Snem Slovenskej republiky 1944

I. volebné obdobie. 11. zasadanie.

935

Vládny návrh.

Zákon

zo dňa.......... 1944

o úprave niektorých daňových, pomerov vyplývajúcich z brannej pohotovosti štátu.

Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:

Príspevky do cenových vyrovnávacích fondov.

§ 1.

/1/ Príspevky, ktoré do skončenia brannej pohotovosti štátu odvedú daňovníci dane dôchodkovej, všeobecnej a zvláštnej dane zárobkovej na základe všeobecného právneho predpisu alebo vrchnostenského príkazu do fondov zriadených pri Ministerstve hospodárstva, Najvyššom úrade pre zásobovanie alebo pri Slovenskej národnej banke na vyrovnanie cien, sú pri vyrúbení dane dôchodkovej, všeobecnej a zvláštnej dane zárobkovej za príslušný daňový rok odpočítateľnou položkou.

/2/ Príspevky prijaté z fondov podľa ods. 1 sú zdaniteľným príjmom pri vyrubení dane dôchodkovej, všeobecnej a zvláštnej dane zárobkovej u príjemcov.

Odštepené sumy z hodnoty exportnej valuty.

§ 2.

/1/ Sumy postihujúce daňovníkov dane dôchodkovej, všeobecnej a zvláštnej dane zárobkovej

-2-

odštepením 5% z hodnoty exportnej valuty podľa § 1 vládneho nariadenia č. 145/1945 Sl. z. sú započítateľné do základu dane dôchodkovej, všeobecnej a zvláštnej dane zárobkovej až v tom daňovom, roku, pre ktorý je rozhodné to hospodárske obdobie, v ktorom budú odštepené sumy zmieneným daňovníkom dané k dispozícii alebo budú použité v prospech týchto daňovníkov v hocakej forme,

/2/ Daňovníci uvedení v ods. 1, ktorí v-dú riadne obchodné, poťažne hospodárske knihy, sú povinní odštepené sumy viesť na osobitnom účte pod názvom "Rezerva na složené 5% z hodnoty exportnej valuty" až do ich uvoľnenia alebo upotrebenia. Ostatní daňovníci sú za rovnakých podmienok povinní vkladné knižky Poštovej sporiteľne uvádzať vo svojich soznaniach k dani dôchodkovej, všeobecnej, prípadne zvláštnej dani zárobkovej.

Odpočítateľnosť vecných škôd za brannej pohotovosti štátu a náhrada škody vzniklej vojnovými udalosťami.

§ 3.

/1/ Primerane odpisy vecných škôd, ktoré nastaly na podstate, budovách, strojoch, živom a mŕtvom inventári a inom prevádzkovom zariadení za brannej pohotovosti štátu v dôsledku vojnových udalostí, sú u podnikov vedúcich riadne obchodné alebo hospodárske knihy odpočítateľnou položkou pri vyrubení dane dôchodkovej, všeobecnej a zvláštnej dani zárobkovej na daňový rok, ktorý nasleduje po tom hospodárskom období, v ktorom zmienené vecné škody skutočne nastaly. Ak pochybuje úrad o primeranosti odpisov, zistí ju vypočutím znalcov.

-3-

/2/ Na úhradu odpisov podľa ods. 1 sa použije v prvom rade náhrada vecných škôd podľa §§ 41 až 51 zákona č. 160/1943 Sl. z., ak bola taká náhrada za spôsobené vecné škody priznaná. Ak priznaná náhrada prevyšuje sumu odpisov podľa ods. 1, uloží sa svyšok na osobitnom účte pod názvom "Rezerva na úhradu vecných škôd podľa zákona č. 160/1943 Sl. z." /v ďalšom texte "Rezerva" /. Táto rezerva nepodrobí sa zdaneniu: ak bude použitá na odpis zničených a poškodených majetkových hodnôt /ods. 1/ po ich obnove, bude pri vyrubení zmienených daní /ods. 1/ daneprávne posúdená za nezdaniteľnú. V prípade použitia rezervy na iné účely, podrobí sa rezerva zdaneniu toho roku, v ktorom sa použije.

/3/ Ak daňovník vykonal odpis vecných škôd podľa ods. 1 na ťarchu výsledku toho hospodárskeho roku, kedy škoda nastala a náhrada podľa § 41 až 51 zákona č. 160/1943 Sl. z. bola priznaná až v nasledujúcich rokoch, zdaní sa tá časť náhrady, ktorá sa rovná sume vykonaného odpisu.

Úľavy pre započaté alebo objednané investície.

§ 4.

Lehotu určenú v § 1 ods. 3 zákona č. 307/ 1940 Sl. z., poťažne v článku I ods. 1 zákona č. 136/1942 Sl. z. na použitie investičnej rezervy zriadenej podľa § 1 ods. 1 zákona č, 307/1940 Sl. z., môže Ministerstvo financií v odôvodnených prípadoch predĺžiť. Predĺženie lehoty môže závisieť od podmienok a výhrad.

§ 5.

/1/ Výhody mimoriadnych odpisov v rozsa-

- 4 -

hu určenom v § 2 zákona č. 307/1940 Sl. z. priznajú sa aj investíciám /prevádzkové a obytné budovy podľa 134 zákona o priamych daniach, nové stroje a zariadenia/, ktoré boly preukázateľne započaté alebo objednané do 15. decembra 1945 a budú dokončené alebo do prevádzky dané do konca hospodárskeho obdobia 1944 1944/1945/ s tou podmienkou, že pre úhradu mimoriadnych odpisov z týchto investícii musí sa v prvom rade použiť príslušná a na to určená investičná rezerva /§ 1 zák. č. 307/1940 Sl. z. a článok III zák. č. 136/ 1943 Sl. z. /.

/2/ Ak niet na zaokrytie mimoriadneho odpisu podľa zákonnej sadzby rezervy uvedenej v c ods. 1, môžu daňovníci dane dôchodkovej, všeobecnej a zvláštnej dane zárobkovej, ktorí vedú riadne obchodné alebo hospodárske knihy, uplatniť vo forme priameho odpisu na ťarchu účtu straty a zisku hospodárskeho roku 1943 /1943/1944/ 70% z mimoriadneho odpisu podľa zákonnej sadzby, kým ostávajúcich 30% môže uplatniť v piatich rokoch, počínajúc hospodárskym rokom 1944/1944/1945/.

/3/ Ak bola pre nedokončené alebo objednané investície /ods. 1/ zriadená investičná rezerva, ktorá nestačila zaokryť 70% z mimoriadneho odpisu podľa zákonnej sadzby, snižuje sa suma mimoriadneho odpisu podľa ods. 2 o sumu investičnej rezervy.

/4/ Pre určenie výšky mimoriadneho odpisu podľa ods. l až 3 je smerodajný ten skutočný investičný náklad, ktorý je už v knihách podniku ako taký uvedený k poslednému dňu hospodárskeho roku 1943/1943/1944/ pred vykonaním mimoriadneho odpisu.

§ 6.

Výhody mimoriadnych odpisov v rozsahu ur-

-5-

čenom v § 2 zákona č. 307/1940 Sl. z. priznávajú sa aj novým strojom a zariadeniam, ktoré boly preukázateľne objednané do 15. decembra 1943 a budú dodané a do prevádzky dané v hospodárskych rokoch 1945 /1945/1946/ a nasledujúcich. Mimoriadne odpisy z týchto strojov a zariadení môžu byt vykonané v piatich rokoch, počínajúc rokom, kedy boly stroje a zariadenia dané do prevádzky, na ťarchu výsledku príslušného hospodárskeho roku.

§ 7.

Ministerstvo financií môže povoliť pre zariadenia, ktoré zvyšujú duševnú úroveň zamestnancov, slúžia ich rekreácii, udržaniu alebo zvýšeniu telesnej odolnosti, mimoriadne odpisy až do 50% nadobúdacieho základu, nakoľko sú odpisy z týchto zariadení zásadne prípustné.

§ 8.

/1/ Platnosť ustanovenia článku IV zákona č. 136/1942 Sl. z. sa rozširuje aj na investície podľa §§ 5 a 6 tohto zákona.

/2/ Strojom a zariadeniam, ktoré neboly dané do prevádzky, neprislúcha výhoda mimoriadneho odpisu podľa §§ 5 a 6 tohto zákona.

Účinnosť.

§ 9.

Tento zákon nadobudne účinnosť dňom vyhlásenia; vykoná ho minister financií.

Dôvodová zpráva

Aby bol zaistený nerušený postup pri zásobovaní obyvateľstva a nerušený prechod priemyslu na mierové hospodárenie, má návrh na zreteli všetky potrebné momenty, ktoré podľa rozhodnutia Komitétu hospodárskych ministrov zo dňa 16. decembra 1943 a zo dňa 16. marca 1944 zamýšľané opatrenia odôvodňujú.

Osobitne.

K § 1: Príspevky do fondov na vyrovnanie cien sa určujú opatreniami Najvyššieho úradu pre zásobovanie zo superziskov hlavne jednotlivých výrobných podnikov. Ich odvod do vyrovnávacích fondov znamená vlastne zdanenie superziskov, ktoré neznamenajú žiadnu výhodu pre daňovníkov, od ktorých sa tieto sumy odčerpávajú a nemajú byť postihnuté príslušnou priamou daňou.

Legislatívna úprava zdaňovania týchto príspevkov je nutná, lebo takto odvedené superzisky sú zdaniteľným podielom na zisku. Sým-to opatrením ale nebudú uvedené superzisky zdaňované po vyhlásení tohto zákona. Vyrubovacia prax ohľadom supersiskov pre dobu predošlú bude pri posudzovaní povahy superziskov obdobná.

Suma, ktorá má byť do rôznych fondov odvedená, odhaduje sa ročne na Ks 250,000.000. — ktoré sa však jednotlivým podnikom vracajú.

Naproti tomu ale príjmy z týchto vyrovnávacích fondov sú započítateľné do základu daní u príjemcov.

K § 2: Vládne nariadenie č. 145/1943 Sl. z. znamená pre daňovníkov dočasný úbytok voľných prostriedkov až do uvoľnenia odštepených príjmov.

Aby daňová povinností nepostihla príjmy, ktorá až po neurčitom, prípadne aj dlhšom čase dostanú sa do dispozičnej moci daňovníka, nemajú byť zarátané do daňového základu, lebo momentom odštepenia sa skracuje zdaniteľný príjem /dôchodok, zárobok, súvahový prebytok/.

V ods. 2 návrhu je uvádzaný spôsob, akým majú byť odštepené sumy vedené v evidencii.

Vzhľadom na rozsah exportu treba sumu odštepených čiastok odhadnúť ročne asi na Ks 180,000.000.

K § 5: Podľa ustanovenia tohto paragrafu nemajú byť do základu dane dôchodkovej, všeobecnej, dane zárobkovej a zvláštnej dane zárobkovej započítané ani straty /odpisy/ na podstate, budovách, strojoch, živom a mŕtvom inventári a inom prevádzkovom zariadení, ktorá nenastaly pri prevádzke podniku, ale vznikly následkom vojnových udalostí za brannej pohotovosti štátu. Priznať túto výhodu možno len daňovníkom, ktorí vedú riadne obchodné alebo hospodárske knihy. Napr. Dom majúci bilančnú hodnotu Ks 1,000.000. — zhorí následkom výbuchu, ktorý nebol spôsobený pri prevádzke podniku, ale inými neodvratnými okolnosťami, môže byť odpísaný celkom alebo čiastočne podľa miery odškodnenia. Ak ale bola podniku v tomto prípade de poskytnutá náhrada vecných škôd podľa zákona č. 160/1943 Sl. z.

vo výške Ks 1,000.000.—

alebo

vo výške Ks 1,200.000.-

-7-

bude treba, pri posudzovaní uvedenej náhrady v prvom a druhom prípade postupovať takto:

Pretože sa pri upotrebení náhrady nemôže skonpenzovať obdržaná náhrada v peniazoch alebo v cenných papieroch ihneď, musí sa náhrada zaúčtovať do príjmu podniku, a to buď na ťarchu účtu pokladnice, buď na ťarchu účtu cenných papierov proti pasívnemu účtu "Náhrady". Prostriedky náhrady /peniaze, cenné papiere/ ostávajú u podniku naďalej v aktívach, lebo však okamžite nie je možné ich upotrebiť na tento účel a konečne čas, kedy budú upotrebené s hľadiska daňového, je irelevantný. Dôležitejšie je však riešiť otázku pasívnej položky "Náhrady", lebo ak táto bola ponechaná v pasívach, nastal by nepravdivý a skreslený obraz celej bilancie. Preto bez porušenia aktívnej podstaty "Náhrady", treba ju zlikvidovať ako pasívum v tej forme, že sa bilančná hodnota zničených a poškodených hodnôt daneproste odpíše.

Prevedenie vyúčtovania v prvom prípade sa znázorňuje takto:

Aktívna protipoložka "Náhrady" /hotovosť, cenné papiere alebo iné hodnoty/ ostáva nezmenená k voľnému použitiu, podniku a je vecou podniku, či zničený objekt nahradí alebo nie.

V druhom prípade po odpise bilančnej hodnoty ostavší zvyšok Ks 200.000.—, hoci je zásadne zdaniteľným, lebo je súčiastkou súvahového zvyšku, nepodrobí sa zdaneniu a ostane v pasívach ako nezdanená rezerva. Ak podnik nahradí zničené alebo poškodené predmety a ich po obnove odpíše celkom alebo čiastočne na ťarchu zvyšku "Náhrady", ostáva zvyšok nezdaniteľný. Ak ale tento zvyšok bude použitý k úhrade vyplatenej dividendy, bonusov alebo iných plnení v prospech účastinárov, ďalej na výplatu tantiém alebo iných odmien spoločenských orgánov, alebo k úhrade iných zdaniteľných výdavkov, bude dani podrobený v čase jeho použitia.

Iné riešenie s hľadiska bilančného a daneprávneho nebolo by odôvodnené a znamenalo by len neprekonateľné ťažkosti pre podnik a ešte väčšie pre finančnú správu.

V prípade, že podnik vykoná odpis vecných škôd na ťarchu výsledku určitého hospodárskeho roku, v ktorom tieto vecné škody nastaly a dostal v tom istom hospodárskom roku aj "Náhradu", má sa vykonaný odpis zdaniť.

Ak náhrada bola priznaná v niektorom pozdejšom roku, nasledujúcom po nastalých škodách a ak vecnými škodami postihnutý podnik vykonal odpis vecných škôd v tom hospodárskom roku, kedy škody nastaly, je logické, aby tá čiastka náhrady, ktorá odpovie sume vykonaného odpisu bola zdanená, a to z toho dôvodu, lebo v opačnou prípade bola by podniku poskytnutá dvojitá výhoda.

K § 4: Predĺženie lehoty pre použitie investičných rezerv môže sa povoliť napr. ak investície /stroje a zariadenia/, pre ktoré boly investičné rezervy zriadené, uskutočnia sa v roku 1944 alebo ak investičné práce u budov, ak boly započaté v roku 1943 a možno predvídať, že budú skončené pritom, že sa stále pracuje, až v

- 8 -

roku 1944.

Pritom však ako zaujímavý skutok treba uviesť, že investičné rezervy činily približne

K § 5: Výnimočná sadzba mimoriadneho odpisu 70%, poťažne 50% sa povoľuje aj investíciám započatým, poťažne objednaným pred 15. januárom 1943, ak budú tieto dokončené alebo do prevádzky dane do konca roku 1944/1944/1945/ podľa zákona č. 507/1940 Sl. z. s výhradou, že na úhradu týchto odpisov majú byť použité v prvom rade investičné rezervy k tomu účelu zriadené a s tým dodatkom, že z týchto investícií môžu byť vykonané mimoriadne odpisy vo výške vyššie označenej, a to:

1/ ak nemá podnik investičnú rezervu na tieto investície vôbec, môže vykonať 70% mimoriadneho odpisu podľa zákonnej sadzby, t. j. zo 100% odpisu 70% na ťarchu výsledku 1943 /1943/1944/, kým ostávajúcich 30% môže vykonať v piatich rokoch, počínajúc hospodárskym rokom 1944 /1945/1944/,

2/ ak má investičnú rezervu na uvedené ciele, môže sa vykonať 70% mimoriadneho odpisu podľa zákonnej sadzby v hospodárskom roku 1943 /1943/1944/:

a/ v prvom rade na ťarchu investičnej rezervy k tomuto účelu zriadenej a

b/ v druhom rade na ťarchu výsledku hospodárskeho roku 1943 /1943/1944/ len, ak a nakoľko suma 70% mimoriadneho odpisu podľa zákonnej sadzby nemohla byť uhradená na ťarchu investičnej rezervy podľa písm. a/, kým ale ostávajúcich 30% uhradí ako pod 1/.

Pre určenie podkladu pre výpočet mimoriadneho odpisu je skutočný investičný náklad, vynaložený na nedokončené alebo objednané investície k poslednému dňu hospodárskeho roku 1943 /1943/1944/.

K § 6: Strojom a zariadeniam, ktoré boly už v roku 1943 a pred tým objednané a budú dodané len v roku 1945 a nasledujúcich nemohly by byť priznané výhody tých odpisových sadzieb mimoriadneho odpisu, ktoré pri objednávkach boly predpokladané /50%/. Z dôvodov rovnoprávnosti má sa takýmto investíciám priznať táto výhoda aj vtedy, ak boly neskoršie dodané. Pravda mimoriadne odpisy majú byť vykonané na ťarchu výsledku toho roku, kedy boly do prevádzky dané, poťažne rozdelené na ďalšie štyri roky.

K § 7: Navrhované ustanovenie je rázu čiste sociálneho a má za cieľ podporovať záujmy zamestnanectva /robotníctva a úradníctva/. Tento právny predpis nezakladá právny nárok na udelenie navrhovanej výhody. Z výhody odpisu sú vyňaté tie majetkové hodnoty, ktorých hodnota nesmie byť porušená snížením hodnoty zásadne, napr. pozemky.

K § 8: Platnosť ustanovení o premlčaní mimoriadnych odpisov, ďalej o obmedzenom nároku na mimoriadny odpis v prípade, že sa stroje vyvezú do piatich rokov do colnej cudziny alebo stroje a zariadenia nebudú dané do prevádzky sa rozširuje aj na mimoriadne odpisy podľa tohto zákona. Toto rozšírenie platnosti týchto obmedzení vyplýva a povahy mimoriadneho odpisu.

-9-

Predkladaný návrh zákona nevyžiada si zo štátnej pokladnice nijaké osobitné výdavky. Úbytok príjmov, ktorý na základe neho vyplynie pre štátnu pokladnicu, nedá sa ani približne odhadnúť.

Želením vlády je, aby predkladaný návrh zákona bol prikázaný výboru národohospodárskemu a výboru rozpočtovému.

Za predsedu vlády:

Alexander Mach v. r.,

minister vnútra

Dr. Mikuláš Prušinský v. r.,

minister financií.