Snem Slovenskej republiky 1944
I. volebné obdobie. 11. zasadanie.
926
Zpráva
sociálneho a zdravotného, národohospodárskeho a ústavnoprávneho výboru
o návrhu poslanca Rudolfa Čavojského a spoločníkov na vydanie zákona o platenej dovolenke robotníkov.
Nová zákonná úprava o platenej dovolenke robotníkov je potrebná v prvom rade preto, lebo doterajšie zákony o platenej dovolenke robotníkov a baníkov, najmä zákon č. 67/1925 a zákon č. 262/ 1921 Sb. z. a n. boly, vývojom pomerov už dávnejšie prekonané. Nezodpovedajú terajším možnostiam a potrebám.
Navrhovaná osnova snaží sa riešil otázku platenej dovolenky robotníkov tak, ako si to pomery a okolnosti vyžadujú a umožňujú. Doterajšie zákony o platenej dovolenke boly vydané pred 19-23 rokmi. Vtedy to bolo pre začiatok a na vtedajšie pomery azda dostačujúce, ale teraz to už nevyhovuje. V sociálnej politike je snaha ísť napred. Od toho času vznikly však aj iné špeciálne dôvody za zlepšenie doterajších zákonných ustanovení o platenej dovolenke v prospech robotníkov. Je to najmä väčšie zmechanizovanie práce, jej racionalizácia a zvýšené pracovné tempo, ktoré si vyžaduje aj primeraného odpočinku pre robotníka.
Doteraz je platný osobitný zákon pre baníkov a osobitný pre ostatných robotníkov. Navrhovaná osnova chce riešil otázku platenej dovolenky v jednom zákone pre všetkých telesne pracujúcich zamestnancov. Pritom berie zreteľ na špeciálne potreby a možnosti v jednotlivých hospodárskych odvetviach.
Proti doterajšiemu stavu navrhujú sa hlavne tieto zmeny:
—2—
väčšia výmera dovolenky, rozšírenie okruhu subjektov na tejto výhode zúčastnených a skrátenie čakacej doby, potrebnej pre vznik nároku na dovolenku.
Výbory uznaly tak praktickú potrebu, ako aj správnosť základných zásad iniciatívneho návrhu.
Okrem zmien formálnej povahy a výstižnejšieho normovania niektorých ustanovení podrobily výbory osnova týmto meritórnym zmenám:
V § 4 za rozhodujúci deň pre určenie výmery dovolenky bol prijatý ,,1. máj" namiesto 1. augusta, kým u robotníkov poľnohospodárskych bol nezmenene ponechaný deň 1. novembra bežného roku. Zmena je odôvodnená aj so zreteľom na ustanovenie § 13. ods. 1 osnovy, podľa ktorého dovolenka sa obyčajne udeľuje v období od 1. mája do konca septembra bežného roku.
V § 5 stupnica dovoleniek, určená podľa trvania pracovného pomeru, sa pozmenila tak, že časové rozpätie, rozhodné pre základnú výmeru dovolenky, ako aj pre postupné zvyšovanie výmery dovolenky v systéme predmetnej stupnice - namiesto pôvodne navrhovaných 4 rokov - určilo sa piatimi rokmi.
V tomto istom paragrafe na vylúčenie prípadných pochybností osobitným odsekom sa vyslovilo, že zamestnaním v smysle tohto paragrafu treba rozumieť nepretržité zamestnanie podľa ustanovení §§ 2 a 3.
V § 6 zmenily sa ustanovenia ods. 1 a 2 tak, že počet odpracovaných dní, smerodajný pre nárok a na výmeru dovolenky poľnohospodárskych a lesných robotníkov, pracujúcich za akordnú, dennú alebo hodinovú mzdu, sa primerane zvýšil z pôvodných 120-160-200 dní na 130-200 a 250 dní. Zvýšenie pôvodných časových kritérií, rozhodných pre nárok na dovolenku a pre jej dĺžku, odôvodnily výbory úvahou, že robotníci, o ktorých tu ide, nepracujú pravidelne behom celého roku. V prospech zamestnancov je tu však určitým zlepšením zvýšenie dĺžky dovolenky v najvyššej kategórii.
V novom ustanovení ods. 3 tohto paragrafu sa vyslovila zásada, že spomenutým robotníkom - vyjmúc robotníkov zamestnaných v drevoskladoch - môže zamestnávateľ koncom kalendárneho roku na-
-3-
miesto dovolenky vyplatiť náhradu v peniazoch.
V § 11 novým ods. 4 sa vylúčila možnosť nazpät požadovať náhradu za dovolenku, ktorá bola už udelená.
V § 13 doplnkom ods. 1 sa ustanovilo, že v podnikoch poľnohospodárskych a vôbec sezónnych môže zamestnávateľ dovolenku udelil aj v zimných mesiacoch.
Ustanovenie § 15 o premlčaní nárokov podľa tohto zákona sa pozmenilo tak, že trojročná premlčiaca doba nemá sa počítať odo dňa vzniku príslušného nároku, ale - v súlade s analogickými predpismi iných zákonov - až od uplynutia toho roku, v ktorom nárok vznikol.
Pôvodné ustanovenia § 18 sa pozmenily v tom smere, že zákon nadobúda účinnosť iba dňom vyhlásenia, keďže zpiatočná účinnosť zákona, ako to pôvodná osnova navrhovala, nebola by v súlade so zachovanými zásadami legislatívy a viedla by zaiste v mnohých prípadoch ku sporom i nedorozumeniam medzi zamestnávateľmi a zamestnancami.
Výbory sociálny a zdravotný, národohospodársky a ústavno-právny súhlasne odporúčajú predložený návrh v upravenom znení na uzákonenie.
V Bratislave 14. júna 1944.
Dr. Karol Mederly v. r.,
predseda.
Ján Mora v.r.,
zpravodajca
sociálneho a zdravotného výboru.
Dr. Ján Balko v. r.,
zpravodajca
národohospodárskeho výboru.
Dr. Anton Hudec v. r.,
zpravodajca
ústavnoprávneho výboru.
Zákon
zo dňa.......... 1944
o platenej dovolenke robotníkov.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
§ 1.
Zamestnanci, ktorí vykonávajú práce alebo služby na základe pomeru pracovného, služobného alebo učňovského a nevykonávajú ich ako vedľajšie zamestnanie alebo len príležitostne, majú podľa ustanovení tohto zákona v každom kalendárnom roku raz nárok na zamestnávateľom platená dovolenku na zotavenie.
§ 2.
/1/ Pre zamestnancov pri baníctve na vyhradené nerasty /§ 3 zákona č. 146/1854 r. z. / alebo jeho vedľajších závodoch /§ 131 cit. zákona/ vzniká nárok na platenú dovolenku po šesťmesačnom nepretržitom zamestnaní pri baníctve na území Slovenskej republiky.
/2/ Prerušenie zamestnania u zamestnancov v ods. 1. spomenutých, na čas nie dlhší ako šesť týždňov, zastavuje, ale neprerušuje čakaciu dobu, ak zamestnanec nastúpil znovu do zamestnania pri baníctve a ak medzitým nebol v cudzine alebo síce v tuzemsku, ale v inom pracovnom odvetví zamestnaný.
§ 3.
/1/ Pre iných, než v § 2 uvedených zamestnancov, vzniká nárok na platenú dovolenku po šesťmesačnom nepretržitom zamestnaní v tom istom podniku alebo u toho istého zamestnávateľa.
/2/ Prerušenie zamestnania u zamestnancov v ods. 1 spomenutých na čas nie dlhší ako
6 týždňov, zastavuje, ale neprerušuje čakaciu dobu, ak zamestnaneo nastúpil znova do zamestnania u toho istého podniku alebo zamestnávateľa a ak medzitým nebol inde zamestnaný.
§ 4.
Pre určenie výmery dovolenky je rozhodujúci deň 1. mája a v poľnohospodárstve deň 1. novembra bežného roku.
§ 5.
/1/ Dĺžka dovolenky sa každý kalendárny rok je:
do 5 rokov zamestnania |
7 dní, |
od 5 do 10 rokov zamestnania |
8 dní, |
od 10 do 15 rokov zamestnania |
10 dní, |
od 15 do 20 rokov zamestnania |
12 dní, |
vyše 20 rokov zamestnania |
14 dní. |
/2/ Zamestnanci uvedení v § 2 majú po 20 rokoch zamestnania, ak pracujú prevažne pod zemou, za každých dalších 5 rokov zamestnania nárok na jeden ďalší deň dovolenky.
/3/ Zamestnaním rozumie sa nepretržité zamestnanie podľa ustanovení §§ 2 a 3.
/4/ Ustanovenia tohto paragrafu nevsťahuje sa na zamestnancov uvedených v § 6.
§ 6.
/1/ Poľnohospodárski a lesní robotníci, ktorí pracujú za akordnú, dennú alebo hodinovú mzdu, majú nárok na zamestnávateľom platenú dovolenku na zotavenie podľa ustanovení tohto paragrafu, ak pracovali v ton istom podniku alebo u toho istého zamestnávateľa aspoň 130 dní v kalendárnom roku, hoci aj s prerušením.
/2/ Dĺžka dovolenky za každý kalendárny rok je:
po odpracovaní 130 dní |
4 dni, |
po odpracovaní 200 dní |
6 dní, |
po odpracovaní 250 dní |
9 dní. |
/3/ Robotníkom uvedeným v ods. 1 - vyjmúc robotníkov zamestnaných v drevoskladoch - môže zamestnávateľ koncom kalendárneho roku namiesto dovolenky vyplatiť peňažnú náhradu za dovolenku.
§ 7.
Robotníkom, zamestnaným v stavebnom podnikaní, ak nemohli splniť podmienky rozhodné pre nárok na platenú dovolenku podľa § 5 pre príčiny plynúce z povahy ich zamestnania, vzniká po 13. týždňoch nepretržitého zamestnania v tom istom podniku alebo u toho istého zamestnávateľa nárok na peňažnú náhradu za dovolenku vo výške mzdy na jednu hodinu za každý odpracovaný týždeň, pokiaľ svoj služobný pomer sami dobrovoľne nerozviazali.
§ 8.
/1/ Učni, bez ohľadu na to, v akom podniku a akými prácami sú zamestnaní, majú po šesťmesačnom nepretržitom zamestnaní v tom istom podniku alebo u toho istého zamestnávateľa nárok na platenú dovolenku na zotavenie vo výmere 14 dní za každý kalendárny rok.
/2/ Ak učni z vlastnej viny a bez ospravedlnenia riadne nenavštevovali živnostenské školy, strácajú nárok na dovolenku podľa ods. 1.
§ 9.
/1/ Vojenská služba a čas, ktorý zamestnanec v službe zameškal pre chorobu, úraz alebo inú dôležitú príčinu, týkajúcu sa jeho osoby, pokiaľ ju nespôsobil úmyselne alebo hrubou nedbalosťou, započítava sa do času rozhodného pre nárok a výmeru riadnej dovolenky. Ospravedlňujúce
dôvody treba preukázať príslušnými dokladmi.
/2/ Pracovný čas, ktorý v tom roku, v ktorom sa udeľuje dovolenka, bol pred jej nastúpením bez náležitého ospravedlnenia zanedbaný, odpočíta sa z dovolenky v tom samom roku bez náhrady.
/3/ Pracovný čas, ktorý bol v tom roku, v ktorom sa udeľuje dovolenka, bez náležitého ospravedlnenia zameškaný po dovolenke, odpočíta sa z dovolenky v roku budúcom bez náhrady.
§ 10
/1/ Ak dá zamestnanec pred nastúpením dovolenky výpoveď zo zamestnania, zachováva sa mu právo na pomerný diel dovolenky, odpovedajúci trvaniu pracovného pomeru v kalendárnom roku, sa ktorý sa dovolenka udeľuje.
/2/ Ak zruší zamestnanec pred nastúpením dovolenky pracovný pomer bez výpovedi s takého dôvodu, ktorý ho oprávňuje pracovný pomer zrušiť s okamžitou platnosťou, zachováva sa mu nárok na peňažnú náhradu za celú dovolenku, na ktorú by mal ináč nárok. Ak trval jeho pracovný pomer v kalendárnom roku menej než 6 mesiacov, zostáva mu sa každý jeden mesiac trvania pracovného pomeru po jednej šestine peňažnej náhrady za dovolenku,,
§ 11.
/1/ Ak zamestnávateľ prepustí zamestnanca bez výpovedi z takého dôvodu, pre ktorý je oprávnený zrušiť pracovný pomer s okamžitou platnosťou, nemá zamestnanec nárok ani na dovolenku, ani na jej náhradu.
/2/ Ak dal zamestnávatel zamestnancovi pred nastúpením dovolenky riadnu výpoveď, zachováva sa zamestnancovi nárok na celú dovolenku, na
ktorú by mal ináč nárok. Ak trval jeho pracovný pomer v kalendárnom roku menej než 6 mesiacov, má nárok na pomerný diel dovolenky vo výške jednej šestiny za každý mesiac trvania pracovného pomeru do dňa nastúpenia dovolenky.
/3/ Dovolenka neprerušuje služobný /pracovný/ pomer.
/4/ Ak dovolenka bola už udelená, nemožno požadoval zpät náhrada za ňu.
§ 12.
/1/ Za každý deň dovolenky patria zamestnancovi všetky jeho služobné požitky, zodpovedajúce priemeru dosiahnutému v posledných 4 týždňoch alebo v mesiaci bezprostredne pred nastúpením dovolenky.
/2/ Pod požitkami podľa ods. 1 rozumie sa všetko to, čo zamestnanec na základe pracovného pomeru od zamestnávateľa poberá, okrem príplatkov za práce nad čas, ako aj nepravidelných a svojou povahou ojedinelých odmien.
/3/ Naturálne požitky, pokiaľ sa počas dovolenky zastavujú alebo nevyberajú, oceňujú sa v peniazoch podľa miestných priemerných cien, určených podľa príslušných ustanovení zákona o verejnoprávnom sociálnom poistení robotníckom.
/4/ Požitky podľa ods. 1 vyplácajú sa v obvyklý deň výplaty.
/5/ V ods. 1 uvedené požitky nepatria zamestnancovi za tie dni, v ktorých pracoval za mzdu pre cudzie osoby spôsobom odporujúcim cieľu dovolenky.
/6/ Do riadnej dovolenky pripadajúce nedele, sviatky a dni týmto naroveň postavené, sa do riadnej dovolenky počítajú a platí sa za ne pod ustanovení predošlých odsekov.
§ 13.
/1/ Dovolenka sa obyčajne udeľuje v období od 1. mája do konca septembra, okrem podnikov sezónnych, najmä poľnohospodárskych, v ktorých zamestnávateľ môže udelil dovolenku aj v zimných mesiacoch.
/2/ čas dovolenky určuje správa závodu /zamestnávateľ/ po porade so závodným výborom a kde ho niet, s príslušnými zástupcami záujmových sdružení.
/3/ Pri určení dovoleniek, pokiaľ je to len možné, treba prizerať na želanie zamestnanca, ale aj na prevádzkové potreby zamestnávateľa.
/4/ Dovolenky sa majú udeľoval zpravidla v nepretržitej súvislosti. V odôvodnených prípadoch možno udelil dovolenku aj po čiastkach, v rozličných obdobiach.
/5/ Učňom, povinným návštevou pokračovacích živnostenských škôl, má sa udeliť dovolenka zpravidla v čase, keď sa v týchto školách nevyučuje.
§ 14.
Zákon tento sa nevzťahuje na domáckych robotníkov, ktorí sa zaoberajú výrobou alebo spracovaním tovaru mimo prevodzovní svojich zamestnávateľov /a neprevádzajú živnosť podľa živnostenského zákona/, ako ani na zamestnancov, ktorých dovolenka je upravená osobitnými predpismi, pokiaľ sú pre zamestnancov výhodnejšie.
§ 15.
Nároky podľa tohto zákona sa premlčujú po troch rokoch, počítaných od uplynutia roku, v ktorom nárok vznikol.
§ 16.
Práva, prislúchajúce zamestnancom podľa
tohto zákona, nemožno smluvou obmedziť ani zrušiť.
§ 17.
Zákony č. 262/1921 a 67/1925 Sb. z. a n. ako aj všetky právne predpisy, upravujúce pre zamestnancov menej výhodným spôsobom dovolenky než podľa tohto zákona, sa zrušujú.
§ 18.
Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia; vykoná ho minister vnútra so zúčastnenými ministrami.