Snem Slovenskej republiky 19 4 4 I. volebné obdobie. 10. zasadanie.

8 7 5.

V l á d n y návrh. Ústavný zákon

zo dňa 1944

o osobitných ustanoveniach v konaní pred súdmi a úradmi za brannej pohotovosti štátu.

Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto ústavnom zákone:

§ 1.

Za brannej pohotovosti štátu /§ 57 zákona č. 131/1936 Sb. z. a n. / môže vláda nariadením:

a/ určiť úľavy pri plnení súkromnoprávnych pohľadávok,

b/ upraviť vliv mimoriadnych pomerov, spôsobených brannou pohotovosťou štátu, na beh lehôt a zachovanie termínov, na konanie pred súdmi, úradmi vôbec a orgánmi verejnoprávnych korporácií /ústavov/, najmä na to, ako a nakoľko majú byť odvrátené právne ujmy, ktoré by

vzniknúť zo zameškania lehôt alebo termínov alebo z mimoriadnych pomerov vôbec, a ako majú byť napravené právne ujmy, ktoré už prípadne vznikly,

c/ určiť, aby časť alebo celú súdnu agendu dočasne vykonával namiesto doteraz príslušného súdu iný súd rovnakej pôsobnosti a v trestných veciach, ktoré patria iba do pôsobnosti krajského súdu v sídle hlavného súdu, určiť, že časť alebo celú agendu môže dočasne vykonávať i krajský súd mimo sídla hlavného súdu.

-2-

§ 2.

Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia; vykoná ho minister pravosúdia so zúčastnenými ministrami.

D ô v o d o v á z p r á v a.

Ustanovenie písm. a/ § 1 osnovy prebiera ustanovenie § 117 ods. 1 zákona č. 131/1936 Sb. z. a n. preto, lebo podľa § 79 ods. 2 Ústavy vlastníctvo možno obmedziť iba zákonom - pochybné, či nariadením s mocou zákona. Keďže podľa osnovy vlastníctvo má byť obmedzené vládnym nariadením, treba na to ústavný zákon, ktorý by učinil výnimku z § 79 ods. 2 Ústavy.

Ustanovenie § 1 písm. b/ osnovy prebiera ustanovenie § 117 ods. 2 zákona č. 131/1936 Sb. z. a n. Tieto ustanovenia totiž so zreteľom na § 24 písm. g/ Ústavy už teraz neplatia. Podľa citovaného ustanovenia Ústavy patrí do výlučnej pôsobnosti Snemu vydávať zákony o príslušnosti a pôsobnosti súdov ako aj o konaní pred nimi. Teda podľa Ústavy možno príslušnosť a pôsobnosť súdu a konanie pred súdom upravovať len zákonom. V § 117 ods. 2 zákona č. 13l/l936 Sb. z. a n. sú síce aj ustanovenia, ktoré sa týkajú pokračovania pred úradmi a Osnova prebiera aj tieto ustanovenia, lebo považuje za účelné riešiť celú otázku uvedenú v ods. 2 citovaného paragrafu jednotne.

Ustanovenie § 1 písm. c/ osnovy má cieľ chrániť nerušený výkon súdnej právomoci, ktorý za brannej pohotovosti štátu môže byť zvonku ľahko ohrozený. Pôjde predovšetkým o zabezpečenie pozemkových kníh, ktoré v prípade hroziaceho nebezpečenstva budú môcť byť prenesené na iný súd, ktorý súčasne bude zmocnený vykonávať pozemnokniž-nú agendu doteraz príslušného súdu. Na základe tohto ustanovenia bude však možné aj inú súdnu agendu /civilnú i trestnú/, ako to pomery budú vyžadovať, preniesť na iný súd, ak tento má rovnakú pôsobnosť, ako mal doteraz príslušný súd. U trestných vecí patriacich do pôsobnosti krajského súdu v sídle hlavného súdu sa dáva vláde možnosť nielen určiť nový miestne príslušný súd /napr. namiesto bratislavského krajského súdu určiť krajský súd v sídle hlavného súdu v Prešove/, ale súčasne aj možnosť preniesť pôsobnosť doterajšieho krajského súdu v sídle hlavného súdu na hocktorý krajský súd mimo sídla hlavného súdu.

Otázky uvedené pod touto písmenou treba riešiť ústavným zákonom z tých istých dôvodov, pre ktoré je treba riešiť ústavným zákonom otázky uvedené pod písm. b/.

Vykonanie navrhovaného zákona si nevyžiada nijaké osobitné výdavky.

Želaním vlády je, aby predkladaný návrh zákona bol prikázaný výbor ústavnoprávnemu.

Dr. Vojtech Tuka v. r.,

predseda vlády a minister zahraničných vecí.

Dr. Gejza Fritz v. r.,

minister pravosúdia.