Snem Slovenskej republiky 1944
I. volebné obdobie. 11. zasadanie.
898.
Vládny návrh.
Zákon
zo dňa 1944
o Poštovej sporiteľni.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
ČASŤ PRVÁ.
Pôsobnosť.
Diel prvý.
Všeobecné ustanovenia.
§ 1.
(1) Poštová sporiteľňa je verejnoprávny peňažný ústav s pôsobnosťou pre celé územie štátu; jej sídlom je Bratislava.
(2) Poštová sporiteľňa nie je povinná zápisom do firemného registra.
§ 2.
Základnú istinu Poštovej sporiteľne tvorí štátny vklad vo výške 30,000.000. — Ks.
§ 3.
(1) Poštová sporiteľňa vykonáva:
a) šekovú službu,
b) sporiteľničnú službu,
c) správu vlastného majetku a peňazí jej sverených, ako aj inú hospodársku a obchodnú činnosť,
d) služby finančnej povahy pre súdy, štátne a iné verejné úrady, ústavy, fondy, podniky a ustanovizne.
2
(2) Vláda môže nariadením sveriť Poštovej sporiteľni ďalšie služby finančnej povahy.
§ 4.
(1) Poštová sporiteľňa je právna osoba a ako taká nadobúda samostatne práva a zaväzuje sa, spravuje svoj majetok a sverené peniaze, cenné papiere a iné hodnoty a stará sa o to, aby boly vhodne a bezpečne zužitkované finančné prostriedky, ktoré nie sú potrebné na uspokojenie nárokov, vyplývajúcich z jej činnosti, a na úhradu vlastných potrieb.
(2) Za peniaze a iné hodnoty sverené Poštovej sporiteľni ručí štát.
§ 5.
Poštové úrady Slovenskej republiky sú sberňami a platobňami Poštovej sporiteľne. Podrobností upravia Stanovy (§ 44 ods. 1).
Diel druhý.
Šeková služba.
§ 6.
Poštová sporiteľňa vedie šekové účty a vykonáva platby v prospech a na ťarchu vlastníkov týchto účtov.
§ 7.
(1) Šekový účet otvorí Poštová sporiteľňa na prihlášku každému, kto vyhovie (podmienkam určeným Stanovami (§ 44 ods. 1).
(2) Poštová sporiteľňa má právo prihlášku (ods. 1) zamietnuť, ako aj otvorený účet zrušiť bez udania dôvodov. Vlastník účtu môže účet hocikedy vypovedať. Poštová sporiteľňa vyplatí najneskoršie do 15 dní po výpovedi celú pohľadávku na šekovom účte po srážke poplatkov a prípadných výdavkov.
§ 8.
Vklady na šekové účty prijíma Poštová sporiteľňa a všetky poštové úrady.
§ 9.
(1) Vlastník šekového účtu s pohľadávkou na svojom účte nakladá šekom alebo prevodným príkazom.
3
(2) Šekom vlastník šekového účtu prikazuje Poštovej sporiteľni, aby z pohľadávky na jeho účte
a) vyplatila sumu na šeku uvedenú vo svojej pokladnici doručiteľovi šeku, alebo na poštovom úrade alebo vo svojej pokladnici osobe vyznačenej na šeku,
b) previedla hocakú inú úhradu okrem prevodu pohľadávky na iný šekový účet u Poštovej sporiteľne.
(3) Ak šek znie na doručiteľa, môže byť opatrený doložkou "Len na zúčtovanie" alebo doložku rovnakého významu, napísanou krížom na líci šeku. Šeky, opatrené touto doložkou, zúčtuje Poštová sporiteľňa s členmi odúčtovacích sdružení, s ktorými je v spojení, alebo s inými vlastníkmi šekových účtov.
(4) Prevodným príkazom prevádza vlastník šekového účtu peňažné sumy zo svojho šekového účtu na iný šekový účet u Poštovej sporiteľne.
(5) Poštová sporiteľňa je oprávnená vystavovať šeky a prevodné príkazy aj z vlastných šekových účtov.
(6) Či a za akých podmienok možno šeky previesť rubopisom a ich križovať ako aj podmienky, za ktorých je Poštová sporiteľňa oprávnená vystavovať šeky a prevodné príkazy aj z vlastných šekových účtov, určia Stanovy (§ 44 ods. 1).
§ 10.
Vklady na šekových účtoch Poštová sporiteľňa neúrokuje.
§ 11.
(1) Za úkony v šekovej službe vyberá Poštová sporiteľňa poplatky, ktoré určuje sporiteľná rada podľa počtu účinov, alebo podľa výšky vplácaných alebo vyplácaných súm, poprípade podľa časového trvania účinov.
(2) Stanovami (§ 44 ods. 1) sa určí, či sa majú vyberať poplatky zo súm hotove platených pri povinnom používaní šekovej služby Poštovej sporiteľne.
§ 12,
(1) Za oneskorené pripísanie vkladov na účtoch, za oneskorené prevedenie še-
4
kových príkazov a za oneskorené výplaty šekových poukážok Poštová sporiteľňa nezodpovedá.
(2) Nároky vlastníkov šekových účtov voči Poštovej sporiteľni na náhradu škody možno uplatňovať len do troch rokov od toho dňa, v ktorý Poštová sporiteľňa obdržala príslušný príkaz vlastníka šekového účtu; poprípade odo dňa, kedy škoda vznikla; pri poukazoch do cudziny a z cudziny platí lehota určená Stanovami (§ 44 ods. 1).
Diel tretí.
Sporiteľníčná služba,
§ 13.
Poštová sporiteľňa prijíma vklady na vkladné knižky, úrokuje a vypláca ich podľa ustanovení tohto zákona.
§ 14.
(1) Vkladateľom môže byť osoba fyzická alebo právnická, iné sdruženie osôb hocakého druhu, súd, štátny a iný verejný úrad, ústav, fond, podnik, ako aj ustanovizeň.
(2) Poštová sporiteľňa vydá vkladateľovi vkladnú knižku znejúcu na jeho meno,
(3) Osoby maloleté ako aj osoby čo do nakladania s majetkom im na roveň postavené, môžu so svojimi vkladmi voľne nakladať, ak to ich zákonný zástupca alebo príslušný poručenský súd písomne u Poštovej sporiteľne nezakázal.
(4) Vkladateľa môže prihlásiť aj iná osoba — složiteľ. Ustanovenie ods. 1 platí obdobne i pre složiteľa. Složiteľ má všetky práva a povinnosti vkladateľa, kým sa ich čiastočne alebo úplne nezriekne s vedomím Poštovej sporiteľne v prospech vkladateľa. Podrobnosti určujú Stanovy (§ 44 ods. 1).
(5) Vkladateľ môže s vedomím Poštovej sporiteľne postúpiť vkladnú knižku novému vkladateľovi a složiteľ novému složiteľovi,
§ 15.
(1) Vkladať na vkladné knižky možno
5
u pokladnice Poštovej sporiteľne a na poštových úradoch.
(2) Výplaty z vkladných knižiek konajú sa u pokladnice Poštovej sporiteľne a na poštových úradoch, a to ma predloženie vkladnej knižky a preukazného lístku. Ak u poštových úradov požadovaná výplata je vyššia než suma určená Pravidlami (§ 44 ods. 2), musí sa písomná výpoveď požadovanej časti vkladu zaslať Poštovej sporiteľni.
§ 16.
Úrokovú sadzbu z vkladov na knižky, ako aj spôsob zúročenia určujú Stanovy (§ 44 ods. 1).
§ 17.
(1) Pohľadávku na vkladnej knižke možno exekvovať tak, že výkonný orgán podľa poukazu exekučného súdu (úradu) vkladnú knižku vezme k sebe, spíše o tom exekučnú zápisnicu a knižku uloží na exekučnom súde (úrade).
(2) Exekučný súd (úrad) upovedomí o zexekvovaní knižky Poštovú sporiteľňu.
(3) Exekvovaná pohľadávka sa speňaží tak, že exekučný súd (úrad) zašle vkladnú knižku Poštovej sporiteľní s usnesením (výmerom) určujúcim celkovú sumu, ktorá má byť vyplatená vymáhajúcemu veriteľovi. Poštová sporiteľňa vykoná túto výplatu a vráti knižku exekučnému súdu (úradu), ktorý ju odovzdá dlžníkovi.
§ 18.
(1) Vkladnú knižku možno dať do zálohu. Danie do zálohu je i pre Poštovú sporiteľňu právne účinné, ak bolo vkladateľom (složiteľom) a záložným veriteľom Poštovej sporiteľni písomne oznámené a vo vkladnej knižke Poštovou sporiteľňou poznačené.
(2) Právna účinnosť dania do zálohu zaniká voči Poštovej sporiteľni výmazom poznámky o založení vo vkladnej knižke.
§ 19.
Vkladné knižky možno prijímať ako istoty, vádia a kaucie, a to aj u súdov, štát-
6
nych a iných verejných úradov, ústavov, podnikov a ustanovizní.
§ 20.
(1) Stratu (zničenie) vkladnej knižky na zachovanie práv z nej má oznámiť vkladateľ (složiteľ, záložný veriteľ a každý, kto má na nej právny záujem) Poštovej sporiteľni, pri čom uvedie všetky údaje, nutné na zistenie totožnosti knižky.
(2) Poštová sporiteľňa ihneď po oznámení straty zakáže tak svojej pokladnici, ako i poštovým úradom výplaty zo stratenej (zničenej) vkladnej knižky a nariadi im, aby vkladnú knižku pri jej predložení zadržaly. Okrem toho vyhlási stratu vkladnej knižky v Úradných novinách. Zároveň vyhlási stratu knižky vyhláškou na poštovom úrade, v obvode ktorého má vkladateľ (složiteľ) svoje bydlisko, a na poštovom úrade, v obvode ktorého sa knižka stratila. Vo vyhláškach, obsahujúcich všetky údaje potrebné na zistenie totožnosti knižky, sa uvedie, že po uplynutí 60 (šesťdesiatich) dní odo dňa uverejnenia vyhlášky v Úradných novinách bude vkladná knižka vyhlásená za neplatnú a že namiesto nej bude vydaná nová vkladná knižka. Posledný deň tejto lehoty sa vo vyhláške vyznačí údajom kalendárneho dňa.
(3) O započatí umorovacieho pokračovania (ods. 1 a 2) a o vyhlásení stratenej (zničenej) vkladnej knižky za neplatnú upovedomí Poštová sporiteľňa navrhovateľa a všetky jej známe zúčastnené osoby (ods. 1).
(4) Ak niekto ohlási Poštovej sporiteľni v lehote určenej v ods. 2 nárok na stratenú (zničenú) vkladnú knižku, Poštová sporiteľňa nevydá novú vkladnú knižku, ale upraví strany, aby svoj nárok na vkladnú knižku uplatnily poradom práva a vyčká na právoplatné rozhodnutie súdu.
(5) Dňom oznámenia straty vkladnej knižky (ods. 1) až do právoplatného skončenia umorovacieho pokračovania premlčanie sa zastavuje.
(6) Ak sa oznámi Poštovej sporiteľni počas umorovacieho pokračovania, že sa vkladná knižka našla, Poštová sporiteľňa po zistení tejto skutočnosti umorovacie
7
pokračovanie zastaví a oznámi to zúčastneným osobám (ods. 1).
(7) Všeobecné predpisy o umorovaní listín sa nevzťahujú na vkladnú knižku Poštovej sporiteľne.
Diel štvrtý.
Správa vlastného majetku a sverených peňazí ako aj iná hospodárska a obchodná činnosť.
§ 21.
(1) Poštová sporiteľňa je oprávnená:
a) kupovať a predávať na vlastný účet štátne cenné papiere a iné verejné dlžné úpisy, požívajúce v Slovenskej republike sirotskú istotu;
b) poskytovať pôžičky na cenné papiere najdlhšie na 3 mesiace, ak tieto papiere možno lombardovať u Slovenskej národnej banky;
c) eskontovať cenné papiere a kupóny, ak sú splatné do 3 mesiacov a sú lombardovateľné u Slovenskej národnej banky;
d) eskontovať zmenky, znejúce na Ks a splatné do 3 mesiacov a 5 dní na území Slovenskej republiky, ak sú podpísané tromi úveru schopnými dlžníkmi s podmienkou, že aspoň jeden z podpísaných je peňažný ústav; výnimočne možno jeden z podpisov nahradiť zárukou v cenných papieroch, ktoré možno lombardovať u Slovenskej národnej banky;
e) vkladať u Slovenskej národnej banky na poukážky alebo na iné potvrdenky, ako aj na žírový účet;
f) vkladať na bežný účet u peňažných ústavov, podliehajúcich verejnému dozoru;
g) kupovať a predávať na vlastný účet mince a valuty.
(2) Okrem činnosti uvedenej v ods. 1 môže Poštová sporiteľňa, ak to nie je na újmu pohotovostí jej peňažných prostriedkov, štátnej finančnej správe:
a) poskytovať pôžičky na štátne cenné papiere, ktoré štátna finančná správa v rozpočtovom roku preukázateľne nadobudla platbami na dane, poplatky a pod. namiesto hotových peňazí, ako aj darova-
8
ním, odumretím a pod., a to najdlhšie na 3 mesiace;
b) eskontovať colné a daňové zmenky a zmenky na úverované tabakové výrobky, soľ a banské výrobky;
c) poskytovať prechodné preddavky na dobu najviac 3 mesiacov, úrokovateľné podľa vzájomnej dohody. Tieto preddavky môžu sa poskytovať len na úhradu prechodných pokladničných schodkov, plynúcich z dočasnej neshody medzi príjmami a výdavkami a len ak splatenie poskytnutého preddavku je zaistené štátnymi príjmami alebo výťažkom úverových operácií, ku ktorým bolo dané zmocnenie finančným alebo iným zákonom. Poskytnutie preddavku musí sa ihneď oznámiť Najvyššiemu kontrolnému dvoru.
§ 22.
Poštová sporiteľňa je oprávnená:
a) kupovať a predávať na cudzí účet štátne a iné cenné papiere so sirotskou istotou; cenné papiere, ktoré nepožívajú sirotskú istotu, môže kupovať a predávať len za hotové a bez spojenia s hocakým úverom;
b) inkasovať zmenky, šeky, poukážky, cenné papiere a kupóny, vkladné knižky a poverovacie listy, ako aj účty, znejúce na Ks a splatné v sídle Poštovej sporiteľne;
c) prijímať do úschovy a správy cenné papiere a iné hodnoty;
d) konať platby do cudziny a tým cieľom kupovať a predávať zmenky, šeky a úhrady na zahraničné miesta.
§ 23.
Poštová sporiteľňa môže sa účastniť pri emisiách štátnych pôžičiek, a to buď samostatne, buď syndikátne s inými peňažnými ústavmi, obstarávať upisovacie akcie a iné s tým spojené úkony, sverené jej štátnou finančnou správou.
§ 24.
(1) Poštovej sporiteľni náleží na poukaz príslušného súdu a podľa predpisov o tom platných prijímať do úschovy tuzemské peniaze a do úschovy a správy cenné papie-
9
re, vkladné knižky, listiny, mince, valuty a skvosty, ktoré majú alebo môžu byť podľa všeobecných zákonných predpisov uložené do úschovy súdov. Iné zmocnenia o prijímaní týchto depozit zostávajú nedotknuté.
(2) Činnosť uvedenú v ods. 1 môže Poštová sporiteľňa konať aj na poukaz iných štátnych a verejných úradov, ústavov, fondov, podnikov a ustanovizní, najmä ak ide o hodnoty, ktoré patria štátu alebo iným verejnoprávnym subjektom alebo ktoré sú nimi spravované.
(3) Podmienky ukladania a poplatky za úschovu a správu ods. 1 a 2 určí vláda nariadením.
Diel piaty.
Služby finančnej povahy pre súdy, štátne a iné verejné úrady, ústavy, fondy, podniky a ustanovizne.
§ 25.
(1) Súdy, štátne a iné verejné úrady, ústavy, fondy, podniky a ustanovizne môžu si obstarávať Poštovou sporiteľňou úkony finančnej povahy, ktoré patria do oboru jej činnosti, ak len osobitné predpisy neurčujú inak.
(2) Za podmienok uvedených v ods. 1, môže Poštová sporiteľňa prijímať od štátnej pokladnice, od štátnych a štátom spravovaných fondov, štátnych podnikov, ústavov a ustanovizní ako aj od samosprávnych sväzkov a iných verejnoprávnych ustanovizní vklady na bežný účet, ktoré sa úrokujú podľa vzájomnej dohody.
(3) O štátnych úverových transakciách platia ustanovenia § 21 ods. 2 a § 23.
Diel šiesty.
Spoločné ustanovenia.
§ 26.
(1) Vklady na šekových a sporiteľničných účtoch, ako aj úroky z nich, sa premlčujú v 40 rokoch. Premlčanie sa začína v šekovej službe dňom poslednej dispozície vlastníka šekového účtu, poťažne dňom posledného účtovného zápisu vo vkladnej knižke.
10
(2) Premlčanie sa prerušuje každou dispozíciou vlastníka šekového účtu, poťažne každým účtovným zápisom do vkladnej knižky alebo výpoveďou, ktorá bola Poštovej sporiteľni doručená.
(3) Premlčané pohľadávky aj s úrokami pripadajú všeobecnému rezervnému fondu (§ 37).
§ 27.
(1) Poštovej sporiteľni prislúcha pre jej pohľadávky, vzniklé z činnosti, ku ktorej je podľa tohto zákona oprávnená, prednostné záložné právo na cenné papiere a iné hnuteľné veci dlžníka, ktoré jej tento odovzdal ako istotu, alebo ktorých držbu alebo detenciu Poštová sporiteľňa nadobudla od neho hocikedy a hocako. Toto právo prislúcha jej aj vtedy, ak bol na majetok dlžníka uvalený konkurz.
(2) Ak je dlžník v omeškaní, Poštová sporiteľňa môže sa uspokojiť z vecí v ods. 1 uvedených bez súdneho pokračovania a tým cieľom môže ich po predchádzajúcom upozornení dať verejne odpredať. Ak veci majú burzovú alebo tržnú cenu, Poštová sporiteľňa je oprávnená odpredať ich aj neverejne za bežnú cenu prostredníctvom obchodného dohodcu, alebo keby ho nebolo, prostredníctvom orgánu oprávneného k dražbám. Medzi predajom a upozornením, a ak nie je upozornenie možné, — medzi predajom a časom, kedy vzniklo oprávnenie na predaj, musí uplynúť najmenej jeden týždeň. O prevedení predaju upovedomí Poštová sporiteľňa dlžníka nakoľko možno ihneď; keby tak neurobila, povinná je nahradiť škodu. Ak zostane z výťažku predaja zvyšok, uloží ho Poštová sporiteľňa na svoju vkladnú knižku, znejúcu na meno dlžníka, môže však tento zvyšok na útraty dlžníka a jeho nebezpečie uložiť aj na súde.
(3) Prednostné záložné právo podľa ods. 1 nemôže byť dotknuté nijakými prv nadobudnutými právami a nárokami, a to ani vlastníckymi právami tretích osôb na cenné papiere a iné hnuteľné veci, ktoré Poštová sporiteľňa prevzala ako dlžníkov majetok, ak neboly tieto prv nadobudnuté
11
práva a nároky Poštovej sporiteľni už pri odovzdaní známe alebo aspoň zrejmé.
ČASŤ DRUHÁ.
Ústrojnosť.
§ 28.
Orgánmi Poštovej sporiteľne sú:
a) generálny riaditeľ (jeho námestník),
b) sporiteľná rada a
c) dozorná rada.
§ 29.
(1) Generálny riaditeľ vedie a spravuje Poštovú sporiteľňu, pri čom rozhoduje vo všetkých veciach, ktoré nie sú vyhradené sporiteľnej rade, ministrovi financií alebo vláde.
(2) Generálny riaditeľ zastupuje Poštovú sporiteľňu navonok.
(3) Generálneho riaditeľa zastupuje námestník.
(4) Generálneho riaditeľa a jeho námestníka menuje a odvoláva prezident republiky.
(5) Služobné a platové pomery generálneho riaditeľa a jeho námestníka upravia smluvy, ktoré s nimi dojedná minister financií. K platnosti týchto smlúv vyžaduje sa súhlas vlády.
(6) Generálny riaditeľ a jeho námestník smie podržať poťažne prijať funkciu v iných peňažných ústavoch len so súhlasom ministra financií.
§ 30.
(1) Sporiteľná rada Poštovej sporiteľne sa skladá:
a) z generálneho riaditeľa ako predsedu a z námestníka,
b) zo siedmich členov správy, ktorých menuje vláda na návrh ministra financií, a to tak, aby Ministerstvo financií, Ministerstvo dopravy a verejných prác a Slovenská národná banka maly v sporiteľnej rade aspoň po jednom zástupcovi.
(2) Do pôsobnosti sporiteľnej rady patrí:
a) usnášať sa o návrhoch na zmenu organizácie a pôsobnosti Poštovej sporiteľne (§ 3 ods. 1),
12
b) usnášať sa o návrhoch na prevzatie ďalších služieb a úkonov v rámci ustanovení tohto zákona (§ 3 ods. 2, § 25 ods. 1),
c) usnášať sa o návrhoch na úpravu úrokovej sadzby z vkladov na vkladných knižkách (§ 16),
d) usnášať sa o návrhoch na vydanie a zmenu Stanov (§ 44 ods. 1),
e) rozhodovať o smerniciach na zužitkovanie volných prostriedkov (§ 21),
f) usnášať sa o návrhoch na zmenu služobného a disciplinárneho a penzijného štatútu, o návrhoch na úpravu služobných a platových pomerov riaditeľov (§ 32 ods. 1 a § 33 ods. 3),
g) usnášať sa o rokovacom poriadku sporiteľnej rady (ods. 3) a o vydaní inštrukcií pre vnútornú službu,
h) usnášať sa o rozpočte a prerokovať záverečné účty (§ 42 ods. 1 a § 43),
i) prerokovať zprávy dozornej rady (§ 31),
j) usnášať sa o veciach zásadnej dôležitosti, ktoré si sporiteľná rada vyhradí,
k) rozhodovať o návrhoch na výdavky nekryté rozpočtom.
(3) Sporiteľnej rade predsedá generálny riaditeľ; v jeho neprítomnosti námestník. Sporiteľná rada je spôsobilá usnášať sa za prítomnosti aspoň päť členov. Rozhoduje väčšinou hlasov; pri rovnosti hlasov platí za prijatý návrh, ku ktorému sa priklonil predseda. Predseda hlasuje naposledy. Podrobnosti upravuje rokovací poriadok, ktorý schváli vláda.
(4) Usnesenia sporiteľnej rady vykonáva generálny riaditeľ.
§ 31.
(1) Dozor nad hospodárením Poštovej sporiteľne vykonáva dozorná rada.
(2) Dozorná rada pozostáva z predsedu, podpredsedu a 3 členov, ktorých menuje vláda.
(3) Dozorná rada je povinná aspoň dvakrát do roka podrobiť činnosť ústavu revízií, najmä skúmať súvahu a účet straty a zisku. O výsledku revízie podá predseda dozornej rady zprávu ministrovi financií a Najvyššiemu kontrolnému dvoru.
13
§ 32.
(1) Služobné a platové pomery zamestnancov Poštovej sporiteľne určí služobný poriadok, ktorý vydá minister financií so súhlasom vlády.
(2) Služobný pomer zamestnancov Poštovej sporiteľne je súkromnoprávny.
(3) Pri výkone svojho úradu zamestnanci Poštovej sporiteľne požívajú rovnakú trestnoprávnu ochranu ako štátni zamestnanci.
(4) Doterajší zamestnanci Poštovej sporiteľne stanú sa zamestnancami Poštovej sporiteľne podľa tohto zákona, ak neprejavia nesúhlas do 30 dní odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
(5) Služobný pomer zamestnancov, ktorí neprejavia nesúhlas podľa ods. 4, zmení sa dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona na súkromnoprávny pomer podľa služobného poriadku. Pri prevode do súkromnoprávneho pomeru nesmú byť zamestnanci ukrátení na doterajších stálych služobných požitkoch; to platí aj o zamestnancoch, ktorých služobný pomer v Poštovej sporiteľni bol povahy súkromnoprávnej.
(6) Zamestnancov, ktorí prejavia nesúhlas podľa ods. 4, prevedie vláda do niektorého odvetvia štátnej správy, pričom môže týchto zamestnancov prikázať na výkon služby v Poštovej sporiteľni, a to najviac na 1 rok. Platy prikázaných zamestnancov refunduje Poštová sporiteľňa príslušnému odvetviu štátnej správy.
§ 33.
(1) Zamestnanci Poštovej sporiteľne, nakoľko by podliehali poistnej povinnosti podľa právnych predpisov o penzijnom poistení a o poistení invalidnom a starobnom, sú z tejto povinnosti vyňatí.
(2) Na zabezpečenie zaopatrovacích požitkov svojich zamestnancov a ich pozostalých zriadi Poštová sporiteľňa penzijný fond (§ 38), ktorý nebude súčiastkou majetku Poštovej sporiteľne.
(3) Penzijný štatút vydá minister financií so súhlasom vlády.
14
§ 34.
(1) Poštová sporiteľňa a jej zamestnanci sú povinní zachovávať služobné a obchodné tajomstvo, a to zamestnanci aj vtedy, ak prestali byť zamestnancami Poslovej sporiteľne.
(2) Predpisy o zachovaní poštového tajomstva platia i pre pôsobnosť poštových úradov vo vlastnosti sberní a platobní Poštovej sporiteľne. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na výkon dozoru a kontroly.
(3) Pre podávanie zpráv súdom a verejným úradom platia príslušné právne predpisy.
ČASŤ TRETIA.
Zásady hospodárenia.
§ 35.
Poštová sporiteľňa vo svojej činnosti spravuje sa zásadami obchodného hospodárenia a hradí si sama všetky osobné i vecné výdavky. Pri svojej činnosti musí brať zreteľ na verejný záujem a na svoje národohospodárske poslanie.
§ 36.
(1) Poštové zásielky vymeňované vzájomne medzi Poštovou sporiteľňou alebo poštovými úradmi, ako jej sberňami a platobňami a stranami sú podrobené poštovnému. Minister dopravy a verejných prác sa zmocňuje, aby určil, za ktoré druhy zásielok a akou sumou poštovné sa priamo vyúčtuje s Poštovou sporiteľňou.
(2) Náhrada, ktorú bude Poštová sporiteľňa platiť poštovej správe za činnosť poštových úradov, ako svojich sberní a platobní, a za činnosť ostatných orgánov poštovej správy vo veciach Poštovej sporiteľne, určí sa dohodou Poštovej sporiteľne a štátnej poštovej správy. Ak by k dohode nedošlo, rozhodne vláda.
§ 37.
(1) Poštová sporiteľňa utvorí si všeobecný rezervný fond, určený na úhradu prípadných strát.
(2) Všeobecný rezervný fond dotuje sa každoročne prídelom z bilančného zisku,
15
kým nedosiahne výšku 10% ústavu sverených peňazí v službe šekovej, na vkladných knižkách a bežných účtoch podľa stavu, vykázaného v účtovnej závierke za hospodárske obdobie, o zisk ktorého ide. Okrem toho plynú do tohto fondu aj premlčané pohľadávky s úrokami podľa § 26. (3) Všeobecný rezervný fond sa nesníži, ak poklesne v niektorom hospodárskom období stav sverených peňazí proti predchádzajúcim hospodárskym obdobiam.
§ 38.
(1) Do penzijného fondu zriadeného podľa § 33. plynú:
a) penzijné príspevky zamestnancov Poštovej sporiteľne,
b) penzijné príspevky Poštovej sporiteľne vo výške penzijných príspevkov zamestnancov,
c) dotácia vo výške 10% bilančného zisku.
(2) Penzijný fond slúži výhradne na úhradu penzijných a zaopatrovacích platov, ktoré je povinná Poštová sporiteľňa platiť svojim zamestnancom a pozostalým po nich. Ak by výnos a príspevky penzijného fondu nepostačily na úhradu týchto nárokov, bude ich hradiť Poštová sporiteľňa na vrub svojho prevádzkového účtu.
(3) Len čo výnos penzijného fondu a penzijné príspevky postačia na úhradu penzijných a zaopatrovacích platov, zastaví sa ďalšie dotovanie penzijného fondu z bilančného zisku.
§ 39.
(1) Poštová sporiteľňa môže založiť iné fondy, najmä fond obnovovací, fond pre kurzové straty a pod.
(2) Výšku týchto fondov, ako i výšku a spôsob dotovania určí na návrh sporiteľnej rady Poštovej sporiteľne minister financií po dohode s Najvyšším kontrolným dvorom.
§ 40.
(1) Zisk, zvyšujúci po dotácii fondov, odvedie Poštová sporiteľňa štátnej pokladnici.
16
(2) Bilančná strata sa uhradí z príslušných rezervných fondov, poprípade sa prenesie do budúceho roku.
§ 41.
(1) Poštová sporiteľňa je povinná viesť knihy tak, aby poskytovaly presný obraz celého hospodárenia a aby z nich bolo možno úplne spoznať jej obchody a stav majetku.
(2) Obchodný rok Poštovej sporiteľne je totožný s rokom kalendárnym.
§ 42.
(1) Poštová sporiteľňa hospodári podľa hospodárskeho plánu, sostaveného na jeden obchodný rok.
(2) Hospodársky plán Poštovej sporiteľne netvorí súčiastku štátneho rozpočtu.
(3) Zisk, určený na odvod štátnej pokladnici (§ 40 ods. 1), zaradí sa do štátneho rozpočtu ako samostatná príjmová položka v kapitole všeobecnej) pokladničnej správy.
§ 43.
(1) Poštová sporiteľňa sostaví najneskoršie do 31. mája každého roku podľa zásad, platných pre verejne účtujúce podniky, záverečné účty za uplynulý obchodný rok.
(2) Záverečné účty schvaľuje minister financií. Schválené záverečné účty predloží Poštová sporiteľňa s obchodnou zprávou Najvyššiemu kontrolnému dvoru.
ČASŤ ŠTVRTÁ.
Záverečné ustanovenia,
§ 44.
(1) Stanovy Poštovej sporiteľne vydá vládla; uverejnia sa v Úradných novinách vyhláškou ministra financií. V Stanovách sa tiež určia podrobnosti o organizácii, pôsobnosti a činnosti Poštovej sporiteľne v medziach tohto zákona.
(2) Styk so stranami upravia Pravidlá, ktoré vydá Poštová sporiteľňa a uverejní ich v Úradných novinách.
(3) Poštová sporiteľňa pri výkone svojej činnosti je viazaná platnými devízovými predpismi.
17
(1) Listiny a úkony vo veciach šekových a sporiteľničných (§§ 6 až 22), ako i podania strán v týchto veciach na úrady poštovej správy sú — okrem šekov, zmeniek a súdneho pokračovania — oslobodené od poplatkov.
(2) Obchodné knihy Poštovej sporiteľne (§ 41) a jej pôžičky štátu (§ 21 ods. 2) sú oslobodené od poplatkov.
(3) Poštová sporiteľňa je oslobodená od zvláštnej dane zárobkovej a dane rentovej.
(4) Úroky z účtov a úsporných vkladov u Poštovej sporiteľne sú podrobené dani rentovej podľa § 179 ods. 2 písm. c) zákona č. 76/1927 Sb. z. a n. v znení právnych predpisov tento zákon meniacich a doplňujúcich.
§ 46.
Poštová sporiteľňa vstupuje do všetkých práv a preberá všetky záväzky a povinnosti Poštovej sporiteľne, zriadenej podľa vládneho nariadenia č. 37/1939 Sl. z. Na Poštovú sporiteľňu prechádza tiež majetok doterajšej Poštovej sporiteľne a správa peňazí a iných hodnôt, jej sverených.
§ 47.
(1) Všetky predpisy, nakoľko odporujú tomuto zákonu, strácajú platnosť, najmä vládne nariadenie č. 37/1939 Sl. z.
(2) Vládne nariadenie č. 214/1933 Sb. z. a n. ostáva v platnosti do toho času, kým bude vydané nariadenie na vykonanie § 24.
§ 48.
Tento zákon nadobúda účinnosť dňom 1. júla 1944; vykoná ho minister financií so zúčastnenými ministrami.
Dôvodová zpráva.
I.
Časť všeobecná.
Slovenská Poštová sporiteľňa vznikla hneď po vyhlásení autonomie Slovenskej krajiny. Právne bola konštituovaná usnesením vlády Slovenskej krajiny zo dňa 14. novembra 1938. Vzhľadom na vtedajšiu štátnu formu štrukturálne bola prispôsobená ku štruktúre Poštovej sporiteľne v Prahe. Slovenská Poštová sporiteľňa začala svoju činnosť dňa 1. decembra 1938 v Turčianskom Sv. Martine, zápasiac s ťažkosťami počiatočnej organizácie. Dňa 12. marca
18
1939 preniesla svoje sídlo do Bratislavy. V tomto organizačnom štádiu zastihol slovenskú Poštovú sporiteľňu vznik Slovenskej republiky. Pre nedostatok času a preto, lebo slovenská Poštová sporiteľňa sa už organizovala podľa starého vzoru, vytvorila sa narýchlo len norma, ktorá právnu existenciu Poštovej sporiteľne za nových štátoprávnych pomerov založila. Preto vládne nariadenie č. 37/1939 Sl. z. o Poštovej sporiteľni Slovenskej republiky sa obmedzilo len na to, že vyhlásilo založenie Poštovej sporiteľne Slovenskej republiky a recipovalo pre ňu ustanovenia čsl. zákona č. 143/1930 Sb. z. a n. o Poštovej sporiteľni československej, zdôrazňujúc pritom, že sa tak robí len na prechodný čas.
Rýchle tempo budovateľské vo všetkých oblastiach slovenského štátneho života zasiahlo čoskoro i Poštovú sporiteľňu. Vládne nariadenie č. 111/1939 Sl. z. (nahradené neskoršie vládnym nariadením č. 11/1941 Sl. z. ) vyhlásilo Poštovú sporiteľňu za peňažný ústav, patriaci do výhradnej pôsobnosti Ministerstva financií. Ideový plán koncentrácie peňažných ústavov, usnesený slovenskou vládou na zasadnutí dňa 24. októbra 1939 vyhlásili Poštovú sporiteľňu za jeden z troch vrcholných útvarov slovenského peňažníctva (vedľa Slovenskej národnej banky a Slovenskej hypotečnej a komunálnej banky). Tým bola slovenská Poštová sporiteľňa určená na to, aby bola faktorom štátnej úverovej politiky a regulátorom kapitálového trhu. Tým, pravda, bola vyvolaná i potreba novej právnej a štrukturálnej ústrojnosti Poštovej sporiteľne.
Právna a štrukturálna konštrukcia dvoch ostatných vrcholných ústavov peňažníckych, a to Slovenskej národnej banky a Slovenskej hypotečnej a komunálnej banky, medzičasom bola už normovaná nariadeniami č. 44/1939 Sl. z. a č. 77/1939 Sl. z. Táto skutočnosť má pre Poštovú sporiteľňu ten zásadný význam, že Poštová sporiteľňa, keď má vykazovať s nimi rovnakú spôsobilosť, musí byť právne i štrukturálne vytvorená podľa rovnakých zásad. Právna istota, rovnaká súťažná i funkčná spôsobilosť, rovnaký výkonný potenciál nepripúšťajú právnu a štrukturálnu nejednotnosť špičkových peňažníckych útvarov, teda Slovenskej národnej banky, Poštovej sporiteľne a Slovenskej hypotečnej a komunálnej banky. Ostatne takúto nejednotnosť chvalitebne predvídaným spôsobom vylučuje usnesenie vlády z 27. novembra 1939, ktoré i v rámci starej konštrukcie dosadzuje správne orgány. To znamená, že v právnom a štrukturálnom vývoji Poštovej sporiteľne treba nastúpiť túto súlad prinášajúcu cestu. Tento vládnym nariadením č. 111/1939, poťažne vládnym nariadením č. 11/1941 Sl. z. založený vývojový smer nie je v rozpore ani so zákonom č. 404/1922 Sb. z. a n. o štátnych podnikoch, keďže i tento zákon kladie štátne podniky na súkromnoprávny základ. Osnova sleduje toto isté. Vývoj samotný však neponecháva faktickému rozvinutiu plnej voľnosti tak, ako tomu je pri zákone č. 404/ 1922 Sb. z. a n. Sleduje dosiahnutie súladu s ostatnými dvoma špičkovými útvarmi peňažníctva, pri tom však hospodárenie Poštovej sporiteľne a tým celú jej hospodársku činnosť zaraďuje povinným odvodom prebytkov do štátnej pokladnice, do rámca celoštátnej rozpočtovej politiky. Osnova v tejto konštrukcii vidí zabezpečené všetko, čo je potrebné na to, aby bola zaistená obchodná pružnosť Poštovej sporiteľne, toľko potrebnej pri prevádzaní štátnej kapitálovej politiky, a to za podmienok, ktoré jej zabezpečujú rovnakú pozíciu s ostatnými špičkovými útvarmi, pri tom však tak, aby boly v plnej miere zabezpečené aj štátne záujmy čo do ingerencie na hospodársku činnosť Poštovej sporiteľne. Osnova nie je zameraná konkurenčne, nakoľko nerozširuje doterajšiu pôsobnosť Poštovej sporiteľne.
Aby sa osnova dostala na meritorné prerokovávanie už čo najlepšie pripravená, Ministerstvo financií ju rozoslalo na predbežné prejednanie príslušným záujmovým činiteľom. Ich pripomienky možno rozdeliť do dvoch kategórií, a to.
a) na tie, ktoré smerovaly proti doteraz platným zákonným ustanoveniam o Poštovej sporiteľni a
b) na tie, ktoré sa dotýkaly nových ustanovení.
Námietky smerujúce proti doterajším zákonným ustanoveniam Ministerstvo financií neakceptovalo, keďže dlhoročnou činnosťou Poštovej sporiteľne je preukázané, že terajšia jej pôsobnosť žiadnemu jestvujúcemu hospodárskemu a peňažníckemu útvaru neškodí a s hľadiska verejného je nevyhnutne potrebná.
Námietkam smerujúcim proti novým ustanoveniam Ministerstvo financií vyhovelo, následkom čoho táto osnova neobsahuje žiadne také nové ustanovenia, s ktorými by príslušné záujmové útvary neboly
19
bývaly súhlasily. Súhlasily i s novou štrukturálnou organizáciou tak, ako ju osnova navrhuje.
Návrh zákona o Poštovej sporiteľni shrňuje všetky doterajšie ustanovenia zákona č. 143/1930 Sb. z. a n. o Poštovej sporiteľni československej a obsah ustanovení zákona č. 404/1922 Sb. z. a n. o štátnych podnikoch v jednotný celok. Osnova je rozdelená na štyri časti. V prvej časti upravuje sa pôsobnosť, v druhej časti ústrojnosť, v tretej časti zásady hospodárenia a v štvrtej časti sú záverečné ustanovenia.
II.
Časť osobitná.
K § 1.
Pôsobnosť Poštovej sporiteľne ako verejnoprávneho peňažného ústavu vzťahuje sa na celé štátne územie. Vzhľadom na to, že zákon určuje, kto je oprávnený zastupovať Poštovú sporiteľňu navonok (§ 29), nie je potrebný zápis do firemného registra.
K § 2.
Nové samostatné právne postavenie Poštovej sporiteľne vyžaduje, aby základom jej činnosti stal sa určitý kapitál. Tento kapitál môže vložiť do ústavu len štát. Výška tohoto vkladu určuje sa na 30,000.000. — Ks s ohľadom na hodnotu potrebného investičného zariadenia a na to, že Poštová sporiteľňa musí udržiavať v pokladniciach všetkých poštových úradov pokladničnú hotovosť, z ktorej veľká časť je určená práve pre výplaty štátu. Čistý výnos Poštovej sporiteľne, ktorý sa bude odvádzať do štátnej pokladnice, bude zúročením tohoto vkladu.
K § 3.
Rámcové vymedzenie pôsobnosti Poštovej sporiteľne pridržiava sa terajšieho právneho i faktického stavu. Ods. 1 tohoto paragrafu shoduje sa s § 3 ods. 1 zákona č. 143/1930. Sb. z. a n.
V ods. 2 však dáva sa vláde zmocnenie poveriť Poštovú sporiteľňu ďalšími funkciami finančnej povahy. Je to ustanovenie, ktoré má umožniť využitie kapacity tohoto ústavu pre eventuálne iné potreby štátnej správy.
K § 4.
Ustanovenie tohto paragrafu formulujú len presnejšie predpisy § 3 ods. 2 zákona č. 143/1930 Sb. z. a n.
K § 5.
Pomer Poštovej sporiteľne k poštovým úradom a štátnej poštovej správe kodifikuje sa podľa terajšieho právneho stavu.
Funkcia Poštovej sporiteľne je závislá práve na sieti poštových úradov. Preto treba predpísať, že poštové úrady sú platobňami a sberňami Poštovej sporiteľne. Ostatné veci možno ponechať Stanovám.
K §§ 6, 7 a 8.
Ustanovenia §§ 6, 7 a 8 upravujúce šekovú službu sú prevzaté zo zákona č. 143/ 1930 Sb. z. a n. o Poštovej sporiteľni, pretože doterajšie skúsenosti dokazujú, že tieto predpisy úplne vyhovujú.
K § 9.
Ustanovenia tohoto paragrafu sú konformné s doterajšími predpismi § 12 zákona č. 143/1930 Sb. z. a n. až na ustanovenie ods. 6 o prevode šekov rukopisom. Doteraz bolo potrebné k zavedeniu šekov na rad vládneho nariadenia, návrh ponecháva túto vec Stanovám, pretože nebude treba odchýlok od ustanovení šekového zákona č. 256/1941 Sl. z. Obdobne aj zavedenie križovaných šekov treba ponechať Stanovám.
Vzhľadom na osobitnú povahu šekovej služby treba dať možnosť Poštovej sporiteľni, aby zo svojich vlastných šekových účtov mohla vystavovať šeky a prevodné príkazy. Je to potrebné pre styk s ostatnými vlastníkmi šekových účtov.
K § 10.
Šekové účty majú povahu žirových účtov, ktoré sa pravidelne neúročia. Ustanovenie § 10 zachováva terajší právny stav.
K § 11.
Ustanovenia o vyberaní poplatkov v šekovej službe zachovávajú, terajší právny stav s rozdielom, že pri povinnom používaní šekovej služby sa určia poplatky nie vládnym nariadením ale Stanovami.
K § 12.
Zodpovednosť Poštovej sporiteľne za oneskorené pripísanie vkladov alebo oneskrené vykonanie iných príkazov zostáva i podľa novej osnovy vylúčená preto, lebo styk s komitentami deje sa poštou a nie je možné zaručiť včasný príchod šeku alebo
20
príkazu. Je to v súhlase so všeobecnou právnou zásadou, že riziko z poštovej dopravy nesie ten, kto ju použije.
Lehota pre uplatňovanie nárokov voči Poštovej sporiteľni je obmedzená na 3 roky — ako dosiaľ — s ohľadom na veľké množstvo dokladového materiálu, ktorý Poštová sporiteľňa musí opatrovať.
K § 13.
Tento paragraf je úvodným ustanovením dielu tretieho o sporiteľničnej službe.
K § 14.
Ustanovenia o tom, kto môže byť vkladateľom (ods. 1 a 2), boly prevzaté zo zákona čís. 143/1930 Sb. z. a n. Ustanovenie o inštitúcii složiteľa (ods. 4) bolo tiež prevzaté, len bolo upravené podľa získaných skúseností.
Vkladná knižka Poštovej sporiteľne je v podstate cenný papier na meno, preto jej prevod je možný len cessiou a nie tradíciou (ods. 5).
K § 15.
Upravuje sa v ňom spôsob vkladov a výplat. Proti terajšiemu stavu nie je zmena. Výšku sumy, ktorú poštové úrady môžu vyplatiť ma predloženie vkladnej knižky, určia Pravidlá.
K § 16.
Určenie úrokovej sadzby z vkladov na vkladné knižky a spôsob zúrokovania ponecháva sa Stanovám.
K § 17 a 18.
Osobitné ustanovenia o exekvovaní a založení vkladnej knižky Poštovej sporiteľne sú potrebné z toho dôvodu, že vkladná knižka Poštovej sporiteľne na rozdiel od iných vkladných knižiek, je cenný papier na meno. Tieto ustanovenia ináč boly prevzaté bez zmeny zo zákona č. 143/1930 Sb. z. a n.
K § 19.
Tieto ustanovenia sú doslova prevzaté z § 24 zákona č. 143/1930 Sb. z. a n. a sú samozrejmé i pre nový zákon o Poštovej sporiteľni.
K § 20.
Vzhľadom na množstvo vkladných knižiek Poštovej sporiteľne, z ktorých mnohé pre časté straty, zničenia a pod. treba umorovať, nemožno trvať na všeobecne platných predpisoch o umorovaní. Bolo treba preto prevziať aj do tohto zákona osvedčený spôsob umorovania vkladných knižiek Poštovej sporiteľne, ktoré môže prevádzať v skrátenom pokračovaní sama Poštová sporiteľňa.
K § 21.
Spôsoby zúžitkovania vlastného majetku a sverených peňazí zostávajú proti terajšiemu stavu v podstate nezmenené.
V ods. 1 sú vypočítané spôsoby všeobecného rázu, a to
nákup cenných papierov so sirotskou istotou,
lombard cenných papierov,
eskont cenných papierov a kupónov,
eskont zmeniek,
vklady u Slovenskej národnej banky,
vklady u peňažných ústavov podliehajúcich verejnému dozoru,
nákup a predaj mincí a valút.
U všetkých týchto spôsobov sú predpísané také podmienky, aby bola zaistená bezpečnosť sverených peňazí.
Boly vznesené námietky, že tento rozsah je stanovený príliš široko a že Poštová sporiteľňa by mala byť vylúčená z peňažných obchodov, ktoré nemožno nazvať krátkodobými, menovite z nákupu cenných papierov požívajúcich sirotskú istotu, z poskytovania lombardných pôžičiek a najmä z eskontu zmeniek. To však by znamenalo vylúčenie práve tých najbežnejších a najvýznamnejších ukladacích spôsobov, ktorých používa šeková služba na celom svete. Nákup cenných papierov nemôže predsa nijako ohroziť likviditu sverených prostriedkov, keď je dovolené tieto papiere i predávať a lombardovať. Lombardné pôžičky sa povoľujú tiež len na cenné papiere, ktoré možno ďalej lombardovať u Slovenskej národnej banky; k tomu sa obmedzuje čas splatnosti týchto pôžičiek na 3 mesiace.
Po všeobecnej stránke treba poznamenať, že rozšírenie šekovej služby prinieslo radikálnu zmenu v názoroch na zužitkovacie možnosti prostriedkov v tejto službe získaných. Ako už bolo zdôraznené, význam šekovej služby nespočíva dnes v tom, že možno na šekové účty platiť a dať si z nich vyplácať prostredníctvom každého poštového úradu, ale vo vyrovnávaní
21
platieb prevodami medzi šekovými účtami (platenie bez hotových). K tomu ovšem treba, aby na šekových účtoch bola určitá hladina vkladov. Platby bez hotových vyrovnávajú sa pod úrovňou tejto hladiny, pretože prevedené peniaze neodplývajú z Poštovej sporiteľne. Má tu teda Poštová sporiteľňa k dispozícii stály kapitál, ktorý i pri úplnej disponibilite jednotlivých pohľadávok na šekových účtoch nikdy z Poštovej sporiteľne neodplýva a ktorý Poštová sporiteľňa môže a v záujmu všeobecnom i musí použiť na hospodárske a finančne-politické ciele. Nemôže byť žiadnych námietok proti tomu, aby časť peňazí v šekovej službe bola vložená dlhodobým spôsobom. Ide len o to, aby tieto peniaze slúžily národnému hospodárskemu rozkvetu a boly uložené bezpečne a výnosne. Poštová sporiteľňa musí si totiž hradiť prevažnú časť svojej režie práve z výnosu sverených prostriedkov, aby platenie bez hotových bolo lacné a pohodlné.
Poštová sporiteľňa obstaráva ostatne tiež sporiteľničnú službu a musí jej byť daná tá istá možnosť zúžitkovania peňazí, ako majú iné sporiteľne. To je predovšetkým ukladanie sverených peňazí do cenných papierov so sirotskou istotou či už kupovaním na vlastný účet, lombardom alebo eskontom.
Preto je potrebné ponechať Poštovej sporiteľni doterajšie spôsoby zužitkovania sverených prostriedkov.
§ 21 odsek 2 upravuje poskytovanie preddavkov štátnej správe finančnej. Tu ovšem ide len o úver krátkodobý (štátne preddavky a eskont zmeniek) a poskytovanie pôžičiek na štátne papiere získané v bežnom roku namiesto hotových peňazí.
Tieto predpisy sú tiež recipované bez zmeny (§ 25 ods. 2 zák. č. 143/)1930 Sb. z. a n. ). Jedine doba, na ktorú môžu byť poskytnuté preddavky štátnej finančnej správe bola predĺžená s dvoch mesiacov na tri mesiace podľa získaných skúseností.
K tomu treba však poznamenať, že logická dôslednosť novej úpravy by vyžadovala zrušenie týchto fruktifikačných obmedzení. Zdravý rozvoj šekovej a sporiteľničnej služby by vyžadoval, aby Poštová sporiteľňa mala tú istú voľnosť v zúžitkovaní peňazí ako majú iné verejné peňažné ústavy.
Platný právny stav v tomto smere je dedičstvo nezdravých pomerov v bankovníctve v predprevratovej dobe. V roku 1930, kedy bol vydaný zákon o Poštovej sporiteľni, bol peňažný život presýtený velikým počtom bánk, ktorých počet nebolo možné s ohľadom na vtedajšie strannícke pomery zmenšiť. Tieto banky vedely sa s úspechom brániť domnelej konkurencii Poštovej sporiteľne a presadily do zákona príslušné obmedzenia, ktoré platia dosiaľ. Zpráva rozpočtového výboru Národného shromaždenia býv. Republiky československej k návrhu zákona o Poštovej sporiteľni o tom doslova hovorí: "Treba ľutovať, že v tomto návrhu zákona je akvizičná činnosť Poštovej sporiteľne obmedzená niekoľkými dôležitými ustanoveniami, jednak je obmedzená dispozícia Poštovej sporiteľne čo do kapitálov jej sverených. Ako z verejných diskusií o tejto otázke je známe, došlo k týmto obmedzovacím ustanoveniam na nátlak súkromných peňažných ústavov, ktoré sa boja súťaže "tejto novej štátnej inštitúcie".
V našom štáte sa vedome musí počítať so zástojom Poštovej sporiteľne a mala by sa jej preto dať aj patričná pôsobnosť. Ale s ohľadom na dnešné dosiaľ nie dosť upravené pomery v bankovníctve, preberajú sa do návrhu zákona doterajšie predpisy obmedzujúce právo Poštovej sporiteľne na vhodné zužitkovanie vlastných a sverených prostriedkov.
K § 22.
Kompetencia Poštovej sporiteľne vykonávať ďalšie bankové služby pre svojich zákazníkov zostáva v podstate tak, ako to predpisuje predpis § 26 zákona č. 143/30 Sb. z. a n.
K § 23.
Poštová sporiteľňa svojou kapitálovou potenciou a širokým okruhom zákazníkov môže prispieť výdatne k úspechu emitovaných štátnych pôžičiek a je preto samozrejmé, že návrh jej ponecháva doterajšie právo brať účasť na týchto emisiách.
K § 24.
Pomery v novom štáte nevyžadujú zmeny ohľadom ukladania sirotských peňazí a iných hodnôt u Poštovej sporiteľne. Najlepšiu sirotskú istotu prepožičiava uloženiu práve štátna záruka. Je preto pochopiteľné, že sa má Poštovej sporiteľni i naďalej prenechať právo tieto hodnoty prijímať do úschovy a správy. Naopak bolo by vhodné, aby úschova a správa týchto hodnôt bola sústredená u tohto peňažného ústavu. Zákon to výslovne nepredpisuje s ohľadom na iné peňažné ústavy, ktoré
22
majú takéto peniaze a hodnoty sverené. Zdá sa snáď, že tu vystupuje týmto ústavom nový konkurent. Treba preto zdôrazniť, že to neodpovedá skutočnosti. Poštová sporiteľňa je oprávnená od r. 1924 uschovávať tieto hodnoty a skutočne ich tiež uschováva a spravuje.
Depozitná služba Poštovej sporiteľne je podstatnou složkou organizácie hospodárskej správy súkromného a verejného majetku, svereného štátu, či už ide o majetok spravovaný súdmi, poručenskými a inými verejnými úradmi, či už o majetok verejných fondov. Poštová sporiteľňa musí byť vybavená bankovým aparátom pre zúžitkovanie peňazí sverených jej v šekovej a sporiteľničnej službe a je preto v prvom rade povolaná, aby obstarávala štátnu depozitnú službu. V malom štáte bolo by neodpustiťeľným prepychom, keby sa pre túto službu tvoril druhý štátny aparát, ako to bolo a ešte je v niektorých veľkých štátoch. Rovnako nehospodárne by bolo, keby štát pre túto službu používal súkromných peňažných ústavov, keď má vybudovaný svoj vlastný vhodný aparát.
K § 25.
Ustanovenie tohto paragrafu je samozrejmé a jeho obsah zdá sa vyplývať z ostatných ustanovení o pôsobností Poštovej sporiteľne. Ale s ohľadom na to, že ide o peňažný ústav verejnoprávnej povahy, treba výslovne upraviť jeho obchodný pomer k štátu, jeho složkám, k samosprávnym sväzkom a k verejnoprávnym inštitúciám. Preto sa v tomto paragrafe stanoví, že súdy a štátne a iné verejné úrady môžu si obstarávať finančné úkony prostredníctvom Poštovej sporiteľne a že Poštová sporiteľňa môže prijímať vklady na bežný účet aj od týchto štátnych a verejnoprávnych ustanovizní.
K § 26.
Ustanovenia o premlčaní pohľadávok sa preberajú,
K § 27.
Predpisy pojaté do tohto paragrafu sú platné predpisy § 31 zákona č. 143/30 Sb, z. a n., ktoré sa preberajú. Dávajú Poštovej sporiteľni záložné právo na veci a hodnoty, ktoré jej boly sverené, pre pohľadávky vzniklé z jej obchodnej činnosti. Zároveň dáva sa jej zmocnenie uspokojiť sa z týchto vecí za podmienok, ktoré inak všeobecne platia pre uspokojenie záväzkov vzniklých zo záložných (lombardných) obchodov.
K § 28.
Vypočítava orgány Poštovej sporiteľne.
K § 29.
Určuje pôsobnosť generálneho riaditeľa, spôsob jeho menovania a odvolania, ďalej jeho zastupovanie, schvaľovanie jeho služobnej smluvy a inkompatibilitné opatrenie pre zastávanie funkcie v iných peňažných ústavoch.
Menovanie generálneho riaditeľa a jeho námestníka sveruje sa najvyšším štátnym orgánom, aby i tým bolo zaistené hájenie verejných záujmov. Služobný pomer a platy majú byť určené smluvou, ktorú s nimi dojedná minister financií, ale ktorú schvaľuje vláda.
Ináč pre správu bolo použité tých istých zásad, podľa ktorých sú normované správne orgány dvoch špičkových ústavov slovenského peňažníctva, Slovenskej národnej banky a Slovenskej hypotečnej a komunálnej banky.
K § 30.
Sporiteľná rada je správnym orgánom Poštovej sporiteľne s rozhodujúcou právomocou vo všetkých dôležitých veciach. Druhý odsek enumeratívne vypočítava jej pôsobnosť. Generálny riaditeľ je predsedom sporiteľnej rady s rozhodujúcim hlasom.
Rokovací poriadok sporiteľnej rady navrhne Ministerstvo financií vláde na schválenie.
K § 31.
Určuje vznik, složenie a pôsobnosť dozornej rady, ktorá je kontrolným orgánom Poštovej sporiteľne.
K § 32 a 33.
Jednou z najviac naliehavých zmien v terajšej organizácii Poštovej sporiteľne je nová úprava otázky personálnej. Poštová sporiteľňa buduje organizáciu svojej práce na princípe dôslednej mechanizácie opakujúcich sa pracovných úkonov zavedením moderných účtovacích strojov a iných technických zariadení. Podľa moderných metód vedeckej organizácie práce boly jednotlivé pracovné úseky naviazané
23
na seba v kontinuitnom pracovnom slede tak, že spôsob práce, najmä v šekovej službe, dostal tým povahu hromadného pásového výkonu. Podľa rovnakých zásad bolo upravené tiež rozdelenie práce na podklade presného rozboru pohybových složiek každého pracovného výkonu pri zachovávaní špecializácie. Tým sa dosiahlo maxima pracovného výkonu a práca sa zjednodušila, zrýchlila a zhospodárnila.
Touto organizáciou pracovného postupu bol silne dotknutý ľudský činiteľ. Pracovný rytmus v Poštovej sporiteľni vyrovná sa rytmu do dôsledku zracionalizovaných priemyslových závodov. Zamestnanci sú sledom pracovného postupu nútení k maximálnej výkonnosti, pričom sa kladie dôraz na vysokú kvalitu výkonu. Stále sa dbá na to, aby aj osobný pomer zamestnancov k obecenstvu bol ovládaný v každom ohľade duchom služby verejnosti.
Tomuto pracovnému systému nemôže vyhovovať zamestnanecký systém platového zákona štátnych zamestnancov. Zásady tohto zákona, ktorý kladie dôraz na hierarchické poradie jednotlivých služobní, môžu vyhovovať pre štátnu administratívu, nemôže však byť základom úpravy personálnych pomerov u peňažného ústavu, lebo neberú zreteľ na vlastný obsah a povahu príslušnej práce a stupeň dokonalosti jej usporiadania. Preto terajší systém personálny u Poštovej sporiteľne má mnoho nedostatkov a nesrovnalostí, ktoré sú na prekážku zlepšovaniu pracovnej organizácie ústavu a znemožňujú spravodlivé posudzovanie zamestnaneckých výkonov. Preto treba, aby Poštová sporiteľňa z dôvodov personálne politických bola vyňatá z rámca ostatných štátnych podnikov a aby jej bolo umožnené upraviť svoj pomer k zamestnancom ústavu na súkromnoprávnom základe. Nový platový systém musí priniesť potrebnú mieru uvoľnenia, ale nemusí znamenať lineárne zlepšenie platových a postupových pomerov zamestnancov. Nový platový systém naopak bude znamenať proti systému štátnych zamestnancov sníženie osobnej réžie tam, kde ďalšie mechanizovanie pracovných úkonov by u podniku postaveného na súkromnoprávny základ nepripúšťalo také honorovanie ako u zamestnancov štátnych. Bude potrebný tiež zásah do pracovnej doby zamestnancov. Úprava pracovnej doby, jej rozdelenie a kontinuity bude daná na jednej strane vnútornou súvislosťou pracovného postupu, na druhej strane hľadiskom hospodárnosti. Ústav, skrátka, musí dostať predpoklady, aby mohol čo najdokonalejšie ovládnuť prevádzkový aparát čo do jeho účelnosti a úspornosti. Osnova preto predpokladá súkromnoprávny služobný pomer zamestnancov. Platové i ostatné služobné pomery zamestnancov upraví štatút, ktorý sa vydá so schválením vlády.
K § 34.
Povinnosť zachovávať služobné a obchodné tajomstvo musí byť predpísaná v zákone, lebo táto povinnosť má špeciálny význam najmä preto, že ide o peňažný ústav, ktorý stojí pod vplyvom Ministerstva financií.
K § 35.
V tomto paragrafe vyslovené zásady o hospodárení vyplývajú logicky ako dôsledok novej právnej konštrukcie Poštovej sporiteľne. Tieto zásady sú v súhlase s podnikovým vládnym nariadením č. 206/ 1924 Sb. z. a n.
K § 36.
Za dopravu poštových zásielok bude Poštová sporiteľňa platiť poštovej správe poštovné určené poštovou správou a za ostatnú činnosť služobní poštovej správy pre Poštovú sporiteľňu bude táto platiť poštovej správe ročnú paušálnu náhradu, ktorej výška sa určí dohodou Poštovej sporiteľne a poštovej správy a keby snáď k dohode nedošlo, rozhodne vláda. Táto úprava zodpovedá doterajšiemu stavu.
K § 37.
Výška rezervného fondu určuje sa na 10% peňazí ústavu sverených. Tvoriť sa bude postupne prídeľmi z bilančného zisku. Podľa doterajších predpisov mal rezervný fond tvoriť 5% sverených peňazí, avšak táto výška nebola dostatočná ani pri doterajšej forme štátneho, podniku s ohľadom na riziko spojené s predmetom podnikania. Nové právne postavenie vyžaduje aj lepšie zabezpečenie ústavu po stránke rezierv.
K § 38.
Predpis o penzijnom fonde Poštovej sporiteľne súvisí s úpravou služobného pomeru jej zamestnancov. O potrebe voľnejšieho služobného pomeru sa hovorí v odôvodnení k §§ 32 až 33. Po premene terajšieho pragmatikálneho pomeru na pomer
24
smluvný bude treba zaistiť aj primerané penzijné zaistenie zamestnancov tak, aby nebolo treba zhoršenie penzijných nárokov vyrovnávať enormným zvýšením aktívnych platov. Doterajší spôsob zaistenia penzijných nárokov nevyhovuje ani z ohľadov na finančnú prosperitu ústavu v budúcnosti. Poštová sporiteľňa začala svoju činnosť s kádrom mladých zamestnancov takmer rovnakého veku a prijatých do služby takmer naraz. Vyberá od nich predpísané penzijné príspevky a účtuje si ich do príjmu. Pritom neplatí t. č. žiadne penzie. Po rokoch však spadne na ňu naraz povinnosť niesť náklad na penzie takmer všetkých zamestnancov a zároveň obnoviť svoj personál. Takáto úprava skresľuje terajšie hospodárske výsledky a znamená veľké nebezpečie pre prosperitu ústavu v budúcnosti. Ak by nastala spomenutá povinnosť a Poštová sporiteľňa nebola by na ňu dostatočne zaistená, znamenalo by to, že by sa tento ústav stal veľmi ťažkým bremenom pre štátnu finančnú pokladnicu. Tomu možno predísť len utvorením primeraného penzijného fondu. Prenesenie penzijného zaistenia na Všeobecný penzijný ústav bolo by pre Poštovú sporiteľňu opatrením nákladnejším.
K § 39.
Poštovej sporiteľni dáva sa možnosť zriadiť aj iné fondy; je to u peňažných ústavov obvyklé.
Toto ustanovenie je obdobou ustanovenia § 38 ods. 4 zákona č. 143/1930 Sb. z. a n.
K § 40.
Určuje odvodovú povinnosť Poštovej sporiteľne ohľadne jej zisku.
K § 41.
Ustanovenia tohto paragrafu sú recipované z podnikového vládneho nariadenia č. 206/1924 Sb. z. a n.
K §42.
Ako logický dôsledok štrukturálnej zmeny a nového právneho postavenia Poštovej sporiteľne vyplývajú nutné dôsledky, ako sa podávajú z ustanovení tohto paragrafu. Hospodárenie ústavu, pracujúceho s úverom, nie je síce možné sviazať tak pevne rozpočtom preliminovanými číslami, ako u štátnej správy alebo u väčšiny štátnych podnikov, jednako však osnova považuje za účelné, aby Poštová sporiteľňa hospodárila podľa jednoročného hospodárskeho plánu. Je to potrebné i preto, že osnova navrhuje zachovať povinnosť k odvodu čistého zisku do štátnej pokladnice a chce dať i možnosť po preskúmaní plánu, aby bol minimálny odvod do štátnej pokladnice vopred určený a zaradený do štátneho rozpočtu. Týmto ustanovením má byť Poštovej sporiteľni ponechaná síce voľnosť rozhodovania v jej podnikaní, predsa však má byť k štátu pripútaná užšie ako iné ústavy založené štátom na súkromnoprávnom základe.
K § 43.
Poštová sporiteľňa je povinná ako verejne účtujúci podnik sostavovať záverečné účty, a to najneskoršie do 31. mája každého roku. Táto lehota bola určená s ohľadom na množstvo položiek v ústave a na rozsiahlosť prác spojených s vyúčtovaním s poštovou správou. Záverečné účty schvaľuje, minister financií.
K § 44.
Podrobnosti v organizácii, pôsobnosti a činností — v medziach zákona — určia Stanovy Poštovej sporiteľne.
Styk so stranami upravia Pravidlá.
Súčasne sa upravuje spôsob schválenia a vydania Stanov a Pravidiel.
K § 45.
§ 45 ods. 1 vyslovuje oslobodenie listín a úkonov od poplatkov len v šekovej a spoiriteľničnej službe Poštovej sporiteľne. Tento rozsah poplatkového oslobodenia Poštovej sporiteľne proti doterajšiemu právnemu stavu je upravený tak, aby výhody Poštovej sporiteľne, vyplývajúce z cit. oslobodenia, boly rovnaké s výhodami, ktoré v tomto smere majú iné verejnoprávne peňažné ústavy (Slovenská hypotečná a komunálna banka a Slovenská národná banka), pretože Poštová sporiteľňa svojou novou štruktúrou prestáva byť štátnym podnikom a stáva sa tiež verejnoprávnym peňažným ústavom.
Príslušné daňové oslobodenia sú v súhlase s doteraz platným právnym stavom.
K § 46.
Nové právne postavenie Poštovej sporiteľne, ako je upravené týmto zákonom,
25
vyžaduje výslovného predpisu, že Poštová sporiteľňa ako samostatný peňažný ústav je právnym successorom terajšej Poštovej sporiteľne ako štátneho podniku.
K § 47.
Vedľa ustanovenia o účinnosti zákona treba uviesť tiež všeobecnú derogačnú klausulu i derogáciu vládneho nariadenia č. 37/1939 Sl. z. a stanoviť, že vládne nariadenie č. 214/1933 Sb. z. a n., o úschove a správe súdnych a správnych depozitov v Poštovej sporiteľni, zostáva v platnosti.
Vykonanie navrhovaného zákona si nevyžiada nijaké osobitné výdavky zo štátnej pokladnice, pre ktoré by bolo treba hľadať úhradu.
Želaním vlády je, aby predkladaný návrh zákona bol pridelený výboru ústavnoprávnemu a výboru rozpočtovému.
Alexander Mach v. r.,
za predsedu vlády.
Dr. Mikuláš Pružinský v. r.,
minister financií.