Snem Slovenskej republiky 1944

I. volebné obdobie 11. zasadanie.

948

Zpráva

rozpočtového a národohospodárskeho výboru

o vládnom návrhu zákona o dodávkových prémiách na obilie /tlač 925/.

V časoch vrcholnej tiesne štátu vláda navrhuje vynaložiť ďalšiu sumu okolo 70 miliónov korún na príplatky za dodávky obilia pre verejné zásobovanie. Za takých ťažkých okolností, keď treba veľmi bedlive uvážiť aj menšie výdavky zo štátnej pokladnice, vynaloženie tak vysokej sumy sa iste nestáva bez ťažkostí a dôkladných úvah. Azda ani jedna zákonná osnova neprešla takou krížovou paľbou rozličných mienok, ako práve táto. Týmto a potom skutočnosťou, že otázka bola predmetom rokovaní rôznych hospodárskych a politických fór, sa najlepšie dokumentuje, že tu ide o vec, ktorá siaha priamo na základy našej sociálnej štruktúry, nedotýkajúc sa pritom len samotného poľnohospodárstva, ale všetkého obyvateľstva štátu.

Riešenie, ktorým sa producentom dáva ďalší príplatok na obilie, vychádza zo základnej, u nás v istých prípadoch uplatňovanej zásady, podľa ktorej nemajú sa zvyšovať ceny článkov dennej potreby a keď by to bolo treba, má štát zo svojich prostriedkov priplácať na ceny, aby toto zvýšenie nenastalo. Konkrétne: pri cenách obilia štát pripláca už z dvoch titulov, a to pod titulom produkčného príplatku priemernú sumu Ks 65 ku každému metrickému centu, a teraz pod titulom zlepšenia ceny pri splnení dodávok Ks 30 za každý metrický cent. Touto intervenciou má roľník dostať za svoje obilie sumu, ktorá by aspoň približne zodpovedala stúpaniu ostatných cien, a má sa zamedziť zvyšovanie cien múčnych výrobkov, aby sa takto udržovala cenová úroveň

na nižšej základni.

Ak porovnáme tzv. základnú cenu obilia, ktorá činí u pšenice priemerne Ks 185 za metrický cent a dva príplatky, ktoré dáva štát, činiace priemerne Ks 95 za každý metrický cent, vidíme, aký hlboký zásah v prospech spotrebiteľa robí štát. Pri skúmaní, či táto cesta je správna alebo nie, vymenilo sa niekoľko hľadísk. Všeobecne sa konštatovalo, že aj tohto roku treba zvýšiť ceny obilia, bez ohľadu na to, pod akým titulom sa tak deje, aby sa aspoň približne zhodnotila práca roľníkova. Predmetom väčších a podrobnejších úvah bola okolnosť, či úprava ceny má ísť zo štátnych prostriedkov, alebo nie. Zástancovia zásady, podľa ktorej treba aspoň čiastočne presunúť zvýšenie cien na konzumenta, poukazovali na ťažkú situáciu našich štátnych financií a na veľký rozdiel medzi tzv. cenou základnou a cenou s príplatkami. Dôvodili, že ak sa usporí na príplatkoch, nebude musieť štát prichádzať s novými daňovými požiadavkami, alebo aspoň nie v tej miere. Ak nastane aj isté zvýšenie cien múky, bolo by ono tak malé, že by podstatne neohrožovalo doterajšie složenie výdavkov spotrebiteľských rodín, v ktorých múka aj po tomto zvýšení nečinila by podstatnú čiastku výdavkov. Naproti tomu sa poukazovalo, že ak sa zvýšia ceny múky, pohne sa hľadina cien všeobecne, čo sa môže celkovejšie prejavovať v ďalších hospodárskych ťažkostiach. Po vzájomnom zhodnotení oboch hľadísk rozhodly sa snemové výbory pre druhú cestu už aj preto, že prvé riešenie by bolo vyvolalo ďalšie komplikácie, keď predstavitelia našej zásobovacej politiky sa vyjadrili, že by bolo potom otázne, či by vôbec prikročili k výplatám príplatkov za dodávky obilia.

Ale aj po prijatí zásadnej smernice bolo niekoľkokrát súhlasne žiadané, aby príplatky boly poskytnuté lineárne všetkým dodávateľom obilia, bez ohľadu na to, či dodávajú viac alebo menej, čím sa má predísť rôznym špekuláciám a zamedziť krivdám. Z tejto príčiny bolo vypustené vládnou osnovou navrhované pomenovanie "dodávkové prémie", keďže by svádzalo k výkladu, že môžu ich dostať len tí roľníci, ktorí splnia isté ďalšie podmienky. Vláda zase žiada, aby bolo v označení výslovne uvedené, že nejde o zvýšenie cien, ale len o príplatok k cenám. Preto bola pri koneč-

nej štylizácii zákona prijatá formula, vyhovujúca obom požiadavkám, keď sa konštatovalo, že nech ide o akýkoľvek titul, pre roľníka znamená on úpravu ceny, ale táto úprava nenastáva poskytovaním platobnej protihodnoty od konzumenta, lež príplatkami štátu. Isté je, že s užšieho hľadiska voľba titulu príplatkov mohla by sa pokladať za hru slov. Ak však uvážime, že obilie aj pri riadenom hospodárení predstavuje istú základňu pre vyjadrovanie cenových pomerov, má primeraná štylizácia svoj dosah pre neskorší hospodársky život.

Z tohto stručného zdôvodnenia potreby upraviť ceny obilia bežným pomerom a nenarúšať pritom započatú cestu nášho zásobovania, vidíme, pred aké ťažké skúšky stavia, predsa len chudobný náš štát, súčasná vojnová situácia. Nik z nás, či v tomto konkrétnom riešení zastával ten alebo onen názor, nevedel sa zaručiť, či pre konečné hospodárske usporiadanie je lepšia jedna alebo druhá cesta. Uznávame veľké ťažkosti roľníctva, vyplývajúce z vojny a s pocitom vďaky kvitujeme jeho veľký zápas o zaistenie chleba pre náš národ. Týmto aktom chceme hmotným spôsobom prejaviť svoju vďačnosť a dodať povzbudenia. Nik pritom nehovorí, že honorujeme prácu v pote a strádaní roľníka tak, ako by si ona zaslúžila, sme totiž viazaní a obmedzovaní našimi skromnými finančnými možnosťami, keď už bola prijatá zásada, že múka sa nemá ani tohto roku zvyšovať. Lenže aj ostatné vrstvy obyvateľstva musia si uvedomiť, čo robíme a o čo sa usilujeme. Je preto vhodné spomenúť, že cesta uskromňovania a odriekania začína sa pre nás všetkých.

Výbory okrem spomenutej a už odôvodnenej zmeny pomenovania "dodávkové prémie" na "dodávkové príplatky" previedly len jedinú zmenu rázu legislatívne-technického, ktorá pozostáva z toho, že ustanovenia prvých odsekov §§ 1 a 2 spojily v jeden odsek.

Výbory rozpočtový a národohospodársky súhlasne navrhujú, aby Snem predloženú osnovu v upravenom znení uzákonil.

V Bratislave 12. júla 1944.

Dr. Eugen Filkorn v. r.,

predseda.

Vladimír Moravčík v. r.,

zpravodajca

rozpočtového výboru.

Teodor Turček v. r.,

zpravodajca

národohospodárskeho výboru.

Zákon

zo dňa.......... 1944

o dodávkovom príplatku na obilie.

Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:

§ 1.

/1/ Osobám, ktoré majú hospodársky výkaz alebo výkaz na predaj mýta vydaný Obilnou spoločnosťou pre Slovensko v Bratislave pre hospodársky rok 1944/1945, na obilie z úrody z roku 1944, ktoré bolo predpísané alebo ponúknuté na odovzdanie, ak bolo odovzdané za podmienok určených podľa § 2 ods. 2 na účely verejného zásobovania, dáva sa na každý metrický cent dodávkový príplatok Ks 30.

/2/ Obilím podľa tohto zákona sa rozumie: pšenica, raž, jačmeň, ovos, miešanina a kukurica

§ 2.

Dodávkový príplatok vyplatí Ministerstvo hospodárstva zo štátnych prostriedkov prostredníctvom Obilnej spoločnosti pre Slovensko v Bratislave. Spôsob, čas a podmienky výplaty určí Ministerstvo hospodárstva po dohode s Najvyšším úradom pre zásobovanie vyhláškou v Úradných novinách.

§ 3.

Tento zákon platí a nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia; vykoná ho minister hospodárstva, minister financií a predseda Najvyššieho úradu pre zásobovanie.