Snem Slovenskej republiky 1944
I. volebné obdobie. 11. zasadanie,
931.
Vládny návrh.
Zákon
zo dňa.......... 1944
o vojnovej dani z vyšších príjmov, o dani z vojnových ziskov zárobkových podnikov a zamestnaní a o vojnových prirážkach k dani pozemkovej a domovej dani triednej.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
Diel prvý.
Vojnová daň z vyšších príjmov.
§ 1.
(1) Vojnovej dani z vyšších príjmov podliehajú daňovníci dane dôchodkovej, ktorí v hospodárskom roku 1943 (1942/ 1943) mali príjmy zásadne dani dôchodkovej podrobené a plynúce z iných prameňov v smysle § 13 zákona o priamych daniach, ak úhrn ich všetkých príjmov presahoval v hospodárskom roku 1943 (1942/ 1943) Ks 100.000. —.
(2) Základom dane podľa ods. 1 je suma, ktorá sa zásadne dani dôchodkovej podrobuje a prevyšuje Ks 100.000. —, a to:
a) ak úhrn príjmov podľa §§ 8 až 12 zákona o priamych daniach neprevyšuje Ks 100.000. —, avšak pripočítaním príjmov v smysle § 13 zákona o priamych daniach dosiahne sa zvýšenia nad Ks 100. 000. —, bude základom pre túto daň suma, ktorá prevyšuje Ks 100. 000. —;
b) ak úhrn príjmov podľa §§ 8 až 12 zákona o priamych daniach prevyšuje Ks
2
100.000. —, podrobuje sa celkom tejto dani len suma podľa § 13 zákona o priamych daniach.
(3) Vojnová daň z vyšších príjmov činí 10% zo základu zisteného podľa ods. 2.
Diel druhý.
Daň z vojnových ziskov.
§ 2.
Daňovníci všeobecnej alebo zvláštnej dane zárobkovej, ktorí dosiahli zvýšenia svojich príjmov zo zárobkových podnikov a zamestnaní (v ďalšom texte — "vojnový zisk"), sú povinní odviesť príslušnému daňovému úradu časť vojnového zisku, zisteného na daňový rok 1944 zo zvýšenia príjmu zo zárobkových podnikov alebo zamestnaní hospodárskeho roku 1943 (1942/1943) oproti príjmu zo zárobkových podnikov a zamestnaní v hospodárskom roku 1940 (1939/1940).
Daň z vojnových ziskov subjektov podliehajúcich všeobecnej dani zárobkovej.
§ 3.
(1) Dani z vojnových ziskov podliehajú daňovníci všeobecnej dane zárobkovej, ktorých príjem zo zárobkových podnikov a zamestnaní v hospodárskom roku 1943 (1942/1943) činil viac než Ks 80.000. —, ak pri porovnaní s hospodárskym rokom 1940 (1939/1940) dosiahli vojnových ziskov. Vojnovým ziskom sa rozumie suma, o ktorú príjem zo zárobkových podnikov a zamestnaní v hospodárskom roku 1943 (1942/1943) prevyšuje príjem zo zárobkových podnikov a zamestnaní v hospodárskom roku 1940 (1939/1940), nakoľko tento príjem presahuje Ks 80. 000. —.
(2) Príjmom zo zárobkových podnikov a zamestnaní sa rozumie u fyzických osôb a u osobných spoločností čistý výťažok, určený za základ všeobecnej dane zárobkovej bez zreteľa na to, akým spôsobom bol daňový základ určený (podľa obchodných kníh, soznania, odhadom, kontumačne a pod. ); ak daňový subjekt zriadil nezdanenú investičnú rezervu na ťarchu výsledku hospodárskeho roku 1940 (1939/
3
1940) podľa § 1 zákona č. 307/1940 Sl. z., zvyšuje sa pri tomto výpočte základ všeobecnej dane zárobkovej na daňový rok 1941 o zriadenú nezdanenú investičnú rezervu.
(3) Daňovníci, u ktorých nastal zánik daňovej povinnosti k všeobecnej dani zárobkovej podľa čl. 1 ods, 3 druhej časti zákona č. 226/1936 Sb. z. a n., ako aj daňové subjekty oslobodené od všeobecnej dane zárobkovej podľa §§ 51 a 52 zákona o priamych daniach, sú tiež povinné platiť daň z vojnových ziskov.
(4) Ak subjekt povinný daňou z vojnových ziskov nebol v hospodárskom roku 1940 (1939/1940) daňovníkom, alebo ak na daňový rok 1941 mal predpísanú len minimálnu daň (§ 57 ods. 7 zákona o priamych daniach), je vojnovým ziskom suma, o ktorú príjem zo zárobkových podnikov a zamestnaní v hospodárskom roku 1943 (1942/1943) prevýšil 5% celého obratu toho roku najmenej však sumu Ks 80.000. —.
(5) Na návrh daňovníka treba určiť vojnový zisk porovnaním príjmu zo zárobkových podnikov v hospodárskom roku 1943 (1942/1943) s jednoročným priemerom hospodárskych rokov 1938 až 1940 (1937/ 1938 až 1939/1940).
§ 4.
(1) Fyzické osoby a osobné spoločnosti zaplatia z titulu dane z vojnových ziskov 25% vojnového zisku (§ 3 ods. 1 až 5).
(2) Suma zaplatenej dane z vojnových ziskov je odpočítateľná pri vyrubení dane dôchodkovej, je však započítateľná do základu všeobecnej dane zárobkovej.
(3) Celkové zaťaženie daňovníka daňou dôchodkovou, všeobecnou daňou zárobkovou s prirážkami a daňou z vojnových ziskov na daňový rok 1944 nemá činiť viac než 90% základu všeobecnej dane zárobkovej na daňový rok 1944. Ak presahuje toto celkové zaťaženie 90%, musí byť daň z vojnových ziskov primerane snížená.
4
§ 5.
(1) Ak bol príjem zo zárobkových podnikov a zamestnaní v hospodárskom roku 1940 (1939/1940) alebo v hospodárskom roku 1943 (1942/1943) ovplyvnený mimoriadnymi pomermi do tej miery, že jeho porovnanie by dávalo hospodársky klamný výsledok, má byť príjem zo zárobkových podnikov a zamestnaní hospodárskeho roku, v ktorom mimoriadne pomery nastaly, upravený pripočítaním alebo odpočítaním primeranej sumy. Mimoriadnymi pomermi sú najmä:
a) zmena alebo rozdelenie podniku a
b) slúčenie viacerých podnikov.
(2) Ak základ všeobecnej dane zárobkovej na daňový rok 1941 obsahuje čistý výťažok za obdobie dlhšie alebo kratšie než 12 mesiacov, berie sa pri určovaní vojnového zisku do úvahy pomerná čiastka, pripadajúca na 12 mesiacov. To isté platí, ak základ všeobecnej dane zárobkovej na daňový rok 1944 obsahuje čistý výťažok za obdobie dlhšie než 12 mesiacov.
Daň z vojnových ziskov subjektov podliehajúcich zvláštnej dani zárobkovej.
§ 6.
(1) Dani z vojnových ziskov podliehajú daňovníci zvláštnej dane zárobkovej, ktorých príjem z podnikov v hospodárskom roku 1943 (1942/1943) činí viac než 6% rentability podniku a presahuje Ks 80.000, ak pri porovnaní s hospodárskym rokom 1940 (1939/1940) dosiahli vojnových ziskov. Vojnovým ziskom je suma, o ktorú príjem z podnikov v hospodárskom roku 1943 (1942/1943) prevyšuje príjem z podnikov v hospodárskom roku 1940 (1939/1940), najmenej však sumu rovnajúcu sa 6% rentabilite, poprípade sume Ks 80.000.
(2) Príjmom z podnikov sa rozumie danipodrobený čistý výťažok, určený za základ zvláštnej dane zárobkovej. Ak daňový subjekt zriadil nezdanenú investičnú rezervu na ťarchu výsledku hospodárskeho roku 1940 (1939/1940) podľa § 1 zákona č. 307/1940 SI. z., zvyšuje sa pri tomto výpočte základ zvláštnej dane zárobkovej
5
na daňový rok 1941 o zriadenú nezdanenú investičnú rezervu. Podiel na zisku z účasti na verejnej alebo komanditnej spoločnosti vylučuje sa z porovnávacích základov prijímajúceho podniku vo výške 75% vyúčtovaného podielu na zisku.
(3) Dani z vojnových ziskov podľa ods. 1 podliehajú aj subjekty, ktoré podľa § 72 ods. 1 písm. c) zákona o priamych daniach používajú zákonné oslobodenie od zvláštnej dane zárobkovej; za účelom vyrubenia dane z vojnových ziskov týchto podnikov sa vykonáva príslušné doplňovacie, prípadne vytýkacie pokračovanie (§§ 310 až 319 zákona o priamych daniach, ) práve tak, ako keby dani podliehaly. S hľadiska povinnosti k dani z vojnových ziskov sa podobne posudzujú aj podniky oslobodené podľa § 73 zákona o priamych daniach.
(4) Ak subjekt povinný platiť daň z vojnových ziskov nebol v hospodárskom roku 1940 (1939/1940) daňovníkom, alebo ak na daňový rok 1941 mal predpísanú len minimálnu daň (§ 83 ods. 16 a 17 zákona o priamych daniach), je vojnovým ziskom suma, o ktorú príjem z podnikov v hospodárskom roku 1943 (1942/1943) prevýšil 5% celého obratu toho roku, poprípade sumu Ks 80.000. —, najmenej však sumu rovnajúcu sa 6% rentabilite.
(5) Rentabilita podniku podľa ods. 1 a 4 má sa vyrátať z pomeru dani podrobeného čistého výťažku za daňový rok 1944 k ukladaciemu kapitálu podniku na konci hospodárskeho roku 1943 podľa ustanovení § 83 ods. 16 a 17 zákona o priamych daniach, pričom sa do ukladacieho kapitálu nezarátavajú investičné rezervy podľa zákonov č. 307/1940 Sl. z. a č. 136/1942 Sl. z.
(6) Na návrh daňovníka treba určiť vojnový zisk porovnaním príjmu zo zárobkových podnikov v hospodárskom roku 1943 (1942/1943) s jednoročným priemerom hospodárskych rokov 1938 až 1940 (1937/ 1938 až 1939/1940).
§ 7.
(1) Sadzba dane z vojnových ziskov činí u daňovníkov podliehajúcich zvláštnej
6
dani zárobkovej 35% z vojnového zisku; snižuje sa na 25% pre tých daňovníkov, ktorí zaplatia do 30. septembra 1944 daň touto sníženou sadzbou zo základu vyplývajúceho podľa ich soznania k zvláštnej dani zárobkovej na daňový rok 1944 a ustáleného, prípadne soznaného základu tejto dane na daňový rok 1941, po prípade jednoročného priemeru podľa § 6 ods, 6,
(2) Vyrubená daň je započítateľná do základu zvláštnej dane zárobkovej.
§ 8.
(1) Pri vzájomných poisťovniach, ktoré sú zdaňované zvláštnou daňou zárobkovou podľa § 83 ods. 7 zákona o priamych daniach, základom dane z vojnových ziskov sú:
a) štyri tisíciny úhrnu ročných čistých prémií (po srážke nahradených prémií - bonus) z odvetvia poistenia životného v roku 1943,
b) tri tisíciny úhrnu ročných čistých prémií (po srážke nahradených prémií - bonus) z ostatných odvetví poistných v roku 1943.
(2) Ohľadom sadzby dane platia ustanovenia § 7.
§ 9.
Ustanovenia § 5 platia obdobne aj pre subjekty dane z vojnových ziskov, ktoré sú daňovníkmi zvláštnej dane zárobkovej.
Spoločné ustanovenia pre subjekty podrobené dani dôchodkovej, všeobecnej a zvláštnej dani zárobkovej.
§ 10.
Vojnová daň z vyšších príjmov a daň z vojnových ziskov nie sú podkladom na vyrubenie a vyberanie hocakých prirážok.
§ 11.
Na vyrubenie a vyberanie vojnovej dane z vyšších príjmov a dane z vojnových ziskov sú príslušné tie daňové správy, prípadne daňové úrady, u ktorých sa osobám povinným vojnovou daňou z vyšších príjmov a daňou z vojnových ziskov vyru-
7
buje daň dôchodková, všeobecná daň zárobková alebo zvláštna daň zárobková a u ktorých sa tieto dane platia.
§ 12.
Daňovníci nepodávajú osobitné oznámenia (soznania) o vojnovej dani z vyšších príjmov a o dani z vojnových ziskov.
§ 13.
Daňové správy určia výšku vojnovej dane z vyšších príjmov a dane z vojnových ziskov výmerom. Vyrubená vojnová daň z vyšších príjmov a daň z vojnových ziskov má sa zaplatiť najneskoršie do 60 dní po doručení výmeru.
§ 14.
Ak sa príjem z podnikov v hospodárskom roku 1940 (1939/1940), poprípade jednoročný priemer podľa § 3 ods. 5 alebo § 6 ods. 6, alebo v hospodárskom roku 1943 (1942/1943) dodatočne zmení, zmení sa primerane aj výmer o dani z vojnových ziskov. Rozdiel znovu určenej sumy sa doplatí alebo vráti.
§ 15.
O odvolaní proti výmeru o vojnovej dani z vyšších príjmov a o dani z vojnových ziskov rozhoduje Ministerstvo financií s konečnou platnosťou.
§ 16.
O vojnovej dani z vyšších príjmov platia subsidiárne ustanovenia zákona o priamych daniach, platné pre daň dôchodkovú, o daní z vojnových ziskov — ustanovenia zákona o priamych daniach platné pre všeobecnú poprípade zvláštnu daň zárobkovú.
Diel tretí.
Vojnová prirážka k dani pozemkovej.
§ 17.
(1) K dani pozemkovej (§ 105 zákona o priamych daniach) na daňový rok 1944 sa vyberie vojnová prirážka, ktorá činí 200%
8
vyrubenej dane. Táto vojnová prirážka nie je podkladom pre vyrubenie a vyberanie hocakých prirážok.
(2) Vojnovej prirážke podľa ods. 1 nepodliehajú daňovníci pozemkovej dane, u ktorých predpis tejto dane v jednej daňovej obci neprevyšuje sumu Ks 10.
Diel štvrtý.
Vojnová prirážka k domovej dani triednej.
§18.
(1) K domovej dani triednej, ktorá sa vyrubuje a vyberá podľa sadzobníka uvedeného v § 162 zákona o priamych daniach, sa vyberie na daňový rok 1944 vojnová prirážka, ktorá činí 200% vyrubenej dane. Táto vojnová prirážka nie je podkladom pre vyrubenie a vyberanie hocakých prirážok.
(2) Vojnovej prirážke podľa ods. 1 nie sú podrobené budovy s jednou obytnou miestnosťou.
Diel piaty.
Spoločné ustanovenia,
§ 19.
O vojnových prirážkach podľa §§ 17 a 18 platia susidiárne príslušné ustanovenia zákona o priamych daniach.
Diel šiesty.
Záverečné ustanovenia.
§ 20.
Tento zákon platí a nadobúda účinnosť pre daňový rok 1944; vykoná ho minister financií.
Dôvodová zpráva.
Časť všeobecná.
Cieľom odčerpania časti konjunkturálnych ziskov a čiastočného postihnutia výsledkov čierneho obchodovania bol dňa 17. júla 1943 pod č. 107 Slovenského zákonníka uverejnený "zákon o dani z vojnových ziskov zárobkových podnikov a zamestnaní a o vojnových prirážkach k dani pozemkovej a domovej dani triednej".
Výsledkom tohto úhradového zákona bolo zabezpečiť úhradu na mimoriadne štátne potreby. Ciferný výsledok tohto opatrenia možno znázorniť takto:
9
Položka |
Počet daňovníkov: zárobkovej dane |
predpísané bolo Ks: |
Platené bolo pri zvláštnej dani zárobkovej Ks |
Poznámky |
|
všeobecnej zvláštnej |
|||||
1. |
1.099 — |
23,814.535.95 |
— |
15,000.000 |
viac o Ks 8,814.535.95 |
2. |
85 — |
— |
15,362.081.15 |
15,000.000 |
viac o Ks 362.081.15 |
3. |
Prirážka k pozemkovej dani |
7,104.448.20 |
— |
9,000.000 |
menej o Ks 1,895.551.80 |
4. |
Prirážka k domovej dani triednej |
2,056.990.60 |
— |
2,665.000 |
menej o Ks 608.009.40 |
Pevné a takmer nezmeniteľné sú výsledky uvedené pod položkou 2 až 4 vyššieho sostavenia, kým výsledok predpisu pod 1 bude snížený najmenej o 10 až 15%, takže celý pozitívny výsledok tohto zákona možno označiť sumou Ks 44,000.000.
Na otázku, či boly zisky konjunkturálne a výsledky čierneho obchodu postihnuté zákonnými daňovými sadzbami, nemožno odpovedať kladne.
V čase, keď sa návrh zákona v rokoch 1942 a 1943 osnoval a keď boly predpisy o daných vojnových ziskoch uzákonené, boly už vlastne zisky odčerpané alebo rezervované, a to vo veľkej čiastke aj pre také investície, ktoré budú uskutočnené v rokoch 1945 a nasledujúcich.
Pri samotnej štylizácii osnovy svojho času boly vsunuté ustanovenia, ktoré lepším inkasným výsledkom zabránily. Tieto ustanovenia sú:
a) Za základný porovnávací rok mierový bol vzatý rok 1940 namiesto iného vhodnejšieho roku.
b) Hranica Ks 120.000. —, ktorá vylučovala daňovú povinnosť, je vysoká.
c) Zarátanie nezdanenej investičnej rezervy ako rozhodujúceho faktora do porovnávacieho základu na daňový rok 1941 nie je správne, lebo tým podnikom, u ktorých sa to stalo, boly poskytnuté neodôvodnené výhody proti tým podnikom, ktoré takéto rezervy nemaly. Prakticky ide o poskytnutie dvojitej výhody.
d) Zvýšením navrhovaných 5% obratu na 10% u daňovníkov, ktorí mali v daňovom roku 1941 predpísanú len daň minimálnu alebo neboli ešte daňovníkmi, odpadli takmer všetci arizátori, ktorí bez každej pochybnosti nadobudli značné vojnové zisky.
Nakoľko ide o výnosnosť tejto dane z roku 1943 v roku 1944 preliminár predvídal príjem asi na Ks 2,000.000.—. Naproti tomu platba do 30. apríla 1944 činila Ks 1,012.600.
Do úvahy berúc tieto nepatrné výsledky a tú skutočnosť, že zamýšľaný návrh zákona o rôznych daňových úľavách, ktoré budú mať za následok úbytok príjmov verejnoprávnych pokladníc vo výške 400 až 500 mil. Ks, ďalej z toho dôvodu, že riadne sadzby doterajších daní nemožno bez hospodárskych porúch zvyšovať a konečne preto, že novšie finančné požiadavky kladené na štátnu pokladnicu, nie sú nijak úmerné stránke príjmovej, lebo predvídané výdavky dnes činia už asi 9 miliard korún, je nutné, aby vo verejnom záujme boly urobené úhradové opatrenia.
Aby predvídané výdavky mohly byť aspoň čiastočne uhradené, je z fiškálnych dôvodov bezpodmienečne nutné tento návrh zákona predložiť.
Časť osobitná.
K § 1: Sledujúc daňovú progresivitu pri vyšších príjmoch možno zistiť, že dôchodky nad Ks 100.000. — nie sú úmerne zaťažené s priamymi daniami, ak porovnáme srážky dane dôchodkovej pri mzdách.
10
Hlavne nie sú dostatočne postihnuté príjmy plynúce z iných prameňov podľa § 13 zákona o priamych daniach. Aby sa dosiahlo daňovej spravodlivosti aj na tomto poli, upravuje sa zdanenie týchto príjmov tak že k normálnej dani dôchodkovej sa vyberie osobitná vojnová daň z vyšších príjmov, nakoľko ide o pôžitky podľa § 13 zákona o priamych daniach, a to sadzbou 10%.
Príklady:
1. Daňovník dane dôchodkovej, majúci úhrn všetkých zásadne zdaniteľných ostatných príjmov Ks 80.000. — a podľa § 13 uvedeného zákona Ks 50.000. —, bude platiť 10% osobitnú vojnovú daň z vyšších príjmov za sumy Ks 30.000. —, t. j. Ks 3.000.
2. Daňovník dane dôchodkovej, majúci úhrn všetkých zásadne zdaniteľných ostatných príjmov Ks 200.000. — a piíjmy podľa § 13 uvedeného zákona Ks 20.000.- zaplatí z titulu tejto dane 10% len zo sumy Ks 20.000. —, t. j. Ks 2.000.
K § 2 až 9: Predkladaný návrh v podstate ponecháva zásady, aké má zákon č. 107/1943 Sl. z. s tou odchýľkou, že sadzba obratov podľa § 3 ods. 4 a § 6 ods. 4 vo výške 10% sa snižuje na 5% a daneprostý limit činí Ks 80.000.-.
K §§ 10 až 16: Vojnová daň z vyšších príjmov a daň z vojnových ziskov sa vyrubí daňovými správami, ktoré upovedomia daňovníka o predpise dane na platobnom rozkaze dane dôchodkovej, všeobecnej alebo zvláštnej dane zárobkovej. Odvolanie proti vojnovej dani môže byť pojaté tiež do odvolania proti dani dôchodkovej, všeobecnej alebo zvláštnej dani zárobkovej. O odvolaní rozhoduje Ministerstvo financií s konečnou platnosťou.
Inak o vyrubení, vybraní, zaistení a vymáhaní vojnovej dane z vyšších príjmov a dane z vojnových ziskov, nakoľko zákon nemá odchýlne ustanovenia, platí zákon o priamych daniach.
K dielu tretiemu;
Táto prirážka nie je:
a) podkladom pre predpis a vyberanie hocakých prirážok,
b) pri vyrubení všeobecnej a zvláštnej dane zárobkovej odpočítateľnou položkou.
Dôvodom uvedenej prirážky je, že pozemková daň je teoreticky tiež zárobkovou daňou roľníkov s tým rozdielom, že
a) kým u daňovníkov všeobecnej dani zárobkovej základ dane sa zvyšuje podľa zárobkových pomerov a tým aj daňová sadzba automaticky,
b) zatiaľ zárobková daň roľníkov, t. j. daň pozemková sa vyrubuje na základe stálych, len v málo prípadoch zmenených katastrálnych výťažkov.
Zavedením prirážky získa štátna pokladnica asi Ks 18 miliónov.
V Protektoráte Čechy a Morava bola tiež zavedená podobná prirážka vo výške 1 % už v roku 1940 (čl. IX ods. 3 vládneho nariadenia č. 162/1940 Sb. z. a n. ), naproti čomu u nás táto prirážka zavedená nebola a výška dane zostala nezmenená. Pritom sa ale poznamenáva, že výnos pozemkovej dane v Protektoráte je o veľa vyšší, lebo katastrálne výťažky pri usporiadanom katastri dane pozemkovej sú tam vyššie.
K dielu štvrtému:
K § 162 zákona o priamych daniach.
K sadzbám uvedeným v ods. 1 až 3 mala by sa vyrubiť a vybrať na daňový rok 1944 štátna prirážka vo výške 200% dane.
Táto prirážka nie je:
a) podkladom pre predpis a vyberanie hocakých prirážok,
b) smerodajná tam, kde hodnota budovy sa určuje podľa násobku sadzby dane triednej podľa osobitných zákonov (napríklad subsidiárne pre výpočet hodnoty u poplatkového ekvivalentu),
c) podkladom pre výpočet výnosnosti, ktorá má byť pri vyrubovaní všeobecnej a zvláštnej dane zárobkovej zo základu spomenutých daní vylúčená (§ 55 ods, 3 a § 79 ods. 1 písm. b),
d) pri vyrubení dani všeobecnej a zvláštnej dane zárobkovej odpočítateľnou položkou (porovnaj vykonávacie nariadenie k § 55 ods. 3 a ods. 4 vykonávacieho nariadenia k § 79 ods. 1 písm. b).
Dôvody zavedenia prirážky:
Keď porovnáme právny stav pred rokom 1914 a právny stav zavedený daňovou reformou od roku 1927 možno ustáliť, že:
a) daňová sadzba dane triednej pred svetovou vojnou spravovala sa týmto sadzobníkom:
11
Domová daň triedna |
||||
Trieda |
Počet miestností |
v prvej |
v druhej |
v tretej |
stupnici určenej podľa rôznych miest zatriedenia v predvojnových korunách |
||||
I. |
1 |
1,50 |
2.— |
3.— |
II. |
2 |
4.— |
6.— |
8.— |
III. |
3 |
8.— |
10.— |
12.— |
IV. |
4—5 |
16.— |
20.— |
24.— |
V. |
6—7 |
30.— |
36.— |
42.— |
VI. |
8—9 |
45.— |
54.— |
63.— |
VII. |
10—11 |
60.— |
74.— |
88.— |
VIII. |
12—13 |
75.— |
96.— |
116.— |
IX. |
14—15 |
90.— |
120.— |
150.— |
X. |
16— |
128.— |
160.— |
176.— |
za každú ďalšiu miestnosť |
8.— |
10.— |
12.— |
b) daňová sadzba podľa daňovej reformy bola táto:
Pre budovu s poetom miestností obytných |
Trieda |
Riadna ročná sadzba Ks |
1 |
I. |
5.— |
2 |
II. |
10.— |
3 |
III. |
15.— |
4—5 |
IV. |
30.— |
6—7 |
V. |
50.— |
8—9 |
VI. |
70.— |
10—11 |
VII. |
90.— |
12—13 |
VIII. |
120.— |
14—15 |
IX. |
150.— |
16— |
X. |
170.— |
U budov, v ktorých je vyše 16 obytných miestností, treba pripočítať k najvyššej sadzbe za každú ďalšiu obytnú miestnosť Ks 20.
U budov prepychových, ako zámkov, loveckých zámkov, víl a sanatórií zvyšujú sa sadzby o 30%. Od tohto zvýšenia môžu byť Ministerstvom financií po vypočutí Ministerstva školstva a národnej osvety oslobodené budovy starožitné, dejinne pamätné alebo umelecky cenné, ktoré nebývajú celkom ani 4 mesiace v roku užívané, ak sú riadne udržované.
Pre chatrné obytné budovy, zaradené do prvej a druhej triedy platia sadzby o 50% snížené, ak má daňovník takú obytnú budovu len jednu.
Z porovnania hodnoty koruny z doby pred rokom 1914 a koruny z roku 1927 ide na javo, že ani valorizácia sadzby pre daňovníkov najpriaznivejšia nebola prevedená podľa skutočnosti, nakoľko hodnoty v roku 1927 boly vtedy najmenej desaťnásobné z hodnôt z roku 1909, avšak vyššie uvedená tabuľka, t. j. skutočnosť ukazuje niečo iného.
12
Trieda zdaňovania |
Podľa zák. čl. VI/1909 pri najnižšom zatriedení |
Podľa daňovej reformy |
Podľa valorizácie koruny desaťnásobkom |
Rozdiel medzi sadzbou podľa daň. reformy a valor. korunou |
I. |
1.50 |
5.— |
15.— |
10.— |
II. |
4.— |
10.— |
40.— |
30.— |
III. |
8.— |
15.— |
80.— |
65.— |
IV. |
16.— |
30.— |
160.— |
130.— |
V. |
30.— |
50.— |
300.— |
250.— |
VI. |
45.— |
70.— |
450.— |
380.— |
VII. |
60.— |
90.— |
600.— |
510.— |
VIII. |
75.— |
120.— |
750.— |
630.— |
IX. |
90.— |
150.— |
900.— |
750.— |
X. |
128.— |
170.— |
1.280.— |
1.110.— |
Mohlo by sa síce namietať, že v roku 1909 neboly platné samosprávne prirážky v takej miere ako dnes, avšak aj vtedy sa javia veľké rozdiely a návrh na zavedenie prirážky nie je ničím iným ako
a) prechodným ustanovením na jeden rok,
b) čiastočným odstránením doterajšej nevalorizovanej daňovej sadzby,
c) prechodným upravením daňovej sadzby na primeranú,
d) úhradou na zvýšené potreby, ktoré boly vyvolané vojnovým stavom.
Týmto opatrením by vplynula do štátnej pokladnice suma Ks 5,800.000.-.
Výsledok aj tohto zostreného úhradového opatrenia javí sa byť veľmi neistým, lebo sa nemôže vopred posúdiť, do akej miery budú využité daňové výhody podľa súčasne podaného návrhu o daňových úľavách.
Úhrada, ktorú by bolo možno týmto opatrením zaistiť, odhaduje sa takto:
1. vojnová daň z vyšších príjmov |
Ks 1,000.000.-. |
2. 1000 daňovníkov všeobecnej dane zárobkovej zaplatí |
Ks 20,000.000.-. |
3. 100 daňovníkov zvláštnej dane zárobkovej zaplatí |
Ks 10,000.000.-. |
4. vojnová prirážka k dani pozemkovej činí od 140.000 daňovníkov |
Ks 14,000.000.-. |
5. vojnová prirážka k domovej dani triednej činí od 300.000 daňovníkov |
Ks 4,000.000.-. |
Spolu |
Ks 49,000.000.- |
Želaním vlády je, aby predkladaný návrh zákona bol prikázaný výboru národohospodárskemu a výboru rozpočtovému.
Alexander Mach v. r.
za predsedu vlády.
Dr. Mikuláš Pružinský v. r.
minister financií.