Snem Slovenskej republiky 1 9 4 4

I. volebné obdobie. 10. zasadanie.

876.

Zpráva

ústavnoprávneho výboru o vládnom návrhu zákona, ktorým sa doplňuje zákon o obrane štátu /tlač 871/.

Ústavnoprávny výbor rokoval o vládnom návrhu na zasadnutí 10. februára 1944 a priklonil sa k stanovisku návrhu, že zvýšená ochrana štátu, najmä zvýšená ostražitosť na hraniciach, vyžadujú, aby špeciálne ustanovenia §§ 49 až 51 zákona o obrane štátu, ktoré obmedzujú nadobudnutie práv k nehnuteľnostiam v pohraničnom pásme, ako aj v obvode opevnených a iných pre obranu štátu dôležitých miest, platily nielen pre cudzincov, ale aj pre všetkých slovenských štátnych občanov. - Je nevyhnutne potrebné, aby obyvateľstvo týchto miest bolo čo najspoľahlivejšie a vyžadovanú ú-plnú spoľahlivosť samotné štátne občianstvo ešte nezaručuje.

Ustanovenie poslednej vety článku I. zamedzí možnosť prípadného obchádzania oznamovacej povinnosti.

Článok II. doplňuje § 116 ods. 4 zákona o obrane štátu ustanovením, podľa ktorého nielen pri nútenej, ale aj pri dobrovoľnej evakuácii obyvateľstva z ohrožovaného územia hradí štát náklady, a to v rozsahu, ktorý má určiť vládne nariadenie. Toto ustanovenie uľahčuje odsun obyvateľstva a jeho majetku z miest vojnovými udalosťami ohrožovaných a prispeje k sníženiu i zjednodušeniu úradnej práce, spojenej s takýmto odsunom.

Ústavnoprávny výbor navrhuje, aby Snem prijal osnovu v predloženom znení.

Y Bratislave 10. februára 1944.

Dr. Karol Mederly v. r.,

predseda.

Dr. František Orlický v. r.,

zpravodajca.

Zpráva branného výboru.

Predstaviteľom nášho národa a štátu ako aj všetkým súčasným pokoleniam slovenského národa pripadá v dnešných krutých vojnových Časoch ťažká zodpovednosť za všetko, čo konajú a čo majú konať. Stavaní sú pred riešenie úloh nielen s chvíľkovým, časovým zameraním, ale žiada sa od nich dochviľné vybavenie všetkých naliehavých otázok, od dobrého vyriešenia ktorých bude závisieť náš budúci národný život a trvalá existencia nášho slovenského štátu.

Ak sme teda postavení na čelo národa v časoch vojnových, keď vojna silno dolieha i na náš každodenný život, v popredí nášho záujmu musia byť otázky, ktoré súvisia s brannosťou národa a s obranou nášho štátu. Pri riešení tak dôležitých otázok neobstojí improvizácia, ale sú potrebné trestné normy, ktoré systematicky upravujú všetko, čo je k obrane našej vlasti potrebné.

Takouto predlohou je aj vládny návrh zákona, ktorým sa doplňuje zákon o obrane štátu. Skutočnosť, že sa táto predloha dostala na prerokovanie do nášho Snemu, je presvedčivým dôkazom, že sa branné otázky v našom štáte úzkostlivo sledujú a prispôsobujú nášmu životu i jeho potrebám.

Čo je potrebné k obrane štátu, a to predovšetkým vo vojnových pomeroch, podrobne a sústavne upravuje zákon o obrane štátu, - zákon č. 131 z roku 1936. Nakoľko práve vo vojnových časoch je potrebná zvýšená ostražitosť, smerujúca k včasnej a účelnej príprave, je naliehavé, aby sme preskúmali tento už jestvujúci súbor noriem a prispôsobili ho dnešným našim potrebám.

Ide tu najmä o zmenu ustanovenia §§ 49 a 116 zákona o obrane štátu.

Predložený vládny návrh zákona vo svojom čl. 1. doplňuje § 49 ďalším Odsekom /štvrtým/, v ktorom sa rozširuje oznamovacia povinnosť aj na slovenských štátnych občanov, ak po účinnosti tohto zákona chcú nadobudnúť nehnuteľnosti a práva k nim v pohraničnom pásme alebo v obvode opevnených a iných pre obranu štátu dôležitých miest. Podľa doterajšieho právneho stavu vzťahovala sa táto ozna-

—3—

movacia povinnosť len na cudzincov, ďalej na právnické osoby alebo iné sdruženia osôb bez zreteľa na štátnu príslušnosť.

Toto doplnenie je potrebné vzhľadom na veľkú dôležitosť pohraničného pásma a obvodu opevnených miest najmä s hľadiska zpravodajskej činnosti cudzích štátov, aby obyvateľstvo týchto bolo čo najspoľahlivejšie. Ak sa teda sprísňuje doterajšie znenie zákona v tejto jeho časti i vo vzťahu k slovenským štátnym občanom, robí sa to s hľadiska branného a v súlade e požiadavkami vyhovujúcej obrany štátu.

Ustanovenie § 116 pozmeňuje sa článkom II. vládneho návrhu v prospech obyvateľstva, keďže povinnosť štátu hradiť/ náklady za evakuáciu určitých miest rozširuje sa aj na dobrovoľné odsunutie obyvateľstva a jeho majetku. Doterajšie znenie zákona pamätalo totiž len na nútené odsunutie /evakuáciu/ obyvateľstva. Touto zmenou sleduje sa ten cieľ, aby sa poskytovaním náhrad podnietil a uľahčil dobrovoľný odsun obyvateľstva z miest zvýšenou mierou ohrožovaných.

Nakoľko predložený vládny návrh zákona sleduje eminentný záujem obrany štátu a bezpečnosti obyvateľstva, navrhujem v mene branného výboru, aby slávny Snem predložený vládny návrh prijal v takom znení, ako ho upravily ústavnoprávny a branný výbor.

V Bratislave 16. februára 1944,

Vojtech Horák v. r.,

predseda.

Koloman Horniš v. r.,

zpravodajca.

Z á k o n

zo dňa 1944,

ktorým sa doplňuje zákon o obrané štátu.

Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:

Čl. I.

Ustanovenia § 49 zákona č. 131/1936 Sb. z, a n. sa doplňujú ďalším odsekom tohto znenia:

/4/ Oznamovacia povinnosť podľa ods. 1 sa vzťahuje aj na slovenských štátnych občanov, ak nadobudnú držbu a práva uvedené v tomto odseku po účinnosti tohto zákona. Lehota 6 týždňov na oznámenie /ods. l/ počíta sa v týchto prípadoch odo dňa nadobudnutia držby alebo práva. V prípade pochybnosti, či práva uvedené v ods. 1 boly nadobudnuté pred účinnosťou tohto zákona, treba nadobudnutie osvedčiť verejnou listinou. "

Čl. II.

Ustanovenie § 116 ods. 4 zákona Č. 131/1936 Sb. z. a n. sa mení a znie takto:

,, /4/ Náklad na nútené ako aj dobrovoľné odsunutie hradí štát v rozsahu, ktorý bude určený vládnym nariadením. Ak prevezme štát odsunuté veci do užívania alebo do vlastníctva, platia o náhrade ustanovenia § 151 a nasl. "

Čl. III.

Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia; vykonajú ho minister národnej obrany, minister vnútra a minister pravosúdia.