Snem Slovenskej republiky 1943
I. volebné obdobie. 10. zasadanie.
855.
Zpráva
národohospodárskeho, sociálneho a zdravotného a rozpočtového výboru
o vládnom návrhu zákona o zmene niektorých ustanovení zákona o priamych daniach (tlač 846).
Snem Slovenskej republiky na 120. zasadnutí v roku 1943 usniesol sa požiadať vládu o podanie návrhu zákona, ktorými by sa dnešným pomerom primerane zvýšilo nezdaniteľné minimum pri dani dôchodkovej. Vláda vyhovujúc tomuto želaniu Snemu predložila vládny návrh zákona o zmene niektorých ustanovení zákona o priamych daniach na uzákonenie.
Predmetnou osnovou výbory národohospodársky, sociálny a zdravotný a rozpočtový zaoberaly sa na spoločnom zasadnutí 17. decembra 1943.
Vládny návrh má tri články, z ktorých článok prvý rieši meritórne otázku úpravy nezdaniteľného minima pri dani dôchodkovej, článok druhý a tretí obsahuje záverečné ustanovenia zákona.
Zmena ustanovení zákona o priamych daniach, ktoré bezprostredne riešia otázku nezdaniteľného minima, a to § 3 pre riadnu sadzbu dane a §§ 30 a 31 pre srážkovú sadzbu, nutne vyžaduje, aby aj ostatné v ustanoveniach o dani dôchodkovej určené číselné hranice boly vhodne prispôsobené, pokiaľ svojím obsahom a určením sú ustanoveniam o nezdaniteľnom minime príbuzné a stoja k ním v priamej alebo nepriamej súvislosti.
Všetky zvýšenia navrhované v osnove sú dnešnými cenovými pomermi a sociálnymi ohľadmi plne odôvodnené. Znamenajú však pritom pre štátnu pokladnicu citeľný úbytok na štátnych príjmoch. Zvýšením doterajších číselných hraníc v § 3 zákona o priamych daniach zo 7. 000 Ks na 12. 000 Ks, z 8. 200 Ks na 13. 500 Ks, z 9. 200 Ks na 15. 000 Ks, z 11. 000 Ks na 17. 000 Ks, nastane podľa stavu daňového roku 1943 úbytok v počte daňovníkov pri dani dôchodkovej o 45. 316 (z celkového' počtu daňovníkov 168. 955), pri brannom príspevku o 11. 528. Na výnose dane dôchodkovej činí tento úbytok 17, 925. 990 Ks a na brannom príspevku 348. 265 Ks, čo činí spolu úbytok 18, 274. 255 Ks.
Zvýšením doterajších najnižších hraníc podľa § 30 zákona o priamych daniach, nastane úbytok na výnose dane sumou 21, 964. 510 Ks a na brannom príspevku sumou 420. 345 Ks., čo činí spolu úbytok 22, 384. 855 Ks.
Spomenuté úbytky 22, 384. 855 Ks a 18, 274. 255 Ks činia pri riadnej daňovej sadzbe spolu 40, 659. 110 Ks, ktorá suma sa ešte zvýši o úbytky, ktoré nastanú následkom doplnkov, navrhovaných spoločným zasadnutím národohospodárskeho, sociálneho a zdravotného' a rozpočtového výboru k § 2 a k § 7 zákona o priamych daniach
2
a v dôsledku zvýšenia hraníc určených v §§ 19, 20, 21, v § 30 ods. 3, v §§ 31, 32, 34, 35, 36, v § 57 ods. 3, v § 105 ods. 2 a v § 174 č. 10 zákona o priamych daniach, ktoré úbytky — pravda — nie sú už tak podstatné, ako horeuvedené a možno ich odhadnúť najvyššie na 5—7 miliónov Ks, takže celkový úbytok na výnose. daní by činil okrúhle asi 47 miliónov Ks.
Spomenutému úbytku na výnose dane však zodpovedá, ako bolo vyššie uvedené, úbytok na počte daňovníkov asi o 45. 316 položiek pri riadnej daňovej sadzbe. To znamená pre jednotlivé vyrubovacie úrady pb'dstaitné odbremenenie personálu od badateľnej agendy, s čím je spojená zároveň aj výhoda, že sa tento personál bude môcť dôkladnejšie zaoberať väčšími a výnosnejšími daňovníkmi a že sa aj kvalita jeho práce primerane zvýši. Možno tiež očakávať, že kvalitnejšie a dôkladnejšie spracovanie daňovníkových soznaní k dôchodkovej dani prispeje aj k zvýšeniu daňovej morálky. Ak totiž daňovníci dôjdu k presvedčeniu, že kontrola ich hospodárenia je s daňového hľadiska intenzívnejšia a kvalitnejšia, budú daňové priznania ešte reálnejšie a svedomitejšie vyhotovovane, ako doteraz.
Okrem niektorých menej významnejších meritórnych a štylárnych úprav do-plnily výbory osnovu menovite
a) paragrafom 2 zákona o priamych daniach, v ktorom okruh osôb od dôchodkovej dane oslobodených navrhujú rozšíriť aj na osoby poberajúce dôchodky a dávky z verejnoprávneho úrazového poistenia, pokiaľ ide o takéto dôchodky a dávky;
b) paragrafom 7, v 3. odseku ktorého ide o čiastočné oslobodenie od dane pre mimoriadne dary a podobné bezplatné venovania, ktoré dostávajú zamestnanci od zamestnávateľov v spojitosti so služobným pomerom. Hranica oslobodenia zvyšuje sa tu s Ks 2.000 na Ks 6.000 ročne.
Navrhovaný doplnok k § 2 je odôvodnený z dôvodov sociálnych, lebo hmotné postavenie dôchodcov verejnoprávneho úrazového poistenia, ktorým sa tu daňové oslobodenie priznáva, predmetnú úľavu v plnej miere ospravedlňuje.
Zmena v § 7 ods. 3 je odôvodnená najmä preto, lebo ide tu podľa povahy veci o odmeny za skutočne vykonané mimoriadne práce, ktorými zamestnávateľ odmeňuje svojho zamestnanca a doterajšia hranica oslobodenia od dane s dnešnými hospodárskymi pomermi nie je v súlade.
Výbory národohospodársky, sociálny a zdravotný a rozpočtový odporúčajú slávnemu Snemu osnovu v upravenom znení uzákoniť.
V Bratislave 17. decembra 1943.
Dr. Eugen Filkorn v. r.,
predseda.
Dr. Ján Balko v. r.,
spravodajca národohospodárskeho výboru.
Dr. Roman Fraštia v. r.,
zpravodiajca sociálneho a zdravotného výboru.
Pavol Čarnogurský v. r.,
zpravodajca rozpočtového výboru.
3
Zákon
zo dňa_______________________1943
o zmene niektorých ustanovení zákona o priamych daniach.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
Čl. I.
Ustanovenia §§ 2, 3, 7, 19, 20, 21, 30, 31, 32, 34, 35, 37 a 40 zákona č. 76/1927 Sb. z. a n. v znení zákonov č. 180/1927, 167/ 1930 a 226/1936 Sb. z. a n., vládnych nariadení č. 393/1938 Sb. z. a n. (č. 2/1939 Sb. I. ) a č. 160/1939 Sl. z., ako aj zákonov č. 60/1940, 130/1941, 180/1941, 250/1941, 280/1941, 5/1943 a 135/1943 Sl. z. sa menia a znejú takto:
"§ 2.
Od dôchodkovej dane sú oslobodení:
1. hlavy cudzích štátov a ich sprievod, diplomatickí zástupcovia, poverení u vlády Slovenskej republiky, iné osoby, ktorým podlá medzinárodného práva prislúcha exteritorialita, a konzuli z povolania cudzích štátov i s príslušníkmi svojich rodín, a to zo všetkých dôchodkov okrem dôchodkov z prameňov, menovaných v § 1 č. 2, ak nie sú, pravda, slovenskými príslušníkmi a ak je zaručená vzájomnosť. Oslobodenie v tom istom rozsahu a pri tých istých podmienkach požívajú úradníci a zriadenci, ktorých spomenutí diplomatickí zástupcovia alebo konzuli z povolania užívajú len k prácam vyslanectva alebo konzulátu alebo vo svojich rodinách;
2. osoby, ktoré majú nárok na oslobodenie od dôchodkovej dane podľa štátnych smlúv alebo inak podľa zásad medzinárodného práva, pokiaľ ide o dôchodok, ktorý neplynie z prameňov v § 1 č. 2 menovaných;
3. osoby vojenské a žandárske v činnej službe, pokiaľ ide o vojenské (žandárske) služobné požitky;
4. osoby, ktoré požívajú prídavky za zranenie, pokiaľ ide o tieto prídavky;
5. osoby, poberajúce dôchodky a dávky
4
z verejnoprávneho úrazového poistenia, pokiaľ ide o tieto dôchodky a dávky.
§ 3.
(1) Od dôchodkovej dane sú tiež oslobodené osoby, ktorých všetok dôchodok, dosiahnutý v čase pre zdanenie rozhodnom (§ 4), nepresahuje Ks 12. 000. U osôb so štyrmi príslušníkmi rodiny (§ 5) zvyšuje sa táto suma ma Ks 13. 500, u osôb s piatimi takými príslušníkmi rodiny — na Ks 15. 000 a u osôb so šiestimi takými príslušníkmi rodiny — na Ks 17. 000; tento pre daneprosté minimum určený počet príslušníkov rodiny (§ 5) snižuje sa u. vdovcov (vdov) vždy o jedného takého príslušníka.
(2) Ustanovenie ods. 1 vzťahuje sa na osoby, ktoré podľa § 1 nie sú podrobené dani všetkým svojím dôchodkom, len vtedy, ak preukážu, že všetok ich dôchodok — dôchodok podľa tohto zákona dani nepodrobený v to počítajúc — nepresahuje sumu oslobodenú od dane.
§ 7.
(1) Dani podrobený dôchodok zahrňuje všetky príjmy v peniazoch alebo v peňažnej hodnote z pozemkov, budov, zárobkových podnikov a zamestnaní, zo služobného pomeru a z kapitálov, ako i všetky iné príjmy, tiež v prírodinách, spolu s úžitkovou hodnotou bytu vo vlastnom dome alebo iného bytu zadarmo a hodnotou výrobkov a tovaru z vlastného hospodárstva alebo podniku v domácnosti spotrebovaných, po odpočítaní prípustných srážok (§ 15). Úroky, podrobené sadzbe rentovej dane srážkou podľa § 179 ods. 2 písm. c) až e), nezapočítajú sa do príjmu z kapitálu podľa tohto odseku. Taktiež do dani podrobeného dôchodku podľa tohto odseku sa nezapočítajú u jednotlivých podielnikov podiely na zisku z komposesorátov a z urbariátov okrem podielov na zisku z nerozdelených pasienkov.
(2) Za dôchodok dani podrobený sa nepokladajú prírastky na majetku, nastalé u účastinárov spôsobom uvedeným v § 13 ods. 7 zákona č. 14/1942 Sl. z., ďalej zmenami a presunmi majetkovými, ako odpredajom
5
majetkových častí, venom, výbavou, dedičstvom, výplatami kapitálov z poistení životných, invalidných, starobných, kapitálovými náhradami za vecné alebo iné utrpené škody, sľavami dlhov, vzniklými oslobodením dlžníka v súdnom alebo mimosúd-nom vyrovnaní, mimoriadnymi darmi a podobnými bezplatnými venovaniami, ďalej príspevky, ktoré dostávajú rodilčia (starí rodičia, prarodičia, nevlastní rodičia, pestúni, tesf, testiná, svokor a svokra) od detí (vnukov, pastorkov, chovancov, zaťa a nevesty), nežijúcich v ich domácnosti, alebo v rovnakom smysle deti od rodičov, nežijúcich v ich domácnosti.
(3) Za dôchodok dani podrobený sa však pokladajú mimoriadne dary a podobné bezplatné venovania, ktoré dostávajú zamestnanci od zamestnávateľov v spojitosti so služobným pomerom, pokiaľ tieto dary presahujú ročne Ks 6. 000.
(4) Zisky zo scudzenia majetkových predmetov sú len vtedy dani podrobeným dôchodkom, ak 6a stalo scudzenie za pre-vodzovania zárobkového podniku alebo za prevodzovania špekulačného obchodu.
(5) Ak boly scudzené a) nehnuteľnosti do dvoch rokov, b) iné predmety, najmä cenné papiere, do troch mesiacov po ich získaní, predpokladá sa, že ide o špekulačný obchod, iba že by daňovník dokázal, že scudzený predmet nebol získaný s úmyslom opätovného jeho predaja so ziskom.
(6) Straty zo špekulačných obchodov nemožno odpočítať od ostatných dôchodkov.
§ 19.
(1) Dôchodková daň podľa predošlých ustanovení vypočítaná zvýši sa o 30%, ak daňový základ presahuje Ks 40. 000 a k rodine daňovníka nepatrí ani jedna osoba, ktorej prípadný dôchodok má byť po-dľa § 5 spoločne zdanený. Ak k rodine daňovníka nepatrí viac než jedna taká osoba, zvýši sa dôchodková daň, vypočítaná podľa predošlých ustanovení, o 10%, ak daňový základ presahuje Ks 40. 000, avšak neprevyšuje Ks 80. 000 a o 15%, ak daňový základ presahuje Ks 80.000.
6
U vdovcov (vdov) odpadá zvýšenie o 10%, poťažne o 15%, ak patrí k ich rodine aspoň jedna taká osoba.
(2 ) Pri použití ustanovenia ods. 1 treba započítať:
1. plnoleté deti, rodičov, starých rodičov, prarodičov, nevlastných rodičov, pestúnov, zaťa a nevestu, tesťa a tesltinú (svokra a svokru) daňovníka, ak sú v jeho zaopatrení;
2. manžela (§ 15 č. 2), taktiež maloleté deti a osoby uvedené poď č. 1, nežijúce v jeho domácnosti, ak dostávajú od daňovníka pravidelné príspevky prevyšujúce 5% jeho dôchodku:
3. nemajetných súrodencov a sošvagrených daňovníka až do druhého stupňa, ktorí sú ním vydržovaní.
(3) U daňovníkov s dôchodkom podrobeným dani neprevyšujúcim Ks 80. 000, ktorí vychovali dve alebo viac detí, taktiež u komposesorátov a urbariátov bez zreteľa na výšku dani podrobeného dôchodku, nenastane prirážka uvedená v ods. 1.
(4) Ak ide o daňovníkov, ktorí majú dani podrobený dôchodok do Ks 100. 000 vpočítane a ktorí sú pre nejakú chorobu alebo vadu odkázaní na stále ošetrovanie cudzími osobami, sníži sa prirážka podľa ods. 1 na polovicu.
(5) U daňovníkov, ktorí majú dani podrobený dôchodok nad Ks 80. 000 až do Ks 100. 000 vpočítane a vychovali dve alebo viac detí, môže sa Komisia usniesť na primeranom snížení prirážky uvedenej v ods. 1.
§ 20.
(1) Daňovníkom, ktorí majú niekoľkých príslušníkov rodiny (§ 5 ods. 4), alebo v zaopatrení ktorých sú ich plnoleté deti, rodičia, starí rodičia, prarodičia, nevlastní rodičia, pestúni, tesť a testiná, zať a nevesta, sníži sa daň pripadajúca podľa § 18:
a) pri celkovom zdaniteľnom dôchodku až do Ks 40. 000 o jednu desatinu za druhú a vždy o dve desatiny za tretiu a každú ďalšiu takú osobu;
b) pri celkovom zdaniteľnom dôchodku nad Ks 40. 000 až do Ks 80. 000 vždy
7
o jednu desatinu za tretiu a každú ďalšiu taká osobu.
(2) U daňovníkov, ktorí sú vdovci (vdovy), snižuje sa v ods. 1 pod písm. a) poťažne b) určený počet osôb pre slúženie dane rozhodný vždy o jednu takú osobu.
(3) Osoby uvedené v ods. 1 sú samostatným daňovým subjektom len, ak majú okrem zaopatrenia uvedeného v ods. 1 a 2 ešte iný dani zásadne podrobený dôchodok, a to len ohľadom tohto iného dôchodku.
(4) Ustanovenia ods. 1 až 3 nemožno použiť:
a) na príslušníkov rodiny, ktorí majú samostatný dôchodok, prevyšujúci ročne Ks 5. 000, ktorý sa k dôchodku hlavy rodiny pri vyrubení dôchodkovej dane nepripočíta;
b) na členov rodiny, ktorých stravovanie sa odpočíta od dani podrobeného dôchodku podľa § 17 č. 4 poslednej vety, poťažne ohladom ktorých sa odpočíta mzdový paušál, určený u roľníkov priemermi (§ 327 ods. 1 posledná veta) pre stále cudzie pracovné sily.
§ 21.
(1) Na osobitné pomery, ktoré podstatne obmedzujú daňovníkovu iplatobnú schopnosť a na ktoré sa už nehľadelo podľa § 20, môže sa brať zreteľ tým spôsobom, že pri dani podrobenom dôchodku dó Ks 40. 000 môže sa daň primerane snížit alebo celkom odpustiť, pri vyššom ale Ks 80. 000 nepresahujúcom dôchodku najviac o tretinu snížiť.
(2) Za osobitné pomery podľa ods. 1 treba pokladať najmä neobyčajné zaťaženie výživou a výchovou detí, vydržiava-nim nemajetných príbuzných v pokoleni vzostupnom a sostupnom a nemajetných súrodencov a sošvagrených daňovníkových až do druhého stupňa, zadĺžením, nákladnou alebo trvalou chorobou alebo inými osobitného zreteľa hodnými skutočnosťami.
(3) Sľava na dani podľa ods. 1 má sa obdobne poskytnúť v prípadoch, v ktorých by pre číselné hranice, týmto zákonom pevne určené, dochádzalo pri vyrubovaní dôchodkovej dane k tvrdostiam.
8
§ 30.
(1) Daňová srážka činí:
a) z požitkov vyplácaných týždenne vo výške
od Ks 289 do Ks 300 týždenne Ks 8. 30
" " 301 " " 312 " " 9. 20
" " 313 " " 324 " " 10. 10
" " 325 " " 336 " " 11. 10
" " 337 " " 348 " " 12. 20
" " 349 " " 360 " " 13.30
" " 361 " " 372 " " 14. 50
" " 373 " " 384 " " 15. 90
" " 385 " " 395 " " 17. 30
" " 396 " " 405 " " 18. 70
" " 406 " " 416 " " 20. 30
" " 417 " " 427 " " 21. 90
" " 428 " " 437 " " 23. 80
" " 438 " " 447 " " 25. 60
" " 448 " " 459 " " 27. 80
" " 460 " " 469 " " 30. —
" " 470 " " 483 " " 31. 50
b) z požitkov vyplácaných mesačne vo výške
od Ks 1251 do Ks 1302 mesačne Ks 36. —
" " 1303 " " 1354 " " 40. —
" " 1355 " " 1406 " " 44 —
" " 1407 " " 1458 " " 48. —
" " 1459 " " 1510 " " 53. —
" " 1511 " " 1562 " " 58. —
" " 1563 " " 1614 " " 63. —
" " 1615 " " 1666 " " 69. —
" " 1667 " " 1712 " " 75. —
" " 1713 " " 1759 " " 81. —
" " 1760 " " 1805 " " 88. —
" " 1806 " " 1851 " " 95. —
" " 1852 " " 1897 " " 103. —
" " 1898 " " 1943 " " 111. —
" " 1944 " " 1990 " " 120. —
" " 1991 " " 2036 " " 130. —
" " 2037 " " 2093 " " 136. —
(2) Pri výplatách štrnásť- a dvadsať-osemdenných činí táto srážka pri dvoj- poprípade štvornásoblku požitkov uvedených v ods, 1 písm. a) dvoj- poprípade štvornásobok tamže uvedených súm, a pri výplatách desaťdenných pri tretine požitkov uvedených v ods. 1 písm. b) tretinu tamže uvedených súm; pritom sa tieto zaokrúhlia na najbližšie 10-timi deliteľné sumy.
(3) Pri výplatách v iných ako v ods. 1
9
a 2 uvedených obdobiach činí srážka za každý pracovný deň jednu šestinu príslušných daňových súm uvedených v ods. 1 písm, a). Srážka sa nevykoná, ak nedosahujú na jeden pracovný deň prepočítané priemerné požitky Ks 50. Z požitkov vyplácaných denne sa srážka nekoná.
(4) Pri vykonávaní daňovej srážky podľa ustanovení tohto paragrafu sa pripočítajú pôžitky (poprípade preddavky) vyplatené okrem pravidelného výplatného obdobia k najbližšie nasledujúcej pravidelnej výplate, alebo, ak bol medzitým služobný pomer zrušený, ku konečnému zúčtovaniu.
(5) Pri prechodnom zvýšení požitkov nad príslušnú najvyššiu hranicu uvedenú v ods. 1 až 3 zvýši sa daňová srážka za každých ďalších začatých Ks 10 o ďalších Ks 1. 50. Ministerstvo financií určí v tabuľkách, sostavených pre jednotlivé výplatné obdobia, zaokrúhlené sumy týchto srážok. Ak sa pri srážke podľa tohto odseku zistí, že by celoročná daňová srážka pri rovnomernom vyplácaní týchto požitkov bola nižšia, vráti sa tento preplatok, ak činí za rok aspoň Ks 5.
(6) Ak požitky v niektorom výplatnom období prechodne klesnú pod príslušnú hranicu určenú v ods. 1 až 3, avšak možno očakávať, že príjemcove srážke podrobené ročné požitky dosiahnu najnižšiu na rok prepočítanú hranicu príslušného obdobia, srazí sa z týchto požitkov pri výplatách mesačných po Ks 33, pri výplatách dvadsaťosemdenných po Ks 32, pri výplatách štrnásťdených po Ks 16 a pri výplatách v kratších obdobiach po Ks 8.
§ 31.
(1) Srážka sa nevykoná, ak nedosahujú požitky:
a) mesačne Ks 1407 alebo dvadsať-osemdenne Ks 1300, štrnásť denne Ks 650, desaťdenne Ks 469, alebo týždenne Ks 325 a ak má príjemca aspoň tri osoby uvedené v § 20 ods. 1;
b) mesačne Ks 1563 alebo dvadsať-osemdenne Ks 1. 444, štrnásťdenne Ks 722, desaťdenne Ks 521 alebo týždenne Ks 361 a ak má príjemca aspoň štyri osoby uvedené v § 20 ods. 1;
10
c) mesačne Ks 1760 alebo dvadsať-osemdenne Ks 1. 624, štrnásťdenne Ks. 812, desaťdenne Ks 586 alebo týždenne Ks. 406 a ak má príjemca aspoň päť osôb uvedených v § 20 ods. 1.
Srážka sa tiež nevykoná, ak má príjemca aspoň šesť osôb uvedených v § 20 ods. 1 a ak nepresahujú jeho požitky príslušnú najvyššiu v § 30 uvedenú hranicu.
(2) Ak je príjemca vdovcom (vdovou), snižuje sa pri použití ustanovení ods. 1 počet osôb tam uvedených vždy o jednu osobu.
(3) Stav osôb (ods. 1 a 2) má príjemca platcovi preukázať odovzdaním potvrdenia obecného alebo iného na to príslušného úradu o stave a počte osôb v predošlých odsekoch uvedených, a to k 1. januáru kalendárneho roku. Tieto úrady sú: povinne tieto preukazy vyhotoviť príjemcovi na požiadanie.
§ 32.
(1) Riadne vykonanou srážkou podľa §§ 30 a 31, poprípade zaplatením dane vyrubenej podľa § 33 ods. 1 a 2, je uhradená daň na daňový rok, i keď má príjemca (§ 5 ods. 1) v kalendárnom roku iný dôchodok nepresahujúci ročne Ks 2000.
(2) Do iného dôchodku podľa ods. 1 počíta sa i dôchodok príslušníkov rodiny pripočítateľný podľa § 5.
(3) V prípade ods. 1 je príjemca oslobodený od povinnosti podať soznanier okrem prípadu, že by bol na to osobitne vyzvaný.
(4) Ak sa zistí, že sa príjemcovi z celoročných služobných požitkov (§11 ods. 1 č. 1 a 2) srazila daň v sume vyššej, než-by činila suma, vypočítaná z týchto požitkov po srážke paušálu podľa § 15 č. 1 písm. d) podľa sadzby § 18 a po ďalšej srážke podľa ustanovení § 20, alebo, že sa príjemcovi z celoročných požitkov, ktoré-nie sú služobnými požitkami podľa § 11 ods. 1 č. 1 a 2, srazila daň v sume vyššej, než by činila suma, vypočítaná z týchto požitkov podľa sadzby § 18 a po ďalšej srážke podľa ustanovení § 20, vráti sa.
11
tento rozdiel príjemcovi ako preplatok z úradnej povinnosti.
(5) Príjemcovi patrí vždy právo žiadať o riadne vyrubenie dane podľa všeobecných ustanovení; túto žiadosť (bez kolku) s pripojením riadne vyplneného soznania treba podať najneskoršie do konca marca po uplynutí roku, v ktorom bola srazená daň podľa §§ 30 a 31. Ak srážka vykonaná v kalendárnom roku presahuje daň vyrubenú na daňový rok, alebo ak nie je príjemca na daňový rok vôbec daňou povinný, vráti sa preplatok v hotovosti z úradnej povinnosti.
(6) Preplatok podľa ods. 4 a 5 sa vráti, ak činí za rok aspoň Ks 5.
§ 34.
Ak má príjemca (§ 5 ods. 1) okrem požitkov podľa §§ 30 až 33 ods. 1 a 2 srážkovej dani podrobených ešte iný dôchodok presahujúci ročne Ks 2. 000 (§ 32 ods. 1 a 2), vyrubí sa z neho daň podľa § 18 osobitne, bez zreteľa na uvedené požitky. Pri zisťovaní iného dôchodku možno brať zreteľ len na také odpočítateľné položky, ktoré sú s týmto dôchodkom v priamej spojitosti.
§ 35.
(1) Hrubé požitky podľa § 28 podrobené zásadne daňovej srážke, ktoré v tom ktorom roku nedosiahly sumu, ktorá vychádza, ak sa prepočítajú príslušné v §§ 30 a 31 uvedené najnižšie požitky na požitky celoročné, sú od dane oslobodené, hoci by mal príjemca (§ 5 ods. 1) okrem nich ešte iný dôchodok nepresahujúci ročne Ks 2. 000 (§ 32 ods. 1 a 2). Ak sa to zistí, vráti sa daň, ktorá azda bola srazená, v hotovosti z úradnej povinnosti. Ustanovenie § 32 ods. 6 platí tu obdobne.
(2) Ak má príjemca iný dôchodok nad Ks 2. 000, ale nie vyšší než Ks 7. 500, a ak nepresahuje súčet hrubých požitkov a tohto iného dôchodku ročne Ks 15. 000, vyrubí sa daň v riadnom ukladaní z hrubých požitkov sadzbou 1/8% a z iného dôchodku sadzbou 1%. Súčet oboch sadzieb činí daňovú povinnosť. Ak nieto tu niektorého z uvedených predpokladov, na-
12
stáva ohľadom celého dôchodku (§ 5 ods. 2) — hrubé požitky v to počítajúc — riadne vyrubenie dane padla všeobecných ustanovení tohto zákona.
§ 37.
(1) Srážky vykonané v kalendárnom roku podľa § 36 činia predbežnú platbu na daň, ktorá sa na daňový rok vyrubí z celkového dôchodku v riadnom vyrubova-com pokračovaní podľa všeobecných ustanovení tohto zákona. Ak presahuje táto daň srážku vykonanú podľa § 36, predpíše sa príjemcovi rozdiel na priame platenie.
(2) Ak srážka presahuje vyrubenú daň, alebo ak nie je príjemca vôbec daňou povinný, vráti sa preplatok z úradnej povinnosti.
(3) Ustanovenia ods. 1 a 2 platia aj pri srážke podľa § 30, ak nastane riadne vyrubenie dane podľa § 32 ods., 5 alebo § 33 ods. 3 alebo § 35 ods. 2 veta tretia.
(4) Ak sa daň srážala za časť kalendárneho roku podľa ustanovení § 36 ods. 1 a za časť kalendárneho roku podľa ustanovení § 30 a ak súčasne hrubé požitky v tom istom roku celkove dosiahnuté nečinily viac než Ks 25. 116, nemožno z nich na daňový rok predpísať vyššiu daň, než aká odpovedá príslušným sadzbám, uvedeným v § 30 ods. 1 až 3 prepočítaným na celý rok; ak sú tu podmienky § 35 ods. 1, nemožno daň vôbec predpísať.
§ 40.
(1) Na riadne vyrubovanie dane, nakoľko toto podľa predchádzajúcich ustanovení vôbec prichádza do úvahy, je pre príjemcov, ktorí okrem požitkov podrobených srážke nemajú iný dôchodok presahujúci Ks 2. 000 (§ 32 ods. 2), - príslušný vyrubovací úrad.
(2) O odvolaniach proti platobným rozkazom vyrubovacieho úradu rozhoduje finančný úrad II. stolice s konečnou platnosťou.
3) V prípadoch uvedených v ods. 1 a 2 má úrad tie isté práva a povinnosti ako daňová komisia. "
13
Čl.. II.
(1) Tento zákon — s výnimkami uvedenými v ods. 2 — platí a nadobúda účinnosť počínajúc daňovým rokom 1944.
(2) Ustanovenia §§ 2, 30, 31, 32, 34, 35, 37 a 40 platia odo dňa 1. januára 1944 na daňový rok 1945.
(3) Ustanovenia vládneho nariadenia č. 15/1937 Sb. z. a n., nakoľko odporujú tomuto zákonu, strácajú platnosť dňom nadobudnutia účinnosti príslušných ustanovení tohto zákona.
Čl. III.
Tento zákon vykoná minister financií so zúčastnenými ministrami.