Snem Slovenskej republiky 19 4 4
I. volebné obdobie. 11. zasadanie.
951.
Zpráva
ústavnoprávneho, národohospodárskeho a rozpočtového výboru
o vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia a doplňujú niektoré ustanovenia zákona o opatreniach po nepriateľských bojových činoch, o náhrade škôd týmito činmi spôsobených a o doplnení právnych predpisov o civilnej protileteckej ochrane /tlač 941/.
Praktické skúsenosti ukázaly, že pôvodný zákon o opatreniach po nepriateľských bojových činoch a o náhrade škôd nimi zapríčinených v niektorých podstatných otázkach nevyhovuje celkom svojmu poslaniu. Z toho dôvodu je potrebné príslušné ustanovenia primerane doplniť resp. pozmeniť.
Zmeny navrhované vo vládnom návrhu dotýkajú sa:
1/ všeobecných ustanovení o náhrade škôd nepriateľskými bojovými činmi spôsobených,
2/ spôsobu vyšetrenia a zistenia škody, ako aj ustálenia a poskytnutia náhrady za utrpenú škodu.
V rámci všeobecných ustanovení o náhrade škody je podstatnou zmenou rozšírenie okruhu subjektov, oprávnených nárokovať si náhradu škody, o tuzemské plavebné spoločnosti a o zamestnancov tuzemských plavebných spoločností - štátnych občanov slovenských - ktorí následkom nepriateľských bojových činov utrpeli škodu mimo územia Slovenskej republiky.
Výbory škrtnutím pôvodného ustanovenia § 26 ods. 2 a primeraným doplnením ods. 1 tohto paragrafu považovaly za právne i národohospodársky odôvodnené priznať nárok na náhradu škody aj zastupiteľstvám cudzozemských obchodných spoločností.
V oblasti ustanovení, upravujúcich pokračovanie pre rozhodovanie o náhrade škody, odchyľuje sa nový návrh od pôvodného zákona najmä v týchto smeroch:
Celý proces, potrebný pre priznanie resp. odopretie náhrady škody, je rozčlenený na dve osobitné etapy. Sú to
a/ vyšetrovanie a zistenie škody,
b/ vlastné rozhodovanie o uplatnenom nároku.
Prvú fázu pokračovania vykonáva trojčlenná vyšetrovacia komisia, ktorú zriaďuje pri župných, úradoch Ministerstvo dopravy a verejných prác. Komisia sa skladá zo zástupcu Ministerstva dopravy a verejných prác, zo zástupcu finančnej správy a zo zástupcu verejnej správy vnútornej.
Ak zahlásená škoda v jednotlivom prípade neprevyšuje 100.000 Ks a všetky zahlásené škody v jednej obci neprevyšujú 1,000.000 Ks, vykonáva pôsobnosť uvedenej komisie okresný úrad.
Druhá fáza spomenutého pokračovania - totiž meritórne rozhodovanie o nároku na náhradu škody — patrí do pôsobnosti osobitného orgánu: Ústrednej odškodňovacej komisie, zriadenej pri Ministerstve financií. Komisia sa skladá zo siedmich členov, ktorých menuje vláda.
Právomocou Ústrednej odškodňovacej komisie je zároveň rozhodnúť aj o spôsobe, akým sa má nárokovateľ odškodniť, pričom má podľa možnosti dbať na odôvodnenú žiadosť poškodeného.
Základné zásady, podľa ktorých sa vykonávajú spomenuté dve fázy odškodňovacieho pokračovania, sú v predloženej osnove vyhovujúcim spôsobom vytýčené.
V oblasti predmetných ustanovení uskutočnily výbory - okrem žiadúcich zmien formálneho rázu - tieto zmeny:
V § 41 ods. 2 škrtlo sa ustanovenie, podľa ktorého v mene poškodeného vystupujúci manžel nepotrebuje splnomocnenie, lebo súkromné právo slovenské zásadne nepozbavuje manželov vo svojom vzájomnom právnom pomere možnosti samostatne disponovať svojím majetkom a majetkovými právami.
V § 48 kogentne sa vyslovilo, že vyplatenie odškodného treba viazať na určité podmienky, ktoré ustanoví minister financií. V rámci tejto širokej možnosti má právo minister financií - či už všeobecnou alebo špeciálnou úpravou - určiť také podmienky, ktoré so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu náležite vyhovujú národohospodárskym záujmom štátu, ako aj existenčným záujmom odškodneneho.
V § 49 ods. 1 škrtla sa posledná veta, podľa ktorej škody, ktoré
nepresahujú 10,000 Ks, treba uhradiť hneď. Dôvodom škrtnutia je úvaha, že pre urýchlené poskytnutie odškodnenia nemôže byt smerodajná iba samotná výška utrpenej úhrnnej škody, ale súhrn všetkých, existenčných predpokladov dotyčného subjektu.
Výbory po náležitom uvážení priklonily sa k názoru, že je potrebné primerane doplniť aj ustanovenia § 3 novelizovaného zákona, dotýkajúce sa pribrania pomocných síl na odpratávacie a iné práce, vykonávané po nepriateľských bojových činoch. Doplnením týchto ustanovení sa má dosiahnuť jednak urýchlenia postupu v tom smere, aby sa k usneseniu obecného výboru o pribraní osôb k uvedeným prácam výnimočne nevyžadovalo schválenie dohliadacieho úradu, jednak primeraného normovania liečebnej a zaopatrovacej starostlivosti pre prípad úrazov, utrpených pri vykonávaní predmetných služieb.
Výbory ústavnoprávny, národohospodársky a rozpočtový súhlasne odporúčajú slávnemu Snemu predloženú osnovu na uzákonenie.
V Bratislave 20. júla 1944.
Dr. Eugen Filkorn v. r.,
predseda.
Dr. Anton Hudec v. r.,
zpravodajca
ústavnoprávneho výboru
Ján Mora v. r.,
zpravodajca
národohospodárskeho výboru.
Vojtech Husárek v. r,
zpravodajca
rozpočtového výboru.
Zákon
zo dňa...............1944
ktorým sa menia a doplňujú niektoré ustanovenia zákona o opatreniach po nepriateľských bojových činoch, o náhrade škôd týmito činmi spôsobených a o doplnení právnych predpisov o civilnej protileteckej ochrane
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
Čl. I.
Ustanovenia § 3, ďalej hlavy II., dielu prvého /§§ 26 a 27/ a dielu tretieho /§§ 41 až 51/ zákona č. 160/1943 Sl. z. sa menia a znejú takto:
§ 3.
/1/ Obec vykoná opatrenie podľa § 1 v prvom rade vlastnými orgánmi a zamestnancami k tomu spôsobilými.
/2/ Ak niet orgánov a zamestnancov uvedených v ods. 1, alebo ak by títo nedostačovali, má obec najviac na čas troch dní požadovať služby podľa § 39 zákona č. 329/1921 Sb. z. a n. s odchýlkou, že takéto usnesenie obecného výboru nevyžaduje schválenie dohliadacieho úradu.
/3/ Ak osoby vykonávajúce práce podľa ods. 2 utrpely úraz bez úmyslu ublížiť si na zdraví, majú nárok na liečebnú starostlivosť štátu. Ak následkom úrazu stanú sa neschopnými zárobku, alebo sa sníži ich zárobková schopnosť, majú nárok na zaopatrenie podľa právnych predpisov o zaopatrení vojnových poškodencov. Ak následkom úrazu umrely, prislúcha nárok na zaopatrenie ich rodinným príslušníkom.
/4/ Ak by práce potrebné podľa § 1 sa
neskončily do troch dní, má obec na zbývajúci čas potrebné pracovné sily zaistiť povolaním k osobným úkonom podľa ustanovení zákona č. 131/1936 Sb. z. a n. "
" Diel prvý.
Všeobecné ustanovenia.
§ 26.
/1/ Štát poskytne náhradu podľa ustanovení tejto hlavy za škody spôsobené na území Slovenskej republiky slovenským štátnym občanom na zdraví alebo na živote, ako aj náhradu za škody, spôsobené slovenským štátnym občanom alebo tuzemským právnickým osobám, počítajúc do toho aj zastupiteľstvá cudzozemských obchodných spoločností a verejné obchodné spoločnosti, na nehnuteľnostiach, hnuteľnostiach alebo vecných právach, ktoré títo utrpeli následkom nepriateľských bojových činov, najmä nepriateľských leteckých útokov, ak náhradu za takéto škody nie je zaviazaný poskytnúť niekto iný.
/2/ Ustanovenie ods. 1 sa nevzťahuje na škody spôsobené trestnými činmi. Výnimku tvoria činy spáchané nepriateľskými bojovými silami alebo osobami, ktoré sú v ich službách.
§ 27.
/1/ Podľa ustanovení tejto hlavy poskytne štát náhradu aj:
a/ slovenským štátnym prislušníkom, ktorí v úradnom poslaní alebo ako pracovné sily, sprostredkované tuzemskými úradmi práce do cudziny, sa zdržujú na území cudzieho štátu a tam utrpeli škodu z príčin uvedených v § 26,
b/ tuzemským plavebným spoločnostiam, ak utrpely škodu mimo územia Slovenskej republiky na vode alebo na suchu z príčin uvede-
ných v § 26,
c/ slovenským štátnym príslušníkom, ktorí ako zamestnanci tuzemských plavebných spoločností utrpeli škodu mimo územia Slovenskej republiky na vode alebo na suchu z príčin uvedených v § 26,
d/ rodinným príslušníkom - slovenským Štátnym občanom - osôb uvedených pod písm. a/ alebo c/, ak s nimi spoločne bývajú a mimo územia Slovenskej republiky utrpeli škodu z príčin uvedených v § 26.
/2/ V prípadoch uvedených v ods. 1 možno náhradu škody priznať len vtedy, ak poškodený preukáže, že o náhradu škody žiadal u cudzieho štátu, v ktorom vznikla, podľa tam platných predpisov a že mu náhrada škody nebola priznaná, alebo ak podľa predpisov platných v príslušnom cudzom štáte /cudzine/ náhrada škody nepatrí. Sumy poskytnuté cudzím štátom treba odpočítať od náhrady priznanej podľa ustanovení tejto hlavy."
Diel tretí.
Náhrada vecných škôd.
§ 41.
/1/ Nárok na náhradu škody, spôsobenej za okolností uvedených v § 26, podľa tohto dielu majú vlastník /veci alebo práva/, prípadne jeho dedič - /v ďalšom texte "poškodený"/.
/2/ žiadosť o náhradu škody môže podať a zúčastniť sa na pokračovaní poškodený alebo jeho zákonný zástupca /poručník, kurátor, u právnickej osoby orgán oprávnený ju zastupovať/.
§ 42.
/1/ Žiadosť treba podať písomne alebo
ústne do zápisnice na príslušnom obecnom /obvodnom/ notárskom úrade, v obvode ktorého škoda vznikla, a to do 60 dní odo dňa, kedy škoda vznikla.
/2/ Na žiadosti podané po uplynutí lehoty určenej v ods. 1 má sa brať zreteľ len v prípadoch osobitného zreteľa hodných. O tom, či ide o prípad osobitného zreteľa hodný, rozhodne Ústredná odškodňovacia komisia /§ 44/.
/3/ Notársky úrad postúpi žiadosť bezodkladne Vyšetrovacej komisii zriadenej pri župnom úrade /§ 43 ods. 1 a 2/, v obvode ktorého škoda vznikla, poťažne miestne príslušnému okresnému úradu /§ 43 ods. 8/.
/4/ V prípadoch uvedených v § 27 žiadosť treba podať na príslušnom zastupiteľskom úrade Slovenskej republiky, ktorý ju po zistení škody postúpi prostredníctvom Ministerstva zahraničných vecí Ministerstvu financií. Ministerstvo financií predloží žiadosť na rozhodnutie Ústrednej odškodňovacej komisii /§ 44/. V odôvodnených prípadoch možno podať priamo žiadosť na Ministerstve financií, ktoré ju po vyšetrení škody predloží Ústrednej odškodňovacej komisii /§ 44/ na rozhodnutie.
§ 43.
/1/ Rozsah vecnej škody, s výnimkou uvedenou v ods. 8, zisťuje na mieste samom osobitná Vyšetrovacia komisia, ktorú podľa potreby zriadi Ministerstvo dopravy a verejných prác /rezort verejných prác/ pri župnom úrade, v obvode ktorého škoda vznikla. V prípade potreby možno pre obvod toho istého župného úradu zriadiť aj viac komisií.
/2/ Vyšetrovacia komisia sa skladá zo zástupcu Ministerstva dopravy a verejných prác
/rezort verejných prác/, ktorý je súčasne jej predsedom, zo zástupcu finančnej správy a zo zástupcu verejnej správy vnútornej.
/3/ Pri zisťovaní rozsahu utrpenej škody môže Vyšetrovacia komisia podľa potreby pribrať odborníkov, najmä z hospodárskych a záujmových organizácií.
/4/ Vyšetrovacia komisia vypočuje poškodeného, ktorý je povinný rozsah utrpenej škody hodnoverne preukázať. Pre dokazovanie platia obdobne ustanovenia §§ 48 až 64 vládneho nariadenia č. 8/1928 Sb. z. a n.; ináč Vyšetrujúca komisia pokračuje podľa rokovacieho poriadku, ktorý určí vláda usnesením.
/5/ Vyšetrovacia komisia má čo najskôr zistiť rozsah utrpenej škody, ako aj vyšetriť všetky skutkové okolnosti rozhodné pre určenie výšky náhrady škody a pre spôsob odškodnenia poškodeného. Vyšetrovacia komisia môže tiež navrhnúť opatrenia, ktoré považuje za nutné v záujme udržania existencie poškodeného.
/6/ Po skončení zisťovania a vyšetrovania Vyšetrovacia komisia oznámi poškodenému zistený skutkový stav. Poškodený do 15 dní odo dňa doručenia oznámenia môže podať na župnom úrade svoje prípadné námietky a navrhnúť nové dôkazy.
/7/ Po uplynutí lehoty na podanie námietok /ods. 6/ a po prípadnom doplnení vyšetrovania predloží Vyšetrovacia komisia celý spisový materiál Ministerstvu financií.
/8/ Ak zahlásená škoda v jednotlivom prípade nepresahuje 100.000 Ks, pôsobnosť Vyšetrovacej komisie podľa ods. 3 až 7 vyko—
náva príslušný okresný úrad. Ak však úhrn zahlásených škôd v jednej politickej obci presahuje 1,000.000 Ks, pôsobností podľa ods. 3 až 7 vo všetkých prípadoch vykonáva Vyšetrovacia komisia.
/9/ Župný úrad, pri ktorom bola Vyšetrovacia komisia zriadená, je povinný vykonať všetky pomocné práce spojené s činnosťou komisie.
§ 44.
/1/ O výške náhrady škody, o spôsobe odškodnenia ako aj o opatreniach, ktoré treba učiniť v záujme udržania existencie poškodeného, rozhoduje 7 členná Ústredná odškodňovacia komisia zriadená pri Ministerstve financií. Predsedu, podpredsedu a členov tejto komisie menuje vláda zo zástupcov Ministerstva financií, Ministerstva vnútra, Ministerstva hospodárstva, Ministerstva dopravy a verejných prác /rezort verejných prác/ a Najvyššieho úradu pre zásobovanie. Rokovací poriadok komisie určí vláda usnesením.
/2/ Ústredná odškodňovacia komisia preskúma žiadosti, tvrdenia a námietky poškodených, porovná ich s výsledkami úradného vyšetrovania, ocení všetok spisový materiál, v prípade potreby vykoná alebo nariadi vykonať ďalšie vyšetrovanie a rozhodne s konečnou platnosťou o výške náhrady škody a o spôsobe odškodnenia. Rozhodnutie komisie oznámi strane výmerom Ministerstvo financií.
/5/ Ústredná odškodňovacia komisia pred rozhodnutím môže vypočuť odborníkov.
/4/ Všetky práce spojené s činnosťou komisie vykoná Ministerstvo financií.
§ 45.
/1/ Náhradu škody možno poskytnúť len, ak je škoda dostatočne preukázaná.
/2/ Ak poškodený nepreukázal hodnoverne rozsah utrpenej škody a rozhodujúci orgán nemá možnosť iným spôsobom rozsah škody zistiť, určí sa výška náhrady podľa voľnej úvahy so zreteľom na okolnosti, z ktorých možno na výšku škody usudzovať.
/3/ Pri určení výšky náhrady treba odpočítať sumy odškodného poskytnutého podľa iných právnych predpisov, sumy, ktoré poskytly tretie osoby na vyrovnanie pohľadávky vzniklej v dôsledku škody, a podpory poskytnuté z verejných prostriedkov na zmiernenie škody,
/4/ Ak poškodený alebo jeho zmocnenec zavinil škodu, alebo svojim chovaním a či opominutím neprispel k jej zmierneniu, najmä ak neuposlúchol výzvu úradných orgánov, aby zásoby, poťažne ich čiastku umiestil na inom mieste, ak nezachoval predpisy o zatemnení, alebo ak sa nekryl tak, ako je to predpísané, treba náhradu určiť nižšou sumou primerane k vine, poprípade určenie náhrady úplne pominúť vzhľadom na okolnosti prípadu.
/5/ Odškodnenie možno odmietnuť bez ujmy trestných následkov podľa všeobecných trestných predpisov, ak poškodený pri zisťovaní škody učinil vedome nesprávne údaje o skutočnostiach, ktoré pre rozhodnutie sú závažné, alebo ich vedome zamlčal, alebo protiprávne pôsobil na svedkov, znalcov alebo na úradné osoby v jeho veci činné, alebo ich úmyselne uviedol v omyl.
§ 46.
/1/ Pri určení výšky odškodného treba
vziať za základ skutočnú škodu; nemožno vziať zreteľ na cenu zvláštnej obľuby alebo na ušlý zisk.
/2/ Ak vec /budova, dielo a pod. / bola zničená alebo sa stratila, výška odškodného /ods. 1/ určí sa sumou, rovnajúcou sa nákladu, ktorý bol alebo v čase rozhodnutia o škode musí byť vynaložený na znovuvybudovanie alebo znovuobstaranie veci rovnakej hodnoty. Výpočet nákladu treba snížiť o primeranú sumu, ak zničená alebo stratená vec mala podstatne menšiu hodnotu /v dôsledku opotrebenia, nedostatočného udržovania a pod. /.
/3/ Pri určení výšky odškodného za zničené budovy možno brať primeraný zreteľ na vyšší náklad, ktorý je potrebný pri postavení budovy na inom mieste, ako aj na náklad na zlepšenie a prípadné zmeny, nakoľko tieto sú zapríčinené stavebno-policajnými /bytová hygiena, ochrana pamiatok/ alebo požiarno-policajnými predpismi alebo inými požiadavkami verejného záujmu a hodnota novostavby pre poškodeného sa týmto podstatne nezvýšila. Neberie sa zreteľ na výšku poistnej sumy, ak budova /dielo a pod. / bola poistená.
/4/ Ak zo zničenej veci /budovy, diela a pod. / zostaly používateľné zvyšky, treba ich hodnotu odpočítať.
/5/ V prípade poškodenia veci treba za podklad odškodnenia vziať náklad potrebný na účelnú opravu veci. Ak by vec ani po oprave nedosiahla hodnotu, ktorú mala pred poškodením, treba na to brať zreteľ pri odškodnení. Ustanovenie ods. 4 platí obdobne. Ak vec nemožno opraviť, určí sa odškodné výškou znehodnotenia.
/6/ Pre stratu zmenky alebo šeku /obchodnej poukážky/ poskytne sa odškodné len, ak oprávnený v dôsledku straty nemôže vymôcť svoju pohl'adávku. Pre stratu iných, cenných papierov poskytne sa odškodné len, ak poškodený nemôže dostať náhradu cestou umorovacieho pokračovania.
/7/ Ak bola zničená alebo sa stratila hotovosť /peniaze/, presahujúca obvyklú potrebu v domácnosti, prípadne podniku /obchodu, závodu, kancelárie/, možno priznať náhradu tejto škody len, ak sa preukáže, že poškodený hotovosť nevyhnutne potreboval mať vo svojej úschove na splnenie platobnej povinnosti alebo z iného dôležitého dôvodu.
§ 47.
Náhrada škody sa poskytne v peniazoch, v štátnych cenných papieroch, prevzatím dlhu, kompenzáciou alebo plnením in natura. O spôsobe náhrady rozhodne Ústredná odškodňovacia komisia, ktorá má podľa možnosti dbať na odôvodnenú žiadosť poškodeného. Za zničené /stratené/ pevne zúročiteľné štátne dlhopisy poskytne sa náhrada vždy v štátnych cenných papieroch. Plnením in natura má sa poskytnúť poškodenému podľa možnosti rovnocenná náhrada.
§ 48.
Vyplatenie odškodného § 46/ treba viazať na podmienky, ktoré určí minister financií. Upotrebenie odškodného možno podľa potreby vhodným spôsobom zaistiť na ciele znovuobstarania /znovuvybudovania/veci /budovy, diela a pod. /.
§ 49.
/1/ Za brannej pohotovosti štátu poskytne sa poškodenému do troch mesiacov tá časť náhrady, ktorá je potrebná na udržanie jeho existen-
cie.
/2/ Pri poškodení vecí, ktoré sú dôležité pre obranu štátu, najmä pre zásobovanie, možno poskytnutí plnú náhradu ešte za brannej pohotovosti štátu.
/3/ Minister financií sa splnomocňuje, aby na umožnenie ďalšej prevádzky podnikov dôležitých pre obranu štátu, najmä pre zásobovanie, prevzal štátnu záruku za podmienok uvedených vo finančnom zákone.
§ 50.
/1/ Odškodné je vyňaté z exekúcie v takom rozsahu, v akom podľa platných predpisov je z exekúcie vyňatá vec, za ktorú sa odškodné poskytlo.
/2/ Odškodné pred jeho poskytnutím /vyplatením/ možno postúpiť, dať do zálohy alebo viesť naň exekúciu nad rozsah uvedený v ods. 1 len so súhlasom Ministerstva financií.
§ 51.
/1/ Ministerstvo financií môže na návrh Ústrednej odškodňovacej komisie v súrnych a odôvodnených prípadoch poskytnúť primeraný preddavok na náhradu škody.
/2/ Ak sa náhrada škody prizná, hradí trovy pokračovania štát.
Čl. II.
Žiadosti podané do dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona na okresných úradoch, ak pre zistenie škody podľa § 43 ods. 8 nie sú príslušné, treba hneď postúpiť miestne príslušným vyšetrovacím komisiám zriadeným pri župných úradoch.
Čl. III.
/1/ Tento zákon nadobúda účinnosť dňom
vyhlásenia s výnimkou uvedenou v ods. 2.
/2/ Ustanovenia Čl. I. § 27 platia od 10. decembra 1943.
/3/ Tento zákon vykoná vláda.