Snem Slovenskej republiky 1944

I. volebné obdobie. 11. zasadanie.

923

Vládny návrh.

Zákon

zo dňa ............ 1944

o Ústave pre výskum hospodárstva.

Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:

§ 1.

/1/ Pre výskum hospodárstva a jeho konjunktúry na Slovensku sa zriaďuje Ústav pre výskum hospodárstva / v ďalšom texte - "Ústav"/so sídlom v Bratislave.

/2/ Ústav je právnickou osobou.

§ 2.

/1/ Úlohou Ústavu je najmä:

a/ zisťovať, skúmať a objasňovať hospodárske pomery a zjavy, ako aj ich pohyb a vývin,

b/ budovať poľnohospodársku spravovedu, účtovníctvo a taxáciu a zisťovať potreby poľnohospodárskej výroby,

c/ na podklade výsledkov svojej činnosti vydávať zprávy a podávať informácie, dobrozdania a rady príslušným hospodárskym, politickým a vedeckým kruhom pre praktické hospodárstvo - politické opatrenia a úlohy štátnej správy a hospodárskych záujmových korporácií, ako aj pre ciele vedecké.

/2/ Úlohy uvedené v ods. 1 vykonáva Ústav sbieraním a odborným spracovaním zpráv, dát, dokladov a iného vhodného, najmä Číselného materiálu zo všetkých odborov hospodárstva na Slovensku i v cudzine, pokusnými akciami, akciami účtovníckymi a dotazníkovými, sledovaním výsledkov vedeckého bádania a poznatkov v cudzine, činnosťou publikačnou, prednáškovou, poradnou i inými vhodnými prostriedkami.

§ 3.

/1/ Ústav spravuje kuratórium a navonok ho zastupuje predseda.

/2/ Do kuratória vysielajú po jednom zástupcovi: Ministerstvo hospodárstva, Ministerstvo financií, Ministerstvo dopravy a verejných prác, Štátny štatistický úrad a Slovenská národná banka: po dvoch zástupcoch vysielajú: Roľnícka komora a spoločne obchodné a priemyselné komory.

/3/ Predsedom kuratória je minister hospodárstva. Prvým podpredsedom je zástupca Slovenskej národnej banky, druhým podpredsedom je jeden zo zástupcov Roľníckej komory ňou určený a tretím podpredsedom jeden zo zástupcov obchodných a priemyselných komôr nimi určený.

/4/ Rokovací poriadok kuratória si určí kuratórium.

§ 4.

/1/ Činnosť Ústavu riadi riaditeľ, ktorého menuje kuratórium.

/2/ Zamestnancov Ústavu prijíma, menuje a prepúšťa riaditeľ so súhlasom kuratória. Zamestnanci Ústavu sú zamestnancami v súkromnoprávnom pomere. Ich služobné a platové pomery upravuje osobitný služobný poriadok, ktorý vydá kurató-

rium.

/3/ Zamestnancov, ktorí ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona konali službu v Poľnohospodárskom ústave účtovnícko-spravovednom, môže minister hospodárstva prideliť na výkon služby v Ústave; zamestnancov, ktorí požiadajú o prevzatie do osobného stavu zamestnancov Ústavu, je Ústav povinný prevziať so zachovaním ich nadobudnutých práv a nárokov. Platy prideleným zamestnancom je povinný Ústav refundovať.

§ 5.

Ústav hospodári v rámci ročného rozpočtu, ktorý sostavuje kuratórium. Finančné prostriedky na krytie potrieb Ústavu obstarajú jednotlivé úrady a korporácie v tomto pomere: Slovenská národná banka 50 %, Ministerstvo hospodárstva 20 %, Roľnícka komora 15 %, obchodné a priemyselné komory spoločne 15 %.

§ 6.

Ústav prevezme bez náhrady do úžitku majetok štátu /inventár, písomný materiál a pod. / používaný doteraz Poľnohospodárskym ústavom účtovnícko-spravovedným, ako aj inventár a písomný materiál Slovenskej národnej banky, používaný jej odborom pre výskum konjunktúry.

§ 7.

Podrobnosti o správe ústavu a jeho organizácii určujú štatúty, ktoré vydá kuratórium.

§ 8.

Úrady a ustanovizne, ktoré vysielajú do kuratória svojich zástupcov, sú povinné na požiadanie Ústavu napomáhať mu pri plnení jeho úloh, najmä pri obstarávaní potrebných štatistických dát, ak tomu neprekážajú iné právne pred-

pisy.

§ 9.

/1/ Ústav je oprávnený na splnenie svojich úloh uvedených v § 2 požadovať od samostatne hospodársky činných osôb, ich sdružení a sväzov zprávy, údaje a doklady týkajúce sa odboru ich hospodárskej činnosti.

/2/ Orgány a zamestnanci /úrady/ Ústavu sú povinní zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli zo zpráv, údajov a dokladov, vyžiadaných podľa ods. 1.

/3/ Zprávy, údaje a doklady vyžiadané podľa ods. 1 možno použiť len na ciele uvedené v § 2. Nesmú sa použiť na ciele vyrubovania daní a iných verejných dávok a na ciele hospodárskej kontroly.

§ 10.

Všetky hospodársky činné subjekty sú povinné presne a spoľahlive podávať zprávy, údaje a doklady, ktoré od nich Ústav bude požadovať.

§ 11.

Ústav je oslobodený, nakoľko ide o činnosť uvedenú v § 2, od daní, dávok a poplatkov.

§ 12.

Porušenie ustanovení § 9 ods. 2, ako aj ustanovení § 10, tresce sa ako priestupok okresným /štátnym policajným/ úradom peňažným trestom od Ks 10 do Ks 10. 000, ktorý sa má v prípade nevymožiteľnosti premeniť podľa miery zavinenia na zavretie od jedného dňa do dvoch mesiacov.

§ 13.

Zákon č. 151/1940 Sl. z. a nariadenie s mocou zákona č. 267/1940 Sl. z. sa zrušujú.

§ 14.

Tento zákon nadobúda účinnosť 30. dňa po vyhlásení; vykoná ho minister hospodárstva po dohode so zúčastnenými ministrami.

Dôvodová zpráva.

Výskum výrobných, výnosových a spotrebných pomerov v hospodárstve sbieraním a spracovaním vhodného, najmä číselného materiálu, vykonávajú na Slovensku dva ústavy, a to na poli poľnohospodárstva Poľnohospodársky ústav účtovnícko-spravovedný, zriadený zákonom č. 151/1940 Sl. z. pri štátnych výskumných ústavoch poľnohospodárskych v Bratislave, a všeobecne Slovenská národná banka poverená nariadením s mocou zákona č. 267/1940 Sl. z.

V záujme rozvoja veľmi potrebnej činnosti týchto ustanovizní, ako aj v záujme sprístupnenia a všeobecnejšieho použitia výsledkov ich výskumnej činnosti pri praktických hospodársko-politických opatreniach, či už štátnej správy alebo jednotlivých záujmových hospodárskych inštitúcií, pociťuje sa potreba slúčiť tieto inštitúcie, ktoré majú vlastne ten istý cieľ a ten istý spôsob činnosti, v jeden ústav. Ústav tento musí mať zabezpečenú neodvislosť, lebo svojou činnosťou má slúžiť celému slovenskému hospodárstvu a nielen určitým jeho úsekom alebo složkám. Nedostatok takejto ustanovizne pociťuje sa už dávnejšie. Preto tiež obchodné a priemyselné komory zriadily si pre vlastnú potrebu svoj spoločný výskumný ústav - Ústav pre vnútorný obchod -, ktorý síce oficiálne nie je uznaný, ktorý však vykonáva svoju činnosť, má svoj personál a svoje zariadenie. Iste aj tento ústav obchodných a priemyselných komôr sa začlení do nového Ústavu pre výskum hospodárstva.

Po predbežnej dohode zainteresovaných hospodárskych ustanovizní sa ukázalo ako najvhodnejšie riešenie zriadiť samostatný ústav s právnou subjektivitou, ktorý by spravovalo a podporovalo kuratórium složené so zástupcov zainteresovaných úradov a hospodárskych inštitúcií, podobne ako je to aj v susedných štátoch.

K jednotlivým ustanoveniam návrhu treba poznamenať:

K § 1. Ústav je samostatnou právnickou osobou a má povahu verejnoprávnej korporácie. Za sídlo Ústavu sa určuje Bratislava, aby bol umožnený priamy styk Ústavu s ústrednými úradmi a korporáciami /ustanovizňami/, pre ktoré Ústav vykonáva činnosť a s ktorými mu bude treba prípadne spolupracovať.

K § 2. Úlohy uvedené v § 2 návrhu sú v podstate shodné s úlohami, ktoré mal Poľnohospodársky ústav účtovnícko-spravovedný a odbor pre výskum konjunktúry pri Slovenskej národnej banke. Výpočet úloh je len demonštratívny a Ústav bude môcť vykonávať aj iné úlohy ako sú uvedené v § 2 ods. 1, keď tieto slúžia výskumu hospodárstva.

K § 3. Ústav spravuje kuratórium, do ktorého vysielajú zástupcov úrady a ustanovizne, ktoré sú na činnosti Ústavu priamo zainteresované a pre ktoré bude Ústav predovšetkým pracovať. Sú

to: Ministerstvo hospodárstva, Ministerstvo financií, ako zástupca peňažníctva, Ministerstvo dopravy a verejných prác, Štátny štatistický úrad, Slovenská národná banka, Roľnícka komora a obchodné a priemyselné komory. Roľnícka komora a obchodné a priemyselné komory vysielajú do kuratória po dvoch zástupcoch, Ministerstvo hospodárstva vysiela do kuratória okrem predsedu, ktorým je minister hospodárstva, jedného zástupcu, a taktiež po jednom zástupcovi vysielajú do kuratória ostatné úrady /ustanovizne/.

K § 4. Zamestnanci Ústavu su zamestnancami v súkromnoprávnom pomere, teda nie zamestnanci štátni. Ich služobné a platové pomery upravuje služobný poriadok, ktorý vydá kuratórium. Zamestnancom Poľnohospodárskeho ústavu účtovnícko-spravovedného, ktorí sú štátni pragmatikálni zamestnanci, sa umožňuje, aby, ak o to požiadajú, boli prevzatí do osobného stavu zamestnancov Ústavu so zachovaním nadobudnutých práv a nárokov. Zamestnancov Poľnohospodárskeho ústavu účtovnícko-spravovedného, ktorí nepožiadajú o prevzatie do osobného stavu zamestnancov Ústavu, môže minister hospodárstva alebo prideliť na výkon služby v Ústave, alebo ich pridelí službou iným složkám v rezorte Ministerstva hospodárstva.

K § 5. Pomer, ktorým jednotlivé úrady a ustanovizne budú prispievať na krytie potrieb Ústavu, bol určený tiež so zreteľom na to, akou čiastkou prispievaly na tieto ciele doteraz. Štátna správa /Ministerstvo hospodárstva/ prispeje na nový Ústav predbežne len tou čiastkou, ktorou doteraz prispieval na Poľnohospodársky ústav účtovnícko-spravovedný, čo činí asi 20 % predpokladaných výdavkov na nový Ústav.

K § 6. Inventár a písomný materiál štátu, používaný poľnohospodárskym ústavom účtovnícko-spravovedným, ako aj inventár a písomný materiál Slovenskej národnej banky, používaný jej odborom pre výskum konjunktúry, odovzdá sa bez náhrady do úžitku Ústavu. Toto ustanovenie je samozrejmé, ak nový Ústav má započať hneď činnosť. V opačnom prípade zariadenie nového ústavu vyžiadalo by si mnoho času a tiež dosť značný náklad.

K §§ 8 až 10. Tieto ustanovenia sú doslovne prevzaté z nariadenia s mocou zákona č. 267/1940 Sl. z. Nevyžadujú preto bližšieho odôvodnenia.

Zriadenie a udržovanie Ústavu nevyžiada si nových výdavkov zo štátnej pokladnice. Finančné prostriedky, potrebné na krytie rozpočtom určených potrieb Ústavu, obstarajú Slovenská národná banka, Ministerstvo hospodárstva, Roľnícka komora a obchodné a priemyselné komory. Štát /Ministerstvo hospodárstva/ prispeje na nový Ústav približne tou sumou, ktorú dával na svoj Poľnohospodárky ústav účtovnícko-spravovedný.

Ústav bude vykonávať úlohy, ktoré doteraz obstarávaly Poľnohospodársky ústav účtovnícko—spravovedný a odbor pre výskum konjunktúry pri Slovenskej národnej banke. Pre začiatok sa počíta s tým, že výdavky na nový Ústav nebudú podstatne väčšie, než činily spolu výdavky Ministerstva hospodárstva na poľnohospodársky ústav účtovnícko-spravovedný a výdavky Slovenskej národnej banky na jej odbor pre výskum konjunktúry.

Na rok 1943 bolo pre Poľnohospodársky ústav účtovnícko-spravovedný preliminované:

Osobné a vecné výdavky na odbor pre výskum konjunktúry Slovenskej národnej banky v roku 1943 boly:

Podľa toho dajú sa odhadnúť výdavky na nový Ústav sumou asi 1, 200. 000 Ks.

Z uvedených výdavkov na Poľnohospodársky ústav účtovnícko-spravovedný a na odbor pre výskum konjunktúry sa podáva, že terajšie výdavky štátu, ktoré mal s Poľnohospodárskym ústavom účtovnícko-spravovedným, činia približne 20 % predpokladaných výdavkov na nový Ústav. V tomto pomere bude štát na Ústav pre výskum hospodárstva prispievať. S postupným vybudovaním Ústavu stúpnu aj výdavky potrebné na jeho udržanie a tým samozrejme aj percentuelný príspevok štátu. Treba však poznamenať, že Poľnohospodársky ústav účtovnícko-spravovedný nebol doteraz celkom vybudovaný a jeho úplné vybudovanie a zariadenie bolo by si vyžiadalo zo štátnej pokladnice o mnoho väčšie prostriedky, než doteraz sa naň dávaly.

Želaním vlády je, aby tento návrh bol prikázaný výboru národohospodárskemu a výboru rozpočtovému.

Za predsedu vlády:

Alexander Mach v. r.,

minister vnútra.

Dr. Gejza Medrieky v. r.,

minister hospodárstva.