Snem Slovenskej republiky 1944
I. volebné obdobie. 11. zasadanie.
919
Odpoveď
vlády Slovenskej republiky na interpeláciu poslanca Konštantína Čulena a spoločníkov vo veci odpustenia daní veľkostatkárovi J. Pálffymu /tlač 848/.
Vláda Slovenskej republiky vo svojom zasadnutí konanom dňa 3. mája 1944 vo veci interpelácie ohľadom odpustenia daní veľkostatkárovi J. Pálffymu usniesla sa na tejto odpovedi:
Daňová úľava, ktorú Ministerstvo financií dňa 20. VIII. 1942 pod č. 16.338/1942-III/8 Jozefovi Pálffymu, veľkostatkárovi v Smoleniciach povolilo, opiera sa o ustanovenie § 276 ods. 3, 5 zákona o priamych daniach a § 5 zákona o dávke z majetku. Finančná správa pri aplikácii týchto zákonných ustanovení vychádza zo skutkových predpokladov, že zaplatením nedoplatku dlžník vo výžive alebo v podnikaní by bol ohrozený alebo hospodársky zničený, a podporne aj, že vymoženie nedoplatku by bolo spojené s veľkými tažkosťami a neskončilo by sa a priaznivým výsledkom.
U Pálffyho splnenie uvedených predpokladov skúmala ešte revízna komisia Ministerstva financií v Prahe, pretože Pálffy do vysokých daňových, bankových a súkromných dlžôb upadol už za ČSR. Revízna komisia zistila, že sú dané predpoklady pre daňovú úľavu, ako aj, že bez tejto úľavy sanácia Pálffyho majetku je nemysliteľná. V smysle šetrenia tejto komisie Ministerstvo financií v Prahe zásadne rozhodlo o daňovej úľave a dalo dlžníkovi do výhľadu 9 mil. Kčs. odpisu. Depuráčná dohoda, i keď sa dostala do štádia schválenia Ministerstvom financií, nebola administratívne pre zná-
-2-
me udalosti v roku 1939 realizovaná. Za tohoto stavu veci prevzala slovenská finančná správa Pálffyho nedoplatky vo výške nad 12 mil. Ks. Nedoplatky neboly bezpečne zaistené a z hypotéky zaisťujúcich tieto nedoplatky, bola výhodná len hypotéka pre nedoplatok dávky z majetku, - i to len v poradí za bankovým veriteľom. Ostatné hypotéky, týkajúce sa daňových nedoplatkov, neboly pri výške súdnych odhadov /súdny odhad Pálffyho komplexu činil 47,144.549 Ks/ realizovateľné. Toto nevýhodné zaistenie nedoplatkov veľmi sťažovalo situáciu finančnej správy pri vymáhaní nedoplatku vnútenou správou a nedávalo ani záruku, že v prípade exekučného odpredaja celého Pálffyho komplexu nedoplatok bude plne vymožený.
Vychádzajúc z týchto predpokladov finančná správa sa nebránila možnosti zlikvidovať nedoplatok bez reálnej exekúcie, ktoréj doterajší priebeh sa ukázal veľmi nákladným a ani nesľuboval skoré ukončenie, keďže Pálffyho majetok bol veľmi zatažený /do 70,000.000 Ks činilý dlžoby/ a bol aj rozložený vo viacerých súdnych obvodoch.
Pálffy na vyrovnanie daňových nedoplatkov predložil niekoľko ponúk. I keď jeho ponuky boly pre fiškálnu pokladnicu výhodnejšie ako pôvodná pražská depuračná dohoda, slovenská finančná správa ich neakceptovala a podnikala všetko, aby aspoň nedoplatky, predpísané po roku 1939 a staré prednostné dane boly plne vyrovnané; to sa jej aj podarilo, čo je vidieť z toho, že Pálffy od roku 1939 zaplatil vyše 14, mil. Ks.
Keďže pokračovanie vo veci likvidovania nedoplatkov nebolo možné už dlhšie preťahovať a ponuka z júla 1942 sa zdala výhodnou a prijateľnou, prikročilo Ministerstvo financií. k uzavretiu depuračnej dohody. Pod titulom tejto dohody zaplatil Pálffy v krátkom čase na vyrovnanie nedoplatkov 4,600.000 Ks. Okrem toho uhradil trovy súdnej exekúcie vo výške 300.000 Ks a odvolal nevybavené opravné prostriedky, z ktorých očakával odpis do 800.000 Ks. Získala takto finančná správa proti odpisu 3,049.734.50 Ks na dlžných úrokoch daní a dávky z majetku a 2,831.480.50 Ks na kapitále priamych daní úhrnný finančný efekt 5,700.000 Ks. Z daní boly odpísané len najstaršie nedoplatky, ktoré nebolo možné zinkasovať
-3-
za vedenia vnútenej správy a ktoré ani v prípade dražobného odpredaja by sa nevymohly. Pomerne nízky odpis týka sa prevážne starých osobných daní, čo je vidieť aj s nízkeho odpisu obecných prirážok per 188.682 Ks, ktoré boly zahrnuté v odpísaných nedoplatkoch, takže depuračnou dohodou bol zaistený aj záujem obcí, ktoré participujú na štátnych daniach.
Daňová depurácia bola výhodná pre fiškálnu pokladniou, lebo i kel sa jej pod titulom odpísaly isté nedoplatky, v krátkom čase zinkasovaly sa sumy, ktoré keby nedoplatky boly exekúciou vymáhané, boly by vydobyté len po dlhom čase a s veľkým nákladom. A kúpna i tvorivá hodnota týchto súm, zaplatených ešte v roku 1942, bola rozhodne vyššia než neskôr, keby nedoplatky sa boly vymohly.
Podmienky depurácie dlžník riadne a včas splnil, takše nadobudol aj právny nárok na realizáciu odpisov, ktoré už na jeho kontách boly aj prevedené. Pretože daňová úľava bola povolená na základe cit. zák. ustanovení, teda nie contra legem ani praeter legem, niet dôvodov, aby bola ako vadná a nezákonná zrušená. Rovnako niet predpokladov pre revíziu depuračného pokračovania. Podrobnosti dôvodov môže zo spisov oznámiť Ministerstvo financií.
Pre revíziu daňových predpisov niet dôvodov, pretože tieto boly objektívne stanovené podľa hodnoverných a náležite vedených obchodných kníh, z ktorých rezultujúci zdaniteľný zisk javil sa primeraným obvyklej výnosnosti podnikov tohto druhu a bol tiež prijatý nielen finančným vyrubujúcim úradom, ale aj daňovou komisiou.
Nakoľko ide o tretiu otázku interpelácie, vláda poznamenáva, že s majiteľom veľkostatku Smolenice J. Pálffym uzavrel Štátny pozemkový úrad v Prahe dňa 17. decembra 1930 generálnu dohodu pod číslom 185.192/30-IV/3. Podľa tejto dohody sa vlastník veľkostatku zaviazal, že zo svojho majetku odpredá v skrátenom prídelovom pokračovaní 1.600 katastrálnych jutár pôdy tým obciam, v katastrálnom území ktorých veľkostatok leží. Generálnu ddohodu pražský pozemkový úrad od roku 1930 do roku 1938 len z nepatrnej čiastky realizoval, a to pre nezáujem miestnych obcí.
-4-
Štátny pozemkový úrad v Bratislave oživil realizáciu pôvodnej generálenj dohody a postupne ju uskutočňuje. Štátny pozemkový úrad oproti veľkostatkárovi Jozefovi Pálffymu vždy všetky požiadavky čo najprísnejšie uplatňoval, k plneniu jeho povinností čo najprísnejšími prostriedkami ho donucoval, čo vysvitá i z toho, že ačkoľvek viackrát žiadal, aby bol od určitých plnení vyplývajúcich z generálnej dohody oslobodený, Štátny pozemkový úrad ani jednému jeho požiadavku nevyhovel.
Doplnkom sa poznamenáva, že Jozef Pálffy nie je registrovaným Maďarom, ale hlási sa za Nemca. Na stráž!
V Bratislave 1. júna 1944.
Za predsedu vlády:
Alexander Mach v. r.