Snem Slovenskej republiky 1944

I. volebné obdobie. 11. zasadanie.

911

Návrh

poslanca Rudolfa Čavojského a spoločníkov

na vydanie zákona o zdravotnej dovolenke robotníkov.

Podpísaní navrhujú:

Snem Slovenskej republiky, ráč sa usniesť na tomto zákone:

Zákon

zo dňa 1944

o zdravotnej dovolenke robotníkov.

Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:

§ 1.

(1) Zamestnanci, ktorí sú pri svojej práci vystavení zvýšenému ohrozeniu svojho zdravia chorobami z povolania uvedenými pod bežným číslom 20 alebo 21 prílohy k zákonu číslo 33/1942 Sl. z., majú okrem nárokov podľa zákona o platenej dovolenke robotníkov ešte nárok na ďalšiu zdravotnú dovolenku vo výmere 7 dní v každom kalendárnom roku.

(2) Zdravotnú dovolenku podľa ods. 1 môže nositeľ verejnoprávneho nemocenského poistenia predĺžiť podľa voľnej úvahy až na 14 dní.

(3) Podmienkou pre vznik nároku na zdravotnú dovolenku je, že zamestnanec bol od svojej poslednej dovolenky zamestnaný prácami podľa ods. 1. aspoň 150 pracovných smien. Smeny zameškané takou

2

nemocou, ktorá je v príčinnej súvislosti s chorobou z povolania, sa do počtu 150 pracovných smien započítajú.

§ 2.

(1) Zdravotnú dovolenku podľa § 1 musí robotník bez prerušenia stráviť v zotavovni alebo v liečebnom ústave, určenom nositeľom príslušného verejnoprávneho nemocenského poistenia.

(2) Zamestnanec, majúci nárok na zdravotnú dovolenku, má právo stráviť aj svoju dovolenku podľa zákona o platenej dovolenke robotníkov v zotavovni alebo v liečebnom ústave, určenom nositeľom verejnoprávneho nemocenského poistenia. V tomto prípade sa nesmie platená dovolenka prerušiť a musí za ňou bezprostredne nasledovať zdravotná dovolenka. Aby tejto podmienke mohol zamestnanec vyhovieť, zamestnávateľ je mu povinný udeliť dovolenku, na ktorú má nárok podľa zákona o platenej dovolenke, v primeranom čase.

(3) Zamestnanec, ktorý strávi svoju dovolenku v zotavovni alebo v liečebnom ústave podľa tohto zákona, nestráca tým nároky, prislúchajúce mu podľa zákona o platenej dovolenke.

(4) Kto odmietne splniť podmienky, na ktoré je viazaná zdravotná dovolenka, stráca na ňu nárok.

§ 3.

O priznaní a dĺžke zdravotnej dovolenky rozhoduje príslušný nositeľ verejnoprávneho nemocenského poistenia. Proti jeho rozhodnutiam (výmerom) môže zamestnanec použiť opravné prostriedky, prípustné v dávkových veciach verejnoprávneho nemocenského poistenia.

§ 4.

Zamestnanec, ktorý trávi svoju dovolenku v zotavovni alebo liečebnom ústave podľa tohto zákona, má nárok na každý deň pobytu, pripadajúceho do jeho zdravotnej dovolenky (bez ohľadu na to, či pripadá na nedeľu, sviatok alebo iný týmto na roveň postavený deň), voči príslušnému

3

nositeľovi verejnoprávneho sociálneho poistenia na dávky, ktoré prislúchajú poistencom počas ich ústavného liečenia.

§ 5.

Náklady, spojené s pobytom zamestnanca v zotavovni alebo v liečebnom ústave na základe tohto zákona a cestovné trovy tam a zpäť, znášajú za celú dobu pobytu (bez ohľadu na to, či pripadá do trvania platenej alebo zdravotnej dovolenky), spoločne zamestnávateľ v pomere jednej tretiny a nositeľ verejnoprávneho sociálneho poistenia v pomere dvoch tretín. Podiel úhrady pripadajúci na nositeľa verejnoprávneho sociálneho poistenia hradia rovnakou mierou jeho nemocenský, úrazový a rentový odbor.

§ 6.

Tento zákon nadobúda účinnosť dňom jeho vyhlásenia; vykoná ho minister vnútra so zúčastnenými ministrami.

Dôvodová zpráva.

Cieľom navrhovaného zákona je zabezpečiť primeranú preventívnu starostlivosť o tých robotníkov, ktorých zdravie je vo zvýšenej miere ohrozené nemocou z povolania.

Opatreniami, navrhovanými v tejto osnove, bude možné zabrániť alebo aspoň značne odsunúť vznik nemoce z povolania, ktoré sú odškodňované podľa zákona č. 33/1942 Sl. z. Osnova berie do ohľadu predovšetkým záujem robotníka a jeho rodiny, ohrozeného na zdraví. Ďalej uplatňuje sa záujem príslušného nositeľa verejnoprávneho sociálneho poistenia, ktorý je podľa cit. zákona v prípade vzniku choroby z povolania povinný platiť odškodné robotníkovi alebo jeho pozostalým. A konečne je aj v záujme zamestnávateľa, aby predčasne nestratil už zapracovaného robotníka.

Podľa osnovy zamestnanec môže aj svoju riadnu platenú dovolenku stráviť podobným spôsobom, ako dovolenku zdravotnú. Týmto spôsobom sa čo najdôkladnejšie využije aj riadna platená dovolenka na zabezpečenie zdravia zamestnanca. Je to teda aj dôkladné a cieľuprimerané využitie času.

Hlavne z týchto príčin bola by poskytovaná robotníkom, ohrozeným nemocou z povolania, zdravotná dovolenka.

K § 1.

V tomto paragrafe sa určuje, kto má nárok na zdravotnú dovolenku a za akých podmienok. Ide o zamestnancov v podnikoch, ktoré sú uvedené pod bež. čís. 20 a 21 prílohy k zákonu č. 33/1942 Sl. z.; sú to podniky, ktoré spracovávajú a dopravujú Thomasovu trosku, podniky, v ktorých sa dobýva, opracováva a spracováva nerast, spôsobilý vyvíjať zdraviu škodlivý prach a brusiarne kovu. Zdravotná dovolenka má činiť najmenej 7 dní v každom kalendárnom roku, ale môže byť nositeľom verejnoprávneho nemocenského poistenia predĺžená podľa voľnej úvahy, berúc do ohľadu aj potrebnosť, až na 14 dní.

K § 2.

Týmto ustanovením sa má zabezpečiť, aby zdravotná dovolenka bola strávená

4

primerane svojmu cieľu, t. j. tam a tak, ako to určí príslušný nositeľ verejnoprávneho sociálneho poistenia nemocenského. Cieľom dosiahnutia čím väčšieho účinku zdravotnej dovolenky sa umožňuje, aby robotník mohol stráviť aj svoju riadnu platenú dovolenku tak, ako dovolenku zdravotnú.

K § 3.

Rozhodovanie o priznaní a dĺžke zdravotnej dovolenky nositeľom príslušného verejnoprávneho nemocenského poistenia je odôvodnené hlavne preto, že nositeľ poistenia. znáša väčšinu nákladov na zdravotnú dovolenku a je aj na posúdenie všetkých okolností konkrétneho prípadu najspôsobilejší.

K § 4.

Cieľom týchto ustanovení je, aby robotník, ktorý je živiteľom rodiny a ktorý trávi zdravotnú dovolenku v zotavovni alebo v liečebnom ústave, dostal od príslušného nositeľa verejnoprávneho nemocenského poistenia patričnú podporu na výživu svojej rodiny. Aby dostal takú podporu, ako dostávajú poistenci, živitelia rodín, keď sú na liečení. Keby túto podporu robotník nemal zabezpečenú, tým by sa mu prakticky znemožnilo uplatniť nárok na zdravotnú dovolenku. A tým by sa aj zákon minul svojho cieľa.

K § 5.

Je odôvodnené, aby náklad, spojený s pobytom zamestnanca v zotavovni alebo v liečebnom ústave, znášal zväčšej čiastky nositeľ verejnoprávneho nemocenského poistenia a z menšej čiastky zamestnávateľ. Podľa zákona číslo 33/1942 Sl. z. je povinný nositeľ verejnoprávneho nemocenského poistenia odškodňovať následky nemoce z povolania. Preto je logické, aby nositeľ tohto poistenia hradil aj väčšinu nákladov, potrebných na liečenie robotníka, ohrozeného nemocou z povolania. Zamestnávateľ má však prispieť preto, že v jeho podniku je zdravie robotníka ohrozené a zdravie robotníka je aj záujmom zamestnávateľa.

K § 6.

Keďže nastáva čas platených riadnych dovoleniek robotníkov, na ktoré môže nadväzovať zdravotná dovolenka, preto je potrebné, aby osnova bola čím skôr uzákonená a nadobudla účinnosť.

Uzákonenie tejto osnovy nevyžaduje si osobitnej úhrady, keďže štátnu pokladnicu postihne len nepriamo a v nepatrnej miere, pokiaľ sa bude dotýkať niektorých robotníkov na štátnych baniach.

Navrhujeme, aby tento návrh zákona bol pridelený na prerokovanie výboru sociálnemu a zdravotnému.

V Bratislave 11. mája 1944.

Rudolf Čavojský v. r.,

František Slameň v. r., Dr. Ernest Rosival v. r., Ján Mora v. r., Dr. Karol Körper v. r., Ondrej Schlosser v. r., MgPh. Andrej Martvoň v. r., Konštantín Čulen v. r., Ján Danko v. r., Ján Petrovič v. r., Dr. Aladár Kočiš v. r. a Štefan Hajduček v. r.