Snem Slovenskej republiky 1944
I. volebné obdobie. 11. zasadanie.
Vládny návrh.
Zákon
zo dňa.......... 1944
o štátnych zárukách pri obchode so zahraničím a záručných vkladoch pri medzištátnom platobnom styku.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
Diel prvý.
Štátne záruky.
§ 1.
/1/ Minister financií sa splnomocňuje, aby z dôležitých národohospodárskych dôvodov po dohode s ministrom hospodárstva a predsedom Najvyššieho úradu pre zásobovanie preberal štátne záruky podľa ods. 2, ďalej aby po dohode s ministrom hospodárstva a predsedom Najvyššieho úradu pre zásobovanie ukladal záručné vklady cieľom umožnenia domáceho úveru vyvolaného a odôvodneného podmienkami alebo stavom medzištátneho platobného styku.
/2/ Štátna záruka podľa ods. 1 môže sa vzťahovať iba na časť strát, ktoré by slovenskí vývozci alebo dovozci utrpeli za vyvážaný tovar do cudziny alebo za dovážaný tovar z cudziny a výkony súvisiace s dodávkou takéhoto tovaru. Vývozca alebo dovozca znáša sám stratu najmenej 30% pohľadávky za vývoz alebo dovoz tovaru.
§ 2.
Za prevzatie štátnej záruky vyberie sa
- 2 -
od toho, komu sa poskytla záruka, záručný príspevok podľa smerníc vydaných vládou.
§ 3.
/1/ Výška štátnych záruk nesmie presahovať sumu Ks 100 miliónov; do tejto sumy sa nezapočítajú záruky zaniklé celkom alebo čiastočne.
/2/ Výška štátnych záručných vkladov určuje sa najvyššou sumou Ks 200,000.000.-.
§ 4.
/1/ Ak štátna záruka v jednotlivom prípade neprevyšuje úhrnnú sumu Ks 10.000,000.-. môže minister financií prevziať záruku podľa § 1 vo vlastnej pôsobnosti; záruku presahujúcu túto sumu môže prevziať len s predbežným súhlasom Úsporného a kontrolného výboru Snemu,
/2/ O prevzatí záruky upovedomí Ministerstvo financií Najvyšší kontrolný dvor.
Diel druhý.
Fond pre zaručené straty.
§ 5.
/1/ Pri Ministerstve financií zriaďuje sa "Fond pre zaručené straty" /v ďalšom texte -"Fond"/.
/2/ Do Fondu plynú záručné príspevky vyberané podľa § 2.
/3/ Ak prostriedky Fondu dosiahnu sumu Ks 100,000.000. —, odvedie sa prebytok do štátnej pokladnice,
§ 6.
/1/ Z prostriedkov Fondu sa uhradia straty, za ktoré bola prevzatá štátna záruka podľa § 1.
/2/ Ak prostriedky Fondu nestačia na hradenie strát, uhradí sa nedostatok zo štátnej pokladnice,
/3/ Dotácie zo štátnej pokladnice na úhra-
- 3 -
du nedostatkov Fondu /ods. 2/ sa vyúčtujú na účet prebytkov, ktoré sa odvedú podľa § 5 ods. 3.
§ 7.
Ak už nebudú, dôvody pre preberanie ďalších záruk, miniter financií po dohode s ministrom hospodárstva a predsedom Najvyššieho úradu pre zásobovanie po uhradení všetkých záväzkov zo záruk prevzatých podľa § 1, poťažne po zániku všetkých prevzatých záruk zruší Fond; prebytok Fondu sa odvedie do štátnej pokladnice.
Diel tretí.
Všeobecné a záverečné ustanovenia.
§ 8.
Ak v jednotlivom prípade bola strata podľa § 6 uhradená, je vývozca, poťažne dovozca povinný postúpiť štátu po výšku štátom uhradenej straty svoje nároky, ktoré má vôči tretím osobám z vývozu, poťažne dovozu tovaru.
§ 9.
Záručné listiny a záručné doložky vydané podľa § 1, ako aj postupy podľa § 8 sú uslobodené od poplatkov,
§ 10.
Ustanovenia tohto zákona vzťahujú sa len na dodávky a výkony uskutočnené po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.
§ 11.
Minister financií sa splnomocňuje, aby potrebné prostriedky opatril úverom, ak ich nebude vedieť uhradiť z riadnych štátnych príjmov.
§ 12.
Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vy-
- 4 -
hlásenia: vykoná ho minister financií v dohode s ministrom hospodárstva a predsedom Najvyššieho úradu pre zásobovanie.
Dôvodová zpráva.
Priblíženie sa vojny do blízkosti juhovýchodnej Európy a v dôsledku toho aj politický vývoj v štátoch tejto oblasti zapríčiňuje, že obchody s týmito štátmi postupne stávajú sa riskantnejšími. Toto riziko odzrkadľuje sa samozrejme v poistných prémiách, ktoré žiadajú poisťovne pri poistení proti škodám zapríčineným vojnovými udalosťami. Tak napr. poistná sadzba v niektorých reláciách činí za mesiac až 11%, pričom tovar často dopravuje sa na miesto určenia až tri mesiace a rovnakú dobu trvá doprava tovaru z týchto štátov na Slovensko. Preniesť toto riziko na partnera obyčajne nie je možné, lebo tento smie uskutočniť len importné obchody, kde sa tovar platí až po prekročení hranice jeho štátu.
Na relácie juhovýchodnej Europy sme však v dnešných časoch veľmi odkázaní, lebo predstavujú často trh, ktorý vie odobrať taký slovenský tovar, ktorý sa nevie v inej relácii umiestiť. Záujem na obchodný styk s oblasťou juhovýchodnej Europy je aj tým opodstatnený, že v určitých tovaroch má Slovensko už značné zásoby, ktoré treba odpredať do zahraničia proti hotovému plateniu, ako aj tým, že si Slovensko získa obchodných partnerov, s ktorými bude môcť počítať aj v budúcnosti.
Keďže ale uskutočňovanie obchodov s touto oblasťou je príliš veľké riziko, poťažne poistné bremeno je pre obchodníkov nie lukratívne, môžu sa takéto obchody uskutočniť len vtedy, keď štát prevezme voči obchodníkom záruku za prípadnú stratu, ktorá by mohla vzniknúť v dôsledku vojnového a politického rizika.
Zákon o štátnych zárukách pri obchode so zahraničím sleduje umožnenie takýchto obchodov a jeho vydanie je v eminentnom záujme slovenského hospodárenia.
Za Česko-Slovenska platil zákon č. 121/1931 Sb. z. a n., podľa ktorého Fond prispieval na poistné prémie a jednak štát preberal záruky za straty zo zahraničného obchodu.
V Nemeckej ríši v Maďarsku zahraničné obchody do niektorých štátov sa tiež zaručujú štátom za nízke príspevky.
K § 1. ods. 1: Obsahuje všeobecné zmocnenie, potrebné s ohľadom na rôznu povahu obchodov so zahraničím.
K ods. 2: Záruka štátu sa preberie len za časť strát, najviac do výšky 70% ceny tovaru a výloh spojených s dopravou. Strata môže pozostávať z majetkovej újmy a zahrňuje všetky náklady vzniklé kúpou tovaru. Do straty sa zahrnuju aj všetky vedľajšie výlohy, ktoré úzko súvisia s uskutočnením obchodu, napríklad dopravné, prekladištné, stojné, provízia, telegrafické, poštovné, poistné za kvalitatívne poistenie, ako aj za normálne poistenie tovaru a pod.
K § 2: Štátna záruka podľa návrhu zákona nahradzuje poistenie tovaru proti vojnovému a politickému riziku, s ktorým je spojený obchod so vzdialenejšími štátmi, preto je spravodlivé, keď sa vyberie aj ekvivalent poistnej prémie vo forme príspevku do Fondu.
K § 3: S ohľadom na volumen obchodov, ktoré sa dajú uzavrieť za daných okolností so štátmi juhovýchodnej Europy, prípadne aj s inými vzdialenejšími štátmi /napr. Španielsko/, určila sa hranica pre štátne záruky sumou Ks 100,000.000.—. Zánikom záruky alebo jej sní-
- 6 -
žením uvoľní sa po výšku zaniklej záruky vyčerpaný rámec pre ďalšie záruky.
K § 4: Toto ustanovenie je obdobné ako aj pri Štátnych zárukách podľa finančného zákona.
K § 5: Hoci fondové hospodárenie sa pripúšťa len vo výnimočných prípadoch, v danom prípade vyplýva z povahy veci samej, že je nezbytné zaviesť fondové hospodárenie. Fond bude nesamostatným štátnym Fondom, do ktorého budú plynúť záručné príspevky. Záručné príspevky sú ekvivalentom poistnej prémie a ako u poisťovní sa vytvoria prémiové rezervy pre krytie strát, aj v danom prípade sa budú záručné príspevky ukladať do Fondu. Výška záručných strát je limitovaná, preto prostriedky Fondu budú stačiť v tejto výške.
K § 6: Záručné príspevky len postupne budú plynúť do Fondu, preto na hradenie prípadných strát z prvých zaručených obchodov prostriedky Fondu by nestačily. Z toho dôvodu je potrebné zaistiť dotovanie Fondu zo štátnej pokladnice. Dotácie zo Štátnej pokladnice budú len prechodné, lebo tie sa vrátia z prebytkov Fondu nad 100,000.000.- Ks. Tieto dotácie sa rúročia sadzbou zodpovedajúcou štátnej úverovej operácii.
K § 7: Platnosť zákona nedá sa ohraničiť a likvidácia záväzkov vyplývajúcich z prevzatých záruk môže potrvať dlhší čas. Po prevedenej likvidácii všetkých záväzkov a po zániku všetkých záruk nebude dôvodu pre ponechanie Fondu, ak ďalšie záruky sa nebudú už preberať podľa návrhu zákona. Záručné príspevky sú ekvivalentom poistných prémií, preto ak zostane prebytok z týchto príspevkov, je len logické, že sa prenecháva štátnej pokladnici obdobne ako poistné prémie idú k dobru poisťovne.
K § 8: Dovozca alebo vývozca stráca záujem o ďalší osud tovaru v cudzine, keď dostane nahradenú stratu. Preto je potrebné zákonom uložiť povinnosť na postúpenie nárokov štátu po výšku štátom uhradenej straty. Štátu pripadne potom povinnosť sledovať osud tovaru vyvezenélao alebo zakúpeného v cudzine a urobiť všetky potrebné opatrenia na jeho záchranu alebo na vyinkasovanie odškodného.
K § 9: Obdobne ako pri iných štátnych zárukách navrhuje sa oslobodenie záručných listín a doložiek od poplatku. Pretože ide o postupy v prospech štátu, navrhuje sa oslobodenie aj týchto postupov.
K § 10: Pre odstránenie pochybností je potrebné toto ustanovenie lebo intenciou zákona je zaručiť straty len z obchodov uskutočnených v budúcnosti.
K § 11: Ustanovenie potrebné s ohľadom na prípadné značné výdavky zo štátnej pokladnice, ktoré by eventuálne nebolo možno hradiť z riadnych štátnych príjmov.
Želaním vlády je, aby predkladaný návrh zákona bol prikázaný výboru rozpočtovému a výboru národohospodárskemu.
Za predsedu vlády:
Alexander Mach v. r.,
minister vnútra.
Dr. Mikuláš Pružinský v. r.,
minister financií.