Snem Slovenskej republiky 1944
I. volebné obdobie. 11. zasadanie
906.
Zpráva
ústavnoprávneho výboru
o vládnom návrhu zákona o ochrane osobnej slobody, domáceho pokoja, ich dočasnom obmedzení, ako aj o obmedzení iných práv a slobôd (tlač 897).
Podľa § 82 Ústavy Slovenskej republiky osobná sloboda a domový pokoj sa zaisťuje v medziach ustanovení zákonov. Podrobnejšie ustanovenia na základe uvedenej ústavnej zásady neboly ešte v slovenskom zákonodarstve normované, takže platily doteraz ustanovenia ústavného zákona č. 293/1920 Sb. z. a n. Tento ústavný zákon má sa predloženým návrhom zákona v celom rozsahu nahradiť. Ustanovenia o dočasnom obmedzení osobnej slobody, domového pokoja, ako aj iných práv sú roztrúsené v rozličných právnych predpisoch, najmä v zákone č. 300/1920 v znení zákona č. 125/1933 Sb. z. a n., v zákone o obrane štátu a vo vládnych nariadeniach č. 241/1939 a č. 32/1939 Sl. z. Všetky tieto ustanovenia má predložený návrh zákona sjednotiť, uviesť v jednotný systém a — kde je to potrebné — prispôsobiť, doplniť a miestami aj pozmeniť.
Ako z uvedeného vyplýva, navrhovaný zákon má splniť dôležité poslanie, lebo všetky doterajšie základné normy o ochrane a zároveň aj o možnosti dočasného obmedzenia slobody osobnej a domovej, ako aj práv úzko súvisiacich s osobnou slobodou a právom domovým má shrnúť v jeden prehľadný a systematicky upravený legislatívny celok.
Predložený vládny návrh skladá sa z troch hláv:
Hlava I. obsahuje základné ustanovenia o ochrane osobnej slobody a domového pokoja.
Hlava II. upravuje určité odchýlky od základných ustanovení hlavy I., najmä určuje právne podmienky, za ktorých možno určitými opatreniami a zásahmi v záujme verejnom obmedziť osobnú slobodu a domový pokoj, ako aj iné práva a slobody, a to právo zakladať a udržovať spolky i spoločnosti, právo shromažďovacie, právo tlačové a právo listové. Možnosť takýchto opatrení je obmedzená na čas stavu brannej pohotovosti štátu, prípadne na čas, keď nastanú mimoriadne udalosti, ohrozujúce zvýšenou mierou celistvosť štátu, jeho Ústavu, obranu, verejnú bezpečnosť, verejný pokoj alebo verejný poriadok. — Osobitnú pozornosť si zasluhujú ustanovenia § 28, podľa ktorých minister vnútra, prípadne ním zmocnený orgán môže poveriť nápomocnými službami pri udržovaní verejného poriadku aj politicky spoľahlivých a dôveryhodných občanov, najmä organizovaných členov Hlinkovej slovenskej ľudovej strany a registrovaných strán národných skupín.
Hlava III. obsahuje príslušné trestné sankcie na porušenie ustanovení zákona a konečne zrušovacie ako aj záverečné ustanovenia.
Výbor na predloženom texte vládneho návrhu previedol potrebné zmeny formálnej a štylárnej povahy. Meritórnym zmenám podrobil tieto ustanovenia:
V § 12, — ktorý za brannej pohotovosti štátu ako aj v čase, keď nastanú udalosti, ktoré zvýšenou mierou ohrožujú jestvovanie alebo vážne záujmy štátu,
2
umožňuje vykonať osobnú alebo domovú prehliadku aj bez písomného a odôvodneného rozkazu príslušného súdu alebo úradu, — vynechalo sa oprávnenie orgánov hospodárskej kontrolnej služby k takémuto zákroku, lebo doterajšie špeciálne predpisy o oprávneniach úradov a orgánov hospodárskej kontrolnej služby poskytujú i tak dostatočné možnosti na úspešný výkon náležitej kontroly zásobovacích i cenových príkazov alebo zákazov.
V § 16 o právnych podmienkach zaistenia živlov, s hľadiska obrany a bezpečnosti štátu škodlivých, vylúčila sa podmienka, podľa ktorej bolo by možné internovať aj také osoby, ktoré "budú na prekážku v budovaní Slovenskej republiky", lebo podmienka táto je príliš nejasná, široká a labilná k tomu, aby mohla slúžiť za podklad k opatreniam, zasahujúcim do sféry osobnej slobody. Okrem toho je táto podmienka i postrádateľná preto, lebo ostatné podmienky uvedené v citovanom paragrafe v dostatočnom rozsahu umožňujú zakročiť oproti subjektom skutočne nebezpečným a pre vážne záujmy štátu škodlivým.
V § 18 o trojčlennej komisii, ktorá podáva ministrovi vnútra návrhy na zaistenie osôb, osobitne sa vyslovilo, že táto komisia má právo navrhovať aj prepustenie internovaných osôb zo zaisťovacieho väzenia. Stať, podľa ktorej predmetná komisia sa zriaďuje pri Ústredni štátnej bezpečnosti, sa vynechala so zreteľom na to, že samostatná pôsobnosť komisie vyviera z osobitného zákonného ustanovenia a v otázke menovania i odvolávania jej členov poskytuje navrhovaný zákon zmocnenie vláde.
Pôvodné ustanovenia § 19 sa v celom rozsahu vynechaly. Podľa týchto ustanovení služobné požitky osôb podľa citovaných ustanovení internovaných maly sa poukazovať v celej výške do fondu, spravovaného ministrom vnútra. Výbor pokladá uvedené ustanovenia za príliš značný zásah jednak do verejnoprávnych i súkromných služobných pomerov, jednak do existenčných záujmov nevinných rodinných príslušníkov zaistených osôb. Naproti tomu nahradil výbor uvedené ustanovenia normami, ktoré vyslovujú zásadu,
a) že zaistená osoba je povinná znášať náhradu zaistenia podľa svojich majetkových a zárobkových pomerov, — per analogiam so súdnou väzbou,
b) že v prípade zaistenia osoby, ktorá je vo verejnoprávnom služobnom pomere, má sa zaviesť proti nej disciplinárne pokračovanie do 8 dní po úradnom upovedomení o zaistení a jeho dôvodoch, ktoré príslušná disciplinárna vrchnosť má takto možnosť preskúmať a uvážiť,
c) že v prípade zaistenia osoby, ktorá je v služobnom pomere súkromnoprávnom, skutočnosť zaistenia sa pokladá za dôvod, ktorý dotyčnému zamestnancovi z jeho vlastnej viny prekáža vykonávať služobné povinnosti.
V § 22 bol škrtnutý posledný odsek o sprísnení podmienok zriaďovania nových obchodných spoločností a ich odbočiek, lebo povolenie na ich zriadenie je už aj podľa platných predpisov viazané na podmienky značne prísne; s hľadiska bezpečnosti štátu postačia tu ale represívne opatrenia, ktoré sú prípustné podľa ostatných ustanovení tohto paragrafu.
Pôvodné ustanovenie § 27 ods. 2 o osobitných povinnostiach funkcionárov územnej a záujmovej samosprávy, ako aj členov správnych orgánov, ich podnikov a ústavov bolo možno vynechať preto, lebo povinnosti, ktoré má na mysli toto ustanovenie, platným právnym poriadkom sú už v náležitej miere zaistené.
V § 28 o možnosti pribrania občanov k nápomocným službám pri udržovaní verejného pokoja a verejnej bezpečnosti v záujme právnej istoty sa vyslovilo, že za výkony takýchto osôb, — nakoľko zapadajú do pôsobnosti im vo verejnom záujme sverenej, — ručí štát tak, ako za služobné výkony úradných orgánov.
Ustanovenie § 29 ods. 1 cieľom uľahčenia praxe doplnilo sa trestnou sadzbou, uvedenou v § 18 ods. 3 zákona č. 126/1933 Sb. z. a n.
Ústavnoprávny výbor odporúča slávnemu Snemu predložený návrh v upravenom znení na uzákonenie.
V Bratislave 10. mája 1944.
Dr. Karol Mederly v. r.,
predseda.
Dr. Vojtech Tvrdý v. r.,
spravodajca.
3
Zákon
zo dňa 1944
o ochrane osobnej slobody, domového pokoja, ich dočasnom obmedzení, ako aj o obmedzení iných práv a slobôd.
Snem Slovenskej republiky sa naniesol na tomto zákone:
HLAVA I.
Ochrana osobnej slobody a domového pokoja.
Diel prvý.
Ochrana osobnej slobody.
§ 1.
(1) Okrem prípadov určených v zákonných predpisoch neslobodno nikoho trestne (súdne ani administratívne) stíhať.
(2) V prípadoch podľa ods. 1 prípustných vykonáva trestné stíhanie len súd alebo úrad príslušný podľa zákonných predpisov, a to pokračovaním upraveným v týchto predpisoch.
§ 2.
Nikoho neslobodno zatknúť — okrem prípadu pristihnutia pri čine samom — bez písomného odôvodneného príkazu súdu alebo úradu. Tento príkaz treba doručiť pri zatknutí a ak to nie je možné, - najneskôr do 24 hodín po zatknutí.
§ 3.
(1) Úradný orgán nesmie nikoho vziať do väzby okrem prípadov určených zákonom.
(2) Ak bol niekto vzatý do väzby, treba ho najneskôr do 48 hodín prepustiť alebo odovzdať súdu alebo úradu, príslušnému na ďalšie pokračovanie.
§ 4.
Okrem prípadov určených v zákonných predpisoch nikoho neslobodno z určitého miesta alebo územia vypovedať alebo prikázať mu, aby sa z určitého miesta alebo územia nevzďaľoval.
4
§ 5.
Podmienky, pri ktorých možno zatknutú alebo uväznenú osobu prepustiť na slobodu ak složí istotu, prípadne znovu uväzniť hoci istotu složila, určujú zákonné predpisy.
Diel druhý.
Ochrana domového pokoja.
§ 6.
Prehliadka bytu alebo iných miestností patriacich k domácnosti alebo určených na prevádzku živnosti alebo inej zárobkovej činnosti (domová prehliadka) sa pripúšťa len v prípadoch, zákonnými predpismi dovolených, a to len súdom alebo úradom príslušným podľa zákonných predpisov a pokračovaním upraveným zákonnými predpismi.
§ 7.
Domová prehliadka je prípustná zpravidla (§ 8) len na základe písomného odôvodneného príkazu súdu alebo úradu. Tento príkaz musí byť doručený pri prehliadke a ak to nie je možné, — najneskôr do 24 hodín po nej.
§ 8.
Prípady, v ktorých je prípustná domová prehliadka k účelom trestného súdneho alebo trestného administratívneho pokračovania bez písomného príkazu súdu alebo úradu, ako aj orgány na to oprávnené, určujú zákonné predpisy. V takýchto prípadoch orgán vykonávajúci prehliadku má preukázať svoje oprávnenie na to a vydať osobe, u ktorej prehliadku vykonáva, na jej žiadosť hneď, najneskôr však do 24 hodín, písomné potvrdenie o vykonaní prehliadky, o jej dôvodoch a o veciach pri nej zabavených.
§ 9.
O každej domovej prehliadke treba ihneď spísať zápisnicu, v ktorej sa má uviesť právny dôvod a dôvod podozrenia, pre ktorý bola prehliadka vykonaná, a aký bol jej výsledok. Ak nebolo nič závadného zistené, má sa strane o tom ihneď vydať písomné potvrdenie.
5
HLAVA II.
Dočasné obmedzenia osobnej slobody a domového pokoja, ako aj iných práv a slobôd a iné opatrenia na ochranu verejných záujmov.
§ 10.
(1) Za brannej pohotovosti štátu (§ 57 zák. č. 131/1936 Sb. z. a n. ), ako aj v čase, keď nastanú mimoriadne udalostí ohrožujúce zvýšenou mierou celistvosť štátu, jeho Ústavu a obranu, verejnú bezpečnosť, verejný pokoj alebo verejný poriadok, sú prípustné výnimky z ustanovení §§ 2 až 9 uvedené v §§ 11 až 20, ako aj mimoriadne opatrenia podľa §§ 21 až 28.
(2) Vláda nariadením vydaným so súhlasom prezidenta republiky urči, či sú tu mimoriadne udalosti, ohrožujúce zvýšenou mierou celistvosť štátu, jeho Ústavu a obranu, verejnú bezpečnosť, verejný pokoj alebo verejný poriadok (ods. 1), ako aj rozsah možnosti použitia výnimiek, uvedených v ods. 1. Za brannej pohotovosti štátu takýmto nariadením určuje vláda iba rozsah možnosti použitia takýchto výnimiek.
§ 11.
V čase uvedenom v § 10 možno nariadením (§ 10 ods. 2):
a) predĺžiť lehotu uvedenú v § 3 na 8 dní;
b) vylúčiť prepustenie na slobodu po složení istoty podľa § 5, ak ide o zločiny.
§ 12.
V čase uvedenom v § 10 môžu štátne bezpečnostné úrady v záujme trestného pokračovania pre zločiny i bez rozkazu (§ 7) vykonať osobné alebo domové prehliadky.
§ 13.
V čase uvedenom v § 10 môže minister vnútra alebo z jeho príkazu jemu podriadené úrady nariadiť buď pre celé územie štátu, buď pre jeho určitú časť, aby osoby vyše 16 ročné opatrily si a stále so sebou nosily občiansku legitimáciu (vl. nar. č.
6
481/1919 Sb. z. a n. ). Povinnosť opatriť si občiansku legitimáciu nevzťahuje sa na osoby, ktoré už majú fotografiou opatrený osobný preukaz vystavený štátnym úradom, ústavom, podnikom alebo riaditeľstvom (správou) školy s právom verejnosti.
§ 14.
V čase uvedenom v § 10 môže minister vnútra vyhláškou v Úradných novinách obmedziť cestovanie — príchod a odchod — do určitých alebo z určitých, oblastí štátu.
§ 15.
Štátny bezpečnostný úrad môže v čase uvedenom v § 10 osoby, ktoré doterajšou svojou činnosťou vzbudzujú vážnu obavu, že ohrozia celistvosť štátu, jeho Ústavu, obranu, verejnú bezpečnosť, verejný pokoj alebo verejný poriadok,
a) dať pod policajný dozor,
b) podrobiť povinnosti, aby sa zdržovaly na určitom mieste, prípadne v určitej budove (miestnosti) a aby bez osobitného povolenia dozorom povereného orgánu toto miesto neopustily, ako aj aby v čase medzi 20. hodinou večernou a 6. hodinou rannou zo svojho bytu, prípadne z prikázanej budovy (miestností) sa nevzdalovaly a aby denne sa hlásily na najbližšom štátnom bezpečnostnom úrade, prípadne na žandárskej stanici,
c) vykázať z určitého miestneho obvodu, prípadne im nariadiť, aby sa zdržovaly v určitom miesitnom obvode.
§ 16.
V čase uvedenom v § 10 možno zaistiť osoby, ktoré svojou činnosťou vzbudzujú vážnu obavu, že by mohly ohrožovať celistvosť štátu, jeho Ústavu, obranu, verejnú bezpečnosť, verejný pokoj alebo verejný poriadok, ako aj osoby, ktoré svoje nepriateľské smýšľanie voči štátu prejavujú, alebo na takéto smýšľanie iné osoby povzbudzujú.
§ 17.
Osoby uvedené v § 16 sa zaisťujú v osobitných táboroch alebo ústavoch, zria-
7
dených a spravovaných Ministerstvom vnútra.
§ 18.
(1) Osoby uvedené v § 16 možno zaistiť len na písomný príkaz ministra vnútra, vydaný na návrh trojčlennej komisie. Členov tejto komisie menuje a odvoláva a jej rokovací poriadok schvaľuje vláda. Z členov tejto komisie aspoň dvaja musia mať právnické vzdelanie.
(2) Komisia uvedená v ods. 1 môže navrhnúť ministrovi vnútra, aby osoby, zaistené podľa ods. 1, boly prepustené,
§ 19.
(1) Osobe, zaistenej podľa § 16, môže minister vnútra na návrh komisie, uvedenej v § 18, uložiť povinnosť znášať náhradu zaistenia podľa jej majetkových a zárobkových pomerov. Vymožené náhrady plynú do fondu, ktorý spravuje minister vnútra. Minister vnútra môže poskytovať z tohto fondu podpory nevinným príslušníkom rodín, zaústených osôb, ak títo zaistením stratili zdroj výživy. Výmer ministra vnútra o uložení náhrady zaistenia je exekučným titulom podľa § 90 vl. nar. č. 8/1928 Sb. z. a n. Podrobnosti určí vláda nariadením,
(2) Ak minister vnútra nariadi podľa § 16 zaistiť osobu, ktorá je vo verejnoprávnom služobnom pomere, je príslušná nadriadená vrchnosť povinná zaviesť proti zaistenému zamestnancovi disciplinárne pokračovanie do 8 dní od úradného upovedomenia o zaistení a o dôvodoch zaistenia. O výsledku disciplinárneho pokračovania má príslušná vrchnosť upovedomiť ministra vnútra.
(8) V služobnom pomere súkromnoprávnom pokladá sa zaistenie podľa § 16 za dôvod, ktorý zaistenému zamestnancovi z jeho vlastnej viny prekáža vykonávať službu,
§ 20.
Zaisteniu osôb uvedených v § 16 neprekáža okolnosť, že sa vedie proti nim
8
trestné (súdne, administratívne) pokračovanie, prípadne že boly v tomto pokračovaní zpod obžaloby oslobodené, alebo že si už uložený trest odpykaly. Pred zaistením týchto osôb podľa § 16 má prednosť súdna väzba. Ale je takáto osoba prepustená zo súdnej väzby, má to súd zároveň s prepustením oznámiť Ústredni štátnej bezpečnosti.
§ 21.
V čase uvedenom v § 10 môžu štátne bezpečnostné úrady nariadiť otvárať a zhabať listy bez súdneho rozkazu.
§ 22.
(1) V čase uvedenom v § 10 môžu štátne bezpečnostné úrady podrobiť spolky - okrem zárobkových sdružení (ods. 2) -osobitnému dozoru alebo osobitným podmienkam, najmä vnútenej správe, poprípade ich činnosť vôbec zastaviť. Nové zakladanie spolkov tohto druhu alebo ich odbočiek možno urobiť závislým od povolenia alebo súhlasu Ministerstva vnútra alebo úradu ním na to zmocneného; tým sa neruší pôsobnosť iných úradov pri zriaďovaní takýchto spolkov. Výkon vnútenej správy sa deje podľa ustanovení osobitných právnych predpisov; kde takýchto predpisov niet, má vnútený správca pôsobnosť (práva a povinnosti) všetkých štatutárnych orgánov spolku.
(2) Podľa ustanovenia prvej vety ods. 1 možno zakročiť aj proti sdruženiam zárobkovým (spoločnostiam podľa obchodného práva) a iným podobným útvarom, ak sledujú popri hospodárskych cieľoch aj ciele politické, ktorými by mohla byť ohrozená celistvosť štátu, jeho Ústava, verejná bezpečnosť, verejný pokoj a verejný poriadok, alebo ak je forma týchto útvarov zámienkou na skryté sledovanie politických cieľov.
(3) Ak sú vážne ohrozené verejné záujmy uvedené v ods. 2 a ak nestačia opatrenia podľa ods. 1 alebo 2, možno útvary tam uvedené rozpustiť (zrušiť). Likvidácia rozpustených (zrušených) útvarov sa vykoná podľa platných predpisov.
9
Ustanovenie likvidátorov musí úrad schváliť. Ak ich ustanovenie odoprie úrad schválil, môže ich sám menovať a učiniť všetko, čo treba, aby boli uvedení do svojej funkcie. Cudzozemským útvarom druhu uvedeného v ods. 2 možno činnosť v Slovenskej republike zakázal.
(4) Na opatrenia podľa ods. 1 je príslušné Ministerstvo vnútra, na opatrenia podľa ods. 2 a 3 — rezortne príslušné ministerstvo po dohode s Ministerstvom vnútra.
§ 23.
(1) Konať shromaždenia v čase uvedenom v § 10 možno len s povolením štátnych bezpečnostných (okresných) úradov.
(2) Ministerstvo vnútra utčí vyhláškou v Úradných novinách, na ktoré shromaždenia sa nevzťahuje ustanovenie ods. 1.
(3) Na shromaždenie povolené podľa ods. 1 môže vyslať štátny bezpečnostný úrad svojho zástupcu, ktorý je oprávnený shromaždenie rozpustiť, ak to vyžaduje verejný záujem.
§ 24.
(1) Štátne bezpečnostné úrady môžu v čase uvedenom v § 10 obmedziť alebo podrobiť osobitným podmienkam vydávanie a rozširovanie tlačív a v prípade zvlášť odôvodnenom môžu ich vydávanie zastaviť. Môžu uložiť vydavateľom periodických tlačív, vychádzajúcich najmenej päťkrát za týždeň, aj povinnosť predkladať výtlačky v lehote až jednej hodiny pred vydaním, vydavateľom tlačív, vychádzajúcich najmenej trikrát za týždeň, — v lehote až troch hodín, vydávateľom iných periodických tlačív — v lehote až 24 hodín, pred vydaním. Pre vydávateľov ostatných tlačív do šesť tlačených hárkov možno túto lehotu určiť na tri dni, pre tlačivá obsiahlejšie až na 8 dní.
(2) Ak uloží štátny úrad povinnosť predkladať výtlačky pred ich vydaním (predbežná cenzúra), platí táto povinnosť pre všetky tlačivá, vynímajúc tie, ktoré podľa tlačových zákonov nemusia byt opatrené povinnými údajmi.
10
(3) Štátny úrad bezpečnostný, ktorému sa má predložiť výtlačok, môže:
a) zakázať vydávanie alebo rozširovanie tlačiva, ktorého obsahom by mohly byť ohrozené záujmy obrany štátu, iné verejné záujmy uvedené v § 10 alebo iné dôležité záujmy Slovenskej republiky alebo jej spojencov,
b) zakázať rozširovanie tlačiva, pri vydávaní ktorého neboly zachované podmienky alebo obmedzenia určené štátnym úradom bezpečnostným, alebo ktorých vydávanie bolo týmto úradom zastavené (ods. 1).
Ak je nebezpečie v meškaní, môže z dôvodu uvedeného pod písm. a) zakázať predbežné rozširovanie tlačiva hocktorý štátny úrad bezpečnostný.
(4) Ministerstvo vnútra môže v dohode so zúčastnenými ministerstvami dovoz, dopravu a rozširovanie tlačív z cudziny podrobiť osobitným obmedzeniam alebo podmienkam alebo ich zakázať.
(5) Zákaz rozširovania tlačiva treba vyhlásiť v Úradných novinách. Takýto zákaz zahrňuje v sebe i zákaz dovozu a dopravy a platí, ak nie je v ňom určená odchýlka, pre celé územie štátu. Tlačivá, ktorých rozširovanie bolo zakázané, treba zhabať a vyhlásiť za prepadlé.
(6) Štátne bezpečnostné úrady môžu v čase uvedenom v § 10 podrobiť osobitnému dozoru a podľa potreby zastaviť prevádzku živností, ktoré vyhotovujú a rozširujú tlačivá, ako i zpravodajské kancelárie, ktoré neslúžia výlučne obchodným účelom. V tomto čase môžu tiež zakázať osobám súkromným mať v držbe tlačiarenské lisy a iné prístroje slúžiace na rozmnožovanie spisov, vyobrazení alebo hudobných diel, okrem písacích strojov.
(7) Vláda zriadi za brannej pohotovosti štátu ústrednú cenzúrnu komisiu a rozhodne, ktorému členovi vlády bude táto komisia podriadená. Táto komisia je povolaná, aby podľa rozhodnutí a pokynov uvedeného člena vlády cenzúru jednotne viedla, usmerňovala, používala a kontrolovala. Člen vlády, poverený vedením
11
ústrednej cenzúrnej komisie, menuje jej členov, pričom má dbať na to, aby v nej boly zastúpené aj jednotlivé ministerstvá. Orgány cenzúru vykonávajúce (doterajšie i za brannej pohotovosti štátu zriadené) sú vo vykonávaní tejto svojej činnosti podriadené priamo uvedenej ústrednej cenzúrnej komisii.
§ 25.
Vláda môže v čase uvedenom v § 10 podľa potreby nariadením zaviesť i cenzúru a iné mimoriadne opatrenia na ochranu verejných Záujmov v zariadeniach pre reprodukciu zvuku (gramofonových dosák, fonografických valcov, perforovaných papierov, plechov a podobných potrieb pre zvukové prístroje) a ak treba i v iných zariadeniach.
§ 26.
V čase uvedenom v § 10 môže Ministerstvo národnej obrany nariadiť cenzúru telegramov, poštových a iných zásielok určených pre príslušníkov brannej moci v činnej službe alebo nimi odosielaných a vykonávať ju samo orgánmi vojenskej správy. Ak sa táto cenzúra vykonáva za súčinnosti orgánov Slovenskej pošty, podrobné smernice pre jej výkon vydá Ministerstvo národnej obrany po dohode s Ministerstvom dopravy a verejných prác.
§ 27.
V čase uvedenom v § 10 môže vláda nariadením vydať výnimočné predpisy o výrobe, predaji, úschove a nosení zbraní a streliva, o cestovných pasoch, o policajnom hlásení, o povoľovaní pobytu, o správaní sa a shlukovaní sa na verejných miestach a o používaní a nosení rovnošiat a odznakov. Tým istým spôsobom možno vydať aj výnimočné predpisy o výrobe a predaji výbušných látok i výbušných predmetov a o zachádzaní s nimi.
§ 28.
(1) V čase uvedenom v § 10 môže podľa potreby minister vnútra, prípadne ním zmocnený, jemu podriadený orgán poveriť politicky spoľahlivé a dôveryhodné, ako aj
12
mravne zachovalé osoby, najmä organizovaných príslušníkov Hlinkovej slovenskej ľudovej strany a registrovaných strán národných skupín, aby boly nápomocné pri udržovaní verejnej bezpečnosti, verejného poriadku alebo verejného pokoja.
(2) Za výkony osôb uvedených v ods. 1 v pôsobnosti im sverenej (prikázanej) ručí štát ako za výkon úradného orgánu a takýmto osobám pri výkone im sverenej (prikázanej) služby prislúcha ochrana ako úradným orgánom podľa zák. čl. XL/1914. Pri výkone služby sú tieto osoby oprávnené nosiť zbraň a ju používať v prípadoch, v ktorých sú na to oprávnení žandári vykonávajúci službu. Podrobnosti o zaradení osôb uvedených v ods. 1 do bezpečnostnej a poriadkovej služby a jej výkon upraví minister vnútra smernicami.
(8) Osoby uvedené v ods. 1 pred započatím služby musia složiť túto prísahu: "Prisahám Bohu Všemohúcemu a Vševedúcemu, že Slovenskej republike budem verný, že budem svedomite a nestranne plniť rozkazy mne dané a úlohy mne sverené, že úradné tajomstvo neprezradím a že budem sa starať v každom počínaní o prospech Slovenskej republiky. Tak mi Pán Boh pomáhaj!"
HLAVA III.
Ustanovenia trestné a záverečné.
§ 29.
(1) Prestúpenie zákazu vydávania, rozširovania, dovozu alebo dopravy tlačiva podľa § 24, tresce súd ako prečin väzením do jedného mesiaca a peňažným trestom od Ks 50 do Ks 5. 000. Pri opätnom prestúpení zákazu možno vysloviť aj stratu živnostenského oprávnenia.
(2) Porušenie ustanovení tohto zákona, alebo predpisov, prípadne opatrení vydaných podľa neho, tresce — ak nejde o čin prísnejšie trestný — okresný (štátny policajný) úrad ako priestupok peňažným trestom do 10. 000 Ks, alebo zatvorením do 30 dní. Nevymožiteľný peňažný trest má sa premeniť na zatvorenie do 30 dní.
13
§ 30.
Dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa zrušujú všetky právne predpisy odporujúce ustanoveniam tohto zákona, najmä dosial platné ustanovenia zákona č. 293/1920, č. 300/1920 Sb. z. a n. v znení zákona č. 125/1933 Sb. z. a n., ako aj §§ 124 a 125 zákona č. 131/1936 Sb. z. a n., vládne nariadenie č. 241/1939 a č. 32/1939 Sl. z.
§ 31.
Tento zákon nadobudla účinnosť dnom vyhlásenia; vykoná ho minister vnútra so zúčastnenými ministrami.