Snem Slovenskej republiky 1944
I. volebné obdobie. 11. zasadanie.
Vládny návrh.
Zákon
zo dňa 1944
o povinnosti policajného hlásenia.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
§ 1.
Cieľom evidencie osôb zdržujúcich sa na území Slovenskej republiky bez zreteľa na ich štátnu príslušnosť zavádza sa povinnosť policajného hlásenia.
§ 2.
/1/ Podľa ustanovení tohto zákona treba
hlásiť:
a/ každé ubytovanie y hostinskej a výčapníckej živnosti a zánik takéhoto ubytovania, a to do 24 hodín od ubytovania, poťažne od jeho zániku,
b/ ak ide o zmenu bydliska - každé nasťahovanie do bytu /miestnosti/ a vysťahovanie z bytu /miestnosti/, a to do 8 dní počínajúc dňom po nasťahovaní, poťažne vysťahovaní,
c/ ak osoba, o ubytovanie ktorej ide, nemá na území Slovenskej republiky bydlisko ani ubytovaním bydlisko nevzniká, - každé ubytova-
3
-2-
nie a jeho zánik, a to do 24 hodín od ubytovania, poťažne od jeho zániku,
d/ každý odchod z bydliska a návrat do neho, ak pobyt mimo bydliska má trvať viac než 15 dní, a to odchod - pred odchodom a návrat do 3 dní po návrate,
e/ každú zmenu v počte rodinných príslušníkov vzniklú sobášom, narodením, rozvodom, rozlukou a úmrtím, a to do 8 dní odo dňa nastalej zmeny.
/2/ Za zmenu bydliska podľa ods. 1 písm. b/ sa pokladá i presťahovanie do iného bytu, /miestnosti/ v tej istej obci.
§ 3.
Skutočnosti uvedené v § 2 ods. 1 písm. a/ má hlásiť prevodzovateľ /majiteľ, nájomca/ hostinskej a výčapníckej živnosti, a to ohľadom každej osoby, ktorú v takejto živnosti ubytoval.
§ 4.
/1/ Skutočnosti uvedené v § 2 ods. 1 písm. b/ a c/ má hlásiť ubytovateľ, a to:
a/ vlastník budovy /jeho zmocnenec/ - ohľadom svojich nájomníkov a iných osôb, ktoré ubytoval vo svojej budove,
b/ nájomca alebo iný užívateľ bytu /jeho zmocnenec/ alebo inej miestnosti - ohľadom svojich podnájomníkov prípadne nájomníkov a iných osôb, ktoré v byte alebo v inej miestnosti ubytoval,
c/ vlastník inej nehnuteľnosti / jeho zmocnenec/ ako je uvedená pod písm. a/ - ohľadom osôb, ktoré na nej ubytoval /ktorým povolil sa na nej umiestiť/,
-3-
d/ správca /riaditeľ, predstavený a pod, / vychovávacieho a vyučovapieho ústavu, internátu, konviktu, seminára, kláštora, spolkového domu, chudobinca, sirotínca, starobinca, nocľahárne, azylu, nemocnice, liečebného ústavu a pod. - ohľadom osôb, ktorým poskytol ubytovanie v budove /v miestnostiach/ ním spravovaných.
/2/ Pri prenájme, árende a užívacom práve nehnuteľností uvedených v ods. 1 písm. a/ a c/ prechádza ohlasovacia povinnosť na nájomcu, árendátora, poťažne užívateľa, pri vnútenej správe alebo konkurze - na správcu. Ak je vlastníkom /árendátorom, nájomcom/ nehnuteľnosti /bytu, miestnosti/, právna osoba, povinnosť ohlasovaciu je povinný splniť jej zákonný /štatutárny/ zástupca.
/3/ Ak sa v prípadoch uvedených v § 2 ods. 1 písm. b/ a c/ ubytovala osoba sama, je povinná sama splniť ohlasovaciu povinnosť.
/4/ Osoba, ktorú ubytovala osoba, uvedená v § 7 ods. 1, je povinná ohlasovaciu povinnosť splniť sama /jej zákonný zástupca/.
§ 5.
Skuočnosti uvedené v § 2 ods. 1 písm. d/ je povinná ohlásiť osoba, o ktorej odchod /návrat/ ide.
§ 6.
Skutočnosti uvedené v § 2 ods. 1 písm. e/ má hlásiť hlava rodiny.
§ 7.
/1/ Ustanovenia § 2 ods, 1 písm. d/ a e/ a § 4 ods. 3 nevzťahujú sa na osoby, ktorým prislúcha právo exteritoriality, na cudzích konzu-
4
-4-
lov z povolania a na konzulárnych úradníkov, ak nie sú slovenskými štátnymi občanmi a nakoľko je Vzájomnosť zabezpečená.
/2/ Skutočnosti uvedené v § 2 ods. 1 písm. b/ a c/ netreba hlásiť chladom vojenských a žandárskych osôb a príslušníkov Sborov stráže bezpečnosti /uniformovanéj i neuniformovanej/ ako ani ohľadom príslušníkov Slovenskej pracovnej služby a príslušníkov finančnej stráže pri ich ubytovaní vo vojenskej, poťažne služobnej budove a pri ubytovaní podľa predpisov o ubytovaní vojska.
§ 8.
/1/ Ohlasovaciu pevinnosť treba vykonať na tlačive /prihláška, odhláška, ohláška/, ktoré vydá strane prihlasovacie miesto za poplatok určený ministrom vnútra vyhláškou v Úradných novi-nach, v ktorej, súčasne určí aj údaje, ktoré tlačivo má obsahovať.
/2/ Ohlasovaciu povinnosť ohľadom členov rodiny /manželka, maloleté deti/, ak spolu bývajú s hlavou rodiny, treba splniť na tlačive /prihláške, odhláške, ohláške/ hlavy rodiny.
§ 9.
Ubytovaná osoba je povinná na výzvu ubytovateľa /jeho zákonného, štatutárneho zástupcu, poťažne zmocnenca/ udať správne a úplne všetky údaje potrebné na splnenie ohlasovacej povinnosti. Ak ubytovaná osoba odoprie tejto výzve vyhovieť, je ubytovateľ /jeho zákonný, štatutárny zástupca, poťažne zmocnenec/ povinný túto okolnosť bezodkladne oznámiť najbližšiemu bezpečnostnému úradu alebo orgánu.
-5-
§ 10.
Ohlasovacie miesto /§ 11/ je oprávnené požadovať hodnoverné doklady, dokazujúce správnosť údajov, uvedených v prihláškach, ohláškach a odhláškach.
§ 11.
V miestach, kde je štátny policajný úrad, ohlsovaciu povinnosť treba vykonať na tomto úrade, v ostatných obciach na príslušnej žandárskej stanici.
§ 12.
Prevodzovateľ /majiteľ, nájomca alebo jeho na to ustanovený zmocnenec/ hostinskej a výčapníckej živnosti ako aj nocľahárne je povinný viesť evidenčnú knihu ubytovaných hosťov, naznačiť ich do evidenčnej knihy bezodkladne po poskytnutí ubytovania. Podrobnosti a prípadné úľavy upraví minister vnútra vyhláškou v Úradných novinách.
§ 13.
Ohľadom hlásenia a evidencie cudzincov okrem ustanovení tohto zákona platia aj ustanovenia zákona č. 52/1935 Sb. z. a n, a predpisy na základe neho vydané.
§ 14.
Porušenia ustanovení tohto zákona ako aj porušenia predpisov na základe neho vydaných trescú okresné /štátne policajné/ úrady ako priestupky, a to peňažnými trestami od Ks 10 do Ks 5. 000, alebo zavretím od 12 hodín do 14 dní; nevymožiteľný peňažný trest treba premeniť na zatvorenie trvajúce najviac 14 dní.
5
-6-
§ 15.
Dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zrušujú sa všetky právne predpisy, ktoré mu od-porujú: zrušujú sa najmä § 23 zák. čl. XXVIIl/ 1879 §§ 72 a 73 zák. čl. XL/1879, nariadenie ministra s plnou mocou pre správu Slovenska č. 39/ 1920 U. n., zákon č. 51/1935 Sb. z. a n. ako aj obecné /mestské/ štatúty, nakoľko upravujú povinnosť: hlásenia týmto zákonom upravenú.
§ 16.
Tento zákon nadobúda Účinnosť dňom, ktorý určí vláda nariadením: vykoná ho minister vnútra so zúčastnenými ministrami.
Dôvodová zpráva.
Časť všeobecná.
Zavedenia ohlasovacej povinnosti stalo sa v dnešnej dobe požiadavkou každého moderného štátu. Súsedné štáty majú ohlasovaciu povinnosť už dávno zavedenú. Hustota obyvateľstva a jeho zvýšená fluktuácia, či už za účelom zárobkovým alebo iným, činia potrebným zavedenie tejto inštitúcie, Zpočiatku najmä priemyselné a väčšie mestá vypomáhaly si zavedením tejto povinnosti vo svojej právomoci. Keď k tomu pristúpily aj dôvody policajné, najmä zvýšená zločinnosť, zavedenie ohlasovacej povinnosti dosiahlo aj všeobecnej zákonnej úpravy. Tento vývoj je patrný aj u nás. Niektoré mestá majú túto ohlasovaciu povinnosť zavedenú vo svojich štatútoch. Iné mestá a obce domáhajú sa už dávnejší čas o zákonitú úpravu tejto povinnosti. Predkladaný návrh je teda iba výslednicou tejto snahy po všeobecnej zákonitej úprave.
Zavedenie ohlasovacej povinnosti je požiadavkou tak kriminálnej politiky, ako aj podstatným predpokladom zdarilej činnosti policajnej služby, a to v obore kriminalistiky práve tak, ako aj v obore štátnej bezpečnosti. Dôsledkom tejto požiadavky je, aby všetci obyvatelia bez ohľadu na to, či ide o mesto alebo dedinu, či ide o priemyselné stredisko, o dôležitý železničný uzol, o obce ležiace v pohraničí alebo o kúpelne miesto, boli zachytení všeobecnou prihlasovacou povinnosťou.
Zavedenie všeobecnej prihlasovacej povinnosti bude na pomoc aj všetkým ostatným odvetviam štátnej správy, ako súdom, vojenskej správe, úradom práce atď.
Branná pohotovosť štátu a dnešné mimoriadne pomery vyžadujú tiež zavedenie tejto povinnosti. Takáto, povinnosť počas predo-
-7-
šlej vojny bola zavedená nar. č. 5112/1914 B. M. prez.
Osobitná časť.
K § 1. Tento paragraf zavádza všeobecnú ohlasovaciu povinnosť na celom území Slovenskej republiky bez výnimky a bez ohlaďu na to, či ide o slovenského alebo o cudzieho štátneho občana.
K § 2. Tento paragraf obsahuje ustanovenia ohľadom toho, čo treba ohlásiť.
Skutočnosti, ktoré podliehajú zahláseniu, možno zadeliť do dvoch skupín. Do jednej skupiny by patrily tie skutočnosti, ktoré sa vzťahujú na zmenu v počte rodinných príslušníkov. Tieto sú uvedené pod písm. e/ ods. 1 osnovy. Do druhej skupiny by patrily iné skutočnosti ako sú uvedené v skupine prvej.
Medzi skutočnosťami, ktoré patria do druhej skupiny, môžeme rozoznávať ďalšie podskupiny.
Do prvej podskupiny patrí každé ubytovanie v hostinskej a výčapníckej živnosti bez výnimky /ods. 1 písm. a/ osnovy/.
Do druhej podskupiny patrí každé nasťahovanie a vysťahovanie, ak má dotyčná osoba bydlisko.
Do tretej podskupiny patrí každé ubytovanie, ak dotyčná osoba nemá na území Slovenskej republiky bydlisko.
Do štvrtej podskupiny patrí každý odchod a každý návrat do bydliska za predpokladu, že sú už pred odchodom dané také okolnosti, z ktorých možno usúdiť, že pobyt mimo bydliska bude trvať viac než 15 dní.
Odsek druhý obsahuje ustanovenie, podľa ktorého za zmenu bydliska sa pokladá aj presťahovanie z jedného bytu do druhého na území tej istej obce, aby sa predišlo nedorozumeniam, keďže ustanovenia ods. 1 písm. b/ sa vzťahujú na také osoby, ktoré majú bydlisko.
K §§ 4 až 6. Tieto paragrafy obsahujú ustanovenia, ktorými sú určené tie osoby, ktoré sú povinné ohlásiť skutočnosti, uvedené v § 2 osnovy.
Uvedené skutočnosti má zásadne ohlásiť ubytovateľ, len výnimočne osoba ubytovaná a v prípade § 2 ods. 1 písm. e/ hlava rodiny.
Sám ubytovateľ je povinný hlásiť ubytovanie, ak ide o:
1/ ubytovanie v hostinskej a výčapníckej živnosti podľa § 2 ods. 1 písm. a/ /§ 3 osnovy/,
2/ ubytovanie osoby, ktorá podľa § 2 ods. 1 písm. b/ má bydlisko, alebo podľa § 2 ods. 1 písm. c/ nemá bydlisko, avšak je ubytovaná inde ako v živnosti hostinskej, alebo výčapníckej /§ 4 ods. 1 a 2 osnovy/.
Sama ubytovaná osoba je povinná ohlásiť skutočnosti uvedené v § 2, ak: .
1/ niet ubytovateľa /§ 4 ods. 3 osnovy/,
2/ ak je ubytované u niektorej z osôb uvedených v § 7 ods. 1 /§ 4 ods. 4 osnovy/,
3/ ak ide o osobu, ktorá má bydlisko, z ktorého odišla na pobyt, ktorý má trvať vyše 15 dní /§ 5 osnovy/.
K § 7. Tento paragraf v ods, 1 obsahuje výnimky, ktoré sa
6
—8—
podľa medzinárodných zvyklostí rešpektujú.
Odsek druhý obsahuje výnimky potrebné s hľadiska vnútroštátneho.
K § 8. Skutočnosti, uvedené v § 2, majú sa hlásiť na tlačivách, ktoré bude možno obdržať na prihlasovacom mieste. Údaje, ktoré majú obsahovať tieto tlačivá, určí minister vnútra.
Zásadne má každý na osobitnom tlačive zahlásiť skutočnosti, uvedené v § 2. Jedinú výnimku tvorí prípad, ak ide o manželku alebo maloleté deti, ktoré s hlavou rodiny spolu bývajú. V takomto prípade sa koná prihláška na spoločnom tlačive hlavy rodiny.
K § 9. Ubytovateľ, ako bolo hore uvedené, je povinný ubytovanú osobu zahlásiť. Osnova ukladá ubytovanej osobe povinnosť, aby na výzvu ubytovateľovi udala všetky údaje, potrebné k vyplneniu tlačív uvedených v §8. Plnenie tejto povinnosti sa vynucuje tým, že odoprenie údajov má ubytovateľ oznámiť najbližšiemu bezpečnostnému úradu alebo orgánu.
K §. 10. Tento paragraf zmocňuje ohlasovacie miesto, aby mohlo žiadať od zahlásenej osoby doklady na preukázanie správnosti oznámených údajov, teda i osobnej totožnosti.
K § 11. Ohlasovacím miestom je štátny policajný úrad, poťažne v obciach, v ktorých štátneho policajného úradu niet, príslušná žandárska stanica.
K § 12. Tento paragraf ukladá tak prevodzovateľom hostinskej a výčapníckej živnosti, ako aj nocľahárne, aby viedli osobitnú knihu o hosťoch, ktorých ubytovali. Určenie podrobností je vyhradené ministrovi vnútra.
K § 13. Aby sa predišlo nedorozumeniam ustanovenia tohto paragrafu výslovne uvádzajú, že ohľadom cudzincov platia nielen ustanovenia tohto zákona, ale aj iné platné právne predpisy, medzi nimi predovšetkým zákon č. 52/1935 Sb, z. a n.
K § 14. Tento paragraf obsahuje trestné ustanovenia.
K § 15. Tento paragraf obsahuje zrušujúcu klauzulu, podľa ktorej zrušujú sa všetky právne predpisy, ktoré odporujú ustanoveniam tohto zákona. Z týchto ustanovení sú niektoré výslovne uvedené.
K § 16. Nakoľko vykonanie tohto zákona bude vyžadovať určité predpráce, ktoré musia byť už v deň účinnosti zákona perfektuované, musí deň účinnosti zákona určiť vláda nariadením, nakoľko teraz ešte nemožno predvídať, pokiaľ potrvá vykonanie predprác.
Vykonanie navrhovaného zákona si nevyžiada zo štátnej pokladnice osobitné výdavky, pre ktoré by bolo treba zabezpečovať úhradu.
Želaním vlády je, aby predkladaný návrh zákona bol prikázaný výboru ústavnoprávnemu.
Dr. Vojtech Tuka v. r.,
predseda vlády a minister zahraničných vecí.
Alexander Mach v, r.,
minister vnútra.