Snem Slovenskej republiky 1944
I. volebné obdobie. 11. zasadanie.
941.
Vládny návrh.
Zákon
zo dňa.............. 1944,
ktorým sa menia a doplňujú niektoré ustanovenia zákona o opatreniach po nepriateľských bojových činoch, o náhrade škôd týmito činmi spôsobených a o doplnení právnych predpisov o civilnej protileteckej ochrane.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
Čl. I.
Ustanovenia hlavy II., dielu prvého /§§ 26 a 27/ a dielu tretieho /§§ 41 až 51/ zákona č. 160/1943 Sl., z. sa menia a znejú takto:
,,Diel prvý.
Všeobecné ustanovenia.
§ 26.
/1/ Štát poskytne náhradu podľa ustanovení tejto hlavy za škody spôsobené na území Slovenskej republiky slovenským štátnym občanom na zdraví alebo na živote, ako aj náhradu za škody, spôsobená slovenským štátnym občanom alebo tuzemským právnickým osobám, počítajúc do toho aj verejné obchodné spoločnosti; na nehnuteľnostiach, hnuteľnostiach alebo vecných právach, ktoré títo utrpeli násled-
kom nepriateľských bojových činov, najmä nepriateľských leteckých útokov, ak náhradu za takéto škody nie je zaviazaný poskytnúť niekto iný.
/2/ Štát neposkytne náhradu podľa ustanovení tejto hlavy za škody spôsobené na území Slovenskej republiky cudzozemským obchodným spoločnostiam ani vtedy, keď majú zastupiteľstvo /reprezentáciu/ v tuzemsku.
/3/ Ustanovenie ods. 1 sa nevzťahuje na škody spôsobené trestnými činmi. Výnimku tvoria činy spáchané nepriateľskými bojovými silami alebo osobami, ktoré sú v ich službách.
§ 27.
/1/ Podľa ustanovení tejto hlavy poskytne štát náhradu aj:
a/ slovenským štátnym príslušníkom, ktorých v úradnom poslaní alebo ako pracovné sily, sprostredkované tuzemskými úradmi práce do cudziny, sa zdržujú na území cudzieho štátu a tam utrpeli škodu z príčin uvedených v § 26,
b/ tuzemským plavebným spoločnostiam, ak utrpely škodu mimo územia Slovenskej republiky na vode alebo na suchu z príčin uvedených v § 26,
c/ slovenským štátnym príslušníkom, ktorí ako zamestnanci tuzemských plavebných spoločností utrpeli škodu mimo územia Slovenskej republiky na vode alebo na suchu z príčin uvedených v § 26,
d/ rodinným príslušníkom - slovenským štátnym občanom - zamestnancov uvedených pod písm. c/, ak boli s týmito zamestnancami spolu nalodení alebo s nimi spoločne bývajú a mimo územia Slovenskej republiky utrpeli škodu z príčin uvedených v § 26.
/2/ V prípadoch uvedených v ods. 1 možno náhradu škody priznať len vtedy, ak poškodený preukáže, že o náhradu škody žiadal u cudzieho štátu, v ktorom škoda vznikla, podľa tam platných predpisov a že mu náhrada škody nebola priznaná, alebo ak podľa predpisov platných v príslušnom cudzom štáte /cudzine/ náhrada škody nepatrí. Sumy poskytnuté cudzím štátom treba odpočítať od náhrady priznanej podľa ustanovení tejto hlavy.
Diel tretí.
Náhrada vecných škôd.
§ 41.
/1/ Nárok na náhradu škody, spôsobenej za okolností uvedených v § 26, podľa tohto dielu majú vlastník / vecí alebo práva / prípadne jeho dedič - /v ďalšom texte "poškodený"/.
/2/ Žiadosť o náhradu škody môže podať a zúčastniť sa na pokračovaní poškodený alebo jeho zákonný zástupca /poručník, kurátor, u právnickej osoby orgán oprávnený ju zastupovať /. V mene poškodeného môže vystupovať jeho manžel /manželka/ bez splnomocnenia, ak žije s poškodeným v spoločnej domácnosti.
§ 42.
/1/ Žiadosť treba podať písomne alebo ústne do zápisnice na príslušnom obecnom /obvodnom/ notárskom úrade, v obvode ktorého škoda vznikla, a to do 60 dní odo dňa, kedy škoda vznikla.
/2/ Na žiadosti podané po uplynutí lehoty určenej v ods. 1 má sa brať zreteľ len v prípadoch osobitného zreteľa hodných. O tom, či ide o prípad osobitného zreteľa hodný, rozhodne Ústredná odškodňovacia komisia /§ 44/.
/3/ Notársky úrad postúpi žiadosť bezodkladne Vyšetrovacej komisii zriadenej pri župnom úrade v obvode ktorého škoda vznikla poťažne miestne príslušnému okresnému úradu /§ 43 ods. 8/.
/4/ V prípadoch uvedených v § 27 žiadosť treba podať na príslušnom zastupiteľskom úrade Slovenskej republiky, ktorý ju po zistení škody postúpi prostredníctvom Ministerstva zahraničných vecí Ministerstvu financií, ktoré ju predloží na rozhodnutie Ústrednej odškodňovacej komisii /§ 44/. Z odôvodnených prípadoch možno žiadosť podať na Ministerstve financií, ktoré ju po vyšetrení škody predloží Ústrednej odškodnovacej komisii /§ 44/ na rozhodnutie.
§ 43.
/1/ Rozsah vecnej škody s výnimkou uvedenou v ods. 8 zisťuje na mieste samom osobitná Vyšetrovacia komisia, ktorú podľa potreby zriadi Ministerstvo dopravy a verejných prác /rezort verejných prác/ pri župnom úrade, v obvode ktorého škoda vznikla. V prípade potreby môže sa pre obvod toho istého župného úradu zriadiť aj viac komisií.
/2/ Vyšetrovacia komisia sa skladá zo zástupcu Ministerstva dopravy a verejných prác /rezort verejných prác/, ktorý je súčasne jej predsedom, zo zástupcu finančnej správy a zo zástupcu verejnej správy vnútornej.
/3/ Pri zisťovaní rozsahu utrpenej škody môže Vyšetrovacia komisia podľa potreby pribrať expertov /odborníkov/, najmä z hospodárskych a záujmových organizácií.
/4/ Vyšetrovacia komisia vypočuje poškodeného, ktorý je povinný, rozsah utrpenej škody hodnoverne preukázať. Pre dokazovanie platia obdobne ustanovenia §§ 48 až 64 vládne-
ho nariadenia č. 8/1928 Sb. z. a n.; inak Vyšetrujúca komisia pokračuje podľa rokovacieho poriadku, ktorý vydá vláda usnesením.
/5/ Vyšetrovacia komisia má čo najskôr zistiť rozsah utrpenej škody, ako aj vyšetriť všetky skutkové okolnosti rozhodné pre určenie výšky náhrady škody a pre spôsob odškodnenia poškodeného. Vyšetrovacia komisia môže tiež navrhnúť opatrenia, ktoré považuje za nutné učiniť v záujme udržania existencie poškodeného.
/6/ Po skončení zisťovania a vyšetrovania Vyšetrovacia komisia oznámi poškodenému zistený skutkový stav. Poškodený môže proti zistenému skutkovému stavu podať na župnom úrade svoje prípadné námietky a navrhnúť nové dôkazy, a to do 15 dní odo dňa doručenia oznámenia.
/7/ Po uplynutí lehoty na podanie námietok /ods. 6/ a po prípadnom doplnení vyšetrovania predloží Vyšetrovacia komisia celý spisový materiál Ministerstvu financií.
/8/ Ak zahlásená škoda v jednotlivom prípade nepresahuje 100.000 Ks, namiesto Vyšetrovacej komisie pokračuje /ods. 3 až 7/ a škodu zisťuje príslušný okresný úrad. Ak však úhrn zahlásených škôd v jednej politickej obci presahuje 1,000.000 Ks všetky škody zisťuje Vyšetrovacia komisia.
/9/ Župný úrad, pri ktorom bola Vyšetrovacia komisia zriadená, je povinný vykonať všetky pomocné práce spojené s činnosťou komisie.
§ 44.
/1/ O výške náhrady škody, o spôsobe odškodnenia ako aj o opatreniach. ktoré treba
učiniť v záujme udržania existencie poškodeného, rozhoduje 7 členná Ústredná odškodňovacia komisia zriadená pri Ministerstve financií. Predsedu, podpredsedu a členov tejto komisie menuje vláda zo zástupcov Ministerstva financií, Ministerstva vnútra, Ministerstva hospodárstva, Ministerstva dopravy a verejných prác a Najvyššieho úradu pre zásobovanie. Rokovací poriadok tejto komisie vydá vláda usnesením.
/2/ Ústredná odškodňovacia komisia preskúma žiadosti, tvrdenia a námietky poškodených, porovná ich s výsledkami úradného vyšetrovania, vecne ocenení všetok/spisový materiál, v prípade potreby vykoná alebo nariadi vykonať ďalšie vyšetrovanie a rozhodne s konečnou platnosťou o výške náhrady škody a o spôsobe odškodnenia. Rozhodnutie komisie oznámi sa strane výmerom Ministerstva financií.
/3/ Ústredná odškodnovacia komisia pred rozhodnutím môže vypočuť expertov /odborníkov/.
/4/ Všetky práce spojené s činnosťou komisie vykoná Ministerstvo financií.
§ 45.
/1/ Náhradu škody možno poskytnúť len, ak je škoda dostatočne preukázaná.
/2/ Ak poškodený nepreukázal hodnoverne rozsah utrpenej škody a rozhodujúci orgán nemá možnosť iným spôsobom rozsah škody zistiť, určí sa výška náhrady podľa voľnej úvahy so zreteľom na okolnosti, z ktorých možno na výšku škody usudzovať.
/3/ Pri určení výšky náhrady treba odpočítať sumy odškodného poskytnutého podľa iných právnych predpisov, sumy, ktoré poskytly tretie osoby na vyrovnanie pohľadávky vzniklé
v dôsledku škody, a podpory poskytnuté z verejných prostriedkov na zmiernenie škody.
/4/ Ak poškodený alebo jeho zmocnenec zavinil škodu, alebo svojim chovaním a či opominutím neprispel k jej zmierneniu, najmä však, ak neuposlúchol výzvu úradných orgánov, aby zásoby, poťažne ich čiastku umiestnil na inom bezpečnom mieste, ak nezachoval predpisy o zatemnení, alebo ak sa nekryl tak, ako je to predpísané, treba náhradu určiť nižšou sumou primerane k vine, poprípade určenie náhrady úplne pominúť vzhľadom na okolnosti prípadu.
/5/ Odškodnenie možno odmietnuť bez ujmy trestných následkov podľa všeobecných trestných predpisov, ak poškodený pri zisťovaní škody učinil vedome nesprávne údaje o skutočnostiach, ktoré pre rozhodnutie sú závažné, alebo ich vedome zamlčal, alebo protiprávne pôsobil na svedkov, znalcov alebo na úradné osoby v jeho veci činné, alebo úmyselne uviedol ich v omyl.
§ 46.
/1/ Pri určení výšky odškodného treba vziať za základ skutočnú škodu; nemožno vziať zreteľ na cenu zvláštnej obľuby alebo na ušlý zisk.
/2/ Ak vec /budova, dielo a pod. / bola zničená alebo sa stratila, výška odškodného /ods. 1/ určí sa sumou, rovnajúcou sa nákladu, ktorý bol alebo v čase rozhodnutia o škode musí byť vynaložený na znovuobstaranie veci rovnakej hodnoty. Výpočet nákladu treba snížiť o primeranú sumu, ak zničená alebo stratená vec mala podstatne menšiu hodnotu /v dôsledku opotrebenia, nedostatočného udržovania a pod. /.
/3/ Pri určení výšky odškodného za zničené budovy možno brať primeraný zreteľ na vyš-
ši náklad, ktorý je potrebný pri postavení budovy na inom mieste, ako aj na náklad na zlepšenie a prípadné zmeny, nakoľko tieto sú zapríčinené stavebno-policajnými /bytová hygiena, ochrana pamiatok/ alebo požiarno-policajnými predpismi alebo inými požiadavkami verejného záujmu a hodnota novostavby pre poškodeného sa týmto podstatne nezvýšila. Neberie sa zreteľ na výšku poistnej sumy, ak budova /dielo a pod. / bola poistená.
/4/ Ak zo zničenej veci /budovy, diela a pod./ zostaly používateľné zvyšky, treba ich hodnotu odpočítať.
/5/ V prípade poškodenia veci treba za podklad odškodnenia vziať náklad potrebný na účelnú opravu veci. Ak by vec ani po oprave nedosiahla hodnotu, ktorú mala pred poškodením, treba na to brať zreteľ pri odškodnení. Ustanovenie ods. 4 platí obdobne. Ak vec nemožno opraviť, určí sa odškodné výškou znehodnotenia.
/6/ Pre stratu zmenky alebo šeku /obchodnej poukážky/ poskytne sa odškodné len, ak oprávnený v dôsledku straty nemôže vymôcť svoju pohľadávku. Pre stratu iných cenných papierov poskytne sa odškodné len, ak poškodený nemôže dostať náhradu cestou umorovacieho pokračovania.
/7/ Ak bola zničená alebo sa stratila hotovosť /peniaze/, presahujúca obvyklú potrebu v domácnosti, prípadne podniku /obchodu, závodu, kancelárie/, možno priznať náhradu tejto škody len, ak sa preukáže, že poškodený hotovosť nevyhnutne potreboval mať vo svojej úschove na splnenie platobnej povinnosti alebo z iného dôležitého dôvodu.
§ 47.
/1/ Náhrada škody sa poskytne v peniazoch, v štátnych cenných papieroch, prevzatím dlhu, kompenzáciou alebo plnením in natura. Za zničené /stratené/ pevne zúročiteľné štátne dlhopisy poskytne sa náhrada vždy v štátnych cenných papieroch. Plnením in natura má sa poskytnúť poškodenému podľa možnosti rovnocenná náhrada.
/2/ Ústredná odškodňovacia komisia / § 44/ môže rozhodnúť, že náhrada škody má sa poskytnúť plnením in natura, a to aj vtedy, ak strana žiadala odškodné v peniazoch.
§ 48.
Vyplatenie odškodného /§ 46/ možno viazať podmienkami a jeho upotrebenie na ciele znovuobstarania /znovuvybudovania/ veci /budovy, diela a pod. / možno podľa potreby vhodným spôsobom zaistiť.
§ 49.
/1/ Za brannej pohotovosti štátu poskytne sa poškodenému do troch mesiacov tá časť náhrady, ktorá je potrebná na udržanie jeho existencie. Škody, ktoré nepresahujú Ks 10.000, sa hradia hneď.
/2/ Pri poškodení vecí, ktoré sú dôležité pre obranu štátu, najmä pre zásobovanie, možno poskytnúť plnú náhradu ešte za brannej pohotovosti štátu.
/3/ Minister financií sa splnomocňuje, aby za účelom umožnenia ďalšej prevádzky podnikov dôležitých pre obranu štátu, najmä pre zásobovanie, prevzal štátnu záruku za podmienok uvedených vo finančnom zákone.
§ 50.
/1/ Odškodné je vyňaté z exekúcie, v takom rozsahu, v akom podľa platných predpi-
sov je z exekúcie vyňatá vec, za ktorú sa odškodné poskytlo.
/2/ Odškodné pred jeho poskytnutím /vyplatením/ možno postúpiť, dať do zálohy alebo viesť naň exekúciu nad rozsah uvedený v ods. 1 len so súhlasom Ministerstva financií.
§ 51.
/1/ Ministerstvo financií môže na návrh Ústrednej odškodňovacej komisie v súrnych a odôvodnených prípadoch poskytnúť primeraný preddavok, na náhradu škody.
/2/ Ak sa náhrada škody prizná, hradí trovy pokračovania štát.
Čl. II.
/1/ Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia s výnimkou uvedenou v ods. 2.
/2/ Ustanovenie čl. I § 27 nadobúda plat účinnosť dňom 10. decembra 1943.
/3/ Žiadosti podané do dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona na okresných úradoch, ak pre zistenie škody podľa čl. I § 43 ods. 8 nie sú príslušné, treba hneď postúpit miestne príslušným vyšetrovacím komisiám zriadeným pri župných úradoch.
Dôvodová zpráva.
Zákon č. 160/1943 Sl. z. je založený na intencii poskytnúť plnú náhradu za škody spôsobené nepriateľskými bojovými činmi. Táto zásada zákona má byť i naďalej zachovaná a patričné ustanovenia zákona nie sú v tomto smere navrhovanou novelou dotknuté. Novelizujú sa len formálne ustanovenia čo do orgánov povolaných vyšetriť utrpené a zahlásené škody a čo do orgánov kompetentných rozhodovať o výške utrpenej škody a o spôsobe odškodnenia. Zákon č. 160/1943 Sl. z. touto úlohou poveruje úrady verejnej správy vnútornej, t. j. okresné úrady a Ministerstvo vnútra. Podľa toho by okresné úrady maly byť príslušné na vyšetrovanie utrpených škôd a na rozhodovanie o náhradách, kdežto Ministerstvo vnútra by rozhodovalo o odvolaniach. Iné orgány verejnej správy menovite Ministerstvo financií nemá pri tejto agende zabezpečenú rozhodujúcu právomoc a jeho spolupôsobenie sa má obmedzovať len ako jednej so zúčastnených strán.
Pri prvej príležitosti, keď ustanovenia tohto zákona bolo treba použiť na konkrétne prípady, ukázalo sa, že otázka náhrad, nemôže byť riešená v rámci pôsobnosti úradov verejnej správy vnútornej, ktoré nemajú ani orgány, ani potrebné odborné znalosti na riešenie čisto finančno-hospodárskych otázok, dotýkajúcich sa vo veľkej miere štátnej pokladnice. Otázka náhrady je otázkou celého hospodárskeho života, ktorá musí byť ako eminentne dôležitý hospodársky problém vyriešená orgánmi usmerňujúcimi hospodársky život a vyriešenie tohto problému vyžaduje postavenie nielen hospodárskeho plánu ale aj pevného plánu finančného. Problém spôsobu náhrady je tiež složitý a musí byť predmetom podrobných hospodárskych úvah toho-ktorého konkrétneho prípadu. Z tejto úvahy vyplýva, že otázka odškodnenia nie je otázkou sociálnou v užšom slova smysle, ale viac otázkou hospodárskou a preto nemôže byť ponechaná v kompetencii okresných úradov.
Predkladaná novela vychádza zo zásady, že pri poskytovaní náhrad treba rozoznávať dve od seba oddelené štádiá: vyšetrovanie utrpených škôd a rozhodovanie o náhrade. Vyšetrovanie i rozhodovanie o náhrade má sa vykonať komisionálnymi orgánmi, aby jednotlivé orgány zúčastnené na hospodárskom živote mohly si uplatniť svoje stanoviská. Vyšetrovanie majú vykonať orgány majúce potrebné technické znalosti čo do cien poškodených predmetov a vecí: preto sa táto práca má sveriť do pôsobnosti Ministerstva dopravy a verejných prác, rezortu verejných prác. Orgány tohto ministerstva za pomoci ostatných zainteresovaných orgánov hospodárskych i finančných majú byť poverené vyšetrovaním zahlásených škôd na mieste samom a zistením všetkého, čo je potrebné vedieť pri rozhodovaní o výške náhrady. Pri tejto príležitosti sa vyjasnia aj všetky sporné údaje so strany poškodeného. S ohľadom na to, že správna výška škody v mnohých prípadoch nebude sa môcť presne zistiť a že tu mnohokrát nebude mať orgán po ruke iné údaje ako tie, ktoré budú
uplatnené poškodeným, je evidentné, že rozhodovanie o náhrade musí byť podrobené veľmi svedomitým a pečlivým úvahám a že nesprávnym pokračovaním by štát mohol utrpieť nedozierne finančné škody. Preto je treba úplne oddeliť štádium vyšetrovania škôd od rozhodovania o výške náhrady a rozhodovania o výške náhrady sveriť celkom inému orgánu. Zákon č, 160/1943 Sl. z. na tieto skutočnosti vôbec nebral zreteľ a tak okresným úradom by pripadla úloha nielen samostatne škody vyšetrovať ale aj o náhrade celkom samostatne rozhodovať, čo je stav s ohľadom na hospodársky záujem a záujem štátu neprevediteľný.
Rozhodovanie o náhradách má byť sverené kolegiálnemu sboru, t. j. komisii zriadenej pre tento cieľ u Ministerstva financií. Objektívne rozhodovanie tejto komisie je zaručené jej složením. Príslušnú agendu poťažne materiál pre rozhodovanie komisie pripraví Ministerstvo financií. Rozhodnutie komisie bude konečné, lebo poskytnutie odvolacieho prostriedku nie je účelné a ani možné, keďže v mnohých prípadoch bude musieť komisia pre nedostatok presvedčového dôkazného materiálu rozhodovať podľa voľnej úvahy.
Otázka odškodnenia nemôže byť riešená šablonovite, ale podľa potreby každého jednotlivého prípadu. V tomto smere musia byť smerodajné hospodárske úvahy, čo do potreby zabezpečenia ďalšej existencie a prevádzku podniku, poťažne čo do udržania majetku iných osôb. Preto nemôže byť pri týchto úvahách ohraničená výška náhrady, ktorá sa má poskytnúť v hotovosti alebo v štátnych dlhopisoch. Budú prípady, keď štát bude musieť dať vyššiu náhradu v hotovosti, než ktorá je zákonom č. 160/1945 Sl. z. ohraničená a budú ďalej prípady, keď celá náhrada sa bude musieť poskytnúť v cenných papieroch. Tiež treba rátať s tým že poskytovanie náhrady v hotovosti je závislé aj od výšky uplatňovaných nárokov podľa rozsahu, aké sa vyskytnú na celom štátnom území do skončenia vojnového stavu. Preto nemožno predpisovať, ako to zákon v § 45. Tiež sa má dať možnosť, aby štát poskytol náhradu škody v tej forme, že prevezme dlh poškodeného. Tak isto problém odškodnenia in natura, ktorý zákon tiež pripúšťa, musí byť vyriešený s ústredného hľadiska a menovite so zreteľom na disponibility v hotovosti v RM, ktoré bude môcť štát použiť na nákupy a nakúpené predmety dodať z titulu odškodného poškodeným stranám. Do novely dáva sa tiež ustanovenie, že minister financií môže prevziať záruku za pôžičky, ktoré si poškodené podniky, dôležité pre obranu štátu, vyzdvihnú za účelom umožnenia ďalšej prevádzky.
Zisťovanie škôd podľa množstva prípadov čo do času nemôže byť viazané na lehotu, pretože zisťovanie škôd na mieste samom môže byť znemožnené mimoriadnými, najmä však vojnovými udalosťami. Preto zistenie miery poškodenia nemôže byť závislé na preklúzivnej lehote, lebo v dôsledku takéhoto predpisu mohly by vzniknúť štátu neodôvodnené veľké straty.
Bolo preto treba pre ovať hlavu II diel tretí /§§ 41 až 51/ zákona č. 160/1943 Sl. z.
K jenotlivým paragrafom.
K § 26: Tento paragraf doplňuje sa odsekom 2, v ktorom sa
vyslovuje vzhľadom na vzniklé pochybnosti, že reprezentácie cudzozemských, obchodných spoločností nemajú nárok na odškodné. Tento doplnok má iba vysvetľujúcu povahu vzhľadom na ustanovenie ods. 1.
K § 27: Doplňuje sa ustanovením týkajúcim sa slovenských plavebných podnikov a zamestnancov, najmä Slovenskej Dunajplavby.
K § 41: Republikuje sa bez zmeny z dôvodov úplnosti dielu tretieho.
K § 42: V zásade preberá sa doterajšie ustanovenie so zmenou vyplývajúcou z nasledujúcich paragrafov.
K § 45: Namiesto okresného úradu, ktorý podľa ustanovení doterajšieho § 50 mal zisťovať škodu, bude tuto s výnimkou drobných prípadov /ods. 8/ zisťovať osobitná komisia zriadená Ministerstvom dopravy a verejných prác, rezort verejných prác pri župnom úrade. Okresnému úradu by pôsobilo ťažkosti zisťovanie škôd väčšieho rozsahu, najmä škôd priemyselných podnikov. Bolo preto žiaduce, aby škody zisťoval osobitný orgán, t. j. komisia, na čele ktorej bude technický odborník, aby bolo začané správne zisťovanie škody a objektivita pri zisťovaní škody. Inak § 43 má ustanovenia o formálnom pokračovaní komisie. Poškodenému dáva sa možnosť proti zistenému skutkovému stavu podať námietky, o ktorých potom rozhodne orgán, ktorý bude rozhodovať o náhrade škody.
K § 44: Nakoľko otázka ustálenia výšky odškodného je mimoriadne dôležitá nemožno ponechať ustanovenia § 50, t. j aby okresný úrad rozhodoval o výške náhrady, nakoľko nemá hospodárskych odborníkov, ktorí by mohli výšku a vhodný spôsob odškodného ustáliť. Sveruje sa preto rozhodovanie o náhrade škody osobitnej komisii, menovanej vládou zo zástupcov tých ministerstiev, ktoré sú na ustálení náhrady škody zainteresované. Složenie komisie a menovanie jej členov vládou zaručuje správne a objektívne rozhodovanie.
K § 45: Preberá sa zásadne ustanovenie doterajšieho § 43, doplnené ods. 2, ktorý je potrebný v prípadoch, keď strana nebude môcť preukázať rozsah škody.
K § 46: Preberá sa zásadne doterajšie ustanovenie § 44 vynecháva sa len ods. 2 posledná veta, nakoľko toto ustanovenie nie je nijako odôvodnené.
K § 47: Preberá sa v zásade ustanovenie doterajších paragrafov 45 a 47. Vynecháva sa veta obmedzujúca možnosť poskytnúť náhradu v štátnych cenných papieroch, a to z dôvodu, že otázka či a v akej miere možno poskytnúť náhradu štátnych cenných papierov, môže posúdiť jedine Ústredná odškodňovacia komisia, ktorá bude rozhodovať o tejto otázke jednak s ohľadom na majetkovú situáciu poškodeného jednak na hospodárske možnosti štátu. Ustanovenie doterajšieho § 45 doplňuje sa tým, že náhradu škody možno poskytnúť aj vo forme prevzatia dlhu poškodeného a kompenzáciou.
K § 48: Preberá sa ustanovenie doterajšieho § 46.
K § 49: Preberá sa v zásade doterajšie ustanovenie § 48. Doplňuje sa ustanovením o zmocnení ministra financií preberať záruky.
K § 50: Preberá sa ustanovenie doterajšieho § 49 s tou zmenou, že súhlas podľa ods. 2 bude dávať Ministerstvo financií.
K § 51: Preberá sa doterajšie ustanovenie § 51 so zmenou, že preddavok bude poskytovať Ministerstvo financií.
K článku II: Nakoľko Slovenská Dunajplavba utrpela škody už aj za účinnosti zákona č. 160/1943 Sl. z. bolo treba účinnosť ustanovení nového § 27 posunutí ku dňu účinnosti zákona č. 160/1943 Sl. z.
Vzhľadom na to, že už boly podané žiadosti na okresných úradoch, v záujme urýchleného ďalšieho pokračovania ako aj z dôvodu odstránenia prípadných pochybností o tom, kto má o týchto žiadostiach rozhodnúť, je potrebné ustanovenie ods. 3.
Vyššie výdavky, ktoré vykonaním navrhovanej novely vzniknú nemožno pre ich povahu vyčísliť; uhradia sa z úverov zaistených v príslušných kapitolách štátneho rozpočtu a z úveru určeného na odškodňovanie.
Želaním vlády je, aby predkladaný návrh zákona bol prikázaný výboru rozpočtovému, výboru národohospodárskemu a výboru ústavnoprávnemu.
Alexander Mach v. r.,
za predsedu vlády.
Dr. Mikuláš Pružinský v. r.,
minister financií.