Snem Slovenskej republiky 1044

I. volebné obdobie. 11. zasadanie.

940

Odpoveď

ministra národnej obrany

na interpeláciu poslanca Konštantína čulena a spoločníkov o výchove dôstojníckeho dorastu

/tlač 889/.

Hodnosť dôstojníckeho zástupcu-ašpiranta je stará hodnosť z rakúsko-uhorskéj armády, t. j. "kadettaspirant" v spoločnom vojsku a "hadapródjelölt" u honvédov. Jeho práva i povinnosti vytvorila tradičná skúsenosť a slovenské vojsko tu prevzalo len osvedčené veci.

Slovenská armáda zrušila z odôvodnenej skromnosti hodnosť podporučíka, štábneho kapitána a armádneho generála. Dôstojnícky zástupca patrí do kategórie mužstva. Nemá povinnosti dôstojníka, len sa im učí.

Doterajšia povyšovacia praktika Ministerstva národnej obrany dôstojníckym zástupcom nekrivdila. Pôvodné smernice pre, povyšovanie znely: Ašpiranta možno povýšiť na dôstojníckeho zástupcu 1. januárom toho kalendárneho roku, ktorý nasleduje po ukončení dvojročnej prezenčnej služby, ak vykoná školu pre záložných dôstojníkov a úspešne složí teoretické i praktické skúšky. Na poručíka možno povýšiť dôstojníckeho zástupcu-ašpiranta len po úspešnom vykonaní cvičenia vo zbrani, pravidelne za 2 roky po ukončení prezenčnej služby.

Toto základné pravidlo Ministerstva národnej obrany upravilo v prospech ročníka 1940 tým, že povýšilo jeho príslušníkov z dôstojníckych zástupcov na poručíkov už s platnosťou od 1. januára

-2-

1943, vzhľadom na ich mimoriadnu účasť v ďalšej činnej službe a najmä v poli.

Príslušníci nástupného ročníka 1941 sú povyšovaní už podľa novovydaných smerníc, ktoré Ministerstvo národnej obrany na podklade vojnových poznatkov vydalo za brannej pohotovosti štátu. Pre závažné príčiny í toto povýšenie sa prevádza dodatočne, avšak s uprednostením ešte väčším.

Pre katastrofálny nedostatok lekárov muselo Ministerstvo národnej obrany z nevyhnutných veliteľských príčin povýšiť lekárov-ašpirantov na poručíkov skôr, ako iných ašpirantov.

V rakúsko-uhorskom vojsku podobné nesrovnalosti pri povyšovaní "kadett-ašpirantov" a "hadapródjelöltov" počas vojny boly ešte nápadnejšie. V Česko-slovenskej armáde lekári mali krikľavú prednosť pred ostatnými ašpirantmi pri povyšovaní na podporučíkov prezenčnej služby.

Ministerstvo národnej obrany nie je kompetentné a včas vojny ani oprávnené, aby riešilo univerzálne otázku platov štát-nych a súkromných zamestnancov, vykonávajúcich vojenskú službu, vzhľadom na ich jednaké vojenské náležitosti, bez súhlasu, tobôž proti intenciám zdôrazňovaným doterajšou praxou povolaných štátnych finančných miest. Nesrovnalosti a protivy snaží sa Ministerstvo národnej obrany podľa možnosti vyrovnávať častejším striedaním ročníkov v činnej vojenskej službe. Nesrovnalosť v civilných platoch ašpirantov pochádza pravidelne z výhody podľa zákona udeľovanej, t. j. z odkladu prezenčnej služby. Normálne sa nemajú vyskytovať nijaké rozdiely, lebo ašpirant zásadne má nastúpiť do vojenskej prezenčnej služby hneď po ukončení škôl, a tak aj bez predbežného praktického civilného zamestnania.

V Bratislave 6. mája 1944.

Minister národnej obrany:

Ferdinand Čatloš v. r.