Snem Slovenskej republiky 1944

I. volebné obdobie.

11. zasadanie.

889

Interpelácia

poslanca Konštantína Čulena a spoločníkov ministrovi národnej obrany

o výchove dôstojníckeho dorastu.

Hodnosť dôstojníckeho zástupcu-ašpiranta bola zavedena do slovenskej armády hneď po vzniku slovenského štátu pri organizovaní slovenskej armády. Je to hodnosť, ktorá môže byť udelená len ašpirantovi /maturantovi/ a ktorá je u vojska charakterizovaná tak, že dôstojnícky zástupca-ašpirant má povinnosti dôstojníka a práva mužstva. Žold dôstojníckeho zástupcu-ašpiranta v zálohe je 4 Ks plus 3 Ks drahotného prídavku a 50 hal. zápoľného prídavku, spolu teda denne 7. 50 Ks. Iných príjmov dôstojnícky zástupca-ašpirant nemá.

Doteraz boli ašpiranti povyšovaní na dôstojníckych zástupcov po úspešnom složení skúšok na dôstojníkov, či už zbraní, alebo služieb v zálohe, po skončení prezenčnej služby približne začiatkom novembra každého roku, teda v 25 mesiaci vojenskej služby so zpiatočnou platnosťou od 1. júla toho-ktorého roku..

Nástupný ročník 1939 bol troch týždňoch cvičenia, teda koncom februára 1942, prepustený do pomeru mimo činnú službu. Dôstojnícki zástupcovia nástupného ročníka 1940 boli v tejto hodnosti 6 mesiacov, lebo dňa 1. marca 1943 boli povýšení na poručíkov so zpätnou platnosťou od 1. januára 1943.

Dôstojnícki zástupcovia-ašpiranti nástupného ročníka 1941 sú už v tejto hodnosti 7 mesiacov, dosial povýšení na poručíkov

1

-2-

neboli, a na personálnom oddelení Ministerstva národnej obrany dostávajú pri informovaní odpoveď, že budú povýšení až po dvoch ro-koch. Nastala tu teda zmena v povyšovaní dôstojníckych zástupcov-ašpirantov s ohľadom na roky predchádzajúce, až na to, že tohto roku boli povýšení na poručíkov v zálohe už dňom 1. júna 1943 len lekári.

Pritom ešte poznamenávam, že dôstojnícki zástupcovia-ašpiranti,, ktorí boli pred nastúpením prezenčnej služby v štátnych službách, po skončení dvojročnej prezenčnej služby, teda od 1. októbra 1943, dostávajú mimo horeuvedených 7. 50 Ks žoldu aj riadny plat, ktorý im poukazuje ich príslušný úrad, zakiaľ tí, ktorí boli pred nastúpením prezenčnej služby v službách súkromných, alebo nastúpili prezenčnú vojensku službu hneď po skončení štúdií, nemajú mimo spomenutých 7. 50 Ks žiadon plat.

Je pochopiteľné, že týmito nesrovnalosťami je medzi dôstojníckymi zástupcami-ašpirantmi vyvolávaná veľká nespokojnosť, zlá nálada, nebezpečne podlamujúca morálku dôstojníckeho dorastu, čo nijako - menovite v dnešných vojnových časoch - nie je žiadúce a priamo nebezpečné.

Počul som ponosy od dôstojníckeho zástupcu v zálohe v tom smere, že prečo ich nástupný ročník /1941/ nie je povýšený na poručíkov v zálohe tak, ako to bolo v minulom roku a v rokoch predošlých, aká je to spravodlivosť, že tí, ktorí boli pred nastúpením prezenčnej služby zamestnaní v štátnych službách, poberajú mimo žoldu riadny plat už po 24 mesiacoch služby, teda od 1. októbra 1943 a tí, ktorí pred nastúpením boli v súkromných službách, alebo museli narukovať hneď po skončení štúdií, majú len 7. 50 Ks žoldu, keď práve tak služia vlasti a národu, ako tamtí. Poukazuje sa na to, že prečo boli povýšení lekári a nie aj ostatní ašpiranti, ktorí práve také, a snáď aj väčšie, obete prinášajú ako vojaci záložníci a medzi ktorými sú konečne tiež vysokoškoláci /právnici, filozofi, technici/.

Uvedené má potom za následok, že v rozhorčenosti počuť od nich rôzne ironické poznámky, ako napríklad: "Za bývalého otro-

Z

-3-

ctva /myslia tým ČSR/ bolo lepšie, lebo vtedy už po 14-17 mesiacoch a v mierovej dobe boli ašpiranti povyšovaní na podporučíkov so služobným platom", ďalej tiež ironicky: "Štát v brannej pohotovosti a v dobe vojny musí šporovať na mladom dôstojníckom doraste", a konečne, poukazujúc na lekárov "dnes má každý len toľko, koľko si protekciou získa".

Vzhľadom na to, že uvedený zjav je menovite sa brannej pohotovosti nežiadúci, ba nebezpečný, pýtame sa

1. prečo dôstojnícki zástupcovia-ašpiranti nástupného ročníka 1941 neboli povýšení na poručíkov v zálohe, tak ako to bolo v rokoch predošlých, hoci táto odchýlka od doterajšej praxe podrýva disciplínu mladého dôstojníckeho dorastu,

2. prečo už od 1. novembra 1943 boli povýšení na poručíkov v zálohe lekári nástupného ročníka 1942 a nie aj ostatní ašpiranti, keď dosiaľ neboly robené medzi ašpirantmi žiadne rozdiele,

3. prečo je nie pri povyšovaní dôstojníckych zástupcov-ašpirantov jednotný systém a či sú o tom nejaké predpisy,

4. ako sa mieni odstrániť nespravodlivosť, vznikajúca tým, že dôstojnícki zástupcovia-ašpiranti, ktorí boli pred nastúpením prezenčnej služby v štátnych službách, poberajú mimo 7.50 Ks aj riadny plat, a tí, ktorí pred nastúpením prezenčnej služby boli zamestnaní v súkromných službách, alebo nastúpili hneď po skončení štúdií, poberajú len žold vo výške 7.50 Ks denne.

V Bratislave 3. apríla 1944.

Konštantín Čulen v. r..,

Ján Mora v. r., Dr. Ernest Rosival v. r., Dr. Roman Fraštia v. r., Ondrej Schlosser v, r., Anton Moravčík v. r., Dr. Emil B. Lukáč v. r., Koloman Horniš v. r., Dr. Vojtech Tvrdý v. r., Štefan Haššík v. r.,

Vladimír Moravčík v. r.

2