Snem Slovenskej republiky 1944
I. volebné obdobie. 11. zasadanie.
909.
Zpráva
ústavnoprávneho a rozpočtového výboru
o vládnom návrhu zákona o Poštovej sporiteľni (tlač 898).
Potreba vydať nový zákon, o Poštovej sporiteľni je odôvodnená predovšetkým hľadiskom formálnym, legislatívne-technickým, spočívajúcim v tom, že Poštová sporiteľňa bola zriadená vládnym nariadením č. 37/1939 Sl. z. tak, že boly pre ňu recipované ustanovenia zákona č. 143/1930 Sb. z. a n. o Poštovej sporiteľni v Prahe. Dôvod postaviť Poštovú sporiteľňu na nový zákonný podklad je však oveľa hlbší. Terajší systém finančného hospodárenia najmä v časoch vojnových, ktoré ukladajú ministrovi financií tak veľké a mnohostranné úlohy, vyžaduje od Poštovej sporiteľne také služby, ktoré ona s doterajšou svojou pôsobnosťou a organizáciou nemôže zdolať. Dnes Poštová sporiteľňa už nie je len miestom, kde sa shromažďujú úspory drobných vkladateľov a ktorá obstaráva v najširšom miestnom rozsahu platenie bez hotových peňazí a len občas dávala k dispozícii nashromaždené kapitály verejnej ruke na prechodný čas, ale dnešná Poštová sporiteľňa je plne zapojená, ba priam nepostrádateľná pri riešení finančne-politických problémov štátu a často tiež pri umožnení hladkého fungovania súkromného peňažníctva. Má byť popri Slovenskej národnej banke a Slovenskej hypotečnej a komunálnej banke ďalším vedúcim ústavom reorganizovaného slovenského peňažníctva. Ak má Poštová sporiteľňa túto svoju úlohu riadne plniť, musí sa jej dostať primeranej ústrojnosti a pôsobnosti. To má práve umožniť zákon, ktorého osnova sa predkladá Snemu na schválenie.
Osnovu prerokovaly rozpočtový a ústavnoprávny výbor na spoločných zasadnutiach v dňoch 10. a 11. mája 1944. Podrobily ju zovrubnému rozboru po stránke formálnej i obsahovej. Okrem štylárnych úprav vykonaly výbory vo vládnom návrhu tieto dôležitejšie zmeny:
Paragraf 4 bol zaradený ako § 3, keďže sa týka charakteru Poštovej sporiteľne, pričom ods. 1 bol skrátený na jedinú vetu, kvalifikujúcu Poštovú sporiteľňu za právnickú osobu; ďalší obsah tohto odseku bol vynechaný, lebo obsahoval výpočet atribútov, ktoré sa nesporne podávajú z kvalifikácie právnickej osoby.
Paragraf 3 bol zaradený ako. § 4. V ods. 1 tohto paragrafu boly na začiatku vsunuté slová "podľa ustanovení tohto zákona" naznačujúce, že svoju pôsobnosť môže Poštová sporiteľňa vykonávať len v rámci §§ 6 až 27 návrhu. V písm. c) "správa vlastného majetku a sverených peňazí ako aj iná hospodárska a obchodná činnosť" sa nahradila výrazom "iná banková služba" z toho dôvodu, že Poštová sporiteľňa je peňažným podnikom, uzavierajúcim po živnostensky bankové úkony podľa § 259 č. 2 Obch. z., naproti tomu šeková a sporiteľničná služba pozostáva len z určitých druhov týchto bankových úkonov. V písm. d) sa poznamenalo, že službu finančnej povahy môže vykonávať Poštová sporiteľňa aj pre štát. V ods. 2 tohto paragrafu sa vláda zmocňuje, aby "s prípadu na prípad" mohla poveriť Poš-
2
tovú sporiteľňu aj inými finančnými úlohami. Pravda, môže sa stať tak len v rámci predpisov, upravujúcich súkromné peňažné podnikanie v Slovenskej republike a pri rešpektovaní oprávnených záujmov tohto peňažníctva, najmä po stránke súťažnej.
Paragraf 9 bol úplne prepracovaný so zreteľom na ustanovenie nového Šekového zákona č. 256/1941 Sl. z. V ods. 2 sa ustanovuje, že šek, splatný na Poštovom úrade, môže znieť len na majiteľa a nie je indosovateľný. Dôvodom tohto je skutočnosť, že od úradníkov Poštovej správy nemožno požadovať znalosť zmenkového a šekového práva pri manipulovaní a vyplácaní šekov. V ods. 4 bolo priznané Poštovej sporiteľni právo vystaviť šek, v ktorom sama seba označí za šekovníka. Je to výnimka z ustanovenia § 6 ods. 3 Šz. odôvodnená dôvodmi praktickej účelnosti.
V § 11 bol vynechaný ods. 2, lebo otázku oslobodenia niektorých hotových platieb od poplatkov bude možno upraviť v stanovách (arg. ods. 1 "môže"). Miesto toho bolo pojaté do návrhu ustanovenie, že tarify poplatkov schvaľuje minister financií, aby takto boly chránené záujmy verejnosti.
V § 12 ods. 1 bola pripojená veta "ak len oneskorenie nebolo zapríčinené zavinenou nedbalosťou jej zamestnanca". Tým sa chce vyjadriť, že Poštová sporiteľňa nie je síce zodpovedná za škodu vzniklú z oneskorenia, ktorá súvisí s poštovou dopravou, ale je zodpovedná podľa všebecných pravidiel súkromného práva za ľudí, ktorých zamestnáva.
Paragraf 16 bolo treba upraviť tak, že úrokovú sadzbu z vkladov na knižkách Poštovej sporiteľne určuje vláda podľa § 9 zákona č. 135/1941 Sl. z. Touto zmenou, pravda, bol pozmenený nepriamo aj práve citovaný paragraf, ktorý úrokové sadzby Poštovej sporiteľne vynímal z úradnej regulácie vládou. Dôvodom toho bolo najmä to, aby pred úpravou úrokových sadzieb z vkladov na knižky Poštovej sporiteľne bola vypočutá peňažná rada, aby táto sa mohla vysloviť o tom, či zamýšľaná sadzba je v súlade najmä so sadzbami platnými pre ľudové peňažníctvo a tiež so zreteľom na § 45 ods. 4 návrhu, ktorý priznáva Poštovej sporiteľni prednostné postavenie pri platení rentovej dane.
V § 21 písm. f) vynechané boly slová "podliehajúce verejnému dozoru", lebo dnes všetky peňažné ústavy sú podrobené tomuto dozoru. V úvode ods. 2 tohto paragrafu vynechaná bola veta "ak to nie je na ujmu pohotovosti jej peňažných prostriedkov".
V § 22 písm. a) bolo vynechané ustanovenie o kúpe a predaji cenných papierov, ktoré nepožívajú sirotskej istoty; v písm. b) vynechaná bola veta "znejúce na Ks a splatné v sídle Poštovej sporiteľne".
V § 24 ods. 1 vynechaná bola posledná veta, miesto toho bolo v ods. 1 slovo "náleží" nahradené slovom "môže". V ods. 2 tohto paragrafu bola vynechaná veta "najmä, ak ide o hodnoty, ktoré patria štátu alebo iným verejnoprávnym subjektom alebo ktoré sú nimi spravované".
Paragraf 25 ods. 2 bol pozmenený tak, že bolo vynechané ustanovenie o tom, že Poštová sporiteľňa môže prijímať vklady na bežný účet od samosprávnych sväzkov, a to so zreteľom na oprávnený záujem mestských sporiteľní, ktoré sú v určitom smysle komunálnymi ústavmi. Ods. 3 tohto paragrafu bol vynechaný ako samozrejmý.
Paragraf 27 bol úplne prepracovaný, a to so zreteľom na príslušné ustanovenia Obch. z., najmä na §§ 299 a 306 ako i na § 8. ods. 2 vlád. nar. č. 44/1939 Sl. z. o Slovenskej národnej banke.
Paragrafy 28 a 30 návrhu o ústrojnosti Poštovej sporiteľne boly prepracované jednak v tom smere, že miesto "sporiteľnej" rady prijatý bol pre správny orgán Poštovej sporiteľne názov "správna" rada a jej složenie bolo upravené tak, že predsedom má byť, nie ako sa navrhovalo, generálny riaditeľ Poštovej sporiteľne, ale iný úradník Ministerstva financií, menovaný vládou, a podpredsedom zase úradník Poštovej správy; generálny riaditeľ Poštovej sporiteľne zostáva len členom správnej rady s tým, že v tejto funkcii ho zastupuje riaditeľ, ktorý v tejto relácii nie je tedy len náhradníkom v smysle účastinného práva, ale plnoprávnym zástupcom. Dôvodom zmeny v složení správnej rady je zásadné stanovisko výborov, podľa ktorého v záujme správneho vyváženia podnikateľských záujmov a záujmov verejnosti
3
má byť nielen v súkromných podnikoch, ale i v podnikoch štátu a sväzkov verejnej a záujmovej samosprávy osoba predsedu samosprávy odlišná odl osoby generálneho riaditeľa. Pri Poštovej sporiteľni je to odôvodnené i úvahou, že podlieha Ministerstvu financií, konkrétne bankovému odboru tohto ministerstva a na druhej strane, že je odkázaná na spolučinnosť Ministerstva dopravy a verejných prác — rezort poštový. Výbory sa domnievajú, že touto úpravou budú najlepšie zabezpečené záujmy štartu v oboch reláciách.
Generálneho riaditeľa a jeho námestníka bude ustanovovať minister financií, ktorý s ním dojedná služobné smluvy v zastúpení Poštovej sporiteľne. V tejto smluve bude treba tiež určiť, či a pri akých podmienkach môže byť generálny riaditeľ resp. jeho námestník funkcionárom v iných peňažných ústavoch alebo účastinných spoločnostiach vôbec. Vynechaný bol preto posledný odsek. § 29.
V § 30 vynechané bolo v ods. 2 ustanovenie písm. b) a ods. 4 ako samozrejmý.
Paragraf 41 ods. 1 bol vynechaný so zreteľom na to, že opakoval v podstate ustanovenia § 25 Obch. z. o vedení obchodných kníh.
Ustanovenie § 44 ods. 3 bolo vynechané, lebo sa rozumie samo sebou, že i Poštová sporiteľňa je pri výkone svojej činnosti viazaná platnými devízovými predpiismi.
Výbory rozpočtový a ústavnoprávny odporúčajú slávnemu Snemu, aby vládny návrh uzákonil v upravenom znení.
V Bratislave 11. mája 1944.
Dr. Eugen Filkorn v. r.,
predseda.
Dr. Jozef Fundárek v. r.,
zpravodajca ústavnoprávneho výboru,
Vladimír Moravčík v. r.,
zpravodajca rozpočtového výboru.
4
Zákon
zo dňa 1944
o Poštovej sporiteľni.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
ČASŤ PRVÁ.
Pôsobnosť.
Diel prvý.
Všeobecné ustanovenia.
§ 1.
(1) Poštová sporiteľňa je verejnoprávny peňažný ústav s pôsobnosťou pre celé územie štátu; jej sídlom je Bratislava.
(2) Poštová sporiteľňa nepodlieha povinnosti zápisu do firmového registra.
§ 2.
Základnú istinu Poštovej sporiteľne tvorí štátny vklad vo výške 30. 000. 000 Ks.
§ 3.
(1) Poštová sporiteľňa je právnickou osobou.
(2) Za peniaze a iné hodnoty sverené Poštovej sporiteľni ručí štát.
§ 4.
(1) Poštová sporiteľňa vykonáva podľa ustanovení tohto zákona:
a) šekovú službu,
b) sporiteľničnú službu,
c) inú bankovú službu,
d) služby finančnej povahy pre štát, súdy, štátne a iné verejné úrady, ústavy, fondy, podniky a ustanovizne.
(2) Vláda môže s prípadu na prípad poveriť Poštovú sporiteľňu aj inými úlohami finančnej povahy.
§ 5.
Poštové úrady Slovenskej republiky sú sberňami a platobňami Poštovej sporiteľne. Podrobnosti upravia stanovy (§ 44 ods. 1).
5
Diel druhý.
Šeková služba.
§ 6.
Poštová sporiteľňa vedie šekové účty a vykonáva platby v prospech a na ťarchu majiteľov týchto účtov.
§ 7.
(1) Šekový účet otvorí Poštová sporiteľňa na prihlášku každému, kto vyhovie podmienkam určeným stanovami.
(2) Poštová sporiteľňa má právo prihlášku (ods. 1) zamietnuť, ako aj otvorený účet zrušiť bez udania dôvodov. Majiteľ účtu môže účet hocikedy vypovedať. Poštová sporiteľňa vyplatí najneskoršie do 15 dní po výpovedi celú pohľadávku na šekovom účte po srážke poplatkov a prípadných výdavkov.
§ 8.
Vklady na šekové účty prijíma Poštová sporiteľňa a všetky poštové úrady.
§ 9.
(1) Majiteľ šekového účtu môže s pohľadávkou na svojom účte nakladať šekom alebo prevodným príkazom.
(2) Šek splatný na poštovom úrade môže znieť len na meno a nie je indosovaeľný, šek splatný v pokladnici Poštovej sporiteľne môže znieť i na majiteľa,
(3) Prevodným príkazom môže majiteľ šekového účtu prevádzať sumy zo svojho šekového účtu na iný šekový účet v Poštovej sporiteľni.
(4) Poštová sporiteľňa je oprávnená vystavovať šeky a prevodné príkazy aj z vlastných šekových účtov, a to pri podmienkach určených stanovami.
§ 10.
Vklady na šekových účtoch Poštová sporiteľňa neúrokuje.
§ 11.
(1) Za úkony šekovej služby môže vyberať Poštová sporiteľňa poplatky, určené správnou radou.
6
(2) Tarifu poplatkov schvaľuje minister financií,
§ 12.
(1) Za oneskorené pripísanie vkladu na účte, za oneskorené vykonanie šekového príkazu a za oneskorenú výplatu šekovej poukážky Poštová sporiteľňa nie je zodpovedná, ak len oneskorenie nebolo zapríčinené zavinenou nedbalosťou jej zamestnanca.
(2) Majiteľ šekového účtu môže nárok na náhradu škody uplatňovať voči Poštovej sporiteľni len do 3 rokov odo dňa, ktorého dostala Poštová sporiteľňa príkaz majiteľa účtu, poprípade odo dňa, kedy škoda vznikla; pri poukazoch do cudziny a z cudziny platí lehota určená stanovami.
Diel tretí.
Sporiteľničná služba.
§ 13.
Poštová sporiteľňa prijíma vklady na vkladné knižky, úrokuje a vypláca ich podľa ustanovení tohto zákona.
§ 14.
(1) Vkladateľom môže byť osoba fyzická alebo právnická, iné sdruženie osôb, súd, štátny a iný verejný úrad, ústav, fond, podnik, ako aj ustanovizeň.
(2) Poštová sporiteľňa vydá vkladateľovi vkladnú knižku znejúcu na jeho meno.
(3) Osoby maloleté, ako aj osoby čo do nakladania s majetkom im na roveň postavené, môžu so svojimi vkladmi voľne nakladať, ak to ich zákonný zástupca alebo príslušný poručenský súd Poštovej sporiteľni písomne nezakázal.
(4) Vkladateľa môže prihlásiť aj iná osoba — složiteľ. Ustanovenie ods. 1 platí obdobne i pre složiteľa. Složiteľ má všetky práva a povinnosti vkladateľa, kým sa ich čiastočne alebo úplne nezriekne s vedomím Poštovej sporiteľne v prospech vkladateľa. Podrobnosti určujú stanovy.
(5) Vkladateľ môže s vedomím Poštovej sporiteľne postúpiť vkladnú knižku novému vkladateľovi a složiteľ novému složiteľovi.
7
§ 15.
(1) Vkladať na vkladné knižky možno v pokladniciach Poštovej sporiteľne a na poštových úradoch.
(2) Výplaty z vkladných knižiek konajú sa v pokladnici Poštovej sporiteľne a na poštových úradoch, a to na predloženie vkladnej knižky a preukazného lístku. Ak na poštových úradoch požadovaná výplata je vyššia než suma určená pravidlami, musí sa písomná výpoveď požadovanej časti vkladu zaslať Poštovej sporiteľni.
§ 16.
Úrokovú sadzbu z vkladov na knižky určuje vláda podľa § 9 zákona č. 135/1941 Sl. z.
§ 17.
(1) Pohľadávku na vkladnej knižke možno exekvovať tak, že výkonný orgán podľa poukazu exekučného súdu (úradu) vkladnú knižku vezme k sebe, spíše o tom exekučnú zápisnicu a knižku uloží na exekučnom súde (úrade).
(2) Exekučný súd (úrad) upovedomí o zexekvovaní knižky Poštovú sporiteľňu.
(3) Exekvovaná pohľadávka sa speňaží tak, že exekučný súd (úrad) zašle vkladnú knižku Poštovej sporiteľni s usnesením (výmerom) určujúcim celkovú sumu, ktorá má byť vyplatená vymáhajúcemu veriteľovi. Poštová sporiteľňa vykoná túto výplatu a vráti knižku exekučnému súdu (úradu), ktorý ju odovzdá dlžníkovi.
§ 18.
(1) Vkladnú knižku možno dať do zálohu. Založenie je pre Poštovú sporiteľňu právne účinné, ak jej bolo vkladateľom (složiteľom) a záložným veriteľom písomne oznámené a vo vkladnej knižke Poštovou sporiteľňou poznačené.
(2) Právna účinnosť založenia zaniká voči Poštovej sporiteľni výmazom poznámky o založení.
§ 19.
Vkladné knižky môžu prijímať ako istoty, vádia a kaucie aj súdy, štátne a iné
8
verejné úrady, ústavy, podniky a ustanovizne.
§ 20.
(1) Strata (zničenie) vkladnej knižky má sa oznámiť Poštovej sporiteľni s uvedením všetkých údajov, potrebných na zistenie jej totožnosti. Oznámenie môže učiniť vkladateľ, složiteľ, záložný veriteľ a každý, kto má na vkladnej knižke právny záujem.
(2) Poštová sporiteľňa zakáže ihneď po oznámení straty tak svojej pokladnici, ako i poštovým úradom výplatu zo stratenej knižky a nariadi im, aby ju pri predložení zadržaly. Stratu vkladnej knižky vyhlási Poštová sporiteľňa v Úradných novinách, vyhláškou na poštovom úrade, v obvode ktorého má vkladateľ (složiteľ) svoje bydlisko, a na poštovom úrade, v obvode ktorého sa knižka stratila. Vo vyhláške, obsahujúcej všetky údaje potrebné na zistenie totožnosti knižky, sa uvedie, že po uplynutí šesťdesiatich dní odo dňa uverejnenia vyhlášky v Úradných novinách, vyhlási sa vkladná knižka za umorenú a vydá sa miesto nej nová. Posledný deň lehoty treba vyznačiť údajom kalendárneho dňa.
(3) Poštová sporiteľňa upovedomí tak o započatí umorovacieho pokračovania ako aj o umorení stratenej knižky navrhovateľa a všetky jej známe zúčastnené osoby (ods. 1).
(4) Ak niekto ohlási Poštovej sporiteľni v lehote určenej v ods. 2 nárok na stratenú vkladnú knižku, Poštová sporiteľňa nevydá novú vkladnú knižku, ale odkáže strany na porad práva.
(5) Premlčanie spočíva odo dňa oznámenia straty vkladnej knižky až do skončenia umorovacieho pokračovania.
(8) Ak sa oznámi Poštovej sporiteľni za umorovacieho pokračovania, že sa vkladná knižka našla, zastaví Poštová sporiteľňa pokračovanie a oznámi to zúčastneným osobám (ods. 1).
(7) O umorovaní vkladných knižiek Poštovej sporiteľne neplatia ustanovenia zákona č. 250/1934 Sb. z. a n.
9
Diel štvrtý.
Iná banková služba,
§ 21.
(1) Poštová sporiteľňa je oprávnená:
a) kupovať a predávať na vlastný účet štátne cenné papiere a iné verejné dlžné úpisy, požívajúce v Slovenskej republike sirotskú istotu;
b) poskytovať pôžičky na cenné papiere najdlhšie na 3 mesiace, ak tieto papiere možno lombardovať u Slovenskej národnej banky;
c) eskontovať cenné papiere a kupóny, ak sú splatné do 3 mesiacov a sú lombar-dovateľné u Slovenskej národnej banky;
d) eskontovať zmenky, znejúce na Ks a splatné do 3 mesiacov a 5 dní na území Slovenskej republiky, ak sú podpísané troma úveruschopnými dlžníkmi s podmienkou, že aspoň jeden z podpísaných je peňažný ústav; výnimočne možno jeden z podpisov nahradiť zárukou v cenných papieroch, ktoré možno lombardovať u Slovenskej národnej banky;
e) vkladať u Slovenskej národnej banky na poukážky alebo na iné potvrdenky, ako aj na žírový účet;
f) vkladať na bežný účet v peňažných ústavoch;
g) kupovať a predávať na vlastný účet mince a valuty.
(2) Okrem činnosti uvedenej v ods. 1 môže Poštová sporiteľňa štátnej finančnej správe:
a) poskytovať pôžičky na štátne cenné papiere, ktoré štátna finančná správa v rozpočtovom roku preukázateľne nadobudla platbami na dane, poplatky a pod. namiesto hotových peňazí, ako aj darovaním, odúmrťou a pod., a to najdlhšie na 3 mesiace;
b) eskontovať colné a daňové zmenky a zmenky na úverované tabakové výrobky, soľ a banské výrobky;
c) poskytovať prechodné preddavky na dobu najviac 3 mesiacov, úrokovateľné po-
10
dľa vzájomnej dohody. Tieto preddavky môžu sa poskytovať len na úhradu prechodných pokladničných schodkov, plynúcich z dočasnej neshody medzi príjmami a výdavkami a len ak splatenie poskytnutého preddavku je zaistené štátnymi príjmami alebo výťažkom úverových operácií, ku ktorým bolo dané zmocnenie finančným alebo iným zákonom. Poskytnutie preddavku musí sa ihneď oznámiť Najvyššiemu kontrolnému dvoru.
§ 22.
Poštová sporiteľňa je oprávnená:
a) kupovať a predávať na cudzí účet štátne a iné cenné papiere;
b) inkasovať zmenky, šeky, poukážky, cenné papiere a kupóny, vkladné knižky, poverovacie listy a účty;
c) prijímať do úschovy a správy cenné papiere a iné hodnoty;
d) konať platby do cudziny a tým cieľom kupovať a predávať zmenky, šeky a úhrady na zahraničné miesta.
§ 23.
Poštová sporiteľňa môže sa účastniť pri emisiách štátnych pôžičiek, a to buď samostatne, buď syndikátne s inými peňažnými ústavmi, obstarávať upisovacie akcie a iné s tým spojené úkony, sverené jej štátnou finančnou správou.
§ 24.
(1) Poštová sporiteľňa môže na poukaz príslušného súdu a podľa predpisov o tom platných prijímať do úschovy tuzemské peniaze a do úschovy a správy cenné papiere, vkladné knižky, listiny, mince, valuty a skvosty, ktoré majú alebo môžu byť podľa všeobecných zákonných predpisov uložené do úschovy súdov.
(2) Činnosť uvedenú v ods. 1 môže Poštová sporiteľňa konať aj na poukaz iných štátnych a verejných úradov, ústavov, fondov, podnikov a ustanovizní.
(3) Podmienky ukladania a poplatky za úschovu a správu určí vláda nariadením.
11
Diel piaty.
Služby finančnej povahy pre štát, súdy, štátne a iné verejné úrady, ústavy, fondy, podniky a ustanovizne.
§ 25.
(1) Súdy, štátne a iné verejné úrady, ústavy, fondy, podniky a ustanovizne môžu si obstarávať Poštovou sporiteľňou úkony finančnej povahy, ktoré patria do oboru jej činnosti, ak len osobitné predpisy neurčujú inak.
(2) Pri podmienkach uvedených v ods. 1 môže Poštová sporiteľňa prijímať od štátu, od štátnych a štátom spravovaných fondov, štátnych (podnikov, ústavov a ustanovizní, ako aj od iných verejnoprávnych ustanovizní vklady na bežný účet, ktoré sa úrokujú podľa vzájomnej dohody.
Diel šiesty.
Spoločné ustanovenia.
§ 26.
(1) Vklady na šekových a sporiteľničných účtoch ako aj úroky z nich sa premlčujú v 40 rokoch. Premlčanie sa začína v šekovej službe dňom poslednej dispozície majiteľa šekového účtu, poťažne dňom posledného účtového zápisu vo vkladnej knižke.
(2) Premlčanie sa pretrhuje každou dispozíciou majiteľa šekového účtu, poťažne každým účtovým zápisom do vkladnej knižky alebo výpoveďou, ktorá bola Poštovej sporiteľni doručená,
(3) Premlčané pohľadávky aj s úrokami pripadajú všeobecnej rezervnej istine (§ 37).
§ 27.
(1) Poštová sporiteľňa má po výšku svojej pohľadávky zákonné záložné právo na cenných papieroch a iných hnuteľnostiach, svojho dlžníka, ktoré sa dostaly do jej detencie. Toto záložné právo ostáva účinné i po tom, keď bol na majetok dlžníka vyhlásený konkurz.
12
(2) O záložnom práve Poštovej sporiteľne, smluvnom či zákonnom, platí § 299 ods. 2 Obchodného zákona (zák. čl. XXXVII/1875) i vtedy, ak dlžník nie je obchodníkom.
(3) Ak dlžník včas nezaplatí, je Poštová, sporiteľňa oprávnená uspokojiť sa zo zálohu bez súdneho zakročenia, a to tak, že ho dá odpredať na dražbe súdom, verejným notárom, správnym úradom, orgánom územnej samosprávy alebo správou dražobnej siene. Veci, ktoré majú cenu burzovú alebo tržnú, môže Poštová sporiteľňa odpredať z volnej ruky verejným notárom, správnym úradom, orgánom územnej samosprávy alebo obchodným dohodcom. O vykonaní odpredaja je Poštová sporiteľňa povinná bezodkladne upovedomiť dlžníka, inak musí nahradiť škodu. Prípadný zvyšok, docielený pri predaji, uloží Poštová sporiteľňa na vkladnú knižku a vydá ju dlžníkovi alebo ju uloží na súde. Ak je dlžník v konkurze, má sa zvyšok vydať konkurznej podstate.
ČASŤ DRUHÁ.
Ústrojnosť,
§ 28.
Orgánmi Poštovej sporiteľne sú:
a) generálny riaditeľ (jeho námestník),
b) správna rada a
c) dozorná rada.
§ 29.
(1) Generálny riaditeľ spravuje a zastupuje Poštovú sporiteľňu a rozhoduje o všetkých veciach, ktoré nie sú vyhradené iným orgánom sporiteľne, ministrovi financií alebo vláde.
(2) Generálneho riaditeľa zastupuje námestník,
(3) Generálneho riaditeľa a jeho námestníka ustanovuje minister financií, ktorý s nimi dojedná za Poštovú sporiteľňu služobné smluvy. K platnosti týchto smlúv vyžaduje sa súhlas vlády.
13
§ 30.
(1) Správnu radu Poštovej sporiteľne tvoria:
a) predseda a podpredseda, menovaní Vládou na návrh ministra financií; predsedom má byť úradník Ministerstva financií, podpredsedom úradník poštovej správy,
b) generálny riaditeľ a ďalší šiesti členovia správnej rady, menovaní ministrom financií; námestník generálneho riaditeľa je jeho zástupcom i v správnej rade,
(2) Do pôsobnosti správnej rady patrí:
a) usnášať sa o návrhoch na zmenu organizácie a pôsobnosti Poštovej sporiteľne (§ 4),
b) usnášať sa o návrhoch na úpravu úrokovej sadzby z vkladov na vkladných knižkách (§ 16),
c) usnášať sa o návrhu stanov a ich zmien (§ 44 ods. 1),
d) rozhodovať o smerniciach na zúžitkovanie voľných prostriedkov (§ 21),
e) usnášať sa o návrhoch na zmenu služobného a disciplinárneho poriadku a penzijného štatútu, o návrhoch na úpravu služobných a platových pomerov riaditeľov (§ 32 ods. 1 a § 33 ods. 3),
f) usnášať sa o rokovacom poriadku správnej rady a o vydaní inštrukcií pre vnútornú službu,
g) usnášať sa o rozpočte a prerokovať záverečné účty (§ 42 ods. 1 a § 43),
h) prerokovať zprávy dozornej rady (§ 31),
i) usnášať sa o veciach zásadnej dôležitosti, ktoré si sama vyhradila,
j) rozhodovať o výdavkoch nekrytých rozpočtom,
(3) Správna rada je spôsobilá usnášať sa v prítomnosti aspoň päť členov. Rozhoduje väčšinou hlasov; pri rovnosti hlasov je prijatý návrh, pre ktorý hlasoval predseda. Podrobnosti upravuje rokovací poriadok, schválený ministrom financií.
14
§ 31.
(1) Dozor nad hospodárením Poštovej sporiteľne vykonáva dozorná rada.
(2) Dozorná rada pozostáva z predsedu, podpredsedu a 3 členov, menovaných vládou.
(3) Dozorná rada je povinná aspoň dva razy do roka podrobiť činnosť sporiteľne revízií. Je povinná najmä preskúmať záverečné účty. O výsledku revízie podá predseda dozornej rady zprávu správnej rade, ministrovi financií a Najvyššiemu kontrolnému dvoru.
§ 32.
(1) Služobné a platové pomery zamestnancov Poštovej sporiteľne určí služobný a disciplinárny poriadok, ktorý vydá minister financií po vypočutí správnej rady.
(2) Služobný pomer zamestnancov Poštovej sporiteľne je súkromnoprávny.
(3) Pri výkone svojho úradu zamestnanci Poštovej sporiteľne požívajú rovnakú trestnoprávnu ochranu ako štátni zamestnanci.
(4) Doterajší zamestnanci Poštovej sporiteľne stanú sa zamestnancami Poštovej sporiteľne podľa toho zákona, ak neprejavia nesúhlas do 30 dní odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
(5) Služobný pomer zamestnancov, ktorí neprejavia nesúhlas podľa ods. 4, zmení sa dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona na súkromnoprávny pomer podľa služobného poriadku. Pri prevode do súkromnoprávneho pomeru nesmú byť zamestnanci ukrátení na doterajších stálych služobných požitkoch; to platí aj o zamestnancoch, ktorých služobný pomer v Poštovej sporiteľni bol povahy súkromnoprávnej.
(6) Zamestnancov, ktorí prejavia nesúhlas podľa ods. 4, prevezme vláda do niektorého odvetvia štátnej správy, pričom môže týchto zamestnancov prikázať na výkon služby v Poštovej sporiteľni, a to najviac na 1 rok. Platy prikázaných zamestnancov refunduje Poštová sporiteľňa príslušnému odvetviu štátnej správy.
§ 33.
(1) Zamestnanci Poštovej sporiteľne, nakoľko by podliehali poistnej povinnosti podľa právnych predpisov o penzijnom poistení a o poistení invalidnom a starobnom, sú z tejto povinnosti vyňatí.
(2) Na zabezpečenie zaopatrovacích požitkov svojich zamestnancov a ich pozostalých zriadi Poštová sporiteľňa penzijný fond (§ 38), ktorý nebude súčiastkou majetku Poštovej sporiteľne.
(3) Penzijný štatút vydá minister financií so súhlasom vlády.
§ 34.
(1) Poštová sporiteľňa a jej zamestnanci sú povinní zachovávať služobné a obchodné tajomstvo, a to zamestnanci aj vtedy, ak prestali byť zamestnancami Poštovej sporiteľne,
(2) Predpisy o zachovaní poštového tajomstva platia i pre pôsobnosť poštových úradov vo vlastnosti sberní a platobní Poštovej sporiteľne. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na výkon dozoru a kontroly.
(3) Pre podávanie zpráv súdom a verejným úradom platia príslušné právne predpisy.
ČASŤ TRETIA.
Zásady hospodárenia,
§ 35.
Poštová sporiteľňa spravuje sa zásadami obchodného hospodárenia, musí však brať zreteľ na verejný záujem a na svoje národohospodárske poslanie.
§ 36.
(1) Poštové zásielky, vymenované vzájomne medzi Poštovou sporiteľňou alebo poštovými úradmi, ako jej sberňami a platobňami a stranami, sú podrobené poštovnému. Minister dopravy a verejných prác sa zmocňuje, aby určil, za ktoré druhy zásielok a akou sumou poštovné sa priamo vyúčtuje s Poštovou sporiteľňou.
(2) Náhrada, ktorú bude Poštová sporiteľňa platiť poštovej správe za činnosť po-
16
štových úradov ako svojich sbení a platobní a za činnosť ostatných orgánov poštovej správy vo veciach Poštovej sporiteľne, určí sa dohodou Poštovej sporiteľne a poštovej správy. Ak by k dohode nedošlo, rozhodne vláda.
§ 37.
(1) Poštová sporiteľňa vytvorí si všeobecnú rezervou istinu, určenú na úhradu prípadných strát.
(2) Všeobecná rezervná istina dotuje sa každoročne prídelom z bilančného zisku, kým nedosiahne výšku 10% ústavu sverených peňazí v službe šekovej, na vkladných knižkách a bežných účtoch podľa stavu, vykázaného v účtovej závierke obchodného roku, o zisk ktorého ide. Okrem toho plynú do tejto istiny aj premlčané pohľadávky s úrokmi podľa § 26.
(3) Všeobecná rezervná istina sa nesníži, ak poklesne v niektorom obchodnom roku stav sverených peňazí proti roku predchádzajúcemu.
§ 38.
(1) Do penzijného fondu zriadeného podľa § 33 plynú:
a) penzijné príspevky zamestnancov Poštovej sporiteľne,
b) penzijné príspevky Poštovej sporiteľne vo výške penzijných príspevkov zamestnancov,
c) dotácia vo výške 10% bilančného zisku.
(2) Penzijný fond slúži výhradne na úhradu penzijných a zaopatrovacích platov, ktoré je povinná Poštová sporiteľňa platiť svojim zamestnancom a pozostalým po nich. Ak by výnos a príspevky penzijného fondu nepostačily na úhradu týchto nárokov, bude ich hradiť Poštová sporiteľňa na vrub svojho prevádzkového účtu.
(3) Len čo výnos penzijného fondu a penzijné príspevky postačia na úhradu penzijných a zaopatrovacích platov, zastaví sa ďalšie dotovanie penzijného fondu z bilančného zisku.
17
§ 39.
Poštová sporiteľňa môže založiť aj iné rezervné istiny; ich výšku ako i výšku a spôsob ich dotovania určí na návrh správnej rady minister financií.
§ 40.
(1) Zisk, zvyšujúci po dotácii penzijného fondu a rezervných istín, odvedie Poštová sporiteľňa štátnej pokladnici.
(2) Bilančná strata sa uhradí z príslušných rezervných istín, poprípade sa prenesie do budúceho roku.
§ 41.
Obchodný rok Poštovej sporiteľne je totožný s rokom kalendárnym.
§ 42.
(1) Poštová sporiteľňa hospodári podľa rozpočtu sostaveného na obchodný rok.
(2) Rozpočet Poštovej sporiteľne netvorí súčiastku štátneho rozpočtu.
(3) Zisk, určený na odvod štátnej pokladnici (§ 40 ods. 1), zaradí sa do štátneho rozpočtu ako samostatná príjmová položka v kapitole všeobecnej pokladničnej správy.
§ 43.
(1) Poštová sporiteľňa sostaví najneskoršie do 30. júna každého roku záverečné účty za uplynulý obchodný rok podľa zásad, platných pre verejne účtujúce podniky.
(2) Záverečné účty schvaľuje minister financií, Schválené záverečné účty s obchodnou zprávou predloží Poštová sporiteľňa Najvyššiemu kontrolnému dvoru.
ČASŤ ŠTVRTÁ.
Záverečné ustanovenia.
§ 44.
(1) Podrobnosti o organizácii, pôsobnosti a činnosti Poštovej sporiteľne v medziach tohto zákona určia stanovy, ktoré vydá vláda a uverejní ich v Úradných novinách vyhláškou ministra financií.
18
(2) Styk so stranami upravia pravidlá, ktoré vydá Poštová sporiteľňa a uverejní ich v Úradných novinách.
§ 45.
(1) Listiny a úkony vo veciach šekových a sporiteľníčných (§§ 6 až 20), ako i podania strán v týchto veciach na úrady poštovej správy, sú — okrem šekov, zmeniek a súdneho pokračovania — oslobodené od poplatkov.
(2) Obchodné knihy Poštovej sporiteľne a jej pôžičky štátu (§ 21 ods. 2) sú oslobodené od poplatkov.
(3) Poštová sporiteľňa je oslobodená od zvláštnej dane zárobkovej a dane rentovej.
(4) Úroky z účtov a úsporných vkladov u Poštovej sporiteľne sú podrobené dani rentovej podľa § 179 ods. 2 písm. c) zákona č. 76/1927 Sb. z. a n. v znení právnych, predpisov tento zákon meniacich a doplňujúcich.
§ 46.
Poštová sporiteľňa vstupuje do všetkých práv a preberá všetky záväzky a povinnosti Poštovej sporiteľne, zriadenej vládnym nariadením č. 37/1939 Sl. z. Na Poštovú sporiteľňu prechádza tiež majetok doterajšej Poštovej sporiteľne a správa peňazí a iných hodnôt jej sverených.
§ 47.
(1) Všetky predpisy, odporujúce tomuto zákonu, sa zrušujú, najmä vládne nariadenie č. 37/1939 Sl. z.
(2) Vládne nariadenie č. 214/1933 Sb. z. a n. ostáva v platnosti do toho času, kým nebude vydané nariadenie na vykonanie § 24 ods. 3 tohto zákona.
§ 48.
Tento zákon nadobúda účinnosť dňom 1. júla 1944; vykoná ho minister financií so zúčastnenými ministrami.