Snem Slovenskej republiky 1944

I. volebné obdobie. 11. zasadanie.

896

Zpráva

ústavnoprávneho výboru o vládnom návrhu zákona o povinnosti policajného hlásenia /tlač 890/.

Súsedné štáty majú už dávno zavedenú policajnú ohlasovaciu povinnosť,ktorá za mimoriadnych pomerov, zvlášť za brannej pohotovosti štátu, je veľmi potrebná v záujme bezpečnosti štátu i jeho občanov. Toto si uvedomuje aj slovenský zákonodarca,lebo v dôsledku svetového vojnového zápasu aj náš štát je v stave brannej pohotovosti a preto chce použiť každú vhodnú, modernú vymoženosť, slúžiacu k upevneniu vnútorného pokoja a bezpečnosti.Ide najmä o kontrolu fluktujúceho živlu a tým aj v tomto živle sa často skrývajúcich, štátu a verejnému poriadku nepriateľských,subjektov.Ich zneškodnenie rozhodne vyváži to zaťaženie celého občianstva, ktoré preň policajná prihlasovacia povinnosť iste znamená. Zákonodarca obmedzuje toto zaťaženie na mieru čo najmenšiu, lebo nezavádza okamžitú povinnosť hlásenia sa každej osoby, ale chce zachytiť , len zmeny v pohybe obyvateľstva, ktoré nastanú po dni účinnosti tohto zákona, určenom vládou. Preto povinnosť policajného hlásenia podľa predostretého zákona zahŕňa v sebe hlásenie každej zmeny bydliska, bytu alebo ubytovania ako aj zmeny v počte rodinných príslušníkov osôb zdržujúcich sa na území nášho štátu.

Ústavnoprávny výbor na zasadnutí 20. apríla 1944 plne si osvojil dôvody vládneho návrhu a previedol na osnove len menej podstatné zmeny.

-2-

V § 2 vylúčil ustanovenie ods. 2, ktoré sa stalo zbytočným úpravou ustanovenia písm. b/ ods. 1, podlá ktorého treba hlásiť každú zmenu bydliska, teda presťahovanie sa z jednej obce do druhej, ako aj každú zmenu bytu,t.j. vysťahovanie sa z bytu a nasťahovanie sa do iného bytu v tej istej obci.

V tom istom paragrafe upravil výbor ustanovenie písm. d/ v tom smysle,že hlásiť treba odchod z bydliska a návrat do neho, ak pobyt mimo bydliska trvá vyše 15 dní, a to najneskoršie 16.dňa po odchode a návrat do 3 dní po návrate. Podľa vládneho návrhu bolo by treba hlásiť každý odchod z bydliska,ak pobyt mimo bydliska má trvať viac než 15 dní, už pred odchodom. Novou štylizáciou dosiahne sa jednotnosť v praxi, lebo zachytí sa v evidenciách každý pobyt, ktorý trval mimo bydliska vyše 15 dní, avšak vylúčia sa prípady, kedy pobyt mimo bydliska nepresahoval 15 dní, i keď pôvodný úmysel bol zdržať sa mimo bydliska vyše 15 dní.

Ustanovenia §§ 5 a 6 včlenily sa z dôvodov legislatívne-technických ako nové odseky do § 4.V dôsledku tejto zmeny sa ďalšie paragrafy prečíslovaly a ich počet sa snížil na 14.

Paragraf 11 /podľa nového prečíslovania 9/ doplnil výbor ďalšou vetou, podľa ktorej minister vnútra určí vyhláškou v Úradných novinách spôsob vykonávania ohlasovacej povinnosti. Tým sa má uľahčiť prevádzanie zákona v praxi, najmä aby príslušné osoby nemusely ohlasovaciu povinnosť vykonávať priamo na žandárskej stanici, zvlášť ak je táto značne vzdialená od ubytovacieho miesta.

Ústavnoprávny výbor navrhuje slávnemu Snemu, aby osnovu ním upravenú uzákonil.

V Bratislave 20. apríla 1944.

Dr. Karol Mederly v.r.,

predseda.

Dr. Anton Hudec v.r.,

zpravodajca.

Zákon

zo dňa................. 1944

o policajnom hlásení.

Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:

§ 1.

Pre všetky osoby zdržujúce sa na území Slovenskej republiky zavádza sa povinnosť policajného hlásenia bez zreteľa na ich štátnu príslušnosť.

§ 2.

Podľa ustanovení tohto zákona treba hlásiť:

a/ každé ubytovanie v podniku zaoberajúcom sa ubytovaním hostí po živnostensky a zánik takéhoto ubytovania, a to do 24 hodín od ubytovania, ako aj od jeho zániku,

b/ každú zmenu bydliska a každú zmenu bytu, a to do 8 dní od nasťahovania i vysťahovania,

c/ každé ubytovanie osoby, ktorá nemá na území Slovenskej republiky bydlisko,ako i zánik takéhoto ubytovania, a to do 24 hodín,

d/ každý odchod z bydliska a návrat do neho, ak pobyt mimo bydliska trvá vyše 15 dní, a to odchod najneskoršie 16. dňa po odchode a návrat do 3 dní po návrate,

e/ každú zmenu v počte rodinných príslušníkov vzniklú sobášom, narodením, rozvodom, rozlukou a úmrtím, a to do 8 dní odo dňa nastalej zmeny.

§ 3.

Skutočnosti uvedené v § 2 písm. a/ má hlásiť prevodzovateľ /majiteľ,nájomca/ podniku.

§ 4.

/1/ Skutočnosti uvedené v § 2 písm. b/ a c/ má hlásiť ubytovateľ, a to:

a/ vlastník budovy /jeho zmocnenec/ - ohľadom svojich nájomníkov a iných osôb, ktoré ubytoval vo svojej budove,

b/ nájomca alebo iný užívateľ bytu /jeho zmocnenec/ alebo inej miestnosti - ohľadom svojich podnájomníkov prípadne nájomníkov a iných osôb, ktoré v byte alebo v inej miestnosti ubytoval,

c/ vlastník /zmocnenec vlastníka/ inej než pod písm. a/ uvedenej nehnuteľnosti - ohľadom osôb, ktoré na nej ubytoval /ktorým povolil sa na nej umiestiť/,

d/ správca /riaditeľ,predstavený a pod./ vychovávacieho a vyučovacieho ústavu,internátu, konviktu, seminára, kláštora, spolkového domu, chudobinca, sirotinca, starobinca, nocľahárne, azylu, nemocnice, liečebného ústavu a pod. - ohľadom osôb,ktorým poskytol ubytovanie v miestnostiach ním spravovaných.

/2/ Pri prenájme, árende a užívacom práve nehnuteľností uvedených v ods. 1 písm. a/ a c/ prechádza ohlasovacia povinnosť na nájomcu, árendátora,poťažne užívateľa,pri vnútenéj správe alebo konkurze - na správcu. Ak je vlastníkom /árendátorom,nájomcom/ nehnuteľnosti /bytu, miestnosti/ právnická osoba, povinnosť ohlasovaciu je povinný splniť jej zákonný /štatutárny/ zástupca.

/3/ Ak sa v prípadoch uvedených v § 2 písm. b/ a c/ ubytovala osoba sama, je povinná sama splniť ohlasovaciu povinnosť.

/4/ Namiesto ubytovateľa, spomenutého v

§ 5 ods. 1, je povinná ohlasovaciu povinnosť splniť ubytovaná osoba alebo jej zákonný zástupca.

/5/ Skutočnosti uvedené v § 2 písm.d/ je povinná ohlásiť osoba, o ktorej odchod /návrat/ ide.

/6/ Skutočnosti uvedené v § 2 písm.e/ má hlásiť hlava rodiny.

§ 5.

/1/ Ustanovenia § 2 písm. d/ a e/ a § 4 ods. 3 nevzťahujú sa na osoby, ktorým prislúcha právo exteritoriality, na cudzích konzulov z povolania a na konzulárnych úradníkov, ak nie sú slovenskými štátnymi občanmi a nakoľko je vzájomnosť zabezpečená.

/2/ Skutočnosti uvedené v § 2 písm. b/ a c/ netreba hlásiť ohľadom vojenských a žandárskych osôb a príslušníkov sborov stráže bezpečnosti /uniformovanej i neuniformovanej/ ako ani ohľadom príslušníkov Slovenskej pracovnej Služby a príslušníkov finančnej stráže pri ich ubytovaní vo vojenskej, poťažne služobnej budove a pri ubytovaní podľa predpisov o ubytovaní vojska.

§ 6.

/1/ Ohlasovaciu povinnosť treba vykonať na tlačive /prihláška,odhláška, ohláška/, ktoré vydá strane prihlasovacie miesto za poplatok určený ministrom vnútra vyhláškou v Úradných novinách, v ktorej súčasne určí aj údaje, ktoré tlačivo má obsahovať.

/2/ Ohlasovaciu povinnosť ohľadom členov rodiny /manželka, maloleté deti/,ak spolu bývajú s hlavou rodiny, treba splniť na tlačive /prihláške, odhláške, ohláške/ hlavy rodiny.

§ 7.

Ubytovaná osoba je povinná na výzvu ubytovateľa /jeho zákonného,štatutárneho zástupcu, poťažne zmocnenca/ udať správne a úplne všetky údaje potrebné na splnenie ohlasovacej povinnosti. Ak ubytovaná osoba odoprie tejto výzve vyhovieť,je ubytovateľ /jeho zákonný, štatutárny zástupca, poťažne zmocnenec/ povinný túto okolnosť bezodkladne oznámiť najbližšiemu bezpečnostnému úradu alebo orgánu.

§ 8.

Ohlasovacie miesto /§ 9/ je oprávnené požadovať hodnoverné doklady, dokazujúce správnosť údajov,uvedených v prihláškach, odhláškach a ohláškach.

§ 9.

V miestach,kde je štátny policajný úrad, ohlasovaciu povinnosť treba vykonať na tomto úrade, v ostatných obciach na príslušnej žandárskej stanici spôsobom, ktorý určí minister vnútra vyhláškou v Úradných novinách.

§ 10.

Prevodzovateľ /majiteľ,nájomca alebo jeho na to ustanovený zmocnenec/ ubytovacieho podniku ako aj nocľahárne je povinný viesť evidenčnú knihu ubytovaných hostí, zaznačiť ich do evidenčnej knihy bezodkladne po poskytnutí ubytovania. Podrobnosti a prípadné úľavy upraví minister vnútra vyhláškou v Úradných novinách.

§ 11.

O hlásení a evidencii cudzincov okrem ustanovení tohto zákona platia aj ustanovenia zákona č.52/1935 Sb.z.a n. a predpisy na základe neho vydané.

§ 12.

Porušenia ustanovení tohto zákona a predpisov na základe neho vydaných trescú okresné /štátne policajné/ úrady ako priestupky, a to peňažným trestom do Ks 5.000 alebo zatvorením do 14 dní. Nevymožiteľný peňažný trest treba premeniť na zatvorenie trvajúce najviac 14 dní.

§ 13.

Dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zrušujú sa všetky právne predpisy, ktoré mu odporujú, zrušujú sa najmä § 23 zák. čl. XXVIIl/ 1879, §§ 72 a 73 zák.čl. XL/1879, nariadenie ministra s plnou mocou pre správu Slovenska č.39/ 1920 Ú.n., zákon Č.51/1935 Sb.z.a n. ako aj samosprávne štatúty, nakoľko upravujú povinnosť hlásenia týmto zákonom upravenú.

§ 14.

Tento zákon nadobúda účinnosť dňom,ktorý určí vláda nariadením;vykoná ho minister vnútra so zúčastnenými ministrami.