Snem Slovenskej republiky 1943
I. volebné obdobie. 10. zasadanie.
854
Zpráva
národohospodárskeho a rozpočtového výboru
o vládnom návrhu zákona o zmocnení ministra financií na preberanie pohľadávok z platobného styku slovensko-nemeckého a na opatrenia s tým spojené /tlač 841/.
Po vzniku samostatného slovenského štátu jednou z najhlavnejších starostí jeho Vlády i Snemu bolo udržať v nerušenom chode hospodársky život nového štátu, lebo vyriešenie tejto otázky bolo popri správnom usporiadaní politických pomerov vnútroštátnych i zahraničných nevyhnuteľným predpokladom jeho existencie. Bolo preto samozrejmým postulátom hospodárskej politiky slovenského štátu zachovať všetky obchodné spojenia s cudzinou, postaviť ich čo najskôr na samostatný normatívny základ, podľa možnosti ich prehĺbiť, aby obchod a priemysel na Slovensku boly čo najviac zintenzívnené. Našim najprednejším partnerom na poli medzinárodného obchodu je od prvopočiatku Veľkonemecká ríša, s ktorou sme už 22. marca 1939 uzavreli platobnú dohodu a dňa 22. júna 1939 obchodnú smluvu. Tieto medzištátne dohovory, - pravda, so zreteľom na meniace sa pomery, patrične zmenené alebo doplnené, - sú dosial základom našich hospodárskych stykov s Veľkonemeckou ríšou.
Na začiatku vyvíjal sa tak obchodný, ako i platobný styk s Nemeckom nerušene, i keď volumen vzájomnej výmeny tovaru rýchlo rástol. Ťažkosti sa dostavily na poli platobného styku v tej chvíli, keď Nemecko v záujme ďalšieho vedenia vojny muselo čím ďalej, tým väčšmi orientovať svoju výrobu k udržaniu a zvýšeniu svojej vo-
-2-
jennej potencie a muselo zanedbávať tak výrobu statkov, určených pre vývoz. Konkrétne sa javily tieto ťažkosti v predlžovaní výplatnej lehoty pre slovenského vývozcu nad mieru pre neho ešte únosnú, čím - pravda - boly ohrozené možnosti ďalšieho vývozu do Nemecka. Tieto ťažkosti odstraňovala pôvodne Slovenská národná banka tak, že počínajúc aprílom 1941 vyplácala slovenských exportérov čiastočne zo svojich prostriedkov preberaním ich markových pohľadávok na nostro. Keď v máji toho roku dosiahla takto pohľadávka Slovenskej národnej banky z tohto titulu 700 miliónov Ks, zodpovedné miesta slovenské po dohode s nemeckými vládnymi miestami uznaly, že Slovenská národná banka nemôže ďalej pokračovať v tejto politike, ak nemá byť ňou ohrozená stálosť našej meny a že práve tento zreteľ vyžaduje, aby starostlivosť o ďalšie umožnenie hladkého priebehu slovensko-nemeckého obchodného platobného styku prevzal na seba štát, ktorý môže účinnejšie zmobilizovať na ten cieľ potrebné prostriedky. V dôsledku tejto dohody prijal Snem zákon č. 93/1943 Sl. z., ktorým bol minister financií zmocnený preberať ríšske marky až do výšky Ks 750 miliónov.
Cieľom osnovy zákona, ktorý sa predkladá Snemu na schválenie, je umožniť slovensko-nemecký tovarový a platobný styk na obdobie od 1. októbra 1943 do 30. septembra 1944. To sa má stať za súčinnosti ministra financií, Slovenskej národnej banky a tiež exportérov samých na slovenskej strane a nemeckého vládneho výboru na strane druhej. V akom pomere títo činitelia, participujú na finančných obetiach k tomu potrebných, vidno z dôvodovej zprávy k vládnemu návrhu zákona. Tam uvedené číslice nechcem opakovať, chcem len opraviť tlačovú ohybu v tom smysle, že suma 2 miliardy 380 miliónov Ks predstavuje podiel štátu a nie Slovenskej národnej banky.
Obete, ktoré sa žiadajú od štátu na uvedený cieľ, hľadiac na pomery nášho kapitálového trhu, sú vskutku značné. Štát ich bude môcť priniesť bez ohrozenia stálosti meny a prosperity nášho národného hospodárstva len vtedy, ak sa podarí zapojiť do tejto akcie celý náš kapitálový trh a usmerniť ho tak, aby súkromným záujmom nášho národného hospodárstva slúžil len v miere skutočne potrebnej a aby sa vylúčily možnosti akéhokoľvek poskytovania úverov na cie-
—3—
le špekulačné.
Osnova dáva preto ministrovi financií ďalekosiahle plné moci tým cieľom, aby jednak mohol podrobiť dozoru poskytovanie úveru i tam, kde to nepodlieha právomoci Slovenskej národnej banky /§ 12/, ďalej môže dirigovať finančné prebytky kapitálových sberní, za ktoré sa popri peňažných podnikoch vyhlasujú i sociálne poisťujúce ú-stavy a súkromné poisťovne, buď do Poštovej sporiteľne alebo do Slovenskej hypotečnej a komunálnej banky /§ 11/ a konečne bude môcť minister financií predpísať týmto sberniam i to, akú sumu majú požičať štátu na ciele uvedené v osnove zákona /§ 10/. Pravda, aby minister financií mohol túto činnosť vykonávať, musí mať možnosť vykonávať revíziu i v tých kapitálových sberniach, ktoré dosiaľ jeho revízii nepodliehaly /§ 14/.
Keď menom rozpočtového a národohospodárskeho výboru odporúčam osnovu slávnemu Snemu na prijatie, dávam výraz presvedčeniu, že jednak bude možno mimoriadne finančné obete, ktoré sa majú uložiť týmto zákonom štátu a národnému hospodárstvu slovenskému, pri účinnej a úprimnej spolupráci všetkých našich hospodárskych činiteľov priniesť bez toho, aby sa tým ohrozily zdravé základy a ďalší vývoj súkromného podnikania na Slovensku, jednak že pán minister financií bude nové bremeno rozdeľovať spravodlivo a úmerne, majúc vždy pred očami práve spomenutý postulát zachovania predpokladov existencie a vývoja nášho národného hospodárstva.
V Bratislave 13. decembra 1943.
Dr. Eugen Filkorn v. r.,
predseda.
Dr. Jozef Fundárek v. r.,
zpravodajca
národohospodárskeho výboru.
Dr. Ing. Peter Zaťko v. r.,
zpravodajca
rozpočtového výboru.
Zákon
zo dňa ............... 1943
o zmocnení ministra financií na preberanie pohľadávok z platobného styku slovensko-nemeckého a na opatrenia s tým spojené.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
§ 1.
Minister financií sa zmocňuje, aby z platobného styku slovensko-nemeckého odkupoval ríšske marky od Slovenskej národnej banky až do výšky 1. 260, 000. 000 Ks.
§ 2.
Minister financií sa zmocňuje, aby ríšske marky získané štátnymi podnikmi ponechal u týchto podnikov ako súčiastku podnikového majetku v ríšskych markách až do výšky 200,000.000 Ks.
§ 3.
Minister financií sa zmocňuje, aby zo štátnych prostriedkov až do výšky 400,000.000 Ks preddavkove vyplácal cez slovensko-nemecký clearing zasielané:
a/ poukazy úspor robotníkov, pracujúcich v Nemeckej ríši,
b/ poukazy nemeckých ríšskych nemocenských pokladníc za liečenie robotníkov písm. a/ a ich rodinných príslušníkov v Slovenskej republike,
c/ poukazy rent a odškodného za úrazy a smrteľné prípady robotníkov pracujúcich v Nemeckej ríši.
§ 4.
/1/ Minister financií sa zmocňuje, aby prostriedky potrebné podľa §§ 1 a 3, nakoľko
ich nebude môcť uhradiť z prostriedkov podľa § 5 alebo z výťažku majetkových, hodnôt uvedených v § 6 ods. 1 písm. b/ určených pre vyrovnanie platobnej bilancie, poťažne z riadnych štátnych príjmov, obstaral úverom.
/2/Pokladničné poukážky vydané podľa ods. 1 možno použiť na úhradu nárokov niektorých tuzemských príjemcov úhrad z Nemeckej ríše podľa opatrenia Slovenskej národnej banky.
§ 5.
Poštová sporiteľňa je povinná požičať prostriedky uložené u nej podľa vládneho naria-denia č. 145/1943 Sl. z. ministrovi financií na ciele uvedené v § 1.
§ 6.
/1/ Minister financií sa zmocňuje, aby štátne hotovosti v ríšskych markách použil
a/ na nákupy pre štátnu správu a štátne podniky,
b/ na zaplatenie majetkových hodnôt, ktoré podľa medzištátnych ujednaní majú byť použité ako úhradové prostriedky pre Slovensko-nemecký platobný styk.
/2/ Nakoľko by štátne hotovosti v ríšskych markách nedostačovaly na ciele uvedené v ods. 1, môže minister financií zadovážiť hotovo-sti v ríšskych markách od Slovenskej národnej banky.
/3/ Úrok a úmor dlhu podľa ods. 2 zaistí sa každoročne v štátnom rozpočte sumou rovnajúcou sa 1/10 skutočne použitých prostriedkov, počínajúc rokom nasledujúcim po roku, v ktorom sa prostriedky použily,
§ 7.
/1/ Minister financií sa zmocňuje, aby a/ majetkové hodnoty nadobudnuté podľa § 6 ods. 1 písm. b/ odpredal spôsobom a v čase
čo najvhodnejšom a výnos použil na ciele uvedené v § 1,
b/ vo verejnom záujme konal platby v ríšskych markách, vykonané platby podľa potreby buď vykompenzoval, buď urobil príslušné opatrenia na zaistenie protihodnoty platby v slovenských korunách,
c/ majetkové hodnoty psím. a spravoval až do ich odpredania.
/2/ Majetkové hodnoty nadobudnuté podľa § 6 ods. 1 písm. b/ môžu sa v prípadoch osobitného zreteľa hodných ponechať vo vlastníctve štátu.
§ 8.
Ak ríšske marky získané na účet štátnej správy boly použité na nákupy pre správy štátnych podnikov, budú tieto prispievať na umore—-nie štátneho dlhu sumou rovnajúcou sa 1/10 celkovej sumy zadaných alebo splnených objednávok pre ten-ktorý podnik, počas 10 rokov, počínajúc rokom, v ktorom bola vyplatená prvá splátka.
§ 9.
/1/ Prípadné rozdiely /straty a zisky/, ktoré vzniknú podľa § 7 ods. 1 písm. a/ a b/, vyúčtujú sa na Všeobecnú pokladničnú správu.
/2/ Trovy spojené so správou majetkových hodnôt § 7 ods. 1 písm. c/, nakoľko výnos týchto hodnôt na ich krytie nestačí, zaťažujú Všeobecnú pokladničnú správu.
§ 10.
Kapitálové sberne, /a to peňažné ústavy, sociálne poisťujúce ústavy a súkromné poisťovne/ sú povinné zúčastniť sa na poskytnutí úveru štátu v rozsahu, ktorý určí minister financií v rámci potrieb stanovených v §§ 1 a 3. Tento rozsah možno určiť všeobecne pre tú-ktorú
skupinu sberní, alebo osobitne pre každú kapitálovú sberňu so zreteľom na jej /ich/ likviditu a na naliehavé potreby súkromného hospodárstva.
§ 11.
Minister financií môže po vypočutí Poradného a smierčieho sboru vo veciach peňažníctva a úverníctva /zák, č. 135/1941 Sl. z. / nariadiť, že kapitálové sberne sú povinné ukladať časť svojich pohotových prostriedkov u Poštovej sporiteľne alebo u Slovenskej hypotečnej a komunálnej banky, pri čom sa musí postarať o primerané úrokovanie uložených peňazí.
§ 12.
Minister financií sa zmocňuje, aby usmernil a podrobil kontrole poskytovanie úverov sociálnymi poisťujúcimi ústavmi a poisťovňami.
§ 13.
Kapitálové sberne sú povinné sa starať o usporiadanosť kapitálového trhu a svoju činnosť v tomto smere vykonávať v súlade s intervenčnou činnosťou Slovenskej hypotečnej a komunálnej banky.
§ 14.
Cieľom určenia a zachovania povinností podľa §§ 10 až 13 Ministerstvo financií môže prostredníctvom Revízneho odboru Slovenskej národnej banky vykonať revíziu aj v tých kapitálových sberniach, ktoré nie sú podrobené jeho dozoru, alebo ktoré sú revidované iným orgánom.
§ 15.
/1/ Kto zaviní, že nebude splnená povinnosť predpísaná ministrom financií podľa §§ 10 až 12, alebo že sa znemožní nazrieť do obchodných /účtovných/ kníh a dokladov podľa § 14,
spácha, ak nejde o čin prísnejšie trestný, priestupok, ktorý tresce okresný /štátny policajný/ úrad zatvorením do 2 mesiacov, alebo peňažným trestom do Ks 100.000. Za nevymožiteľný peňažný trest treba uložiť náhradný trest zatvorenia do 2 mesiacov.
/2/ Priestupky podľa ods. 1 stíhajú sa len na návrh Ministerstva financií.
/3/ Presunúť platenie peňažných trestov uložených podľa ods. 1 na kapitálovú sberňu sa zakazuje. Ujednania tomu odporujúce sú neplatné.
§ 16.
Zákony č. 48/1942 a č. 53/1943 Sl. z., ako i ustanovenia čl. XV. písm. d/ zákona č. 1/1943 Sl. z. sa zrušujú.
§ 17.
Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vy-hlásenia: vykoná ho minister financií so zúčastnenými ministrami.