Snem Slovenskej republiky 1944
I. volebné obdobie. 11. zasadanie.
936.
Vládny návrh.
Zákon zo dňa.............. 1944
o štatistike zahraničného obchodu.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol ná tomto zákone:
Diel prvý.
Rozsah štatistiky zahraničného obchodu.
§ 1.
Pre štátnu štatistiku zahraničného obchodu treba hlásiť na štatistických ohláškach podľa druhu, množstva, hodnoty, štátu pôvodu, štátu zásielky, štátu určenia každú zásielku predmetov:
a) ktoré sa vyvážajú z voľného obehu,
b) ktoré sa dovážajú do voľného obehu,
c) ktoré sa colne zaznamenávajú pri dovoze do colného územia alebo pri vývoze z colného územia na zošľachtenie alebo opravu, alebo ktoré sa dovážajú alebo vyvážajú zpät po zošľachtení alebo oprave, a
d) ktoré sa slovenským colným územím len prevážajú, alebo ktoré sa colne zaznamenávajú pri dovoze alebo vývoze z iných dôvodov ako pod písm. c) uvedených (neistý predaj, výstavy, veľtrhy a pod. ).
§ 2.
(1) Pre štátnu štatistiku zahraničného obchodu netreba hlásiť za podmienok uvedených v ods. 2:
2
a) predmety patriace hlavám cudzích štátov a ich sprievodu za dočasného pobytu v Slovenskej republike, ako aj predmety určené pre úradnú potrebu osôb diplomatických zastupiteľstiev a konzulárnych úradov cudzích štátov a tiež predmety určené pre vlastnú potrebu diplomatických alebo iných exteritoriálnych osôb, nakoľko ich užívajú samy;
b) predmety slúžiace bohoslužobným účelom,
c) spisy, listiny a predmety úradného alebo súdneho pokračovania,
d) platidlá, okrem kovových mincí,
e) predmety dopravované cestujúcimi osobami,
f) predmety dopravované zamestnancami verejných dopravných podnikov, riadičmi motorových vozidiel, kočišmi, lodníkmi a letcami, slúžiace ich vlastnej potrebe alebo na vykonávanie ich povolania, a to i vtedy, ak ich tým cieľom napred posielaijú alebo dávajú za sebou zaslať,
g) zásoby železničných jedálnych voz-ňov a lodí,
h) dary hlave štátu, rady, čestné ceny, pamätné mince, odznaky, medaile a pod., ako aj dary osobám, postihnutým živelnou pohromou, taktiež upotrebené predmety darované nemajetným osobám, dobročinným alebo ľudomilným ústavom,
i) upotrebené veci osobnej potreby prisťahovalcov a vysťahovalcov, ak sú primerané ich pomerom, ako aj upotrebené zdedené veci,
j) svadobné výbavy,
k) úžitok z pohraničného poľnohospodárskeho alebo lesného hospodárstva, dobytok na čas hnaný na pasienky cez hranicu a úžitok z neho, ďalej potrebné hospodárske náradie, náčinie a stroje na obhospodárenie pohraničných hospodárstiev a na ich udržovanie, ako aj úlovky poľovníkov alebo rybárov z pohraničných území,
l) Všetky veci, nakoľko neboly v cudzine kúpené alebo do cudziny predané:
1. umelecké, vedecké, priemyselné alebo remeselné, určené do verejných sbierok
3
alebo na vedecké prípadne všeobecne prospešné ciele,
2. prístroje a nástroje na liečenie nemocných ľudí i zvierat, pre nemocnice a liečebné ústavy a
3. učebné pomôcky pre školy verejné,
m) rakve s ľudskými mŕtvolami, ako aj veci určené na ozdobu týchto rakví,
n) všetky dopravné prostriedky, ich zariadenia, súčiastky, jazdecký a ťažný dobytok s príslušenstvom, ako aj predmety slúžiace na nosenie alebo ťahanie bremien, ako aj hasičské zariadenie, ak nejde — pri všetkých týchto predmetoch — o ich dovoz alebo vývoz,
o) prevádzkové prostriedky a služobné potreby slovenských železníc pre prípojové stanice, krátke priebežné trate, tiež pre prístavné pásma, úpravu riek, ako aj služobné potreby a zariadenia colných úradov a pasových kontrol,
p) nepredajné vzorky, iné vzorky colne zaznamenávané, ako aj vracajúce sa obaly z dovezeného alebo vyvezeného tovaru, dovážané alebo vyvážané obaly na naplnenie, ak sa colne zaznamenávajú alebo prepúšťajú bez cla,
r) tuzemské zásielky, prepravované z colného územia cez colnú cudzinu do colného územia.
(2) Predmety uvedené v ods. 1 netreba hlásiť len, ak sú pri dovoze oslobodené od cla alebo pri vývoze by od cla boly oslobodené.
(3) Pre štátnu štatistiku zahraničného obchodu netreba hlásiť tieto zásielky pri prevoze:
a) všetky poštové zásielky,
b) zásielky dopravované vo vzduchu,
c) zásielky dopravované po medzinárodnom toku Dunaja,
d) zásielky dopravované v medzinárodnej doprave ako spešniny a
e) zásielky, ktoré v smysle ods. 1 a 2 netreba hlásiť ani pri dovoze ani pri vývoze.
(4) Vláda môže nariadením meniť soznam predmetov nepodliehajúcich podľa ods. 1laž 3 štatistickému hláseniu.
4
Diel druhý.
Osoby povinné k štatistickému hláseniu, miesto a spôsob hlásenia.
§ 3.
(1) Štatistické hlásenie je povinný vykonať:
a) pri dovoze do volného obehu a pri dovoze v zázname a zpätnom dovoze v zázname— príjemca tovaru alebo jeho zmocnenec alebo v ich zastúpení verejný dopravný podnik, ktorý navrhuje colné odbavenie,
b) pri vývoze z volného obehu, pri vývoze v zázname a pri zpätnom vývoze v zázname— odosielateľ alebo jeho zmocnenec alebo v ich zastúpení verejný dopravný podnik, ktorý dáva podnet k colnému odbaveniu tovaru vo vývoze,
c) pri prevoze — osoba, ktorá dala podnet k poukazu zásielky k prevozu.
(2) Osoby, ktoré pre štatistiku ohlasujú tovar, sú povinné štatistické ohlášky podpísať a sú zodpovedné za pravdivosť a úplnosť svojho hlásenia.
§ 4.
Colné a poštové úrady sú povinné zisťovať, či je v ohláške správne štatistické číslo, pomenovanie tovaru, množstvo (počet), druh a povaha dopravovaných predmetov, štát určenia a pôvodu, a to podľa dopravných dokladov alebo iných pomôcok, ktoré majú pri ruke. Hodnotu zisťujú porovnaním s faktúrami len colné úrady, ak majú potrebné pomôcky pri ruke. Poštové úrady dbajú, aby bola zapísaná hodnota tovaru.
§ 5.
Osoby povinné k štatistickému hláseniu majú Štátnemu štatistickému úradu prípadne zamestnancom colných a poštových úradov, železničných, leteckých a plavebných podnikov podať pre štatistiku zahraničného obchodu všetky potrebné vysvetlivky a odstrániť zistené závady.
§ 6.
Verejné dopravné podniky, ako aj podniky letecké a osoby po živnostenský do-
5
pravujúce tovar, môžu — s výnimkou predmetov uvedených v § 2 — zásielky určené do colnej cudziny prijal k doprave, ak sa im odovzdá vyplnená a štatistikou známkou opatrená štatistická ohláška. Ak sa dozvedia až pri doprave, že tovar je určený do colnej cudziny, môžu bo dopravovať len, ak im boly oznámené údaje, potrebné padla zákona.
§ 7.
Predseda vlády môže v záujme shody štátnych štatistík zahraničného obchodu medzi Slovenskou republikou a niektorými inými štátmi po dohode s Ministerstvom hospodárstva, Ministerstvom financií a Ministerstvom zahraničných vecí vyhláškou v Slovenskom zákonníku uložiť povinnosť prikladať k štatistickej ohláške i listinné osvedčenie o výrobnom pôvode dovážaného tovaru z colnej cudziny.
§ 8.
(1) Štatistické hlásenie treba vykonať zpravidla písomne.
(2) Štatistické hlásenie možno vykonal ústne:
a) pri dovoze do voľného obehu
1. tovar clu podrobený, ak sa prihlasuje na vyclenie ústne alebo ak sa vyclieva podľa colného nálezu a strana udá hodnotu,
2. tovar od cla oslobodený, ak sa nedováža po železnici, po vode alebo lietadlom a strana udá hodnotu,
b) pri vývoze z voľného obehu, ak tovar clu podrobený alebo od cla oslobodený sa vyváža po cestách vozidlami — pričom treba osobitne hlásiť obsah každého vozidla — alebo hnaním, dobytka alebo cestujúcim obecenstvom alebo osobami hranicu prechádzajúcimi a strana udá hodnotu,
c) pri dovoze alebo vývoze v colnom zázname, ak sa prihlasuje tovar k záznamu ústne,
d) pri prevoze na krátkych cestných tratiach.
§ 9.
(1) Tovar treba pre účely štatistiky hlásiť pri doprave železnicou, cestami a v po-
6
štovom záznamnom styku na colnom úrade, ak je tento súčasne výstupným (vstupným) úradom; ináč odovzdajú sa štatistické ohlášky s ostatnými dopravnými dokladmi pri podaní zásielky k doprave.
(2) Pri doprave poštou podajú sa štatistické ohlášky u podacieho poštového úradu okrem poštových zásielok, ktoré sa colne zaznamenávajú.
§ 10.
Štátny štatistický úrad má priamy dozor na vykonávanie ustanovení tohto zákona, na hospodárenie so štatistickými ceninami, ako aj na sberanie a predkladanie štatistických hlásení.
Diel tretí.
Zásielka, druh, množstvo, hodnota, pôvod (obchodný, výrobný) tovarov a tlačivá.
§ 11.
(1) Za zásielku sa pokladá tovar, ktorý sa pri dovoze, poťažne prevoze podá na odbavenie jedným colným dokladom (colná prihláška): pri vývoze — tovar, ktorý sa na prepravu podá jednou dopravnou listinou.
(2) Pri sberných zásielkach pokladá sa tovar každého jednotlivého subjektu za osobitnú zásielku.
§ 12.
(1) Hlásenie tovaru pre štátnu štatisti-ku zahraničného obchodu možno vykonať výlučne na1 tlačivách vydaných Štátnym štatistickým úradom.
(2) Do jednej ohlášky možno zapísať len jednu zásielku.
(3) Viac druhov tovaru sdružených v jednej zásielke možno zapísať do jednej štatistickej ohlášky, ale každý druh tovaru na osobitný riadok.
§ 13.
Pre štátnu štatistiku zahraničného obchodu treba hlásiť druh predmetov podľa "Štatistického sozmamu tovarov", ktorý pre ten účel vydá Štátny štatistický úrad. Všeobecné pomenovanie (ovocie zelenina, textílie, kovový tovar a pod. ) nie je prípustné.
7
§ 14.
(1) Množstvo predmetov, ktoré sa v obchode účtuje podľa váhy, treba hlásiť v hrubej váhe celej zásielky, a okrem toho v čistej váhe za každú štatistickú položku osobitne.
(2) Pri predmetoch, ktoré majú inú jednotkovú mieru ako váhu, treba hlásiť okrem hrubej váhy celej zásielky i jednotkovú mieru a jej počet (kusy, litre, páry).
(3) Čistou váhou rozumie sa vlastná váha tovaru nezahaleného alebo váha tovaru s obalmi, ktoré tovar chránia alebo mu dodávajú krajší vzhľad a odovzdávajú sa s ním v maloobchode kupujúcemu.
§ 15.
Hodnota predmetov pre štatistické ciele je:
a) pri predmetoch kúpených v cudzine nákupná cena (podľa faktúry), zväčšená o výdavok za obal, sprostredkovanie, poistné a dopravné výdavky tovaru po slovenskú colnú hranicu; clo a iné dávky s ním vyberané sa do hodnoty nezapočítavajú;
b) pri predmetoch predaných do cudziny predajná cena (podľa faktúry), zväčšená o výdavky za obal, sprostredkovanie, poistné a výdavky dopravné z miesta predja až po colnú hranicu, clo a s ním vyberané dávky,
c) pri predmetoch, ktoré neboly do cudziny predané, — trhová cena v mieste zásielky, zväčšená o dopravné a poistné výdavky z miesta zásielky až po colnú hranicu,
d) pri predmetoch, ktoré neboly v cudzine kúpené, — trhová cena v mieste určenia v slovenskom colnom území, zväčšená o výdavky dopravné a o poistné od slovenskej colnej hranice až do miesta určenia v slovenskom colnom území.
§ 16.
(1) Hodnotu treba vždy udať v slovenských korunách a ak je dohodnutá cena v cudzej mene, tiež túto (podľa faktúry).
(2) Hodnotu netreba hlásiť v prípadoch uvedených v § 1 písm. d).
8
§ 17.
Pre zistenie smerov tovarovej výmeny treba hlásiť:
1. pri dovoze do voľného obehu — štát pôvodu (výroby) a štát zásielky (obchodný),
2. pri dovoze v zázname — štát zásielky (obchodný) a štát výroby a pri zpätnom dovoze v zázname štát pôvodu (štát zošľachtenia a opravy),
3. pri vývoze z voľného obehu štát určenia (obchodný) a štát pôvodu (výroby),
4. pri vývoze v zázname a pri zpätmom vývoze v zázname — štá určenia (obchodný),
5. pri prevoze — štát pôvodu (výroby) a štát určenia.
Diel štvrtý.
Štatistický poplatok.
§ 18.
(1) Pri štatistickom hlásení ohlasovateľ má zaplatiť poplatok v štatistických známkach z každej jednotlivej zásielky, a to:
a) za vyvážaný a dovážaný dobytok podľa počtu kusov
1. Ks 1. — za každý kus veľkého dobyt-ka,
2. Ks 1. — za každých päť kusov drobného dobytka,
b) pri všetkých ostatných dovážaných alebo vyvážaných predmetoch okrem poštových zásielok včítane colný záznam:
1. z každej zásielky do 10. 000 kg hru-bej váhy za každých započatých 100 kg hrubej váhy Ks 1.—, avšak nie viac než Ks 10.—,
2. za každých ďalších započatých 10.000 kg Ks 10.—,
c) pri predmetoch dovezených alebo vyvezených poštou — za jednu zásielku Ks 0.20,
d) pri predmetoch prevážaných (okrem pošty) — Ks 1. — za každú zásielku bez ohľadu na množstvo alebo hodnotu.
(2) Z ustanovení ods. 1 písm. b) bodu 1 a 2 sú vyňaté hromadné veci uvedené v prílohe tohto zákona. Pri týchto veciach sa
9
určuje štatistický poplatok na Ks 5.— za každých 10.000 kg zásielky; zo zvyšku prevyšujúceho 10.000 kg alebo ich násobok treba zaplatil štatistický poplatok Ks 1. — za každých 1000 kg alebo ich čiastku, avšak nie viac než Ks 5.-.
(8) Vláda môže nariadením meniť výšku štatistického poplatku (ods. 1 a 2).
(4) Štátny štatistický úrad je oprávnený po dohode s Ministerstvom financií a Ministerstvom hospodárstva vo výnimočných prípadoch snížit alebo oslobodiť od štatistického poplatku určitý druh tovaru na žiadosť ohlasovateľa.
§ 19.
(1) Štatistické poplatky sa platia okrem prípadov uvedených v ods. 2 štatistickými známkami, ktoré vydá Štátny štatistický úrad.
(2) Štatistický poplatok sa platí v hotovosti:
a) pri dovoze poštou vždy,
b) pri dovoze iným spôsobom dopravy:
1. pri dodatočnom plátení, ak ohláška nie je už na colnom úrade,
2. dodatočne pri upúšťacom pokračovaní alebo na základe nálezu a
c) ak nemá úrad potrebné známky na sklade.
(3) Štatistické poplatky alebo nedoplatky sa vymáhajú ako štátne dávky.
§ 20.
Tvar, farbu a druh štatistických známok určuje predseda vlády vyhláškou v Úradných novinách.
Diel piaty.
Trestné ustanovenia.
§ 21.
(1) Ak zasielateľ, dopravný podnik alebo povozník poruší povinnosť uloženú týmto zákonom alebo predpismi vydanými na jeho základe, bude mu vymeraná príslušným úradom (§§ 22, 23) pokuta od Ks 5 — do Ks 5. 000. —: tak isto treba pokutovať ostatné osoby, ak sa zistí, že vedome po-
10
rušily povinnosti, uložené im týmto zákonom.
(2) Ustanovenia ods. 1 sa nevzťahujú na štátne dopravné podniky. Ak porušenie povinnosti uložených týmto zákonom alebo predpismi vydanými na jeho základe stalo sa takýmto podnikom, poriadkové pokuty stíhajú zamestnanca, zodpovedného podľa služobných predpisov.
(3) Ak porušenie povinností záleží v úmyselnom skrátení poplatku, bude povinnej osobe vymeraná príslušným úradom (§§ 22, 23) pokuta do výšky dvadsaťnásobku skráteného poplatku.
§ 22.
(1) Porušenie povinnosti uložených týmto zákonom zisťuje colný úrad alebo pohraničná finančná stráž alebo poštový úrad, u ktorého sa tovar štatisticky ohlasuje, zápisom, v ktorom uvedie rozhodné okolnosti a dôkazy, ako aj opsravedlnenie a iné vyhlásenia strany; ak je strana neprítomná zariadia jej výsluch. Ak sa strana, ktorá bola riadne predvolaná bez ospravedlnenia nedostaví na výsluch, vykoná sa pokračovanie v jej neprítomnosti.
(2) Ak sa porušenie povinnosti zistí na poštovom úrade, spíše sa so stranou zápisnica; zápisnicu predloží poštový úrad svojmu nadriadenému úradu, ktorý rozhodne o uložení pokuty a upovedomí o tom Štátny štatistický úrad.
(3) Ak poruší povinnosti zamestnanec štátneho dopravného podniku (železnice, pošty), spíše s ním zápisnicu nadriadený orgán a predloží ju Štátnemu štatistickému úradu. Tento ak uzná za potrebné, postúpi spisy Ministerstvu dopravy a verejných prác s návrhom na uloženie pokuty.
§ 23.
(1) Výmer sa strane vyhlási ústne; ak je strana neprítomná, alebo ak žiada o písomné vydanie výmeru, vydá sa jej výmer písomne.
(2) Výmer musí obsahovať:
a) meno, priezvisko a bydlisko strany;
b) skutkovú podstatu porušenia povinností (§ 21);
11
c) uloženú pokutu;
d) prípadný skrátený poplatok;
e) úrad, ktorý pokutu vymeral a ktorému sa má skrátený poplatok zaplatiť;
f) lehotu, do ktorej treba pokutu a prípadne skrátený poplatok zaplatiť;
g) poučenie o opravnom prostriedku.
§ 24.
Od vydania výmeru (§ 23) možno upustiť, ak:
a) strana sa vzdá po zistení porušenia povinností všetkých opravných prostriedkov a
b) zaplatí prípadný skrátený poplatok a pokutu primeranú zisteným okolnostiam a prípadnému skrátenému poplatku.
§ 25.
(1) Ak sa úrad domnieva, že hodnota tovaru je nesprávne hlásená, zašle zápisnicu so zprávou Štátnemu štatistickému úradu na zistenie skutkovej podstaty; po zistení skutkovej podstaty vráti Štátny štatistický úrad zápisnicu colnému úradu na ďalšie pokračovanie.
(2) Ak Štátny štatistický úrad vo vlastnej pôsobnosti zistí nesprávnosť v štatistickom hlásení, zašle spisy colnému úradu na zavedenie pokračovania.
§ 26.
(1) Strana má právo podať proti výmeru colného úradu sťažnosť do 30 dní na úrade, ktorý výmer vydal, a to v prípadoch ústneho vyhlásenia výmeru, ak strana nežiadala jeho doručenie, — odo dňa vyhlásenia, v ostatných prípadoch — odo dňa doručenia výmeru; o sťažnosti rozhoduje Štátny štatistický úrad, s konečnou platnosťou.
(2) Ak výmer vydal ústredný úrad (§ 21 ods. 2), možno proti nemu podať rozklad do 30 dní na tomto úrade.
§ 27.
Pokračovanie podľa tohto zákona nevylučuje stíhanie podľa platných predpisov trestného zákona alebo dôchodkového trestného práva.
12
§ 28.
(1) Porušenia povinností podľa tohto zákona a predpisov poďla neho vydaných sa premlčujú v 6 mesiacoch odo dňa ich spáchania.
(2) Pokuty sa vymáhajú spôsobom pred písaným pre vymáhanie štátnych dávok.
Diel šiesty.
Ustanovenia všeobecné a záverečné.
§ 29.
Štátny štatistický úrad vydá po dohode s Ministerstvom financií a Ministerstvom dopravy a verejných prác služobné predpisy na vykonávanie tohto zákona.
§ 30.
Pre pokračovanie ohľadom vyvážaného tovaru, ktorý bol pred dňom nadobudnutia Účinnosti tohto zákona niektorým verejným dopravným podnikom prevzatý k doprave do colnej cudziny, platia ohľadom vývozu predpisy platné pred účinnosťou tohto zákona.
§ 31.
Zrušujú sa zákon č. 235/1922 Sb. z. a n., vládne nariadenie č. 328/1922 Sb. z. a n., vládne nariadenie č. 220/1923 Sb. z. a n., vládne nariadenie č. 188/1924 Sb. z. a n., vládne nariadenie č. 176/1930 Sb. z. a n., vládne nariadenie č. 86/1935 Sb. z. a n., vládne nariadenie č. 30/1937 Sb. z. a n., vládne nariadenie č. 46/1938 Sb. z. a n., všetky vyhlášky a predpisy na základe týchto vydané, ako aj vyhláška predsedu vlády č. 45/1941 Sl. z.
§ 32.
Tento zákon nadobúda účinnosť dňom 1. októbra 1944; vykoná ho predseda vlády so zúčastnenými ministrami.
13
Príloha k § 18. zákona č. — 1944 Sl. z.
SOZNAM
hromadných vecí, pre ktoré platí snížená sadzba štatistického poplatku. (V zátvorke uvedené čísla sú poradové čísla štatistického soznamu tovarov pre štatistiku zahraničného obchodu.)
1. Obilie (číslo 51—60).
2. Múka a iné mlynské výrobky (67—74/2).
3. Ovocie alla rinfusa (83/2, 84/2, 85/1).
4. Zemiaky neskoré (97/2).
5. Repa cukrová, čerstvá ä krmná repa (97/3, 97/4).
6. Slama a stelivo (149).
7. Čakankový koreň čerstvý (ex. 151/2) — len pre dovoz.
8. Drevo, uhlie, koks a rašelina (335/1— 336) — len pre dovoz.
9. Všetky nerasty XVII. col. sadz. tr. (383—432/5).
10. Drevo kvebrachové v klátikoch (443) — len pre dovoz.
11. Smreková kôra (ex 446) — len pre dovoz.
12. Bavlna surová v odpadkoch (493/1, 496/1—496/2).
13. Ľan, konope, juta a iné rastlinné pradivá (595/1—603).
14. Vlna (665—666, 669, t. j. tovar sadz. č. 220, s výnimkou vlny česanej, farbenej alebo mletej).
15. Obyčajné tehly a dlaždice (1165).
16. Surové železo á odpadky železa (1209—1213).
17. Dusičnan amonný (1867).
18. Dusíkaté vápno (1888).
19. Nórsky liadok vápenatý (1889).
20. Superfosfáty (1946).
21. Kostná múčka (2011).
22. Saturačný kal, vápno na hnojenie (lúh), sadra na hnojenie (2012/2).
23. Iné umelé hnojivá (2012/3).
24. Popol z dreva a z uhlia (2013).
25. Odpadky z kostí (2014).
26. Popol z kostí; staré, využité uhlie z kostí (2015).
27. Mletá troska Thomasová a iné trosky (2016, 2017).
28. Otruby (2026, 2028).
29. Výpalky tekuté, pomyje, tiež odpadové lúhy liehovarnícke (2031/2).
30. Repné rezky vylúhovatné (2032).
31. Repný chrasť čerstvý (ex 151/2) i kvasný (ex 2032).
32. Handry všetkých druhov (2042).
Dôvodová zpráva.
Vláda považuje za potrebné novoupraviť a sjednotiť všetky predpisy o štatistike zahraničného obchodu v jednej rámcovej norme. Úpravu ustanovení prechodnej povahy navrhuje prenechať predsedovi vlády (§ 7 zák. č. 330/1940 Sl. z.). Toto riešenie považuje vláda za najvýhodnejšie a najpružnejšie pri ustavičných zmenách obchodných a hospodárskych pomerov ako v tuzemsku, tak i za hranicami. Vláda je presvedčená, že sa dosiahne hladké riešenie všetkých zmien včítane i požiadavkov Slovenskej národnej banky pri ochrane devízových opatrení jedine prenesením úpravy s týmto problémom súvisiacich otázok na predsedu vlády.
Všetky podstatné ustanovenia v návrhu zákona sa recipovaly zo zákonných ustanovení bývalej Česko-Slovenskej republiky o štatistike zahraničného obchodu, a to hlavne nakoľko ide o ustanovenia o hodnote a o štátoch pôvodu, určenia a zásielky. Zmeny, ktorými sa odchyľuje návrh od terajších ustanovení, odôvodňujú sa osobitne u každého paragrafu.
K § 1. Tento paragraf je slúčením a preštylizovaním § 1 zák. č. 235/22 Sb. z. a
14
n. a § 1 vl. nar. č. 328/22 Sb. z. a n. Týmto predmet štatistiky zahraničného obchodu je dostatočne vymedzený.
K § 2. Oslobodenie predmetov od štatistického ohlasovania, ktoré je novoupravené vládnym nariadením č. 176/1930 Sb. z. a n., ponecháva sa voľne upravovať po vydaní zákona vláde z toho dôvodu, že v praktickom živote medzinárodného obchodného styku mení sa spôsob oslobodzovania, ktorý vyplýva jednak z reciprocity a jednak z požiadavkov politicko-hospodárskych v tuzemsku.
K § 3. Povinnosti osôb, ktoré majú štatistické hlásenie vykonať v podstate zostáva bez zmeny.
K § 4. V tomto paragrafe vyjadrená povinnosť delegovaných úradov bola rozšírená na všetky údaje vpísané do štatistických ohlášok. Tým sa sleduje snaha splniť požiadavky správnosti a úplnosti štatistického materiálu, a to práve na tých miestach, ktoré majú bezprostredný styk:
a) s ohlasovateľmi alebo
b) s obsahom zásielky.
Predovšetkým colné úrady, ktorým systematika colného sadzobníka a colné predpisy vôbec uľahčujú výkon štatistickej služby sú prvou oporou a zárukou v tom, že údaje na štatistických ohláškach odpovedajú skutočnosti.
K § 5. Vedľa uvedenej povinnosti poskytuje sa možnosť i štatistickému úradu, aby pred spracovaním materiálu doplňoval a korigoval v súčinnosti s ohlasovateľmi údaje, ktoré považuje za nie dosť presné. Táto kontrola sa týka predovšetkým údajov o hodnote, množstve a pôvode tovarov.
Smyslom §§ 4 a 5 je dosiahnutie v štatistike zahraničného obchodu výsledkov povahy, aká je ich povaha vo skutočnosti.
Menovite musí sa umožniť výkon týchto dvoch druhov kontrol:
a) kontrola pravosti a pravdivosti,
b) kontrola presnosti a správnosti.
Pri prvej odstraňujú sa chyby úmyselné, pri druhej náhodilé.
I keď v ojedinelých prípadoch môže úrad zrejmé nesprávnosti opraviť, predsa pre úplnú kontrolu musí im byť daná i možnosť oprieť sa o výpoveď ohlasovateľov.
V tom sa zahrňuje aj možnosť úradu vyslať na patričné miesta svojich úradníkov ako kontrolný orgán.
K § 6. Týmto ustanovením je vyjadrená snaha zamedziť prípady obchádzania predpisov o štatistickom poplatku. Dopravný podnik, ktorý je veľmi často vo styku s predpismi o štatistike zahraničného obchodu má dbať na presné ich zachovávanie.
K § 7. Listinné osvedčenie o výrobnom pôvode u niektorých druhov dovážaného tovaru treba predkladať Štátnemu štatistickému úradu, ak podľa osobitnej úpravy predsedu vlády bude toto uznané za potrebné. Listinné osvedčenia majú vydávať obchodné a priemyselné komory v štáte pôvodu, poprípade slovenské zastupiteľské úrady na potvrdenie vierohodnosti osvedčenia.
K § 8. Písomné štatistické hlásenie prevedené na osobitných štatistických ohláškach má byt pravidlom. Výnimky z neho sú taxatívne vypočítané v ods. 2.
K § 9. Miestom štatistického hlásenia zastáva v zásade colný úrad. Zavedením štvordielnych štatistických ohlášok — v prípade, že niet v mieste podania colného úradu — treba odovzdať štatistické ohlášky dopravnému podniku.
K § 10. Ochrana údajov pri štatistike zahraničného obchodu sa osobitne zdôrazňuje hlavne pre vzbudenie dôvery u všetkých osôb povinných k štatistickému ohlasovaniu.
K §§ 11. a 12. Definícia pojmu zásielky upravuje sa odchýlne od terajších predpisov, a to hlavne ako požiadavka Slovenskej národnej banky. Zmena záleží hlavne v tom, že za jednu zásielku pokladá sa na rozdiel od § 18 vl. nar. 328/1922 Sb. z. a n. iba obsah jedného dopravného prostriedku (vagón, automobil, loď), ak odosielateľom je jedna osoba a príjemcom tiež. Prakticky to znamená, že osoba povinná ku štatistickému hláseniu musí z týchto príčin vystaviť na každú kusovú alebo vagónovú zásielku osobitnú štatistickú ohlášku. Za dnešných pomerov prísnej kontroly nevie exportér vždy iste, či schválený vývoz, na príklad 10 vagónov dreva, bude môcť vyviezť v jednom dni súčasne.
Za týmto účelom sú už niektoré štatistické ohlášky novoprispôsobené pre všetky druhy dopravy a spôsoby hlásenia a všetky ostatné ohlášky budú v tomto smysle pozmenené.
U sbiernych zásielok (t. j. kusových, ktoré sú v jednom vagóne a sú určené pre
15
viac dovozcov alebo odoslané viacerými vývozcami) treba považovať tovar každého jednotlivého subjektu za osobitnú zásielku.
K § 13. Štatistický soznam tovarov predpisuje pre každý druh tovarov pri medzinárodnej výmene osobitne štatistické číslo pre dovoz, vývoz a prievoz. Špecializácia predmetov podľa tam vyznačených druhov je nutným predpokladom dobrej štatistiky. Z tohto dôvodu nepripúšťa sa ohlasovateľmi vpisovať do štatistických ohlášok všeobecné pomenovanie ako lieky, koloniálny tovar, ovocie a pod.
Štatistický soznam tovarov má slúžiť len pre štatistiku zahraničného obchodu, môže ho teda pripraviť a vydať len Štátny štatistický úrad, a to podľa technických požiadavkov štatistickej práce s náležitým zreteľom na "Colný sadzobník".
K § 14. Práve tak ako druh predpisuje štatistický zoznam tovarov i jednotku množstva tovaru, a to: litre, kg, kusy a pod.
K §§ 15. a 16. Pochop hodnoty kryje sa s doterajšími ustanoveniami.
K § 17. Zemepisné rozdelenie smenom medzinárodnej tovarovej výmeny pridržiava sa v podstate ustanovení doteraz platných.
K § 18. Výška poplatkov doteraz vyberaných zostáva bez zmeny.
Štátny štatistický úrad je oprávnený po dohode s Ministerstvom financií a Ministerstvom hospodárstva vo výnimočných prípadoch snížiť alebo oslobodiť od štatistického poplatku určitý druh tovaru na žiadosť ohlasovateľa a u hromadných vecí osobitne upraviť nižšiu sadzbu než je ods. 1 uvedené a vyhlášku o tom uverejní v Slovenskom zákonníku.
Nakoľko sa týka poplatkov z tzv. tovarov hromadných, navrhuje sa niektoré vôbec vypustiť, poťažne povoliť sníženú sadzbu iba pre niektorý smer (dovoz poťažne vývoz).
Soznam hromadných predmetov pripojuje sa k návrhu ako prílohu.
K §§ 19. a 20. Poplatky platia sa obyčajne štatisitickými známkami. Výnimky z tohto ustanovenia, t. j. platenie poplatkov v hotovosti je uvedené v § 19 ods. 2.
Formálnu úpravu prevedie sám Štátny štatisitický úrad a ich platnosť vyhlasuje v Úradných novinách.
K §§ 21. až 28. Zvýšením pokuty na Ks 5.000. — má byť daná Štátnemu štatistickému úradu možnosť pokutovaním zaviesť poriadok v štatistickom hlásení. Pritom sa vychádza z predpokladu, že podnik, Ktorý má veľkú a častú agendu pri styku so štatistickými predpismi, má si byť vedomý požiadavkov, ktoré sú naň pre presnosť a úplnosť štatistiky kladené. Ostatné trestné ustanovenia zostávajú nepozmenené až na návrh predĺžiť lehotu k podaniu sťažností na 30 dní, kvôli sjednocovaniu väčšiny odvolávacích lehôt.
K § 29. Návrh zákona o štatisitike zahraničného obchodu obsahuje všetky rámcové ustanovenia z toho dôvodu, aby sa nemuselo k zákonu vydávať vykonávajúce vládne nariadenie, ale aby všetky podrobnosti vydal Štátny štatistický úrad po dohode so zaintresovanými úradmi, t. j všetky inštrukcie, ktoré sú potrebné pre úrady k vyhoveniu požiadavkám štatistiky zahraničného obchodu.
Táto úprava vidí sa pružnejšia a vyhovuje i po stránke právnej.
K § 30. Obsahuje úpravu pri vzniku účinnosti tohto zákona.
Vykonanie tohto zákona si nevyžiada nijakých osobitných výdavkov zo štátnej pokladnice.
Želaním vlády je, aby predkladaný návrh zákona boli pridelený výboru národohospodárskemu.
Alexander Mach v. r.,
minister vnútra
aj za predsedu vlády.