Snem Slovenskej republiky 19 4 4
I. volebné obdobie. 11. zasadanie.
950.
Zpráva
kultúrneho výboru
o vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia niektoré ustanovenia živnostenského zákona o učňovských školách /tlač 938/.
Všeobecným záujmom slovenským je povzdvihnutie a zveľadenie živnostenského stavu, najmä jeho dorastu. Je mimoriadne dôležité, aby živnostenská mládež vstupovala do svojho povolania náležite pripravená a vystrojená všetkými odbornými, duševnými i mravnými hodnotami, ktoré sú pre výkon tohto povolania potrebné. Tieto úlohy splniť povolaná je vo veľkej miere učňovská škola, vybavená odborne kvalifikovanými silami a patrične zariadená i technicky.
Učňovské školstvo je novšieho dáta a väčšej pozornosti dostáva sa mu len v posledných desaťročiach. V bývalom Uhorsku živnostenský zákon z roku 1884 nepoznal preukaz spôsobilosti v terajšom slova smysle a len malú pozornosť venoval živnostenskému školstvu. Tento stav trval na Slovensku do roku 1924, keď živnostenský zákon č. 259/1924 Sb. z. a n. dal možnosť organizovať učňovské školstvo tak, ako ho prevzal slovenský štát. Tento stav nevyhovoval ani vtedy a tým menej vyhovoval po roku 1939. Za uplynulých dvadsať rokov vzrastajúca prevaha priemyslu a tlak českého živnostníctva nútily slovenské živnostníctvo, aby sa prispôsobovalo zmeneným pomerom výrobným a distribučným predovšetkým doplnením vlastného odborného vzdelania a preto sa volalo stále po zdokonalení učňovského školstva.
Ministerstvo školstva predkladaným návrhom zákona pokračuje v sérii reforiem slovenského školstva, nakoľko podstatne upravuje právny stav vyučovacích síl na učňovských školách. Doterajší učitelia ľudových a meštianskych škôl ako aj odborní učitelia pre rýdzo odborné predmety, i keď boli zamestnaní na učňovských školách
v hlavnom svojom povolaní ako interní učitelia, boli doteraz len smluvnými zamestnancami školských výborov bez pevného existenčného základu a výhľadu na obvyklý postup. Týmto zákonom určuje sa takýmto zamestnancom služobný plat obdobne ako učiteľom odborných škôl podľa zákona č. 103/1926 Sb. z. a n. a stávajú sa na učňovských školách väčšieho rozsahu alebo významu definitívnymi silami na systemizovaných miestach, čiže verejnými zamestnancami s právami a povinnosťami štátnych zamestnancov. Služobné miesta riaditeľské zaradené budú do III. stupnice funkčného služného a miesta odborných učiteľov podľa predbežného vzdelania obdobne podľa predpisov platných na priemyselných, obchodných a iných odborných školách.
Keď sa s predloženou osnovou zákona podstatne zdokonaľuje úroveň obvodových učňovských škôl vo väčších, mestách a strediskách, želateľné by bolo postarať sa o zavedenie aspoň čiastočnej odbornej výchovy učňov i v krajoch takých, kde školy obvodové nemôžu byť zriaďované, čiže na učňovských školách všeobecných.
Kultúrny výbor na pôvodnej osnove nevykonal podstatných zmien, ale sa usniesol, že medzi učňovské školy väčšieho rozsahu alebo významu, pre ktoré vláda môže systemizovať služobné miesta podľa zákona č. 103/1926 Sb. z. a n., treba na prvom mieste pojať "Štátnu slovenskú trojtriednu pokračovaciu školu pre hluchonemých v Kremnici", ako jedinú učňovskú školu tohto druhu v Slovenskej republike.
Náklad na vykonanie tohto zákona činí 5,500.000 Ks, ktorá suma zaistená je v kapitole 9 štátneho rozpočtu.
Pretože predložený návrh zákona o učňovských školách poštátnením učiteľov týchto škôl nielen že vyhovuje požiadavke právnej úpravy služobného pomeru učiteľstva týchto škôl, ale podstatne prispieva i k zdokonaleniu výchovy živnostenského dorastu, kultúrny výbor navrhuje slávnemu Snemu návrh zákona v predloženom znení prijať.
V Bratislave 19. júla 1944.
Dr. Eugen Filkorn v. r.,
predseda.
Dr. Pavol Florek v. r.,
zpravodajca.
Zákon
zo dňa ............1944,
ktorým sa menia niektoré ustanovenia živnostenského zákona o učňovských školách.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
Čl. I.
Ustanovenia § 105 zákona č. 259/1924 Sb. z. a n. sa menia a znejú takto:
,, /1/ Pre vyučovanie učňov treba upotrebiť miestnosti, učebné pomôcky a - nakoľko sa v tomto zákone neurčuje inak - aj učiteľov meštianskych a ľudových škôl.
/2/ Pre učňovské školy väčšieho rozsahu alebo významu môže vláda usnesením systemizovať služobné miesta učiteľských osôb podľa druhého dielu zákona č. 103/1926 Sb. z. a n., a to jednak služobné miesta spojené s funkčným služným III. stupnice pre riaditeľov, jednak služobné miesta učiteľov pre skupiny odborných predmetov.
/3/ Riaditelia a učitelia, ak ide o ich zamestnávanie na učňovských školách v hlavnom povolaní /interní učitelia/, ustanovujú sa na služobné miesta uvedené v ods. 2 podľa predpisov platných pre štátnych učiteľov odborných škôl; dnom ustanovenia stávajú sa verejnými zamestnancami s právami a povinnosťami štátnych zamestnancov a pre ich služobné a platové pomery platia predpisy platné pre štátnych učiteľov odborných škôl. Odchýlky od týchto predpisov, ktoré sa môžu týkať iba podmienok predpísaných pre ustano-
venie na jednotlivé služobné miesta alebo úpravy úradných titulov a vyučovacej povinnosti, určí a vyhlási minister školstva a národnej osvety.
/4/ Doterajším riaditeľom a učiteľom učňovských škôl, ktorí budú ustanovení podľa ods. 3, služobný čas, strávený na učňovských školách v pomere riaditeľa alebo odborného učiteľa, ako aj čas strávený v inom povolaní a zhodnotený pred preradením pre výmeru služného, zaráta sa pre výmeru služného /funkčného služného/, ako aj pre nárok a výmeru odpočivných /zaopatrovacích/ požitkov. Služné /funkčné služné/ nesmie byť nižšie než pred preradením. "
Čl. II.
Ustanovenia § 111 zákona č. 259/1924 Sb. z. a n. sa menia a znejú takto:
,, /1/ Osobný náklad na riaditeľov a učiteľov, ustanovených podľa § 105 ods. 3 hradí štát.
/2/ Okrem osobného nákladu uvedeného v ods. 1 môže Ministerstvo školstva a národnej osvety poskytnuť na vydržiavanie učňovských škôl príspevok podľa zásad, na ktorých sa dohodne s Ministerstvom financií. "
Čl. III.
Tento zákon nadobúda účinnosť dnom 1. septembra 1944; vykoná ho minister školstva a národnej osvety so zúčastnenými ministrami.