Snem Slovenskej republiky 1944
I. volebné obdobie. 11. zasadanie.
915
Zpráva
branného, ústavnoprávneho a rozpočtového výboru
o vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia a doplňujú niektoré ustanovenia o civilnej protileteckej ochrane /tlač 904/
Vyvrcholením dnešnej druhej svetovej vojny musí sa stupňovať aj starostlivosť o bezpečnosť obyvateľstva, najmä vo forme civilnej protileteckej ochrany, aby sa každému slovenskému občanovi mohla v čase leteckého útoku poskytnúť najistejšia ochrana, a tak sa zmenšily na najnižšiu mieru straty na ľudských životoch. Sme štátom pomerne malým a bolo by neodpustiteľným hriechom hazardovať čo len s jedným ľudským životom, lebo každý člen národa a štátu je nám rovnako drahý.
Je prirodzené, že zvýšená letecká vojna, v ktorej pre nepriatela vojenské objekty nie sú jediným cieľom útoku a ktorú nepriateľ zvrhol na teroristickú, namierenú oproti civilnému obyvateľstvu, ako aj približovanie sa vojnového nebezpečenstva so všetkými jeho hrôzami, stupňujú aj potrebné protiopatrenia, ktorých náklady dosť silno zasahujú do financií štátu a obcí. No i napriek tejto skutočnosti sme zajedno, že niet takých veľkých obetí v tomto smere, ktoré by nás mohly odstrašiť od vykonania potrebných ochranných opatrení.
Pre túto príčinu možno len uvítať predložený vládny návrh zákona, ktorým sa menia a doplňujú niektoré ustanovenia o civilnej protileteckej ochrane.
-2-
Podľa pôvodného zákona o civilnej protileteckej ochrane výdavky, spojené a miestnou bezpečnostnou a pomocnou protileteckou ochrannou službou, majú znášať obce. Nakoľko však k spomenutým odvetviam civilnej protileteckej ochrany patrí aj výstavba spôsobilých protileteckých krytov, je pochopiteľné, že snášanie týchto výdavkov uvaľuje na obce - najmä na obce väčšie - značné finančné bremeno. Verejným záujmom je, aby sa stavaly úkryty poskytujúce skutočne spoľahlivú ochranu oproti nepriateľským leteckým útokom, na druhej strane však účelnosť a hospodárska racionálnosť vyžaduje, aby sa úkryty budovaly tak, že by ich po vojne bolo možno použiť aj na iné všeužitočné ciele. Z tejto úvahy vyplýva najmä aj účelnosť urýchlenej stavby tunelov, ktoré na jednej strane poskytujú náležitú ochranu oproti bombovým útokom nepriateľských náletov, na druhej strane však môžu slúžiť v prítomnosti i v budúcnosti účelom komunikačným.
Uvedené dôvody zaiste v plnej miere odôvodňujú základný účel predloženej osnovy, aby totiž na výdavkoch obcí, spôsobených s vybudovaním takých zariadení civilnej protileteckej ochrany, ktoré majú slúžiť zároveň aj iným verejným účelom, najmä účelom komunikačným, - poprípade, ktoré majú zároveň slúžiť aj takým složkám civilnej protileteckej ochrany, ktorých výdavky pripadajú na ťarchu štátu -, primeraným podielom sa zúčastnil aj štát. Finančnou podporou štátu sa výstavba takýchto úkrytov predvídateľne urýchli a finančné bremeno obcí sa značne uľaví. Podiel Štátu na predmetnýoh výdavkoch pohybuje sa v pomere 20-50 %, avšak vo výnimočných prípadoch, najmä ak ide o obec hospodársky slabšiu, môže dosiahnuť až 70 %.
Výbory okrem žiadúcich zmien štylárnej a formálnej povahy uskutočnily na texte vládneho návrhu tieto meritórne zmeny:
V súvislosti so zásadou, podľa ktorej výdavky miestnej bezpečnostnej a pomocnej protileteckej ochrannej služby hradia obce, zároveň sa vyslovilo, že v prípadoch ak ide o výstavbu takého diela, ktorého náklad presahuje finančnú únosnosť obce, obec môže žiadať, aby k zamýšľanej stavbe dalo súhlas aj Ministerstvo vnútra.
-3-
Predmetný doplnok má v prospech obcí značný význam, lebo takto v uvedených prípadoch budú mať možnosť opierať sa o rozhodnutie svojej najvyššej administratívnej vrchnosti.
Podľa vládneho návrhu finančná účasť štátu na vyšeuvedených výdavkoch obcí bola určená pomerom 20-70 %. Výbory s osobitným zreteľom na terajšie zvýšené finančné zaťaženie štátu, zapríčinené stavom brannej pohotovosti, snížily výšku štátneho príspevku na 20-50 % s osobitným zdôraznením toho, že vyššiu účasť štátu až do maximálneho pomeru 70 % celkových výdavkov možno pripustiť iba v prípadoch výnimočných, a to v prospech obcí finančne slabších.
Verejný záujem vyžaduje, aby diela slúžiace civilnej protileteckej ochrane boly vybudované pod náležitým dozorom nielen vojenským, ale aj stavebno-technickým. Nakoľko doterajší stav - najmä pokiaľ ide o dozor stavebno-technický - nie je vyhovujúci, výbory sa usniesly osobitnou rezolúciou upozorniť vládu na dôležitosť veci a požiadať ju o primeranú nápravu.
So zreteľom na to, že predložená osnova nadväzuje na pôvodný zákon o civilnej protileteckej ochrane, ktorého výkon bol sverený v prvom rade ministrovi národnej obrany, ako aj so zreteľom na povahu ustanovení navrhovaného zákona, doložka o jeho vykonaní bola pozmenená tak, že zákon má vykonať minister národnej obrany so zúčastnenými ministrami.
Výbory branný, ústavnoprávny a rozpočtový súhlasne odporúčajú predloženú osnovu slávnemu Snemu na uzákonenie.
V Bratislave 25. mája 1944.
Dr. Eugen Filkorn v. r.,
predseda.
Koloman Horniš v. r.,
zpravodajca
branného výboru.
Dr. Jozef Fundárek v. r.,
zpravodajca
ústavnoprávneho výboru.
Vladimír Moravčík v. r.,
zpravodajca
rozpočtového výboru.
Rezolúcia.
Vláda sa žiada o primerané opatrenia, aby diela slúžiace protileteckej ochrane boly vybudované pod náležitým odborným dozorom jednak vojenským, jednak stavebno-technickým. Diela už vybudované, ktoré ešte neboly podrobené takémuto odbornému preskúšaniu, majú sa v danom smere bezodkladne preskúšať a zistené nedostatky podľa odborného posúdenia odstrániť.
Zákon
zo dňa 1944,
ktorým sa menia a doplňujú niektoré ustanovenia o civilnej protileteckej ochrane.
Snem Slovenskej republiky sa naniesol na tomto zákone:
Čl. I.
Ustanovenia § 16 ods. 2 zákona S. 280/ 1940 Sl. z. sa menia a znejú takto:
,,/2/ Výdavky spojené s miestnou bezpečnostnou a pomocnou protileteckou ochrannou službou hradia obce. Ak pritom ide o výstavbu takého diela, ktorého náklad presahuje finančnú únosnosť obce, obec môže žiadať, aby k zamýšľanej stavbe dalo súhlas aj Ministerstvo vnútra. Ak podľa úpravy vlády na ciele miestnej bezpečnostnej a pomocnej protileteckej ochrannej služby sa budujú zvlášť nákladné diela /tunely, štólne a pod. /, najmä také, ktoré majú slúžiť aj protileteckej ochrane tých složiek, na ktoré náklad hradí štát, alebo ktoré majú slúžiť aj na iné verejné ciele /komunikačné a pod. /, štát na úhradu nákladu s nimi spojeného prispeje 20 až 50 % a výnimočne - ak ide o obec finančne slabšiu - až 70 %. O výške štátneho príspevku rozhodne Ministerstvo financií po dohode s Ministerstvom vnútra a Ministerstvom dopravy a verejných prác, a to po vypočutí starostu obce. Ak sa ministerstvá nedohodnú, rozhodne vláda. Stavebníkom uvedených diel je obec; stavebné práce však môže na účet obce previesť aj štátna správa. Keď už štátna správa započala so stavbou takýchto diel, dokončia sa na účet obce. Štátom vynaložené a vyúčtované náklady je obec povinná
v pomere na ňu pripadajúcom nahradiť štátu do 90 dní od predloženia vyúčtovania. Minister financií sa splnomocňuje, aby v prípadoch, v ktorých obce nemôže z vlastných, prostriedkov na ňu pripadajúci podiel stavebného nákladu uhradiť; prevzal štátnu záruku za pôžičku, ktorá obec vyzdvihne. Minister financií sa ďalej splnomocňuje, aby prostriedky potrebné na štátny príspevok, nakoľko by ich nebolo možno uhradiť z riadnych štátnych príjmov, zaobstaral úverom.
Čl. II.
Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia; vykoná ho minister národnej obrany so zúčastnenými ministrami.