Snem Slovenskej republiky 1944
I. volebné obdobie. 11. zasadanie.
921.
Vládny návrh.
Zákon
zo dňa..................1944
o tovarovom záložnom liste.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
Diel prvý.
Všeobecné predpisy.
§ 1.
Vymedzenie pojmu.
(1) Kto má v tuzemsku hnuteľnosti určené pre obchod, na spracovanie alebo výrobu, môže vystavením tovarového záložného listu podľa tohto zákona obstarať si peňažnú pôžičku a na jej zaistenie zriadiť pre veriteľa záložné právo na tieto hnuteľnosti.
(2) Tovarový, záložný list, vystavený na cenné papiere, varranty, konosamenty, nakladacie listy povozníkov alebo zmenky, taktiež na hnuteľnosti, na ktoré bol vystavený skladný list, alebo ktoré sú ešte v preprave, je neplatný; jeho vystavenie je zakázané.
Forma a vystavenie tovarového záložného listu.
§ 2.
(1) Tovarový záložný list obsahuje:
a) označenie ako tovarový záložný list v samom texte listiny rečou, v ktorej je listina spísaná;
2
b) bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú sumu v tuzemskej mene; ak sú vymienené aj úroky alebo iné vedľajšie plnenia, platí to za nenapísané;
c) údaj sroku, ktorý musí byť pre celú sumu určený jednotne a označený dňom, mesiacom a rokom;
d) údaj platobného miesta v tuzemsku;
e) meno toho, komu alebo na príkaz koho sa má platiť;
f) údaj množstva, druhu a akosti založených hnuteľností, ako aj ich hodnoty vypočítané podľa § 15;
g) údaj miesta, kde sú hnuteľnosti, dané do zálohu, s uvedením popisného, poprípade parcelného čísla;
h) dátum a údaj miesta vystavenia;
i) podpis vystavilteľa a jeho bydlisko (sídlo);
j) potvrdenie príslušného súdu o tom, že odpis tovarového záložného listu je u neho uložený, s udaním poradového čísla sbierky.
(2) Ak vystaviteľ pojal do tovarového záložného listu slová "nie na príkaz" alebo výraz rovnakého významu (§ 19 ods, 2), nemusí tovarový záložný list obsahovať údaje predpísané v ods. 1 písm. f).
§ 3.
Ak založené hnuteľnosti sú poistené proti požiaru alebo krádeži, tovarový záložný list má obsahovať údaj poisťovateľa, u ktorého je záloh poistený a číslo poistky.
§ 4.
(1) Listina, v ktorej chýba niektorá náležitosť, uvedená v § 2, neptlatí za tovarový záložný list, okrem prípadov určených v ods. 2 a 3.
(2) Ak niet osobitného údaja, miesto vystavenia listiny, ak je v tuzemsku, platí za miesto platobné a zároveň za bydlisko (sídlo) vystaviteľa.
(3) Ak tovarový záložný list neobsahuje údaj miesta vystavenia, platí, že bol vystavený v mieste, uvedenom pri mene vystaviteľa.
3
§ 5.
(1) Tovarový záložný list môže mať údaj, že je splatný u tretej osoby, a to v mieste,: kde má vystaviteľ [§ 2 ods. 1 písm. i)] svoje bydlisko, alebo inde.
(2) Ak udal vystaviteľ v tovarovom záložnom liste platobné miesto odlišné od svojho bydliska, ale neoznačil tretiu osobu, u ktorej sa má zaplatiť, má sa za to, že sa vystaviteľ sám zaviazal zaplatiť v platobnom mieste.
§ 6.
f) Ak je suma [§ 2 ods. 1 písm. b)] udaná písmenami a číslicami a tieto údaje sa neshodujú, platí suma vyjadrená písmenami.
(2) Ak je suma udaná viac raz písmenami alebo viac raz číslicami, platí pri rozpore suma nižšia.
§ 7.
Ak sú na tovarovom záložnom liste podpisy osôb, nespôsobilých zaviazať sa podľa tohto zákona, podpisy nepravé, podpisy osôb vymyslených, alebo podpisy, ktoré z hocakého iného dôvodu nezaväzujú osoby, ktoré tovarový záložný list podpísaly, alebo menom ktorých bol tovarový záložný list podpísaný, nemá to vplyv na platnosť záväzkov ostatných podpísaných osôb.
§ 8.
Kto dá na tovarový záložný list svoj podpis ako zástupca osoby, za ktorú nemá práva konať, je sám zaviazaný z tovarového záložného listu; ak zaplatil, má tie isté práva, ktoré by mal údajne zastúpený. To isté platí o zástupcovi, ktorý prekročil svoju pôsobnosť.
§ 9.
(1) Vystaviteľ tovarového záložného listu je zodpovedný za jeho zaplatenie.
(2) Každá doložka, ktorou vystaviteľ vylučuje alebo obmedzuje zodpovednosť podľa ods. 1, platí za nenapísanú.
§ 10.
Ak tovarový záložný list, pri vydaní neúplný, bol doplnený v rozpore s doho-
4
dou, nemožno majiteľovi tovarového záložného listu namietať, že dohoda nebola zachovaná, ak nenadobudol tovarový záložný list obmyselne, ani mu nemožno pričítať hrubú nedbalosť pri jeho nadobudnutí.
§ 11.
Pôžička smie činiť u tovaru, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia vládneho nariadenia č. 166/1939 Sl. z., najviac 90% hodnoty založených hnuteľností, u iného tovaru najviac 75% jeho hodnoty, uvedenej v tovarovom záložnom liste.
§ 12.
Na hnuteľnosti založené podľa tohto zákona smluvne zriadiť iné záložné právo sa zakazuje.
§ 13.
(1) Tovarový záložný list treba vystaviť v pôvodine s dvoma odpismi. Ak založené hnuteľnosti nie sú poistené, treba ho vystaviť v pôvodine s jedným odpisom.
(2) Majiteľ [§ 2 ode. 1 písm. e)] alebo vystaviteľ [§ 2 ods. 1 písm. i)] predloží tovarový záložný list s odpismi okresnému súdu príslušnému podľa miesta, kde sú hnuteľnosti [§ 2 ods. 1 písm. g)] so žiadosťou, aby súd povolil uložiť odpis tovarového záložného listu do stierky odpisov a aby predložený tovarový záložný list opatril potvrdením podľa § 2 ods. 1 písm. j). Ak bol na tie isté hnuteľnosti tým istým vystavovateľom skôr vystavený iný tovarový záložný list, žiadateľ je to povinný v žiadosti uviesť a môže ďalší tovarový záložný list vystaviť len na zvyšok hodnoty prípustnej podľa § 11.
(3) Súd bez vypočutia druhej strany vyhovie žiadosti do 3 dní, ak nemá pochybnosť o spôsobilosti a oprávnení žiadateľa a ak tovarový záložný list vyhovuje náležitostiam uvedeným v tomto zákone. Po povolení vydá súd pôvodinu tovarového záložného listu majiteľovi a ak založené hnuteľnosti sú poistené, zašle druhý odpis poisťovateľovi (§ 3).
(4) Súd nemôže odmietnuť zápis tovarových záložných listov s neskorším dátom
5
vystavenia, pokiaľ nejde o viac než tridsať dní.
Povinností vystaviteľa,
§ 14.
(1) Vystaviteľ tovarového záložného listu je povinný postarať sa o vhodné a odborné uloženie založených hnuteľností a opatrovať ich so starostlivosťou riadneho hospodára.
(2) Vystaviteľ musí označiť založené hnuteľnosti, ako aj skladište alebo miestnosť, kde sú uložené, nápadne umiestenou tabuľkou, na ktorej treba čitateľným a nesmazateľným písmom alebo tlačou uviesť, že hnuteľnosti sú založené, meno prvého majiteľa, označenie súdu, na ktorom je uložený odpis tovarového záložného listu a ak je tovar poistený, meno poisťovateľa, číslo poistky a čas trvania poistenia. Takéto vyznačenie platí za zriadenie záložného, práva podľa tohto zákona majiteľovi tovarového záložného listu. Po povolení súdu podľa § 13 ods. 3 musí vystaviteľ doplniť označenie založených hnuteľností údajom poradového čísla sbierky odpisov tovarových záložných listov.
§ 15.
Hodnotu založených hnuteľností musí vystaviteľ tovarového záložného listu uviesť podľa úradne určenej ceny a ak takej niet, podľa kurzovnej alebo tržnej ceny v deň vystavenia tovarového záložného listu; ak je výrobcom — výrobnú cenu, ak je nadobúdateľom — kúpnu cenu, avšak výrobná alebo kúpna cena nesmie prevyšovať úradnú, burzovnú alebo tržnú cenu strednú, prípadne obecnú hodnotu tovaru. Uviesť nižšiu hodnotu je dovolené.
§ 16.
(1) Vystaviteľ tovarového záložného listu je povinný umožniť majiteľovi tovarového záložného listu a rubopiscom (indosantom), aby sa presvedčili hociktorého všedného dňa medzi 9. až 12. a medzi 14. až 17. hodinou o uložení a o množstve založených hnuteľnosití.
6
(3) Nesplnenie povinnosti, uloženej v ods. 1, treba zistiť protestom, a to v čase uvedenom v ods, 1.
§ 17.
(1) Dokiaľ celá pohľadávka nezanikla, nesmie vystaviteľ založené hnuteľnosti scudziť alebo zbaviť sa ich držby alebo uložiť ich na iné miesto.
(2) O nutnom premiestení založených hnuteľností musí vystaviťeľ ihneď pri započatí premiestenia upovedomiť prvého majiteľa [§ 2 ods. 1 písm. e)] a oznámiť mu miesto, na ktorom tovar bude uložený. Skončenie premiestenia musí mu oznámiť do štyroch všedných dní, nasledujúcich po dni, ktorého sa premiestenie skončilo. Tie isté zprávy musí prvý majiteľ podať svojmu nástupcovi do dvoch všedných dní, nasledujúcich po dni, ktorého dostal zprávu, a tak ďalej radom, až k poslednému majiteľovi.
(3) Správu treba podať doporučeným listom.
(4) Kto nepodal zprávu, alebo ju nepodal včas, je zodpovedný za prípadnú škodu, vzniklú jeho nedbalosťou, avšak len do výšky sumy uvedenej v tovarovom záložnom liste [§ 2 ods. 1 písm. b)].
§ 18.
Vystaviteľ je povinný viesť knihu alebo záznam, z ktorých sa hockedy možno presvedčiť o množstve, druhu a hodnote založených hnuteľností, poprípade o mene poistovateľa, čísle poistky, výške poistnej sumy, čase trvania poistenia a o zaplatení poistných prémií.
Diel druhý.
Rubopis.
§ 19.
(1) Tovarový záložný list možno previesť rubopisom (indosovať).
(2) Ak pojal vystaviteľ do tovarového záložného listu slová "nie na príkaz" alebo výraz rovnakého významu, možno previesť tovarový záložný list len cestou a s jej účinkami.
7
(3) Indosovať možno i na vystaviteľa, alebo na iného z tovarového záložného listu zaviazaného. Tieto osoby môžu tovarový záložný list ďalej indosovať.
§ 20.
(1) Rubopis musí byť bezpodmienečný. Každá podmienka, od ktorej by bol závislý, platí za nenapísanú.
(2) Čiastočný rukopis je neplatný.
(3) Rubopis na majiteľa platí za rubopis nevyplnený (blankoindosament).
§ 21.
(1) Rubopis musí byť na tovarovom záložnom liste alebo na liste s ním spojenom (prívesok, alonž). Rubopisec (indosant) musí ho podpísať.
(2) Rubopis nemusí udávať rubopisníka (indosatára), ba môže pozostávať len z podpisu rubopisca (nevyplnený rubopis). V poslednom prípade je rubopis len vtedy platný, ak je na rube tovarového záložného listu alebo na prívesku.
§ 22.
(1) Rubopisom sa prevádzajú všetky práva z tovarového záložného listu.
(2) Pri nevyplnenom rubopise môže majiteľ:
a) vyplniť rubopis svojím menom,
b) indosovať tovarový záložný list ďalej nevyplneným rubopisom alebo na určitú osobu.
(3) Odovzdať tovarový záložný list tretej osobe bez indosovania majiteľ nesmie a je zodpovedný za škodu spôsobenú konaním proti tomuto zákazu.
§ 23.
(1) Rubopisec je zodpovedný, ak niet opačnej doložky, za zaplatenie tovarového záložného listu.
(2) Rubopisec môže zakázať ďalšie indosovanie; v tomto prípade nie je zodpovedný osobám, na ktoré bol tovarový záložný list potom indosovaný.
8
§ 24.
(1) Ten, kto má tovarový záložný list (držiteľ tovarového záložného listu), platí za oprávneného majiteľa, ak sa legitimuje nepretržitým radom rubopisov, i keby posledný z nich bol nevyplnený. Rubopisy prečiarknuté platia pritom za nenapísané. Ak nasleduje po nevyplnenom rubopise ďalší rubopis, platí, že podpisovateľ tohto nadobudol tovarový záložný list rubopisom nevyplneným.
(2) Ak niekto prišiel o tovarový záložný list z hocakej príčiny, nie je nový majiteľ, ktorý sa legitimuje spôsobom uvedeným v ods. 1 povinný tovarový záložný list vydať, ak ho nenadobudol obmyseľne, ani mu nemožno pričítať hrubú nedbalosť pri jeho nadobudnutí.
§ 25.
Osoby žalované z tovarového záložného listu nemôžu činiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na ich osobných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, ak len majiteľ, nadobúdajúc tovarový záložný list, nekonal vedome na ujmu dlžníka.
§ 26.
(1) Ale obsahuje rubopis doložku "hodnotu vybrať", "na inkaso", "in procura" alebo inú doložku vyjadrujúcu len zmocnenie, môže majiteľ vykonávať všetky práva z tovarového záložného listu a môže ho indosovať len rukopisom zmocňovacím (prokuraindosamentom).
(2) Osoby zaviazané z tovarového záložného listu môžu v prípade uvedenom v ods. 1 činiť majiteľovi len také námietky, ktoré by mohly činiť rubopiscovi.
(3) Plná moc z prokuraindosamentu nezaniká ani smrťou zmocniteľa ani stratou jeho spôsobilosti konať.
§ 27.
(1) Ak obsahuje rubopis doložku "hodnota na zabezpečenie", "hodnota ako záloh" alebo inú doložku vyjadrujúcu danie tovarového záložného listu do zálohu, môže majiteľ vykonávať všetky práva z tova-
rového záložného listu, ale jeho rukopis platí len ako rubopis zmocňovací
(2) Osoby zaviazané z tovarového záložného listu nemôžu činiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na ich osobných vzťahoch k rubopiscovi, ak len majiteľ, nadobúdajúc tovarový záložný list, nekonal vedome na ujmu dlžníka.
§ 28.
(1) Posrokový rubopis má tie isté účinky ako rubopis pred srokom. Keď však bol tovarový záložný list indosovaný až po proteste pre neplatenie alebo po uplynutí protestnej lehoty, má rubopis len účinky cesie.
(2) Kým sa nedokáže opak, má sa za to, že nedatovaný rubopis bol napísaný pred uplynutím protestnej lehoty.
Diel tretí.
Rukojemstvo.
§ 29.
(1) Zaplatenie sumy uvedenej v tovarovom záložnom liste [§ 2 ods. 1 písm. b)] alebo jej čiastky možno zabezpečiť rukojemstvom.
(2) Zábezpeku uvedenú v ods. 1 môže poskytnúť tretia osoba, ale i ten, kto tovarový záložný list už podpísal.
§ 30.
(1) Rukojemstvo napíše sa na tovarový záložný list alebo na prívesok.
(2) Rukojemstvo sa vyjadruje slovami "ako ručiteľ" alebo doložkou rovnakého významu; ručiteľ ho musí podpísať.
(3) Holý podpis na líci tovarového záložného listu plaltí za rukojemstvo, ak nejde o podpis vystaviteľa.
(4) V rukojemstve treba udať, za koho sa preberá. Ak niet tohto údaja, platí, že ručenie bolo prevzaté za vystaviteľa.
§ 31.
(1) Ručiteľ je zodpovedný rovnako ako ten, za koho sa zaručil.
(2) Záväzok ručiteľa je platný i vtedy, keď záväzok, za ktorý sa zaručil, je neplatný z inej príčiny ako pre vadu formy.
10
(3) Vyplatením tovarového záložného listu nadobúda ručiteľ práva z tovarového záložného listu proti tomu, za koho sa zaručil a proti osobám, ktoré sú tomuto z tovarového záložného listu zaviazané.
Diel štvrtý.
Platenie.
§ 32.
(1) Tovarový záložný list musí majiteľ predložiť na platenie v deň platobný alebo v niektorom z nasledujúcich dvoch všedných dní.
(2) Predloženie tovarového záložného listu odúčtovni rovná sa jeho predloženiu na platenie.
(3) Vládne nariadenie č. 61/1942 Sl. z. platí aj na tovarové záložné listy, vystavené podľa tohto zákona.
§ 33.
(1) Vystaviteľ môže žiadať, aby mu majiteľ pri zaplatení vydal kvitovaný tovarový záložný list.
(2) Majiteľ nesmie odmietnuť čiastočné platenie.
(3) Vystaviteľ môže žiadať, aby sa čiastočné platenie poznačilo na tovarovom záložnom liste a vydaná mu bola o tom kvitancia.
§ 34.
Kto platí pri sroku, zbavuje sa svojho záväzku, ak mu len nemožno pričítať obmyseľnost alebo hrubú nedbalosť. Je povinný skúmať správnosť poradia rubopisov, nie však podpisy rubopiscov.
§ 35.
(1) Ak nastane poistná príhoda (§ 3), nárok z poistnej smluvy voči poisťovateľovi prechádza na majiteľa tovarového záložného listu do výšky jeho pohľadávky.
(2) Poisťovateľ je povinný príslušnú sumu odškodného složiť na súde (§ 13 ods. 2). O složení sumy súd ihneď upovedomí prvého majiteľa [§ 2 ods. 1 písm. e)], ktorý do dvoch všedných dní musí podať o tom písomnú zprávu svojmu nástupcovi; po-
11
stačí, ak správa v tejto lehote bola daná doporučene na poštu. Takto upovedomený nástupca musí v rovnakej lehote, nasledujúcej po dni, ktorého dostal zprávu, tým istým spôsobom upovedomiť svojho bezprostredného nástupcu. Prvý majiteľ alebo nástupca, ktorý opomenul podať zprávu riadne a včas, je zodpovedný za prípadnú škodu, vzniklú jeho nedbalosťou, ale len do výšky sumy uvedenej v tovarovom záložnom liste.
(3) Súd vydá složenú sumu osobe oprávnenej z tovarového záložného listu proti kvitovanému tovarovému záložnému listu.
(4) Ale pohľadávka majiteľa nie je plne krytá složenou sumou, súd vydá sumu proti kvitancii na odpise tovarového záložného listu a vyznačí vyplatenie na pôvodine tovarového záložného listu.
§ 36.
(1) Vystaviteľ môže pohľadávku, zaistenú tovarovým záložným listom, zaplatiť i pred srokom. Ak pohľadávku nemožno zaplatiť preto, že majiteľ je neznámy, neprítomný, alebo nechce alebo nemôže prijať zaplatenie pred širokom, vystaviteľ môže uložiť sumu na súde (§ 13 ods. 2) a zbaviť sa tak svojho záväzku.
(2) Súd vydá o složení sumy vystaviteľovi potvrdenie na odpise tovarového záložného listu. Ustanovenie § 35 ods. 2 platí primerane. Složenú sumu vydá súd majiteľovi proti kvitovanému tovarovému záložnému listu.
§ 37.
Vystaviteľ je povinný složiť sumu uvedenú v tovarovom záložnom liste [§ 2 ods. 1 písm. b)] pred srokom bez vyzvania na príslušnom súde na svoje trovy a nebezpečenstvo;
a) skôr než založené hnuteľnosti scudzí, spracuje alebo spotrebuje;
b) ak stratí držbu hnuteľností daných do zálohu;
c) ak budú založené hnuteľnosti vyskladnené z miesta, ktoré je uvedené v tovarovom záložnom liste [§ 2 ods. 1 písm. g)], alebo ak majiteľ alebo niektorý rubo-
12
pisec pri nutnom premiestení tovaru (§ 17 ods. 2) oznámi vystaviteľovi doporučeným listom, že s premiestením tovaru nesúhlasí;
d) ak zistí, že založené hnuteľnosti sú zničené, alebo že ich poškodením alebo úbytkom suma uvedená v tovarovom záložnom liste prevyšuje výšku prípustnú podľa § 11;
e) ak odoprie splniť povinnosť podľa § 16 ods. 1.
§ 38.
(1) Za okolností, uvedených v § 37, alebo ak vystaviteľ nesplnil povinnosti uložené mu v §§ 14, 15, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1 a § 18, majiteľ tovarového záložného listu je oprávnený domáhať sa zaplatenia pred srokom. Deň, ktorého majiteľ vyzval vystaviteľa na zaplatenie predložením tovarového záložného listu, a v prípade nezaplatenia deň protestu, platí za deň sroku.
(2) Ak sa vykoná právo podľa ods. 1 prvá veta, srazia sa úroky za čas odo dňa zaplatenia do dňa sroku, vyznačeného v tovarovom záložnom liste [§ 2 ods. 1 písm. c)]. Tieto úroky sa počítajú podľa úradnej diskontnej sadzby ceduľovej banky, platnej v deň zaplatenia.
(3) Ak sa domáha majiteľ zaplatenia pred srokom z dôvodu, že množstvo alebo hodnota založeného tovaru nezodpovedá údajom v tovarovom záložnom liste, môže vystaviteľ majiteľovi ponúknuť, že doplní uložené hnuteľnosti do troch všedných dní tak, aby ich množstvo a hodnota odpovedala údajom v tovarovom záložnom liste. Majiteľ je povinný túto ponuku prijať, ak rozdiel nepresahuje 10% udaného množstva alebo hodnoty.
§ 39.
Ak nebol tovarový záložný list predložený na platenie v lehote, určenej v § 32, môže každý dlžník složiť sumu uvedenú v tovarovom záložnom liste na príslušnom súde na trovy a nebezpečenstvo majiteľa.
13
Diel piaty.
Postih pre neplatenie.
§ 40.
(1) Ak nebol tovarový záložný list včas zaplatený, môže majiteľ domáhať sa jeho zaplatenia žalobou na vystaviteľovi, alebo vykonávať postih proti rubopiscom a ostatným osobám zaviazaným z tovarového záložného listu.
(2) To isité právo prislúcha majiteľovi už pred sročnosťou tovarového záložného listu, ak bol proti vystaviteľovi vyhlásený konkurz alebo vyrovnávacie konanie, alebo ak len platy zastavil, alebo exekúcia proti nemu ostala bez úspechu.
§ 41.
Ak majiteľ tovarového záložného listu nebol z výťažku exekučného predaja založených hnuteľností úplne uspokojený, súd, vyznačí na tovarovom záložnom liste výkon predaja a neuhradenú sumu. Všetci, ktorí tovarový záložný list vystavili alebo indosovali, alebo ho opatrili rukojemským prejavom, sú zodpovední majiteľovi za neuhradenú sumu solidárne.
§ 42.
(1) Odopretie zaplatenia musí sa zistiť verejnou listinou (protest pre neplatenie).
(2) Pre nezaplatenie tovarového záložného listu musí sa protestovať v niektorom z dvoch všedných dní, nasledujúcich po sroku.
(3) Ak vystaviteľ tovarového záložného listu zastavil platy, alebo exekúcia proti nemu ostala bez úspechu, môže majiteľ vykonať postih len, ak predloží tovarový záložný list vystaviteľovi na platenie a dá protestovať.
(4) Ak bol proti vystaviteľovi tovarového záložného listu vyhlásený konkurz alebo vyrovnávacie konanie, stačí na vykonanie postihu predložiť súdne usnesenie o vyhlásení konkurzu alebo vyrovnávacieho konania. Miesto súdneho usnesenia stačí predložiť vyhlášku o jeho uverejnení v Súdnom ústrednom oznamovateli.
14
§ 43.
(1) Majitel musí o tom, že nebola splnená povinnosť podľa § 16 ods. 1, alebo že nedosiahol zaplatenie, upovedomiť predchádzajúceho rubopisca do štyroch všedných dní, nasledujúcich po dni protestu, alebo ak je tu doložka "bez trov", po dní predloženia. Každý rubopisec musí do dvoch všedných dní, nasledujúcich po dni, ktorého dostal zprávu, prípadne po dni, ktorého dal protestom zistiť nesplnenie povinnosti podľa § 16 ods. 1, upovedomiť O tom svojho predchodcu a oznámiť mu pritom mená a adresy tých, ktorí predtým podali zprávu a tak ďalej radom až k prvému majiteľovi. Tieto lehoty sa začínajú prijatím predchádzajúcej zprávy.
(2) Ak sa dáva podľa ods. 1 zpráva niekomu, kto tovarový záložný list podpísal, treba tú istú zprávu v tej istej lehote podať aj jeho ručiteľovi.
(3) Ak niektorý rubopisec neudal svoju adresu, alebo udal ju nečitateľné, stačí podať zprávu dalšilemu predchodcovi.
(4) Zprávu treba podať doporučeným listom.
(5) Kto je povinný podať zprávu, má osvedčiť, že dal zprávu v predpísanej lehote. Lehota je zachovaná, ak bol v nej na poštu podaný list, obsahujúci zprávu.
(6) Kto nepodal zprávu včas, nestráca postih, je však zodpovedný za prípadnú škodu, vzniklú jeho nedbalosťou, ale len do výšky sumy uvedenej v tovarovom záložnom liste.
§ 44.
(1) Vystaviteľ, rubopisec alebo ručiteľ môže doložkou "bez trov", "bez protestu" alebo ibou doložkou rovnakého významu, napísanou na tovarovom záložnom liste a podpísanou, oslobodiť majiteľa, aby na zachovanie svojho postihu protestoval.
(2) Doložka neoslobodzuje majiteľa od povinnosti predložiť tovarový záložný list včas a podať povinné zprávy. Dokázať, že lehota nebola dodržaná, má ten, kto sa proti majiteľovi na to odvoláva.
(3) Ak doložku pripojil vystaviteľ, je ona účinná voči všetkým osobám, zaviaza-
15
ným z tovarového záložného listu; ak ju pripojil rubopisec alebo ručiteľ, je účinná len voči nemu. Ak dá majiteľ, hoci je to doložka od vystaviteľa, protestovať, idú trovy protestu na jeho vrub. Ak je doložka od rubopisca alebo ručiteľa, možno trovy protestu požadovať od všetkých, ktorí tovarový záložný list podpísali.
§ 45.
(1) Všetci, ktorí tovarový záložný list vystavili, indosovalí, alebo opatrili rukojemským prejavom, sú zodpovední majiteľovi solidárne.
(2) Majiteľ má právo zakročiť proti všetkým naraz, niektorým alebo len jednému z nich, a nemusí pritom zachovať poradie, v ktorom sa zaviazali.
(3) To isté právo má každý, kto tovarový záložný list podpísal a ho vyplatil.
(4) Žaloba podaná proti jednému dlžníkoivi, neprekáža, aby sa zakročilo proti iným, i keby nasledovali za tým, ktorý bol najprv zažalovaný.
§ 46.
(1) Majitel môže žiadať od toho, proti komu vykonáva postih:
a) sumu uvedenú v tovarovom záložnom liste, nakoľko tovarový záložný list nebol vyplatený,
b) šesťpercentové úroky od sroku,
c) trovy protestu a zpráv, ako aj iné trovy,
d) províziu vo výške jednej tretiny percenta sumy uvedenej v tovarovom záložnom liste alebo v dohodnutej menšej výške.
(2) Ak sa vykoná postih pred srokom, srazia sa úroky zo sumy uvedenej v tovarovom záložnom liste. Tieto úroky sa počítajú (podľa úradnej diskontnej sadzby ceduľovej banky, platnej v deň postihu.
§ 47.
Kto vyplatil tovarový záložný lást, môže žiadať od svojich predchodcov:
a) celú sumu, ktorú zaplatil,
b) šestpercentové úroky z tejto sumy odo dňa zaplatenia,
16
c) svoje trovy,
d) províziu podľa § 46 ods. 1 písm. d).
§ 48.
(1) Každý dlžník, proti ktorému sa vykonáva alebo môže sa vykonať postih, je oprávnený žiadať, aby sa mu pri vyplatení vydal tovarový záložný list s protestom a kvitovaným účtom.
(2) Každý rubopisec môže pri vyplatení tovarového záložného listu prečiarknuť svoj rubopis a rubopisy indosantov za nim nasledujúcich.
§ 49.
(1) Zmeškaním lehôt určených na protestovanie pre nezaplatenie, poprípade na predloženie k plateniu, ak je tu doložka "bez trov", stráca majiteľ svoje právo proti rubopiscom a ostatným dlžníkom okrem vystaviteľa.
(2) Ak je lehota na predloženie určená v rukopise, môže sa na ňu odvolávať len rubopisec.
§ 50.
(1) Ak nemožno tovarový záložný list včas predložiť alebo včas protestovať pre neprekonateľnú prekážku (zákonný predpis alebo iný prípad vyššej moci), predlžujú sa lehoty, určené na tieto úkony.
(2) Majiteľ je povinný bezodkladne podať zprávu svojmu predchodcovi o vyššej moci a túto zprávu poznamenať na tovarovom záložnom liste alebo na prívesku s udaním miesta a pripojením dáta a podpisu; ináč platia ustanovenia. § 43.
(3) Keď prestala vyššia moc, musí majiteľ bez odkladu predložil tovarový záložný list na zaplatenie, a ak treba, protestovať.
(4) Ak trvá vyššia moc dlhšie než tridsať dní, od sroltu, možno vykonať postih bez toho, že by bolo treba predložiť tovarový záložný list a ho protestovať.
(5) Nie sú prípadmi vyššej moci skutočnosti čisté osobné, týkajúce sa majiteľa alebo toho, koho on poveril predložiť tovarový záložný list alebo ho protestovať.
17
Diel šiesty.
Protest.
§ 51.
(1) Protest musí učiniť verejný notár, súd, alebo na jeho nariadenie úradník, súdnej kancelárie.
(2) Vládnym nariadením, možno zaviesť protestovanie poštovým úradníkom a určiť podrobnosti tohto spôsobu protestu.
§ 52.
(1) Protest má obsahovať:
a) meno toho, pre koho sa protestuje a meno osoby, proti ktorej sa protestuje,
b) údaj, čo sa žiadalo od osoby, proti ktorej sa protestuje, jej odpoveď alebo údaj, že neodpovedala, alebo že nebola zastihnutá, alebo že nebolo možno zistiť miestnosť, kde prevodzuje svoj podnik, alebo jej byt,
c) miesto, deň, mesiac a rok, kde a kedy sa výzva [písm. b)] stala, alebo bol učinený bezvýsledný polkus o ňu.
(2) Proltestný orgán musí protest podpísať a pripojiť svoju úradnú pečať alebo úradnú pečiatku.
§ 53.
(1) Protest treba napísať na tovarový záložný list alebo na osobitný list, ktorý sa spojí s tovarovým záložným listom.
(2) Protest na tovarovom záložnom liste treba napísal na rube hneď za posledným zápisom, a ak na rube zápisu niet, bezprostredne na niektorý okraj rubu.
(3) Ak sa napíše protest na osobitný list, spojený s tovarovým záložným listom, treba miesto, kde sa list pripojuje, opatriť úradnou pečaťou alebo úradnou pečiatkou.
(4) Protest podľa § 16 ods. 2 treba napísať na osobitný list.
§ 54.
Ak sa má plnenie z tovarového záložného listu požadovať od viacerých osôb, alebo síce od jedinej osoby ale viac ráz, treba viacnásobné vyzvanie pojať do jednej protestnej listiny.
18
§ 55.
Tovarový záložný list možno zaplatiť do rúk protestného orgánu. Nemožno vylúčiť oprávnenie protestného orgánu prijať platenie.
§ 56.
(1) Protestný orgán môže opraviť chyby v písaní, vynechania a iné nedostatky protestnej listiny až do jej vydania osobe, pre ktorú sa protestuje. Opravu treba osznačiť ako takú a podpísať.
(2) Protestný orgán musí si zadržať overený odpis protestu. O obsahu tovarového záložného listu treba spraviť záznam, ktorý musí obsahovať:
a) sumu uvedenú v tovarovom záložnom liste,
b) srok,
c) miesto a deň vystavenia tovarového záložného listu,
d) meno vystaviteľa a meno toho, komu alebo na príkaz koho sa má platiť,
e) meno osoby, odlišnej od vystaviteľa, ak sa má platiť u nej.
(3) Odpisy a záznamy treba uschovať v časovom poradí.
Miesto a čas na predloženie na protest a iné právne úkony,
§ 57.
Protestovať možno — okrem prípadu § 16 ods. 2 — od 9. do 18. hodiny; v iných hodinách len vtedy, ak s tým výslovne súhlasí osoba, proti ktorej sa protestuje.
§ 58.
(1) Predloženie tovarového záložného listu na zaplatenie, protest, ako i všetky ostatné úkony, ktoré sú potrebné proti určitej osobe, musia sa stať v miestnostiach, kde prevodzuje svoj podnik, alebo ak ich nemožno vypátrať, v jej byte. Inde, najmä na burze, možno tieto úkony vykonať len, po obapolnej dohode.
(2) Ak je v proteste poznamenané, že miestnosť, kde sa prevodzuje podnik, alebo byt nebolo možno vypátrať, nie je protest neplatný preto, že vypátranie bolo možné.
19
(3) Zodpovednosť protestného orgánu, ktorý nevykonal primerané pátranie, nie je dotknutá ustanovením ods. 2. Ak ostal doteraz na príslušnom policajnom úrade bez výsledku, nie je protestný orgán povinný ďalej pátrať.
§ 59.
(1) Úkon, ktorý sa stal v miestnostiach, kde sa prevodzuje podnik, alebo v byte niektorého účastníka, je účinný i vtedy, ak miesto, kde tieto miestnosti alebo byt skutočne sú, bolo v tovarovom záložnom liste nesprávne vyznačené údajom susednej obce. Ak súhlasia účastníci, možno úkony, ktoré sa majú vykonať v určitom na tovarovom záložnom liste, vyznačenom mieste, vykonať v susednej obci.
(2) Ktoré miesta platia za susedné obce, určuje vládne nariadenie č. 170/1942 Sl. z.
Diel siedmy
Rozličné predpisy.
§ 60.
Spôsobilosť k záväzku.
(1) Každý je spôsobilý zaväzovať sa tovarovým záložným listom, kto sa môže zaväzovať smluvami.
(2) Ak sa stane žena plnoletou len vydajom, nezíska tým ešte spôsobilosť podľa ods. 1.
Prejavy a zmocnenie na podpis.
§ 61.
Prejavy, ktoré miesto menom boly urobené krížikmi alebo inými znakmi, sú platné, len ak sa staly vo forme verejnonotárskeho spisu. To isté platí o prejavoch osôb slepých alebo hluchonemých, hluchých, ktoré nevedia čítať, a nemých, ktoré nevedia písať.
§ 62.
(1) Neplatné sú prejavy podpisom, mena zastúpenej osoby, učineným inou osobou. Zmocnenec musí podpísať svoje meno s dodatkom, za koho podpísal.
20
(2) Zmocnenie na podpis tovarového záložného listu musí byť písomné; v prípade § 61 treba však k platnosti plnomocenstva verejnonoitárskeho spisu.
(3) Predpisy o značení firmy ostávajú nedotknuté.
§ 63.
Zmeny.
Ak bol text tovarového záložného listu zmenený, sú tí, ktorí podpísali tovarový záložný list po zmene, zodpovední podľa zmeneného textu; tí však, ktorí ho podpísali predtým, podľa textu pôvodného.
Premlčanie.
§ 64.
(1) Všetky práva z tovarového záložného listu proti vystaviteľovi sa premlčia za tri roky odo dňa jeho sroku.
(2) Práva majiteľa proti rubopiscom sa premlčia za jeden rok odo dňa včasného protestu, alebo v prípade doložky "bez trov", odo dňa sroku.
(3) Práva rubopisca proti iným rubopiscom sa premlčia za šesť mesiacov odo dňa, ktorého rubopisec tovarový záložný list vyplatil, alebo ktorého bol voči memu uplatnený žalobou.
§ 65.
(1) Premlčanie sa pretrhuje:
a) podaním žaloby,
b) prihlásením pohľadávky z tovarového záložného listu v konkurze,
c) opovedaním sporu alebo uplatnením nároku z tovarového záložného listu žalovaným v spore.
(2) Premlčanie spočíva od začatia umorovaclehio konania, ako aj od prihlásenia pohľadávky vo vyrovnávacom konaní.
§ 66.
Prerušenie premlčania pôsobí len proti tomu, koho sa týka skutočnosť zakladajúca prerušenie.
21
§ 67.
Obohatenie.
(1) Ak záväzok vystaviteľa z tovarového záložného listu zanikol premlčaním, ostáva zaviazaný majiteľovi v tej miere, nakoľko sa na jeho škodu obohatil.
(2) Proti rubopiscom, ktorých záväzok z tovarového záložného tetu zanikol, niet nároku podľa ods. 1.
(3) Právo podľa ods. 1 sa premlčí za tri roky odo dňa zániku záväzku z tovarového záložného listu.
Umorenie tovarového záložného listu a náhražka protestnej listiny.
§ 68.
(1) Stratený alebo zničený tovarový záložný list možno vyhlásiť za umorený v umorovacom konaní.
(2) O umorení tovarového záložného listu platia predpisy o umorení zmenky. Príslušný je súd podľa § 13 ods. 2.
(3) Po započatí umorovacieho konania môže oprávnený žiadať zaplatenie sročného tovarového záložného listu od vystaviteľa, ak poskytne zábezpeku až do jeho umorenia.
§ 69.
Stratenú alebo zničenú protestnú listinu možno nahradiť svedectvom o protestovaní, ktoré má vyhotoviť orgán, u ktorého je overený odpis listiny. Vo svedectve treba uviesť obsah protestu a záznamu podľa § 56 ods. 2.
§ 70.
Odpisy.
(1) Každý majiteľ tovarového záložného listu má právo zhotoviť si z neho odpisy.
(2) Odpis musí presne opakovať pôvodinu so všetkými rubopismi a údajmi, ktoré sú na nej. Musí sa udať, pokiaľ až siaha odpis.
Lehoty.
§ 71.
(1) Ak je tovarový záložný list sročný v nedeľu alebo sviatočný deň zákonom uzná-
22
ný, možno zaplatenie žiadať až v najbližší všedný deň. Aj všetky ostatné úkony z tovarového záložného listu, najmä protest, možno vykonať len vo všedný deň.
(2) Ak sa má niektorý z týchto úkonov vykonať v určitej lehote a posledný deň je nedeľa alebo sviatočný deň zákonom uznaný, predlžuje sa táto lehota o najbližší všedný deň. Inak sa nedele a sviatočné dni do lehoty započítajú.
§ 72.
Do lehoty zákonnej alebo na tovarovom záložnom liste určenej nepočíta sa deň, od ktorého sa lehota začína.
§ 73.
Ani zákonné ani sudcovské dni rešpektné (osobitného zreteľa hodné) nie sú prípustné.
Súdne konanie.
§ 74.
Pre konanie o žalobách, v ktorých sa uplatňujú nároky z tovarových listov, platia predpisy občianskeho sporového poriadku o zmenkovom konaní. Príslušný je súd podľa § 13 ods. 2.
§ 75.
(1) Konanie súdu pri ukladaní tovarových záložných listov do sbierky odpisov vydaných tovarových záložných listov (§ 13), složenite sumy na súde (§§ 32, 33), vyznačenie výsledku exekučného predaja je konaním nesporovým.
(2) Do sbierky odpisov tovarových, záložných listov môže hocikto v prítomnosti niektorého súdneho úradníka nahliadnuť a robiť si odpisy alebo výpisy a môže aj žiadať, aby mu na jeho trovy boly vystavené úradné odpisy a výpisy.
§ 76.
Oprávnenie Slovenskej národnej banky.
Slovenská národná banka je oprávnená tovarové záložné listy eskontovať a lombardovať.
23
§ 77.
Poplatkové ustanovenia.
(1) Tovarový záložný list podlieha poplatku ako zmenka.
(2) Ustanovenie § 16 ods. 1 č. 2 zák. čl. XLIII/1914 platí aj na tovarový záložný list
(3) Knihy a záznamy obchodníkov a živnostníkov, vedené podľa § 18, podliehajú poplatku z obchodných a živnostenských kníh.
Diel ôsmy.
Trestné ustanovenia.
§ 78.
Kto
a) vystavil tovarový záložný list porušením ustanovenia § 1 ods. 3,
b) uviedol nepravdivé údaje o poistení (§ 3),
c) prijal pôžičku nad hodnotu uvedenú v § 11,
d) na založené hnuteľnosti smluvne zriadil iné záložné právo (§ 12),
e) porušil ustanovenie § 14 ods. 2, § 15, § 17 ods. 1, § 18 alebo § 37 —
spácha priestupok, a potresce ho, ak čin nie je prísnejšie trestný, okresný (štátny policajný) úrad peňažným trestom od Ks 100 do Ks 100.000 — alebo zatvorením do dvoch mesiacov. Nevymožitelný peňažný trest má sa premeniť podľa zavinenia na náhradný trest zatvorenia do dvoch mesiacov.
§ 79.
(1) Vystaviteľ alebo iná osoba zaviazaná z tovarového záložného listu, ktorá úmyselne zmarí alebo skráti uspokojenie majiteľa tým, že založené hnuteľnosti odstráni, poškodí, zničí alebo neoprávnene scudzí, spácha prečin a potresce ho, ak čin nie je prísnejšie trestný, okresný súd väzením do jedného roku. Ak zmarenie alebo skrátenie uspokojenia majiteľa spôsobí z hrubej nedbanlivosti, spácha priestupok a potresce ho okresný súd zatvorením do dvoch mesiacov.
(2) Pokus prečinu podľa ods. 1 je trestný.
24
Diel deviaty.
Záverečné ustanovenia.
§ 80.
Na obilné záložné listy, vystavené pred 1. júlom 1944, vzťahujú sa predpisy platné v čase vystavenia.
§ 81.
Zrušujú sa ustanovenia §§ 1 až 13 a nakoľko sa týkajú olbilných záložných listov aj ustanovenia §§ 36 až 39 vládneho nariadenia č. 135/1939 SI. z.
§ 82.
Tento zákon nadobudne účinnosť dňom 1. júla 1944; vykoná ho minster pravosúdia so zúčastnenými ministrami.
Dôvodová zpráva.
1.
Tovarový záložný lisit je cenný papier, ktorý spojuje v sebe prvky zmenky (vlastná) s prvkami skladného listu a obilného záložného listu. Nevýhody zmenky ako úverového papiera typu osobného (úveru) vyžaduje podložením cenného papiera reálnou zábezpekou majiteľa založeným tovarom, bez toho, žeby ho na druhej strane vystavovaľ nevýhodám z pomernej nepružnosti a na nové pomery značnej ťažkopádnosti skladného listu. Požiadavka rýchlosti, pružnositi a zároveň bezpečnosti pri poskytovaní úveru pre zúčastnené osoby stále naliehavejšie viedla k úsiliu o nový druh cenného papiera, ktorý by v sebe slučoval prednosti zmenky s výhodami plynúcimi z materiálneho zaistenia majiteľových práv majetkom dlžníka. Osnova zákona o tovarových záložných listoch je pokusom o to, aby taký typ cenného papiera bol vytvorený, a aby ním, najmä pre potreby dnešných časov boly dané možnosti úverových operácií tam, kde nepostačuje veriteľovi iba osobná zodpovednosť dlžníka (dlžníkov) a naopak zas, kde odovzdanie tovaru do ničeného zálohu je spojená s prekážkami rázu právneho alebo komerčno-technického.
Špeciálne potom je tovarový záložný list konštruovaný pre nové hospodárske pomery ako prostriedok, ktorý má doplniť doterajšie technické možností úverových operácií novým typom (druhom) cenného papiera úverového, ktorý by mohol vyvážiť dnes už naliehave pociťovaný nedostatok obchodných zmeniek a nahradiť aspoň do určitej miery zmenku ako prostriedok úveru (zmenku ako cenný papier úverový, ohrozený súčasnou krízou dôvery voči dlžníkom, používajúcim foriem osobného úveru).
2.
Tovarový záložný list je cenný papier dokonalý, vystavovaný vo forme zákonom predpísanej, v ktorom vystaviteľ činí bezpodmienečný platobný sľub zaplatiť určitú sumu osobe, z listiny legitimovanej. Tento platobný sľub zakladá dlžník na peňažnej pôžičke, ktorá mu bola poskytnutá na tovar, ktorý má v tuzemsku a na ktorý vystavením tovarového záložného listu zriaďuje osobne z listiny oprávnenej osobitné záložné právo (listinné záložné právo).
Zákonná dikcia zvolená v § 1 osnovy je zvolená úmyselne značne široko: "Kto má v tuzemsku hnuteľnosti určené pre ob-
25
chod, na spracovanie alebo výrobu, môže vystavením tovarového záložného listu opatriť si pôžičku a na jej zaistenie zriadiť veriteľovi (majiteľovi cenného papiera) záložné právo na tieto hnuteľnosti. " Úverové možnosti sú podľa znenia § 1 veľmi široké, lebo prakticky najväčšia časť hmotných statkov v hospodárskom živorte sa vyskytujúcich a kvalifikovaných (právne) ako hnuteľnosti prichádza do úvahy pre úverové operácie pomocou tovarových záložných listov. Ani otázky právnej dispozičnej možnosti nad týmito statkami nesťažujú tieto úverové operácie, pretože otázka vlastníckeho práva k spomenutým hnuteľnostiam a prípadné azda ich zaťaženie inými právami nie je rozhodujúca pre poskytnutie alebo odoprenie úveru, pretože — ako bolo vyššie povedané — tovarový záložný list nie je budovaný len na myšlienke vecného (hmotnými statkami, podloženého) úveru: podstatnou složkou úverových operácií bude u neho vždy osobná dôvera k vystaviteľovi, aspoň so strany prvého majiteľa cenného papiera, pretože ak nebude tovarový záložný list zaplatený, nastúpi jeho majiteľ postihom proti osobám z neho zaviazaným po spôsobe zmenečného postihu. Bude teda vždy predovšetkým vecou prvého majiteľa, aby si podrobne uvážili úverové schopnosti vystaviteľa, pri čom prirodzene ako podstatné plus — vo srovnaní so zmenkou — pristupuje jeho zábezpeka založeným tovarom, nad dispozíciou ktorého so strany vystaviteľa bude majiteľ vo svojom záujme bdieť: bude kontrolovať, či je tovar vhodne uložený a či odpovedá jeho množstvo, druh a akosť údajom v tovarovom záložnom liste, bude sledovať majetkovú situáciu dlžníka atď.
V tom smere je účinne postarané zákonnými predpismi o ochranu záujmov majiteľa tovarového záložného listu dvojitým opatrením (zásahom).
1. Predovšetkým tým, že vystaviteľovi (dlžníkovi) ukladá zákon striktne a jednoznačne vytýčené povinnosti:
a) postarať sa o vhodné a odborné uloženie hnuteľností daných do zálohu, opatrovať ich so starostlivosťou riadneho hospodára a označiť ich ako založený tovar, udať presne množstvo, druh a hodnotu tovaru a výšku záložnej sumy (§ 14);
b) uviesť hodnotu založených hnuteľností podľa smerníc jasne stanovených (§ 15);
c) umožniť kontrolu tovaru (tzv. ohľadacie právo) majiteľovi a rubopiscom tovarového záložného listu (§ 16 ods. 1);rubopisec, ktorý previedol cenný papier rubopisom na iného, bude legitimovaný k výkonu tohto práva na podklade odpisu, ktorý každý majiteľ tovarového záložného listu má právo si zhotoviť (§ 70), nesplnenie tejto povinnosti vystaviteľa, ak bolo zistené protestom, má za následok povinnosť zaplatiť pred srokom (§ 16 ods. 2, § 37 písm. e) a § 38] pri čom je uložená majiteľovi, aj rubopiscovi notifikačná povinnosť (§ 43);
d) zákazom scudziť alebo zbaviť sa držby tovaru, alebo uložiť ho na iné miesto, než ktoré je udané v tovarovom záložnom liste, dokiaľ celá pohľadávka nezanikla (§ 17 ods. 1). Zákon však pri tom pamätá na prípad potreby nutného premiestenia tovaru (napr. pri nútenom vyprázdnení skladišťa, jeho zabranie pre iné účely a pod. § 17 ods. 2). Pri tom je uložená dlžníkovi notifikačná povinnosť, ktorá postihuje tiež rubopisca; preto bolo nutné v ustanoveniach o rubopise, a to v § 22 ods. 3 zakázať prevod tovarového záložného listu len blankotradíciou (por. § 14 ods. 2, písm. c) zák. č. 225/1941 Sl. z. ) Pomerne prísnym, avšak nevyhnutným ustanovením je pri nutnom premiestení tovaru dlžníkova (vystaviteľova) povinnosť zaplatiť pred srokom, ak majiteľ alebo rukopisec oznámi (po notifikácií), že nesúhlasí s premiestením tovaru (§ 37 písm. c). Toto ustanovenie je však nutné pre ochranu majiteľa, lebo pri núdzovom a zpravidla narýchlo prevedenom premiestení tovaru mohly by byt jeho záujmy, vážne ohrožené (skaza tovaru pri núdzovom umiestení, znehodnotenie, ku ktorému môže dôjsť atď. );
e) viesť knihu alebo záznamy (volné listy), z ktorých sa možno hocikedy presvedčiť o množstve, druhu a hodnote založených hnuteľností (§ 18), event. o mene poisťovateľa, výške poistky, výške poistnej sumy, čase trvania poistenia a zaplatení poistných prémií.
Nie menej významným opatrením pre ochranu záujmov majiteľa (a nepriamo tiež záujmu rubopiscov) sú ustanovenia o povinnosti zaplatiť sumu tovarového záložného listu pred srokom (prirodzene po srážke diskonta § 38 ods. 2).
Ide o tieto prípady:
a) ak mieni dlžník založené hnuteľnosti scudziť, spracovať alebo spotrebovať (§ 37 písm. a);
26
b) ak stratí ich držbu (§ 37 písm. b);
c) ak premiesti založené hnuteľnosti (vyskladní ich) z miesta, ktoré je udané v tovarovom záložnom liste [§ 37 písm, c)]; upozorniť treba, že výrazu "miesto" prisluší tu širší význam než výrazu platobné miesto, ktorého je užité v § 2 písm. d) (poťažne v § 1 č. 5 zákona č. 255/1941 Sl. z.).
Ku vzniku povinnosti podľa uvedeného predpisu osnovu stačí už premiestenie tovaru v obvode toho istého geografického miesta z jedného skladišťa do iného, lebo podstatnou náležitosťou tovarového záložného listu je tiež uvedenie čísla popisného, prípadne parcelného [por. dikciu § 2 ods. 1 písm. g)], čo nie je u údaja miesta platobného. Preto neslúži tu údaj čísla popisného alebo parcelného len bližšiemu označeniu, kde treba tovar hľadať v určitom mieste, ale je súčasne údajom miestností, skladu atď., kde sa tovar nachádza, a nemožno preto zmenu skladu v obvode toho istého miesta (považovať z hľadiska povinností, stanovenej v § 37 písm. c), právne za irrelevantnú;
d) ak zistí, že tovar je zničený, alebo poškodením, poprípade úbytkom (vyschnutím, krádežou a pod. ) suma pôžičky prevyšuje prípustnú mieru v pomere k hodnote tovaru [§ 37 písm. d)]. Zákon však pritom chráni poctivého vystaviteľa pred ujmami, ktoré by mu vzniklý z povinností platiť v týchto prípadoch pred srokom: toleruje určitú diferenciu, t. j. dovoľuje v prípade, ak množstvo a hodnota založeného tovaru síce neodpovedá údajom v tovarovom záložnom liste, nie však v miere podstatnej (ak rozdiel nepresahuje 10% udaného množstva alebo hodnoty), aby dlžník do troch všedných dní zistený rozdiel doplnil tovarom tak, že údaje budú odpovedať skutočnosti (§ 38 ods. 3). Majiteľ listu nesmie ponuku na doplnenie v takomto prípade odmietnuť. V iných prípadoch, t. j. ak presahuje rozdiel výšku 10% množstva alebo hodnoty, zákon síce diferenciu už netoleruje, ponecháva však na vôli majiteľa, či chce vystaviteľovú ponuku na doplnenie tovaru prijať, alebo či chce radšej uplatniť nárok na zaplatenie pred srokom.
Osnova tu pamätala na rozličné prípady menších úbytkov, často dlžníkom nezavinených i ustanovením § 38 ods. 3 veta 2 na to, aby majiteľ v týchto prípadoch nepostupoval voči vystaviteľovi šikanózne;
e) ak vystaviteľ odoprie splniť povinnosť podľa § 16 ods. 1 (ohladacie právo majiteľa a rubopiscov) za predpokladu, že odopretie bolo zistené verejnou listinou (protestom — § 16 ods. 2).
3.
Povinnosť vystaviteľa (dlžníka) je v prípadoch predčasného platenia konštruovaná dôsledne na tom, že musí složiť sumu uvedenú v tovarovom záložnom liste bez vyzvania na príslušnom súde (na svoje útraty, a nebezpečenstvo). Neide teda o depozíciu podľa § 42 zákona č. 255/1941 Sl. z. Osnova pamätala tým na prípady, keď o hroziacej strate alebo úbytku materiálneho krytia sa majiteľ tovarového záložného listu vôbec nedozvie (a ani dozvedieť nemôže). Tak v prípadoch, keď vystaviteľ založený tovar scudzuje (poťažne musí scudziť, aby seba uchránil od škody), spracuje alebo ináč ním disponuje spôsobom, ktorý ohrozuje krytie majiteľa záložného listu. Keďže medzitým tovarový záložný list bol eskontovaný (prevedený rubopisom), nebude jeho terajší majiteľ dlžníkovi známy. Naproti tomu budú, pravda, prípady, v ktorých majiteľ sám zakročí voči vystaviteľovi (napr. pri výkone svojho ohľadacieho práva podľa § 16), len čo zistí nesúhlas množstva, akosti alebo hodnoty založeného tovaru s údajmi, ktoré obsahuje tovarový záložný list. Tu by bola poruke myšlienka, ustanoviť jednoducho, aby na mieste složenia sumy na súde majiteľ vystaviteľovi pri zaplatení sumy (§ 38 ods. 1 veta 2) vydal kvitovaný tovarový záložný list. Avšak tu osnova pamätá nielen na jednotnú zásadu konania z príčiny vyššie spomenutej (prípady, keď majiteľ je neznámy, neprítomný, nemôže prijať platenie pred srokom atď. ), ale tiež na možností, že medzi majiteľom a vystaviteľom vznikne spor o to, či tovar svojou akosťou, druhom, prípadne cenou údajom v tovarovom záložnom liste odpovedá. Ak použije potom majiteľ práva, ktoré mu osnova priznáva v § 38, bolo by za určitých okolností ohrozené právne postavenie vystaviteľovo, keby musel v týchto prípadoch (po proteste) zaplatiť sumu proti vydaniu kvitovaného záložného listu. Treba tu pamätať na to, že pri šikanoznom užití práva podľa § 38 ods. 1 môže sa vystaviteľ brániť právnymi prostriedkami, ktoré mu dáva platné právo (keď dá zistiť znaleckou ohliadkou, že námietky proti akosti, druhu, prípadne cene tovaru sú bezpodstatné).
27
4.
Tiež vtedy, keď nastane poistná príhoda, složí poisťovateľ príslušnú sumu odškodného u príslušného súdu (§ 35 ods, 2 veta 1). Ustanovenie o povinnostiach, plynúcich z toho pre zúčastnené osoby, je vybudované po vzore § 8 vládneho nariadenia č. 135/1939 SI. z. o obilných záložných listoch. Treba poznamenať, že osnova nezavádza obligatorné poistenie hnuteľností, na ktoré je vystavený tovarový záložný list vzhľadom na rôzny druh tovaru a na to, že povinné poistenie by bolo príliš veľkou ťarchou pre dlžníka, najmä ak ide o tovar, u ktorého nebezpečie ohňa je vylúčené (tehly, železo a pod. ). Z toho hľadiska sú potom upravené ustanovenia osnovy, týkajúce sa poistenia tovaru (por. § 3, § 13 ods. 1 veta 2). Preto údaj poisťovateľa a číslo poistky neboly pojaté ako podstatné náležitosti tovarového záložného listu podľa § 2 ods. 1, ale len ustanovené v § 3, že tovarový záložný list má obsahovať tieto údaje, ak je tovar proti požiaru alebo krádeži poistený. Nedostatok týchto údajov nemá preto v zápätí neplatnosť cenného papiera.
Konanie v prípade, keď nastala poistná príhoda, je konformné s ustanoveniami vládneho nariadenia č. 135/1939 SI. z. o obilných záložných listoch.
5.
Osnova neurčuje najmenšie prípustné množstvo tovaru, na ktoré možno vystaviť tovarový záložný list, lebo je to prakticky nemožné vzhľadom na rôzny druh tovaru, na ktorý možno vystaviť tovarový záložný list. Takéto obmedzenia sú ponechané praxi eskontných ústavov (najmä vplyvu Slovenskej národnej banky), aby vytvorily príslušné smernice pre jednotlivé druhy tovarov.
6.
Z povahy tovarového záložného listu ako cenného papiera, ktorý spojuje v sebe aj prvky zmenky, plynie, že určité ustanovenia zmenkového zákona analogicky platia aj na tovarový záložný list. Na rozdiel od vládneho nariadenia č. 135/1939 Sl. z. neobmedzuje sa osnova len na poukaz na primerané použitie určitých ustanovení zmenkového zákona, ale upravuje ich v súlade s povahou tovarového záložného listu, ako cenného papiera, vyjadrujúceho platobný sľub a nie príkaz a so zreteľom na to, že ide o cenný papier podložený reálnou zábezpekou. Tým sa stane norma prehľadnejšou, ľahšie používateľnou a ucelenou.
Ide o tieto ustanovenia osnovy:
1. § 5 o údaji splatnosti tovarového záložného listu u tretej osoby podľa vzoru §§ 4 a 27 Zm. z. Ustanovenie toto je potrebné, aby ním bolo umožnené vystavovať tovarové záložné listy s údajom splatnosti u tretej osoby (najmä peňažného ústavu) a v mieste, kde vystaviteľ nemá svoje bydlisko (svoj podnik);
2. § 6 o tom, čo platí, ak sa údaje písmenami a číslicami vyjadrené neshodujú, podľa vzoru § 6 Zm. z.;
3. §§ 7 a 8 o zásadách §§ 7 a 8 Zm. z. o vplyvu podpisov osôb nespôsobilých sa zaviazať tovarovým záložným listom, podpisov nepravých, podpisov osôb vymyslených alebo podpisov, ktoré z hocakého iného dôvodu nezaväzujú osobu, na platnosť záväzkov ostatných podpísaných osôb;
4. § 10 o prípustnosti tovarových záložných listov pri vydaní neúplných (bianco — listy podľa období § 10 Zm,. z. );
5. §§ 19—28 o rubopise podľa vzoru §§ 11—20 Zm. z.;
6. §§ 29—31 o rukojemstve (aval) podľa analogie §§ 30—32 Zm. z. so zreteľom na ustanovenie § 77 ods. 3 Zm. z. o zodpovednosti osoby, ktorá podpisuje na líci tovarového záložného listu, bez toho, žeby udala, za koho preberá rukojemsvo;
7. §§ 32—34 a § 39 o platení podľa vzoru §§ 38—40 a 42 Zm. z., avšak s modifikáciou, vyplývajúcou z ustanovenia § 37 osnovy. Účinky depozície nastanú už upovedomením veriteľa (por. § 37 ods. 2 osnovy o primeranom použití § 36 ods. 1);
8. §§ 40—50 o postihu pre neplatenie podľa analogie §§ 43-50 a §§ 53 a 54 Zm. z. a v súlade s povahou tovarového záložného listu ako cenného papiera, vyjadrujúceho platobný sľub a nie príkaz;
9. §§ 51—59 o proteste a mieste a času na predloženie na protest a iné právne úkony podľa vzoru §§ 79—81 a §§ 83—88 Zm. z.;
10. § 60 o pasívnej spôsobilosti pri vystavení tovarového záložného listu podľa vzoru § 100 Zb. z.;
11. §§ 61 a 62 o prejavoch podľa analogie § 101 Zm. z. a § 102, ods. 1 Zm. z., o zmocnení na podpis, tovarového záložného
28
listu a o značení pri podpise podľa analogie § 102, ods. 2 a 3 Zm. z.;
12. § 63 o zmenách textu tovarového záložného listu a zodpovednosti tých, ktorí podpísali pred zmenou a po zmene podľa vzoru § 69 Zm. z.;
13. §§ 64—66 o premlčaní a pretrhnutí premlčania a jeho prerušení podľa analogie §§ 70 a 71 a § 99 Zm. z. v súlade s povahou tovarového záložného listu ako cenného papiera, vyjadrujúceho platobný sľub;
14. § 67 o záväzku vystaviteľa z obohatenia podľa analogie § 89 Zm. z.;
15. §§ 68 a 69 o umorení tovarového záložného listu a o náhražke protestnej listiny podľa vzoru § 90 Zm. z. Osobitne treba vyzdvihnúť ustanovenie § 68 ods. 2, ktoré zaraďuje aj tovarové záložné listy medzi tie "iné" cetnné papiere, ktorých umorenie podľa § 25 a) zák. č. 250/1934 Sb. z. a n. sa spravuje predpismi o umorení zmenky (vide § 106 II. Zm. z. ), pričom je pamätané na príslušnosť súdu podľa § 13 ods. 2 osnovy,
16. § 70 o odpise podľa analogie § 67 ods. 1 a 2 Zm. z. Toto ustanovenie je potrebné, aby odpis tovarového záložného listu mohol si (okrem odpisov pri jeho vystavení, § 13 ods. 1) vystaviť tiež jeho majiteľ pre svoje potreby, najmä pre legitimáciu k výkonu ohľadacieho práva podľa § 16 ods. 1, keď neskoršie rubopisom prevedie tovarový záložný list na iného (t. j., aby tiež ako rubopisec mohol zmienené právo uplatniť);
17. §§ 71—73 o počítaní lehôt podľa analogie §§ 72—74 Zm. z.
7.
Z ustanovení §§ 74 a 75 o súdnom konaní čo do tovarových záložných listov treba osobitne vyzdvihnúť ustanovenie § 74 veta 1, ktoré sa nevzťahuje len na konanie o žalobách v užšom slova smysle, ale aj na rozkazné konanie, o ktorom nebolo treba osobitne sa zmieňovať vzhľadom na ustanovenie § 606 ods. 1 Osp. v znení § 107 Zm. z. ("Žalobník môže uplatniť svoju zmenkovú žalobu platobnú alebo postihovú v rozkaznom pokračovaní... ").
Paragraf 76 dáva výslovne ustanovenie o tom, že Slovenská národná banka je oprávnená tovarové záložné listy eskontovať a lombardovať. O predpokladoch a podmienkach osnova nič bližšieho neustanovuje. Nebolo by zrejme účelné, aby tieto otázky boly vyriešené zákonom o tovarových záložných listoch. Pravdepodobne bude treba ich upraviť. Akou cestou, je otázka, ktorá do rámca týchto vývodov nepatrí.
Čo do poplatkovej povinnosti tovarový záložný list je na roveň postavený zmenke a preto platia na tovarový záložný list najmä ustanovenia zákona č. 15/1942 Sl. z. o zmenkovom poplatku (viď § 5 zák, č. 15/ 1942 Sl. z. ). Dôsledok toho je tiež ustanovenie v § 77 ods. 2 o poplatkoch v súdnom konaní.
Z dania hnuteľnosti do zálohu sa poplatok nevymeriava. Toto nie je treba v zákone osobitne vyzdvihnúť vzhľadom na ustanovenie § 54 popl. pravidiel (sadz. pol. 101/103, pozn. 2), podľa ktorého vedľajší úkon poplatku nepodlieha.
8.
Z obmedzení, zákazov a trestných sankcií treba upozorniť na ustanovenie § 1 ods. 3 a § 78 písm. a) (lex plusquam-perfecta), stanoviace neplatnosť a trestné sankcie na vystavenie tovarového záložného listu na cenné papiere, warranty (skladné listy), konossamenty, na ktoré bol vystavený skladný list (podľa vlád. nar. č, 135/1939 Sl. z. ) alebo nachádzajúce sa ešte v preprave. Dôvod tohto prísneho ustanovenia je zrejmý a netreba k nemu výkladu.
§ 12 zakazuje zriaďovať iné záložné právo (roz. smluvné) na založené hnuteľnosti a trestá konanie proti tomuto predpisu podľa § 78 písm. d).
Okrem toho obsahuje § 78 ešte ďalšie prípady trestných ustanovení na prestúpenie predpisov o tovarových záložných listoch. Ak nie je čin prísnejšie trestný, trestá sa prestúpenie ako správny priestupok, a to v rámci § 16, zák. č. XLI/1879.
Skutkovú podstatu prečinu, trestného podľa § 79 tvorí úmyselné zmarenie alebo skrátenie uspokojenia majiteľa tovarového záložného listu, priestupku potom zmarenie alebo skrátenie majiteľa z hrubej nedbanlivosti. Pokus prečinu je trestný.
9.
Zo záverečných ustanovení osobitnej zmienky zasluhuje § 81, ktorý pre obilné záložné listy, vystavené pred dňom účinnosti tohto zákona ponecháva v platnosti doterajšie predpisy. Ďalšie úľavy, najmä po-
29
dľa analógie § 104 ods. 2 Zm. z., nie sú potrebné, lebo na obilné záložné listy platia už aj teraz ustanovenia jednotného zmenkového zákona (srov. § 103 Zm. z. ).
Účinnosť zákona bola predpísaná na 1. júl 1944, aby medzi vyhlásením zákona a jeho účinnosťou ostal dlhší čas.
S vykonaním tohto zákona nebudú spojené pre štátnu pokladnicu osobitné výdavky.
Želaním vlády je, aby predkladaný návrh zákona bol prikázaný výboru ústavnoprávnemu.
Za predsedu vlády:
Alexander Mach v. r.,
minister vnútra.
Dr. Gejza Fritz v. r.,
minister pravosúdia.