Snem Slovenskej republiky 1944
I. volebné obdobie. 11. zasadanie.
912.
Návrh
poslanca Rudolfa Čavojského a spoločníkov
na vydanie zákona o platenej dovolenke robotníkov.
Podpísaní navrhujú:
Snem Slovenskej republiky, ráč sa usniesť na tomto zákone:
Zákon
zo dňa 1944
o platenej dovolenke robotníkov.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
§ 1.
Zamestnanci, ktorí vykonávajú práce alebo služby na základe pomeru pracovného, služobného alebo učňovského a nevykonávajú ich ako vedľajšie zamestnanie alebo len príležitostne, majú podľa ustanovení tohto zákona v každom kalendárnom roku nárok na zamestnávateľom platenú dovolenku na zotavenie.
§ 2.
(1) Pre zamestnancov pri baníctve na vyhradené nerasty (§ 3 všeobecného banského zákona č. 146/1854 r. z.) alebo jeho vedľajších závodoch (§ 131 cit. všeobecného banského zákona) vzniká nárok na platenú dovolenku po šesťmesačnom nepretržitom zamestnaní pri baníctve.
(2) Prerušenie zamestnania u zamestnancov v ods. 1. spomenutých, na čas nie
2
dlhšej ako 6 týždňov, zastavuje ale neprerušuje čakaciu dobu, ak zamestnanec nastúpil znova do zamestnania pri baníctve a ak medzitým nebol v inom pracovnom odvetví zamestnaný.
§ 3.
(1) Pre iných, než v § 2 uvedených zamestnancov, vzniká nárok na platenú dovolenku po šesťmesačnom nepretržitom zamestnaní v tom istom podniku alebo u toho istého zamestnávateľa,
(2) Prerušenie zamestnania u zamestnancov v ods. 1 spomenutých na čas nie dlhší ako 6 týždňov, zastavuje, ale neprerušuje čakaciu dobu, ak zamestnanec nastúpil znova do zamestnania u toho istého podniku alebo zamestnávateľa a ak medzitým nebol inde zamestnaný.
§ 4.
Pre určenie nároku a výmery dovolenky je rozhodujúci deň 1. augusta a v poľnohospodárstve deň 1. novembra bežného roku.
§ 5.
(1) Dĺžka dovolenky za každý kalendárny rok je:
do 4 rokov zamestnania |
7 dní |
od 4 do 8 rokov zamestnania |
8 " |
od 8 do 12 rokov zamestnania |
9 ,, |
od 12 do 16 rokov zamestnania |
10 ,, |
od 16 rokov do 20 rokov zamest |
12 ,, |
vyše 20 rokov zamestnania |
14 ,, |
(2) Zamestnanci uvedení v § 2, majú po 20 rokoch zamestnania, ak pracujú prevažne pod zemou, za každé ďalšie 4 roky zamestnania nárok na jeden ďalší deň dovolenky.
(3) Ustanovenia tohto § nevzťahujú sa na zamestnancov, uvedených v § 6.
§ 6.
(1) Poľnohospodárski a lesní robotníci, ktorí pracujú za akordnú, dennú alebo hodinovú mzdu, majú nárok na zamestnávateľom platenú dovolenku na zotavenie podľa ustanovení tohto paragrafu, ak pracovali — hoci aj s prerušením — v kalendárnom roku v tom istom podniku alebo
3
u toho istého zamestnávateľa aspoň 120 dní.
(2) Dĺžka dovolenky za každý kalendárny rok je:
po odpracovaní 120 dní |
4 dni, |
po odpracovaní 160 dní |
6 dní, |
po odpracovaní 200 a viac dní |
8 dní. |
§ 7.
Robotníkom, zamestnaným v stavebnom podnikaní, ak nemohli splniť podmienky rozhodné pre nárok, na platenú dovolenku podľa § 5 pre príčiny plynúce z povahy ich zamestnania, vzniká po 13. týždňoch nepretržitého zamestnania v tom istom podniku alebo u toho istého zamestnávateľa nárok na peňažnú náhradu za dovolenku vo výške mzdy za jednu hodinu za každý odpracovaný týždeň, pokiaľ svoj služobný pomer sami dobrovoľne nerozviazali.
§ 8.
(1) Učni, bez ohľadu na to, v akom podniku a akými prácami sú zamestnaní, majú po šesťmesačnom nepretržitom zamestnaní v tom istom podniku alebo u toho istého zamestnávateľa nárok na platenú dovolenku na zotavenie vo výmere 14 dní za každý kalendárny rok.
(2) Ak učni z vlastnej viny a bez ospravedlnenia riadne nenavštevovali živnostenské školy, strácajú nárok na dovolenku podľa odseku 1.
§ 9.
(1) Vojenská služba a čas, ktorý zamestnanec v službe zameškal pre chorobu, úraz alebo inú dôležitú príčinu, týkajúcu sa jeho osoby, pokiaľ ju nespôsobil úmyselne alebo hrubou nedbalosťou, započítava sa do času rozhodného pre nárok a výmeru riadnej dovolenky. Ospravedlňujúce dôvody treba preukázať príslušnými dokladmi.
(2) Pracovný čas, ktorý v tom roku, v ktorom sa udeľuje dovolenka, bol pred jej nastúpením bez dôvodného ospravedlnenia zanedbaný, odpočíta sa z dovolenky v tom samom roku bez náhrady.
4
(3) Pracovný čas, ktorý bol v tom roku, v ktorom sa udeľuje dovolenka, bez dôvodného ospravedlnenia zameškaný po dovolenke, odpočíta sa z dovolenky v roku budúcom bez náhrady.
§ 10.
(1) Ak dá zamestnanec pred nastúpením dovolenky výpoveď zo zamestnania, zachováva sa mu právo na pomerný diel dovolenky odpovedajúci trvaniu pracovného pomeru v kalendárnom roku, za ktorý sa dovolenka udeľuje.
(3) Ak zruší zamestnanec pred nastúpením dovolenky pracovný pomer bez výpovedí z takého dôvodu, ktorý ho oprávňuje pracovný pomer zrušiť s okamžitou platnosťou, zachováva sa mu nárok na peňažnú náhradu za celú dovolenku, na ktorú by mal ináč nárok. Ak trval jeho pracovný pomer v kalendárnom roku menej než 6 mesiacov, zostáva mu za každý jeden mesiac trvania pracovného pomeru po jednej šestine peňažnej náhrady za dovolenku.
§ 11.
(1) Ak zamestnávateľ prepustí zamestnanca bez výpovedi z takého dôvodu, pre ktorý je oprávnený zrušiť pracovný pomer s okamžitou platnosťou, nemá zamestnanec nárok ani na dovolenku, ani na jej náhradu.
(2) Ak dal zamestnávateľ zamestnancovi pred nastúpením dovolenky riadnu výpoveď, zachováva sa zamestnancovi nárok na celú dovolenku, na ktorú by mal ináč nárok. Ak trval jeho pracovný pomer v kalendárnom roku menej než 6 mesiacov, má nárok na pomerný diel dovolenky, vo výške jednej šestiny za každý mesiac trvania pracovného pomeru do dňa nastúpenia dovolenky.
(3) Dovolenka neprerušuje služobný (pracovný) pomer.
§ 12.
(1) Za každý deň dovolenky patria zamestnancovi všetky jeho služobné požitky, zodpovedajúce priemeru dosiahnuté-
5
mu v posledných 4 týždňoch bezprostredne pred nastúpením dovolenky.
(2) Pod požitkami podľa ods. 1 rozumie sa všetko to, čo zamestnanec na základe pracovného pomeru od zamestnávateľa obdrží, okrem príplatkov za práce nad čas, ako aj nepravidelných a svojou povahou ojedinelých odmien.
(3) Naturálne požitky, pokiaľ sa počas dovolenky zastavujú alebo nevyberajú, oceňujú sa v peniazoch podľa miestnych priemerných cien určených podľa príslušných ustanovení zákona o verejnoprávnom sociálnom poistení robotníckom.
(4) Požitky podľa ods. 1 vyplácajú sa v obvyklý deň výplaty.
(5) V ods. 1 uvedené požitky nepatria zamestnancovi za tie dni, v ktorých pracoval za mzdu pre cudzie osoby spôsobom odporujúcim cieľu dovolenky.
(6) Do riadnej dovolenky pripadajúce nedele, sviatky a dni týmto naroveň postavené, sa do riadnej dovolenky počítajú a platí sa za ne.
§ 13.
(1) Dovolenka sa obyčajne udeľuje v období od 1. mája do konca septembra, okrem podnikov sezónnych, najmä poľnohospodárskych.
(2) Čas dovolenky určuje správa závodu (zamestnávateľ) po porade so závodným výborom (závodnou radou) a kde ho niet, s príslušnými zástupcami záujmových sdružení.
(3) Pri určení dovoleniek pokiaľ je to len možné, treba prizerať k potrebám zamestnancovým, ale aj k tomu, aby dovolenka pripadla na čas, vhodný podľa pre-vádzkových pomerov podniku.
(4) Dovolenky sa majú udeľovať zpravidla v nepretržitej súvislosti. V odôvodnených prípadoch možno udeliť dovolenku aj po čiastkach v rozličných obdobiach.
(5) Učňom, povinným návštevou pokračovacích živnostenských škôl, má sa udeliť dovolenka zpravidla v čase, keď sa v týchto školách nevyučuje.
§ 14.
Zákon tento sa nevzťahuje na domáckych robotníkov, ktorí sa zaoberajú vý-
6
robou alebo spracovaním tovaru mimo prevodzovní svojich zamestnávateľov a neprevádzajú živnosť podľa živnostenského zákona, ako ani na zamestnancov, ktorých dovolenka je upravená osobitnými predpismi, pokiaľ sú pre zamestnancov výhodnejšie.
§ 15.
Nároky podľa tohto zákona sa premlčujú po uplynutí troch rokov odo dňa ich vzniku.
§ 16.
Práva, prislúchajúce zamestnancom podľa tohto zákona, nemožno smluvou obmedziť ani zrušiť.
§ 17.
Zákony č. 262/1921 a 67/1925 Sb. z. a n. ako aj všetky právne predpisy, upravujúce pre zamestnancov menej výhodným spôsobom dovolenky než podľa tohto zákona, sa zrušujú.
§ 18.
Zákon tento nadobúda účinnosť od 1. mája 1944 a vykoná ho minister vnútra so zúčastnenými ministrami.
Dôvodová zpráva.
Nová zákonná úprava o platenej dovolenke robotníkov je potrebná hlavne preto, lebo doterajšie zákony o platenej dovolenke robotníkov (zák. č. 67/1925 Sb. z. a n.) a baníkov (zák. č. 262/1921 Sb. z. a n.) boly vývojom pomerov už dávnejšie prekonané, Nezodpovedajú terajším možnostiam a potrebám. Už v roku 1939 bývalá slovenská kresťanská odborová organizácia pri uzavieraní kolektívnych smlúv pre robotníkov niektorých priemyselných odvetví, dosiahla väčšiu výmeru platenej dovolenky pre zamestnancov, než poskytoval zákon. Táto tendencia bola uplatnená aj potom, keď pracovné a mzdové pomery boly určované Ústredným úradom práce a neskôr Najvyšším úradom pre zásobovanie.
Navrhovaná osnova snaží sa riešiť otázku platenej dovolenky robotníkov tak, ako si to pomery a okolnosti vyžadujú a umožňujú. Doterajšie zákony o platenej dovolenke boly vydané pred 19—23 rokmi. Vtedy to bolo pre začiatok a na vtedajšie pomery azda dostačujúce, ale teraz to už nevyhovuje. V sociálnej politike je predsa snaha ísť napred. Od toho času vznikly dôvody za zlepšenie doterajších zákonných ustanovení o platenej dovolenke v prospech robotníkov. Je to najmä väčšie zmechanizovania práce, jej racionalizácia a zvýšené tempo, ktoré si vyžadujú aj primeraného odpočinku pre robotníka.
Doteraz je platný osobitný zákon pre baníkov a osobitný pre ostatných robotníkov. Navrhovaná osnova chce riešiť otázku platenej dovolenky v jednom zákone pre všetkých telesne pracujúcich zamestnancov. Pritom berie zreteľ na špeciálne potreby a možnosti, ktoré sú v jednotlivých hospodárskych odvetviach.
7
Má to zaiste svoje výhody, keď bude len jeden zákon o platenej dovolenke pre všetkých robotníkov.
Ináč proti doterajšiemu stavu navrhujú sa hlavne tieto zmeny: väčšia výmera dovolenky a skrátenie čakacej doby, potrebnej pre vznik nároku na dovolenku.
K § 1.
Nárok na platenú dovolenku podľa návrhu majú mať všetky tie osoby, ktoré vykonávajú práce alebo služby na základe pomeru pracovného, služobného alebo učňovského (volontérskeho, praktikantského) a nebudú ich vykonávať ako vedľajšie zamestnanie alebo len príležitostne. Pre tzv. zamestnancov vo vyšších službách, ktorí vykonávajú prevažne duševné práce, je určená platená dovolenka zákonom čís. 154/1934 Sb. z. a n. a na týchto sa navrhovaná osnova nevzťahuje.
K § 2.
Odsek 1. určuje hlavnú podmienku pre vznik nároku na platenú dovolenku. Proti dosiaľ platnému zákonu je tá zmena, že doterajšia jednoročná čakacia doba, potrebná pre vznik nároku na platenú dovolenku, skracuje sa na 6 mesiacov. Ináč v niektorých odvetviach priemyslu poskytuje sa už teraz platená dovolenka na základe vyhlášky NÚZ po 6 mesiacoch nepretržitého zamestnania. V zákone sa teda zabezpečí to, čo už dnes platí v niektorých priemyselných odvetviach. 6-mesačná čakacia doba pre vznik nároku na dovolenku je zavedená aj pre tzv. zamestnancov vo vyšších službách (zákon čís. 154/1934 Sb. z. a n.). Skrátenie čakacej doby je spravodlivé a zodpovedá vývoju sociálnych pomerov. Ďalšia, ale nie podstatná zmena proti doterajšiemu zákonnému ustanoveniu je, že v navrhovanej osnove je podmienka nepretržitého zamestnania pri baníctve, kdežto v doterajšom zákone bola táto podmienka viazaná na určitý banský revír.
Odsek 2. úplne sa srovnáva s doterajším zákonným ustanovením.
K § 3.
V odseku 1. sa rovnako navrhuje kratšia čakacia doba, potrebná pre vznik nároku na platenú dovolenku. Navrhuje sa to isté, ako v predošlom paragrafe pre baníkov a platia preto pre navrhované zmeny aj tie isté dôvody.
Odsek 2. v podstate sa srovnáva s doterajšími zákonnými ustanoveniami.
K § 4.
Do rozhodujúceho dňa má uplynúť príslušná čakacia doba, potrebná pre vznik nároku na dovolenku. Od rozhodujúceho dňa sa potom počítajú aj roky zamestnania. V poľnohospodárstve bol aj dosial rozhodujúci deň 1. novembra, kým pre ostatné hospodárske odvetvia bol rozhodujúci deň 1. mája.
K § 5.
Odsek 1. Dĺžka platenej dovolenky je podľa doterajšieho zákona 6—8 dní v roku pre robotníkov a 5—12 dní pre baníkov. Avšak už teraz sa udeľuje na základe vyhlášky NÚZ-u v niektorých odve-viach priemyslu platená dovolenka od 6 —12 dní a v baníctve od 5—14 dní. Ináč navrhované zvýšenie dovolenky je odôvodnené hlavne tým, že vzhľadom na prevedenú racionalizáciu a zvýšené tempo práce potrebuje robotník viac času na zotavenie a zvýšenie dovolenky zodpovedá aj vývoju sociálnej politiky. Ináč je aj v záujme podniku, aby zamestnanec nadobudol počas dovolenky znova pracovných síl a chuti do práce.
Odsek 2. Pre baníkov, pracujúcich pravidelne pod zemou, navrhujú sa po 20 rokoch zamestnania za každé ďalšie 4 roky ďalšie dni dovolenky. Je to odôvodnené povahou baníckej práce, ktorá je zvlášť ťažká, najmä pod zemou, takže takýto baník potrebuje viac času na zotavenie. V tomto ohľade bol rozdiel medzi baníkmi a ostatnými robotníkmi aj dosiaľ.
Odsek 3. Ustanovenia tohto paragrafu sa nevzťahujú na poľnohospodárskych a lesných robotníkov preto, lebo výmera riadnej dovolenky pre týchto robotníkov je určená v inom paragrafe tejto osnovy.
K § 6.
Odsek 1. Osnova navrhuje poskytovanie platenej dovolenky aj tým poľnohospodárskym a lesným robotníkom, ktorí podľa doterajších zákonných ustanovení nemali nárok na riadnu platenú dovolenku. Doterajší stav je nespravodlivý a nesociálny.
Odsek 2. Navrhuje sa nižšia výmera platenej dovolenky než ostatným robotníkom vzhľadom na tú okolnosť, že poľnohospodárski a lesní robotnici dosiaľ,
8
o ktorých tu ide, vôbec nemali nárok na platenú dovolenku a zodpovedá to aj povahe ich práce, keďže títo robotníci konajú svoju prácu väčšinou na čerstvom vzduchu. Ináč osnova navrhuje tú výmeru dovolenky, ktorú navrhli p. posl. Mora a spoločníci vo svojom iniciatívnom návrhu zákona zo dňa 7. februára 1944 pre lesných robotníkov.
K § 7.
Navrhuje sa určitá náhrada pre tých stavebných robotníkov, ktorí nemajú nárok na platenú dovolenku podľa príslušných ustanovení tejto osnovy. Navrhuje sa také riešenie, ktoré je už teraz v platnosti na základe vyhlášky predsedu NÚZ-u zo dňa 30. marca 1943 čís. 163/1943, uverejnenej v Úradných novinách zo dňa 7. apríla 1943 čís. 19. Takéto riešenie vyžaduje si povaha práce v stavebnom podnikaní.
K § 8.
Odsek 1. obsahuje v podstate shodné ustanovenie s doterajším § 4 zák. čís. 67/1925 Sb. z. a n., s tým rozdielom, že podľa cit. zákona činila dovolenka 8 dní a teraz sa navrhuje 14 dní. Avšak už aj dosiaľ na základe vyhlášok predsedu NÚZ-u vo viacerých priemyselných odvetviach poskytuje sa učňom väčšia výmera (až 10 dní) platenej dovolenky, než majú zabezpečené v doterajšom zákone. A keďže mladý telesný organizmus učňa potrebuje aj primeraného zotavenia, preto osnova navrhuje ďalšie zvýšenie dovolenky. Je to tak v záujme zdravia nášho dorastu.
Odsek 2. srovnáva sa s doterajším ustanovením § 7. zák. č. 67/1925 Sb. z. a n., ktoré je odôvodnené natoľko, že núti učňa, aby sa vzdelával.
K § 9.
Navrhuje sa v podstate to isté, čo obsahujú doterajšie §§ 6. a 8. zákona čís. 67/1925 Sb. z. a n., ktoré i dôvodu lepšej prehľadnosti boly po patričnej štylistickej úprave v navrhovanej osnove pojaté do jedného paragrafu.
K § 10.
Miesto doterajšieho ustanovenia § 10 zák. č. 67/1925 Sb. z. a n. navrhuje sa sociálnejšie a spravodlivejšie ustanovenie, ktoré sa v podstate shoduje s § 26 zák. č. 154 1934 Sb. z. a n.
K § 11.
Navrhované znenie sa v podstate shoduje s doterajším zákonným ustanovením. Pritom sa však po náležitej štylistickej úprave použily správnejšie zásady, obsiahnuté v ods. 6, 7 a 8 § 26 zák. č. 154/ 1934 Sb. z. a n.
K § 12.
Preberajú sa v podstate ustanovenia doterajšieho § 9 zák. č. 67/1925 Sb. z. a n.
K § 13.
Prevzaté sú v podstate doterajšie zákonné ustanovenia o platenej dovolenke robotníkov a baníkov. Použilo sa však správnejších zásad o platenej dovolenke pre zamestnancov vo vyšších službách, najmä podľa § 26 ods. 4. zákona č. 154/ 1934 Sb. z. a n.
K § 14.
Srovnáva sa v podstate s doterajším ustanovením § 5 zák. čís. 67/1925 Sb. z. a n., pričom bol braný ohľad na potrebnosť zmien, vyplývajúcich z ostatných ustanovení navrhovanej osnovy.
K § 15.
Premlčaciu lehotu treba určiť hlavne kvôli tomu, aby sa predišlo prípadným sporom a nepríjemnostiam.
K § 16.
Navrhuje sa shodné ustanovenie s doterajším § 14. zák. č. 67/1925 Sb. z. a n.
K § 17.
Keďže navrhovaná osnova nahradzuje zákony č. 262/1921 Sb. z. a n. a 67/1925 Sb. z. a n., preto je potrebné citované zákony zrušiť.
K § 18.
Navrhuje sa zpiatočná účinnosť od 1. mája 1944 pre tú príčinu, lebo od 1. mája začína obdobie, v ktorom sa obyčajne udeľujú dovolenky. Keď by nebolo tejto zpätnej účinnosti, mohlo by sa stať, že tí robotníci, ktorí dostanú dovolenku pred účinnosťou navrhovaného zákona, boli by
9
v nevýhode proti tým, ktorí pôjdu na dovolenku až v čase po nadobudnutí jeho účinnosti. Ide teda o to, aby výhody, ktoré prináša táto osnova, boly poskytnuté rovnako všetkým robotníkom.
Nakoľko je už tu ročné obdobie, v ktorom sa poskytujú platené dovolenky, je potrebné, aby navrhovaná osnova bola čím skôr prerokovaná, uzákonená a aby čím skôr nadobudla účinnosť.
Uzákonenie tejto osnovy postihne štátnu pokladnicu len v celkom nepatrnej miere, hlavne pokiaľ sa dotýka robotníkov zamestnaných na štátnych baniach a lesoch, takže nie je treba postarať sa o osobitnú úhradu.
Navrhujeme, aby tento návrh zákona bol pridelený na prerokovanie výboru sociálnemu a zdravotnému.
V Bratislave 4. mája 1944.
Rudolf Čavojský v. r.,
Ján Mora v. r., František Slameň v. r., Dr. Karol Körper v. r., Dr. Ernest Rosival v. r., MgPh. Andrej Martvoň v. r., Konštantín Čulen v. r., Ondrej Schlosser v. r., Ján Danko v. r., Ján Petrovič v. r., Dr. Aladár Kočiš v. r., Štefan Hajdúček v. r.,