Snem Slovenskej republiky 1944

I. volebné obdobie. 10. zasadanie.

866

Vládny návrh.

Zákon

zo dňa ...............1944,

ktorým sa mení a doplňuje zákon o úprave užívania niektorých pastvín.

Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:

Čl. I.

Ustanovenia zákona č. 45/1930 Sb. z.a n. v znení nariadenia s mocou zákona č. 323/1940 Sl. z. so zmenami uvedenými v čl.II. a III. sa vzťahujú aj na užívanie pastvín v ročných pastevných obdobiach 1944 až 1946.

Čl. II.

Ustanovenia § 4 ods. 1 zákona č.43/1930 Sb. z. a n. sa doplňujú ďalšími ustanoveniami tohto znenia:

"d/ na lesy, v ktorých majitelia dobytka pásli na základe oprávnenia vyplývajúceho z osadníckeho pomeru, ak majiteľ lesa poskytol alebo poskytne podľa právoplatnej dohody o úprave osadníckeho pomeru za tento nárok pastvy náhradu,

e/ na lesy, v ktorých majitelia dobytka

-2-

pásli, ale pritom pasienkové plochy majiteľa lesa dokázateľne nevyužitkovali; vyňatie týchto plôch upraví Roľnícka komora po dohode s okresným úradom /lesné oddelenie/."

Čl. III.

Sadzby uvedené v § 7 ods. 2 a 3 zákona č. 43/1930 Sb.z. a n. môže Roľnícka komora zvýšiť, najviac však o 50 % so zreteľom na akosť pasienkovej plochy a na miestne pomery.

Čl. IV.

Tento zákon platí od 1. januára 1944 do 31.decembra 1946; vykoná ho minister hospodárstva.

Dôvodová zpráva .

Účinnosť zákona č. 43/1930 Sb. z. a n. bola poslednýkrát predĺžená nariadením s mocou zákona č. 323/1940 Sl.z. do 31.decembra 1943.

Ministerstvo hospodárstva pomocou Roľníckej komory a jej oblastných úradovní dalo previesť súpis pasienkových plôch,užívaných podľa tohto zákona. Podľa tohto súpisu výmera lesov, hôr a pastvín, užívaných podľa zákona č.43/1930 Sb.z.a n.,je v jednotlivých župách nasledovná:

Z výkazu je zrejmé, že nedostatok pastvín javí sa prevažne v oblastiach žúp pohronskej a tatranskej,teda v horských krajoch, kde možnosť zárobková je nepravidelná a slabá a podstatnú obživu obyvateľstva poskytuje chov dobytka.Postihnuté sú predovšetkým štátne majetky /podnik "Štátne lesy a majetky"/;súkromné majetky sú uvedeným zákonom tangované veľmi nepatrne.

Zákonom č. 43/1930 Sb.z. a n. dáva sa ochrana tým užíva-

-3—

telom pastvín, ktorí si s majiteľmi tejto pasienkovej plochy svoje vzťahy definitívne ešte nevyriešili. Jedná sa najmä o obce,kde je úplný nedostatok pastvín, ďalej kde jestvujúca výmera je nedostatočná a konečne, kde jestvujúce hole iba na takýto cieľ sa môžu použiť. Ide teda hlavne o ochranu obyvateľov v horských krajoch, kde obyvateľstvo vo vyživovacom sektore je odkázané na chov dobytka a tým aj na tieto pastviny ako hlavný zdroj krmiva.

Výmera užívaných plôch, zisťovaná pred každým predlžovaním zákona, sa nezmenšuje, skôr má nábeh k zväčšovaniu. Nedostatok pastvín povinnou úpravou podľa zákona č. 90/1940 Sl. z. miestami síce poklesol, ale len u súkromníkov. Terajšie vojnové pomery, najmä nedostatok umelých hnojív a potrebných fyzických a techniských síl, rozsah úpravy značne obmedzily, ba takmer znemožnily. Treba však poznamenať,že nedostatok pastvín povinnou úpravou podľa zákona č. 90/1940 Sl.z. a vládneho nariadenia č. 250/1940 Sl. z. môže klesnúť len v miestach, kde obyvatelia sami vlastnia určitú výmeru pastvín, nie však tam, kde jednotlivci, prípadne urbariálne spoluvlastníctva majú podľa terajšieho stavu výmeru pastvín nepatrnú alebo vôbec žiadnu.

Nedostatok pastvín javí sa v oblastiach štátnych lesov a majetkov, kde pozemková reforma nebola dôsledne prevedená a taktiež nie je riešená otázka osadníctva. Až do toho času, kým sa prevedie úprava pastvín a vyrieši otázka osadníctva na všeobecné uspokojenie zainteresovaných, nahradí sa nedostatok vlastných pastvín užívaním iných plôch podľa zákona č. 43/1930 Sb. z. a n.

Z uvedených dôvodov javí sa potrebným predĺžiť ustanovenia zákona č. 43/1930 Sb. z. a n. na ďalšie tri roky.

K jednotlivým ustanoveniam osnovy treba poznamenať:

K čl. II. písm. d/. V obvode Riaditeľstva štátnych lesov a majetkov v Banskej Bystrici mali osadníci okrem iného aj nárok na pastvu. Osadnícky pomer medzi osadníkmi a Riaditeľstvom štátnych lesov a majetkov sa medzičasom na mnohých osadách upravil na základe zákona č. 224/1925 Sb. z. a n. /osadnícky zákon/ v tom smysle, že osadníci dostali za ich rozličné oprávnenia náhradu. Na základe obapoľnej dohody dostávajú osadníci aj náhradu za nárokovú pastvu v lese. Je preto odôvodnené, aby povinnosť majiteľa lesa, poskytovať túto pastvu, bola zo zákona vyňatá.

K čl. II. písm. e/. Niektoré obce užívajú k pasienkovým účelom hôlne pasienky, ktoré nevyužívajú. Okrem toho pasú svoj dobytok aj vo vysokopoložených lesných partiách, ktoré sa preto nemôžu zalesniť, alebo v ktorých sa pasením spôsobujú veľké škody. Z národohospodárskeho hľadiska je preto úplne odôvodnené, aby sa les pastvou ohrozený z povinnosti pasenia vyňal a ako les riadne obhospodaroval a pasenie dobytka sa vykonávalo na hôlnych pasienkoch do plného ich využitkovania.

K čl. III. Poplatky za pasenie nie sú menené od prvého vydania zákona /zákon č. 87/1924 Sb. z. a n./. Je preto odôvodnené, aby boly upravené primerane k úžitku, ktorý majitelia dobytka pasením majú a tiež k škodám, ktoré majiteľom lesa pasením vznikajú.

Prevedením zákona nevzniknú pre štátnu pokladnicu nové výdavky.

-4-

Želaním vlády je, aby predkladaný návrh bol pridelený výboru národohospodárskemu.

Za predsedu vlády:

Alexander Mach v.r.,

minister vnútra.

Dr. Gejza Medrický v. r.,

minister hospodárstva.