Snem Slovenskej republiky 1944
I. volebné obdobie. 10. zasadanie.
869
Zpráva
ústavnoprávneho výboru
o vládnom návrhu zákona o trestaní niektorých trestných činov,spáchaných za nepriateľských leteckých útokov alebo za využitia následkov spôsobených leteckou vojnou, a niektorých trestných činov spáchaných v súvislosti s evakuáciou a o osobitnom trestnom pokračovaní pre tieto trestné činy /tlač 843/.
Účelom predloženej osnovy je prísnejšou trestnou represiou postihnúť určité trestné činy, spáchané za nepriateľských leteckých útokov, alebo na miestach postihnutých následkami týchto útokov, prípadne na evakuovanom území alebo v priestoroch pre vojnové nebezpečenstvo opustených.
Prísnejšia trestnosť sa vzťahuje iba na niektoré zvlášť nebezpečné a odsúdeniahodné trestné činy, ktoré za spomenutých podmienok zvýšenou mierou ohrožujú právny poriadok a najdrahšie právne statky občanov. Účinná ochrana právneho poriadku vyžaduje skutočne čo najostrejší boj proti týmto zločinom.
K trestným činom, na ktoré sa má vzťahovať účinnosť navrhovaného zákona, patria najmä útoky na život, ako vražda, zabitie, ťažké poškodenie tela, ďalej útoky na majetok, ako podpaľačstvo, lúpež, vydieračstvo, krádež, zločiny s traskavinami, úmyselné poškodenie cudzích budov alebo cudzieho zariadenia a napokon nebezpečné útoky, smerujúce proti úradom a orgánom vrchností.
Sprísnenie trestnej represie záleží:
1/ v obmedzení zákonnej možnosti zmierniť trest,
-2-
2/ vo zvýšení zákonnej trestnej sadzby, určenej na dotyčný trestný čin.
U najzávažnejších zločinov, ktoré aj ináč sa trescú najťažším trestom, t.j. smrťou, môže sprísnenie záležať výlučne v tom,že sa obmedzí možnosť zmiernenia trestu, takže namiesto trestu smrti nemožno uložiť miernejší trest ako doživotnú stratu slobody.
Toto sprísnenie trestnej sankcie uplatňuje sa paralelne v oblasti trestného súdnictva občianskeho i vojenského. So zreteľom na dualizmus trestného práva v týchto dvoch odvetviach justície upravujú uvedenú otázku osobitné ustanovenia pre trestné súdnictvo občianske a osobitné ustanovenia pre trestné súdnictvo vojenské.
Všetky navrhované ustanovenia o sprísnení trestu majú sa vzťahovať v rovnakej miere na dokonaný trestný čin i na pokus oň a platia rovnako pre všetkých účastníkov, ktorí sa v trestnom čine alebo v pokuse oň previnili.Touto zásadou vylučuje sa pre špeciálne prípady navrhovaným zákonom upravené jednak miernejšia trestnosť pokusu, jednak aj miernejšia trestnosť určitých foriem trestnej účasti v odvetví trestného súdnictva občianskeho i vojenského.
Ďalším sprísnením, ktoré navrhovaný zákon zavádza, je vylúčenie mimoriadneho zmiernenia trestu u osôb,ktoré trestný čin spáchaly vo vekovom medzidobí 18-20 rokov. Ustanovenia, platné pre trestné súdnictvo nad mládežou, ostávajú však novým zákonom nedotknuté, takže mladistvú osobu,ktorá nemá ešte normálnu trestnú zodpovednosť, nemožno vôbec stíhať podľa prísnejších ustanovení navrhovaného zákona.Ináč sú ustanovenia navrhovaného zákona subsidiárnej povahy a uplatnia sa iba v prípadoch, ak dotyčný trestný čin nepodlieha prísnejšej kvalifikácii podľa iných zákonných ustanovení.
Osnova sa obmedzuje iba na sprísnenie hlavných trestov,takže ohľadom vedľajších trestov, najmä aj ohľadom straty úradu a volebného práva, treba použiť všeobecné ustanovenia pre dotyčné delikty inak platné.
Okrem uvedených otázok materiálnej povahy obsahuje predložená osnova dôležité novoty aj o úprave trestného pokračovania,podľa ktorého sa má postupovať v prípade trestného stíhania zločinov,
-3-
podliehajúcich ustanoveniam navrhovaného zákona.
Spôsob procesu je tu upravený v podstate podľa zásad, platných pre stanné pokračovanie. Základným cieľom je dosiahnuť žiadúcu rýchlosť pokračovania, aby potrestanie mohlo nasledovať bezprostredne za previnením a aby tak čo najúčinnejšie sa vyhovelo účelu generálnej prevencie, čiže odstrašeniu iných individuí, náklonných na páchanie podobných zločinov.
Trestné pokračovanie má prevádzať osobitný päťčlenný senát krajského súdu, ktorý rozhodne s konečnou platnosťou o veci. K odsúdeniu vinníka vyžaduje sa tu však jednomyseľnosť všetkých členov rozhodujúceho senátu. Ak nedôjde k oslobodzujúcemu rozsudku, ale na druhej strane nedocieli sa ani jednomyseľnosť, potrebná pre odsudzujúci rozsudok, prestáva pôsobnosť osobitného senátu a nastupuje trestné pokračovanie podľa ustanovení inak platných. Oproti rozsudku osobitného senátu sa nepripúšťa nijaký riadny opravný prostriedok. Takýto rozsudok možno napadnúť iba opravným prostriedkom mimoriadnym, a to opravným prostriedkom v záujme právnej jednotnosti alebo obnovou.
Ústavnoprávny výbor previedol na vládnom návrhu potrebné zmeny formálnej povahy a v duchu uvedených zásad ho aj meritórne prepracoval.
Pri tomto prepracovaní dbal výbor v prvom rade na tieto vedúce smernice:
1. aby do okruhu trestných činov, podliehajúcich ustanoveniam navrhovaného zákona, boly pojaté iba tie trestné činy, u ktorých sprísnená trestnosť je odôvodnená praktickou potrebou a u ktorých skutočnosť, že boly spáchané za nepriateľských leteckých útokov alebo využitím následkov takýchto útokov, nesporne nasvedčuje značnejšiemu stupňu zločinného rozhodnutia a je dôkazom väčšej asociálnosti vinníkovej;
2. aby sprísnená trestná sankcia bola primerane odstupňovaná podľa objektívnej závažnosti trestného činu;
3. aby sudca pri uložení trestu nebol viazaný výlučne na jediný absolutný trest, lebo i medzi trestnými činmi jednej a tej istej kategórie prejavujú sa značné rozdiely,najmä s hľadiska sub-
-4-
jektívneho zavinenia a s hľadiska priťažujúcich alebo poľahčujúcich okolností.
Pri vymedzení okruhu trestných činov, kvalifikovaných podľa ustanovení navrhovaného zákona, mnoho závažných deliktov - najmä deliktov ohrožujúcich právne statky verejné - bolo možno vynechať z toho dôvodu,že ich prísnejšia trestnosť v čase brannej pohotovosti štátu je už náležite zaistená ustanoveniami iných zákonov.
Vylúčenie miernejších ustanovení, platných pre osoby, ktoré sa previnily vo veku medzi 18. a 20. rokom,vyviera z myšlienky, že za nepokojov a v čase všeobecného nebezpečenstva práve osoby v tomto vekovom medzidobí prejavujú v zvýšenej miere náchylnosť k nerestiam ba aj k zločinnosti.
Prísnejšia trestnosť pokusu a rovnako prísna trestnosť všetkých foriem trestnej účasti je odôvodnená snahou čo najúčinnejšie chrániť právne statky občanov oproti živlom zločinným,ktoré svojou protiprávnou činnosťou - hoci aj len činnosťou pokusnou,alebo napomáhaním iných vinníkov - práve v čase všeobecného nebezpečenstva dávajú zrejme najavo svoje negatívne duševné zameranie oproti uznanému právnemu poriadku štátu.
Ústavnoprávny výbor odporúča predloženú osnovu slávnemu Snemu v upravenom znení na uzákonenie.
V Bratislave 20. januára 1944.
Dr. Karol Mederly v.r.,
predseda.
Dr. Anton Hudec v.r.,
zpravodajca.
Zákon
zo dňa ................. 1944
o prísnejšom trestaní trestných činov, spáchaných za nepriateľských leteckých útokov alebo za využitia následkov spôsobených leteckou vojnou, a niektorých trestných činov spáchaných v súvislosti s evakuáciou a o osobitnom pokračovaní pre tieto trestné činy.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
Diel prvý.
Hmotneprávne ustanovenia.
§ 1.
/1/ Kto za brannej pohotovosti štátu /§ 57 zák.č. 131/1936 Sb.z.a n./ za nepriateľských leteckých útokov alebo aj po nich na miestach postihnutých následkami týchto útokov alebo protileteckej obrany, kým účinky postihnutia trvajú, poprípade na evakuovanom území alebo v budovách, bytoch, prípadne iných priestoroch opustených pre vojnové nebezpečenstvo, spácha:
a/ zločin vraždy podľa § 278 trestného zákona,
b/ zločin úmyselného zabitia, kvalifikovaný podľa § 279 alebo § 280 trestného zákona,
c/ zločin lúpeže, kvalifikovaný podľa § 349 ods. 2 trestného zákona,
d/ zločin podpaľačstva, kvalifikovaný podľa § 424 trestného zákona,
e/ zločin podľa § 4 ods. 2 zákona č.34/1941 Sl. z. o traskavinách,
potresce sa trestom smrti, namiesto ktorého nemožno uložiť miernejší trest ako doživotnú trestnicu .
/2/ Kto za okolností uvedených v ods. 1 spácha
a/ zločin ťažkého ublíženia na tele podľa §§ 303 až 306 trestného zákona alebo zločin smrteľného ublíženia na tele podľa § 308 trestného zákona,
b/ zločin lúpeže podľa §§ 344 až 346, 349 ods. 1 trestného zákona,
c/ zločin podpaľačstva podľa §§ 422,423 trestného zákona,
d/ krádež podľa hlavy XXVI.trestného zákona v znení čl. XIV trestnej novely /zák. čl. XXXVI/1908/,
e/ zločin vydieračstva, kvalifikovaný podľa § 353 trestného zákona,
f/ zločin poťažne prečin násilia proti vrchnosti alebo orgánu vrchnosti podľa zák. čl. XL/1914, pokiaľ trestný čin bol spáchaný shluknutím alebo so zbraňou,
potresce sa doživotnou trestnicou.
§ 2.
Kto na evakuovanom území, prípadne v budovách alebo priestoroch,následkom vojnových udalostí upustených, úmyselne poškodí cudziu budovu alebo bytové, poprípade iné zariadenie,potresce sa žalárom do 10 rokov.
§ 3.
O vedľajších trestoch pri odsúdení za trestné činy uvedené v § 1 platia ustanovenia pre tieto činy inak platné.
Diel druhý.
Procesné ustanovenia.
§ 4.
V pokračovaní pre trestné činy podľa §§
1 a 2 platia všeobecné ustanovenia trestného poriadku a predpisy tento zákon doplňujúce a pozmeňujúce s odchýlkami podľa ďalších ustanovení tohto dielu.
§ 5.
Pokračovanie vykoná osobitný senát,zriadený u každého krajského súdu. Senát pozostáva z predsedu a štyroch prísediacich.Predsedu,členov a náhradníkov tohto senátu vymenuje minister pravosúdia zo sudcov z povolania.
§ 6.
/1/ Konať trestné pokračovanie podľa tohto zákona je príslušný aj osobitný senát krajského súdu, v obvode ktorého obvineného chytili, alebo v obvode ktorého je vo väzbe.
/2/ Ak by zavedenie trestného pokračovania alebo ďalšieho postupu v ňom narážalo na ťažkosti pred osobitným senátom príslušným podľa všeobecných predpisov alebo podľa ods. 1, stane sa príslušným osobitný senát toho súdu, na ktorý sa obráti štátny zástupca.
§ 7.
/1/ Proti obvinenému zavedie sa trestné pokračovanie podľa tohto zákona iba,ak bol pristihnutý pri čine, alebo ak jeho vinu podľa všetkej pravdepodobnosti bude možno bezodkladne dokázať.
/2/ Nemožno zaviesť trestné pokračovanie podľa tohto zákona proti duševne chorým, proti ťažko chorým, proti tehotným ženám a proti osobám, ktoré v čase spáchania trestného činu nedovŕšily 18. rok.
§ 8.
/1/ Osobitný senát môže zasadať na hoci-
ktorom mieste v obvode súdu, u ktorého je zriadený.
/2/ Osobitný senát pokračuje bez zreteľa na iné trestné veci, ktoré sa proti obvinenému vedú pred súdom inak príslušným.
§ 9.
/1/ Obvineného z trestného činu uvedeného v §§ 1 alebo 2 treba zatknúť a bezodkladne odovzdať štátnemu zastupiteľstvu, ktoré učiní potrebné opatrenie o jeho uväznení do zasadnutia osobitného senátu.
/2/ Proti opatreniu štátneho zástupcu o väzbe niet opravného prostriedku.
§ 10.
Ak treba zaviesť trestné pokračovanie pred osobitným senátom podľa tohto zákona,štátne zastupiteľstvo bezodkladne upovedomí o tom predsedu osobitného senátu, ktorý je povinný, len čo dôjde upovedomenie, s najväčšou rýchlosťou vykonať opatrenie, aby osobitný senát zasadol. Štátne zastupiteľstvo sa postará, aby bola po ruke brachiálna moc, potrebná pre bezpečnosť osobitného senátu a pre prípadný výkon trestu smrti, aby sa pripravily úradné potreby pre zasadnutie osobitného senátu a aby bol prítomný duchovný, lekár, ako aj prípadne potrebné orgány, určené na výkon trestu smrti.
§ 11.
/1/ V pokračovaní pred osobitným senátom podľa tohto zákona sa nekoná formálne stopovanie ani vyšetrovanie a nepodáva sa obžalobný spis. Celé pokračovanie od začiatku až do konca sa koná pred osobitným senátom, a to po-
dľa možnosti bez prerušenia.
/2/ Obvineného treba postaviť pred osobitný senát.V neprítomnosti obvineného osobitný senát nemôže konať pojednávanie.
/3/ Štátne zastupiteľstvo obstará dôkazy, potrebné na pojednávanie, najmä predvolá pred osobitný senát podľa potreby poškodeného, svedkov a znalcov, prípadne dá ich predviesť.
/4/ Osobitný senát môže pojednávať hocikedy.
/5/ Pokračovanie proti jednotlivým obvineným, počítajúc do toho i vynesenie rozsudku, smie trvať najdlhšie tri za sebou idúce dni od času, čo obvinený bol postavený pred osobitný senát. Ak sa pokračovanie neskončí v tomto čase, zavedie sa riadne trestné pokračovanie, poprípade - ak sú na to zákonné podmienky splnené - urýchlené pokračovanie / zák.č.169/1941 Sl. z./.
§ 12.
/1/ Pojednávanie pred osobitným senátom treba konať bez všetkých zdĺhavostí.
/2/ Obvinený môže si zvoliť obhajcu. Štátny zástupca má ho o tomto práve poučiť hneď po nariadení pokračovania podľa tohto zákona,vždy však prv, než je postavený pred osobitný senát. Ak nepoužije obvinený toto právo, alebo ak nie je možné zvoleného obhajcu hneď pribrať, ustanoví obhajcu predseda osobitného senátu. Ak niet obhajcu, ktorý vyhovuje podmienkam podľa § 55 trestného poriadku,možno za obhajcu ustanoviť aj kandidáta advokácie alebo inú vhodnú osobu s právnickým vzdelaním.
§ 13.
/1/ Pojednávanie pred osobitným senátom
sa začína tým, že štátny zástupca prednesie skutkový stav,ktorý je dôvodom trestného stíhania.
/2/ Pojednávanie má sa zpravidla obmedziť na dôkaz činu, pre ktorý osobitný senát pokračuje. Na návrh štátneho zástupcu možno pojednávanie rozšíriť i na iné činy, ktoré patria do pôsobnosti osobitného senátu,ak sa netreba preto obávať prieťahu, ktorým by sa zmarilo pokračovanie pred osobitným senátom / § 11 ods. 5/. Iné trestné činy obvineného treba tu nechať nepovšimnuté.
/3/ V pokračovaní pred osobitným senátom treba učiniť všetky opatrenia, ktoré sú potrebné na vypátranie spolupáchateľov,účastníkov, ukrývačov a nadržovateľov, nakoľko by sa tým neodložilo vynesenie rozsudku proti obžalovanému.
/4/ Po skončení dokazovania štátny zástupca prednesie jeho výsledok a učiní návrh. Obvinený a obhajca majú právo na to odpovedať. Ak by štátny zástupca uznal za potrebné ešte niečo predniesť, majú obvinený a obhajca vždy právo na posledné slovo.
/5/ Po prednesoch podľa ods. 4 vyhlási predseda pojednávanie za skončené. Potom rozhoduje o veci osobitný senát v tajnej porade.
§ 14.
/1/ Ak osobitný senát všetkými hlasmi uzná obvineného vinným v niektorom z trestných činov uvedených v §§ 1 alebo 2, vysloví rozsudkom trest.
/2/ V prípadoch uvedených v § 326 trestného poriadku vynesie súd oslobodzujúci rozsudok.
§ 15.
/1/ Rozsudok treba s krátkym odôvodnením vyhotoviť písomne a hneď verejne vyhlásiť.
/2/ Rozsudok podpíše predseda a všetci členovia senátu.
§ 16.
/1/ O pojednávaní pred osobitným senátom treba spísať zápisnicu. Obsah zápisnice obmedzuje sa len na najpodstatnejšie body pojednávania.
/2/ Zápisnicu podpíše predseda, všetci členovia osobitného senátu a zapisovateľ.
§ 17.
/1/ Okrem obnovy a opravného prostriedku v záujme právnej jednotnosti iný opravný prostriedok proti rozhodnutiam osobitného senátu sa nepripúšťa.
/2/ Ak osobitný senát vysloví trest smrti, usnesie sa hneď po vyhlásení rozsudku na neverejnom zasadnutí, vypočujúc štátneho zástupcu, či odporúča udeliť odsúdenému milosť, ako aj na tom, aký trest by bol primeraný namiesto trestu smrti v prípade udelenia milosti. Ak osobitný senát odporúča udeliť milosť, predloží spisy so svojim posudkom Ministerstvu pravosúdia. Minister pravosúdia predloží spisy so svojím návrhom Kancelárii prezidenta republiky, aby prezident republiky rozhodol o milosti. Osobitný senát, ako aj minister pravosúdia pripojí k spisom aj žiadosť o milosť, ktorú prípadne podal obvinený alebo v jeho prospech iná osoba.
/3/ Ak osobitný senát odporúča udeliť milosť podľa ods. 2, treba výkon trestu odložiť až do rozhodnutia prezidenta republiky o milosti
Ináč treba trest smrti vykonať po primeranej lehote, danej pre prípravu na smrť,a to zpravidla do dvoch hodín po vyhlásení rozsudku. Pred výkonom treba dať odsúdenému duchovného.
§ 18.
Trest smrti sa vykoná zastrelením,a to bezpečnostnými orgánmi.
§ 19.
Výkon trestu na slobode uložený osobitným senátom treba započať hneď po vyhlásení rozsudku.
§ 20.
Každý rozsudok vynesený osobitným senátom treba po jeho vyhlásení,prípadne po vrátení spisov Kanceláriou prezidenta republiky, odoslať spolu so spismi o pojednávaní najneskoršie do 14 dní hlavnému štátnemu zástupcovi, ktorý podá o veci zprávu ministrovi pravosúdia.
§ 21.
/1/ Ak osobitný senát zistí, že vec nepatrí do jeho pôsobnosti, alebo ak nemôže odsudzujúci rozsudok vyniesť preto, že sa nedosiahlo v otázke viny jednomyseľnosti,alebo ak sú síce proti obvinenému závažné dôvody podozrenia,že spáchal trestný čin za vinu mu kladený, nie je však možné v zákonnom čase /§ 11 ods.5/ dôkaz viny previesť a rozsudok vyniesť, prípadne ak sa za pojednávania zistí, že osobitný senát nemôže pokračovať z dôvodov uvedených v § 7 ods. 2, usnesie sa osobitný senát, že sa spisy postupujú súdu,na riadne -poprípade na urýchlené - pokračovanie prísluš-
nému.
/2/ Usnesenie osobitného senátu podľa ods. 1 treba oznámiť obvinenému a štátnemu zastupiteľstvu. Súčasne rozhodne osobitný senát o tom,či má väzba obvineného trvať ďalej alebo nie.
§ 22.
Pre obnovu a pre opravný prostriedok v záujme právnej jednotnosti platia pravidlá riadneho trestného pokračovania.
Diel tretí.
Ustanovenia o osobách podriadených vojenskej súdnej právomoci.
§ 23.
/1/ Kto za brannej pohotovosti štátu /§ 57 sák. č. 131/1936 Sb. z. a n./ za nepriateľských leteckých útokov,ako aj po nich na miestach postihnutých následkami týchto útokov alebo protileteckej obrany, kým účinky postihnutia trvajú poprípade na evakuovanom území alebo v budovách, bytoch alebo priestoroch opustených pre vojnové nebezpečenstvo, spácha:
a/ zločin vraždy podľa §§ 413, 414 vojenského trestného zákona,
b/ zločin lúpežného zabitia podľa § 420 vojenského trestného zákona,
c/ zločin podpaľačstva podľa §§ 449, 450, 452 vojenského trestného zákona,
d/ zločin lúpeže podľa §§ 485 až 489 vojenského trestného zákona,
e/ zločin podľa § 4 ods. 2 zákona č.34/ 1941 Sl.z. o traskavinách,
potresce sa trestom smrti, namiesto ktorého ne-
možno uložiť miernejší trest ako doživotný ťažký žalár.
/2/ Kto za okolností uvedených v ods. 1 spácha zločin zabitia podľa § 419 vojenského trestného zákona,potresce sa doživotným ťažkým žalárom, namiesto ktorého nemožno uložiť miernejší trest ako ťažký žalár v trvaní 15 rokov.
/3/ Kto za okolností uvedených v ods. 1 spácha
a/ zločin ťažkého ublíženia na tele podľa § 435 vojenského trestného zákona,alebo podľa § 436 vojenského trestného zákona, ak tento zločin zapríčinil niektorý z následkov uvedených v § 435,
b/ zločin podpaľačstva podľa § 453 vojenského trestného zákona,
c/ zločin lúpeže podľa §§ 483, 484 vojenského trestného zákona,
d/ zločin krádeže podľa §§ 457 až 466 vojenského trestného zákona,
e/ zločin verejného násilia vydieračstvom, kvalifikovaným podľa § 378 ods.2 vojenského trestného zákona,
f/ zločin verejného násilia násilným vložením ruky na osoby vrchnostenské alebo nebezpečným vyhrožovaním im vo veciach úradných podľa §§ 358,359 vojenského trestného zákona,
potresce sa doživotným ťažkým žalárom.
§ 24.
Kto na evakuovanom území, prípadne v budovách alebo priestoroch, následkom vojnových udalostí opustených, úmyselne poškodí cudziu budovu alebo bytové, poprípade iné zariadenie, potresce sa ťažkým žalárom do 10 rokov.
§ 25.
O vedľajších trestoch pri odsúdení za trestné činy uvedené v § 23 platia ustanovenia pre tieto činy inak platné.
§ 26.
Pri trestných činoch uvedených v §§ 23 a 24 pokračujú riadne vojenské súdy urýchleným pokračovaním podľa zásad uvedených v §§ 391, 393 až 396, § 397 ods. 3 a 4 a §§ 398 až 402 vojenského trestného poriadku.
Diel štvrtý.
Spoločné a záverečné ustanovenia.
§ 27.
Ustanovenia tohto zákona treba použiť aj pre pokus trestných činov podľa tohto zákona kvalifikovaných a pre všetkých účastníkov /návodcov, pomocníkov; účastníkov, spoluvinníkov/ takýchto činov.
§ 28.
/1/ Ustanovenia § 32 trestnej novely /zák. čl. XXXVI/1908/, poťažne § 121 vojenského trestného zákona nemožno použiť pri odsúdení za trestný čin podľa tohto zákona.
/2/ Ustanovenia zákona č. 48/1931 Sb.z. a n. o trestnom súdnictve nad mládežou ostávajú ustanoveniami tohto zákona nedotknuté.
§ 29.
Ustanovenia tohto zákona treba použiť len vtedy, ak čin nie je prísnejšie trestný podľa iných ustanovení.
§ 30.
Tento zákon vykoná minister pravosúdia a
minister národnej obrany so zúčastnenými ministrami.