Snem Slovenskej republiky 1044

I. volebné obdobie. 10. zasadanie.

877

Návrh

poslanca Jána Moru a spoločníkov na vydanie zákona o platenej dovolenke lesných robotníkov pracujúcich za akordnú, dennú alebo hodinovú mzdu.

Podpísaní navrhujú:

Snem Slovenskej republiky, ráč sa usniesť na tomto zákone:

Zákon

zo dňa 1944

o platenej dovolenke lesných robotníkov pracujúcich za akordnú, dennú alebo hodinovú mzdu.

Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:

§ 1.

Lesní robotníci, ktorí pracujú za akordnú, dennú alebo hodinovú mzdu, majú nárok na zamestnávateľom platenú dovolenku na osvieženie, ak pracovali - hoci aj s prerušením - v kalendárnom roku v tom istom podniku alebo u toho istého zamestnávateľa aspoň 120 dní.

§ 2.

/1/ Dovolenka činí ročne: a/ po odpracovaní 120 dní - 4 dni,, b/ po odpracovaní 160 dní - 6 dní, c/ po odpracovaní 200 a viac dní - 8 dní.

-2-

/2/ Nedele a sviatky pripadajúce do dovolenky sa do nej rátajú a platí sa za ne práve tak, ako za pracovné dni.

/3/ Čas, po ktorý lesný robotník /§ 1/ nemohol konať práce pre nemoc a úraz, nevyvolané úmyselne alebo hrubou nedbalosťou alebo pre brannú povinnosť, prípadne pre iné verejnoprávne prekážky, započíta sa do lehoty rozhodnej pre nárok a rozsah dovolenky.

§ 3.

/1/ Lesnému robotníkovi /§ 1/ prislúcha za každý deň dovolenky náhrada mzdy odpovedajúca priemernému dennému zárobku za posledné 2 týždne pred nastúpením dovolenky.

/2/ Naturálne požitky, pokiaľ sa na čas dovolenky zastavujú, alebo nevyberajú, rátajú sa do náhrady podľa ustanovení § 11 zákona č. 221/ 1924 Sb. z. a n. v znení právnych predpisov tento zákon meniacich a doplňujúcich.

/3/ Náhrada je splatná vopred v obvyklý deň výplaty.

§ 4.

Dovolenka neprerušuje pracovný pomer: lesný robotník /§ 1/ podlieha i počas dovolenky verejnoprávnemu poisteniu.

§ 5.

/1/ Nárok na dovolenku musí lesný robotník /§ 1/ uplatniť v príslušnom kalendárnom roku.

/2/ Rozvrh dovolenky určuje so zreteľom na nerušenú prevádzku, povahu závodu a spôsob práce zamestnávateľ /jeho zástupca/ po dohode s dôverníkom zamestnancov, ak taký nie je, s najstarším zamestnancom.

/3/ Ak sa lesný robotník so zamestnávateľom nedohodne inak, dovolenka je nepretržitá alebo vo výnimočných prípadoch sa poskytne vo dvoch čiastkach.

§ 6.

Menej výhodné ustanovenia smlúv o platenej dovolenke lesných. robotníkov /§ 1/ sú právne neúčinné.

§ 7.

Tento zákon vykoná minister vnútra so

zúčastnenými ministrami.

Dôvodová zpráva.

Platená dovolenka pre zamestnancov bola zavedená zákonom č. 67/1925 Sb. z. a n. /Netýka sa baníkov, pre ktorých platená dovolenka bola zavedená už v roku 1921. / Do vydania zákona č. 154/ 1954 Sb. z, a n. zákon č. 67/1925 Sb. z. a n. sa vzťahoval i na dovolenky súkromných zamestnancov vo vyšších službách. Možno ho teda právom nazvať základným zákonom o platených dovolenkách. Avšak zákon Č. 67/1925 Sb. z. a n. má i svoje medzery. Jednou ž týchto je jeho § 5, ktorý výslovne upiera nárok na platenú dovolenku lesným robotníkom, pracujúcim za denný plat. Podľa judikatúry /Sb. Váž. 6386/ lesnému robotníkovi pracujúcemu za denný plat rovná sa i lesný robotník, pracujúci na akord. Následok je, že lesní robotníci nároku na platenú dovolenku vôbec nemajú. Treba poznamenať, že lesnými robotníkmi nie sú len robotníci, pracujúci priamo v lesoch, ktorých práca do značnej miery je podmienená ročnou dobou a počasím, ale i robotníci na drevoskladoch /ak tieto nie sú priamo v ohradenom priestore píl/, kde je práca stála. Tento stav je neudržateľný a značí krivdu pre lesných robotníkov, ktorí ju ťažko znášajú.

Vec nie je možno vybaviť len novelizovaním § 5 zákona č. 67/1925 Sb. z. a n., keďže pracovné pomery lesných robotníkov sú značne odlišné od pracovných pomerov ostatných kategórií zamestnanectva. Preto bolo potrebné vypracovať návrh samostatného zákona o platenej dovolenke pre lesných robotníkov, pracujúcich za akordnú, dennú alebo hodinovú mzdu. Nemôže byť pochyby o tom, že dovolenku na osvieženie potrebuje i táto kategória robotníctva, obvykle veľmi ťažko fyzicky pracujúca. Niet sporu ani o tom, že uzákonenie tohto návrhu bude značiť zvýšenie reálnej mzdy lesných robotníkov. Toto zvýšenie je oprávnené, keďže nominálna mzda lesných robotníkov nestúpala v tom pomere, ako stúpaly ceny dreva.

-4-

K jednotlivým paragrafom návrhu zákona uvádzame:

Ad § 1:

Aby nebolo pochybnosti, že zákon sa má vzťahovať na všetkých lesných robotníkov bez rozdielu v zásade, uvádzaní sú lesní robotníci pracujúci za akordnú, dennú alebo hodinovú mzdu. Mesačne platených lesných robotníkov niet. Keďže zamestnanie lesného robotníka je podstatne ovplyvňované počasím a je skoro vylúčené, aby sa v lese pracovalo po celý rok nepretržite, bolo potrebné za základ nároku na platenú dovolenku vziať nie odpracovaný jeden rok, ale 12C dní.

Ad § 2:

Podľa zákona č. 67/1925 Sb. z. a n. platená dovolenka Siní po jednoročnom zamestnaní 6 dní, po 10 ročnom 7 dní a po 15 ročnom 8 dní. Pravda, toto je minimum. Kolektívnymi smluvami boly dojednané dlhšie dovolenky ako stanovuje zákon. V tejto praxi pokračuje i FÚZ vo svojich vyhláškach, týkajúcich sa mzdových a pracovných pomerov zamestnancov. NÚZ napríklad zaviedol honoro-vanie platenej dovolenky u stavebného robotníctva podľa počtu odpracovaných dní.

Ad §§ 3 - 7:

Obsahujú podrobnosti konformné s ustanoveniami zákona č. 67/1925 Sb. z. a n. so zreteľom na judikatúru a prax.

Prevedenie tohto zákona štátnu pokladnicu priamo nepostihne. Podnik Štátne lesy a majetky úhradu na jeho prevedenie bude mať v prebytkoch svojho hospodárenia. Ináč želaním navrhovateľov je, aby návrh bol predložený na prerokovanie sociálnemu a zdravotnému výboru.

V Bratislave 7. februára 1944.

Ján Mora v. r.,

Teodor Turček v. r., František Bošňák v. r., Michal Klimko v. r., Dr. Ján Balko v. r., Ján Petrovič v. r., Ferdinand Mondok v. r., Ko-loman Horniš v, r., Dr. Ernest Rosival v. r., Dr. Roman Fraštia v. r., Ondrej Schlosser v. r.