Snem Slovenskej republiky 1944
I. volebné obdobie. 11. zasadanie.
928.
Zpráva
ústavnoprávneho výboru
o vládnom návrhu zákona o tovarovom záložnom liste (tlač 921).
V modernom peňažnom hospodárstve dostávajú sa peniaze do obehu od ceduľového ústavu cez peňažný ústav na základe úveru, a to buď eskontného alebo lombardného. Najobľúbenejším a najdokonalejším úverovým inštrumentom bola obchodná zmenka, ktorá vo svojej klasickej forme predstavuje nám zmenku vystavenú výrobcom na kupiteľa hotového tovaru, ktorá teda preklenuje časové rozpätie medzi dokončením výrobného procesu a splatnosťou kúpnej ceny za vyrobený tovar. Takéto zmenky boly potom pre peňažné ústavy prostriedkom na získanie úveru od ceduľového ústavu na podklade reeskontu. Úver lombardný, t. j. úver poskytovaný na ručný záloh, zpravidla na cenné papiere, mal podradnú úlohu.
Už po prvej svetovej vojne prestala byť obchodná zmenka, mohli by sme povedať, univerzálnym úverovým inštrumentom, akým bola na sklonku 19. a na začiatku 20. storočia. Príčina bola predovšetkým tá, že v hospodárskej derute, zapríčinenej vojnou, a z nej vyplývajúceho podlomenia obchodnej morálky, neobstála ani obchodná zmenka ako bezpečná záruka majiteľovi zmenky, že jeho pohľadávka bude iste a načas zaplatená. Tento stav bol, pravda, prechodného rázu a zlepšoval sa v tej miere ako sa ozdravovaly hospodárske pomery po vojne. Druhá príčina úpadku obchodnej zmenky je však hlbšia a trvalá, lebo súvisí so zmenou organizačnej štruktúry výrobného hospodárstva po stránke vlastníctva výrobného kapitálu. Výroba a veľkoobchod postupne dostávajú sa do vlastníckej sféry peňažných ústavov a čím ďalej, tým väčšmi strácajú svoju samostatnosť buď v dôsledku toho, že peňažný ústav je priamo vlastníkom podniku, alebo je ním prostredníctvom svojho iného podniku. Sú to známe zjavy koncentrácie výroby a obchodu. Keby v týchto pomeroch trval ceduľový ústav i naďalej na tom, že poskytuje úver zásadne len cez peňažný ústav na základe obchodnej zmenky opatrenej troma podpismi a že tieto tri podpisy musia pochádzať od hospodársky samostatných subjektov, znamenalo by to skoro znemožnenie financovania priemyslu a obchodu cez peňažné ústavy, čo by znamenalo vážne poruchy v obehu peňazí, lebo peňažné ústavy nedisponujú dnes v dostatočnej miere zmenkami, ktoré sú podľa predpisov ceduľového ústavu schopné reeskontu. Preto boly ceduľové ústavy a i naša Národná banka postavené pred alternatívu poskytovať úver na základe zmeniek, ktoré len formálne vyhovujú eskontným podmienkam alebo poskytovať úver priamo podnikom na základe ručného zálohu pozostávajúceho zo surovín alebo zo zásob tovaru. Slovenská národná banka nemohla sa uzavierať ani pred touto druhou cestou, ak nechcela vziať na seba ódium nevítaných porúch v priemyselnej výrobe. Pri poskytovaní takéhoto priameho úveru sú však ťažkosti právneho rázu, lebo podľa pravidiel nášho súkromného práva nemôže dlžník zriadiť veriteľovi záložné právo tzv. constitutom possesoriom, t. j. v tej forme, že dlžník založený tovar ponechá u seba a
2
prehlási, že ho má naďalej v držbe pre veriteľa; záložné právo vzniká len vtedy, keď veritel prevzal tovar fakticky alebo symbolicky a keď ho má skutočne vo svojej dispozícii (pod záverom). Prizerajúc s jednej strany na potreby riadneho financovania priemyslu a hospodárstva v terajšej jeho štruktúre organizačnej a s druhej strany na požiadavku náležitého zabezpečenia úveru, poskytovaného ceduľovym ústavom, ukázalo sa ako východisko zaviesť nový úverový inštrument, a to tzv. tovarový záložný list. Vzor už tuná je v podobe obilného záložného listu, kreovaného zákonom č. 107/1933 o obilných záložných listoch a o verejných obilných skladištiach a upraveného v Slovenskej republike vl. nar. č. 135/1939, ktorého cieľom je umožniť financovanie výkupu obilia v čase od žatvy až do jeho spracovania resp. zúžitkovania. Obilný záložný list plní dobre túto svoju funkciu od zavedenia tzv. obilného monopolu až dodnes.
Tovarový záložný list spojuje v sebe prvky vlastnej zmenky s prvkami skladného listu resp. obilného záložného listu. Vylučuje nevýhody zmenky, pri ktorej je sekurita veriteľa podmienená od osobnej dôvery k dlžníkovi tým, že pridáva k tejto zábezpeke rázu osobného ešte zábezpeku reálnu, t. j. podloženie úveru tovarom.
Vládny návrh prejednal ústavnoprávny výbor na zasadnutí 21. júna 1944. Vykonal na ňom len nepatrné štylárne zmeny, lebo osnova bola po stránke odbornej veľmi starostlive pripravená.
Menom ústavnoprávneho výboru odporúčam osnovu slávnemu Snemu na prijatie v nádeji, že ním vytvorí Snem nástroj, ktorý bude dôležitým inštrumentom pri ďalšom budovaní nášho hospodárstva po stránke správneho financovania priemyslu a obchodu.
V Bratislave 21. júna 1944.
Dr. Karol Mederly v. r.,
predseda.
Dr. Jozef Fundárek v. r.,
zpravodajca.
3
Zákon
zo dňa...................1944
o tovarovom záložnom liste.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
Diel prvý.
Všeobecné predpisy.
§ 1.
Vymedzenie pojmu.
(1) Kto má v tuzemsku hnuteľnosti určené pre obchod, na spracovanie alebo výrobu, môže vystavením tovarového záložného listu podľa tohto zákona obstarať si peňažnú pôžičku a na jej zaistenie zriadiť pre veriteľa záložné právo na tieto hnuteľnosti.
(2) Tovarový záložný list, vystavený na cenné papiere, varranty, konosamenty, nakladacie listy povozníkov alebo zmenky, taktiež na hnuteľnosti, na ktoré bol vystavený skladný list, alebo ktoré sú ešte v preprave, je neplatný; jeho vystavenie je zakázané.
Forma a vystavenie tovarového záložného listu.
§ 2.
(1) Tovarový záložný list obsahuje:
a) označenie ako tovarový, záložný list v samom texte listiny rečou, v ktorej je listina spísaná;
b) bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú sumu v tuzemskej mene; ak sú vymienené aj úroky alebo iné vedľajšie plnenia, platí to za nenapísané;
c) údaj sroku, ktorý musí byť pre celú sumu určený jednotne a označený dňom, mesiacom a rokom;
d) údaj platobného miesta v tuzemsku;
e) meno toho, komu alebo na príkaz koho sa má platiť;
f) údaj množstva, druhu a akosti založených hnuteľností, ako aj ich hodnoty vypočítané podľa § 15;
4
g) údaj miesta, kde sú hnuteľnosti, dané do zálohu, s uvedením popisného, poprípade parcelného čísla;
h) dátum a údaj miesta vysitavenia;
i) podpis vystaviiteľa a jeho bydlisko (sídlo);
j) potvrdenie príslušného súdu o tom, že odpis tovarového záložného listu je u neho uložený, s udaním poradového čísla sbierky.
(2) Ak vystaviteľ pojal do tovarového záložného listu slová,, nie na príkaz" alebo výraz rovnakého významu (§ 19 ods. 2), nemusí tovarový záložný list obsahovať údaje predpísané v ods. 1 písm. f).
§ 3.
Ak založené hnuteľnosti sú poistené proti požiaru, krádeži alebo inej škode, tovarový záložný list má obsahovať údaj poisťovateľa, u ktorého je záloh poistený a číslo poistky.
§ 4.
(1) Listina, v ktorej chýba niektorá náležitosť, uvedená v § 2, neplatí za tovarový záložný list, okrem prípadov určených v ods. 2 a 3.
(2) Ak niet osobitného údaja, miesto vystavenia listiny, ak je v tuzemsku, platí za miesto platobné a zároveň za bydlisko (sídlo) vystaviteľa.
(3) Ak tovarový záložný list neobsahuje údaj miesta vystavenia, platí, že bol vystavený v mieste, uvedenom pri mene vystviteľa.
§ 5.
(1) Tovarový záložný list môže mať údaj, že je splatný u tretej osoby, a to v mieste kde má vystaviteľ [§ 2 ods, 1 písm. i)] svoje bydlisko alebo inde.
(2) Ak udal vystaviteľ v tovarovom záložnom liste platobné miesto odlišné od svojho bydliska, ale neoznačil tretiu osobu, u ktorej sa má zaplatiť, má sa za to, že sa vystavíteľ sám zaviazal zaplatiť v platobnom mieste.
5
§ 6.
(1) Ak je suma [§ 2 ods. 1 písm. b)] udaná písmenami a číslicami a tieto údaje sa neshodujú, platí suma vyjadrená písmenami.
(2) Ak je suma udaná viac raz písmenami alebo viac raz číslicami, platí pri rozpore suma nižšia.
§ 7.
Ak sú na tovarovom záložnom liste podpisy osôb, nespôsobilých zaviazať sa podľa tohto zákona, podpisy nepravé, podpisy osôb vymyslených alebo podpisy, ktoré z hocakého iného dôvodu nezaväzujú osoby, ktoré tovarový záložný list podpísaly, alebo menom ktorých bol tovarový záložný list podpísaný, nemá to vplyv na platnosť záväzkov ostatných podpísaných osôb.
§ 8.
Kto dá na tovarový záložný list svoj podpis ako zástupca osoby, za ktorú nemá práva konať, je sám zaviazaný z tovarového záložného listu; ak zaplatil, má tie isté práva, ktoré by mal údajne zastúpený. To isté platí o zástupcovi, ktorý prekročil svoju pôsobnosť.
§ 9.
(1) Vystaviteľ tovarového záložného listu je zodpovedný za jeho zaplatenie.
(2) Každá doložka, ktorou vystaviteľ vylučuje alebo obmedzuje zodpovednosť podľa ods. 1, platí za nenapísanú.
§ 10.
Ak tovarový záložný list, pri vydaní neúplný, bol doplnený v rozpore s dohodou, nemožno majiteľovi tovarového záložného listu namielať, že dohoda nebola zachovaná, ak nenadobudol tovarový záložný list obmyselne, ani mu nemožno pričítať hrubú nedbalosť pri jeho nadobudnutí.
§ 11.
Pôžička smie činiť pri tovare, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia vládneho nariadenia č. 166/1939 Sl. z., najviac 90% hodnoty
6
založených hnuteľností, pri inom tovare najviac 75% jeho hodnoty, uvedenej v tovarovom záložnom liste.
§ 12.
Na hnuteľnosti založené podľa tohto zákona zakazuje sa smluvne zriadiť iné záložné právo.
§ 13.
(1) Tovarový záložný list treba vystaviť v pôvodine s dvoma odpismi. Ak založené hnuteľnosti nie sú poistené, treba ho vystaviť v pôvodine s jedným odpisom.
(2) Majiteľ [§ 2 ods. 1 písm. e)] alebo vystaviteľ [§ 2 ods. 1 písm. i)] predloží tovarový záložný list s odpismi okresnému súdu príslušnému podľa miesta, kde sú hnuteľnosti [§ 2 ods. 1 písm. g)] so žiadosťou, aby súd povoliť uložiť odpis tovarového záložného listu do sbierky odpisov a aby predložený tovarový záložný list opatril potvrdením podľa § 2 ods. 1 písm. j). Ak bol na tie isté hnuteľnosti tým istým vystaviteľom skôr vystavený iný tovarový záložný list, žiadateľ je to povinný v žiadosti uviesť a môže ďalší tovarový záložný list vystaviť len na zvyšok hodnoty prípustnej podľa § 11.
(3) Súd bez vypočutia druhej strany má vyhovieť žiadosti do 3 dní, ak nemá pochybnosti o spôsobilosti a oprávnení žiadateľa a ak tovarový záložný list vyhovuje náležitostiam uvedeným v tomto zákone. Po povolení vydá súd pôvodinu tovarového záložného listu majiteľovi a ak založené hnuteľnosti sú poistené, pošle druhý odpis poisťovateľovi (§ 3).
(4) Súd nemôže odmietnuť zápis tovarových záložných listov s neskorším dátom vystavenia, ak nejde o viac ako tridsať dní.
Povinností vystaviteľa.
§ 14.
(1) Vystaviteľ tovarového záložného listu je povinný postarať sa o vhodné a odborné uloženie založených hnuteľností a opatrovať ich so starostlivosťou riadneho hospodára.
7
(2) Vystaviteľ musí označiť založené hnuteľnosti, ako aj skladište alebo miestnosť, kde sú uložené, nápadne umiestenou tabuľkou, na ktorej treba čitateľným a nesmazateľným písmom alebo tlačou uviesť, že hnuteľnosti sú založené, meno prvého majiteľa, označenie súdu, na ktorom je uložený odpis tovarového záložného listu a ak je tovar poistený, meno poisťovateľa, číslo poistky a čas trvania poistenia. Takéto vyznačenie platí za zriadenie záložného práva podľa tohto zákona majiteľovi tovarového záložného listu. Po povolení súdu podľa § 13 ods. 3 musí vystaviteľ doplniť označenie založených hnuteľností údajom poradového čísla sbierky odpisov tovarových záložných listov.
§ 15.
Hodnotu založených hnuteľností musí vystaviteľ tovarového záložného listu uviesť podľa úradne určenej ceny a ak takej niet, podľa burzovej alebo tržnej ceny v deň vystavenia tovarového záložného listu; ak je výrobcom — výrobnú cenu, ak je nadobúdateľom — kúpnu cenu, avšak výrobná alebo kúpna cena nesmie prevyšovať úradnú, burzovú alebo tržnú cenu strednú, prípadne riadnu hodnotu tovaru. Uviesť nižšiu hodnotu je dovolené.
§ 16.
(1) Vystaviteľ tovarového záložného listu je povinný umožniť majiteľovi tovarového záložného listu a rubopiscom (indosantom), aby sa presvedčili hociktorého všedného dňa medzí 9. až 12. a medzi 14. až 17. hodinou o uložení a o množstve založených hnuteľností.
(2) Nesplnenie povinnosti, uloženej v ods. 1, treba zistiť protestom, a to v čase uvedenom v ods. 1.
§ 17.
(1) Kým celá pohľadávka nezanikla, nesmie vystaviteľ založené hnuteľností scudziť alebo zbaviť sa ich držby alebo uložiť ich na iné miesto.
(2) O nutnom premiestení založených hnuteľností musí vystaviteľ ihneď pri za-
8
počatí premiesitenia upovedomiť prvého majiteľa [§ 2 ods. 1 písm. e)] a oznámiť mu miesto, na ktorom tovar bude uložený. Skončenie premiestenia musí mu oznámiť do štyroch všedných dní, nasledujúcich po dni, ktorého sa premiestenie skončilo. Tie isté zprávy musí prvý majiteľ podať svojmu nástupcovi do dvoch všedných dní, nasledujúcich po dni, ktorého dostal zprávu, a tak ďalej radom, až k poslednému majiteľovi.
(3) Zprávu treba podať doporučeným listom.
(4) Kto nepodal zprávu, alebo ju nepodal včas, je zodpovedný za prípadnú škodu, vzniklú jeho nedbalosťou, avšak len do výšky sumy uvedenej v tovarovom záložnom liste [§ 2 ods. 1 písm. b)].
§ 18.
Vystaviteľ je povinný viesť knihu alebo záznam, z ktorých sa hockedy možno presvedčiť o množstve, druhu a hodnote založených hnuteľností, poprípade o mene poisťovateľa, čísle poistky, výške poistnej sumy, čase trvania poistenia a o zaplatení poistných prémií.
Diel druhý.
Rubopis,
§ 19.
(1) Tovarový záložný list možno previesť rubopisom (indosovať).
(2) Ak pojal vystaviteľ do tovarového záložného listu slová "nie na príkaz" alebo výraz rovnakého významu, možno previesť tovarový záložný list len cesiou a s jej účinkami.
(3) Indosovať možno i na vystaviteľa alebo na iného z tovarového záložného listu zaviazaného. Tieto osoby môžu tovarový záložný list ďalej indosovať.
§ 20.
(1) Rubopis musí byť bezpodmienečný. Každá podmienka, od ktorej by bol závislý, platí za nenapísanú.
(2) Čiastočný rubopis je neplatný.
9
(8) Rubopis na majiteľa platí za rukopis nevyplnený (blankoindosament).
§ 21.
(1) Rubopis musí byť na tovarovom záložnom liste alebo na liste s ním spojenom (prívesok, alonž). Rubopisec (indosant) musí ho podpísať.
(2) Rubopis nemusí udávať rubopisníka (indosatára), ba môže pozostávať len z podpisu rubopisca (nevyplnený rubopis). V poslednom prípade je rubopis len vtedy platný, ak je na rube tovarového záložného listu alebo na prívesku.
§ 22.
(1) Rubopisom sa prevádzajú všetky práva z tovarového záložného listu.
(2) Pri nevyplnenom rubopise môže majiteľ:
a) vyplniť rubopis svojím menom,
b) indosovať tovarový záložný list ďalej nevyplneným rubopisom alebo na určitú osobu.
(3) Majiteľ nesmie odovzdať tovarový záložný list tretej osobe bez indosovania; za škodu, spôsobenú konaním proti tomuto zákazu, je zodpovedný.
§ 23.
(1) Rubopisec je zodpovedný, ak niet opačnej doložky, za zaplatenie tovarového záložného listu.
(2) Rubopisec môže zakázať ďalšie indosovanie; v tomto prípade nie je zodpovedný osobám, na ktoré bol tovarový záložný list potom indosovaný,
§ 24.
(1) Ten, kto má tovarový záložný list (držiteľ tovarového záložného listu), platí za oprávneného majiteľa, ak sa legitimuje nepretržitým radom rubopisov, i keby posledný z nich bol nevyplnený. Rubopisy prečiarknuté platia pritom za nenapísané. Ak nasleduje po nevyplnenom rubopise ďalší rubopis, platí, že podpisovateľ tohto nadobudol tovarový záložný list rubopisom nevyplneným.
10
(2) Ak niekto prišiel o tovarový záložný list z hocakej príčiny, nie je nový majiteľ, ktorý sa legitimuje spôsobom uvedeným v ods. 1, povinný tovarový záložný list vydať, ak ho nenadobudol obmyseľne, ani mu nemožno pričítať hrubú nedbalosť pri jeho nadobudnutí.
§ 25.
Osoby žalované z tovarového záložného listu nemôžu činiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na ich osobných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, ak len majiteľ, nadobúdajúc tovarový záložný list, nekonal vedome na ujmu dlžníka.
§ 26.
(1) Ak obsahuje rubopis doložku "hodnotu vybrať", "na inkaso", "in procura" alebo inú doložku vyjadrujúcu len zmocnenie, môže majiteľ vykonávať všetky práva z tovarového záložného listu a môže ho indosovať len rubopisom zmocňovacím (prokuraindosamentom).
(2) Osoby zaviazané z tovarového záložného listu môžu v prípade uvedenom v ods. 1 činiť majiteľovi len také námietky, ktoré by mohly činiť rubopiscovi.
(3) Plná moc z prokúraindosamentu nezaniká ani smrťou zmocniteľa ani stratou jeho spôsobilosti konať.
§ 27.
(1) Ak obsahuje rubopis doložku "hodnota na zabezpečenie", "hodnota ako záloh" alebo inú doložku vyjadrujúcu danie tovarového záložného listu do zálohu, môže majiteľ vykonávať všetky práva z tovarového záložného listu, ale jeho rubopis platí len ako rubopis zmocňovací.
(2) Osoby zaviazané z tovarového záložného listu nemôžu činiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na ich osobných vzťahoch k rubopiscovi, ak len majiteľ, nadobúdajúc tovarový záložný list, nekonal vedome na ujmu dlžníka.
§ 28.
(1) Posrokový rubopis má tie isté účinky ako rubopis pred srokom. Keď však bol
11
tovarový záložný list indosovaný až po proteste pre neplatenie alebo po uplynutí protestnej lehoty, má rubopis len účinky cesie.
(2) Kým sa nedokáže opak, má sa za to, že nedatovaný rukopis bol napísaný pred uplynutím protestnej lehoty.
Diel tretí.
Rukojemstvo.
§ 29.
(1) Zaplatenie sumy uvedenej v tovarovom záložnom liste [§ 2 ods. 1 písm. b)] alebo jej čiastky možno zabezpečiť rukojemstvom.
(2) Zábezpeku, uvedenú v ods. 1, môže poskytnúť tretia osoba, ale i ten, kto tovarový záložný list už podpísal.
§ 30.
(1) Rukojemstvo napíše sa na tovarový záložný list alebo na prívesok.
(2) Rukojemstvo sa vyjadruje slovami "ako ručiteľ" alebo doložkou rovnakého významu; ručiteľ ho musí podpísať.
(3) Holý podpis na líci tovarového záložného listu platí za rukojemstvo, ak nejde o podpis vystaviteľa.
(4) V rukojemstve treba udať, za koho sa preberá. Ak niet tohto údaja, platí, že ručenie bolo prevzaté za vystaviteľa.
§ 31.
(1) Ručiteľ je zodpovedný rovnako ako ten, za koho sa zaručill.
(2) Záväzok ručiteľa je platný i vtedy, keď záväzok, za ktorý sa zaručil, je neplatný z inej príčiny ako pre vadu formy.
(3) Vyplatením tovarového záložného listu nadobúda ručilteľ práva z tovarového záložného listu proti tomu, za koho sa zaručil a proti osobám, ktoré sú tomuto z tovarového záložného listu zaviazané.
Diel štvrtý.
Platenie.
§ 32.
(1) Tovarový záložný list musí majiteľ predložiť na platenie v deň platobný ale-
12
bo v niektorom z nasledujúcich dvoch všedných dní.
(2) Predloženie tovarového záložného listu odúčtovni rovná sa jeho predloženiu na platenie.
(3) Vládne nariadenie č. 61/1942 Sl. z. platí aj na tovarové záložné listy, vystavené podľa tohto zákona.
§ 33.
(1) Vystaviteľ môže žiadať, aby mu majiteľ pri zaplatení vydal kvitovaný tovarový záložný list.
(2) Majiteľ nesmie odmietnuť čiastočné platenie.
(3) Vysitaviteľ môže žiadať, aby sa čiastočné platenie poznačilo na tovarovom záložnom liste a bola mu o tom vydaná kvitancia.
§ 34.
Kto platí pri sroku, zbavuje sa svojho záväzku, ak mu len nemožno pričítať obmyseľnosť alebo hrubú nedbalosť. Je povinný skúmať správnosť poradia rubopisov, nie však podpisy rubopiscov.
§ 35.
(1) Ak nastane poistná príhoda (§ 3), nárok z poistnej smluvy voči poísťovateľovi prechádza na majiteľa tovarového záložného listu do výšky jeho pohľadávky.
(2) Poisťovateľ je povinný príslušnú sumu odškodného složiť na súde (§ 13 ods. 2). O složení sumy súd ihneď upovedomí prvého majiteľa [§ 2 ods. 1 písm. e)], ktorý do dvoch všedných dní musí podať o tom písomnú zprávu svojmu nástupcovi; postačí, ak zpráva v tejto lehote bola daná doporučene na poštu. Takto upovedomený nástupca musí v rovnakej lehote, nasledujúcej po dni, ktorého dostal zprávu, tým istým; spôsobom upovedomiť svojho bezprostredného nástupcu. Prvý majiteľ alebo nástupca, ktorý opomenul podať zprávu riadne a včas, je zodpovedný za prípadnú, škodu, vzniklú jeho nedbalosťou, ale len do výšky sumy uvedenej v tovarovom záložnom liste.
(3) Súd vydá složenú sumu osobe opráv-
13
nenej z tovarového záložného listu proti kvitovanému tovarovému záložnému listu.
(4) Ak pohľadávka majiteľa nie je plne krytá složenou sumou, súd vydá sumu proti kvitancii na odpise tovarového záložného listu a vyznačí vyplatenie na pôvodine tovarového záložného listu.
§ 36.
(1) Vystaviteľ môže pohľadávku, zaistenú tovarovým záložným listom, zaplatiť i pred srokom. Ak pohľadávku nemožno zaplatiť preto, že majiteľ je neznámy, neprítomný, alebo, nechce alebo nemôže prijať zaplatenie pred srokom, vystaviteľ môže uložiť sumu na súde (§ 13 ods. 2) a zbaviť sa tak svojho záväzku.
(2) Súd vydá o složení sumy vystaviiteľovi potvrdenie na odpis tovarového záložného listu. Ustanovenie § 35 ods. 2 platí primerane. Složenú sumu vydá súd majiteľovi proti kvitovanému tovarovému záložnému listu.
§ 37.
Vystaviteľ je povinný složiť sumu, uvedenú v tovarovom záložnom liste [§ 2 ods. 1 písm. b)], pred srokom bez vyzvania na príslušnom súde na svoje trovy a nebezpečenstvo:
a) skôr než založené hnuteľností scudzí, spracuje alebo spotrebuje;
b) ak stratí držbu hnuteľností daných do zálohu;
c) ak budú založené hnuteľnosti vyskladnené z miesta, kitoré je uvedené v tovarovom záložnom liste [§ 2 ods. 1 písm, g)], alebo ak majiteľ alebo niektorý rubopisec pri nutnom premiestení tovaru (§ 17 ods. 2) oznámi vystaviteľovi doporučeným listom, že s premiestením nesúhlasí:
d) ak zistí, že založené hnuteľnosti sú zničené, alebo že ich poškodením alebo úbytkom suma uvedená v tovarovom záložnom liste prevyšuje výšku prípustnú podľa § 11;
e) ak odoprie splniť povinnosť podľa § 16 ods. 1.
14
§ 38.
(1) Ak je tu niektorá z okolností, uvedených v § 37, alebo ak vystaviteľ nesplnil povinnosti uložené mu v §§ 14, 15, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1 a § 18, majiteľ tovarového záložného listu je oprávnený domáhať sa zaplatenia pred srokom. Deň, ktorého majiteľ vyzval vystaviteľa na zaplatenie predložením tovarového záložného listu, a v prípade nezaplatenia deň protestu platí za deň sroku.
(2) Ak sa vykoná právo podľa ods. 1 prvá veta, srazia sa úroky za čas odo dňa zaplatenia do dňa sroku, vyznačeného v tovarovom záložnom liste [§ 2 ods. 1 písm. c)]. Tieto úroky sa počítajú podľa úradnej diskontnej sadzby ceduľovej banky, platnej v deň zaplatenia.
(3) Ak sa domáha majiteľ zaplatenia pred srokom z dôvodu, že množstvo alebo hodnota založeného tovaru nezodpovedá údajom v tovarovom záložnom liste, môže vystaviteľ majiteľovi ponúknuť, že doplní uložené hnuteľnosti do troch všedných dní tak, aby ich množstvo a hodnota odpovedala údajom v tovarovom záložnom liste. Majiteľ je povinný túto ponuku prijať, ak rozdiel nepresahuje 10% udaného množstva alebo hodnoty.
§ 39.
Ak nebol tovarový záložný list predložený na platenie v lehote, určenej v § 32, môže každý dlžník složiť sumu uvedenú v tovarovom záložnom liste ma príslušnom súde na trovy a nebezpečenstvo majiteľa.
Diel piaty.
Postih pre neplatenie.
§ 40.
(1) Ak nebol tovarový záložný list včas zaplatený, môže majiteľ domáhať sa jeho zaplatenia žalobou na vystaviteľovi, alebo vykonávať postih proti rubopiscom a ostatným osobám zaviazaným z tovarového záložného listu.
(2) To isté právo, prislúcha majiteľovi už pred sročnosfou tovarového záložného li-
15
stu, ak bol proti vysťaviteľovi vyhlásený konkurz, alebo vyrovnávacie konanie, alebo ak len platy zastavili, alebo exekúcia proti nemu ostala bez úspechu.
§ 41.
Ak majiteľ tovarového záložného listu nebol z výťažku exekučného predaja založených hnuteľností úplne uspokojený, súd vyznačí na tovarovom záložnom liste výkon predaja a neuhradenú sumu. Všetci, ktorí tovarový záložný list vystavili alebo indosovali, alebo ho opatrili rukojemským prejavom, sú zodpovední majiteľovi za neuhradenú sumu solidárne.
§ 42.
(1) Odopretie zaplatenia musí sa zistiť verejnou listinou (protest pre neplatenie).
(2) Pre nezaplatenie tovarového záložného listu musí sa protestovať v niektorom z dvoch všedných dní, nasledujúcich po sroku.
(3) Ak vystaviteľ tovarového záložného listu zastavil platy, alebo exekúcia proti nemu ostala bez úspechu, môže majiteľ vykonať postih len, ak predloží tovarový záložný list vystaviiteľovi na platenie a dá protestovať.
(4) Ak bol proti vystaviteľovi tovarového záložného listu vyhlásený konkurz alebo vyrovnávacie konanie, stačí na vykonanie postihu predložiť súdne usnesenie o vyhlásení konkurzu alebo vyrovnávacieho konania. Miesto súdneho usnesenia stačí predložiť vyhlášku o jeho uverejnení v Súdnom ústrednom oznamovateli.
§ 43.
(1) Majiteľ musí o tom, že nebola splnená povinnosť podľa § 16 ods. 1, alebo že nedosiahol zaplatenie, upovedomiť predchádzajúceho rubopisca do štyroch všedných dní, nasledujúcich po dni protestu, alebo ak je tu doložka "bez trov", po dni predloženia. Každý rubopisec musí do dvoch všedných dní, nasledujúcich po dni, ktorého dostal zprávu, prípadne po dni, ktorého dal protestom zistiť nesplnenie povinnosti podľa § 16 ods. 1, upovedomiť
16
o tom svojho predchodcu a oznámiť mu pritom mená a adresy tých, ktorí predtým podali zprávu a tak ďalej radom až k prvému majitelovi. Tieto lehoty sa začínajú prijatím predchádzajúcej zprávy.
(2) Ak sa dáva podľa ods. 1 zpráva niekomu, kto tovarový záložný list podpísal, treba tú istú zprávu v tej istej lehote podať aj jeho ručiteľovi.
(3) Ak niektorý rubopisec neudal svoju adresu, alebo udal ju nečitateľne, stačí podať zprávu ďalšiemu predchodcovi.
(4) Zprávu treba podať doporučeným: listom.
(6) Kto je povinný podať zprávu, má osvedčiť, že dal zprávu v predpísanej lehote. Lehota je zachovaná, ak bol v nej napoštu podaný list, obsahujúci zprávu.
(6) Kto nepodal zprávu včas, nestráca postih, je však zodpovedný za prípadnú škodu, vzniklú jeho nedbalosťou, ale len do výšky sumy uvedenej v tovarovom záložnom liste.
§ 44.
(1) Vystaviteľ, rubopisec alebo ručieľ môže doložkou "bez trov", "bez protestu" alebo inou doložkou rovnakého významu, napísanou na tovarovom záložnom liste a podpísanou, oslobodiť majiteľa, aby na zachovanie svojho postihu protestoval.
(2) Doložka neoslobodzuje majiteľa od povinnosti predložiť tovarový záložný list včas a podať povinné zprávy. Dokázať, že lehota nebola dodržaná, má ten, kto sa proti majiteľovi na to odvoláva.
(3) Ak doložku pripojil vystaviteľ, je ona účinná voči všetkým osobám, zaviazaným z tovarového záložného listu; ak ju pripojil rubopisec alebo ručiteľ, je účinná len voči nemu. Ak dá majiteľ, hoci je tu doložka od vystaviteľa, protestovať, idú trovy protestu na jeho vrub. Ak je doložka od rubopisca alebo ručiteľa, možno trovy protestu požadovať od všetkých, ktorí tovarový záložný list podpísali.
§ 45.
(1) Všetci, ktorí tovarový záložný list vystavili, indosovali, alebo opatrila ruko-
17
jemským prejavom, sú zodpovední majiteľovi solidárne.
(2) Majiteľ má právo zakročiť proti všetkým naraz, niektorým alebo len jednému z nich, a nemusí pritom zachovať poradie, v ktorom sa zaviazali.
(2) To isté právo má každý, kto tovarový záložný list podpísal a ho vyplatil.
(4) Žaloba, podaná proti jednému dlžníkovi, neprekáža, aby sa zakročilo proti iným, i keby nasledovali za tým, ktorý bol najprv zažalovaný.
§ 46.
(1) Majiteľ môže žiadať od toho, proti komu vykonáva positih:
a) sumu uvedenú v tovarovom záložnom liste, nakoľko tovarový záložný list nebol vyplatený,
b) šesťpercentové úroky od sroku,
c) trovy protestu a zpráv, ako aj iné trovy,
d) províziu vo výške jednej tretiny percenta sumy uvedenej v tovarovom záložnom liste alebo v dohodnutej menšej výške.
(2) Ak sa vykoná postih pred srokom, srazia sa úroky zo sumy uvedenej v tovarovom záložnom liste. Tieto úroky sa počítajú podľa úradnej diskontnej sadzby ceduľovej banky, platnej v deň postihu.
§ 47.
Kto vyplatil tovarový záložný list, môže žiadať od svojich predchodcov:
a) celú sumu, ktorú zaplatil,
b) šesťpercentové úroky z tejto sumy odo dňa zaplatenia,
c) svoje trovy,
d) províziu podľa § 46 ods. 1 písm. d).
§ 48.
(1) Každý dlžník, proti ktorému sa vykonáva alebo môže sa vykonať postih, je oprávnený žiadať, aby sa mu pri vyplatení vydal tovarový záložný list s protestom a kvitovaným účtom.
(2) Každý rubopisec môže pri vyplatení tovarového záložného listu prečiarknuť
18
svoj rubopis a rubopisy indosantov za nim nasledujúcich.
§ 49.
(1) Zmeškaním lehôt určených na protestovanie pre nezaplatenie, poprípade na predloženie k plateniu, ak je tu doložka "bez trov", stráca majiteľ svoje právo proti rubopiscom a ostatným dĺžníkom okrem vystaviteľa.
(2) Ak je lehota na predloženlie určená v rubopise, môže sa na ňu odvolávať len rubopisec,
§ 50.
(1) Ak nemožno tovarový záložný list včas predložiť alebo včas protestovať pre neprekonateľnú prekážku (zákonný predpis alebo iný prípad vyššej moci), predlžujú sa lehoty, určené na tieto úkony.
(2) Majiteľ je povinný bezodkladne podať zprávu svojmu predchodcovi o vyššej moci a túto zprávu poznamenať na tovarovom záložnom liste alebo na prívesku s udaním miesta a pripojením dáta a podpisu; ináč platia ustanovenia § 43.
(3) Keď prestala vyššia moc, musí majiteľ bez odkladu predložiť tovarový záložný list na zaplatenie, a ak treba, protestovať.
(4) Ak trvá vyššia moc dlhšie než tridsať dní od sroku, možno vykonať postih bez toho, že by bolo treba predložiť tovarový záložný list a ho protestovať.
(5) Nie sú prípadmi vyššej moci skutočnosti čiste osobné, týkajúce sa majiteľa alebo toho, koho on poveril predložiť tovarový záložný list alebo ho protestovať.
Diel šiesty.
Protest.
§ 51.
(1) Protest musí učiniť verejný notár, sád, alebo na jeho nariadenie úradník súdnej kancelárie.
(2) Vládnym nariadením možno zaviesť protestovanie poštovým úradníkom a určiť podrobnosti tohto spôsobu protestu.
19
§ 52.
(1) Protest má obsahovať:
a) meno toho, pre koho sa protestuje a meno osoby, proti ktorej sa protestuje,
b) údaj, čo sa žiadalo od osoby, proti ktorej sa protestuje, jej odpoveď alebo údaj, že neodpovedala, alebo že nebola zastihnutá, alebo že nebolo možno zistiť miestnosť, kde prevodzuje svoj podnik, alebo jej byt,
c) miesto, deň, mesiac a rok, kde a kedy sa výzva [písm. b)] stala, alebo bol učinený bezvýsledný pokus o ňu.
(2) Protestný orgán musí protest podpísať a pripojiť svoju úradnú pečať alebo úradnú pečiatku.
§ 53.
(1) Protest treba napísať na tovarový záložný list alebo na osobitný list, ktorý sa spojí s tovarovým záložným listom.
(2) Protest na tovarovom záložnom liste treba napísať na rube hneď za posledným zápisom, a ak na rube zápisu niet, bezprostredne na niektorý okraj rubu.
(3) Ak sa napíše protest na osobitný list, spojený s tovarovým záložným listom, treba miesto, kde sa list pripojuje, opatriť úradnou pečaťou alebo úradnou pečiatkou.
(4) Protest podľa § 16 ode. 2 treba napísať na osobitný list.
§ 54.
Ak sa má plnenie z tovarového záložného listu požadovať od viacerých osôb, alebo síce od jedinej osoby, ale viac ráz, treba viacnásobné vyzvanie pojať do jednej protestnej listiny.
§ 55.
Tovarový záložný list možno zaplatiť do rúk protestného orgánu. Nemožno vylúčiť oprávnenie protestného orgánu prijať platenie.
§ 56.
(1) Protestný orgán môže opraviť chyby v písaní, vynechania a iné nedostatky protestnej listiny až do jej vydania osobe, pre ktorú sa protestuje. Opravu treba označiť ako takú a podpísať.
20
(2) Protestný orgán musí si zadržať overený odpis protestu. O obsahu tovarového záložného listu treba spraviť záznam, ktorý musí obsahovať:
a) sumu uvedenú v tovarovom záložnom liste,
b) srok,
c) miesto a deň vystavenia tovarového záložného listu,
d) meno vystaviteľa a meno toho, komu alebo na príkaz koho sa má platiť,
e) meno osoby, odlišnej od vystaviteľa, ak sa má platiť u nej,
(3) Odpisy a záznamy treba uschovať v časovom poradí.
Miesto a čas na predloženie na protest a iné právne úkony.
§ 57.
Protestovať možno — okrem prípadu § 16 ods. 2 — od 9. do 18. hodiny; v iných hodinách len vtedy, ak s tým výslovne súhlasí osoba, proti ktorej sa protestuje.
§ 58.
(1) Predloženie tovarového záložného listu na zaplatenie, protest, ako i všetky ostatné úkony, ktoré sú potrebné proti určitej osobe, musia sa stať v miestnostiach, kde prevodzuje svoj podnik, alebo ak ich nemožno vypátrať, v jej byte. Inde, najmä na burze, možno, tieto úkony vykonať len po obapolnej dohode.
(2) Ak je v proteste poznamenané, že miestnosť, kde sa prevodzuje podnik, alebo byt nebolo možno vypátrať, nie je protest neplatný preto, že vypátranie bolo možné.
(3) Zodpovednosť protestného orgánu, ktorý nevykonal primerané pátranie, nie je dotknutá ustanovením ods. 2. Ak ostal dotaz na príslušnom policajnom úrade bez výsledku, nie je protestný orgán povinný ďalej pátrať.
§ 59.
(1) Úkon, ktorý sa stal v miestnostiach, kde sa prevodzuje podnik, alebo v byte niektorého účastníka, je účinný i vtedy, ak miesto, kde tieto miestnosti alebo byt sku-
21
točne sú, bolo v tovarovom záložnom liste nesprávne vyznačené údajom susednej obce. Ak súhlasia účastníci, možno úkony, ktoré sa majú vykonať v určitom mieste, vyznačenom na tovarovom záložnom liste, vykonať v susednej obci.
(2) Ktoré miesta platia za susedné obce, určuje vládne nariadenie č. 170/1942 Sl. z.
Diel siedmy.
Rozličné predpisy.
§ 60.
Spôsobilosť k záväzku.
(1) Každý je spôsobilý zaväzovať sa tovarovým záložnými listom, kto sa môže zaväzovať smluvami.
(2) Ak sa stane žena plnoletou len vydajom, nezíska tým ešte spôsobilosť podľa ods. 1.
Prejavy a zmocnemie na podpis.
§ 61.
Prejavy, ktoré miesto menom boly urobené krížikmi alebo inými znakmi, sú platné, len ak sa staly vo forme verejnonotárskeho spisu. To isté platí o prejavoch osôb slepých alebo hluchonemých, hluchých, ktoré nevedia čítať, a nemých, ktoré nevedia písať.
§ 62.
(1) Neplatné sú prejavy podpisom mena zastúpenej osoby, učineným inou osobou. Zmocnenec musí podpísať svoje meno s dodatkom, za koho podpísal.
(2) Zmocnenie na podpis tovarového záložného listu musí byť písomné; v prípade § 61 treba však k platnosti plnomocenstva verejnonotárskeho spisu.
(3) Predpisy o značení firmy ostávajú nedotknuté.
§ 63.
Zmeny.
Ak bol text tovarového záložného listu zmenený, sú tí, ktorí podpísali tovarový záložný list po zmene, zodpovední podľa zmeneného textu; tí však, ktorí ho podpísali predtým, podľa textu pôvodného.
22
Premlčanie.
§ 64.
(1) Všetky práva z tovarového záložného listu proti vystaviteľovi sa premlčia za tri roky odo dňa jeho sroku.
(2) Práva majiteľa proti rubopiscom sa premlčia za jeden rok odo dňa včasného protestu, alebo v prípade doložky "bez trov", odo dňa sroku.
(3) Práva rubopisca proti iným rubopiscom sa premlčia za šesť mesiacov odo dňa, ktorého rubopisec tovarový záložný list vyplatil, alebo ktorého bol voči nernu uplatnený žalobou.
§ 65.
(1) Premlčanie sa pretrhuje:
a) podaním žaloby,
b) prihlásením pohľadávky z tovarového záložného tetu v konkurze,
c) opovedaním sporu alebo uplatnením nároku z tovarového záložného listu žalovaným v spore.
(2) Premlčanie spočíva od začatia umorovacieho konania, ako aj od prihlásenia pohľadávky vo vyrovnávacom konaní.
§ 66.
Prerušenie premlčania pôsobí len proti tomu, koho sa týka skutočnosť zakladajúca prerušenie.
§ 67.
Obohatenie.
(1) Ak záväzok vystaviteľa z tovarového záložného listu zanikol premlčaním, ostáva zaviazaný majiteľovi v tej miere, na-koľko sa ma jeho škodu obohatil.
(2) Proti rubopiscom, ktorých záväzok z tovarového záložného listu zanikol, niet nároku podľa ods. 1.
(8) Právo podľa ods. 1 sa premlčí za tri roky odo dňa zániku záväzku z tovarového záložného listu.
Umorenie tovarového záložného listu a náhražka protestnej listiny.
§ 68.
(1) Stratený alebo zničený tovarový zá-
23
ložný list možno vyhlásiť, za umorený v umorovacom konaní.
(2) O umorení tovarového záložného listu platia predpisy o umorení zmenky. Príslušný je súd podľa § 13 ods. 2.
(3) Po započatí umorovacieho konania môže oprávnený žiadať zaplatenie sročného tovarového záložného listu od vystaviteľa, ak poskytne zábezpeku až do jeho umorenia.
§ 69.
Stratenú alebo zničenú protestnú listinu možno nahradiť svedectvom o protestovaní, ktoré má vyhotoviť orgán, u ktorého je overený odpis listiny. Vo svedectve treba uviesť obsah protestu a záznamu podľa § 56 ods. 2.
§ 70.
Odpisy.
(1) Každý majiteľ tovarového záložného listu má právo zhotoviť si z neho odpisy.
(2) Odpis musí presne opakovať pôvodinu so všetkými rubopismi a údajmi, ktoré sú na nej. Musí sa udať, pokiaľ až siaha odpis.
Lehoty.
§ 71.
(1) Ak je tovarový záložný list sročný v nedeľu alebo sviatočný deň zákonom uznaný, možno zaplatenie žiadať až v najbližší všedný deň. Aj všetky ostatné úkony z tovarového záložného listu, najmä protest, možno vykonať len vo všedný deň.
(2) Ak sa má niektorý z týchto úkonov vykonať v určitej lehote a posledný deň je nedeľa alebo sviatočný deň zákonom uznaný, predlžuje sa táto lehota o najbližší všedný deň. Inak sa nedele a sviatočné dni do lehoty započítajú.
§ 72.
Do lehoty zákonnej alebo na tovarovom záložnom liste určenej nepočíta sa deň, od ktorého sa lehota začína.
24
§ 73.
Ani zákonné ani sudcovské dni rešpektné (osobitného zreteľa hodné) nie sú prípustné.
Súdne konanie.
§ 74.
Pre konanie o žalobách, v ktorých sa uplatňujú nároky z tovarových záložných listov, platia ustanovenia Občianskeho sporového poriadku o zmenkovom konaní. Príslušný je súd podľa § 13 ods. 2.
§ 75.
(1) Konanie súdu pri ukladaní tovarových záložných listov do sbierky odpisov vydaných tovarových záložných listov (§ 13), složenie sumy na súde (§§ 35 až 37), vyznačenie výsledku exekučného predaja je konaním nesporovým.
(2) Do sbierky odpisov tovarových záložných listov môže hocikto v prítomností niektorého súdneho úradníka nahliadnuť a robiť si odpisy alebo výpisy a môže aj žiadať, aby mu na jeho trovy boly vystavené úradné odpisy a výpisy.
§ 76.
Eskont a lombard.
Slovenská národná banka je oprávnená tovarové záložné listy eskontovať a lombardovať.
§ 77.
Poplatkové ustanovenia.
(1) Tovarový záložný list podlieha poplatku ako zmenka.
(2) Ustanovenie § 16 ods. 1 č. 2 zák. čl. XLIII/1914 platí aj na tovarový záložný list.
(3) Knihy a záznamy obchodníkov a živnostníkov, vedené podľa § 18, podliehajú poplatku z obchodných a živnostenských kníh.
Diel ôsmy.
Trestné ustanovenia,
§ 78.
Kto
a) vystavil, tovarový záložný list porušením ustanovenia § 1 ods. 2,
25
b) uviedol nepravdivé údaje o poistení (§ 3),
c) prijal pôžičku nad hodnotu uvedenú v § 11,
d) na založené hnuteľnosti smluvne zriadil iné záložné právo (§ 12),
e) porušil ustanovenie § 14 ods. 2, § 15, § 17 ods. 1, § 18 alebo § 37 — spácha priestupok a potresce ho, ak čin nie je prísnejšie trestný, okresný (štátny policajný) úrad peňažným trestom od Ks 100 do Ks 100.000 — alebo zatvorením do dvoch mesiacov. Nevymožiteľný peňažný trest má sa premeniť podľa zavinenia na náhradný trest zatvorenia do dvoch mesiacov.
§ 79.
(1) Vystaviteľ alebo iná osoba, zaviazaná z tovarového záložného listu, ktorá úmyselne zmarí alebo skráti uspokojenie majiteľa tým, že založené hnuteľnosti odstráni, poškodí, zničí alebo neoprávnene scudzí, spácha prečin a potresce ho, ak čin nie je prísnejšie trestný, okresný súd väzením do jedného roku. Ak zmarenie alebo skrátenie uspokojenia majiteľa spôsobí z hrubej nedbanlivosti, spácha priestupok a potresce ho okresný súd zatvorením do dvoch mesiacov.
(2) Pokus prečinu podľa ods. 1 je trestný.
Diel deviaty.
Záverečné ustanovenia.
§ 80.
Na obilné záložné listy, vystavené pred 15. júlom 1944, vzťahujú sa predpisy platné v čase vystavenia,
§ 81.
Zrušujú sa ustanovenia §§ 1 až 13 a nakoľko sa týkajú obilných záložných listov, aj ustanovenia §§ 35 až 39 vládneho nariadenia č. 135/1939 SI. z.
26
§ 82.
Tento zákon, nadobudne účinnosť dňom 15. júla 1944; vykoná ho minister pravosúdia so zúčastnenými ministrami.