Snem Slovenskej republiky 1944
I. volebné obdobie. 11. zasadanie.
952.
Vládny návrh,
ktorým sa Snemu Slovenskej republiky predkladá na udelenie súhlasu konzulárna smluva medzi Slovenskou republikou a Nemeckou ríšou.
Návrh usnesenia o súhlase.
Snem Slovenskej republiky podľa § 24 písm. h) Ústavy súhlasí s konzulárnou smluvou medzi Slovenskou republikou a Nemeckou ríšou, podpísanou v Berlíne dňa 20. novembra 1942.
Alexander Mach v. r.,
za predsedu vlády.
Dr. Gejza Fritz v. r.,
za ministra zahraničných veci.
2
Konzulárna smluva
medzi Slovenskou republikou a Nemeckou ríšou.
SLOVENSKA REPUBLIKA
a
NEMECKÁ RÍŠA,
vedené túžbou usporiadať konzulárne pomery medzi obidvoma krajinami na základe všeobecného medzinárodného práva a vzájomnosti, dohodly sa uzavrieť konzulárnu smluvu a pre tento účel za svojich splnomocnencov vymenovali:
Prezident Slovenskej republiky:
pána Matúša Černáka,
mimoriadneho vyslanca a splnomocneného ministra v Berlíne;
Nemecký ríšsky kancelár:
pána Dr. Ericha Albrechta,
vyslanca a ministerského dirigenta v Zahraničnom úrade
a
pána Dr. Erharda Schiffnera,
prednášajúceho legačného radcu v Zahraničnom úrade.
Splnomocnenci sa navzájom preukázali svojimi splnomocneniami a našli ich v poriadku. Dohodli sa na týchto ustanoveniach:
ČASŤ PRVÁ.
O konzulárnej službe všeobecne.
Článok 1.
Konzulovia a konzulárni úradníci.
(1) Konzulmi v smysle tejto smluvy majú sa rozumieť generálni konzulovia, konzulovia a vicekonzulovia, ktorí sú prednostami konzulárnej, vrchnosti.
(2) Konzulárnymi úradníkmi majú sa rozumieť všetci úradníci, ktorí sú pridelení konzulárnej vrchnosti.
(3) Konzulátmi majú sa všade rozumieť generálne konzuláty, konzuláty a vicekonzuláty.
Konsularvertrag
zwischen dem Deutschen Reich und der Slowakischen Republik
DAS DEUTSCHE REICH
und
DIE SLOWAKISCHE REPUBLIK,
von dem Wunsche geleitet, die Konsularverhältnisse zwischen den beiden Ländern auf der Grundlage des allgemeinen Völkerrechte und der Gegenseitigkeit zu regeln, sind übereingekommen, einen Konsularvertrag abzuschließen, und haben zu diesem Zweck zu ihren Bevollmächtigten ernannt:
Der Deutsche Reichskanzler:
Herrn Dr. Erich Albrecht
den Gesandten und Ministerialdirigenten im Auswärtigen Amt
und
Herrn Dr. Erhard Schiffner,
den Vortragenden Legationsrat im Auswärtigen Amt;
der Präsident der Slowakischen Republik:
Herrn Matúš Černák,
den ausserordentlichen Gesandten und bevollmächtigten Minister in Berlin
Die Bevollmächtigten haben einander ihre Vollmachten mitgeteilt und in Ordnung befunden. Sie haben sich über folgende Bestimmungen geeinigt:
ERSTER ABSCHNITT
Das Konsularwesen im allgemeinen
Artiekl 1
Konsuln und Konsularbeamte
(1) Unter Konsuln im Sinne dieses Vertrages sind Generalkonsuln, Konsuln und Vizekonsuln zu verstehen, die einer Konsularbehörde vorstehen.
(2) Unter Konsularbeamten sind alle Beamten zu verstehen, die einer Konsularbehörde zugeteilt sind.
(3) Unter Konsulaten sind überall Generalkonsulate, Konsulate und Vizekonsulate zu verstehen.
3
(4) Konzulovia a konzulárni úradníci sú úradníci z povolania alebo čestní úradníci.
(5) Konzulovia a konzulárni úradníci, nakoľko sú úradníci z povolania, majú byť príslušníkmi vysielajúcej smluvnej strany.
Článok 2.
Pripustenie konzulov.
(1) Každá smluvná strana sa zaväzuje pripustiť na svojom území konzulov druhej strany, ktorých táto vymenuje podľa svojich predpisov. Avšak ostáva pre každú stranu vyhradené vyňať z toho jednotlivé miesta a územné časti za predpokladu, že takáto výnimka použije sa rovnako voči každej tretej mocnosti.
(2) Pred vymenovaním honorárnych konzulov, ktorí nie sú príslušníkmi vysielajúcej smluvnej strany, treba vyprostredkovať diplomatickou cestou súhlas druhej strany.
Článok 3.
Exequatur.
(1) Konzulovia môžu vykonávať svoju úradnú pôsobnosť v štáte svojho úradného sídla, len čo ich tam pripustili.
(2) Na základe svojho úradného ustanovenia majú dostať čo možno najskôr bezplatne exequatur alebo iné pripustenie. Ich úradný obvod má sa označiť pri preukázaní ich úradného ustanovenia; taktiež sa má oznámiť každá neskoršia zmena ich úradného obvodu.
(3) Ak prijímací štát v jednotlivom prípade bude považovať za nevhodné pripustiť konzula alebo za nutné zrušiť jeho pripustenie, má dôvody napred oznámiť vysielajúcej smluvnej strane; uvážiť tieto dôvody ostáva vyhradené výlučne prijímajúcemu štátu.
Článok 4.
Zástupcovia konzulov.
(1) Ak je konzul neprítomný, hatený alebo zomrel, jeden z konzulárnych úradníkov je oprávnený viesť dočasne konzulárnu agendu za predpokladu, že jeho úradná vlastnosť dala sa vopred na vedomie príslušným miestnym vrchnostiam.
(4) Konsuln und Konsularbeamte sind Berufsbeamte oder Ehrenbeamte.
(5) Konsuln und Konsularbeamte sollen, soweit sie Berufsbeamte sind, Angehörige des entsendenden vertragschließenden Teils sein.
Artikel 2
Zulassung der Konsuln
(1) Jeder der beiden vertragschließenden Teile verpflichtet sich, in seinem Gebiet Konsuln des anderen Teils zuzulassen, die von diesem nach Maßgabe seiner Vorschriften ernannt werden. Doch bleibt es jedem der beiden Teile vorbehalten, hiervon einzelne Orte und Gebietstelle auszunehmen, vorausgesetzt, daß eine solche Ausnahme jeder dritten Macht gegenüber gleichmäßig Anwendung findet.
(2) Vor der Ernennung von Wahlkonsuln, die nicht dem entsendenden vertragschließenden Teil angehören, ist das Einverständnis des anderen Teils auf diplomatischem Weg einzuholen.
Artikel 3
Exequatur
(1) Die Konsuln können ihre Amtsbefugnisse in dem Land ihres Amtssitzes ausüben, sobald sie dort zugelassen worden sind.
(2) Auf Grund ihrer Bestallung sollen sie das Exequatur oder die sonstige Zulassung so bald als möglich kostenfrei erhalten. Ihr Amtsbezirk ist bei Vorlegung der Bestallung zu bezeichnen; jede spätere Veränderung des Amtsbezirks ist gleichfalls mitzuteilen.
(3) Erachtet der Empfangsstaat in einem einzelnen Fall die Zulassung nicht für angängig oder die Zurücknahme der Zulassung für erforderlich, so hat er die Gründe dem entsendenden vertragschließenden Teil vorher anzugeben; die Würdigung dieser Gründe bleibt dem Empfangsstaat allein vorbehalten.
Artikel 4
Vertreter der Konsuln
(1) Im Fall der Abwesenheit, der Verhinderung oder des Todes des Konsuls ist einer der Konsularbeamten befugt, zeitweilig die Konsulargeschäfte wahrzunehmen, vorausgesetzt, daß seine amtliche Eigenschaft vorher zur Kenntnis der örtlich zuständigen Behörden gebracht worden ist.
4
(2) Ak vedúci honorárneho konzulátu je neprítomný, hatený alebo zomrel, jeho zástupcu možno vymenovať len so súhlasom vlády prijímajúceho štátu, nakoľko nie je príslušníkom vysielajúcej smluvnej strany.
(2) Zástupcovia konzulov požívajú za dočasného vedenia úradu výsady a oslobodenia, ktoré patria konzulom.
(4) Avšak zástupcom konzulov z povolania, ktorí sami nie sú úradníci z povolania, patria síce za dočasného vedenia úradu rovnaké pocty a ohľady ako konzulom z povolania, ale len výsady a oslobodenia honorárnych konzulov.
Článok 5.
Zapečatenie archívu po úmrtí konzula.
Ak po úmrtí konzula nie je na mieste povolaný zástupca, miestna vrchnosť má sa obrátiť na najbližšieho konzula alebo na vyslanectvo vysielajúcej smluvnej strany, aby dali bezodkladne zapečatiť archív konzulárnej vrchnosti.
ČASŤ DRUHÁ.
Konzulárne výsady a oslobodenia.
Článok 6.
Čestné práva.
(1) Konzulovia môžu na budovu, v ktorej sa nachádzajú ich úradné a kancelárske miestnosti, pripevniť znak štátu, ktorý ich vymenoval, s nápisom, ktorý označuje ich úrad. Na verejné sviatky, ako aj pri iných obvyklých príležitostiach môžu na zmienenej budove tiež vztýčiť vlajku tohto štátu. Môžu ďalej umiestiť vlajku tohto štátu na vozidlách, ktoré používajú pri svojich služobných cestách. Rozumie sa samosebou, že tieto vonkajšie odznaky nemožno nikdy tak chápať, ako by zakladaly právo azylu.
(2) Konzulovia majú právo na pocty, ktoré prislúchajú ich úradnému postaveniu podľa miestnych zvyklostí.
(2) Im Fall der Abwesenheit, der Verhinderung oder des Todes des Leiters eines Wahlkonsulats kann der Vertreter nur mit dem Einverständnis der Regierung des Empfangsstaates ernannt werden, falls er nicht dem entsendenden vertragschließenden Teil angehört.
(3) Die Vertreter der Konsuln genießen während ihrer zeitweiligen Amtsführung die den Konsuln zustehenden Vorrechte und Befreiungen.
(4) Indessen genießen, die Vertreter der Berufskonsuln, die nicht selbst Berufsbeamte sind, während der Dauer ihrer Amtsführung zwar die gleichen Ehren, und Rücksichten wie die Berufskonsuln, aber nur die Vorrechte und Befreiungen, der Wahlkonsuln.
Artikel 5
Versiegelung des Archivs im Fall des Ablebens des Konsuls
Wenn im Fall des Ablebens eines Konsuls ein berufener Vertreter nicht zur Stelle ist, so soll sich die örtlich zuständige Behörde an den nächsten Konsul oder an die Gesandtschaft des entsendenden vertragschließenden Teils wenden, um unverzüglich das Archiv der Konsularbehörde versiegeln zu lassen.
ZWEITER ABSCHNITT
Konsularische Vorrechte und Befreiungen
Artikel 6
Ehrenrechte
(1) Die Konsuln können an dem Gebäude, worin sich ihre Amts- und Kanzleiräume befinden, das Wappen des Staates, der sie ernannt hat, mit einer ihr Amt bezeichnenden Inschrift anbringen. Auch dürfen sie die Flagge dieses Staates auf dem erwähnten Gebäude an öffentlichen Feiertagen sowie bei sonstigen herkömmlichen Gelegenheiten aufziehen. Sie dürfen ferner die Flagge dieses Staates auf den von ihnen bei dienstlichen Fahrten benutzten Fahrzeugen setzen. Es versteht sich von selbst, daß diese äußeren Abzeichen niemals so ausgelegt werden können, als ob sie ein Asylrecht begründen.
(2) Die Konsuln haben Anspruch auf die ihrer amtlichen Stellung gebührenden Ehren gemäß der örtlichen Gebräuchen.
5
Článok 7.
Konzulárne archívy a úradné miestnosti.
(1) Konzulárne archívy sú v každom čase neporušiteľné. Miestne vrchnosti nesmú pod nijakou zámienkou prezerať alebo zabaviť spisy, ktoré patria do archívu. Služobné spisy treba úplne oddeliť od spisov súkromných, ktoré patria konzulom a konzulárnym úradníkom.
(2) Miestne vrchnosti nesmú vniknúť do archívu alebo kancelárskych miestností bez toho, žeby skôr neboly o tom upovedomily konzula alebo jeho zástupcu, iba že ide o vykonanie súdom uloženého trestu alebo o stíhanie trestného činu, na ktorý je stanovený trest smrtí alebo trest na slobode aspoň jedného roku.
(3) Kancelárske a úradné miestnosti nesmú nikdy slúžiť za azyl.
Článok 8.
Oslobodenie od vojenských povinností a osobných výkonov.
(1) Konzulovia z povolania a konzulárni úradníci z povolania sú oslobodení od každej vojenskej povinnosti a výkonu ako aj od ubytovaní a od všetkých zaviazaností k osobným službám.
(2) Oslobodenia sa vzťahujú na nehnuteľnosti, ktoré patria konzulom z povolania a konzulárnym úradníkom z povolania len vtedy, ak slúžia týmto osobám za byt, alebo sa používajú pre účely konzulárnej služby.
(3) Obytné miestnosti honorárnych konzulov sú oslobodené natoľko, nakoľko sa použijú výlučne pre účely konzulárnej služby.
Článok 9.
Výsady a oslobodenia v obore finančnom.
Konzulovia a konzulárni úradníci požívať budú oslobodenie od tých ciel ako aj od iných daní a dávok, o ktorých sa smluvné strany dohodly.
Artikel 7
Konsulararchive und Amtsräume
(1) Die Konsulararchive sind jederzeit unverletzlich. Die Landesbehörden dürfen unter keinem Vorwand die zum Archiv gehörenden Papiere einsehen oder mit Beschlag belegen. Die Dienstpapiere müssen von den Privatpapieren der Konsuln und der Konsularbeamten völlig abgesondert werden.
(2) Die Landesbehörden dürfen in die Archive sowie in die Amts- und Kanzleiräume nicht eindringen, ohne vorher den Konsul oder seinen Vertreter benachrichtigt zu haben, es sei denn, daß es sich um die Vollstreckung einer gerichtlich erkannten Strafe oder um die Verfolgung wegen einer mit dem Tod oder mit Freiheitsstrafe von mindestens einem Jahr bedrohten Straftat handelt.
(3) Die Amts- und Kanzleiräume dürfen niemals als Asyl dienen.
Artikel 8
Befreiung von militärischen Anforderungen und persönlichen Leistungen
(1) Die Berufskonsuln und die Berufskonsularbeamten sind von jeder militärischen Anforderung und Leistung sowie von Einquartierungen und von allen Verpflichtungen zu persönlichen Dienstleistungen befreit.
(2) Die Befreiungen erstrecken sich auf die den Berufskonsuln und den Berufskonsularbeamten gehörigen Grundstücke nur dann, wenn sie diesen Personen als Wohnung dienen oder zum Zweck des Konsulardienstes benutzt werden.
(3) Die Wohnräume der Wahlkomsuln sind insofern befreit, als sie ausschließlich zum Zweck des Konsulardienstes benutzt werden.
Artikel 9
Vorrechte und Befreiungen auf dem Gebiet des Finanzwesens
Die Konsuln und die Konsularbeamten werden diejenigen Befreiungen von Zöllen sowie von sonstigen Steuern und Abgaben genießen, über die sich die vertragschliessenden Teile verständigt haben.
6
Článok 10.
Oslobodenie od dovozných a vývozných zákazov.
Predmety, ktoré podľa článku 9 sú oslobodené od cla, nepodliehajú dovozným a vývozným zákazom čisto hospodárskeho rázu. Sú však predsa podrobené zákazom, ktoré slúžia bezpečnosti štátu alebo verejnému zdravotníctvu alebo sú určené na ochranu domácich umeleckých predmetov. Vývozný zákaz pre domáce umelecké predmety sa nepoužije, ak ide o zpiatočhý vývoz umeleckých predmetov, ktoré konzulovia z povolania alebo konzulárni úradníci z povolania sami si doviezli.
Článok 11.
Výsady a oslobodenia v obore súdnictva.
§ 1.
Úradná činnosť.
Konzulovia za činy svojej úradnej činnosti, ktoré vykonali v medziach svojej pôsobnosti, nie sú podrobení súdnictvu tej smluvnej strany, na území ktorej majú svoje úradné sídlo.
§ 2.
Zatknutie.
(1) Proti konzulom a konzulárnym úradníkom, ktorí sú príslušníkmi vysielajúcej smluvnej strany, nemožno používať osobnú väzbu v civilných a obchodných veciach ani ako prostriedok exekučný ani ako zaisťujúce opatrenie.
(2) V trestných veciach nemožno ich zatknúť alebo vziať do vyšetrovacej väzby s výnimkou, že ide o vykonanie súdom uloženého trestu alebo o stíhanie trestného činu, na ktorý je stanovený trest smrti alebo trest na slobode aspoň jedného roku.
(3) Ak sa konzul alebo konzulárny úradník zatkne alebo sa ináč trestne stíha, diplomatický zástupca smluvnej strany, ktorá ho vymenovala, má sa o tom vládou prijímacieho štátu ihneď upovedomiť.
Artikel 10
Befreiung von Ein- und Ausfuhrverboten
Gegenstände, die nach Artikel 9 zollfrei sind, unterliegen nicht Ein- und Ausfuhrverboten rein wirtschaftlicher Art. Sie sind jedoch Verboten unterworfen, die den Interessen der Sicherheit des Staats oder des öffentlichen Gesundheitswesens dienen oder zum Schutz der einheimischen Kunstgegenstände bestimmt sind. Ein Ausfuhrverbot für einheimische Kunstgegenstände findet keine Anwendung, wenn es sich um die Wiederausfuhr von Kunstgegenständen handelt, die die Berufskonsuln oder die Berufskonsularbeamten selbst eingeführt haben.
Artikel 11
Vorrechte und Befreiungen auf dem Gebiet der Gerichtsbarkeit
§ 1.
Amtliche Tätigkeit
Die Konsuln sind bezüglich der Handlungen ihrer amtlichen Tätigkeit in den Grenzen ihrer Zuständigkeit der Gerichtsbarkeit des vertragschließenden Teils, in dessen Gebiet sie ihren Amtssitz halben, nicht unterworfen.
§ 2
Verhaftung
(1) Gegen die Konsuln und die Konsularbeamten, die Angehörige des entsendenden vertragschließenden Teils sind, darf die Petsonalhaft in Zivil- und Handelssachen weder als Mittel der Zwangsvollstreckung noch als Sicherungsmaßregel verhängt werden.
(2) In Strafsachen dürfen sie nicht festgenommen oder in Untersuchungs, haft genommen werden, es sei denn, daß es sich um die Vollstreckung einer gerichtlich erkannten Strafe oder um die Verfolgung einer mit dem Tod oder mit Freiheitsstrafe vom mindestens einem Jahr bedrohten Straftat handelt.
(3) Wenn ein Konsul oder ein Konsularbeamter verhaftet oder anderweitig verfolgt wird, so soll der diplomatische Vertreter des vertagschließenden Teils, der ihn ernannt hat, hiervon sofort durch die Regierung des Empfangsstaates benachrichtigt werden.
7
§ 3.
Vypočutie svedkov.
(1) Ak sa má konzul z povolania vypočuť ako svedok pred súdnymi vrchnosťami smluvnej strany, na území ktorej má svoje úradné sídlo, majú sa súdne vrchnosti, akže je hatený nemocou alebo úradnou činnosťou, dostaviť do jeho bytu, aby ho ústne vypočuly, alebo majú si vyžiadať od neho písomné svedectvo. Konzul má žiadosti vyhovieť a poslať vrchnostiam v lehote jemu určenej svoju písomnú výpoveď, opatrenú svojím podpisom a svojou úradnou pečaťou.
(2) Ak v trestnej veci osobné dostavenie sa konzula z povolania pred konajúcim súdom podľa zákonov krajiny nemožno obísť a jeho vypočutie v byte sa nedá zariadiť, má súd v prípade jeho úradného zaneprázdnenia dohodnúť s ním deň a hodinu jeho vypočutia, a ak sa v dohodnutý čas ustanoví, podľa možnosti obratom ho vypočuť a nezdržovať ho dlhšie než je to bezpodmienečne potrebné.
(3) Proti konzulovi z povolania ako svedkovi nemožno nariadiť donucovacie opatrenia; ťažkosti, ktoré sa prípadne vyskytnú, odstránia sa diplomatickou cestou.
(4) Honorárni konzulovia a konzulárni úradníci sú povinní dostaviť sa svedčiť pred súdne vrchnosti smluvnej strany, na území ktorej majú svoje úradné sídlo.
(5) Predvolanie úradníka z povolania nesmie obsahovať pre prípad, že sa nedostaví, ani pohrozenie trestom ani inými donucovacími opatreniami.
(6) Konzulovia a konzulárni úradníci, bez ohľadu na to, či sú úradníkmi z povolania alebo úradníkmi čestnými, nesmú sa vypočuť o skutočnostiach, ktoré sa týkajú ich úradnej činnosti, bez súhlasu vlády, ktorá ich vymenovala. Menovaní smú odoprieť svedčiť vo všetkých otázkach, ktoré súvisia s ich úradnou činnosťou. Sú ďalej oprávnení odoprieť vydať alebo predložiť niektoré listiny alebo predmety a odvolať sa na svoju povinnosť zachovávať tajomstvo.
§ 3
Zeugenvernehmung
(1) Soll ein Berufskonsul vor den Gerichtsbehörden des vertragschließenden Teils, in dessen Gebiet er seinen Amtssitz hat, als Zeuge vernommen werden, so sollten, falls er durch Krankheit oder Dienstgeschäfte verhindert ist, die Gerichtsbehörden sich in seine Wohnung begeben, um ihn mündlich zu vernehmen, oder sein schriftliches Zeugnis verlangen. Der Konsul hat dem Verlangen zu entsprechen und den Behörden in der ihm bezeichneten Frist seine Aussage schriftlich, mit seiner Unterschrift und seinem Amtssiegel versehen, zuzustellen.
(2) Ist in einer Strafsache das persönliche Erscheinen eines Berufskonsuls vor dem erkennenden Gericht nach den Landesgesetzen nicht zu umgehen und seine Vernehmung in der Wohnung untunlich, so soll im Fall seiner dienstlichen Behinderung das Gericht Tag und Stunde seiner Vernehmung mit ihm vereinbaren und ihn, wenn er zum vereinbarten Zeitpunkt erscheint, tunlichst umgehend vernehmen und ihn nicht länger zurückhalten, als es unbedingt erforderlich ist.
(3) Gegen einen Berufskonzul als Zeugen dürfen keine Zwangsmaßnahmen angeordnet werden; etwa auftauchende Schwierigkeiten werden auf diplomatischem Weg beseitigt werden.
(4) Die Wahlkonsuln und die Konsularbeamten sind gehalten, vor den Gerichtsbehörden des vertragschließenden Teils, in dessen Gebiet sie ihren Amtssitz haben, zur Ablegung eines Zeugnisses zu erscheinen.
(5) Die Vorladung eines Berufsbeamten darf für den Fall des Nichterscheinens weder die Androhung von Strafen noch von anderen Zwangsmaßnahmen enthalten.
(6) Die Konsuln und die Konsularbeamten, ohne Rücksicht darauf, ob sie Berufsoder Ehrenbeamte sind, dürfen über Vorgänge, die ihre amtliche Tätigkeit betreffen, ohne Genehmigung der Regierung, die sie ernannt hat, nicht vernommen werden. Die Genannten dürfen das Zeugnis über ale Fragen verweigern, die mit ihrer amtlichen Tätigkeit im Zusammenhang stehen. Sie sind ferner berechtigt, die Auslieferung oder die Vorweisung einzelner Urkunden oder Gegenstände mit Berufung auf ihre Geheimhaltungspflicht zu verweigern.
8
ČASŤ TRETIA.
Konzulárne úradné oprávnenia.
Článok 12.
Styk s vrchnosťami.
(1) Konzulovia sú povolaní starať sa o práva a záujmy príslušníkov smluvnej strany, ktorá ich vyslala, najmä ochraňovať a podporovať ich obchod a ich živnosti.
(2) Môžu sa obrátiť vo vykonávaní svojich úradných oprávnení na súdne a administratívne vrchnosti vo svojom úradnom obvode, nakoľko podľa dohodnutí, jestvujúcich medzi obidvoma stranami, nie je predvídaná iná cesta; môžu tiež u predsedov alebo vedúcich súdnych vrchností a u administratívnych vrchností podať námietky proti každému porušeniu dohodnutí, jestvujúcich medzi obidvoma stranami, alebo všeobecných zásad medzinárodného práva. Styk s ústrednými úradmi vyhradzuje sa však diplomatickým zástupcom.
Článok 13.
Oprávnenia v obore listín.
(1) Konzulovia majú právo, nakoľko podľa predpisov smluvnej strany, ktorá ich vyslala, sú k tomu oprávnení:
a) vo svojich úradných miestnostiach alebo bytoch ako aj v bytoch zúčastnených osôb spísať osvedčenia príslušníkov svojho štátu;
b) spísať, potvrdiť alebo overiť opatrenia na prípad smrti príslušníkov vysielajúcej smluvnej strany;
c) spísať, potvrdiť, do úradnej listiny pojať jednostranné právne osvedčenia príslušníkov vysielajúcej smluvnej strany ako aj osvedčenia o smluvách každého druhu, ktoré sa uzavrú medzi príslušníkmi tejto strany, alebo overiť podpisy a znaky rúk pod týmito osvedčeniami; vyňaté sú jednostranné právne úkony a smluvy, nakoľko sa tieto vzťahujú na
DRITTER ABSCHNITT
Konsularische Amtsbefugnisse
Artikel 12
Verkehr mit den Behörden
(1) Die Konsuln sind berufen, die Rechte und Interessen der Angehörigen des sie entsendenden vertragschließenden Teils wahrzunehmen, insbesondere ihren Handel und ihr Gewerbe zu schützen und zu fördern.
(2) Sie können in Ausübung ihrer Amtsbefugnisse sich an die Gerichts- und Verwaltungsbehörden in ihrem Amtsbezirk wenden, sofern nicht in den zwischen den beiden Teilen bestehenden Vereinbarungen ein anderer Weg vorgesehen ist; sie können auch bei den Präsidenten oder Leitern der Gerichtsbehörden und bei den Verwaltungsbehörden wegen jeder Verletzung der zwischen den beiden Teilen bestehenden Vereinbarungen oder der allgemeinen Grundsätze des Völkerrechts Einspruch erheben. Der Verkehr mit den Zentralbehörden ist jedoch den diplomatischen Vertretern vorbehalten.
Artikel 13
Befugnisse auf dem Gebiete des Urkundenwesens
(1) Die Konsuln haben, soweit sie nach den Vorschriften des sie entsendenden vertragschließenden Teils dazu befugt sind, das Recht:
a) in ihren Amtsräumen oder Wohnungen sowie in den Wohnungen der Beteiligten Erklärungen von Angehörigen ihres Landes entgegenzunehmen;
b) Verfügungen von Todes wegen von Angehörigen des entsendenden vertragschließenden Teils aufzunehmen, zu bestätigen oder zu beglaubigen;
c) einseitige rechtsgeschäftliche Erklärungen von Angehörigen des entsendenden vertragschließenden Teils sowie Erklärungen über Verträge jeder Art, die zwischen den Angehörigen dieses Teils geschlossen werden, entgegenzunehmen, zu bestätigen, zu beurkunden oder die Unterschriften und Handzeichen unter diesen Erklärungen zu begtaubi-
9
prevedenie alebo vecné zaťaženie nejakej nehnuteľnosti na území tej smluvnej strany, na ktorom sa nachádza ich úradné sídlo;
d) overiť podpisy a znaky rúk príslušníkov vysielajúcej smluvnej strany;
e) spísať, potvrdiť, do úradnej listiny pojať jednostranné ako aj smluvné právne osvedčenia každého druhu bez ohľadu na štátnu príslušnosť zúčastnených osôb, alebo overiť podpisy a znaky rúk pod týmito osvedčeniami, nakoľko právne úkony a smluvy sa vzťahujú výlučne na predmety na území vysielajúcej smluvnej strany sa nachádzajúce alebo na obchod, ktorý sa má tam uzavrieť a vykonať, alebo na námorné lode, ktoré nesú vlajku tejto strany;
f) preložiť, overiť alebo potvrdiť spisy a listiny každého druhu, ktoré pochádzajú od vrchností, od úradníkov alebo od osôb, oprávnených vydávať verejné listiny, tej smluvnej strany, ktorá ich vyslala;
g) preložiť, overiť alebo superlegalizovať spisy a listiny každého druhu, ktoré zhotovili vo svojom úradnom obvode vrchnosti, úradníci alebo osoby, oprávnené vydávať verejné listiny, a ktoré sú určené, aby sa použily na území vysielajúcej smluvnej strany.
(2) Konzulom spísané, potvrdené alebo overené listiny, nakoľko sa vzťahujú na obchod, ktorý sa má uskutočniť v štáte ich úradného sídla, podliehajú čo do vyberania dávok a iného konania predpisom tam platným.
(3) Všetky tieto právne úkony a smluvy, ak ich spísal, potvrdil alebo overil konzul a sú opatrené konzulárnou pečaťou, práve tak ako ním overené odpisy, výťahy a preklady týchto, opatrené konzulárnou pečaťou, majú sa považovať na území tej smluvnej strany, na ktorom sa nachádza úradné sídlo tohto konzula, za
gen; ausgenommen sind einseitige Rechtsgeschäfte und Verträge, soweit sie sich auf die Übertragung oder dingliche Belastung eines Grundstücks im Gebiet desjenigen vertragschließenden Teils beziehen, in dem sich ihr Amtssitz befindet;
d) Unterschiften oder Handzeichen von Angehörigen des entsendenden vertragschließenden Teils zu beglaubigen;
e) einseitige sowie vertragliche rechtsgeschäftliche Erklärungen jeder Art ohne Rücksicht auf die Staatsangehörigkeit der Beteiligten entgegenzunehmen, zu bestätigen, zu beurkunden oder die Unterschriften und Handzeichen unter diesen Erklärungen zu beglaubigen, sofern die Rechtsgeschäfte und Verträge sich ausschließlich auf Gegenstände im Gebiet des entsendenden vertragschließenden Teils oder auf ein dort abzuschließendes und auszuführendes Geschäft oder auf Seeschiffe beziehen, die die Flagge dieses Teils führen;
f) Verhandlungen und Schriftstücke jeder Art, die von Behörden, von Beamten oder von öffentlichen Urkundsipersonen des sie entsendenden vertragschließenden Teils ausgegangen sind, zu übersetzen, zu beglaubigen oder zu bestätigen;
g) Verhandlungen und Schriftstücke jeder Art, die von Behörden, von Beamten oder von öffentlichen Urkundspersonen ihres Amtsbezirkes ausgefertigt und zum Gebrauch im Gebiet des entsendenden vertragschließenden Teils bestimmt sind, zu übersetzen, zu beglaubigen oder zu legalisieren.
(2) Die vom Konsul aufgenommenen, bestätigten oder beglaubigten Urkunden unterliegen, soweit sie sich auf ein im Lande seines Amtssitzes auszuführendes Geschäftbeziehen, hinsichtlich der Erhebung von Abgaben und der sonstigen Behandlung den dort geltenden Vorschriften.
(3) Alle diese Rechtsgeschäfte und Verträge sollen, wenn sie von dem Konsul aufgenommen, bestätigt oder beglaubigt und mit dem Konsulatssiegel versehen sind, ebenso wie die von ihm unter Beifügung seines Amtssiegels beglaubigten Abschriften, Auszüge und Übersetzungen davon im Gebiet des vertragschließenden
10
verejné alebo verejne overené listiny a majú mať rovnakú hodnotu a rovnakú dokazovaciu moc, ako by ich boli spísali, potvrdili alebo overili vrchnosť, úradník alebo osoba, oprávnená vydávať verejné listiny, tejto strany. Táto hodnota a táto dokazovacia moc vzťahujú sa len na formu a nie na obsah a na účinok právneho úkonu alebo smluvy.
(4) Ak vznikne pochybnosť o pravosti niektorej horespomenutej listiny alebo o pravosti a správnosti spomenutých odpisov, výťahov alebo prekladov, zúčastnenej osobe, ktorá o to požiada, nemožno odoprieť porovnanie s prvopisom. Môže byť prítomná pri porovnaní, ak to považuje za potrebné.
Článok 14.
Vystavovanie a vidovanie pasov a iných listín.
(3) Konzulovia môžu, nakoľko sú k tomu podľa predpisov vysielajúcej smluvnej strany oprávnení, podľa predpisov tejto strany vystavovať pre jej príslušníkov pasy a podobné legitimačné listiny a udeliť vstupné víza do územia vysielajúcej smluvnej strany alebo tranzitné víza cez toto územie.
(2) Sú ďalej oprávnení vystavovať alebo opatriť vízumom svedectvá o pôvode a iné svedectvá, obvyklé vo veciach obchodných a živnostenských.
Článok 15.
Uzavieranie manželstiev.
Ani konzulovia ani konzulárni úradníci nemôžu spolupôsobiť pri uzavieraní manželstiev na území tej smluvnej strany, na ktorom majú svoje úradné sídlo.
ČASŤ ŠTVRTÁ.
Všeobecné ustanovenia.
Článok 16.
Vykonávanie konzulárnych oprávnení úradníkmi diplomatických zastupiteľstiev.
Ustanovenia druhej a tretej časti tejto smluvy použijú sa na úradníkov, ktorí pa-
Teils, in dem sich der Amtssitz dieses Konsuls befindet, als öffentliche oder öffentlich beglaubigt Urkunden angesehen werden und den gleichen Wert und die gleiche Beweiskraft haben, als wenn sie von einer Behörde, von einem Beamten oder von einer öffentlichen Urkundsperson dieses Teils aufgenommen, bestätigt oder beglaubigt wären. Dieser Wert und diese Beweiskraft beziehen sich lediglich auf die Form und nicht auf den Inhalt und die Wirkung des Rechtsgeschäfts oder des Vertrags.
(4) Falls sich ein Zweifel uber die Echt-heit einer der vorerwähnten Urkunden oder uber die Echtheit und Genauigkeit der erwähnten Abschriften, Auszüge oder Übersetzungen erhebt, kann dem Beteiligten, der darum nachsucht, die Vergleichung mit der Urschrift nicht verweigert werden. Er kann der Vergleichung beiwohnen, wenn er es für erforderlich hält.
Artikel 14
Ausstellung und Visierung von Pässen und anderen Urkunden
(1) Die Konsuln können, soweit sie nach den Vonschriften des entsendenden vertragschliessenden Teils dazu befugt sind, gemäss den Vonschriften dieses Teils Pässe und ähnliche Ausweispapiere für dessen Angehörige ausstellen und Sichtvermerke zur Einreise in das Gebiet des entsendenden vertragschliessenden Teils oder zur Durchreise durch dieses erteilen.
(2) Sie sind ferner befugt, Ursprungszeugnisse und andere in Handels- und Gewerbeangelegenheiten übliche Zeugnisse auszustellen oder mit Sichtvermerken zu versehen
Artikel 15
Eheschliessungen
Weder die Konsuln noch die Konsularbeamten können im Gebiet des vertragschliessenden Teils, in dem sie ihren Amtssitz haben, Eheschliessungen vornehmen.
VIERTER ABSCHNITT
Allgemeine Bestimmungen
Artikel 16
Ausübung konsularischer Befugnisse durch Beamte diplomatischer Vertretungen
Die Bestimmungen des zweiten und dritten Abschnittes dieses Vertrags finden
11
tria k diplomatickým zastupiteľstvám a sú poverení vykonávať konzulárne oprávnenia, bez ujmy výsad a oslobodení, ktoré im prináležajú podľa medzinárodného práva.
Článok 17.
Použitie medzinárodného práva.
Smluvné strany sa shodly konať v súlade so zásadami medzinárodného práva v tých prípadoch, ktoré sú nie upravené osobitnými ustanoveniami tejto smluvy.
Článok 18.
Najvyššia výhoda.
(1) Konzulovia a konzulárni úradníci každej smluvnej strany budú požívať na území druhej strany okrem toho všetky výsady a oslobodenia a budú môcť vykonávať všetky úradné oprávnenia ako konzulovia a konzulárni úradníci štátu, požívajúceho najvyššiu výhodu.
(2) Žiadna smluvná strana nemôže sa odvolávať na túto najvyššiu výhodu, aby si v prospech svojich konzulov alebo konzulárnych úradníkov nárokovala inakšie alebo širšie výsady, oslobodenia a oprávnenia, než aké ona sama priznáva konzulom a konzulárnym úradníkom druhej strany.
ČASŤ PIATA.
Záverečné ustanovenia.
Článok 19.
Ratifikácia.
(1) Táto smluva, ktorá sa uzaviera, v slovenskej a nemeckej reči, má sa ratifikovať a nadobúda účinnosť tri mesiace po výmene ratifikačných listín.
(2) Výmena ratifikačných listín má sa uskutočniť v Bratislave.
Článok 20.
Doba platnosti smluvy.
(1) Táto smluva platí na päť rokov.
(2) Ak sa smluva nevypovie ani jednou smluvnou stranou rok pred uplynutím päťročnej lehoty, ostáva v platnosti do uplynutia jedného roku, počítajúc odo dňa,
auf die den diplomatischen Vertretungen angehörenden Beamten, die mit Ausübung konsularischer Befugnisse beauftragt sind, unbeschadet der ihnen gemäß den Grundsätzen des Völkerrechts zustehenden Vorrechte und Befreiungen Anwendung.
Artikel 17
Anwendung des Völkerrechts
Hinsichtlich der Fälle, die nicht durch die besonderen Bestimmungen dieses Vertrags geregelt sind, sind die vertragschließenden Teile einig, im Einklang mit den Grundsätzen des Völkerrechts zu handeln.
Artikel 18
Meistbegünstigung
(1) Die Konsuln und die Konsularbeamten jedes der vertragschließenden Teile werden im Gebiet des anderen Teils außerdem alle Vorrechte und Befreiungen genießen und alle Amtsbefugnisse ausüben können wie die Konsuln und Konsularbeamten des meistbegünstigten Staats.
(2) Keiner der vertragschließenden Teile kann sich auf diese Meistbegünstigung berufen, um zugunsten seiner Konsuln oder Konsularbeamten andere oder ausgedehntere Vorrechte, Befreiungen und Befugnisse zu beanspruchen als die, die er selbst den Konsuln und Konsularbeamten des anderen Teils zuerkennt.
FÜNFTER ABSCHNITT
Schlußbestimmungen
Artikel 19
Ratifikation
(1) Dieser Vertrag, der in deutscher und slowakischer Sprache abgeschlossen wird, soll ratifiziert werden und tritt drei Monate nach Austausch der Ratifikationsurkunden in Kraft.
(2) Der Austausch der Ratifikationsurkunden soll in Preßburg erfolgen.
Artikel 20
Gültigkeitsdauer des Vertrags
(1) Dieser Vertrag gilt für die Dauer von fünf Jahren.
(2) Wird der Vertrag von keinem der vertragschließenden Teile ein Jahr vor Alblauf des fünfjährigen Zeitraums gekündigt, so bleibt er bis zum Ablauf eines
12
ktorého dôjde výpoveď jednej strany strane druhej.
Na dôkaz toho splnomocnenci túto smluvu podpísali a opečatili.
Dané v dvoch prvopisoch v Berlíne dňa 20. novembra 1942.
MATÚŠ ČERNÁK v. r.
Dr. ALBRECHT v. r.
SCHIFFNER v. r.
Jahres, gerechnet von dem Tag, an dem die Kündigung eines der beiden Teile dem anderen zugekommen sein wird, in Geltung.
Zu Urkund dessen, haben die Bevollmächtigten diesen Vertrag unterzeichnet und mit ihren Siegeln versehen.
Geschehen in doppelter Urschrift in Berlin am 20. November 1942.
Dr. ALBRECHT e. h.
SCHIFFNER e. h.
MATÚŠ ČERNÁK e. h.
33
ZÁVEREČNÝ PROTOKOL.
Smluvné strany sa shodly v nasledovnom:
K článku 11 § 1:
Každá smluvná strana má právo v jednotlivom prípade vzdať sa v tomto ustanovení predvídaného oslobodenia konzula od súdnictva prijímacieho štátu.
K tretej časti:
V tejto časti uvedené úkony môžu vykonať podľa vnútorných predpisov vysielajúcej smluvnej strany v zastúpení konzula aj iní príslušníci konzulátov.
K článku 13:
Podľa nemeckých predpisov konzulmi spísané listiny neuschovávajú sa na konzulátoch, ale sa vydajú alebo zúčastneným osobám, alebo sa odovzdajú úradnému súdu v Berlíne do úradnej úschovy.
Tento záverečný protokol má sa ratifikovať súčasne s konzulárnou smluvou.
Na dôkaz toho splnomocnenci podpísali tento záverečný protokol.
Dané v dvoch prvopisoch v slovenskej a nemeckej reči v Berlíne dňa 20. novembra 1942.
MATÚŠ ČERNÁK v. r.
Dr. ALBRECHT v. r.
SCHIFFNER v. r.
SCHLUSSPROTOKOLL
Die vertragschließenden Teile sind sich über Nachtstehendes einig:
Zu Artikel 11 § 1:
Jedem vertragschließenden Teil bleibt es unbenommen, im Einzelfall auf die in dieser Bestimmung vorgesehene Befreiung des Konsuls von der Gerichtsbarkeit des Empfaragsstaats zu verzichten.
Zum dritten Abschnitt:
Die in diesem Abschnitt bezeichneten Geschäfte können nach Maßgabe der inneren Vorschriften des entsendenden vertragschließenden Teils in Vertretung des Konsuls auch von anderen Angehörigen der Konsulate wahrgenommen werden.
Zu Artikel 13:
Nach den deutschen Vorschriften werden die von den Konsuln aufgenommenen Urkunden nicht bei den Konsulaten aufbewahrt, sondern entweder den Beteiligten ausgehändigt oder dem Amtsgericht Berlin in amtliche Verwahrung gegeben.
Dieses Schlußprotokoll soll gleichzeitig mit dem Konsularvertrag ratifiziert werden.
Zu Urkund dessen haben die Bevollmächtigten dieses Schlußprotokoll unterzeichnet.
Geschehen in doppelter Urschrift in deutscher, und slowakischer Sprache in Berlin am 20. November 1942.
Dr. ALBRECHT e. h.
SCHIFFNER e. h.
MATÚS ČERNÁK e. h.
14
Dôvodová zpráva.
V dňoch 27. mája až 3. júna 1942 konaly sa v Bratislave rokovania o slovensko-nemeckej konzulárnej smluve medzi slovenskou a nemeckou delegáciou, ktorej výsledkom je v Berlíne dňa 20. novembra 1942 podpísaná pripojená konzulárna smluva a záverečný protokol.
K rokovaniu došlo z nemeckej iniciatívy.
Za podklad rokovania slúžil v prvom rade návrh smluvy, predložený nemeckou delegáciou, pri čom bolo použité aj podobných dohôd, uzavretých medzi Nemeckou ríšou a Maďarským kráľovstvom a býv. Juhosláviou, ktoré sú v podstate totožné s touto smluvou.
Na podklade týchto návrhov vypracovaly obe delegácie pripojenú smluvu a záverečný protokol.
Samotná smluva sa skladá z 5 častí a z 20 článkov.
Časť prvá je rozdelená na 5 článkov. Obsahuje všeobecné zásady o konzulárnej službe pod názvom: O konzulárnej službe všeobecne.
Časť druhá, pozostávajúca z článkov 6—11 prejednáva konzulárne výsady a oslobodenia a nesie taký istý nadpis.
Časť tretia vo svojich článkoch 12—15 obsahuje konzulárne úradné oprávnenia a má nadpis toho istého znenia.
Časť štvrtá pozostávajúca z článkov 16 až 18 obsahuje záverečné ustanovenia pod tým istým názvom.
Časť piata vo svojom 19—20 článku obsahuje záverečné ustanovenia pod tým istým názvom, upravujúce otázku ratifikácie a dobu platnosti smluvy.
Záverečný protokol pozostáva z troch dodatkov a to z čl. 11 § 1, a k čl. 13.
Jednotlivým ustanoveniam dohody treba poznamenať toto:
V článku 1 je definovaný pochop konzulov a konzulárnych úradníkov tiež konzulárnych úradov takým spôsobom, že pod pochop konzulov spadajú generálni konzulovia, konzulovia a vicekonzulovia, ktorí sú prednostami konzulárnej vrchnosti, kdežto pod úradníkmi konzulárnymi treba rozumieť všetkých úradníkov, ktorí sú pridelení konzulárnej vrchnosti. Pod konzulárnymi úradmi rozumejú sa generálne konzuláty a vicekonzuláty. Rozoznáva sa ďalej pochop konzulov a konzulárnych úradníkov ako úradníkov z povolania alebo čestných úradníkov.
Vyslovuje sa konečne zásada, že konzulovia a konzulárni úradníci, nakoľko sú úradníci z povolania, majú byť príslušníkmi vysielajúcej smluvnej strany, z čoho vyplýva, že honorárni konzulovia príslušníkmi vysielajúcej strany byť nemusia.
Článok 2. vyslovuje záväzok smluvných strán pripustiť na svojom území konzulov druhej strany, ktorých táto vymenuje podľa svojich predpisov, pri čom ostáva pre každú stranu vyhradené vyňať z toho jednotlivé miesta a územné časti za predpokladu, že takáto výnimka použije sa rovnako voči každej tretej mocnosti.
V odseku 2. tohto článku stanoví sa výnimka pre honorárnych konzulov, ktorí nie sú príslušníkmi vysielajúcej strany v tom smysle, že u týchto treba vyprostredkovať diplomatickou cestou súhlas druhej strany.
Článok 3. upravuje otázku exeguatur konzulov. Na základe tohto pripustenia vykonávajú konzulovia svoju úradnú pôsobnosť v štáte svojho úradného sídla ihneď, ako im bolo exeguatur udelené. Ich úradný obvod má sa označiť pri preukázaní ich úradného ustanovenia a každá neskoršia zmena ich úradného obvodu sa má oznámiť.
Zásada o povinnom pripustení konzulov, vyslovená v čl. 2, je prelomená v 3. odseku čl. 3, podľa ktorého prijímací štát v jednotlivom prípade, ak považuje za nevhodné pripustiť konzula alebo za nutné zrušiť jeho pripustenie, má dôvody napred oznámiť vysielajúcej smluvnej strane, pri čom ostáva výlučne prijímaciemu štátu právo uvážiť tieto dôvody.
Kto zastupuje konzulov v ich neprítomnosti v prípade, že sú hatení vo výkone svojho povolania, alebo keď konzul zomrel, je obsažené v čl. 4, podľa ktorého v týchto prípadoch je oprávnený viesť dočasnú agendu jeden z konzulárnych úradníkov za predpokladu, že jeho úradná vlastnosť dala sa vopred na vedomie príslušným miestnym vrchnostiam.
V prípade neprítomnosti, hatenia alebo smrti vedúceho honorárneho konzulátu možno vymenovať jeho zástupcu len so súhlasom vlády prijímajúceho štátu, nakoľko nie je príslušníkom vysielajúcej smluvnej strany.
15
Takýto zástupcovia konzulov, požívajú za svojho dočasného vedenia úradu výsady a oslobodenia, ktoré patria konzulom. Výnimku tvoria zástupcovia konzulov z povolania, ktorí sami nie sú úradníkmi z povolania. Týmto síce patria za dočasného vedenia rovnaké pocty a ohľady ako konzulom z povolania, ale čo sa týka výsad a oslobodení len také, ktoré patria honorárnym konzulom.
Článok 5. nariaďuje, aby v prípade vakancie nastalej smrťou konzula sa miestna vrchnosť obrátilia na najbližšieho konzula alebo na vyslanectvo vysielajúcej smluvnej strany cieľom bezodkladného zapečatenia archívu konzulárnej vrchnosti.
V druhej časti smluvy pod konzulárnymi výsadami a oslobodeniami na prvom mieste sú uvedené čestné práva konzulov pod článkom 6., medizi ktoré patrí v prvom rade právo pripevniť znak štátu, ktorý konzula vymenoval, s nápisom, ktorý označuje konzulárny úrad na budovu, v ktorej sa nachádzajú ich úradné a kancelárske miestnosti, ďalej právo na tejto budove vztýčiť vlajku tohto štátu na verejné sviatky ako aj pri iných obvyklých príležitostiach, konečne právo umiestniť vlajku tohto štátu na vozidlách, ktoré používajú pri svojich služobných cestách, pri čom je výslovne stanovené, že tieto vonkajšie znaky nemožno nikdy ak chápať, ako by zakladaly právo azylu. Medzi čestné práva konzulov patrí tiež právo pocty, ktoré prislúchajú ich úradnému postaveniu podľa miestnych zvyklostí.
Článok 7. vyslovuje zásadu neporušiteľnosti konzulárnych archívov, menovite zákaz prezerať alebo zabaviť spisy, ktoré patria do archívu miestnym vrchnostiam pod hociakou zámienkou, pri čom sa stanovuje, že služobné spisy majú byť úplne oddelené od spisov súkromných, ktoré patria konzulom a konzulárnym úradníkom. Výnimku stanovuje odsek 2. tohto článku, podľa ktorého v tom prípade, že ide o vykonanie súdom uloženého trestu alebo o stíhanie trestného činu, na ktorý je stanovený trest smrti alebo trest na slobode aspoň jedného roku, môžu miestne vrchnosti vniknúť do archívu alebo do kancelárskych miestností i bez predbežného upovedomenia konzula alebo jeho zástupcu. V iných prípadoch môžu vniknúť miestne vrchnosti do archívu alebo kancelárskych miestostí len po predbežnom upovedomení konzula alebo jeho zástupcu.
Podľa posledného odseku tohto článku kancelárske, a úradné miestnosti nesmú nikdy slúžiť za azyl.
Oslobodenie od vojenských povinností a osobných výkonov je upravené v čl. 8. S osobnej stránky konzulovia z povolania a konzulárni úradníci sú oslobodení od každej vojenskej povinnosti a výkonu tiež od ubytovaní a od všetkých zaviazanotstí osobným službám. Po vecnej stránke sa tieto oslobodenia vzťahujú na nehnuteľnosti, ktoré patria konzulom a konzulárnym úradníkom z povolania len vtedy, ak slúžia týmto osobám za byt, alebo sa používajú pre účely konzulárnej služby. Obytné miestnosti honorárnych konzulov nie sú oslobodené od tejto povinnosti úplne, iba v tom rozsahu ako sa používajú výlučne pre účely konzulárnej služby.
Výsad o oslobodení v obore finančnom, menovite oslobodenie od ciel, tiež od iných daní a dávok, požívajú podľa čl. 9 konzulovia a konzulárni úradníci v takom rozsahu, ako je to stanovené zvláštnymi smluvami smluvných strán.
Podľa článku 10. predmety uvedené v predošlom 9. článku, oslobodené od cla, nepodliehajú ani dovozným a vývozným zákonom čisto hospodárskeho rázu.
Článok 11. skladajúci sa z troch § vyslovuje v § 1. dôležitú zásadu, že konzulovia za činy svojej úradnej činnosti, ktoré vykonali v medziach svojej pôsobnosti, nie sú podrobení súdnictvu tej smluvnej strany, na území ktorej majú svoje sídla, ďalej v § 2. vyslovuje sa zákaz ich zatknutia s výnimkou tých istých prípadov ako pri zákaze vniknutia do archívu alebo kanc. miestností, konzulárnych, upraveného v čl. 7 tejto smluvy. V § 3 sú upravené modality vypočutia konzulov a konzulárnych úradníkov ako svedkov.
Tretia časť smluvy pojednávajúca o konzulárnych oprávneniach pozostáva z čl. 12—15.
Článok 12. upravuje styk s vrchnosťami. Podľa neho konzulovia sú povolaní starať sa o záujmy svojich štátnych príslušníkov, najmä ochraňovať a podporovať ich obchod a živnosti. Odstlavec 2. tohto čl. doplňuje odstavec 1. Upravujúc rozsah tohto styku. Podľa neho môžu sa konzulovia obrátiť vo vykonávaní svojich úradných oprávnení na súdne a administratívne vrchnosti vo svojom úradnom obvode, môžu tiež u predsedov alebo vedúcich súdnych vrchností a u administratívnych vrchností podať námietky proti každému porušeniu dohodnutí, jestvujú-
16
cich medzi oboma stranami, alebo všeobecných zásad medzinárodného práva, pri čom však styk s ústrednými úradmi sa vyhradzuje diplomatickými zástupcom. So strany Prezídia Ministerstva vnútra prípisom číslo 13-2575-3/1942 zo dňa 22. decembra 1942 bola učinená oproti ustanoveniu, že konzulovia sa môžu obrátiť vo vykonávaní svojich úradných oprávnení na administratívne vrchnosti vo svojom obvode námietka, že ten passus je nejasný, nakoľko nie je vyslovené, aký dosah má mať zakročenie konzula u administratívnych vrchností, či to má mať len charakter intervencií v prospech príslušníkov vysielajúceho štátu, alebo či má byť spojené s účinkom povinnosti zaviesť vo veci úradné konanie, vydať rozhodnutie atď., v ktorom poslednom, prípade by bolo treba vydať v tomto smere podrobnejšiu právnu normu, čo platí vo zvýšenej miere pre právo konzula zaistené v odstavci 2. podávať námietky proti každému porušeniu dohodnutí.
Vzhľadom na to, že podľa bežnej praxe horeopísaná funkcia konzula pozostáva z činnosti intervenčnej v prospech príslušníkov svojho štátu, dokonca i právo podať námietky proti porušeniu dohodnutí sa deje na základe v jednotlivých prípadoch vzniklých porušení takýchto dohodnutí na základe pred vrchnosťami už či súdnymi alebo administratívnymi prednesených žiadostí jeho štátnych príslušníkov, ktoré majú v zapätí účinok povinnosť zaviesť úradné konanie podľa vnútroštátnych príslušných zákonných predpisov, nepokladalo sa za potrebné vydať v tomto smere podrobnejšiu právnu normu.
Článok 13. obsahujúci oprávnenia v obore listín upravuje pod 4 odstavcami bežnú agendu konzulárnu, menovite a) spísať osvedčenia príslušníkov svojho štátu, b) spísať, potvrdiť alebo overiť opatrenia na prípad smrti svojich príslušníkov, c) spísať, potvrdiť, do úradnej listiny pojať jednostranné právne osvedčenia svojich príslušníkov tiež osvedčenia o smluvách každého druhu, ktoré sa uzavrú medzi príslušníkmi, alebo overiť podpisy a znaky rúk pod týmito osvedčeniami, vyjmúc právnych úkonov jednostranných smlúv, nakoľko sa tieto vzťahujú na prevod alebo vecné zaťaženie nejakej nehnuteľnosti na území tej smluvy, na ktorom sa nachádza ich úradné sídlo, ďalej pod d) overiť podpisy a znaky rúk príslušníkov vysielajúcej strany, e) vykonať pod c) uvedené výkony bez ohľadu na štátnu príslušnosť uvedených osôb, nakoľko sa vzťahujú výlučne na predmety na území vysielajúcej smluvnej strany sa nachádzajúcej alebo na obchod, ktorý sa má tam uzavrieť a vykonať, alebo na námorné lode, ktoré nesú vlajku tejto strany, konečne podľa bodu f) a g) prekladaciu, legalizačnú a superlegalizačnú činnosť konzulárnu, pri čom podľa ods. 3 pokladajú sa všetky takéto listiny za verejné alebo verejne overené listiny s rovnakou dokazovacou mocou ako vnútroštátnymi vrchnosťami vystavené podobné listiny.
Vzhľadom na ustanovenie čl. 13, ods. 3, podľa ktorého "právne úkony a smluvy akých spísal, potvrdil alebo overil konzul a sú opatrené konzulárnou pečaťou, práve tak ako ním overené odpisy, výťahy a preklady týchto, opatrené konzulárnou pečaťou, majú sa považovať na území tej Smluvnej strany, na ktorom sa nachádza úradné sídlo tohto konzula za verejné alebo verejne overené listiny atď., treba priznať konzulárnej smluve účinnosť zákona vnútroštátneho.
Článok 14. obsahuje právo konzula vydávať pasy a víza, ďalej opatriť vízumom svedectvá o pôvode a iné svedectvá, obvyklé vo veciach obchodných a živnostenských.
Článok 15. obsahuje zákaz spolupôsobiť konzulom a konzulárnym úradníkom pri uzavieraní manželstiev.
V 4. časti obsažené všeobecné ustanovenia, a to v čl. 16. rozširujú v 2. a 3. časti tejto smluvy uvedené predpisy aj na úradníkov, patriacich k diplomatickým zastupiteľstvám, ktorí sú povinní vykonávať konzulárne oprávnenia, v čl. 17, stanovujú použitie medzinárodného práva subsidiárne v prípadoch, ktoré nie sú touto smluvou upravené, a konečne v čl. 18. obsahujú klauzulu o najvyšších výhodách.
Piata časť vo svojich záverečných ustanoveniach pod článkami 19. a 20. obsahuje obvyklú formulu o ratifikácii, nadobudnutí účinnosti dohody a platnosti o vypovedaní dohody.
V záverečnom protokole sa stránky shodly ešte v tomto:
K čl. 11. § 1 právo Smluvných strán vzdať sa oslobodenia konzula súdnictva prijímacieho štátu.
17
K tretej časti:
Rozšírenie v tejto časti uvedených úkonov v zastúpení konzula na iných príslušníkov konzulátu.
K čl. 13. Uschovanie nemeckými konzulmi spísaných listín na Úradnom súde v Berlíne, alebo vydanie ich stránkam, nakoľko podľa nemeckých predpisov sa takéto listiny neuschovávajú na konzulátoch. Vykonanie dohody spadá do pôsobností Ministerstva zahraničných vecí.
Želaním vlády je, aby predkladaný vládny návrh na usnesenie Snemu bol prikázaný výboru zahraničnému.
Alexander Mach v. r.,
za predsedu vlády.
Dr. Gejza, Fritz v. r. r
za ministra zahraničných vecí