Snem Slovenskej republiky 1944
I. volebné obdobie. 11. zasadanie.
949.
Zpráva
národohospodárskeho a rozpočtového výboru
o vládnom návrhu zákona o štátnych zárukách pri obchode so zahraničím a záručných vkladoch pri medzištátnom platobnom styku /tlač 937/.
Vývin vojnových udalostí, najmä však približovanie sa bojových oblastí k územiu nášho štátu komplikuje a sťažuje uzavieranie a likvidovanie obchodov s niektorými štátmi. Prekážky majú najčastejšie povahu vojnového rizika, a to aj vtedy keď sa ono prejavuje napr. ako riziko dopravné. Takéto riziká síce možno niekedy vylúčiť, a to poistením u súkromných poisťovní, ale poistné sadzby dosahujú v poslednom čase už takú výšku, že sa poistenie stáva pre dovozcu prípadne vývozcu neznesiteľným, pretože ho často nemôže započítať do ceny. Takéto obchody sa preto najčastejšie neuskutočňujú, z čoho nám vznikajú národohospodárske škody, ktoré sa nedajú ničím nahradiť. Obchody tohto druhu možno ešte uskutočňovať s niektorými neutrálnymi štátmi /napr. Turecko, Španielsko/, prípadne i so štátmi, ktoré sú na vojne zúčastnené /napr. Rumunsko/.
Štát z dôvodov zásobovacích má veľký záujem, aby sa niekedy uskutočňovaly aj obchody, spojené s takýmto rizikom, preto nezostáva iné, len aby on sám prevzal aspoň, časť rizika na seba. Nastupuje tu teda namiesto súkromného poisťovateľa štát, ktorý preberá riziko, pravda, len v tom prípade, ak je to národohospodársky odôvodnené. Z toho už logicky vyplýva, že štát inkasuje aj prémie vo forme záručných príspevkov, čím sa kryje aspoň časť rizika, ktoré preberá.
Takto sa celej inštitúcii dáva charakter akéhosi verejno-právneho poistenia. Preto je odôvodnené zriadenie osobitného fondu, ktorého hospodárenie bude v každom čase podávať presný obraz o skutočných nákladoch štátu na tieto obchody.
Straty do výšky najmenej 30 % bude musieť v každom prípade niesť dovozca prípadne vývozca, čo je odôvodnené jeho výhľadmi na zisk, prípadne aj inými jeho záujmami.
Záručné vklady predstavujú nový spôsob preklenutia ťažkostí vyplývajúcich z medzištátneho platobného styku. Touto formou bude možno zaistiť pohľadávky štátu, ktoré vznikly z financovania clearingových výplat, na tuzemských objektoch. Znamená to zlepšenie terajšieho stavu.
V jednotlivostiach pozmenily výbory vládny návrh len štylárne v §§ 1, 2, 5, 4, 5, 6, 7, 8 a 11.. V § 4 došlo aj k vecnej zmene. Výbory snížily hranicu, po ktorú minister financií môže záruky preberať bez predbežného súhlasu úsporného a kontrolného výboru Snemu, na Ks 5,000.000 proti Ks 10,000.000, ktoré navrhovala vláda.
Výbory národohospodársky a rozpočtový slávnemu Snemu navrhujú, aby tento návrh zákona uzákonil v znení ako nasleduje za zprávou výborov.
V Bratislave 18. júla 1944.
Dr. Eugen Filkorn v. r.,
predseda.
Ján Liška v. r.,
zpravodajca
národohospodárskeho výboru.
Dr. Ing. Peter Zaťko v. r.,
zpravodajca
rozpočtového výboru.
Zákon
zo dňa .............1944
o štátnych zárukách pri obchode so zahraničím a záručných vkladoch pri medzištátnom platobnom styku.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
Diel prvý.
Štátne záruky.
§ 1.
/1/ Minister financií sa splnomocňuje, aby z dôležitých národohospodárskych dôvodov po dohode s ministrom hospodárstva a predsedom Najvyššieho úradu pre zásobovanie preberal štátne záruky podľa ods. 2, ďalej aby po dohode s ministrom hospodárstva a predsedom Najvyššieho úradu pre zásobovanie ukladal záručné vklady cieľom umožnenia domáceho úveru vyvolaného a odôvodneného podmienkami alebo stavom medzištátneho platobného styku.
/2/ Štátna záruka podľa ods. 1 môže sa vzťahovať iba na časť strát, ktoré by slovenskí vývozci alebo dovozci utrpeli na obchode so zahraničím. Vývozca alebo dovozca znáša sám stratu najmenej 30 % pohľadávky za vývoz alebo dovoz tovaru.
§ 2.
Za prevzatie štátnej záruky vyberie sa od toho, komu sa poskytla záruka, záručný príspevok podľa smerníc vydaných vládou.
§ 3.
/1/ Výška štátnych záruk nesmie pre-
sahovať sumu Ks 100,000.000; do tejto sumy sa nezapočítajú záruky, ktoré celkom alebo čiastočne zanikly.
/2/ súhrn štátnych záručných vkladov nesmie prevýšiť sumu Ks 200,000.000.
§ 4.
/1/ Ak štátna záruka v jednotlivom prípade neprevyšuje Ks 5,000.000, môže minister financií prevziať záruku podľa § 1 vo vlastnej pôsobnosti; záruku presahujúcu túto sumu môže prevziať len s predbežným súhlasom úsporného a kontrolného výboru Snemu.
/2/ O prevzatí záruky upovedomí Ministerstvo financií Najvyšší kontrolný dvor.
Diel druhý.
Záručný fond.
§ 5.
/1/ Pri Ministerstve financií zriaďuje sa Záručný fond /v ďalšom texte "Fond"/.
/2/ Do Fondu plynú záručné príspevky vyberané podľa § 2.
/3/ Ak prostriedky Fondu dosiahnu sumu Ks 100,000.000, odvedie sa zvyšok do štátnej pokladnice.
§ 6.
/1/ Z prostriedkov Fondu sa uhradia straty, za ktoré bola prevzatá štátna záruka podľa § 1.
/2/ Ak prostriedky Fondu nestačia na hradenie strát, uhradí sa nedostatok zo štátnej pokladnice.
/3/ Dotácie zo štátnej pokladnice na úhradu nedostatkov Fondu /ods. 2/ sa vyúčtujú na účet zvyšku podľa § 5 ods. 3.
§ 7.
Ak zaniknú dôvody na preberanie ďalších záruk, minister financií po dohode s ministrom hospodárstva a predsedom Najvyššieho úradu pre zásobovanie po uhradení všetkých záväzkov zo záruk prevzatých podľa § 1, prípadne po zániku všetkých prevzatých záruk, zruší Fond; prebytok Fondu sa odvedie do štátnej pokladnice.
Diel tretí.
Všeobecné a záverečné ustanovenia.
§ 8.
Ak v jednotlivom prípade bola strata podľa § 6 uhradená, je vývozca, prípadne dovozca povinný postúpiť štátu po výšku štátom uhradenej straty svoje nároky, ktoré má voči tretím osobám z vývozu prípadne dovozu tovaru.
§ 9.
Záručné listiny a záručné doložky vydané podľa § 1, ako aj postupy podľa § 8 sú oslobodené od poplatkov.
§ 10.
Ustanovenia tohto zákona vzťahujú sa len na dodávky a výkony uskutočnené po účinnosti tohto zákona.
§ 11.
Minister financií sa splnomocňuje, aby potrebné prostriedky - nakoľko by ich nemohol uhradiť z riadnych príjmov - opatril úverom.
§ 12.
Tento zákon nadobúda účinnosť dňom
vyhlásenia; vykoná ho minister financií v dohode s ministrom hospodárstva a predsedom Najvyššieho úradu pre zásobovanie.