Snem Slovenskej republiky 1944
I. volebné obdobie. 11. zasadanie.
917
Zpráva
ústavnoprávneho a rozpočtového výboru
o návrhu poslanca Dr. Aladára Kočiša a spoločníkov na vydanie zákona o Tlažovej komore /tlač 825/.
V modernom štáte je tlač neoddeliteľnou súčiastkou jeho spravovania. Od toho času, čo sa Široké vrstvy obyvateľstva staly rozhodujúcim činiteľom štátu a zúčastňujú sa na vládnutí, bolo všeobecne uznávané za potrebné informovať o živote štátu týchto nositeľov štátnej myšlienky, prípadne znemožňovať, aby k nim s iných strán prichádzaly tejto myšlienke nepriaznivé prúdy. A tak tlač sa stala vedľa rozhlasu v poslednej dobe najúčinnejším prostriedkom na výkon tejto úlohy, - najlepším informátorom a vychovávateľom občianstva.
Slovenská tlač, jestvujúca donedávna bez potrebných hospodárskych opôr, stala sa verným spolubojovníkom slovenského národa od prvých prejavov slovenskej politiky. Pre nepriazeň pomerov vyvíjala sa veľmi pomaly, lebo bola už v zárodku umele dusená. História slovenského časopisectva nedá sa preto porovnávať s históriou tlače iných, najmä západných štátov, ale aj tak v starých slovenských novinách každého typu a názorového odtienku je uložený kus našej húževnatosti, sledujúcej záchranu národného života a nekonečné poklady jazyka, o ktorom nepriateľ predpokladal, že je na vymretí. Z týchto príčin máme ku svojej tlači z minulosti zvláštny citový vzťah, ktorý nám prikazuje ceniť si v nej tieto poklady a v súčasnej slovenskej publicistike - tak ako tomu bolo v minulosti - vidieť kus slovenskej histórie, na ktorú sa budú dí-
-2-
vať po nás nasledujúce generácie.
Iniciatívny návrh zákona, podaný Dr. A. Kočišom a spoločníkmi, chce dať predpoklady pre nový, zmeneným pomerom vyhovujúci rozmach slovenskej tlače, najmä časopisectva. Jej tvorcom chce poskytnúť mravnú a mocenskú ochranu pred osobami pochybnej povesti, ktoré zneužívajú tlači. V zákone kreovanou Tlačovou komorou chce ustaviť orgán na vybudovanie spolupráce medzi slovenskými vydavateľmi a redaktormi novín, zaistiť novinárov sociálne a podľa možnosti zabezpečiť voľnosť ich prejavu.
Sú to zaiste úmysly tak prijateľné a pre náš verejný život natoľko potrebné, že výbory súhlasily s tým, aby predložený iniciatívny návrh bol podkladom ich rokovania. Boly si však pritom vedomé toho, že súčasná vojnová situácia a terajšie okolnosti nie sú dosť priaznivé pre také vybudovanie Tlačovej komory, aby zodpovedala individuálnym názorom alebo prianiam každého. A konečne ide v našom živote o novum, ktoré čaká na svoju realizáciu. Len po istom časovom odstupe bude možno povedať, či prítomný zákonný rámec dostačuje na zaistenie novinárskej činnosti a rozmachu samotnej tlače.
Podľa návrhu zákona je členstvo v Tlačovej komore povinné pre všetkých redaktorov a vydavateľov novín. Spoločná ustanovizeň pre zamestnancov a zamestnávateľov v novinárstve má dať podklad pre ich spoluprácu a je analogiou iných podobných organizácií v našom verejnom živote.
Okrem žiadúcich zmien štylárnej a formálnej povahy previedly výbory na osnove tieto zmeny:
V § 1 sa vyslovilo, že sídlom Tlačovej komory je Bratislava a že Komora je samostatnou právnickou osobou.
Ustanovenia § 2 sa doplnily dvoma ďalšími odsekmi, v ktorých sa vyslovila zásada, že cudzí štátny občan môže byť členom Komory len v prípade reciprocity a že o tom, či podmienky členstva v Komore sú splnené, rozhoduje výbor.
Ustanovenia § 7 boly upravené tak, aby do pôsobnosti Komory boly prikázané len také úlohy, ktoré úzko súvisia s jej poslaním a nezasahujú do právomoci iných orgánov alebo úradov. Nadväzo-
-3-
vanie a udržovanie styku s cudzozemskými tlačovými organizáciami bude viazané okrem súhlasu Ministerstva zahraničných vecí aj na súhlas Úradu propagandy, ako ústredného úradu usmerňujúceho tlač.
Ustanovenia §§ 8 až 15 o organizácii Komory a ústrojnosti jej orgánov sa úplne prepracovaly. V prvom rade sa vo všeobecnosti vyslovilo, že zákonnými orgánmi Komory sú: predseda, výbor, disciplinárna komisia a smierčí senát. Pôsobnosť Komory vykonávajú vedľa seba dva čelné ústredné orgány Komory, a to výbor a predseda. Veci najzávažnejšej a mimoriadnej povahy patria do pôsobnosti výboru, kým všetky ostatné veci, súvisiace s činnosťou Komory, vybavuje predseda, ktorý je zároveň aj predsedom výboru. Predsedu zastupuje námestník, ktorého určuje a odvoláva po vypočutí výboru predseda. Funkčné obdobie predsedu i výboru bolo určené na 5 rokov.
Pri taxatívnom určení úloh, spadajúcich do pôsobnosti výboru, slúžily za základ pôvodné ustanovenia iniciatívneho návrhu o pôsobnosti Poradného sboru, ktoré sa v určitých smeroch prispôsobily skutočnej praktickej potrebe. Podstatná odchýlka spočíva tu len v právnej povahe samotného orgánu, keďže Poradný sbor mal byť len pomocným orgánom predsedu, kým výbor je samostatným gremiálnym orgánom, ktorý má rozhodovacie právo a jeho právomoc uplatňuje sa v rámcoch širšich, ako právomoc predsedova. Táto zmena, pre celú osnovu ďalekosiahla, bola prijatá po dôkladnej úvahe. Ňou chcela sa zaistiť spoluúčasť novinárov a vydavateľov na spravovaní Komory ako stavovskej ustanovizne. Členmi výboru budú osoby, požívajúce dôveru všetkých pracovníkov našej tlače. Otázky, ktoré budú predmetom rozhodovania výboru, sú tak dôležité, - často celého nášho verejného života sa dotýkajúce, - že výbory pokladaly za účelné dať o nich rozhodovať kolegiu a nie jednotlivcovi.
Složenie výboru bolo upravené tak, že sekcia novinárov i sekcia vydavateľov vysiela do neho po 6 členoch slovenskej národnosti a príslušný orgán každej registrovanej národnej skupiny so súhlasom ministra vnútra po jednom Členovi za sekciu novinárov a po jednom členovi za sekciu vydavateľov. Príslušná sekcia poťažne národná skupina môže hocikedy odvolať vyslaného člena a nahradiť
-4-
ho novým.
Pôvodné ustanovenia o disciplinárnych a smierčich orgánoch boly podrobené taktiež podstatným zmenám podľa týchto vedúcich zásad: Kompetencia disciplinárnych a smierčich orgánov Komory sa presne vymedzila a rozlíšila. Disciplinárnu právomoc vykonáva päťčlenný disciplinárny senát, pri ktorom obžalobu zastupuje disciplinárny obžalobca. Členov disciplinárneho senátu i disciplinárneho obžalobou ako aj ich náhradníkov menuje predseda Komory na funkčné obdobie jedného roku. Osobné spory, sťažnosti a žaloby členov medzi sebou, vyplývajúce zo stavovského pomeru, urovnáva smierčí senát, ktorý s prípadu na prípad ustavuje a predsedá mu predseda Komory. Výbory presnými ustanoveniami vymedzily podstatné procesné zásady, platné pre pokračovanie disciplinárneho senátu, a normatívne určily aj disciplinárne tresty. Podrobnosti o pokračovaní pred disciplinárnym senátom, poťažne smierčím senátom upravia osobitné rokovacie poriadky, ktoré po schválení výboru vydá a v Úradných novinách vyhlási predseda Komory.
Štátny dozor nad činnosťou Komory sverily výbory Ministerstvu vnútra, lebo so zreteľom na jej právnu povahu a poslanie Ministerstvo vnútra treba pokladať v danom smere za príslušný rezort štátnej správy. V tomto smere sa pozmenily ustanovenia §§ 10. 16 a 23 osnovy.
Z trestných ustanovení, obsiahnutých v § 20, sa vylúčily pojmové podstaty priestupkov uvedených pod písm. d/ a e/ pôvodného návrhu, lebo so zreteľom na povahu previnenia postačí v týchto prípadoch disciplinárne stíhanie previnivšieho člena.
Výbory ústavnoprávny a rozpočtový súhlasne odporúčajú slávnemu Snemu osnovu v predloženom znení na uzákonenie.
V Bratislave 1. júna 1944.
Dr. Eugen Filkorn v. r.,
predseda.
Dr. František Orlický v. r,
zpravodajca
ústavnoprávneho výboru.
Vladimír Moravčík v. r.,
zpravodajca
rozpočtového výboru.
Zákon
zo dňa ................. 1944
o Tlačovej komore.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
Diel prvý.
Všeobecné ustanovenia.
§ 1.
/1/ Pre celé územie Slovenskej republiky sa zriaďuje Tlačová komora /v ďalšom texte Komora/ so sídlom v Bratislave.
/2/ Komora je právnickou osobou.
§ 2.
/1/ Povinnými členmi Komory sú všetci novinári a tí vydavatelia periodickej tlače, ktorí trvale zamestnávajú jedného alebo viac novinárov z povolania. V rámci Komory novinári sú sdružení v sekcii novinárov, vydavatelia periodickej tlače v sekcii vydavateľov.
/2/ Novinárom podľa ods. 1 je, kto vyhovuje podmienkam uvedeným v § 4 a ako svoje hlavné povolanie vykonáva redaktorskú činnosť v smysle zákona č. 189/1936 Sb. z. a n. u periodickej tlače, vychádzajúcej na území Slovenskej republiky.
/3/ Vydavateľom podľa ods. 1 je, kto v smysle platných predpisov na periodickej tlači, vychádzajúcej na území Slovenskej republiky, je označený za vydavateľa. Ak vydavateľ je právnickou osobou, vykonáva za ňu členskú funkciu jej osobitný zmocnenec. Ak právnická osoba vydáva dve alebo viac periodických tlačív, pre výkon funkcie člena Komory treba určiť toľko zmocnencov, koľko je periodických tlačív.
/4/ Cudzí štátny občan môže byť členom Komory len v prípade reciprocity.
/5/ O tom, či sú podmienky členstva v Komore splnené, rozhoduje výbor.
§ 3.
Tituly, ktoré iba členovia Komory su oprávnení užívať, sú:
a/ v sekcii novinárov: hlavný redaktor, zodpovedný redaktor, odborný redaktor, redaktor, pomocný redaktor a redaktorský čakateľ. Podrobnosti určia vyhlášky Komory;
b/ v sekcii vydavateľ: vydavateľ.
Osobitné ustanovenia o kvalifikácii novinárov.
§ 4.
/1/ Novinárom môže byť len osoba staršia ako 21 rokov, ktorá je svojprávna, nebola trestaná pre zločin alebo prečin spáchaný z pohnútok nízkych alebo nečestných, nie je Židom, ktorá sa môže vykázať svedectvom dospelosti strednej školy, alebo ktorá úspešne skončila odbornú novinársku školu na tuzemskom prípadne uznanom cudzozemskom učilišti.
/2/ Ak osoba, ktorá ináč vyhovuje podmienkam určeným v ods. 1, nemôže sa vykázať vysvedčením dospelosti alebo kvalifikáciou novinárskeho školenia /ods. 1/, môže u Komory žiadať o potvrdenie novinárskej kvalifikácie.
K žiadosti musí predložiť:
a/ svedectvá o školskom vzdelaní a o doterajšom účinkovaní,
b/ svoje články, v ktorých sú novinárskou metódou samostatne spracované niektoré udalosti alebo predmety,
c/ náčrtok života, v ktorom musia byť o-
písané najmä okolnosti o doterajších osobných vsťahoch k novinárstvu.
d/ svedectvo zachovalosti.
/3/ Ak žiadosť nie je doložená dokladmi, uvedenými v ods. 2, treba ju hneď odmietnuť.
/4/ Ak žiadosť podľa ods. 2 je riadne doložená, novinárska sekcia Komory dá články preskúmať znalcovi so svojich členov ustanovenému a na základe jeho posudku usúdi. Si novinárska hodnota predložených článkov stačí na odôvodnenie aby žiadateľovi bola potvrdená novinárska kvalifikácia.
/5/ V prípade kladného úsudku podľa ods. 4 treba žiadateľa pripustiť k rozhovoru s troma znalcami, ktorých novinárska sekcia Komory s prípadu na prípad určí zo svojich členov.
/6/ Ak úsudok podľa ods. 4 je pre žiadateľa nepriaznivý, alebo ak väčšina znalcov ustanovených podľa ods. 5 sa neosvedčí, že žiadateľ pre vykonávanie novinárskej činnosti má potrebné znalosti, treba mu oznámiť, že nebol uznaný za spôsobilého pre potvrdenie kvalifikácie novinára.
11/ Ak sa o žiadateľovi osvedčili aspoň dvaja znalci ustanovení podľa ods. 5, že pre vykonávanie novinárskej činnosti má potrebné znalosti, vydá Komora žiadateľovi potvrdenie o kvalifikácii.
Prihlasovacia povinnosť.
§ 5.
/1/ Vydavatelia sú povinní za seba i za novinárov, ktorých zamestnávajú, podať prihlášku Komore, a to najneskoršie do 30 dní odo dňa vzniku podmienok členstva a podať odhlášku v tom istom čase odo dňa zániku podmienok člen-
stva.
/2/ Novinári sú povinní oznámiť vydávateľovi údaje, potrebné na splnenie prihlasovacej povinnosti.
/3/ Komora môže žiadať potvrdenie údajov, uvedených v prihláškach alebo odhláškach, ako od vydavateľa tak aj od novinára.
Dobrovoľné členstvo.
§ 6.
/1/ Novinár, ktorý vystúpil z redakcie periodickej tlače bez toho, že by prestúpil do redakcie inej, ako aj trvalý externý spolupracovník novín môže sa prihlásiť za dobrovoľného člena Komory.
/2/ O prijatí, zamietnutí, prípadne zrušení dobrovoľného členstva rozhoduje výbor.
/3/ Dobrovoľný člen požíva tie isté práva a má tie isté povinnosti ako povinný člen.
Pôsobnosť Komory.
§ 7.
Do pôsobnosti Komory patrí:
a/ organizovať novinárov a vydavateľov na podklade stavovskom,
b/ umožňovať spoluprácu novinárov a vydavateľov vo veciach spoločných záujmov a spolupôsobiť pri smiernom riešení sporov medzi vydavateľmi a novinármi,
c/ zastupovať a hájiť stavovské záujmy členov,
d/ zvýšiť kultúrnu a sociálnu úroveň členov,
e/ podporovať svojpomoc členov,
f/ vylúčiť takú súťaž medzi členmi, ktorá sa protiví dobrým mravom,
g/ dbať o nezamestnaných členov, ako aj o vdovy a siroty zomrelých členov,
h/ založiť a udržovať študijné ústavy a dbať o výchovu dorastu,
i/ so súhlasom Ministerstva zahraničných vecí a Úradu propagandy nadväzovať a udržovať styky s cudzozemskými tlačovými organizáciami,
j/ vydávať periodické komorné tlačivá ako aj odborné publikácie,
k/ vykonávať disciplinárnu právomoc nad svojimi členmi a spolupôsobiť pri smiernom riešení sporov medzi nimi, ktoré vyplývajú zo stavovského pomeru.
l/ spolupôsobiť pri určovaní služobných podmienok a platových pomerov novinárov,
m/ udeľovať čestné členstvo alebo dekrét uznania osobám, ktoré sa zaslúžily o novinárstvo,
n/ hospodáriť s majetkom Komory,
o/ zakladať a spravovať fondy a základiny,
p/ zakladať a udržovať podniky a zariadenia, ktoré súvisia s pôsobnosťou Komory,
q/ vykonávať právne predpisy alebo úradné príkazy, pokiaľ ich výkon patrí do pôsobnosti Komory,
r/ podávať všetkým úradom a súdom dobrozdania vo veciach tlačových.
Organizácia Komory.
§ 8.
Orgánmi Komory sú:
a/ predseda,
b/ výbor,
c/ disciplinárna komisia,
d/ smierčí senát.
Predseda Komory.
§ 9.
/1/ Na čele Komory stojí predseda, ktorého z členov Komory menuje a odvoláva prezident republiky. Funkčné obdobie predsedu trvá 5 rokov.
/2/ Predsedu zastupuje námestník, ktorého určuje a odvoláva po vypočutí výboru predseda.
/3/ Predseda vedie Komoru a zastupuje ju navonok. Predseda vykonáva pôsobnosť Komory vo všetkých veciach, ktoré nie sú prikázané do pôsobnosti iných orgánov Komory, a vykonáva aj rozhodnutia výboru. Vo veciach, ktoré sa týkajú výlučne príslušníkov registrovanej národnej skupiny, predseda pred svojím rozhodnutím vypočuje príslušnou národnou skupinou vyslaných členov výboru. Predseda je oprávnený hocikedy povolať na poradu osobitne členov výboru zo sekcie novinárov, alebo zo sekcie vydavateľov.
/4/ Funkcia predsedu a námestníka je čestná.
/5/ Predseda /námestník/ má nárok na úhradu skutočných výloh, spojených s výkonom funkcie, z prostriedkov Komory. Výlohy môže výbor aj paušalizovať.
Výbor Komory.
§ 10.
/1/ Do výboru Komory vysiela sekcia novinárov i sekcia vydavateľov po 6 členoch slovenskej národnosti a príslušný orgán každej registrovanej národnej skupiny so súhlasom ministra vnútra po jednom členovi za sekciu novinárov a po jednom členovi za sekciu vydavateľov. Príslušná sekcia, poťažne národná skupina môže hocikedy odvolať vyslaného člena a nahradiť ho novým.
/2/ Predsedom výboru je predseda Komory.
/3/ Funkčné obdobie výboru trvá 5 rokov.
/4/ Členstvo vo výbore je čestné.
/5/ Členovia výboru majú nárok na náhradu skutočných výloh, spojených s výkonom funkcie, z prostriedkov Komory. Výlohy možno uhradiť aj paušálne.
§ 11.
Do pôsobnosti výboru patrí:
a/ určiť ideový a pracovný program Komory,
b/ zaujímať stanovisko vo veciach legislatívnych,
c/ podávať žiadosti a návrhy vláde,
d/ podávať návrhy na úpravu pracovných a platových pomerov členov,
e/ ustaľovať rozpočet a prerokovávať záverečné účty,
f/ ustaľovať členské príspevky a sadzby poplatkov,
g/ nakladať s kmeňovým majetkom Komory, najmä ak ide o nadobudnutie, scudzenie, zaťaženie nemovitostí a danie do zálohy, nakoľko podľa povahy úkonu nejde o bežnú správu Komory,
h/ pozmeniť právnu povahu podnikov a zariadení Komory, alebo podnikov a zariadení, na ktorých je Komora prevažne zainteresovaná,
i/ poskytovať pôžičky a prijímať garancie vo výške presahujúcej Ks 5. 000,
j/ povoľovať rozpočtové presuny a výdavky, s ktorými rozpočet nerátal.
§ 12.
/1/ Zasadnutia výboru svoláva predseda s primeraným termínom a s oznámením predmetu.
/2/ Predseda môže na zasadnutie pozvať aj úradníkov Komory, prípadne znalcov.
/3/ Účasť členov výboru na zasadnutiach je povinná.
/4/ O zasadnutiach výboru sa spíše zápisnica. Jej správnosť overia dvaja prítomní členovia výboru, ktorých s prípadu na prípad určí predseda.
Vyhlášky Komory.
§ 13.
Vyhlášky Komory sa uverejňujú v "Úradných novinách.
Disciplinárna komisia.
§ 14.
/1/ Disciplinárnu právomoc Komory vykonáva disciplinárna komisia, ktorá sa skladá:
a/ z disciplinárneho senátu,
b/ z disciplinárneho obžalobcu.
/2/ Disciplinárny senát sa skladá z predsedu a zo štyroch členov, ktorých z členov Komory menuje a odvoláva predseda Komory. Za každého člena určí predseda aj jedného náhradníka a zároveň určí, ktorý Člen disciplinárneho senátu zastupuje predsedu senátu, ak by tento nemohol vykonávať svoju funkciu.
/3/ Disciplinárneho obžalobou a jeho náhradníka z členov Komory menuje a odvoláva predseda Komory.
/4/ Funkčné obdobie disciplinárneho senátu a disciplinárneho obžalobcu trvá rok.
/5/ Do pôsobnosti disciplinárneho senátu patrí rozhodovať o vine a uložiť trest v prípadoch, ak niektorý člen Komory konaním a či opominutím sa previní oproti svojim stavovským
povinnostiam ako novinár a či vydavateľ, alebo poruší svoje povinnosti ako člen alebo funkcionár Komory. Oznámenie o previnení treba urobiť u disciplinárneho obžalobou, ktorý na oznámenie alebo z vlastného podnetu vyšetrí skutkový stav a podá o veci zprávu predsedovi Komory. Ak predseda Komory je toho názoru, že ide o skutkové znaky disciplinárneho previnenia, prikáže vec disciplinárnemu senátu na rozhodovanie. Predseda disciplinárneho senátu určí termín na pojednávanie, na ktoré pozve obžalobou, obvineného, poškodeného, prípadne aj svedkov a znalcov. O termíne pojednávania treba upovedomiť aj predsedu Komory, ktorý má prístup na pojednávanie. Pojednávanie je neverejné a vedie ho predseda senátu. Na pojednávaní treba zistiť skutkový stav vypočutím obvineného a poškodeného, prípadne aj svedkov a znalcov a prečítaním písomných dôkazov. Výsluchy prevádza predseda senátu, ale s jeho súhlasom môžu dávať otázky vypočúvaným osobám aj ostatní členovia senátu, obžalobca a obvinený. Po zistení skutkového stavu rozhoduje senát na tajnom zasadnutí väčšinou hlasov o vine a o treste. Ak uzná, že obvinený nie je vinný, vynesie oslobodzujúci rozsudok, inak odsudzujúcim rozsudkom vysloví vinu a uloží primeraný trest. Rozsudok hneď po vynesení vyhlási predseda senátu. Písomné vyhotovenie rozsudku doručí sa predsedovi Komory, obžalobcovi a obvinenému do 8 dní.
/5/ Disciplinárne tresty sú:
a/ napomenutie,
b/ pokarhanie,
c/ peňažná pokuta až do výšky Ks 5. 000,
d/ pozbavenie funkcie v Komore,
e/ vylúčenie z členských práv na určitý čas.
Peňažná pokuta vymáha sa na základe písomného rozsudku administratívnou exekúciou podľa vl. nar. č. 8/1928 Sb. z. a n.
/6/ Obžalobca a obvinený majú právo na pojednávaní pred disciplinárnym senátom vyjadriť sa na každý dôkaz a podávať návrhy ohľadom dôkazov i meritórneho rozhodnutia senátu.
/7/ O vylúčení alebo zamietnutí člena disciplinárneho senátu platia primerane ustanovenia trestného súdneho poriadku. O vylúčení alebo zamietnutí rozhoduje predseda Komory. Namiesto vylúčeného alebo zamietnutého člena senátu nastupuje náhradník. Funkciu vylúčeného alebo zamietnutého predsedu senátu vykonáva zástupca /ods. 2/.
/8/ Podrobnosti o pokračovaní disciplinárneho senátu upraví rokovací poriadok disciplinárneho senátu, ktorý po schválení výborom vydá a v Úradných novinách vyhlási predseda Komory.
/9/ O povahe funkcie a o náhrade skutočných výloh členov disciplinárneho senátu a obžalobou platia primerane ustanovenia § 10 ods. 4 a 5.
Smierčí senát.
§ 15.
/1/ Osobné spory, sťažnosti a žaloby členov medzi sebou urovnáva smierčí senát, ktorý sa skladá z predsedu a zo štyroch členov. Členov senátu určuje s prípadu na prípad predseda Komory, ktorý je zároveň predsedom smierčieho senátu.
/2/ Členovia Komory sú pod následkami disciplinárneho stíhania povinní pri sporoch me-
dzi sebou, vyplývajúcich zo stavovského pomeru, skôr než nastúpia cestu súdneho pokračovania, požiadať predsedu Komory o smierčie pokračovanie.
/3/ Podrobnosti o rokovaní smierčieho senátu upraví rokovací poriadok smierčieho senátu, ktorý po schválení výborom vydá a v Úradných novinách vyhlási predseda Komory.
/4/ O povahe funkcie a o náhrade skutočných výloh členov smierčieho senátu platia primerane ustanovenia § 10 ods. 4 a 5.
Diel druhý.
Hospodárenie Komory.
§ 16.
Prostriedky potrebné na uhradenie nákladov Komory uhradia sa:
a/ z výnosu majetku Komory,
b/ z členských príspevkov /§ 17/ a poplatkov /§ 18/,
c/ z prípadných príspevkov štátneho rozpočtu v kapitole Ministerstva vnútra,
d/ z darov a iných venovaní,
e/ prípadne z iných príjmov.
§ 17.
/1/ členské, príspevky sú povinní platiť povinní a dobrovoľní členovia Komory.
/2/ Výšku členských príspevkov určuje výbor.
/3/ Členské príspevky vyrabuje a vyberá Komora; odvádza ich vydavateľ, a to aj za novinárov, ktorých zamestnáva. Vydavateľ môže pri výplate požitkov novinárovi sraziť členské príspevky, pripadajúce na to-ktoré obdobie. Ak vydavateľ toto svoje právo nepoužije, pri neskorších výplatách môže ho použiť iba potiaľ, kým od
toho-ktorého platobného obdobia neuplynulo viac ako 6 mesiacov. To isté platí aj v prípadoch, keď sa členské príspevky vyberaly dodatočne preto, lebo vydavateľ nepredložil Komore včas údaje potretne na vyrubenie členského príspevku /§ 5/.
/4/ Členské príspevky sa vymáhajú na základe výmeru Komory administratívnou exekúciou podľa vl. nar. č. 8/1928 Sb. z. a n. Platobný výmer je vykonateľný, ak od jeho doručenia uplynulo 15 dní.
/5/ Právo Komory vyrubiť členské príspevky sa premlčuje po troch rokoch odo dňa sročnosti.
/6/ V prípade prijatia za dobrovoľného člena vyrubí Komora členské príspevky. Ak je dobrovoľným členom novinár, ktorý vystúpil z redakcie periodickej tlače bez toho, že by prestúpil do redakcie inej /§ 6 ods. 1/, treba členské príspevky vyrubiť podľa platového základu v poslednom zamestnaní požívaného. Ak by dobrovoľný člen určený členský príspevok neodviedol do 30 dní odo dňa vyrubenia, dobrovoľné členstvo sa samočinne zrušuje.
§ 18.
/1/ Poplatky sú platby, ktoré Komora je oprávnená požadovať za svoje úkony alebo za používanie svojho zariadenia.
/2/ Druh, výšku a spôsob vyrubovania poplatkov určuje predseda v rámci sadzieb ustálených výborom.
/3/ Ustanovenie § 17 ods. 4 platí obdobne aj pre poplatky.
Diel tretí.
Štátny dozor.
§ 19.
Štátny dozor nad činnosťou Komory prislú-
cha Ministerstvu vnútra.
Diel štvrtý.
Trestné a záverečné ustanovenia.
§ 20.
/1/ Priestupku sa dopúšťa, pokiaľ čin nie je prísnejšie trestný:
a/ vydavateľ, ktorý nepodá včas alebo vôbec prihlášku podľa § 5,
b/ vydavateľ alebo novinár, ktorí nepravdivými údajmi dosiahli, alebo sa snažia dosiahnuť vyrubenie členského príspevku vo výmere nižšej,
c/ vydavateľ, ktorý pri vytvorení redakčnej časti zamestnáva u svojho periodického časopisu osoby, ktoré nie sú novinármi,
d/ kto si neoprávnene privlastňuje a užíva tituly podľa § 3.
/2/ Priestupky podľa ods. 1 trescú okresné /štátne policajné/ úrady peňažným trestom až do Ks 5. 000. Za nevymožiteľný peňažný trest treba uložiť náhradný trest zatvorenia až do 14 dní.
§ 21.
Právne predpisy, odporujúce tomuto zákonu, sa zrušujú.
§ 22.
Dňom účinnosti tohto zákona Sväz novinárov na Slovensku zaniká. Majetok Sväzu novinárov na Slovensku prechádza do vlastníctva Komory. Komora ručí za pohľadávky tretích osôb oproti Sväzu novinárov na Slovensku len do výšky prevzatého majetku.
§ 23
Tento zákon vykoná minister vnútra so zúčastnenými ministrami.