Snem Slovenskej republiky 1944
I. volebné obdobie. 10. zasadanie.
874.
Zpráva
národohospodárskeho výboru
o vládnom návrhu zákona, ktorým sa predlžuje a rozširuje platnosť niektorých ustanovení zákona o všeobecných colných sadzbách /tlač 868/.
Hneď po osamostatnení slovenského štátu bolo zjavné, že starý česko-slovenský colný režim pre hospodársku štruktúru Slovenska nebude vyhovovať. Preto už v roku 1940 sa začaly práce na sostavenie nového colného sadzobníka, ktorých výsledok bol zákon č. 258/1941 Sl.z. o všeobecných colných sadzbách s colným sadzobníkom. Vzhľadom na vojnové pomery, v ktorých clá nemajú takého významu ako v mieri, nedalo sa ešte doteraz do všetkých dôsledkov zistiť, ako vyhovuje nový colný sadzobník našim hospodárskym pomerom, možno však konštatovať, že nové colné sadzby vcelku nezaťažily dovoz takým vysokým percentom, že by boly preto nastaly škodlivé poruchy. Pri tom všetkom bolo treba priznať aj určité colné výhody buďto v záujme úspešnej novej výroby, alebo cieľom zadováženia potrebnej suroviny pre jestvujúce priemyslové odvetvia. Tieto výhody zabezpečovaly sa najmä sníženou colnou sadzbou na určité obdobie, bez toho, že by dovoz dotknutého tovaru, bol podliehal nejakej kontrole.
Predložený vládny návrh má dva základné účely:
1. zrušiť časové obmedzenie, vyslovené v § 2 ods, 4 zákona č. 258/1941 Sl. z., takže minister financií v dohode s ministrom hospodárstva pro futuro bez časového obmedzenia bude oprávnený primerane snížiť, prípadne aj úplne zrušiť clo na dovoz polotova-
—2—
rov a hotových priemyselných výrobkov, ktoré sa v tuzemsku nevyrábajú v dostatočnom množstve a ktorých dovoz v hospodárskom záujme štátu je nevyhnutne potrebný;
2. predĺžiť určité, už zákonom priznané, ale časove obmedzené colné výhody, ktoré z dôležitých hospodárskych dôvodov aj pre budúcnosť sú odôvodnené, a to až do konca tohto roku a pritom zároveň aj zmocniť vládu na prípadné ďalšie predĺženie týchto colných výhod, nakoľko by to praktická potreba vyžadovala.
V rámci predĺženia účinnosti colných výhod už normatívne priznaných ide najmä o zvýhodnenie týchto látok:
1. "Degras s obsahom minerálneho oleja"; túto látku dovážajú výlučne továrne na výrobu kože na potvrdenie príslušnej Obchodnej a priemyselnej komory. - Degras sa vyrába väčšinou z rybých tukov. Slovensko potrebuje ročne podľa odhadu asi 1000 ton degrasu a nakoľko sa v tuzemsku tento tovar nevyrába, musí sa dovážať. Pôvodne sa dovážal z Protektorátu, ale po čase bol vývoz pre jeho tamojší nedostatok obmedzený, takže dnes asi polovica spotreby sa musí dovážať z Maďarska. Cena tovaru je asi 800 až 1.100 Ks za 100 kg; cena pri ustaľovaní terajšej colnej sadzby s poznámkou bola asi 700 až 1.000 Ks za 100 kg. Dnešné colné zaťaženie je asi 7%-né, ktoré pri stálom vzostupe cien možno pokladať za primerané.
2. "Nátronová buničina", ktorú dovážajú továrne na výrobu nátronového papiera na osvedčenie Obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave. Nátronová celulóza /buničina/ sa v tuzemsku nevyrába a je nevyhnutne potrebná na výrobu nátronového papiera, ktorý sa používa na rozličné špeciálne účely.
3. "Dechtovaná lepenka" na výrobu pokrývok na podlahu sa dováža s povolením Ministerstva financií. Ide tu o špeciálnu látku, ktorá sa v tuzemsku nevyrába. Tuzemská výroba by bola možná, ale len v malom a nedostačujúcom množstve.
4. "Papier z nátronovej buničiny", ktorý sa u nás nevyrába a je veľmi dôležitým článkom v rozličných odvetviach priemyslu, najmä v priemysle elektrotechnickom /firmy Siemens, Továreň na káble/, kde musí mať určité predpísané vlastnosti. Taktiež potrebuje túto látku aj chemicky priemysel /výroba dynamitu/ na výrobu
-3-
zápalníc a konečne z nátronového papiera sa vyrábajú aj vrecia na cement, na umelé hnojivá, na cukor a na iné látky, pre ktoré účely sa vyžaduje obzvláštna pevnosť. Nakoľko v tuzemsku sú dané podmienky na výrobu nátronového papiera /stavia sa továreň v Ružomberku/, možno očakávať, že tento druh tovaru úspešne a v dostatočnom množstve sa bude vyrábať aj na území nášho štátu, čím potom ďalšia potreba colnej výhody pre budúcnosť odpadne.
5. "Nekonečné tkaniny z fosforobronzového alebo medeného drótu" dovážajú továrne na papier a lepenku, ako aj továrne na celulózu a azbestocementovú škridlicu na potvrdenie Obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave. Drótené tkaniny vyrába síce v tuzemsku firma Coburg, nie však uvedené špeciálne tkaniny,ktoré na filtračné účely nevyhnutne potrebujú továrne na celulózu, papier, lepenku a azbestocementovú škridlicu.
6. "Kazein na priemyselné účely" sa dováža na osvedčenie Obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave. Táto látka je potrebná na výrobu studeného gleja, potrebného v najrozličnejších priemyselných odvetviach.
Z uvedeného prehľadu vysvitá, že predĺženie doterajších normatívne priznaných colných výhod sa vzťahuje skutočne na také látky, ktorých dovážanie je eminentným záujmom nášho priemyslu, takže colné zvýhodnenie je tu s hľadiska národohospodárskeho v plnej miere odôvodnené.
Národohospodársky výbor odporúča slávnemu Snemu predložený návrh zákona na uzákonenie.
V Bratislave 10. februára 1944.
Štefan Danihel v.r.,
predseda.
Michal Klimko v.r.,
zpravodajca.
Zákon
zo dňa .................... 1944,
ktorým sa predlžuje a rozširuje platnosť niektorých ustanovení zákona o všeobecných colných sadzbách.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
Čl. I.
Ustanovenia § 2 zákona č. 258/1941 Sl. z. sa menia a znejú takto:
"/1/ Pre prípady mimoriadnej núdze sa vláda splnomocňuje, aby nariadením dočasne, vždy však najďalej na čas pol roka zrušila, alebo primerane snížila clo z obilia, mlynských výrobkov, dobytka, tukov a mäsa, a to pre všetky alebo jednotlivé druhy uvedených tovarov, pričom má súčasne určiť dozorčie podmienky a obmedzenia, aby sa zabránilo zneužitiu tohto opatrenia.
/2/ Minister financií sa splnomocňuje po dohode s ministrom hospodárstva primerane snížiť alebo zrušiť clo na dovoz polotovarov a hotových priemyselných výrobkov,ktoré sa v tuzemsku nevyrábajú v dostatočnom množstve a ktorých dovoz je nevyhnutný z celohospodárskeho hľadiska štátu. Snížené sadzby sa vyhlásia v Slovenskom zákonníku.
/3/ Snížením cla nesmie sa porušiť rovnováha medzi dovozom a tuzemskou výrobou. Žiadosti o sníženie cla treba doložiť riadne vystavenými dokladmi, svedčiacimi o nutnosti a potrebnosti dovezených tovarov.
Čl. II.
/1/ Lehoty uvedené v poznámkach za sadzobnými číslami 97, 284, 286, 287, 296, 508 a 612 colného sadzobníka sa predlžujú do 31. decembra
1944; vláda sa splnomocňuje, aby nariadením lehoty podľa potreby predlžovala.
/2/ Platnosť poznámky za sadzobným číslom 508 colného sadzobníka sa rozširuje aj pre továrne na celulózu a továrne na výrobu azbestocementovej škridlice.
Čl. III.
Tento zákon platí a je účinný od 1. januára 1944; vykoná ho minister financií s ministrom hospodárstva.