Snem Slovenskej republiky 1944
I. volebné obdobie.
11. zasadanie.
897.
Vládny návrh.
Zákon
zo dňa 1944
o ochrane osobnej slobody, domáceho pokoja, ich dočasnom obmedzení, ako aj o obmedzení iných práv a slobôd.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
HLAVA I.
Ochrana osobnej slobody a domáceho pokoja.
Diel prvý.
Ochrana osobnej slobody.
§ 1.
{1} Okrem prípadov určených v zákonných predpisoch nemožno nikoho trestne (súdne ani administratívne) stíhať.
(2) V prípustných prípadoch (ods. 1) môže stíhať len súd alebo úrad príslušný podľa zákonných predpisov, a to pokračovaním upraveným v týchto predpisoch.
§ 2.
Nikoho nemožno zatknúť — okrem prípadu pristihnutia pri čine samom — bez písomného odôvodneného príkazu súdu alebo úradu. Tento príkaz treba doručiť pri zatknutí a ak to nie je možné, — najneskôr do 24 hodín po zatknutí.
§ 3.
(1) Úradný orgán nemôže nikoho vziať do väzby okrem prípadov určených zákonom.
(2)
Ak bol niekto vzatý do väzby, treba ho najneskôr do 48 hodín prepustiť alebo odovzdať súdu alebo úradu, ktorý je príslušný previesť ďalšie pokračovanie.
§ 4.
Okrem prípadov určených v zákonných predpisoch nikoho nemožno z určitého miesta alebo územia vypovedať alebo pridržiavať k tomu, aby sa z určitého miesta alebo územia, nevzdiaľoval,
§ 5.
Podmienky, za ktorých možno zatknutú alebo uväznenú osobu prepustiť na slobodu, ak složí istotu, prípadne znovu uväzniť, hoci istotu složila, určujú zákonné predpisy.
Diel druhý.
Ochrana domáceho pokoja.
§ 6.
Prehliadnuť byt alebo iné miestnosti náležajúce k domácnosti alebo určené k prevodzovaniu živnosti alebo inej zárobkovej činnosti je prípustné len v prípadoch, v ktorých to zákonné predpisy, dovoľujú, a to len — súdom alebo úradom podľa zákonných predpisov príslušným a pokračovaním zákonnými predpismi upraveným.
§ 7.
Prehliadka je prípustná zpravidla (§ 8) len na základe písomného odôvodneného príkazu súdu alebo úradu) Tento príkaz musí byť doručený pri prehliadke a ak to nie je možné, — najneskôr do 24 hodín po nej.
§ 8.
Prípady, v ktorých je prípustná k účelom trestného súdneho alebo trestného ad-minisitratívneho pokračovania prehliadka bytu a miestností uvedených v § 6 bez písomného príkazu súdu alebo úradu, a orgány na to oprávnené, určujú zákonné predpisy. V takýchto prípadoch musí však orgán vykonávajúci prehliadku preukázať svoje oprávnenie na to a vydať osobe, u ktorej prehliadku vykonáva, na jej žiadosť
3
hneď, najneskôr však do 24 hodín písomné potvrdenie o vykonanej prehliadke, o dôvodoch pre jej prevedenie a o veciach pri nej zabavených.
§ 9.
O každej prehliadke podľa §§ 6 až 8 treba ihneď spísať zápisnicu, v ktorej treba uviesť právny dôvod a dôvod podozrenia, pre ktorý bola prehliadka vykonaná a aký bol jej výsledok. Ak nebolo, nič závadného zistené, má sa strane o tom ihneď vydať písomné potvrdenie.
HLAVA II.
Dočasné obmedzenia osobnej slobody a domáceho pokoja, ako aj iných práv a slobôd a iné opatrenia na ochranu verejných záujmov.
§ 10.
(1) Za brannej pohotovosti štátu (§ 57 zák. č. 131/1936 Sb. z. a n. ), ako aj v čase, ktorý vzhľadom na mimoriadne udalosti, ohrozujúce zvýšenou mierou celistvosť štátu, jeho Ústavu a obranu, verejnú, bezpečnosť, verejný pokoj alebo verejný poriadok, sú prípustné výnimky z. ustanovení §§ 2 až 9 uvedené v §§ 11 až 20, ako aj mimoriadne opatrenia vo veci listovného tajomstva, vo veciach spolkových, shromažďovacích a tlačových a na ochranu iných verejných záujmov podľa §§ 21 až 28.
(2) Vláda nariadením vydaným so súhlasom prezidenta republiky určí, či sú tu mimoriadne udalosti ohrožujúce zvýšenou mierou celistvosť štátu, jeho Ústavu a obranu, verejnú bezpečnosť, verejný pokoj alebo verejný poriadok (ods. 1), ako aj rozsah možnosti použitia výnimôk, na ktoré sa vzťahuje ustanovenie ods. 1. Za brannej pohotovosti štátu takýmto nariadením určuje Vládla iba rozsah možnosti použitia výnimôk.
§ 11.
V čase, uvedenom v § 10:
a) možno nariadením (§ 10 ods. 2) predĺžiť lehotu uvedenú v § 3 na 8 dní;
b) možno nariadením (§ 10 ods. 2) vylúčiť prepustenie na slobodu po složení istoty podľa § 5, ak ide o zločiny.
4
§ 12.
V čase uvedenom v § 10 môžu štátne bezpečnostné úrady a orgány hospodárskej kontrolnej služby za účelom trestného pokračovania pre hocaké zločiny, taktiež pre zločiny a priestupky proti cenovým a zásobovacím predpisom hocikedy i bez rozkazu (§ 7) vykonať osobné alebo domové prehliadky.
§ 13.
V čase uvedenom v § 10 môže minister vnútra alebo z jeho príkazu jemu podriadené úrady nariadiť buď pre celé územie štátne, buď pre jeho určitú časť, aby osoby staršie 16 rokov opatrily si a stále so sebou nosily občiansku legitimáciu (vl, nar. č. 481/1919 Sb. z. a n. ). Povinnosť opatriť si občiansku legitimáciu nevzťahuje sa na osoby, ktoré už majú fotografiou opatrený osobný preukaz vystavený štátnym úradom, ústavom, podnikom alebo riaditeľstvom (správou) školy s právom verejnosti.
§ 14.
V čase uvedenom v § 10 môže minister vnútra vyhláškou v Úradných novinách obmedziť cestovanie — príchod a odchod — do určitých alebo z určitých oblastí štátu.
§ 15.
(1) Štátny bezpečnostný úrad môže v čase uvedenom v § 10 osoby, ktoré doterajšou svojou činnosťou vzbudzujú vážnu obavu, že ohrozia celistvosť štátu, jeho Ústavu, obranu, verejnú bezpečnosť, verejný pokoj alebo verejný poriadok
a) dať pod policajný dozor,
b) prikázať im, aby sa zdržovaly na určitom mieste, prípadne v určitej budove (miestnosti) a aby bez osobitného povolenia dozorom povereného orgánu toto miesto neopustily, ako aj aby v čase medzi 20. hodinou večernou a 6. hodinou rannou sa zo svojho bytu, poťažne z prikázanej budovy (miestnosti) nevzdiaľovaly a aby denne sa hlásily na najbližšom štátnom bezpečnostnom úrade, poťažne žandárskej stanici,
5
c) vykázať z určitého miesta, poťažne im nariadiť, aby sa na určitom mieste zdržovaly.
(2) Ak opatrenia podľa ods. 1 boly učinené pre podozrenie z trestného činu, treba do 8 dní proti postihnutému zaviesť trestné (súdne alebo administratívne) pokračovanie; inak opatrenie stráca platnosť.
§ 16.
V čase uvedenom v § 10 možno zaistiť osoby, ktoré svojou činnosťou vzbudzujú vážnu obavu, že budú na prekážku v budovaní Slovenskej republiky, alebo že budú ohrozovať celistvosť štátu, jeho Ústavu, obranu, verejnú bezpečnosť, verejný pokoj alebo verejný poriadok, ako aj osoby, ktoré svoje nepriateľské smýšľanie voči štátu prejavujú, alebo k nemu iné osoby povzbudzujú.
§ 17.
Osoby uvedené v §. 16 sa zaisťujú v osobitných táboroch, ústavoch, zriadených a spravovaných Ministerstvom vnútra.
§ 18.
Osoby uvedené v § 16 možno zaistiť len na písomný príkaz ministra vnútra, vydaný na návrh trojčlennej komisie, zriadenej u Ústredne štátnej bezpečnosti (vyhláška č. 152/1942 Sl. z. ). Členov tejto ko-misie, z ktorých aspoň dvaja musia byť znalí práva, menuje a odvoláva a jej rokovací poriadok schvaľuje vláda.
§ 19.
(1) Komisia uvedená v § 18 môže súčasne alebo dodatočne navrhnúť, aby osobe zaistenej podľa § 16 bola zastavená výplata všetkých služobných požitkov bez zreteľa na ich povahu (služobné požitky sú-kromnoprávne, verejnoprávne a pod. ), poťažne u. duchovných poberajúcich kongruu (doplnok kongruy) — výplata kongruy (doplnku kongruy), výchovného, drahotných prídavkov a pod., a to na čas zaistenia.
(2) O zastavení výplaty rozhodne minister vnútra.
6
(3) Zamestnávateľ, poťažne likvidatúra príslušného verejného úradu (ustanovizne) má požitky, ktorých výplata bola podľa ods. 2 zastavená, odviesť do osobitného fondu spravovaného Ministerstvom vnútra. Tento fond nie je osobitnou právnickou osobou.
(4) Z fondu uvedeného v ods. 3 poskytuje Ministerstvo vnútra podpory nevinným príslušníkom rodiny zaistenej osoby, ak títo zaistením stratili zdroj výživy.
§ 20.
Zaisteniu osôb uvedených v § 16 neprekáža okolnosť, že sa vedie proti nim trestné (súdne, administratívne) pokračovanie, prípadne, že boly v tamto pokračovaní zpod obžaloby oslobodené, alebo, že si už uložený trest odpykaly. Pred zaistením týchto osôb podľa § 16 má prednosť súdna (vyšetrovacia) väzba. Ak je takáto osoba uvoľnená zo súdnej (vyšetrovacej) väzby, má to súd včas oznámiť Ústrední štátnej bezpečnosti.
§ 21.
V čase uvedenom v § 10 môžu štátne bezpečnostné úrady nariadiť zhabať a otvárať listy bez súdneho rozkazu.
§ 22.
(1) V čase uvedenom v § 10 môžu štátne bezpečnostné úrady podrobiť spolky — okrem zárobkových sdružení (ods. 2) — osobitnému dozoru alebo osobitným podmienkam, najmä vnútenej správe, poprípade ich činnosť vôbec zastaviť. Nové spolky tohto druhu možno zriadiť len s povolením alebo so súhlasom Ministerstva vnútra alebo úradu ním k tomu zmocneného; tým sa neruší pôsobnosť iných úradov pri zriaďovaní takýchto spolkov. Spôsob vnútenej správy sa deje podľa ustanovení osobitných právnych predpisov; kde takýchto predpisov niet, má vnútený správca pôsobnosť (práva a povinnosti) všetkých štatutárnych orgánov spolku.
(2) Podľa ustanovenia ods. 1 prvá veta možno zakročiť tiež proti sdruženiam zárobkovým (spoločnostiam podľa obchodného práva) a iným podobným útvarom, ak
7
sledujú tieto útvary popri hospodárskych cieľoch tiež ciele politické, ktorými by mohly byť ohrozené celistvosť štátu, jeho Ústava, verejná bezpečnosť, verejný pokoj a verejný poriadok, alebo ak je forma týchto útvarov zámienkou k skrytému sledovaniu politických cieľov.
(3) Ak sú vážne ohrozené verejné záujmy uvedené v ods. 2 a ak nestačia opatrenia podľa ods, 1, poťažne 2, môžu byť útvary tam uvedené rozpustené (zrušené). Likvidácia rozpustených (zrušených) útvarov sa vykoná podľa platných predpisov. Likvidátori musia byť úradom schválení. Ak ich odoprie úrad schváliť, môže ich sám menovať a učiniť všetko, čo treba k tomu, aby boli uvedení do svojej funkcie. Cudzozemským útvarom druhu uvedeného v ods. 2 môže byť vykonávanie činnosti v Slovenskej republike zakázané.
(4) Príslušným k opatreniam podľa ods. 1 je Ministerstvo vnútra, k opatreniam podľa ods. 2 a 3 — príslušné rezortné ministerstvo po dohode s Ministerstvom vnútra.
(5) K zriaďovaniu nových útvarov, ako aj k zriaďovaniu pobočiek útvarov uvedených v ods. 2 treba povolenie rezortne príslušného ministerstva; ak týmto ministerstvom nie je Ministerstvo vnútra, má sa rezortne príslušné ministerstvo dohodnúť s Ministerstvom vnútra.
§ 23.
(1) Konať shromaždenia v čase uvedenom v § 10 možno len s povolením štátnych bezpečnostných (okresných) úradov.
(2) Ministerstvo vnútra určí vyhláškou v Úradných novinách, na ktoré shromažde-nia sa ustanovenia ods. 1 nevzťahujú.
(3) Na shromaždenie povolené podľa ods. 1 má vyslať štátny bezpečnostný úrad svojho zástupcu, ktorý je oprávnený shromaždenie rozpustiť, ak to vyžaduje verejný záujem.
§ 24.
(1) Štátne bezpečnostné úrady môžu v čase uvedenom v § 10 obmedziť alebo podrobiť osobitným podmienkam vydávanie a
8
rozširovanie tlačív a v zvlášť odôvodnenom prípade môžu ich vydávanie zastaviť. Môžu tiež uložiť vydávateľom periodických tlačív, vychádzajúcich najmenej päťkrát za týždeň, povinnosť predkladať výtlačky v lehote až dve hodiny pred vydaním, vydávateľom tlačív vychádzajúcich najmenej trikrát za týždeň — v lehote až troch hodín, vydavateľom iných periodických tlačív — v lehote až 24 hodia pred vydaním. Pre vydavateľov ostatných tlačív do šesť tlačených hárkov môže táto lehota byť určená na tri dni, pre tlačivá obsiahlejšie až na osem dní.
(2) Ak uloží štátny úrad bezpečnostnú povinnosť predkladať výtlačky pred ich vydaním (predbežná cenzúra), platí táto povinnosť pre všetky tlačivá vynímajúc tie, ktoré podľa tlačových zákonov nemusia byť opatrené povinnými údajmi.
(3) Štátny úrad bezpečnostný, ktorému sa má predložiť výtlačok, môže:
a) zakázať vydávanie alebo rozširovanie tlačiva, ktorého obsahom by mohly byť ohrozené záujmy obrany štátu, poťažne iné verejné záujmy uvedené v § 10 alebo iné dôležité záujmy Slovenskej republiky alebo jej spojencov,
b) zakázať rozširovanie tlačiva, pri ktorého vydávaní neboly zachované podmienky alebo obmedzenia určené štátnym úradom bezpečnostným, alebo ktorých vydávanie bolo týmto úradom zastavené (ods. 1). Ak je nebezpečie v meškaní, môže z dôvodu uvedeného pod písm. a) zakázať predbežné rozširovanie tlačiva hocktorý štátny úrad bezpečnostný.
(4) Ministerstvo vnútra môže v dohode so zúčastnenými ministerstvami dovoz, dopravu a rozširovanie tlačív z cudziny podrobiť osobitným obmedzeniam alebo pod-mienkam alebo ich zakázať.
(5) Zákaz rozširovania tlačiva treba vyhlásiť v Úradných novinách. Taký zákaz zahrňuje v sebe i zákaz dovozu a dopravy a platí, ak nie je v ňom ináč určené pre celé územie štátu. Tlačivá, ktorých rozširovanie bolo zakázané, treba zhabať a vyhlásiť za prepadlé.
(6) Štátne bezpečnostné úrady môžu v čase uvedenom v § 10 tiež podrobiť osobit-
9
nému dozoru a podľa potreby zastaviť prevodzovanie živností, ktoré vyhotovujú a rozširujú tlačivá, ako i spravodajské kancelárie, ktoré neslúžia výlučne obchodným účelom. V tomto čase môžu tiež zakázať osobám súkromným držať tlačiarenské lisy a iné prístroje slúžiace k rozmnožovaniu spisov, vyobrazení alebo hudobných diel, okrem písacích strojov.
(7) Vláda zriadi za brannej pohotovosti štátu ústrednú cenzúrnu komisiu a rozhodne, ktorému členovi vlády bude táto komisia podriadená. Táto komisia je povolaná, aby podľa rozhodnutí a pokynov uvedeného člena vlády cenzúru jednotne riadila, usmerňovala, ju využívala a kontrolovala. Člen vlády, ktorý bol poverený vedením ústrednej cenzúrnej komisie, menuje jej členov, pričom má dbať na to, aby v nej boly zastúpené aj jednotlivé ministerstvá. Orgány cenzúru vykonávajúce (doterajšie i za brannej pohotovosti štátu zriadené) sú vo vykonávaní tejto svojej činnosti podriadené priamo uvedenej cenzúrnej komisii.
§ 25.
Vládla môže v čase uvedenom v § 10 nariadením zaviesť podľa potreby i cenzúru a iné mimoriadne opatrenia na ochranu verejných záujmov v obore zariadení pre reprodukciu zvuku (gramofonových dosák, fonografických valcov, perforovaných papierov, plechov a pod. pre zvukové prístroje) a ak treba — i v obore iných zariadení.
§ 26.
Cenzúru telegramov, poštových a iných zásielok určených pre príslušníkov brannej moci v činnej službe alebo nimi odosielaných môže Ministerstvo národnej obrany nariadiť v čase uvedenom v § 10 a vykonávať ju samo orgánmi vojenskej správy. Ak sa táto cenzúra vykonáva v súčinností orgánov Slovenskej pošty, podrobné smernice pre jej výkon vydá Ministerstvo národnej obrany po dohode s Ministerstvom dopravy a verejných prác.
27
10
§ 27.
(1) V čase uvedenom v § 10 môže vláda nariadením vydať výnimočné predpisy o výrobe, predaji, úschove a nosení zbraní a streliva, o cestovných pasoch, o policajnom hlásení, o povolovaní pobytu, o správaní sa a shlukovaní sa na verejných miestach a o používaní a nosení rovnošiat a odznakov. Tým istým spôsobom môžu byť tiež vydané výnimočné predpisy o výrobe a predaji výbušných látok i výbušných predmetov a o zachádzaní s nimi.
(2) V čase a spôsobom uvedeným v ods, 1 môže byť určené, že funkcionári územnej a záujmovej samosprávy, ako i členovia správnych orgánov, ich podnikov a ústavov, sú povinní zdržať sa hocakého jednania alebo chovania ohrozujúceho riadny výkon verejnej správy, poťažne riadnu činnosť ich podnikov a ústavov a že môžu sa vzdať svojej funkcie len so súhlasom štátneho dozorného úradu.
§ 28.
(1) V čase uvedenom v § 10 môže podľa potreby minister vnútra, prípadne ním zmocnený, jemu podriadený orgán poveriť politicky spoľahlivé a dôveryhodné, ako aj mravne zachovalé osoby, najmä organizovaných príslušníkov Hlinkovej slovenskej ľudovej strany a Deutsche Partei, aby boly nápomocné pri udržovaní verejnej bezpečnosti, verejného poriadku alebo verejného pokoja.
(2) Osoby uvedené v ods. 1 pri výkone im sverenej (prikázanej) služby požívajú rovnakú ochranu, ako úradné orgány (zák. čl. XL/1914). Pri výkone služby takéto osoby sú oprávnené nosiť zbraň a ju používať v prípadoch uvedených v čl, I. zákona č. 28/1928 Sb. z. a n. Podrobnosti o zaradení osôb uvedených v ods. 1 do bezpečnostnej a poriadkovej služby a jej výkon upraví minister vnútra smernicami.
(3) Osoby uvedené v ods. 1 pred započatím služby musia složiť túto prísahu: "Prisahám na Boha živého, že vždy budem verný Slovenskej republike, že budem svedomite a nestranne plniť rozkazy mne dané a úlohy mne sverené, že úradné tajom-
11
stvo neprezradím a že budem sa starať v každom počínaní o prospech Slovenskej republiky. Tak mi Pán Boh pomáhaj!"
HLAVA III.
Ustanovenia trestné a záverečné.
§ 29.
(1) Kto prestúpi zákaz vydávania, rozširovania, dovozu alebo dopravy tlačiva podľa § 24, bude potrestaný súdom za prečin trestom určeným v § 18 ods. 3 zákona č. 126/1933 Sb, z. a n.
(2) Kto poruší ustanovenia tohto zákona, alebo predpisov, prípadne opatrení vydaných podľa tohto zákona, alebo tieto opatrenia obchádza, potresce sa — ak nejde o čin prísnejšie trestný — okresným (štátnym policajným) úradom pre priestupok peňažným trestom do Ks 10. 000. — alebo zatvorením do 30 dní. V prípade nevymožiteľnosti peňažného trestu má sa tento premeniť na zatvorenie do 30 dní.
§ 30.
Dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa zrušujú všetky právne predpisy odporujúce ustanoveniam tohto zákona, najmä dosiaľ platné ustanovenia -zákona č. 293/1920, č. 300/1920 Sb. z. a n. v znení zákona č, 125/1933 Sb. z. a n., ako aj §§ 124 a 125 zákona č. 131/1936 Sb. z. a n" vládne nariadenie č. 241/1939 a č. 32/1939 Sl. z.
§ 31.
Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia; vykoná ho minister vnútra so zúčastnenými ministrami.
Dôvodová zpráva.
I moderné ústavy majú ustanovenia o takzvaných základných občianskych právach. Rozsah týchto práv je však rôzny a riadi sa politickým zameraním toho-ktorého štátu.
Naša Ústava obsahuje ustanovenia o povinnostiach a právach občanov v desiatej hlave. Medzi najzákladnejšie občianske práva patrí právo na osobnú slobodu a domáci pokoj. Tieto slobody zabezpečujú občanovi právo na slobodný život, nehatený neodôvodnenými zásahmi úradov, prípadne súdov. Tieto práva človeka sú rešpektované už od najstarších dôb a nachádzajú
12
osobitnú ochranu i v dnešných. moderných právnych predpisoch. Zabezpečenie týchto primernych práv občana je v našej Ústave normované, a to spôsobom obdobným, ako to majú Ústavy aj iných štátov.
V teorii je spor, či ustanovenia o základných občianskych právach majú nejaký praktický význam. Mnohí teoretici ich považujú len za jednoduché akademické zásady, ktoré nemajú právnej relevancie, predsa treba mať zato, že znamenajú ony určité obmedzenia pre štátnu moc, ba i pre samého zákonodarcu, nakoľko dávajú mu v tomto smere program, ktorý bez porušenia zásad ústavy nemôže prekročiť. Ústa-vy normujúc tieto práva, činia to prostým ich vymenovaním, pričom podrobnejšie rozdelenie a ich obmedzenie prenechávajú vykonávajúcim predpisom, zpravidla iba zákonom. (Nakoľko ide o štátnu moc vládnu a výkonnú — podľa správneho pochopovania práva a štátnej moci — nebolo by treba ochranu uvedených práv expresis verbis zákona ani vyslovovať, lebo štátna moc vládna a výkonná môže do slobôd občana zasiahnuť iba v prípadoch, v ktorých jej právny predpis dáva na to oprávnenie. Navrhovaný zákon vyslovuje ochranu týchto práv a slobôd iba preto, aby sa toto správne chápanie veci zdôraznilo a aby sa naviazaním na ustanovenia o ochrane týchto práv a slobôd mohly dekretovať obmedzujúce predpisy a predpisy o sankciách na porušenie týchto práv a slobôd.
Naša Ústava v § 82 má ustanovenie o osobnej slobode a domácom pokoji, ktorý sa zaisťuje v medziach zákonov. Zákonodarca pri normovaní tohto paragrafu iste mat na mysli vydanie podrobnejších predpisov, ktoré by tieto ustanovenia zovrubnejšie rozvádzaly. Obsahové ustanovenia týchto paragrafov sa shdujú s ustanoveniami Ústavy bývalej ČSR o osobnej a domovej slobode. Prevádzajúcim zákonom k uvedeným právam, ktorý bol súčiastkou Ústavy, bol ústavný zákon č. 293/1920 Sb. z. a n. Predkladaný vládny návrh zákona preberá obsah zákona č. 293/1920 Sb. z. a n. v § 1 až 10 s niektorými zmenami. Na rozdiel od zákona č. 293/1920 Sb. z. a n., ktorý bol zákonom ústavným, ako to vyžadovala Ústava bývalej ČSR (§ 107), možno podľa našej Ústavy riešiť otázky týkajúce sa osobnej a domovej slobody obyčajným zákonom. Treba považovať za otázku prestíže slovenského štátu, aby otázky upravené ústavnými zákonmi bývalého recipovaného právneho poriadku si upravil znovu sám normami vlastnými v plnom slova smysle.
Človek je individuum spoločenské a ako také musí svoju vôľu podrobiť záujmom celku. Tak ani slobody, o ktorých hovorí predkladaný návrh, nemôžu byť absolútne, ktoré by boly na ujmu celej pospolitosti. Musí sa určiť hranica, pri ktorej treba zavádzať obmedzenia a opatrenia i v takých základných právach, ako je osobná sloboda a domový pokoj. V mimoriadnych časoch, ako je branná pohotovosť štátu a pod., treba mať zreteľ predovšetkým na záujem štátu, tomuto záujmu treba podriadiť aj slobodu a práva občanov, zaručené v Ústave. Ustanovenia o dočasných obmedzeniach v obore osobnej a domovej slobody mal zákon č. 300/1920 Sb. z. a n. Predkladaný návrh preberá tieto ustanovenia spolu s ustanoveniami doplňujúcich zákonov, prispôsobujúc ich k dnešnému právnemu stavu a dnešným pomerom.
Súčasne s obmedzeniami osobnej slobody a domáceho pokoja boly v zákone č. 300/1920 Sb. z. a n. normované aj obmedzenia v iných smeroch (tlačová sloboda, spolkové a shromažďovacie právo, právo nosenia zbraní a iné). Vzhľadom na to, že obmedzenia týkajúce sa osobnej slobody a domáceho pokoja sa súčasne uvádzajú s obmedzeniami týchto ďalších práv a slobôd, boly právne predpisy o nich pojaté do predkladaného návrhu. Modifikáciu uvedených predpisov obsahovaly ustanovenia § 126 zákona č. 131/1936 Sb. z. a n., z dôvodov systematických sa prejímajú do návrhu i tieto ustanovenia.
Osobnej slobody sa dotýka i vládne nariadenie č. 32/1939 Sl. z. a preto jeho ustanovenia, rozšírené a vyhovujúcejšie upravené, sú pojaté do predkladaného návrhu.
K jednotlivým paragrafom.
K § 1. Ustanovenia § 1 obsahujú zásadu, na ktorú naväzujú osobitné právne predpisy, ktoré určujú prípady stíhateľnosti, príslušnosti, pôsobnosti a postupu jednotlivých úradov. Paragraf 1 zaručujúc osobnú slobodu zdôrazňuje pre štátne orgány povinnosť striktne zachovávať ustanovenia osobitných právnych predpisov o stíhaní a iných náležitostiach pri ňom. Po-
13
užitá dikcia podľa zákonných predpisov, zahrňuje v sebe nielen zákony ale i nariadenia s mocou zákona a iné právne predpisy, ktorými je možné upraviť postup pred úradmi. Treba tu ešte pripomenúť, že pokiaľ sa právo osobnej slobody spojuje s existenciu osobností, vzťahujú sa zpravidla ustanovenia o osobnej slobode i na právnické osoby.
K § 2. Aby výkonný orgán nemohol zneužívať svojej moci a svojvoľne šikanovať občanov, je potrebné, aby možnosť zatvoriť niektorú osobu bola viazaná na písomný a odôvodnený príkaz súdu alebo príslušného úradu, ktorý treba osobe doručiť hneď pri zatknutí alebo behom 24 hodín od neho, takže zatknutá osoba má z neho vedieť, prečo ju následky zatknutia stíhajú.
K § 3. Osobitné zákony určujú prípady, z ktorých možno vziať previnilú osobu do väzby. Osobu do väzby vzatú treba ihneď, najneskôr však do 48 hodín, odovzdať príslušnému súdu alebo úradu na ďalšie pokračovanie. Toto ustanovenie má chrániť menovite osoby, ktoré z nejakého, zákonom nepodloženého dôvodu boly vzaté do väzby. Osoby vzaté do väzby treba hneď vypočuť, ak sa tak nestane, treba ich po 48 hodinách prepustiť.
K § 4. Občania a obyvatelia Slovenskej republiky môžu sa slobodne pohybovať, prípadne zdržiavať na určitom mieste alebo území. Obmedzenia v pohybe, poťažne pridržiavanie zdržovať sa na určitom mie-ste sú obsažené jednak v príslušných osobitných právnych predpisoch, jednak v § 15 tohto návrhu.
K § 5. Osobitné právne predpisy určujú, kedy možno zatknutú alebo uväznenú osobu prepustiť na slobodu, ak složí istotu, poprípade znovu ju uväzniť. Ustanovenie tohto paragrafu dáva občanovi sľub, že týchto výhod sa môže dovolávať a že takéto predpisy zákonodarca predvída a schvaľuje.
K. §§ 6 až 9, Ustanovenia §§ 6 až 9 slúžia k zabezpečeniu pokojného a nerušeného domáceho pokoja. Nemožno nikoho svojvoľne vyrušovať prehliadkami bytu alebo iných miestností a tak obmedzovať jeho právo na domáci pokoj. V prípadoch, kde osobitné právne predpisy povoľujú prehliadku bytu, možno ju previesť len na základe písomného a odôvodneného príkazu príslušného riadneho alebo administratívneho sudcu, a to orgánmi na to určenými a spôsobom presne stanoveným. Príkaz treba majiteľovi vždy pri prehliadke odovzdať najneskôr však behom 24 hodín. O prehliadke sa spíše zápisnica, z ktorej má byť zrejmé, prečo sa prehliadka konala, aký tu bol zákonný dôvod a výsledok o vykonanej prehliadke. Ak prehliadka neviedla k nijakému výsledku a nenašlo sa nič závadného, treba to stránke písomne potvrdiť. Vyskytujú sa prípady, ktoré osobitné právne predpisy uvádzajú, kedy prehliadku, aby viedla k cieľu, treba ihneď previesť i bez písomného príkazu. Môže to vykonať len orgán na to oprávnený; tento je povinný strane vydať potvrdenie o prehliadke a uviesť dôvod, prečo prehliadku vykonal.
K § 10. Ustanovenia § 10 vypočítavajú prípady, kedy treba činiť príslušné opatrenia, ktoré majú slúžiť k zachovaniu právneho stavu. Určovať takéto opatrenia nie je ponechané na ľubovôľu. výkonných orgánov, ale vláda so súhlasom prezidenta republiky nariadením určí výnimky, ktoré uvádzajú §§ 11 až 20 z ustanovení §§ 2 až 9 a osobitné oprávnenia vo vecí listovného tajomstva, vo veciach spolkových, shromažďovacích a tlačových podľa §§ 21 až 28. Súhlas prezidenta republiky má zaručiť, že opatrenia budú použité len v čase, kedy verejná bezpečnosť, pokoj a poriadok, ako aj obrana štátu a Ustáva budú ohrozené.
K § 11, Mimoriadne okolnosti uvedené v § 10 vyžadujú od štátnej správy zvýšené výkony a preto dôvodne treba mať obavu, či lehotu uvedenú v § 3 bude možno zachovať. Z tohto dôvodu návrh v § 11 uvádza jej primerané predĺženie (srovnaj § 5 zák. č. 300/1920 Sb. z. a n. ). Mimoriadne okolností, ktoré má návrh zákona na zreteli môžu spôsobovať, že nebude možno na slobodu prepúšťať ani osoby, za ktoré bola složená istota (srovnaj § 5 zák. č. 300/1920 Sb. z. a n. ).
K § 12. V mimoriadnych pomeroch, uvedených v § 10 zločinom, ako aj zásobovacím deliktom vo zvýšenej miere môže byť ohrozená štátna bezpečnosť a preto ich treba už v počiatku potlačiť a osoby dopúšťajúce sa týchto deliktov treba zaistiť. Preto § 121 dáva bezpečnostným orgánom možnosť, aby v prípade, kde je po-
14
dozrenie zo zločinov alebo zásobovacích deliktov i bez súdneho rozkazu zaviedly za účelom trestného pokračovania Osobné a domové prehliadky, zabavenie a otváranie listov a iných zásielok.
K § 13. Ustanovenia tohto paragrafu umožnia okamžité zistenie totožnosti osôb, potrebne za mimoriadnych okolností.
K § 14. Ustanovenia tohto paragrafu majú na zreteli najmä potrebu nerozšíriť známosť o určitých opatreniach (opevňovanie a pod. ) na široký okruh ľudí.
K § 15. Obrana štátu, - verejná bezpečnosť, pokoj a poriadok v čase uvedenom v § 10 vyžaduje, aby osoby nepriateľsky smýšľajuce mohly byť pod policajným dozorom a aby boly izolované od ostatného obyvateľstva. Takéto opatrenia podľa § 10 zák. čl. XL/1914 boly zavedené aj počas minulej svetovej vojny nariadením býv. uh. min. vnútra č. 10. 962/1914 B. M. a neskoršie nar. býv. splnomocneného ministra pre správu: (Slovenska č. 52/1919 Úr. n.
K § 16. Vládne nariadenie č. 32/1939 Sl. z. zmocňovalo Ministerstvo vnútra zaistiť osoby, ktoré doterajšou činnosťou vzbudzovaly a vzbudzujú vážnu obavu, že budú prekážkou v budovaní slovenského štátu. Ustanovenie § 16 rozširuje možnosť zaistenia aj na Osoby, ktoré ohrozujú celistvosť štátu, jeho obranu a Ústavu, ako aj verejnú bezpečnosť, pokoj a poriadok, alebo ktoré proti štátu iné osoby povzbudzujú.
K § 17. Tento paragraf predvída zriadenie viacej zaisťovacích táborov, ak by to pomery, najmä potreba odideleného zaistenia nepriateľov štátu rozličného druhu vyžadovala.
K § 18. Zabezpečenie proti zneužívaniu ustanovení §§ 16 a 17 má slúžiť ustanovenie § 18. Zaistiť možno len takú osobu, ktorú navrhne trojčlenná komisia a minister vnútra dal k zaisteniu písomný príkaz. Členov komisie menuje a odvoláva, ako aj jej rokovací poriadok schvaľuje vláda.
K § 19. Zaistenie v tábore podľa vládneho nariadenia č. 32/1939 Sl. z. stávalo sa iluzórnym v prípadoch, v ktorých zaistenej osobe plynul z pracovného pomeru normálny príjem. Ustanovenia § 19 majú zamedziť poberanie príjmov zo služobných pomerov ako aj poberanie kongruy (jej doplnku) a príslušných prídavkov počas zaistenia. Ustanovenia ods. 4 sledujú zretele sociálne, ktoré mnoho ráz spôsobujú, že zaistenie nemohlo byť prevedené, poťažne zachované.
K § 20. Podľa § 20 možno zaistiť i osoby, proti ktorým sa vedie trestné pokračovanie, a to aj vtedy, ak od žaloby sú oslobodené, alebo uložený trest si odpykaly. Ak osoba má byť podľa § 16 zaistená a zároveň je tu dôvod, pre ktorý by sa mala dať do vyšetrovacej väzby, dá sa prednosť vyšetrovacej väzbe. V prípade jej prepustenia z vyšetrovacej väzby treba to oznámiť Ústrední štátnej bezpečnosti, aby táto mohla vykonať príslušné pokračovanie pre jej zaistenie.
K § 21. Za mimoriadnych pomerov, aké má na mysli § 10, treba suspendovať aj listovné tajomstvo.
K § 22. Obdobné opatrenia, ktoré boly vyššie zdôvodnené ohľadom jednotlivcov, je treba za mimoriadnych pomerov zaviesť aj proti spolkom, poťažne iným sdruženiam. Navrhované predpisy sú v podstate shodné s predpismi doterajšími. Odchýlka je v pôsobnosti. Mimoriadne opatrenia ohľadom spolkov zárobkových bude príslušný robiť minister hospodárstva po dohode s ministrom vnútra a nakoľko ide o sdruženia podliehajúce Ministerstvu financií — minister financií v dohode s ministrom vnútra.
K § 23. Tento paragraf obsahuje obmedzenia v obore práva shromažďovacieho. Jeho ustanovenia sú prispôsobené právnemu stavu platnému na Slovensku. Podľa nich každé shoromaždenie je viazané na povolenie, lebo zákaz podľa doterajšieho stavu nebol dosť dobre možný. Neurčovalo sa totiž, ako má byť tento zákaz daný na vedomie v prípadoch, kde k vydržiavaniu Shromaždenia sa vyžadovalo prosté oznámenie bezpečnostnému úradu.
K § 24. Ustanovenia tohto paragrafu sú shodné s § 10 zákona č. 300/1920 v znení zákona č. 125/1933 Sb. z. a n. doplneným ustanoveniami § 125 zákona o obrane štátu.
K § 25, Tento paragraf je shodný s ods. 4 § 125 zákona č. 131/1936 Sb. z. a n.
K § 26, Ustanovenia § 26 sú shodné s ustanovením ods. 2 § 125 zákona o obrane štátu. V záujme zabezpečenia spolupráce orgánov Vojenskej správy s orgánmi poš-
15
tovej služby doplňujú sa ustanovenia uvedeného predpisu druhou vetou § 26 návrhu.
K § 27. Ustanovenia tohto paragrafu sú shodné s ustanoveniami § 11 zákona č. 300/1920 Sb. z. a n, v znení zákona č. 125/ 1933 Sb. z. a n.
K § 28. Ustanovenia § 28 sú novotou a navrhujú sa v záujme zosilenia bezpečnostnej a poriadkovej služby.
K §§ 29. a 30. Tieto paragrafy obsahujú trestné a záverečné ustanovenia.
Vykonanie predkladaného návrhu zákona nevyžiada si zo štátnej pokladnice také osobitné výdavky, pre ktoré by bolo treba hľadať novú úhradu.
Želaním vlády je, aby predkladaný návrh zákona bol prikázaný výboru ústavnoprávnemu.
Alexander Mach v. r.,
minister vnútra aj za predsedu vlády.
Dr, Gejza Fritz v. r.,
minister pravosúdia.