy vyberá príslušná advokátska komora tak, ako príspevky komorné a odvádza ich Fondu.
/2/ Výkazy nedoplatkov na pravidelných a dodatočných členských príspevkoch, ako aj na po-vinných zákupoch, ktoré vystaví a opatrí doložkou vykonateľnosti predseda advokátskej komory, sú vykonateľné súdnou exekúciou.
§ 16.
/1/ Fondu patria všetky výhody, úľavy a výnimky ohľadom priamych daní, ktoré zákon o priamych daniach a iné právne predpisy poskytujú nositeľom verejnoprávneho sociálneho poistenia.
/2/ Všetky úkony a listiny, ktoré sú potrebné na založenie, upravenie a prejednanie právnych pomerov medzi Fondom s jednej, - a úradmi ako aj poistencami s druhej strany, taktiež pokračovanie v poisťovacom súdnictve, ako aj knihy a zápisy tohto Fondu sú oslobodené od kolkov, poplatkov a dávok.
/3/ Ustanovenie § 6 zákona č. 76/1938 Sb.
z. a n. o poplatkovom ekvivalente platí aj pre Fond.
/4/ Zaplatené pravidelné a dodatočné členské príspevky, ako aj povinné zákupy nárokov podľa tohto zákona sú odpočítateľnými položkami pri dani dôchodkovej.
§ 17.
O zabavení, zaistení, postúpení alebo dobrovoľnom daní do zálohu dôchodkov, pochádzajúcich z Fondu, platia ustanovenia § 2 zákona č. 84/1942 Sl. z.
§ 18.
Výbory advokátskych komôr podľa tohto zákona sa usnášajú na spoločnom zasadnutí, a to väčšinou hlasov prítomných. Na spoločnom zasad-nutí predsedá a spoločné zasadnutie svoláva predseda Advokátskej komory v Bratislave.
Hlava III.
§ 19.
/1/ Vláda sa zmocňuje, aby po vypočutí advokátskych komôr nariadením vydala a vyhlá-sila sadzbu pre výkony advokátov.
/2/ Vládnym nariadením č. 95/1923 Sb. z, a n, upravená sadzba pre výkony advokátov a ich kancelárií stráca účinnosť dňom vyhlásenia sadzby vydanej podľa ods. 1.
Diel druhý.
Predpisy o verejných notároch.
Hlava IV.
§ 20.
Ustanovenie § 4 opatrenia Stáleho výboru o verejnonotárskych komorách a o verejných notároch č. 285/1938 Sb. z. a n. sa mení takto:
"Správny výbor verejnonotárskych komôr je oprávnený usnášať sa o zaopatrení verejných notárov v invalidite a starobe, ako i vdov a
sirôt po verejných notároch. "
Hlava V.
§ 21.
/1/ Pri Verejnonotárskej komore v Bratislave zriaďuje sa Penzijný pomocný fond verejných notárov, ktorého členmi sú všetci verejní notári, zapísaní do soznamu verejných notárov v Slovenskej republike. Verejní notári, ktorí v deň nadobudnutia účinnosti tohto zákona prekročili 60. rok, stanú sa členmi tohto fondu len v prípade, ak zaplatia zákupné určené Správnym výborom verejnonotárskych komôr.
/2/ Penzijný pomocný fond verejných notárov je právnickou osobou.
§ 22.
Ustanovenia §§ 3-18 platia primerane aj pre verejných notárov a pre Penzijný pomocný fond verejných notárov.
Hlava VI.
§ 23.
/1/ Vláda sa zmocňuje, aby po vypočutí Správneho výboru verejnonotárskych komôr nariadením vydala a vyhlásila sadzbu pre výkony verejných notárov.
/2/ Vládnym nariadením č. 102/1923 Sb. z. a n, upravená sadzba o poplatkoch verejných no-tárov stráca účinnosť dňom vyhlásenia sadzby vydanej podľa ods. 1.
Diel tretí.
Záverečné ustanovenie.
§ 24.
Tento zákon vykoná vláda.