Snem Slovenskej republiky 1943

I. volebné obdobie. 10. zasadanie.

861

Interpelácia

poslanca Dr. Jána Balku a spoločníkov

ministrovi hospodárstva

vo veci účinkovania a hospodárenia Sväzu mliekárskych družstiev v Bratislave.

Odborníci z Nemecka v r. 1939/1940 preštudovali pomery v slovenskom pašienkárstve, chove hovädzieho dobytka a mliekárstve a zistili, že dané prírodné podmienky umožňujú a priamo diktujú výstavbu slovenského mliekárstva na taký stupeň, aby Slovenská republika stala sa vývozným štátom mliečnych výrobkov vo vojnových, ale aj v povojnových časoch. Medzi iným za úplne nedostačujúcu označili sieť sberných miest na mlieko, ktorá zapríčiňuje, že sa v malých obciach vyrobené mlieko, či už v spracovanom alebo nespracovanom stave, nedostáva na trh do konzumných stredísk.

Odbornú mienku predložili Ministerstvu hospodárstva s doporučením odborníkov Mliekárskeho syndikátu a súčasne prisľúbili, že pre vybudovanie väčšieho počtu oblastných mliekárni dodajú potrebné strojové zariadenia na úver do výšky 1,500.000 RM, ktoré by stavebník, poťažne majiteľ vybudovaných mliekární umoril dodávkami masla a syrov do Nemecka.

Na vybudovanie plánovaných oblastných mliekární podujal sa Sväz mliekárskych družstiev v Bratislave, ktorý v záverečných účtoch k 31. XII. 1942 vykazoval vlastných prostriedkov /podielového kapitálu a všeobecného rezervného fondu/ 54.615.88 Ks. Finančne slabý stavebník - Sväz mliekárskych družstiev - započal v roku 1941 s budovaním nových mliekární, pričom bolo plánované, že

-2-

dobudované oblastné mliekárne budú odovzdané utvoriť sa majúcim miestnym družstvám chovateľov kráv.

Finančne slabému stavebníkovi bola poskytnutá na vybudovanie plánovaných mliekární štátna záruka, aby mohol pôžičkou získať potrebné finančné prostriedky.

Okrem poskytnutia štátnej záruky do výšky Ks 18,000.000 bolo vyplatené Sväzu mliekárskych družstiev Ks 2,000.000 zo štátnej pokladnice /rozpočet Min. hospodárstva/ na úhradu úrokov a amortizovanie pôžičiek použitých na výstavbu oblastných mliekární.

Ďalej bola Sväzu mliekárskych družstiev na žiadosť, v ktorej poukazoval na finančnú tieseň, zapríčinenú uskutočňovaním plánovanej výstavby oblastných mliekární, vyplatená z mliečneho vyrovnávacieho fondu vytvoreného nariadením s mocou zákona č. 173/ 1942 Sl. z. suma Ks 2,000.000. Okrem toho z mliečneho vyrovnávacieho fondu boly Sväzu mliekárskych družstiev uhradzované výlohy, spojené s administratívou výstavby oblastných mliekární, v r. 1941 Ks 200.000, v r. 1942 Ks 300.000, v r. 1943 Ks 458.379.20, spolu v sume Ks 958.379.20.

Okolnosť, že

1/ štát poskytol Sväzu mliekárskych družstiev, ktorý sdružuje len menšiu časť mliekárskych podnikateľov, štátnu záruku,

2/ Sväzu mliekárskych družstiev bola vyplatená značnejšia suma zo štátnej pokladnice na úhradu úrokov a amortizáciu pôžičiek použitých na výstavbu mliekární,

3/ Sväzu mliekárskych družstiev boly vyplatené značné sumy z mliečneho vyrovnávacieho fondu,

vyvolala v priamo a nepriamo zainteresovanej verejnosti domnienku, že Sväzu mliekárskych družstiev bolo pre budúcnosť vyhradené monopolné postavenie pri výstavbe mliekárskych podnikov v Slovenskej republike.

Je viac ako pravdepodobné, že z verejných prostriedkov podporovaný finančne slabý stavebník bude žiadať ďalšie podporenie z verejných prostriedkov na dobudovanie plánovaných mliekární. Nie je však zaručené, že nebude žiadať podporenie aj na udržovanie prevádzky dobudovaných mliekární, či už vo forme pôžičky,

-3-

subvencie alebo úpravy cien surovín a hotových výrobkov na úkor roľníka alebo spotrebiteľa.

Finančne slabému stavebníkovi nepodarilo sa doteraz ani jednu podľa plánu dobudovanú a v prevádzke sa už aj nachádzajúcu oblastnú mliekáreň odovzdať utvoriť sa majúcemu miestnemu družstvu chovateľov kráv. O združstevnenie dobudovaných oblastných mliekární neprejavuje sa medzi roľníkmi záujem a to hlavne preto, že ide o predimenzované mliekárenské podniky, ktorých rentabilnosť aj pri najväčšej hospodárnosti a pri najpriaznivejších predpokladoch o sbere mlieka ostáva pochybnou.

Dobudované mliekárne v dôsledku uvedenej skutočnosti ostávajú vo vlastníctve a správe Sväzu mliekárskych družstiev, ktorý buduje a obchoduje výlučne s cudzím kapitálom.

S pomocou verejných prostriedkov vzniká tu veľkopodnikateľ finančne veľmi slabý. Riziko, s ktorým normálny podnikateľ musí rátať a ktoré ho núti k najväčšej opatrnosti, starostlivosti a hospodárnosti, Sväz mliekárskych družstiev neznáša /viď cudzí kapitál so štátnou zárukou a splácanie pôžičiek - úrokov aj kapitálu - štátom/.

V poslednom čase nebadať v mliekárskom podnikaní zakladanie nových podnikov alebo rozširovanie jestvujúcich podnikov /ookrem iniciatívy Sväzu mliekárskych družstiev/. Je to zapríčinené tým, že úradné miesta podporujú /morálne aj hmotne/ stavebnú činnosť len u Sväzu mliekárskych družstiev ako aj tým, že predseda Sväzu mliekárskych družstiev je súčasne predsedom v Mliekárskom syndikáte, usmerňovačom a dozornom orgáne mliečneho hospodárstva.

Veď bližším skúmaním plánovanej výstavby mliekární, uskutočňovanej za opísaných skutočností Sväzom mliekárskych družstiev, možno dospeť k názoru, že z mliekárskeho podnikania už teraz alebo v blízkej budúcnosti má byť vylúčený každý, kto by mohol ohrožovať obchodné záujmy Sväzu mliekárskych družstiev, alebo krížiť jeho plány, sledujúce dosiahnutie monopolného postavenia v mliekárskom podnikaní pod ochranou štátu a pomocou štátnych finančných prostriedkov.

Akcia vybudovania väčšieho počtu oblastných mliekární je

-4-

podporovaná štátom. Podľa pôvodného plánu maly byť mliekárne vybudované hlavne v dvoch etapách. Nateraz možno v podstate hovoriť o skončení prvej etapy.

Je preto potrebné skúmať

1/ či je z verejného hľadiska správne, aby štát aj naďalej morálne aj hmotne podporoval budovanie mliekárenského podnikania podľa pôvodného plánu až do skončenia budovateľskej akcie a niesol celé riziko s tým spojené,

2/ či nie je treba z verejného hľadiska pôvodné plány a rozpočty výstavby oblastných mliekární korigovať alebo pokračovanie v budovateľskej akcii podľa pôvodných plánov zamedziť prv, akoby vznikly štátnej pokladnici alebo národnému hospodárstvu väčšie, prípadne nenahraditeľné škody, hlavne tým, že finančne veľmi slabý stavebník nevedel by vo svojom vlastníctve a v správe sa nachodiace nové mliekárne udržať v prevádzke bez zaťaženia prvovýroby, spotreby alebo štátnej pokladnice vtedy, keby iní podnikatelia /či už družstvá alebo jednotlivci/ boli z podnikania mliekárenského vylúčení, alebo v podnikaní obmedzení.

Pomerne krátky časový odstup od započatia prevádzky síce neumožňuje prísne posudzovať výsledky docielené v nových mliekárňach, ale vzdor tomu možno tvrdiť, že pre túto a dohľadnú dobu nedoniesly nové mliekárne nákladom primeraný prínos do prvovýroby, spotreby a slovenského národného hospodárstva. Tak napríklad:

1/ na trhu s mliekom a mliečnymi výrobkami nebadať priaznivé dôsledky väčšieho množstva mlieka v mliekárňach podchyteného: možno tvrdiť, že do novovybudovaných mliekární dostáva sa len to mlieko, ktoré už bolo pred tým podchytené v malých sberniach a mliekárňach, ktoré činnosťou nových mliekární boly donútené doterajšiu činnosť zastaviť, obmedziť alebo v najpriaznivejšom prípade pre nich upraviť podľa želania a potreby nových mliekární;

2/ nebadať dôsledky sústredeného sberu ani v kalkulácii výrobnej. Namiesto lacnejšej výroby sú tu znaky drahšej výroby

-5-

v tom, že práve Sväz mliekárskych družstiev žiada o zvýšenie kalkulačného rozpätia s poukazom na to, že z doterajšieho kalkulačného rozpätia nemôže kryť výrobné náklady.

Preto pýtame sa pána ministra hospodárstva:

1. Je pánu ministrovi hospodárstva známe, že Sväzu mliekárskych družstiev poskytnutá štátna záruka vo výške Ks 18,000.000 bola Sväzom mliekárskych družstiev použitá na výstavbu predimenzovaných oblastných mliekární, že chovatelia kráv - roľníci nejavia ochotu ich po dobudovaní zdrušstevniť a že oblastné mliekárne ostaly vo vlastníctve a správe Sväzu mliekárskych družstiev, ktorý vykazuje v záverečných účtoch k 31. XII. 1942 vlastných prostriedkov 54.615.88 Ks a cudzích prostriedkov Ks 21,829.120.80 ?

2. Je pánu ministrovi hospodárstva známe, že Sväzu mliekárskych družstiev bolo okrem poskytnutia štátnej záruky Ks 18,000.000 vyplatené na budovanie predimenzovaných oblastných mliekární z verejných prostriedkov doteraz Ks 4,958.379.20 ?

3. Je si pán minister hospodárstva vedomý toho, že pokračovaním úradov dosiahol finančne slabý podnikateľ výsadného /monopolného/ postavenia v mliekárskom podnikaní, ktoré ku škode prvovýroby a národného hospodárstva znemožňuje, aby k zdravému podnikaniu ochotný kapitál jednotlivca alebo skupín zainteresoval sa bez obavy v mliekárenskom podnikaní ?

4. Má pán minister hospodárstva vedomosť o tom, že získané postavenie umožnilo Sväzu mliekárskych družstiev spôsobiť, že v oblastiach 5 dobudovaných okresných veľkomliekární muselo v prospech Sväzu mliekárskych družstiev upraviť, obmedziť alebo zastaviť činnosť 11 mliekární a sberní, čím odpadly štátu príjmy na daniach, ktoré už nebudú nahradené ?

5. Je ochotný pán minister hospodárstva podrobiť pôvodný plán budovania oblastných mliekární prísnemu skúmaniu nestrannými odborníkmi a to s prihliadnutím ku skúsenostiam a skutočnostiam získaným pri realizovaní I. etapy plánovaného budovania ?

6. Je pán minister hospodárstva ochotný urobiť také opatrenia, ktoré umožnia existujúcim mliekárňam a sberniam vykonávať živnosť nezávisle na výsledkoch obchodnej činnosti Sväzu mliekár-

-6-

skych družstiev a to nielen teraz ale i v budúcnosti ?

7. Je pán minister hospodárstva ochotný podrobiť Sväz mliekárskych družstiev v Bratislave hospodárskej revízii nestrannými odborníkmi z podnikového hospodárstva, účtovníctva a mliekárstva, ktorá zistí spôsob použitia verejných prostriedkov, preskúma rentabilitu novovybudovaných oblastných mliekární a preskúma, či Sväz mliekárskych družstiev je po každej stránke, ale hlavne finančnej, spôsobilý udržať novovybudované oblastné mliekárne v prevádzke bez toho, aby zaťažené boly prvovýroba, spotreba alebo štátna pokladnica ?

V Bratislave 14. decembra 1943.

Dr. Ján Balko v. r.,

Dr. Ernest Rosival v. r., Jozef Drobný v. r., Dr. Roman Fraštia v. r., MgPh. Andrej Martvoň v. r., František Slameň v. r., Michal Klimko v. r., Dr. Ing. Peter Zaťko v. r., Pavol Čarnogurský v. r., Ján Mora v. r.