S SR 1939-1945, tisk 956

Neprošlo opravou po digitalizaci !

Dolů

Snem Slovenskej republiky 1944

I. volebné obdobie. 11. zasadanie.

956.

Vládny návrh.

Zákon

zo dňa......................................1944

o podpore na sústavné zveľaďovanie poľnohospodárstva.

Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:

§ 1.

Na sústavné zvyšovanie poľnohospodárskej výroby a na sústavné zveľaďovanie poľnohospodárstva zaradí sa v rokoch 1945 až 1953 každoročne do štátneho rozpočtu do kapitoly Ministerstva hospodárstva výdavok od Ks 50,000.000.— do Ks 100,000.000.—.

§ 2.

Prostriedky uvedené v § 1 použije minister hospodárstva za súčinnosti ministra financií v rámci desaťročného zveľaďovacieho programu, ktorý vyžaduje schválenie vlády.

§ 3.

Podľa programu uvedeného v § 2 v jednotlivom rozpočtovom roku plánované akcie určí po vypočutí Roľníckej komory minister hospodárstva pri súčasnom rozvrhu do štátneho rozpočtu pojatého úveru pre ten-ktorý účel.

§ 4.

S úverom zabezpečeným podľa zákona č. 1/1944 Sl. z. v kapitole Ministerstva ho-

spodárstva titul 7 § 3, ktorý nebol vyčerpaný do dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nakladá minister hospodárstva v rámci desaťročného zveľaďovacieho programu podľa tohto zákona.

§ 5.

Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia; vykoná ho minister hospodárstva a minister financií.

Dôvodová zpráva.

Časť všeobecná.

Veľký význam poľnohospodárskej výroby je všeobecne známy a netreba ho osobitne rozvádzať a dokazovať. Stačí poukázať na to, že poľnohospodárska výroba je základňou výživy obyvateľstva a dodávateľom organických surovín pre priemysel. Preto poľnohospodárska výroba je prvoradým záujmom, a to jak s hľadiska národohospodárskeho, tak aj s hľadiska súkromnohospodárskeho. Štát má záujem na čím väčšej a kvalitnejšej produktivite poľnohospodárskej výroby, pretože na produktivite závisí vyživovacia situácia štátu, jeho samostačnosť a neodvislosť od dovozu zo zahraničia, čo má zase základný význam strategický. S hľadiska súkromnohospodárskeho ide predovšetkým o rentabilitu poľnohospodárskeho podnikania, čo je hospodárskym záujmom najpočetnejšej vrstvy obyvateľstva. Nie menší záujem na rentabilite poľnohospodárskeho podnikania má však aj štát sám, pretože rentabilitou sa zaisťuje spokojnosť nie menej ako 57% obyvateľstva. Výnosne prevádzaným poľnohospodárstvom tvorí sa veľmi početná skupina konzumentov priemyselných výrobkov. Rentabilné poľnohospodárstvo a prosperujúci priemysel tvoria spoločne základ hospodárskeho blahobytu, na ktorom možno budovať nadstavbu ostatných složiek.

Zo štatistických dát o jednotlivých odvetviach poľnohospodárskej výroby na Slovensku, t. j. o osevných plochách a počte hospodárskych zvierat, dá sa utvoriť už dosť jasný obraz o pomeroch v týchto odvetviach a tiež o pravdepodobnej budúcej výrobe. Vieme, ako sa utvárajú naše obchodné styky s druhými štátmi, najmä s Nemeckom, ktorého hospodárska politika voči nám má i na výrobu poľnohospodársku veľmi podstatný vplyv. Taktiež je dnes už známe, aká je štruktúra našej domácej spotreby rastlinných surovín a aké sú produkčné možnosti našej poľnohospodárskej výroby, ako aj ťažkosti, na ktoré naráža naša domáca poľnohospodárska výroba.

Na základe týchto poznatkov možno preto už ľahšie prísť so širším programom na stupňovanie a zdokonalenie domácej poľnohospodárskej výroby. Pri vypracovaní tohto programu treba vychádzať v prvom rade z domácej spotreby a potom z možnosti vývozu do cudziny, pričom rozhodujúci vplyv má vývoz do Nemecka, ako najväčšieho odberateľa poľnohospodárskych výrobkov a dodávateľa poľnohospodárskych potrieb (hospodárskych strojov, chemických prostriedkov a ušľachtilého materiálu osivového a plemenného).

Podľa štatistiky z roku 1941 rozdelenie kultúr na území Slovenska bolo takéto:

		v ha:	v % celkovej ploš. výmery:
1.	orná pôda	1,207.909	32.28
2.	lúky trvalé	289.173	7.73
3.	záhrady úžitkové a obchodné	16.238	0.43
4.	vinice	6.070	0.16
5.	pasienky	463.805	12.40
6.	vŕboviská (prútniky)	3.157	0.08
7.	lesná pôda	1,433.726	38.32
8.	rybníky používané pre chov rýb	315	0.01
9.	ostatné vodné plochy	25.942	0.69
10.	záhrady okrasné a parky	5.147	0.14
11.	plochy zastavené a plochy dvorov	54.673	1.47
12.	ostatné plochy neplodné	235.389	6.29
	celková výmera	3,741.544	100.00

Z týchto dát je s hľadiska plánovacieho pozoruhodné, že orná pôda, lúky, záhrady a vinice zaujímajú 40.6% plochy, naproti tomu pasienky a lesy zaujímajú 50.7%, čiže o 10.1% viac. Ináč orná pôda samotná zaujíma pomerne malú plochu, len 32.3%, t. j. 59% poľnohospodárskej plochy, v dôsledku čoho sa javí zreteľne potreba získať čo najviac ornej pôdy a túto čo najhospodárnejšie použiť. Treba preto venovať veľkú pozornosť otázke, či a v akej miere by bolo možné získať ďalšie plochy ornej pôdy z terajších pôd pasienkových a lesných. Pri zveľaďovacích prácach poľnohospodárskych musí to byt trvalou snahou poľnohospodárskej výroby. Pozoruhodná je tiež absolútna a relatívna číslica o ostatnej neplodnej ploche, ktorá zaberá okrúhle 235.300 ha, čiže 6.2% celkovej plochy. I bez podrobnejšieho rozboru týchto plôch, ktorý bude treba ešte previesť, dá sa usudzovať, že mnohé z týchto plôch bude možné venovať tak najintenzívnejším (ovocinárstvo), ako aj menej intenzívnym kultúram (zalesnenie a pod.).

Naša domáca spotreba ukazuje, že poľnohospodárskej výrobe musíme venovať každý kus poľnohospodársky používateľnej pôdy. Z tohto vyplýva potreba zachraňovať pôdy pred znehodnotením

a) prebytočnou vodou,

b) primitívnym spôsobom využitia,

c) zanedbávaním riadneho obrábania,

d) zanedbávaním pokrokového spôsobu rastlinnej výroby,

e) zanedbávaním zúrodňovacích prác i na neplodných a menej plodných pozemkoch.

Je prirodzené, že získanie ornej pôdy na úkor iných kultúr (pasienok, lesa) má svoje obmedzené možnosti, pritom môže ísť predovšetkým len na úkor plôch pasienkových, kdežto premena lesnej pôdy na inú kultúru má svoje medze vzhľadom na osobitný význam lesa. Preto sa musí úsilie štátnej správy obrátiť predovšetkým na druhé pole, t. j. pôsobiť všetkými prostriedkami k tomu, aby sa prešlo k čím intenzívnejšiemu spôsobu poľnohospodárskej výroby. Aj keď Slovensko za posledné štvrťstoročie vykonalo v poľnohospodárstve veľké pokroky a vykonaly sa reformy ďalekosiahleho dosahu, predsa mnoho ostalo nedokonalé. Mnohé medzery a problémy dajú sa riešiť len postupom času. V niektorých odvetviach poľnohospodárskej výroby sme ešte vždy zaostalí a zďaleka nedosahujeme produktivitu výroby, akú by sme podľa našich, pomerov mohli dosiahnuť a aká sa dosahuje v iných štátoch. Nie sú využité výhodné podmienky dané prírodou a nedosahujeme v žiadnom sektore poľnohospodárskej výroby maxima výroby. Preto najprednejšou snahou ostáva — a to je tiež účel tohto zákona — sústavným a plánovitým podporením poľnohospodárstva pôsobiť k jeho zveľadeniu a doviesť ho na vyšší vývojový stupeň a tým dosiahnuť čo najintenzívnejší spôsob využitkovania pôdy. A je samozrejmé, že prechod k tak intenzívnemu spôsobu hospodárenia, ktorý by sa blížil spôsobu dnes vžitému v západných krajoch Europy (Holandsko, Dánsko, Nemec-

ko), nedá sa previesť za jeden alebo dva rolky, ale vyžaduje dlhší čas, a to už aj preto, že štátna správa nemá po ruke dostatočne veľký aparát odborného úradníctva, okrem toho vyžaduje to značných finančných prostriedkov, ktoré sa v krátkom čase nedajú ani sohnať, ani účelne vynaložiť. V akom smere a akými prostriedkami hodlá štátna správa podporiť poľnohospodársku výrobu a pôsobiť, aby sa poľnohospodárska výroba dostala na vyšší vývojový stupeň a prešla k najintenzívnejšiemu spôsobu hospodárenia, uvedené je v podrobnej časti tejto dôvodovej zprávy.

Doteraz v žiadnom štáte, kde poľnohospodárstvo dosiahlo vyššieho vývojového stupňa a trvalej intenzity, nedialo sa tak bez vplyvu a intezívneho zasahovania štátu. Najmä v tých krajoch, kde poľnohospodárstvo je kapitálove slabé, kde sa výroba koná extenzívnymi metódami, musí štátna správa neobyčajne výdatne zasahovať. To je problém, ktorý sa vyskytuje vo všetkých štátoch východnej a juhovýchodnej Europy, kde poľnohospodárska výroba je vo svojej prevahe extenzívna. O Slovensku toto platí aspoň čiastočne, keďže aj u nás v mnohých oblastiach sa hospodári dosť extenzívne jak na úseku výroby rastlinej, tak aj živočíšnej. Tento nižší vývojový stupeň poľnohospodárstva nie je zavinený len nižšou vzdelanosťou a všeobecnou úrovňou poľnohospodárskeho obyvateľstva, ale vo veľmi vysokej miere je zavinený nedostatok kapitálového vybavenia, teda nedostatkom peňažných prostriedkov. Tu sa nedá inak urobiť náprava, ako iniciatívnym zasahovaním štátu.

Zveľadenie predpokladá u nás značné investície. Z tohto ustálenia vychádza aj návrh dlhodobého programu, vypracovaný Ministerstvom hospodárstva. Potrebné finančné prostriedky možno pre poľnohospodárstvo opatriť cestou jednorázových alebo opakujúcich sa podpôr poskytovaných zo štátnych alebo iných verejných prostriedkov, alebo cestou úverovania tým, že by sa poskytly pre poľnohospodárstvo výhodné úvery na investície. Konečne ďalší spôsob by bol ten, že by štát poskytol poľnohospodárskym podnikom záruku za opatrené peňažné prostriedky na investície, alebo že by poskytol na základe prevedených investícií úľavy a zvýhodnenia pri daniach a iných verejných bremenách.

Tento návrh zaoberá sa len prvým a najjednoduchším spôsobom prispenia so strany štátu vo forme priamych podpôr. Toto je aj najzákladnejší spôsob, lebo ostatné vyššie uvedené môžu sa účinnejšie prejaviť len vtedy, ak sa poľnohospodárstvu dostane citeľnejšieho impulzu zámerným podporením určitých snáh a úsilí. Taktiež len v súčinnosti s tým môžu nastúpiť ostatné opatrenia, čo však bude predmetom iných zákonných, či normatívnych opatrení. Tieto môžu nadviazať na tento zákon, alebo môžu byť celkom samostatné. Na každý pád však zákon o podpore na sústavné zveľaďovanie poľnohospodárstva v rámci dlhodobého zveľaďovacieho programu je nutným predpokladom a východiskom ďalšieho snaženia.

Že naša štátna správa a hospodárske vedenie uznávajú potrebu, aby štát do otázky zveľadenia poľnohospodárstva zasiahol iniciatívne práve poskytnutím potrebných finančných prostriedkov na účelné zveľaďovacie investície, je zrejmé aj z toho, že štát už jednorázove nášmu poľnohospodárstvu poskytol takúto mimoriadnu podporu, a to zákonom č. 49/1942 SI. z. a 104/1943 Sl. z. o podpore na zvýšenie poľnohospodárskej výroby. Tento pomocný zákrok štátu bol jednorázový a mimoriadny a vyplynul z potrieb vojnového hospodárstva a vnútroštátnych zásobovacích problémov. Tento zákon o podpore na sústavné zveľadenie poľnohospodárstva má túto pomoc urobiť riadnou a na určité obdobie pravidelnou. Tak by sa okrem rozpočtových prostriedkov, už doteraz v štátnom rozpočte pravidelne poľnohospodárstvu poskytovaných, zabezpečily každý rok v štátnom rozpočte finančné prostriedky viazané účelne a zámerne na priame a bezprostredné zveľaďovanie. Že aj toto pravidelné a dlhodobé podporovanie so strany štátu je odôvodnené a podložené všeobecnými štátnymi záujmami a záujmami občianstva platnými jak v dobách vojnových, tak aj dobách normálnych, je zrejmé a všeobecne známe.

K jednotlivým ustanoveniam osnovy samej treba uviesť:

K § 1. — Finančné prostriedky na prevedenie dlhodobého zveľaďovacieho programu, ktorý je uvedený ako podrobná časť tejto dôvodovej zprávy, sú vyčíslené na 1.102 mil. Ks.

Ak sa uváži, že tu ide o výpočet aproximatívny a tiež, že roľníci postupom času, uvidiac výhodu projektovaných a prevedených akcií, budú venovať zo svojich pro-

striedkov viac na zveľadenie vlastného hospodársva, možno počítať zaokrúhlene so sumou 1.000,000.000.— Ks. Jednotlivé zveľaďovacie akcie sú rozvrhnuté prevážne na 10 rokov, len niektoré na kratší čas (5—6 rokov), takže možno ročnú potrebu určiť na 100,000.000 — Ks.

Návrh zákona určuje len, že na zveľadenie poľnohospodárstva a sústavné zvyšovanie poľnohospodárskej výroby vloží sa každoročne do štátneho rozpočtu v rokoch 1945—1953 suma vo výške od 50,000.000 do 100,000.000.— Ks. To by bolo možné urobiť aj bez osobitného zákona, treba však uvážiť, že zveľaďovacie akcie sú plánované na celý rad rokov dopredu. Každá zveľaďovacia akcia v poľnohospodárstve má svoj význam len vtedy, ak sa ona stopercentne prevedie a uskutoční a len vtedy sú finančné prostriedky účelne vynaložené, Stačí tu poukázať všeobecne na šľachtiteľskú činnosť v produkcii rastlinnej aj živočíšnej (kontrola úžitkovosti a dedičnosti dobytka a pod.). Ak by štátna správa musela v raz započatej akcií prestať pre nedostatok finančných prostriedkov, tu výsledok docielený čiastočným prevedením takejto akcie nebol by ani zďaleka úmerný vynaloženým prostriedkom a zamýšľaný účinok buď sa neprejaví vôbec alebo len v miere omnoho menšej. Preto ak sa má štátna správa pustiť do veľkých a rozsiahlych, niekoľko rokov trvajúcich akcií, musí mať predom zabezpečené potrebné finančné prostriedky, a to až do ukončenia tej-ktorej započatej akcie. Len takto sa dá poľnohospodárstvo sústavne a plánovite pozdvihnúť,

K §§ 2 a 3. — Pod desaťročným zveľaďovacím programom, uvedeným v § 2, rozumie sa poľnohospodársky dlhodobý zveľaďovací program, vypracovaný Ministerstvom hospodárstva za súčinnosti všetkých poľnohospodárskych inštitúcií. Podstatné body tohto programu sú uvedené v prílohe tejto dôvodovej zprávy ako jej súčiastka. V tejto úprave predloží sa program vláde na schválenie. Dlhodobý program bude sa uskutočňovať cestou podrobných plánov, vypracovaných pre každé obdobie poľnohospodárskej výroby po dobu trvania dlhodobého programu. Pre každý jednotlivý rok vypracuje Ministerstvo hospodárstva po vypočutí Roľníckej komory podrobný ročný rozvrh zveľaďovacích akcií, v ktorom sa tiež uvedie, ako sa v rozpočte zabezpečená suma 100 miliónov Ks v bežnom roku použije na prevádzanie dlhodobého programu. Dlhodobý program obsahuje už aj ustálenie spôsobu, akým sa jednotlivé zveľaďovacie akcie budú konať. Pri tých zveľaďovacích akciách, pri ktorých to nie je, uvedené, určí sa v ročnom rozvrhu zveľaďovacích akcií.

K § 4. — Desaťročný zveľaďovací program začne sa, poťažne sa začal uskutočňovať už v roku 1944. V rozpočte na rok 1944 bola na zveľadenie poľnohospodárstva určená suma 80,000.000.— Ks, ktorú možno použiť len so súhlasom Úsporného a kontrolného výboru Snemu. Akcie, ktoré sa majú previesť z prostriedkov zabezpečených na rok 1944, sú zahrnuté do desaťročného zveľaďovacieho programu, takže rok 1944 treba pokladať za prvý rok, v ktorom sa zveľaďovacie akcie podľa desaťročného programu majú previesť. Nakoľko suma 80,000.000.— Ks použije sa v rámci desaťročného programu, odpadne potreba vyžadovať si súhlas Úsporného a kontrolného výboru Snemu podľa čl. XII. ods. 8 zákona č. 1/1944 Sl. z.

Časť podrobná.

Dlhodobý zveľaďovací program poľnohospodársky.

DIEL PRVÝ.

Priame zveľaďovacie akcie.

Poľná výroba rastlinná.

Pomery prírodné, t. j. klimatické a pôdne dovoľujú na Slovensku pestovať takmer všetky dôležitejšie rastlinné druhy mierneho zemepisného pásma. Tieto pomery sú vhodné najmä pre poľnohospodárske skupiny kŕmnych rastlín, obilnín, okopanín, strukovín, ovocných stromov a krov. Menej sú vhodné pre zeleninu, olejnaté a vláknité rastliny.

Prírodné pomery maly a majú na Slovensku rozhodujúci vplyv na obsah rastlinnej výroby a táto sa aj primerane týmto pomerom vyvinula. Z prírodných činiteľov škodliví činitelia (extrémy povetrnostné, rastlinní a živočíšni škodcovia) nemali tak prenikavého vplyvu na vývin rastlinnej výroby u nás, aby boli spôsobili jej podstatnejšie zmeny.

Úlohou našej rastlinnej výroby je v prvom rade zaistiť pre obyvateľstvo štátu základné články výživy, zaistiť výživu hospodárskych zvierat a tiež produkovať niektoré suroviny pre domáce priemyselné spracovanie, poťažne i pre vývoz.

S tohto hľadiska naša rastlinná výroba pohybuje sa všeobecne na hranici samostačnosti.

Keďže orná pôda samotná má u nás pomerne malú výmeru (59% poľnohospodárskej plochy), je z toho už na prvý pohľad patrné, že poľná výroba rastlinná, čo sa týka rozsahu, má len obmedzené možnosti. Priaznivejšie sú pomery, čo sa týka jej obsahu. So zreteľom na takýto stav veci sú možné presuny vo výrobe rastlinnej, aby sa vyrovnaly medzery v zásobovaní z produkcie prebytočných plodín na také, ktorých je nedostatok. Hlavnú nápravu oproti terajšiemu nevyhovujúcemu stavu treba hľadať vo zvyšovaní hektárových výnosov a z akostnení výroby, čo má u nás veľké možnosti v obidvoch smeroch.

V tomto úsilí zvýšená pozornosť sa venuje nielen výžive rastlín (výroba maštaľného hnoja, zásobovanie umelými hnojivami, zelené hnojenie), ale aj čisteniu a zošľachťovaniu osív, ochrane kultúr pred škodcami a chorobami. Viazanosť trojpoľného hospodárenia bola zrušená a zaviedlo sa povinné obrábanie všetkých poľnohospodárskych plôch. Mechanizácia v tomto úseku rastlinnej výroby je na dobrom postupe a rozsiahlejšou podpornou akciou dá sa značne urýchliť.

I. Zlepšenie všeobecných podmienok pre stupňovanie rastlinnej výroby.

1. Sústavné preskúmanie poľnohospodárskej pôdy na potrebu rastlinných živín a vápnenia. — Jedným zo základných predpokladov udržovania rastlinnej výroby na výške a stupňovania tejto výroby je u nás všeobecné rozšírenie správnej výživy poľnohospodárskych rastín (hnojenia). Správne hnojenie však je len vtedy možné, ak poznáme na jednej strane nárok jednotlivých druhov poľnohospodárskych rastlín na živiny, na druhej strane poznáme obsah prístupných živín rastlinných v pôde.

Na Slovensku sú takéto výskumy prevádzané niektorými väčšími poľnohospodárskymi podnikmi (napr. Fould Springerovými v Bučanoch, Cukrovaru v Trenč. Teplej atď.). Pre široké vrstvy roľnícke zostaly tieto výskumy takmer úplne neznámymi a neprístupnými. Je úlohou štátnej správy poľnohospodárskej, aby takéto výskumy zaviedla aj na pôde roľníckej. Vykonávanie akcie je rozvrhnuté na 10 rokov. V rámci akcie treba preskúmať aspoň 260 katastrálnych území ročne (na každom približne 10 skúšok á Ks 400.—). teda spolu 2.600 katastrálnych území, čo si vyžiada náklad 1,040.000.— Ks.

2. Všeobecné zracionalizovanie a stupňovanie používania umelých hnojív. — Používanie doplnkových rastlinných živín v podobe umelých hnojív na Slovensku u širokých vrstiev roľníckych je nedostatočné. Bude sa preto v prvom rade veľkoryse a sústavne odstraňovať nevedomosť roľníctva a to množstvom každoročných povinných kurzov o výžive rastlín a množstvom praktických pokusov z verejných prostriedkov. Ďalej podľa potreby pre jednotlivé veľkostné skupiny poľnohospodárskych podnikov smerom k podnikom malým budú snížené ceny umelých hnojív za použitia verejných prostriedkov. Tým cieľom treba urobiť 600 povinných teoreticko-praktických kurzov pre roľníkov s praktickými pokusmi o správnej výžive rastlín a používaní umelého hnojiva (120 kurzov ročne á 3000.- Ks za 5 rokov 600 kurzov). Táto akcia si vyžiada náklad 1,800.000.— Ks.

Zlacnenie umelých hnojív pre maloroľníkov asi do 1/8 ceny, t. j. asi 55.— Ks na 1 q, spolu na 200.000 q ročne 11,000.000 — Ks, za 5 rokov 55,000.000.— Ks.

Obidve akcie vyžiadajú si náklad spolu 56,800.000.— Ks.

3. Zistenie nedostatku vápna v poľnohospodárskych pôdach a zavedenie pravidelného vápnenia. — Podľa vykonaných výskumov pôdoznaleckých a rastlinno-fyziologických pripadá vápnu v poľnohospodárskej pôde veľmi dôležitá úloha pri výžive rastlín. Vápno na stupňovanie rastlinnej výroby používajú doteraz len odborne dobre zavedené väčšie poľnohospodárske podniky. Širokým vrstvám roľníctva je využitie vápna ako výrobného prostriedku takmer neznáme. Je preto úlohou štátu rozširovať programovite racionálne vápnenie pôdy aj u roľníkov. Zlacnenie vápenných hmôt o 50% pre maloroľníkov (ročne asi 1.500 vagónov a pri jednom vagóne asi o 2.000.— Ks), si vyžiada finančného nákladu ročne 3,000.000.— Ks, za 5 rokov 15,000.000.— Ks.

Zlepšenie všeobecných podmienok pre stupňovanie rastlinnej výroby 72,840.000.— Ks.

II. Osobitné opatrenia pre jednotlivé skupiny poľných kultúr.

a) Obilniny:

1. Hromadné obstarávanie dokonalých čistiacich staníc na osivá. — Zavedenie

dokonalých čistiacich strojov na osivá pre potrebu širokých vrstiev roľníckych možno uskutočniť len verejným zásahom. Taktiež riadne používania strojov treba podrobiť verejnému dozoru. Táto akcia úspešne pokračuje od roku 1941. Do roku 1943 bolo vybudovaných 165 čistiacich staníc, ktoré ešte nestačia na dokonalé a včasné vyčistenie všetkého osiva. Výkon a trvácnosť strojov je závislá v značnej miere od zaobchádzania s nimi a od spôsobu ich uskladnenia. Preto je nutné postaviť pre špeciálne čistiace stanice vyhovujúce miestnosti a usporiadať kurzy pre čističov. Dokončenie subvenčnej akcie nákupu čistiacich staníc a trierov — v predpoklade, že treba podporiť nákup 250 strojov s 50 % podporou, t. j. 12.500.— Ks na jeden stroj, vyžiada si celkový náklad 3,125.000.— Ks.

Podporenie nákupu 6 špeciálnych magnetových staníc na čistenie ďatelinovéhosemena s 50% podporou, t. j. 70.000.-Ks na jeden stroj, si vyžiada celkový náklad 420.000.— Ks.

Nákup blokov pre evidenciu vyčisteného osiva na 6 rokov (ročne 40.000 X 6) si vyžiada náklad 240.000.— Ks.

Zaučenie obsluhovačov stroja do správnetho čistenia za dobu 5 rokov (ročne 10.000.— Ks: X 5) si vyžiada náklad 50.000 Ks. .

Kontrola správneho čistenia osív na strojoch a používanie strojov, ako i technická kontrola za 6 rokov (ročne 100.000.— Ks X 6), si vyžiada náklad 600.000.— Ks.

Podporovanie stavby nových a úpravy starších miestností pre čistiace stanice, v predpoklade, že sa postaví 250 miestností s 50% podporou, t. j. 10.000.— Ks na jednu miestnosť, akcia bude vyžadovať celkový náklad 2,500.000.— Ks

Všetky tieto akcie hromadného obstarávania dokonalých čistiacich staníc na osivá si vyžiadajú náklad 6,935.000— Ks.

2. Všeobecné zavedenie siatby a sadenia zošlachtených osív a sadív. — Osivá a sadivá zošľachtené na domácej pôde a v domácom klimate patria medzi najúčinnejšie prostriedky na stupňovanie rastlinnej výroby. Siatím a sadením zošľachtených osív môže sa zvýšiť úroda až o 15%, ak sú splnené podstatné predpoklady, ako riadne obrábanie pôdy, hnojenie atď. Tieto akcie boly úspešne prevedené v rokoch 1942—1943, takže sa zaviedlo siatie a sadenie uznaného osiva na Slovensku asi na 20% osevnej plochy obilnín. Pred rokom 1942 stačilo uznané osivo iba na 3% osevnej plochy. Želateľné je, aby sa používalo uznaných zošľachtených osív v čo najväčšej miere, prípadne i prideľovaním v rámci podpôr v dôsledku živelných pohrôm. Zlacnený prídel asi 30% potreby zošľachteného osiva ozimnej pšenice, jarnej pšeníce, ozimnej raži, jarnej raži, jarného jačmeňa, ozimného jačmeňa, ovsa a kukurice — pri celkovej potrebe týchto osív ročne asi 137.000 q — s podporou do 80.— Ks na 1 q vyžiada si náklad ročne 10,960.000 Ks za dobu 5 rokov vyžiada si táto akcia celkový náklad 54,800.000.— Ks.

3. Vystupňovanie produkcie zošľachteného osiva a sadby. — Domáca produkcia originálneho osiva nestačí na rozmnoženie takého množstva presevov, aby sa mohlo splniť zavedenie povinnej siatby a sadenia zošľachteného osiva. Preto treba zvýšiť túto produkciu dovozom originálneho osiva vyhovujúcich odrôd zo zahraničia. Pre vysokú cenu zahraničných originálov, treba tieto množiť za štátnej podpory. Tak isto treba sa starať o usmernenie činnosti domácich šľachtiteľských podnikov, aby produkcia originálnych osív vyhovovala potrebe slovenskej obilnárskej produkcie. Pri úhrade cenového rozdielu z dovážaných originálnych osív medzi cenou nákupnou a prídeľovou — za predpokladu, že sa bude dovážať ročne 5.000 q originálneho osiva zo zahraničia s podporou do 150.— Ks na 1 q — vyžaduje akcia ročne 750.000.— Ks a pri trvaní akcie po dobu 5 rokov si vyžiada celkový náklad 3.750.000.— Ks.

4. Kontrola akosti zošľachtených osív a propagácia ich pestovania. — Akosť zošľachtených osív sa udrží len vtedy, keď sa bude kontrolovať vykonávaním odrodových pokusov a usporiadaním prehliadok a výstavok, či už v oblastiach alebo v celom štáte. Bez takejto kontroly nemožno získať prehľad o akosti slovenských originálov a ich vhodnosti pre určité pôdne a klimatické pomery. Za predpokladu, že treba vykonať ročne 250 odrodových srovnávacích pokusov s originálnymi domácimi a zahraničnými osivami a 1.000.— Ks, znamená to náklad ročne 250.000.— Ks; po dobu 10 rokov akcia si vyžiada nákladu 2,500.000.— Ks.

Usporiadanie výstavok a prehliadok obilia, kukurice a iných poľnohospodárskych plodín (ročne 100.000.— Ks) za dobu 10 rokov si vyžiada náklad 1,000.000.— Ks.

Obidve akcie vyžiadajú si náklad spolu 3,500.000.— Ks.

5. Všeobecné zavedenie siatby dokonale vyčistených s vytriedených osív a sadív. — Bez zavedenia a uskutočnenia tejto povinnosti úspešné stupňovanie rastlinnej výroby nie je mysliteľné. Keď uvážime, že zasiate osivo a vysadené sadivo prináša priemerne 10-násobné množstvo potomstva, je jasné, ako je dôležité dôkladné čistenie a triedenie osiva a sadiva. Vysiatie a vysadenie každého kg vadných semien má za následok najmenej 10-násobnú medzeru v úrode. Vysiatie každého kg plevelových semien má za následok až niekoľko stonásobnú úrodu ďalších semien. Orná pôda na Slovensku je veľmi zaplevelená, čo je skoro všeobecne známe. Čistením osiva zachráni sa najmenej 20% obilného zrna pre kŕmne ciele. Hradenie polovice poplatku maloroľníkov za čistenie osiva na špeciálnych čistiacich staniciach — za predpokladu, že sa vyčistí ročne asi 500.000 q osiva a príplatok na 1 q činí 3.— Ks — vyžiada si ročne náklad 1,500.000 — Ks; pri 6-ročnom trvaní vyžiada si táto akcia náklad 9,000.000— Ks.

6. Všeobecné morenie osív a sadív proti chorobám a škodcom. — Okrem veľmi rozšírenej buriny sú vážnou prekážkou pri stupňovaní rastlinnej výroby choroby a škodcovia. Tieto priamo poškodzujú poľnohospodárske rastliny počas vzrastu a snižujú tak úrodu u obilnín často až o 35%. Proti týmto chorobám treba čo najúčinnejšie bojovať povinným morením osiva. Toto morenie treba umožniť a kontrolovať s finančnou podporou štátu. Treba jednak zriadiť verejné moriace stanice a prideľovať k ním bezplatne vyskúšané moridlá, jednak usporiadať kurzy o morení osiva a podporovať nákup otravného zrna na ničenie poľných myší a hrabošov.

Zriadenie 500 verejných staníc na morenie osiva s podporou 50% za predpokladu, že na jeden stroj sa udelí podpora asi 2.800.— Ks vyžaduje náklad 1,400.000 — Ks.

Na bezplatný prídel moridla špeciálnym čistiacim staniciam na morenie osiva malonoroľníkom na 400.000 q osív ročne, je potrebné 80.000 kg moridla á 33.— Ks. Akcia si vyžiada ročne 2,640.000.— Ks, po dobu 5 rokov si táto akcia vyžiada náklad 13,200.000.— Ks.

Usporiadanie 50 kurzov a prednášok ročne pre maloroľníkov o ochrane poľnohospodárskych rastlín proti chorobám, škodcom a hubení buriny s praktickými pokusmi (na jeden kurz 2.000.- Ks) vyžiada si za dobu 5 rokov celkový náklad 500.000.— Ks.

Podporovanie nákupu otravného zrna na ničenie poľných myší a hrabošov pri spotrebe zrna ročne asi 20.000 kg s podporou 30.— Ks na 1 kg, vyžiada si za dobu 4 rokov celkového nákladu 2,400.000.— Ks.

Všetky akcie všeobecného morenia osív a sadív proti chorobám a škodcom si vyžiadajú 17,500.000— Ks.

7. Všeobecné zavedenie povinného ničenia buriny. — Okrem čistenia osív na dokonalých čistiacich strojoch, zaorávanie strnísk, treba ničiť burinu priamo na roliach vyhovujúcimi strojmi, náradím a vhodnými ničiacimi prostriedkami. Aby toto ničenie bolo sústavné a trvalé, treba prideliť roľníkom so štátnou podporou náradie a prostriedky na toto ničenie. Ničenie buriny treba kontrolovať podľa vládneho nariadenia č. 101/1942 Sl. z.

Kontrola plnenia povinností podľa hore uvedeného vládneho nariadenia, vykonávaná štátnymi poľnohospodárskymi orgánmi, vyžaduje ročne 140.000.— Ks; pri 10-ročnotn trvaní vyžiada, si táto akcia celkový náklad 1,400.000.— Ks.

Podporovanie zlacnenia prostriedkov na hubenie buriny pre maloroľníkov (ročne 300.000.— Ks) vyžiada si pri 5-ročnom trvaní akcie náklad 1,500.000,— Ks.

Celkový náklad na všeobecné zavedenie povinného ničenia buriny si vyžiada spolu 2,900.000.— Ks.

b) Okopaniny:

S dnešným stavom pestovania zemiakov na Slovensku sa nemožno uspokojiť. Výnos na jednotku plochy je príliš nízky, najmä pre odrodový chaos (sort je na 140), nízky stupeň šľachtenia zemiakov, ktoré je v začiatkoch, úplný nedostatok vhodných aklimatizovaných sort vzdorných proti rakovine a chorobám vírusovým a pre zanedbávanie výberu sadiva. Toto má za následok rýchle degenerovanie ušľachtilých dovezených sort. K tomu prichádza aj nevhodné uskladnenie, ktoré má za následok veľké straty hnitím (až 20%). Preto treba vykonať výmenu domácich zdegenerovaných nevýnosných zemiakov za výnosné a rakovine vzdorné sorty sadiva. Ďalej treba vykonať iné pomocné akcie, potrebné na ochranu a zveľadenie zemiakárskej výroby, ako napr. akciu množenia sadiva, mimoriadne akcie pre vykynoženie rakoviny alebo iných škodlivých činiteľov na kultúrach zemiakov. Výmena domácich zemia-

kov, prídelom imunných voči rakovine, sľavnených o 30% (t. j. ročne na plochu cca 5.500 ha s potrebou cca 165.000 q sadiva, pri stave do 60.- Ks na 1 q), si vyžiada ročne náklad 9,900.000.— Ks. Za 10 rokov táto akcia si vyžiada celkový náklad 99,000.000.— Ks.

c) Olejnaté rastliny;

Zveľadenie pestovania olejnatých rastlín. — Pestovanie olejnatých rastlín je na nízkom stupni. Nielen po stránke kvantitatívnej, ale aj kvalitatívnej. Preto bezpodmienečne treba pestovanie olejnatých rastlín propagovať, robiť s pestovaním pokusy, t. j. vyskúšať vhodné sorty, zaviesť zošľachťovanie, zaobstarávať a prideľovať osivá, upravovať primerane vhodné ceny. Tieto organizačné práce v pestovaní olejnín boly vo väčšej miere sverené Ľanárskemu družstvu v Novom Meste nad Váhom, ktoré tieto práce vykonáva podľa stanovených smerníc a úradných vyhlášok. Prídel osív zošľachtených olejnatých rastlín s podporou 50— 100% roľníkom na 60% potrebnej osevnej plochy (asi na 6.000 ha), t. j. ročne na 1500 ha 120 q osiva s podporou asi 700.— Ks na 1 q, vyžaduje ročne 84.000.— Ks a prevádzanie pokusov s olejnatými rastlinami ročne 6000.— Ks. V predpoklade, že akcia potrvá 4 roky, vyžiada ci celkový náklad 360.000.— Ks.

d) Vláknité rastliny:

Pestovanie priadnych rastlín, — V poslednej dobe v našom štáte stávajú sa priadne rastliny (ľan a konope) stále dôležitejšími poľnými kultúrami. V terajších vojnových časoch má sa im venovať obzvlášť veľká pozornosť pre nedostatok textílií dovážaných z cudziny. Keďže plocha ľanu a konopí postupne sa zvyšuje ako u malých, tak i u väčších pestovateľov, treba organizovať pestovanie a odbyt priadnych rastlín, prideľovať kvalitné semená za sľavnenú cenu (malým pestovateľom ľanu a konopí pre vlastnú potrebu), upravovať vyhovujúce ceny a organizovať odbyt. Najviac čo hatí pestovanie priadnych rastlín je nedostatok domáceho priemyslu na spracovanie ľanu a konopí. Prídel semien vyšľachteného ľanu a konopí roľníkom s 50% podporou — za predpokladu, že ročná spotreba semien je asi 2000 q a pri podpore 600.— Ks na 1 q — vyžiada si na 5 rokov celkový náklad 6,000.000.— Ks.

e) Kŕmne rastliny:

Vystupňovanie produkcie kŕmnych rastlín. — Kŕmenie hospodárskych zvierat má u nás v roľníckych podnikoch veľké nedostatky. Začiatkom jari vždy sa pociťuje nedostatok objemných krmív. Kŕmne dávky sú po väčšinu roka nedostatočné. Preto je nízka dojivosť kráv a málo kvalitného dobytka a ošípaných. Nedostatočné kŕmenie má za následok aj nedostatok prirodzeného hnojiva; preto sú pozemky málo hnojené maštaľným hnojom. V uvedených nedostatkoch a v nízkej úrovni nášho krmovinárstva má pôvod nerentabiľnoisť živočíšnej výroby.

Hlavnou úlohou pri zvyšovaní produkcie kŕmnych rastlín je využiť pre ich pestovanie také plochy, ktoré nie sú dostatočne produkčné a využiť úhory. Ďalej, treba rozšíriť pestovanie takých rastlín, ktoré dávajú mnoho zelenej hmoty v dobe najväčšieho nedostatku, t. j. skoro z jari. Treba tiež využiť pre pestovanie krmovín ako medziplodín to obdobie, keď pozemky sú bez kultúrnych porastov. Nie menej je dôležité pozdvihnutie krmovinárskeho semenárstva. Za tým účelom treba prideliť roľníkom s výmerou niže 30 k. j. b 30 až 50% sľavou tieto osivá: 500 q semena kŕmnej repy s podporou 1.000.— Ks na 1 q (náklad 500.000 — Ks), 5.000 q semena letnej a ozimnej viky (ľadíníka) s podporou 100.— Ks na 1 q (potrebný náklad 500.000.— Ks), 3.000 q hrachu s podporou 200.— Ks. na 1 q (potrebný náklad 600.000.— Ks), 2.000 q silážnej kukurice s podporou 125— Ks na 1 q (potrebný náklad 250.000.— Ks), 1.500 q semien ďatelovín s podporou 1.300.— Ks na 1 q (potrebný náklad 1,950.000.— Ks) a 3.000 q iných semien kŕmnych rastlín s priemernou podporou 200.— Ks na 1 q (potrebný náklad 600.000.— Ks).

Podpora na uvedené osivá je potrebná ročne vo výške asi 4,400.000.— Ks. V predpoklade, že akcia potrvá 5 rokov, vyžiada si celkového nákladu 22,000.000.— Ks.

II. Osobitné opatrenia pre jednotlivé skupiny poľných kultúr	225,745.000.— Ks.
A. Poľná výroba rastlinná spolu	298,585.000.— Ks.

B. Chov koní.

Význam chovu koní, ktorý v dobách mierových neukazoval sa tak jasne, pretože slúžil prevažne len potrebám poľnohospodárstva, stúpol nesmierne v dobe mimoriad-

nych pomerov, keď kôn stal sa brannou potrebou doma i v zahraničí žiadanou, a to nielen priamo pre potreby armády, ale i ako pomerne rýchly dopravný prostriedok v dobe nedostatku pohonných látok.

Chov koní v našom štáte za posledných 5 rokov prekonal neočakávaný rozvoj čo do rozsahu plemenitby. Vytýčené úsilie štátnej správy, aby sa do chovu koní zapojil všetok materiál na plemenitbu spôsobilý, cieľom zaistenia potrebnej produkcie koní, bolo korunované úplným úspechom. Dané sú všetky predpoklady aj k ďalšiemu udržaniu terajšej intenzity plemenitby koní, treba však venovať zvýšenú pozornosť udržaniu, poťažne zlepšeniu kvalitatívnej úrovne nášho chovu koní.

Okrem udržovania činnosti štátnych ústavov pre chov koní za tým cieľom bude potrebné vykonať v chove koní tieto zveľaďovacie akcie:

1. Vybudovanie žriebarne. — Základnou podmienkou každého úspechu vo zveľaďovacej a usmerňovacej, činnosti v chove koní je zaistenie dostatočnej produkcie kvalitného a pre naše pomery v každom ohľade vyhovujúceho plemenného materiálu žrebcov. Vzhľadom na špeciálne pomery v chove koní starostlivosť o produkciu a udržovanie plemenných žrebcov vykonáva u nás štátna správa pomocou tzv. ústavov pre chov koní. Z týchto odchov žrebcov prevádza Štátny žrebčín v Topoľčiankach, a to jednak na podklade vlastných kmeňových stád, jednak každoročnými nákupom ročných žrebčekov od roľníkov a zapožičaním žrebčekov z Vojenského žrebčína v Horných Motešiciach a ich ďalším odchovom až do vyspelosti.

Štátny žrebčín každoročne síce dodá pre potreby verejnej plemenitby asi 40 žrebcov, avšak v dôsledku podstatného zvýšenia pripúšťania kobýl v posledných rokoch tento počet nestačí na to, aby bola zaokrytá potreba žrebcov.

Nakoľko z technických príčin v Štátnom žrebčíne v Topoľčiankach nie je možné ďalšie zvýšenie stavu chovných koní, treba iným spôsobom vyriešiť otázku zaistenia dostatočnej produkcie plemenných žrebcov. Problém nedostatku plemenných žrebcov je veľmi závažným a aktuálnym. Jeho trvalé odstránenie bude možné len vybudovaním žriebarne.

Pod žriebarňou je myslený poľnohospodársky objekt s patričnou výmerou pozemkov, vhodných najmä pre, pastviny a s príslušnými budovami, Žriebareň by umožňovala z roľníckeho chovu vykúpené žrebčeky po odstave umiestiť a žriebarensky až do vyspelosti odchovať v takom počte, aký si toho vyžaduje stav plemenitby v štáte. Žrebce, odchované v žriebarni, boly by doplnkom produkcie žrebcov Štátneho žrebčína v Topoľčiankach.

Navrhované finančné prostriedky budú použité jednak na nákup poľnohospodárskeho majetku pre vybudovanie žriebame, jednak na zariadenie žriebarne, ktorú by prevzala do svojej správy štátna správa, budú každého roku zaistené v rámci normálneho štátneho rozpočtu.

Vybudovanie žriebarne bude vyžadovať jednorázový náklad vo výške 4,000.000.— Ks.

2. Organizovanie pastevného odchovu žriebät. — Ani sebalepší základný plemenný materiál žrebcov a kobýl nedôjde k uplatnením pre budúcnosť, ak jeho potomstvo nebude správne odchované. Len pastevný odchov na výživnej pastve, na zdravom vzduchu s dostatočným pohybom umožní u žriebäťa patričný vývin kostí, svalstva, pľúc a srdca. V tomto smere vládnu u nás nevyhovujúce pomery, pričom prekážkou je buď nedostatok pastvín, buď nedostatočné znalosti o správnom odchove žriebät.

Náklad, určený na organizovanie pastevného odchovu, bude použitý jednak k tomu, aby sa podporovalo vybudovanie pastvín pre odchov žriebät na spolkovom, poťažne družstevnom podklade, jednak bude sa finančne podporovať odchov žriebät po kobylách zapísaných v plemenneij knihe v žriebarni tým spôsobom, že časť nákladu pastevného odchovu správe žriebarne bude sa hradiť z týchto prostriedkov.

Každoročne je potrebný náklad 350.000 Ks, čo počítané na 10 rokov bude činiť 3,500.000.- Ks.

3. Podporovanie odchovu súkromných žrebcov. — Z celého počtu žrebcov používaných v našom štáte k plemenitbe, len mizivé percento je v majetku súkromníkov nim odchovaných. Preto celá ťarcha starostlivosti o plemenné žrebce spočíva na štátnej správe, ktorá vynakladá každoročne na tento cieľ značné finančné prostriedky.

Bolo by žiadúce, aby chovatelia koní vo zvýšenej miere sa venovali dochovávaniu plemenných žrebcov, čím by sa aj finančne uľahčilo štátnej správe. Odchov plemenných žrebcov je spojený so značnými rizikom a finančným nákladom, preto je po-

trebné napomáhať, resp. odmeniť tých chovateľov, ktorí odchovali pre potreby verejnej plemenitby kvalitného žrebca.

Podporovanie odchovu súkromných žrebcov bude sa konať každoročne a vyžiada si ročného nákladu 50.000.— Ks a za 10 rokov 500.000.— Ks.

4. Nákup plemenného materiálu koní v cudzine. — Cieľom osvieženia krvi, vzhľadom ma pomerne malé chovné oblasti jednotlivých plemien koní v našom štáte, ukazuje sa nutným s času na čas siahnuť k dovozu plemenného materiálu, a to ako žrebcov, tak aj kobýl zo zahraničia.

Akcia sa bude prevádzať každoročne a vyžiada si vo forme podpôr k nákupným cenám nákladu 400.000.— Ks, za 10 rokov 4,000.000.— Ks.

5. Výber a zápis kobýl do plemennej knihy. — Akcia výberu a zápisu kobýl do plemennej knihy je podložená vládnymi nariadením č. 83/1928 Sb. z. a n. a má ten cieľ, aby sa z celého stavu plemenných kobýl v štáte vybral, viditeľne označil, zaviedol do presnej evidencie, ochránil pred vývozom do cudziny a pred odvedením k vojsku určitý počet plemenársky najlepších kobýl. Akcia sa prevádza postupne každého roku. Navrhované finančné prostriedky použijú sa na hradenie vecných potrieb plemennej knihy a na osobné výdavky. Každoročný náklad je 50.000.— Ks, za 10 rokov — 500.000.— Ks.

6. Prehliadky a skúšky výkonnosti plemenných koní. — Prehliadky plemenných koní sú nutným prostriedkom k zveľadeniu chovu koní, lebo umožnia utvoriť si pracovníkom v obore starostlivositi o chov koní obraz o tom, aký je stav plemenných koní a jeho kvialitatívna úroveň v tom-ktorom kraji.

V chove koní je tiež dôležité sledovať výkonnosť plemenných koní v ťahu a pod sedlom, ako aj ich tvrdosť, ktoré vlastnosti môžu byť najlepšie vyskúšané preukázané pred verejnosťou a vzájomne porovnané na skúškach výkonnosti.

Finančné prostriedky budú použité na organizovanie prehliadok a skúšok výkonnosti plemenných koní a na udeľovanie cien pre víťazných chovateľov, resp. jazdcov.

Každoročne potrebný náklad na tento cieľ 200.000.- Ks, za 10 rokov 2,000.000.— Ks.

7. Výchova chovateľov a ich organizácia. — Účelom tejto akcie, ktorá sa môže prevádzať len postupne a ktorá si vyžiada viacročnej usilovnej práce, bude pozdvihnúť miestami nízku úroveň chovateľov. Výchova musí sa diať v tom smere, aby chovatelia koní naučili sa chovať podľa chovateľských zásad, aby venovali potrebnú pozornosť odchovu žriebät a aby pripúšťali len kvalitné kobyly, čím by sa docielila vyrovnanosť materiálu v jednotlivých chovných oblastiach.

Za tým účelom bude potrebné organizovať chovateľov koní v chovateľské spolky, ktoré by okrem hájenia chovateľských záujmov maly na starosti vedenie miestnych spolkových plemenných kníh, spolupôsobily by na vylúčení špekulácie z obchodu koňmi, najmä plemennými atď.

Akcia táto vyžiada si každoročne nákladu 200.000.— Ks, za 10 rokov 2,000.000 Ks.

8. Praktické školenie podkováčov. — Pomerne veľké percento koní je u nás znehodnocované alebo predčasne úplne vyradené z práce následkom neodborného kovania. Nedostatok odborne školených podkováčov v našom štáte, najmä v jeho východnej časti, je veľmi povážlivý a môže spôsobiť podstatné znehodnotenie a pokles úrovne nášho chovu koní vo veku nad 5 rokov. Každoročne sú síce usporiadané podkováčske kurzy v Štátnom ústave pre zveľaďovanie živností v Turč. Sv. Martine, avšak tieto kurzy majú prevažne charakter teoretický.

Finančné prostriedky, určené na praktické školenie podkováčov, majú umožniť účastníkom spomenutých podkováčskych kurzov prekonať praktický výcvik v Štátnom žrebčíne v Topoľčiankach, kde sú na to najlepšie podmienky.

Akcia si vyžiada ročný náklad 25.000 Ks, na 10 rokov 250.000.— Ks.

9. Maštale pre plemenné žrebce. — Plemenný materiál žrebcov predstavuje veľmi cenný a často nenahraditeľný majetok, u ktorého treba dbať, aby na plemennej hodnote prípadne neutrpel ujmu nevyhovujúcim ustájením. Na pripúšťaciu sezónu štátne žrebčínce prenajímajú za účelom umiestenia žrebcov a zriadenia pripúšťacej stanice maštale od súkromníkov. Sú časté prípady, že štátne žrebčínce sú prinútené prenajať pre zriadenie prípúšťacej stanice aj také miestnosti, ktoré plne nevyhovujú účelu, prípadne sa stáva, že pre nedostatok vhodnej maštale nemôže byť zriadená pripúšťacia stanica žrebcov tam, kde s hľadiska chovateľského bola by práve potrebná,

Štátna správa nemá nijakú možnosť obce, prípadne súkromníkov nútiť k tomu, aby dali pre pripúšťaciu stanicu štátnych žrebcov k dispozícii vyhovujúce miestnosti. Preto bude usilované pomocou finančných podpôr vedenie tých obcí, kde každoročne sa zriaďuje pripúšťacia stanica žrebcov, priviesť k tomu, aby špeciálne pre účely pripúšťacej stanice buď postavily buď aspoň vhodne adaptovaly príslušné objekty. Okrem podporovania výstavby pripúšťacích staníc štátnych žrebcov z finančných prostriedkov tejto položky budú udeľované príspevky na stavby, prípadne úpravy maštaľ pre majiteľov súkromných plemenných žrebcov.

Akciu treba prevádzať postupne každého roku, pričom ročný náklad bude činiť 500.000.— Ks, za 10 rokov 5,000.000,— Ks.

10. Podporovanie odchovu remont pre armádu. — Vojenská správa každoročne zakupuje určitý počet remont pre svoje účely. Aby sa u roľníkov podporoval odchov prvotriednych remont pre potreby armády, podobne ako v minulosti treba udeľovať osobitné chovateľské prémie tým chovateľom, ktorí odpredajú z vlastného chovu remonty pre armádu.

Chovateľská prémia by činila určité percento z nákupnej ceny.

Akcia si vyžiada každoročne nákladu 100.000.— Ks, za 10 rokov 1,000.000.— Ks.

11. Organizovanie poistenia koní. — Každoročne uhynie predčasne veľký počet koní či už následkom úrazov, nehôd alebo chorôb. Pri dnešných cenách uhynutie koňa, najmä pre menšieho chovateľa, znamená stratu veľmi citeľnú. Je preto žiadúce prikročiť k intenzívnemu organizovaniu poistenia koní vo vhodnej forme, aby chovatelia koní boli ochránení oproti nezavineným stratám následkom uhynutia.

Finančné prostriedky tejto položky budú použité na organizovanie poistenia koní, pričom na tento účel je potrebný ročný náklad 200.000.— Ks, za 10 rokov 2,000.000.— Ks.

12. Podporovanie jazdeckých organizácií. — Nielen morálne, ale aj finančne treba podporovať v, našom štáte vznik a činnosť jazdeckých organizácií, ktoré usilujú o rozšírenie a spopularizovanie jazdy na koni a tým prispievajú k výchove zdravej a kvalitnej jazdeckej složky národa. Vo svojich radoch vychovávajú jazdcov pre prípadnú úspešnú účasť na medzinárodných pretekoch. Bez existencie jazdeckých organizácií nie je mysliteľné, aby náš štát mohol v budúcnosti v tomto smere dosiahnuť nejakých výsledkov. Ak aj momentálne nie je možné v plnej miere rozvinúť jazdeckým organizáciam svoju činnosť vzhľadom na terajší vojnový stav, treba urobiť potrebné prípravy na mierové časy a zabezpečiť k tomu finančné prostriedky. Ročný náklad na podporovanie jazdeckých organizácií 50.000.— Ks, za 10 rokov 500.000.— Ks.

13. Stavba dostihovej dráhy. — Chovu koní treba venovať náležitú pozornosť tiež po stránke vlastnej úžitkovosti, resp. výkonnosti, ktorej výsledky sú veľmi dobrou pomôckou pre výber plemenného materiálu. Potomstvo po výkonných rodičoch býva tiež výkonné.

Na vyskúšanie výkonnosti domáceho chovu koní a jeho porovnanie s výsledkami zahraničia používa sa osobitná preteková dráha, ktorú v našom štáte dosiaľ nemáme.

Ministerstvo hospodárstva v dohode s Ministerstvom národnej obrany, ktoré je tiež na veci priamo zainteresované, mieni spolupôsobiť morálne a finančne pri vybudovaní pretekovej dráhy v hlavnom meste štátu.

Jedná sa o jednorázový náklad vo výške 1,000.000.— Ks.

B. Chov koní 28,250.000.— Ks.

Chov hovädzieho a bravčového dobytka

I. Chov hovädzieho dobytka.

Väčšinou hornatá konfigurácia terénu s priaznivými pomermi pôdnými a klimatickými a najmä veľkou rozlohou pasienok a lúk (740.380 ha) predurčuje smer poľnohospodárskej výrobe na Slovensku, že sa musí orientovať na produkciu živočíšnu a najmä na chov hovädzieho dobytka.

Na Slovensku chováme okolo 900.000 kusov hovädzieho dobytka plemena simentálskeho a pinzgavského v pomere 3:2. V chove hovädzieho dobytka sme samostační a za normálnych pomerov máme aj vývozné prebytky. Kvalita, výkonnosť a úžitkovosť nášho hovädzieho dobytka nie je však uspokojivá, najmä v hornatých krajoch severného a severovýchodného Slovenska, ktoré produkujú mnoho braku,

na ktorý niet dopytu ani za nízke ceny. Tu musíme doháňať čo bolo v minulosti zanedbané a najmä musíme odstrániť čím skôr závady a vhodným spôsobom vštepiť nášmu chovateľovi osvedčené výrobno-technické a ekonomické zásady racionálneho chovu.

Snažíme sa sústrediť chov plemenného materiálu do hornatých krajov, ktoré majú potrebné podmienky pre odchov mladého dobytka na pastve. Nížinným krajom pripadne úloha odoberať zdravý a otužilý plemenný a úžitkový materiál z horských krajov a využiť ho intenzívnym kŕmením v produkcii mliečnej, vo výkrme a v záprahu.

Pre zlepšenie kvality hovädzieho dobyka je potrebné sústavne pokračovať v týchto prácach:

a) Výber plemenníkov.

Chov hovädzieho a bravčového dobytka je upravený zákonom o plemenitbe hospodárskych zvierat z roku 1924 a vládnym nariadením o plemenitbe hovädzieho a bravčového dobytka a oviec z roku 1928.

Účelom zákona je zámerne a rýchle zveľadiť, rasove vyjednotiť a vyrovnať chov hospodárskych zvierat v rámci účelnej hospodárnosti.

Je potrebné preto zaistiť riadne vykonávanie uvedených predpisov náležitým usmerňovaním činnosti komisií pre chov hospodárskych zvierat v rámci sústavne vykonávanej pôsobnosti dozornej, ktorá vyžaduje nákladu ročne 25.000.— Ks, čo činí za 10 rokov 250.000.— Ks.

b) Zaistenie plemenného materiálu.

Plemenných býkov potrebujeme ročne asi 2.300 kusov; 1.500—1.600 plemena simentálskeho a 700—800 plemena pinzgavského. Domáce kontrolované chovy kryjú nie celú polovicu tejto potreby.

1. Chovateľské základne. — Pre zaistenie potreby plemenných býkov zriaďujú sa základne pre odchov plemenného materiálu vybudovaním, vlastne rozšírením kontroly úžitkovosti a dedičnosti.

Chovateľské základne treba urýchlene vybudovať zadovážením kvalitného materiálu s podporou z verejných prostriedkov.

50% podpora na zakúpenie 200 kráv ročne a 6.000.— Ks vyžaduje nákladu Ks 1,200.000.— Ks, t. j. za 10 rokov Ks 12,000.000.—.

2. Kontrola úžitkovosti a dedičnosti. — Kontrolou sa zisťuje výkonnosť a zdravotný stav zvierat. Nevýkonné alebo choré zvieratá sa z chovu vylučujú, čím sa chov v potomstve zlepšuje. Na Slovensku kontroluje sa nateraz asi 8.600 plemenných kráv, ktorý počet podľa ročnej potreby plemenníkov treba zvýšiť na 20—30.000 kráv. Keďže kontrola úžitkovosti a dedičnosti je spoľahlivým prostriedkom pre povznesenie a zveľadenie chovu, treba zaistiť potrebné prostriedky na jej vykonávanie, aby mohla svoje poslanie nerušene splniť.

Pripravuje sa preto osobitné uzákonenie kontroly úžitkovosti a dedičnosti, podľa ktorého náklad na osobné výdavky, ktoré bude hradiť štát, vyžaduje ročne 3,000.000.— Ks, t. j. na 10 rokov Ks 30,000.000.—.

3. Nákup verejných plemenných býkov. — Správne odchované zvieratá, pochádzajúce po kontrolovaných rodičoch, sú plemenársky hodnotnejšie a drahšie než obyčajné zvieratá, odchované za nepomerne nižších nákladov.

Chudobným obciam, ktoré nemôžu znášať vysoký náklad na opatrenie plemenníkov z kontrolovaných chovov, poskytujú sa podpory na plemenníkov až do 30% nákupnej ceny a hradia sa i dopravné výlohy. Obce sú povinné s podporou zakúpených plemenníkov chovať a na plemenitbu používať aspoň 3 roky.

Ročne je potrebné podporiť nákup asi 1.000 plemenných býkov á 3.000.— Ks, čo vyžaduje nákladu ročne 3,000.000.— Ks, t. j. na 10 rokov 30,000.000.— Ks.

4. Dovoz plemenníkov. — Nakoľko naše kontrolované chovy nestačia nateraz kryť celoročnú potrebu plemenníkov, dováža sa každoročne istý počet kvalitných plemenných býkov z cudziny. Po dosiahnutí samostačnosti v produkcii chovného materiálu, dovoz sa obmedzí na malý počet veľmi kvalitných býkov, potrebných na osvieženie krvi našich najlepších chovov.

Ak zo začiatku sa dovezie 100 býkov a 20.000.— Ks a tento dovoz sa bude zmenšovať ročne o 10 býkov až na konštantných 30 kusov, dovoz vyžaduje nákladu prvý rok 2,000.000.— Ks, t. j. na 10 rokov 11,600.000.— Ks.

5. Nákupné trhy na plemenníkov. — Vo významných chovateľských strediskách každoročne usporiadané nákupné trhy na plemenníkov sa osvedčily, lebo umožňujú interesantom nákup dobrého plemenného materiálu za odbornej pomoci. Chovatelia a ošetrovatelia kvalitných plemenníkov do-

stávajú odmeny, ktoré ich povzbudzujú k ďalšej intenzívnej práci. Za plemenníkov, zakúpených na nákupných trhoch, hradí sa dopravné železnicou.

Poriadanie nákupných trhov s odmeňovaním dobrých chovateľov a ošetrovateľov vyžaduje nákladu ročne 500.000.— Ks, t. j. na 10 rokov 5,000.000.— Ks.

6. Výstavné stavby pre nákupné trhy. — K usnadneniu konania nákupných trhov je potrebné vybudovať vo vyspelých chovateľských krajoch maštale s príslušným technickým zariadením.

Vybudovanie 4 výstavných objektov á 1,500.000.— Ks vyžaduje nákladu celkom 6,000.000.— Ks.

c) Pastevný odchov plemenného dobytka.

Aby zdedené vlohy po úžitkových rodičoch sa v potomstve náležite vyvinuly, treba zaistiť pastevný odchov mladého dobytka pochádzajúceho z kontrolovaných chovov. Pre tento cieľ budú zriadené zvlášť zariadené spoločné pastviny s príslušenstvom a v krajoch, kde je nedostatok pastvín, — spoločné výbehy.

Podľa očakávaného množstva chovného dobytka je potrebné zriadiť asi 2.000 k. j. na vzorné pasienky s príslušenstvom, 1 k. j. á 5.000,— Ks, a zriadiť asi 100 spoločných výbehov á 12.500.— Ks, čo vyžaduje nákladu ročne 1,125.000.— Ks, t. j. na 10 rokov 11,250.000.— Ks.

d) Držanie plemenníkov.

Predčasné vyradenie plemenníkov z chovu je škodlivé, lebo sa nevyužijú kvalitní plemenníci a zbytočne sa zvyšuje ročná potreba plemenníkov, ktorú domáce chovy nestačia zaokryť.

1. Stajne pre verejných plemenníkov. — Podľa doterajších skúseností sa najlepšie osvedčilo chovať býkov vo vlastnej réžii obcí a u chovateľských organizácií. Obciam a chovateľským organizáciami udeľujú sa preto podpory na stavbu obecných stajní pre plemenníkov do 30% stavebného nákladu, priemerne Ks 50.000.—. Vybudovanie aspoň 10 vzorných stajní pre plemenníkov vyžaduje nákladu ročne 500.000 Ks, t. j. na 10 rokov 5,000.000.— Ks.

2. Poistenie plemenných býkov. — Uhynutím kvalitného, drahého plemenníka obec alebo smluvný chovateľ utrpí značnú materiálnu škodu a často nemá ani potrebné prostriedky na včasné zakúpenie nového plemenníka. Je preto potrebné organizovať poistenie plemenníkov proti uhynutiu na dobrovoľnom alebo povinnom podklade.

Často veľmi kvalitní býci sa z chovu vyraďujú z obavy, že môžu zapríčiniť škody, za ktoré úplne ručí chovateľ plemenníka. Jedine zorganizovaním poistenia proti povinnému ručeniu možno zmierniť riziko chovateľov z ručenia za prípadné škody a predĺžiť takto čas držania cenných plemenníkov.

Organizovanie a propagácia poistenia plemenných býkov proti uhynutiu a poistenia chovateľov plemenných býkov proti škodám z povinného ručenia vyžaduje nákladu ročne 50.000.— Ks, t. j. na 10 rokov 500.000.— Ks.

3. Odmeny ošetrovateľom plemenných býkov. — Správny chov a ošetrovanie plemenníkov, ktoré predlžuje čas ich plemenárskeho využitia, sa povzbudzuje odmenami dobrým ošetrovateľom.

Za výplaty 3.000.— Ks na odmenu pre jeden okres, odmeňovanie ošetrovateľov vyžaduje nákladu ročne 180.000.— Ks, t. j. na 10 rokov 1,800.000.— Ks.

e) Štátne poľnohospodárske majetky, hospodárske školy a ústavy.

Po zapojení do celoštátneho zveľaďovacieho plánu vo výrobe živočíšnej môžu štátne poľnohospodárske majetky, poľnohospodárske školy a ústavy produkovať kvalitný plemenný materiál a byt vzorom pre okolie.

Zakúpenie plemenného materiálu pre štátne poľnohospodárske majetky, poľnohospodárske školy a ústavy 100 kráv á 10.000.— Ks a 10 býkov á 15.000.— Ks vyžaduje nákladu celkom 1,150.000.— Ks.

f) Usmerňovanie, organizovanie a propagácia racionálneho chovu.

Na Slovensku asi 80% hovädzieho dobytka chovajú malí a strední roľníci. V záujme zrýchlenia tempa zveľaďovacích prác treba vhodným spôsobom preniknúť do tejto najväčšej chovateľskej triedy a takto odstrániť z chovu nedostatky, ktoré sú príčinou produkcie málo úžitkového, bezcenného a brakového materiálu.

Prostriedky: šírenie chovateľského pokroku: prednášky, kurzy, exkurzie, výstavy a prehliadky z kvalifikovaných zvierat a odmeňovaním chovateľov, rozhlas, film, plakátovanie, časopisy, brošúry atď.: sprostredkovanie chovného materiálu medzi chovateľmi; zapojenie chovateľskej verejnosti do zveľaďovacích prác a ochrana záujmov chovu včasným odstraňovaním ťažkostí a prekážok a tvorením vhodných

výrobných a odbytových podmienok; zaistenie harmonickej spolupráce všetkých na chove zúčastnených složiek verejnej správy s pomocou Komisie pre otázky živočíšnej výroby.

Plánovité usmerňovanie, organizovanie a propagácia racionálneho chovu vyžaduje nákladu ročne 350.000.— Ks, t. j. na 10 rokov 3,500.000.— Ks.

g) Technické zariadenia chovateľské.

Podporovanie technických zariadení, ktorými zabraňujeme hospodárskym stratám a súčasne výrobu zlacňujeme a výrobky zlepšujeme.

Technické zariadenia chovateľské (kŕmna technika, úschova, príprava a konzervovanie krmív, dobytčie váhy atď.) vyžadujú náklad ročne 100.000.— Ks, na 10 rokov 1,000.000.— Ks.

h) Úhrada dopravného po železnici.

Pre usnadnenie šírenia dobrého chovného materiálu je potrebné hradiť chovateľom dopravné výlohy za dobytok zakúpený zo vzdialených chovných oblastí.

Úhrada dopravného za plemenný dobytok železnicou vyžaduje náklad ročne 50.000.— Ks, na 10 rokov 500.000.— Ks.

i) Tlmenie stajňových chorôb hovädzieho dobytka.

Pohlavné choroby hovädzieho dobytka, sterilita a najmä tuberkulóza i nákazlivé zmetanie sa nebezpečne šíria v chovoch, ktoré pre nedostatok pastvy sú celý rok viazané na maštal. Keďže niektoré z týchto chorôb ohrozujú zdravie ľudu a zapríčiňujú nenahraditeľné hospodárske straty, je potrebné zakročovať proti nim intenzívnejšie, než ako dovoľujú prostriedky zabezpečené na tento účel zverozdravotnými predpismi.

Účinné potlačovanie stajňových chorôb hovädzieho dobytka vyžaduje nákladu ročne 1,000.000.— Ks, na 10 rokov Ks 10,000.000.—.

I. Chov hovädzieho dobytka 129,500.000— Ks.

II. Chov bravčového dobytka.

Slovensko má pri normálnej úrode pomerne veľké prebytky kŕmneho jačmeňa a okopanín (zemiaky) a v južných a juhovýchodných krajoch aj dosť kukurice pre chov a výkrm ošípaných na mäso a masť. Chov ošípaných doplňuje chov hovädzieho dobytka tým, že zaisťuje do istej miery jeho rentabilitu zúžitkovaním prebytočného mlieka a najmä odpadkov po jeho spracovaní na maslo a syry.

Na Slovensku chováme a vykrmujeme cca 550.000 kusov bravčového dobytka plemena bieleho ušľachtilého a mangalice v pomere asi 10:1. Sme samostační vo výrobe bravčového mäsa, ale máme nedostatok bravčovej masti, ktorý však je možno zaokryť výkrmom do vyššej váhy.

Pre udržanie, povznesenie a zveľadenie chovu ošípaných je potrebné pokračovať v rovnakých, primerane prispôsobených zveľaďovacích, organizačných a propagačných akciách, ako sú plánované vyššie pre chov hovädzieho dobytka.

a) Zaistenie plemenného materiálu.

1. Chovateľské základne. — Vzhľadom na požiadavky kladené na chov ošípaných pri zásobovaní mäsom a masťou, treba dbať o stav a kvalitu chovu udržovaním a rozmnožovaním chovateľských základní.

50% podpora na zakúpenie 200 prasníc a 20 kancov po 2.000.— Ks vyžaduje nákladu ročne 440.000.— Ks, t. j. na 10 rokov 4,400.000.— Ks.

2. Nákup verejných plemenných kancov. — Ročne je potrebné podporiť nákup asi 400 plemenných kancov na verejnú plemenitbu v chudobných obciach.

Podpora 30% nákupnej ceny, 1.200.— Ks na kus, vyžaduje nákladu ročne 480.000 Ks, t. j. na 10 rokov 4,800.000.— Ks.

3. Dovoz plemenných kancov z cudziny. — Pre osvieženie krvi našich najlepších kontrolovaných chovov je potrebné doviezť každoročne niekoľko veľmi kvalitných plemenných kancov z cudziny.

Dovoz 10—20 kvalitných kancov á 10.000.— Ks vyžaduje nákladu ročne Ks 150.000.—, t. j. na 10 rokov 1,500.000.-Ks.

4. Odmeňovanie chovateľov za kvalitný materiál na nákupných trhoch, výstavách a prehliadkach. — Pre povzbudenie k intenzívnemu chovu plemenného materiálu dobrí chovatelia sú odmeňovaní za kvalitný materiál.

300 odmien a 300.— Ks vyžaduje nákladu ročne 90.000.— Ks, t. j. na 10 rokov 900.000.— Ks.

b) Držanie plemenníkov.

Obciam alebo chovateľským organizáciám sú udeľované podpory na výstavbu vzorných chlievov s výbehmi pre verejných plemenných kancov.

Podpora na 10 chlievov a 10.000.— Ks

vyžaduje nákladu ročne 100.000.— Ks, t. j. na 10 rokov 1,000.000.— Ks.

c) Usmerňovanie, organizácia a propagácia racionálneho chovu.

Organizačné a propagačné práce, zapojené chovateľskej verejnosti do zveľaďovacích prác, hájenie chovateľských záujmov a zaistenie spolupráce všetkých složiek zúčastnených na chove vyžaduje nákladu ročne 100.000.— Ks, t. j. na 10 rokov 1,000.000.— Ks.

d) Technické zariadenia chovateľské.

Podporovanie vzorných technických zariadení cieľom zlepšenia a zlacnenia chovu ošípaných (chlievy s príslušenstvom, príprava a konzervovanie krmív, kŕmna technika, váhy atď.) z dôvodov výchovno-propagačných vyžaduje nákladu ročne 100.000.— Ks, t. j. na 10 rokov 1,000.000.— Ks.

II. Chov bravčového dobytka	14,600.000.—Ks
C. Chov hovädzieho a bravčového dobytka spolu	144,150.000.— Ks.

Mliekárstvo, chov oviec, kôz a drobných hospodárskych zvierat.

I. Mliekárstvo.

V slovenskom štáte výrobné (podmienky pre mliekárenie sú tak priaznivé, že zrovna diktujú tento smer výroby živočíšnej. V úvahu berúc výrobné podmienky pre mliekárenie, chov dobytka a s tým spojené mliekárenie mohlo by byť jedným najdôležitejším zdrojom príjmov slovenského roľníka a dôležitým činiteľom v našom hospodárskom živote. Tomu nie je tak, ba opačne, mliekárenie je pasívnym odvetvím živočíšnej výroby. Jedná sa tu o stámiliónové hodnoty, od zachytenia ktorých veľmi bude závisieť sociálny stav slovenského roľníka. Podmienky a predpoklady sú pre zlepšenie dnešného stavu, len ich treba náležite využiť tak po stránke zvýšenia produkcie, ako aj zužitkovania vyrobeného mlieka.

1. Lepšie zhodnotenie mlieka. — Cieľom lepšieho zhodnotenia mlieka, dosiahnutia kvalitných mliečnych výrobkov a dobrého speňaženia mlieka v každom ročnom období a cieľom zvýšenia produkcie mlieka budujú sa mliekárske podniky. Doteraz boly vybudované v Trenčíne, Lipt. Sv. Mikuláši, Spiš. Novej Vsi, Topoľčanoch a Zlatých Moravciach. Pred dokončením sú mliekárne v Prešove, Michalovciach a Bátovciach. Všetky uvedené mliekárne sú, poťažne budú zariadené najdokonalejšími strojmi na kapacitu 10—20.000 lit. denného spracovania, na pasterizovanie mlieka, výrobu masla a syrov, vyhovujúce s hľadiska mliekárskej techniky a hygieny.

Tieto a ďalšie mliekárne budované sú z pôžičky 34,000.000.— Ks od Sväzu roľníckych vzájomných pokladníc v Bratislave so štátnou zárukou. Pôžičky sú bežnoúčtové na 6% úrok pri umorení za 20 rokov. Úroky pre ďalšie roky týchto pôžičiek sú počítané za predpokladu riadneho splácania úmoru. Pôžička táto bola poskytnutá Sväzu mliekárskych družstiev a jej terajšia výška po splatení amortizačných kvót činí 32,400.000.— Ks. Úroky (6%) v prvom roku činia 1,946.400.— Ks, v desiatom roku však už len 1,094.520.— Ks, takže v priemere 10 rokov javí sa potreba na tieto úroky 15,204.800.— Ks.

Amortizačná kvóta z pôžičky Ks 32,400.000.— rozpočítaná je na 20 rokov a činí ročne 1,623.000.— Ks, čo je za 10 rokov 16,200.000.— Ks.

Amortizačné kvóty a úroky z pôžičky poskytnutej Sväzu mliekárskych družstiev za 10 rokov činia spolu 31,404.800.— Ks.

Strojné zariadenie kupuje sa tiež z pôžičky 1 1/2 mil. RM (17,422.000.— Ks) od Reichstelle für Milcherzeugnisse, Oele und Fette v Berlíne. Úver má byť bezúročný v prípade dodávky mliečnych výrobkov a má sa zamortizovať za 4 roky. V prípade, že by sa mliečne výrobky nedodaly, počíta sa 5% úrok. Nakoľko však dodávky mliečnych výrobkov sa nemôžu uskutočniť s ohľadom na zásobovacie potreby domáce, bude treba tieto úroky splatiť, čo si vyžiada náklad za 4 roky 3,486.800.— Ks. Ďalej na amortizáciu tejto pôžičky na 4 roky javí sa potreba ročne 4,360.500.— Ks, čo je za 4 roky 17,442.000.— Ks.

Celková potreba na lepšie speňaženie mlieka je 52,333.600.— Ks.

2. Propagácia mliekárstva. — Za účelom zvýšenia výroby mlieka, účelného speňaženia, ošetrovania mlieka atď., bude treba usporiadať kurzy, prednášky, bude treba vydávať letáky a knižky. Na tieto akcie javí sa potreba ročne 40.000.— Ks, na 10 rokov 400.000.— Ks.

3. Technická kontrola. — Cieľom od-

stránenia chýb a nedostatkov pri spracovaní mlieka a tak zabezpečenia dobrej prosperity družstevných mliekárskych podnikov treba prevádzať odbornými úradníkmi technickú kontrolu v mliekárňach. Pri kontrolách bude sa zisťovať mimo iné správne spracovanie na kvalitné mliečne výrobky, aby sa dosiahlo čo najväčšieho kvanta mliečnych výrobkov, ktoré sa dá vyrobiť pri určitej akosti mlieka s najmenšími výrobnými stratami. Na technickú kontrolu javí sa potreba ročne Ks 20.000.— Ks, na 10 rokov 200.000.— Ks.

4. Prehliadky a výstavy mliečnych výrobkov. — Na zistenie akosti mliečnych výrobkov, vyrábaných v mliekárskych podnikoch družstevných aj súkromných, bude sa pokračovať v usporiadaní prehliadok mliečnych výrobkov a to dvakrát ročne. Tieto súťaže majú veľký význam na zdokonalenie výroby a zlepšenie akosti mliečnych výrobkov. Potreba sa javí ročne 20.000.— Ks, za 10 rokov 200.000.— Ks.

5. Podporovanie mliekárskych praktikantov a študujúcich na mliekárskych školách. — Za účelom výcviku mliekárskeho odborného personálu i naďalej je potrebné finančne podporovať mliekárskych praktikantov vykonávajúcich prax vo vzorných mliekárňach a žiakov na mliekárskych školách, aby sme vychovali zdatný technický a administratívny personál pre naše mliekárske podniky. Ročná potreba je 20.000.— Ks, na 10 rokov 200.000.— Ks.

6. Výstavba chladiarní. — V letnom období, t. j. v dobe nadprodukcie mliečnych výrobkov treba tieto skladovať. Vzhľadom na to, že mnoho mliekární nemá zodpovedných chladiarní, Sväz mliekární hodlá vybudovať v krátkej budúcnosti ústrednú chladiareň pre mliečne výrobky. Keďže vybudovanie takejto chladiarne vyžaduje veľkých finančných obetí, Sväz mliekární v budovaní chladiarne bude treba podporiť a to sumou 1,000.000.— Ks ročne, za 4 roky 4,000.000.— Ks.

I. Mliekárstvo 57,333.600.— Ks.

II. Chov oviec a kôz.

a) Chov oviec.

Chov oviec na Slovensku proti predvojnovému a bezprostredne povojnovému stavu je horší tak počtom, ako aj kvalitou. Okrem iných hlavnou príčinou tohto stavu bola nerentabilnosť chovu oviec vo všetkých smeroch výroby, t. j. mäsa, vlny a mlieka. Pri nerentabilnosti chovatelia chov oviec úplne zanedbávali, čo malo vzápätí sníženie počtu oviec na 1/3 predvojnového počtu a úplnú degeneráciu chovov. Prirodzene s týmto stavom spokojiť sa nemôžeme, ale musia sa hľadať cesty k náprave, lebo zlepšenie chovu oviec je tak v záujme chovateľov, ako aj celého štátu a preto štát a verejní činitelia musia podporovať chovateľov v ich snahách nielen morálne, ale tiež výdatnými podporami.

1. Prevádzanie úžitkovej kontroly stajňovej u oviec. Ak chceme zlepšiť chov oviec a zvýšiť ich výkonnosť, bezpodmienečne musí sa prevádzať úžitková kontrola oviec. U valašiek a cigájek treba bude prevádzať predovšetkým kontrolu dojivosti, ranosti, kŕmenia a vlny. U oviec merino predovšetkým kontrolu vlny, ranosti a kŕmenia. Nesmie sa zabúdať, že dojivosť valašiek a cigájek pohybuje sa od 40—120 lit. mlieka za laktačné obdobie. Musí nám preto veľmi záležať na zväčšení dojivosti, hlavne valašiek, už aj preto, že toto plemeno je najrozšírenejšie a je dôležitým zdrojom príjmov práve najchudobnejšieho slovenského roľníka, obývajúceho horské kraje. V rámci kontroly oviec nutné bude venovať náležitú pozornosť ustajneniu, účelnému odchovu plemenného materiálu a hospodárnemu kŕmeniu. Ovce podľa doterajšej praxe prezerané boly najviac zo všetkých hospodárskych zvierat a preto ich ustajnenie vo väčšine prípadov je nedostatočné a poskytuje sa im krmivo najpodradnejšie, a to aj v dobe kotenia a odchovu mláďat. Úžitková kontrola postupne musí sa rozšíriť tak, aby sa dochoval taký počet plemenných baranov, aby každá obec, poťažne chovateľ mohol dostať kontrolovaného plemenného barana s rodokmeňom. Ročná potreba na úžitkovú kontrolu oviec javí sa 200.000.— Ks, na 10 rokov 2,000.000.— Ks.

2. Podporenie nákupu plemenných baranov. — Cieľom umožnenia nákupu kvalitných plemenných baranov pre verejnú plemenitbu, zakúpených v tuzemsku, ako aj na baranov zakúpených v cudzozemsku, nutné bude poskytovať podpory z verejných prostriedkov v primeranej výške. Ročná potreba sa javí 900.000.— Ks, na 10 rokov 9,000.000.— Ks.

3. Podporenie výkupu jarných jahniat. — Za účelom rozšírenia chovu oviec treba podporovať výkup jahničiek a umiesťovať ich u roľníkov, ktorí ovce nechovajú. Zo zvýšeného počtu oviec vyplývajúci prínos pre slovenské národné hospodárstvo

docieli sa správne len vtedy, keď sa uváži, že tieto hodnoty produkujú hlavne najchudobnejšie oblasti Slovenska. Ročná potreba sa javí 150.000.— Ks, za 10 rokov 1,500.000.— Ks.

4. Odmeny bačom za vzornú výrobu mliečnych výrobkov, čistotu na salašoch a ošetrovanie. — Cieľom povzbudenia ovčiarov k dokonalejšiemu spracovaniu ovčieho mlieka a ošetrovania oviec je nutné poskytovať odmeny bačom za vzornú výrobu syra a čistoty na salaši a ošetrovanie oviec. Ročná potreba sa javí 30.000.— Ks, na 10 rokov 300.000.— Ks.

5. Propagácia v chove oviec. — V chove oviec so strany roľníkov vyskytujú sa ešte veľké nedostatky a preto využitím všetkých prostriedkov (letáky, kurzy, prednášky atď.) bude treba roľníkov poučovať o správnom a hospodárnom chovaní oviec. Ročná potreba sa javí 30.000.— Ks, na 10 rokov 300.000,— Ks.

6. Výstavy a prehliadky kontrolovaných oviec. — Veľmi dôležité je pre zlepšenie chovu oviec usporiadanie výstav a prehliadok kontrolovaných oviec, lebo chovateľom na týchto prehliadkach a výstavách umožní sa porovnať svoje chovy s vystavovaným materiálom a vyskytnuvšie sa nedostatky vo vlastných, chovoch odstrániť. Ročná potreba sa javí 50.000.— Ks, na 10 rokov 500.000.- Ks.

7. Udržovanie barančincov. — Pre každé plemeno chovaných oviec treba zriadiť barančínec, kde sa plemenné barany cez letné obdobie odborne chovajú a ošetrujú a pred pripúšťaním v dobe jesennej prideľujú chovateľom pre verejnú plemenitbu. Ročná potreba sa javí 40.000— Ks, na 10 rokov 400.000.— Ks.

8. Podporenie Sväzu chovateľov oviec. — Záujmovou organizáciou chovateľov oviec je Sväz chovateľov oviec v Turč. Sv. Martine. Tento Sväz veľmi cenné služby koná nielen pre samých chovateľov, ale aj pre štát, lebo sú mu sverené rôzne zveľaďovacie akcie k prevedeniu. Sväz treba preto podporiť nielen morálne, ale aj finančne. Na podporenie Sväzu ročná potreba sa javí 50.000.— Ks, ma 10 rokov 500.000.— Ks.

9. Podporenie nákupu liekov proti ovčím nemociam. — Nutné je podporovať nákup liekov proti rôznym ovčím nemociam, najmä proti motoliciam, ktoré žiaľbohu na Slovensku sa vyskytujú stále vo veľkej miere. Ročná potreba sa javí 50.000.— Ks, na 10 rokov 500.000.— Ks.

10. Výstavba centrálnej chladiarne pre skladovanie bryndze. — Výstavba chladiarne pre Skladovanie bryndze v letnom období veľmi prospeje bryndziarstvu. Družstvo pre predaj bryndze v krátkej budúcnosti má prikročiť k výstavbe takejto chladiarne. Vzhľadom na veľký náklad bude treba podporiť Družstvo poskytnutím podpory 500.000.— Ks ročne, za 10 rokov 5,000.000.- Ks.

11. Zakúpenie baranov a matiek v Nemecku. — V roku 1942 zakúpených bolo 1.000 baranov a 282 kusov plemenných matiek v Nemecku za účelom zlepšenia domácich chovov, hlavne ale na, kríženie valašských matiek s merino baranmi. Dovezené barany do chovnej oblasti prideľované boly po 500.— Ks a do valašskej zadarmo, takže nákupná cena, ktorá bola uhradená z prostriedkov zaistených zákonom č. 48/1942 Sl. z. vo výške 5,184.901.45 Ks, okrem sumy asi 400.000.— Ks, má sa uhradiť z verejných prostriedkov a preto na úhradu kúpnej ceny baranov a matiek v Nemecku javí sa potreba ročne 480.000.— Ks, za 10 rokov 4,800.000.— Ks.

Chov oviec bude vyžadovať spolu 24,800.000.— Ks.

b) Chov kôz.

V slovenskom štáte chová sa celkom asi 80.000 kusov kôz. Kozy chovajú najchudobnejšie vrstvy obyvateľstva, ktorým poskytuje toto zviera výživnú potravinu — mlieko. Verejná správa práve preto nemôže zanedbávať ani toto odvetvie živočíšnej výroby a musí sa snažiť zväčšiť výkonnosť chovaných kôz použitím rôznych plemenárskych metód a umožňovaními nákupu výkonných jedincov.

1. Zriadenie plemenných staníc kôz plemena saanského. — V chove kôz najdôležitešia je výroba mlieka a preto činnosť verejnej správy musí smerovať k všeobecnému rozšíreniu najvýkonnejšieho plemena, t. j. saanskej kozy. Z tohto plemena bude treba založiť niekoľko plemenných staníc, v ktorých sa bude prevádzať kontrola dojivosti, zdravotného stavu a kŕmenia. V založených plemenných staniciach vytvoria sa kmeňové stáda, ktoré budú dobrým plemenným základom chovu kôz. Ročná potreba sa javí 100.000.— Ks, na 10 rokov 1,000.000.— Ks.

2. Podporovanie nákupu kôz a capov v tuzemsku a v cudzine. — Vzhľadom na to, že sa jediná o najchudobnejšie vrstvy obyvateľstva, bude treba pri kúpe plemen-

ného materiálu z kontrolovaných staníc výdatne ich podporil. Cieľom osvieženia krvi treba importovať plemenný materiál z cudzozemska, hlavne do plemenných staníc. Ročná potreba sa javí 100.000.— Ks, za 10 rokov 1,000.000.— Ks.

Chov kôz bude vyžadoval spolu	2,000.000.— Ks.
II. Chov oviec a kôz spolu	26,800.000.—Ks.

III. Chov drobných hospodárskych zvierat.

Chov drobných hospodárskych zvierat (hydinárstvo, králikárstvo, hodvábnictvo a včelárstvo) má v slovenskom štáte dôležitý výzmam poľnohospodársky, národohospodársky a sociálny. Berúc vec s hľadiska poľnohospodárskeho, tieto zvieratá chovajú sa za účelom racionálneho využitia rôznych odpadkov a cieľom zvýšenia rentabilnosti poľnohospodárskej výroby. Drobné zvieractvo je dobrým pomocníkom roľníka pri kynožení škodcov živočíšneho pôvodu a buriny, takže chov drobných hospodárskych zvierat je doplnením celkového chovu hospodárskych zvierat.

Národohospodársky a sociálny význam chovu drobného zvieractva je predovšetkým v tom, že toto odvetvie poskytuje nám dobré, výživné články — mäso, vajcia, med, kožušiny, perie, hodváb, ďalej ešte v tom, že dáva vďačné a rentabilné zamestnanie dedinskej mládeži a poľnohospodárskym robotníkom. Pomerne k inými chovom hospodárskych zvierat drobné hospodárske zvieractvo vyžaduje najmenšie náklady finančné, čo pri dnešných pomeroch má veľký význam.

Celková hodnota našich drobných hospodárskych zvierat činí vyše 300,000.000 Ks a preto vyplatí sa starať o tento chov a venovať mu náležitú pozornosť.

a) Hydinárstvo.

Chov hydiny, ktorý sa doteraz nesprávne považuje za menejhodnotné odvetvie živočíšnej výroby, má v slovenskom štáte veľký výzmam. Tento chov je takým odvetvím, ktoré pri pomerne nízkych nákladoch poskytuje nám dôležité články výživy. Dnes je aktuálna otázka čím lepšieho využitkovania odpadkov. V poľnohospodárstve koná najlepšie túto úlohu hydina. Niet na svete stroja, ktorý by lepšie očistil strniská od stratených tam kláskov zŕn a iných odpadkov, ako hydina. Okrem toho hydina veľmi pomáha hospodárovi pri ničení buriny a kynožení škodcov živočíšneho pôvodu na poli, v záhrade, vo dvore a na iných miestach. V chove hydiny u nás sú ešte veľké nedostatky a preto činnosť verejnej správy musí smerovať ku odstránemiu všetkých nedostatkov, ktoré hatia ďalší rozvoj hydinárstva.

1. Dovoz čistokrvnej hydiny z cudziny. — Vzhľadom na to, že v našom štáte máme nedostatok čistokrvnej hydiny, keďže mor zdecimotval naše chovy, musíme tieto doplniť dovozom z cudziny jednak dovozom živého plemenného materiálu a jednak dovozom násadových vajec. Ročná potreba sa javí 80.000.— Ks, za 10 rokov 800.000— Ks.

2. Kontrola úžitkovosti, súťaže a nosnosti. — Úžitkovosť našich chovov treba zvýšiť, čo je možné dosiahnuť prísnou kontrolou úžitkovosti, na ktorú naväzuje súťaž nosnosti sliepok. Kontrolu úžitkovositi treba zaviesť tak u hydiny hrabavej, ako u hydiny vodnej. Ročná potreba sa javí 30.000.— Ks, za 10 rokov 300.000.— Ks.

3. Podporovanie výstavby a prestavby kurníkov. — Podporovaním výstavby vzorných kurníkov a prestavby kurníkov chránime chovy hydiny proti chorobám a umožňujeme takto dosiahnuť v úžitkovosti najlepších výsledkov. Bez zodpovedných kurníkov nemožno docieliť v hydinárstve rentabilnosti chovov. Ročná potreba sa javí 50.000.— Ks, za 10 rokov 500.000.— Ks.

4. Propagovanie správneho kŕmenia a ošetrovania hydiny. — Rentabilita chovu hydiny závisí od správneho kŕmenia a ošetrovania. Na propagáciu správneho kŕmenia, vydávanie letákov a prednášky, ročná potreba sa javí 10.000.— Ks, za 10 rokov 100.000.— Ks.

5. Racionalizácia spôsobu liahnutia hydiny. — Dnešná doba i na hydinárstvo kladie požiadavky racionálneho systému liahnutia, teda umelého liahnutia a umelého odchovu kurčiat. Ročná potreba sa javí 30.000.— Ks, za 10 rokov 300.000.- Ks.

6. Profylaktické činnosti proti nákazlivým chorobám. — Väčšinou naši chovatelia hydiny a najmä chovatelia rolnícki venujú malú pozornosť možnostiam profylakčne chrániť hydinu proti vzniku nákazlivých chorôb. Preto je potrebné demonštračne prevádzať používanie osvedčených dezinfekčných látok, aby tento spôsob ochrany hydiny proti nákazlivým chorobám sa vžil na našom vidieku. Ročná potreba sa javí 10.000.— Ks, za 10 rokov 100.000.— Ks.

7. Zriadenie vzorných chovov hydiny. — V záujme rozšírenia čistokrvného a výkonného plemenného materiálu s prispením z verejných prostriedkov bude treba zriaďovať v rôznych krajoch štátu vzorné chovy čistokrvnej hydiny, odkiaľ široká verejnosť chovateľská bude čerpať potrebný plemenný miateriál, či už násadovými vajcami alebo nákupom mladej hydiny. Ročná potreba sa javí 50.000.— Ks, za 10 rokov 500.000.— Ks.

8. Prax hydinárskych majstrov. — Veľmi dôležité je získať pre naše väčšie chovy ako vedúcich odborne vzdelaných hydinárskych majstrov. Že na väčších poľnohospodárskych podnikoch len zriedka zriaďujú sa primerane veľké chovy hydiny, možno pripísať len nedostatku odborníkov. Ročná potreba na výcvik hydinárskych majstrov javí sa 20.000.— Ks, za 10 rokov 200.000.— Ks.

9. Výstavba sberní, výkrmní a chladiarní. — Naše trhy obosielané sú hlavne u sliepok mäsitou hydinou nedokŕmenou, čo je spôsob veľlmi nehospodárny, lebo chovateľ získa za takúto hydinu pomerne malú cenu, nehovoriac ani o tom, že takáto hydina do kúpeľných miest a podnikov nie je súca. Keďže za normálnych okolností musíme byť v hydinárstve nadprodukční, musíme pomýšľať na to, aby sme sa s kvalitnými hydánárskymi výrobkami, najmä s mäsitou hydinou, dostali aj na zahraničné trhy a konkurenčne tam obstáli. Iste že v povojnovom čase bez zlepšenia pomerov v tomto smere, t. j. bez organizovania výkrmní a chladiarní soltva by sme toho dosiahli. Ročná potreba sa javí 500.000.— Ks, za 10 rokov 5,000.000.— Ks.

Hydinárstvo bude vyžadovať spolu 7,800.000.— Ks.

b) Králikárstvo.

Chov zajacov na Slovensku je medzi drobným hospodárskymi zvieractvom najmenej vyvinutý, hoci toto odvetvie má tiež dôležitý národohospodársky význam. Chov králikov nám poskytuje vysokú hodnotu mäsa, jemnej kožušiny a najjemnejšiu vlnu. Chov zajacov má nielen charakter sociálny, totiž zaoberajú sa ním najmä drobné vrstvy robotnícke, roľnícke, ale tiež národohospodársky. Zorganizovaním chovu zajacov, najmä angorských a kožušinových, zamedzíme dovoz týchto výrobkov, pri spracovaní ktorých zamestnáva sa mnoho robotníkov.

1. Podporovanie stavby racionálnych králikární. — V chove zajacov v poslednom čase badať značný pokles, a to nielen u chovateľov inteligentnejších, ale aj u drobných chovateľov roľníckych a robotníckych. Cieľom zlepšenia a udržovania doterajšieho stavu musíme brať osobitný zreteľ na podporovanie výstavby vzorných zajačiarní. Ročná potreba sa javí 100.000.— Ks, za 10 rokov 1,000.000.— Ks.

2. Dovoz plemenných zajacov z cudziny. — Za účelom osvieženia krvi bude treba doviezť zajacov tiež z cudziny. Na zakúpených zajacov poskytne sa podpora 20.000 Ks ročne, ma 10 rokov 200.000.— Ks.

3. Registrácia a kontrola užitkovosti. — Aby sa predišlo príbuzenskej plemenitbe, potrebné je zaviesť regitsitráciu, poťažne kontrolu úžitkovosti zajacov. Ročná potreba sa javí 20.000.— Ks, ma 10 rokov 200.000.— Ks.

4. Osvetová činnosť. — Značnou mierou prispeje sa k zveľadeniu králikárstva poriadaním odborných prednášok, kurzov, vydávaním brošúr a odborných spisov. Ročná potreba 10.000.— Ks, na 10 rokov 100.000.— Ks.

5. Zaistenie odbytu a štandardizácie. — Za posledné 2—3 roky chov zajacov sa natoľko rozšíril, že najmä u ankarskej vlny sú ťažkosti odbytové a dá sa očakávať, že v odbyte mäsa nastanú tiež ťažkosti. Na zaistenie odbytu javí sa ročne potreba 50.000.— Ks, na 10 rokov 500.000.— Ks. Králikárstvo ročne vyžaduje spolu 200.000 Ks, na 10 rokov 2,000.000.— Ks.

c) Hodvábnictvo.

Hodvábnictvo ako vedľajšie odvetvie poľnohospodánskej výroby má v Slovenskom štáte veľký význam národohospodársky a sociálny. Toto odvetvie poskytuje nám hodnotnú surovinu pre výrobu cenných tovarov a pritom dáva vďačné a rentabilné zamestnanie pestovateľom.

1. Prideľovanie vajíčok hodvábnika. — V smysle zákonitých ustanovení Ministerstvo hospodárstva je povinné postarať sa o dodanie hodvábnika pestovateľom. Na zakúpenie vajíčok javí sa ročne potreba 100.000.— Ks, na 10 rokov 1,000.000.— Ks.

2. Prideľovanie morušových a dubových stromkov. — Za účelom rozšírenia chovu hodvábnika bude treba prideľovať s podporou morušové a dubové stromky. Ročná potreba sa javí 30.000.— Ks, na 10 rokov 300.000.— Ks.

3. Školky morušové a dubové. — I keď naše hodvábnictvo prevádza sa v menšom merítku, treba rátať v budúcnosti s rozšírením chovateľskej oblasti v ďalších okresoch. Pestovanie hodvábnika možno rozšíriť len tak, keď sa zväčší počet morušových a dubových stromov. Práve preto bude treba podporovať zakladanie morušových a dubových školiek. Na podporenie sa javí potreba ročne 20.000.— Ks, na 10 rokov 200.000.— Ks.

4. Výskumná stanica hodvábnická. — Rozšírením chovateľskej oblasti bude treba prikročiť k založeniu výskumnej stanice hodvábnickej. Na tejto stanici budú sa prevádzať výskumné práce, hlavne čo sa týka ošetrovania a kŕmenia hodvábnika, ako aj ochrany proti chorobám. Ročná potreba sa javí 30.000.— Ks, na 10 rokov 300.000.— Ks.

5. Speňaženie a spracovanie zámotkov. — Aby chovatelia za svoju námahu obdržali primeranú odmenu, toho sa dosiahne len za predpokladu, že produkcia zámotkov bude u nás spracovaná a speňažená. Ročná potreba sa javí 80.000.— Ks, na 10 rokov 800.000.— Ks.

Hodvábnictvo vyžad'uje sumu 2,600.000.— Ks.

d) Včelárstvo.

Chov včiel na Slovensku má veľmi priaznivé podmienky. Preto aj včelárstvo u nás je rozšírené a všeobecne dosť dobre zavedené, najmä medzi úradníctvom. Naproti tomu medzi roľníctvom nie je tak rozšírené, ako by sa dalo očakávať. Včelárstvo má nepomerne veľký význam nielen národohospodársky, ale aj poľnohospodársky a sociálny. Okrem toho, že poskytuje prvotriednu výživu a liečivý článok — med, hodnotný artikel — vosk, dáva vďačné a rentabilné zamestnanie mnohým obyvateľom. Včely sa pričiňujú vo veľkej miere k opeleniu kultúrnych rastlín.

1. Podporovanie nákupu ľudových úľov. — Za účelom rozšírenia včelárstva bude treba poskytovať podpory na nákup ľudových úľov, najmä drobným roľníkom a robotníkom, a to tým skôr, že ešte aj dnes sú včelári, ktorí vyberajú med zastaralým spôsobom — dusením včiel. Musíme sa preto vynasnažiť, aby ľudové typy úľov dostaly sa do všetkých včelíncov, aby pri vyberaní medu všetci včelári používali osvedčeného včelárskeho náradia. Na podporenie nákupu úľov javí sa potreba ročne 80.000.— Ks, na 10 rokov 800.000.— Ks.

2. Podporovanie pestovania medo- a pelonosných rastlín. — Úspešne možno včeláriť len tam, kde je dostatok medo- a pelonosných rastlín a preto za účelom rozšírenia úspešného včelárstva treba podporovať rozšírenie pestovania medo- a pelonosných rastlín. Potreba sa javí ročne 20.000.— Ks, na 10 rokov 200.000— Ks.

3. Podporovanie kočovania na pastve. — Aby sa kočovanie na pastve rozšírilo, treba bude podporiť včelárstvo hlavne tam, kde sa kočovanie za pastvou neprevádza. Ročná potreba sa javí 5.000.— Ks, na 10 rokov 50.000.— Ks.

4. Rozširovanie správneho hospodárenia v úľoch. — Veľké nedostatky sa javia v hospodárení v úľoch, čím trpí výťažok medu a celý chov včiel. Preto na rozširovanie správneho hospodárenia v úľoch treba pamätať sumou 50.000.— Ks ročne, na 10 rokov 500.000.— Ks.

5. Propagovanie zavedenia včelárstva do roľníckych hospodárstiev. — Pomerne k počtu roľníctva a celkového počtu včelárov včelárstvo v roľníckom stave nie je tak rozšírené, ako by to potreba vyžadovala. V záujme rozšírenia včelárstva, najmä v širších vrstvách roľníckych, bude ho treba všemožne propagovať. Na propagáciu javí sa potreba ročne 50.000.— Ks, na 10 rokov 500.000.— Ks.

6. Speňažovanie medu, vosku a včiel — Speňažovaniu medu, vosku a včiel, ako aj propagovaniu zvýšeného konzumu medu musíme v budúcnosti venovať zvýšenú pozornosť. Ročná potreba sa javí 18.000.— Ks, na 10 rokov 180.000.— Ks.

Včelárstvo vyžaduje sumu	2,200.000.— Ks.
Chov drobných hospodárskych zvierat spolu sumu	14,630.000.—Ks.
D. Mliekárstvo, chov oviec, kôz a drobných hospodárskych zvierat spolu	98,763.600.— Ks.

E. Pastvinárstvo, lúkárstvo, kultivácia pozemkov, hospodárske staviteľstvo a strojníctvo (s elektrizáciou).

Základlom existencie roľníctva v našom štáte, najmä v horských krajoch, je hlavne živočíšna produkcia a tak zaistenie potreby kvalitných krmív. K tomuto cieľu slúžia

pastviny vo výmere asi 460.000 ha a lúky vo výmere asi 290.000 ha, čo je okrúhle 40% všetkej poľnohospodárskej pôdy. Terajší stav pastvín a lúk je neuspokojivý a ich výnosnosť je veľmi nízka, takže ani pri tejto ich rozsiahlosti nevedia uhradiť celoročnú potrebu krmiva a preto treba im venovať všestranne zvýšenú pozornosť a uviesť ich do stavu takej kultúry, ktorá by zaistila aspoň strednú výnosnosť.

I. Úprava spoločných a spoločne užívaných pastvín.

Pastviny na Slovensku sú väčšinou spoločné a to pôvodu urbárskeho, menšia čiastka pochádza z pozemkovej reformy, ostatok je majetok súkromníkov alebo pastviny po zrušení trojpolia. Táto ohromná pasienková plocha ani po stránke právnej, ani po stránke hospodársko-technickej, nie je v poriadku, lebo pastviny sú zanedbané, zarastané rôznym krovím a plevelom, následkom čoho sú veľmi málo alebo vôbec nevýnosné.

Náprava tohto nepriaznivého stavu dá sa previesť jednak právnou úpravou podľa zák. čl. X/1913, jednak hospodársko-technickou úpravou podľa zákona č. 90/1940 Sl. z. a vlád. nar. č. 250/1940 SI. z,

a) Právna úprava spoločných pastvín.

Právna úprava sa už prevádza na základe zák. čl. X/1913 z úradnej moci pomocou úradníckeho aparátu Sväzu pasienkových spoločenstiev a finančnej podpory Ministerstva hospodárstva z ústredného pasienkového konta vo všetkých župách a podľa doterajšieho výsledku dá sa predpokladať, že behom 10—15 rokov bude prevedená, keďže sa jedná asi o 2000 jednotiek bývalých urbárnikov a poď. Práce tieto si vyžadujú náklad v celkovej sume asi 8,000.000.— Ks, na ktorú prispejú spolumajitelia (miest. pas. kontá) a Ministerstvo hospodárstva z doterajších prostriedkov ústredného pasienkového konta spolu asi 1/4, takže 3/4 pripadnú uhradiť z prostriedkov štátu, t. j. 6,000.000.— Ks.

Usporiadanie právnej a majetkovej podstaty spoločných pastvín umožní a urýchli prevedenie hospodársko-technických úprav.

b) Hospodársko-technická úprava spoločných pastvín.

Pod hospodársko-technickou úpravou rozumieme všetky práce, ktoré nám zlepšia výnosnosť pastvín. Predovšetkým kladie sa váha na očistenie, upravenie a vylepšenie trávneho porastu prihnojením pastvín umelými hnojivami, prísevom ďatelinotrávnych semien, zmenšením kyslosti vápnením a pod. Ako ďalšie práce prichádzajú do úvahy odvodnenie zamokrených pastvín, vysadenie vhodných pastvín ovocnými stromami, zriadenie na pastvinách hnojovicových hospodárstiev, opatrenie pastvín dobrou pitnou vodu, teda vybudovanie studní, napájadiel atď., zásobenie spolumajiteľstiev hospodárskymi strojmi, sudmi na močovku a pod.

Rozpočet nákladov na prevedenie všetkých už spomenutých zveľaďovacích prác je nasledovný:

1. Potreba umelých hnojív a vápna. — Aby všetky spoločné pastviny hodiace sa k rentabilnej úprave boly pokiaľ možno sústavne zapojené do zveľaďovacích prác, je potrebné ročite pohnojiť umelými hnojivami aspoň 30.000 k. j. Pri dávke 400 kg umelých hnojív á 130.- Ks za 100 kg, na pohnojenie tejto výmery je potrebné 120.000 q umelých hnojív v cene 15,600.000 Ks.

Z celého množstva umelými hnojivami pohnojených pasitivín, 15.000 k. j. bude treba vápniť. Počítajúc potrebu vápna, 500 kg na 1 k. j. á 40.— Ks za 100 kg, vápnenie bude vyžadovať čiastku 3,000.000.— Ks.

Spolu na umelé hnojivá a vápno bude teda potrebná ročitá čiastka 18,600.000.— Ks. Z tohto nákladu uhradia spolumajitelia a ústredné pasienkové konto asi 50%, takže neuhradené zostáva 9,300.000.— Ks na jeden rok, čiže na 10 rokov 93,000.000 Ks.

2. Potreba ďatelinotrávnych semien. — Pre vylepšenie spoločných pastvín ďatelinotrávnymi semenami sa počíta s plochou ročne 15.000 k. j., k čomu bude potrebné ďaťelinotrávnej smesky 10 kg na 1 k. j. po 30.— Ks za celkovú sumu 4,500.000.— Ks. Z tohto nákladu spolumajitelia uhradia 50%, čiže 2,250.000,— Ks a neuhradenou zostáva čiastka 2,250.000.— Ks ročne, čiže ma 10 rokov 22,500.000.— Ks.

3. Meliorácia (odvodnenie, zavlaženie spoločných pastvín). — Značné percento spoločných pastvín je zlé preto, že sú trvale zamokrené a ich technická úprava nie je možná pred ich odvodnením. Je preto potrebné postarať sa o odvodnenie týchto pasitvín vykopaním odvodňovacích a ochranných jarkov, prípadne aj drenážovaním. Na druhej strane sú veľmi hodnotné pastviny, ktoré trpia suchom, ale ktoré

možno ľahko zúrodniť zavodňovaním alebo zavlažovaním.

Počíta sa, že ročne bude potrebné previesť takéto melioračné práce na 6.000 k. j. spoločných pastvín, ktoré si vyžiadajú náklad do 3,000.000.— Ks; v predpoklade, že 50% celkových nákladov na melioráciu uhradia spolumajitelia a ÚPK, zostáva neuhradená čiastka 1,500.000.— Ks ročne, t. j. na 10 rokov 15,000.000.— Ks.

4. Vysadenie spoločných pastvín ovocnymi stromkami. — Je mnoho pasienkových plôch, ktoré svojou polohou, složením pôdy, plne zodpovedajú na vysadenie ovocných stromov. Táto akcia je jednou z význačných, ktoré sa prevádzajú na spoločných pastvinách. Zriaďujú sa veľké ovocné sady, ktoré v budúcnosti značnou mierou prispejú nielen k zaisteniu celoštátnej potreby ovocia, ale i k vývozu kvalitných druhov a sort do cudziny.

Náklad na vysadenie ovocných stromov je tento: ročne sa vysadí ovocnými stromkami cca 2000 k. j. spoločných pastvín. Pri potrebe 60 kusov stromkov na 1 k. j, po 20.— Ks za jeden, kus, celkový náklad činí 2,400.000.— Ks. Z tejto sumy uhradlia 1/3 spolumajitelia, 1/3 ÚPK a 1/3, čiže 800.000 Ks ročne zostáva neuhradených. Na 10 rokov by to bolo 8,000.000.- Ks.

5. Opatrenie pastvín pitnou vodou. — Mnoho spoločných pastvín nemá vlastný prameň vody a dobytok honí sa k najpájaniu i do veľkej vzdialenosti pri letnej horúčave. Na mnohých pasienkoch jestvujúce studne nevyhovujú ani po stránke zdravotnej, ani po stránke bezpečnostnej. Napájadlá sú väčšinou drevené, staré, nehygienické. Úlohou verejnej správy je zriadiť na všetkých pastvinách hodnotné, betónové, prípadne drevené válovy, vykopať studne, resp. priviesť vodu na pasienok z blízkeho prameňa alebo potoka. Na prevedenie týchto prác počíta sa s ročnou potrebou 600.000.— Ks, z ktorých 50%, čiže 300.000.- Ks uhradia spolumajitelia a 300.000.— Ks zostáva neuhradených. Na 10 rokov to činí 3,000.000.— Ks.

6. Hnojovicové hospodárstva a hospodárske stavby na pastvinách. — V horských oblastiach Slovenska treba propagovať zriadenie kejdlových hospodárstiev ako najlepšieho spôsobu zúžitkovania močovky a zúrodnenia horských a hôľnych pastvín, kde pre značnú vzdialenosť od obce a ťažkosti pri doprave materiálov, zúrodnenie umelými hnojivami a maštaľným hnojom málo prichádza do úvahy. Na týchto od obce vzdialených pastvinách, kde dobytok a ovce sa nachdázajú po celých týždňoch alebo aj cez celé pastevné obdobie, je potrebné sa postarať o to, aby dobytok bol chránený pred horúčavou a nepohodou a aby mohol zostať na pastvine dlhší čas. Za tým účelom bude potrebné vystrojiť takéto pastviny potrebnými útulkami pre dobytok a ovce, letnými stajňami, salašmi a inými zariadeniami, ktoré jednak budú chrániť dobytok a jednak umožnia lepšie zužitkovanie močovky a maštaľného hnoja.

Na lepších pastvinách je potrebné postupne zavádzať striedavé pasenie, v oblastiach k tomu účelu zriaďovať aspoň demonštračné pastviny s oplotkami a tak propagovať tento správny spôsob pasenia.

Pre lepšie využitkovanie pasienkovej plochy a sústavnejšie jej pohnojenie bude potrebné rozmnožiť počet košiarov pre ovce.

Vzhľadom k tomu, že podobné stavby vyžadujú pomerne značný náklad, ich vybudovanie musí sa prevádzať s verejnou pomocou. Počíta sa, že ročne bude možné vybudovať 20—30 letných stajní, 1—2 kompletné hnojovnicové hospodárstva, opraviť alebo znovu vybudovať 20—30 salašov a 600—800 bež. m. košiarov, ďalej 1.000—2.000 bež. m. oplotkov a pod. Tieto stavby vyžadujú si nákladu do 3,000.000.— Ks ročne, z ktorých majitelia uhradia do 50%, t. j. 1,500.000.— Ks a zostáva neuhradená čiastka 1,500.000.— Ks ročne alebo na 10 rokov 15,000.000.— Ks.

7. Močovkové sudy. — Veľká a úspešná akcia, ktorá od roku 1940 sa prevádza v rámci činnosti HSĽS vybudovaním vzorných hnojísk v obciach, vyžaduje zaopatrenie hospodárstiev, v ktorých sú vybudované vzorné hnojiská a močovkové jamy, sudmi na močovku cieľom dopravy tejto močovky na pastviny a lúky. Nákup týchto sudov bude sa podporovať a propagovať. Počíta sa, že na 50% podporu, ktorá sa bude udeľovať na nákup sudov na močovku, bude potrebné ročne 100.000.— Ks alebo na 10 rokov 1,000.000.— Ks.

8. Hospodárske stroje. — Hospodársko-technická úprava spoločných pastvín v plánovanom rozsahu dá sa previesť len pomocou použitia zodpovedných strojov. Sú to skarifikátory, točne brány, hoblíky, rozsievače umelých hnojív a trávnych semien atď., ktorými naše pastviny nie stú teraz takmer vôbec zásobené. Nákup môže sa uskutočniť len za výdatnej podpory z ve-

rejných prostriedkov, nakoľko spolumajitelia, ktorí teraz musia previesť a poskytnúť zadarmo všetky potrebné ručné a záprahové práce, pritom platiť prípevky na miestne pasienkové kontá, sú i tak dostatočne zaťažení. Na zaopatrenie pastvín hospodárskymi strojmi bude ročne potrebná suma 400.000.— Ks, z ktorých polovica sa uhradí z prostriedkov miestnych a ústredného pasienkového konta a polovica, t. j. 200.000.— Ks zostáva neuhradených. Na 10 rokov by to činilo čiastku 2,000.000.— Ks.

9. Cestovné a nepredvídané. — Každá úprava pastvín, každé opatrenie sledujúce zvýšenie úrodnosti a zlepšenie pastvín neobíde sa bez predbežného preštudovania dotyčnej pastviny a bez riadneho dozoru nad prevádzanými na pastvine úpravnými prácami. Z praxe je známe, že ani rozsievanie umelých hnojív často nemožno ponechať bez dozoru, lebo hnojivá budú rozsiate nie tak, ako je potrebné. To isté platí aj pre iné úpravné práce (rozsievanie semien, sadenie ovocných stromkov, odvodnenie pastviny, stavba stajní, salašov a pod.). Počíta sa, že pastviny, ktoré sa riadne upravujú a na ktorých sa prevádzajú zveľaďovacie práce, musí pastvinársky úradník navštíviť ročne dva a lepšie trikrát. Pri plánovanom rozsahu úpravnýcb prác sa počíta, že trovy spojené s preštudovaním pastvín a s dozorom nad úpravnými prácami, vyžiadajú ročne čiastku 600.000.— Ks, z ktorých polovica sa uhradí z prostriedkov ÚPK a polovica, t. j. 300.000 Ks zostáva neuhradená.

Okrem spomenutých prác a opatrení vykonávanie celej akcie vyžaduje ešte aj iné výdavky, ako zakúpenie meracích strojov, kresliacich potrieb, fotografických aparátov, vyhotovenie rámcových plánov, zásobenie pastvinárskych úradníkov a miest, pas. spol. kancelárskymi pomôckami a pod. Na tieto, ako aj iné nepredvídané výdavky je potrebné ročne preliminovať čiastku 100.000.- Ks.

Spolu bude potrebné 400.000.— Ks ročne, t. j. na 10 rokov 4,000.000.— Ks.

I. Úprava spoločných pastvín 169,500.000.— Ks.

II. Lúkárstvo.

Výmera lúk na Slovensku činí asi 290.000.— ha. Táto ohromná plocha je určená na dorobenie statkových krmív, hlavne pre obdobie zimného kŕmenia. Terajší kultúrny stav lúk je veľmi nízky, nakoľko sú nekultivované a nehnojené, prevažne zamokrené a v ich poraste je mnoho plevelov, machu a len málo hodnotných tráv. Z týchto dôvodov lúky nekryjú potrebu krmív, následkom čoho dobytok, najmä v zime, trpí podvýživou a dáva len veľmi malý úžitok. Priemerná výnosnosť prirodzených neupravených lúk pohybuje sa medzi 10—30 q sena malej hodnoty, čo je vzhľadom na polohu, bonitu pôdy a klimatické pomery veľmi málo.

Lúky vo svojej podstate sú hodnotnejšie ako pastviny. Preto ich úprave treba venovať čo najväčšiu starostlivosť. Lúky vyžadujú úpravu povrchu a úpravu pôdy, doplnenie zásoby živín a zlepšenie trávneho porastu buď úplným obnovením, buď, aspoň primeraným prísevom ďatelinotrávnych semien. Určitá čiastka lúk vyžaduje odvodnenie, prípadne zavlažovanie.

Úprava lúk naráža na ťažkosti hlavne rázu finančného, nakoľko roľník nie je v stave venovať lúkam toľko prostriedkov, koľko by bolo potrebné, aby lúka bola prevedená do kultúrneho stavu a v tomto sústavne aj udržiavaná. Je tu preto potrebná pomoc verejnej ruky.

1. Hnojenie lúk. — Aby v kultivácii lúk nastala podstatná zmena a aby celá výmera lúk postupne bola prevedená do kultúrneho stavu, je potrebné započať s úpravou ročne aspoň 15.000 k. j., čo vyžiada nákladov pri použití 400 kg umelých hnojív á 130— Ks za 100 kg čiastku 7,800.000.— Ks. 2/3 tejto čiastky musia uhradiť majitelia lúk a 1/3, t. j. 2,600.000.— Ks zostáva neuhradená. Na 10 rokov to činí čiastku 26,000.000.— Ks.

2. Potreba ďatelinotrávnych semien. — Pre sústavné zlepšovanie trávneho porastu na lúkach je potrebné ročne prisiať aspoň polovicu tej výmery lúk, ktorú budeme hnojiť ďatelinotrávnymi semenami. Pri použití len 10 kg na 1 k. j. v cene 30.— Ks za 1 kg, je potrebná ročne čiastka 2,250.000 Ks. Za predpokladu, že, 2/3 tejto čiastky uhradila majitelia sami, zostáva neuhradenou ročná čiastka 750.000.— Ks alebo na 10 rokov 7,500.000.— Ks.

3. Hospodárske stroje. — Podobne ako pastviny aj úprava lúk vyžaduje použitie tých istých hospodárskych strojov. Cieľom propagácie zavedenie týchto strojov aj pri úprave lúk bude potrebné nákup týchto strojov podporovať z verejných prostriedkov. Pri podmienke, že 50% nákupnej ceny strojov uhradí majiteľ pastviny, počíta

sa, že na podporovanie tohto nákupu bude potrebná ročne čiastka 100.000.— Ks, čiže na 10 rokov 1,000.000.— Ks.

II. Lúkárstvo 34,500.000.— Ks.

III. Kultivácia neplodných pozemkov.

Vo všetkých oblastiach štátu sú pozemky, obrábanie ktorých pri terašom stave je nerentabilné, ale ktoré po určitých kultivačných zásahoch môžu byť premenené v úrodné pozemky. V horských oblastiach sú to pozemky kamenité a skalnaté, zarastené rôznymi krovinami. Po celé stáročia usilovný roľník sbieral kamene a skaly roztrúsené po jeho pozemku a ukladal ich alebo na hraniciach pozemku alebo aj uprostred parcely. Takto povstaly sklady, ktoré niekedy lemujú parcelu po jej celej dĺžke. Pri prevedení komasácie, kedy rozdelenie parciel išlo iným smerom, tieto sklady sa ocitly uprostred parcely alebo delia parcelu v rôznych smeroch. Nahromadené sklady kamenia sú semeniskom plevelu a rozličných chorôb.

V oblastiach nížinných sú veliké plochy, ktoré nedávajú skoro žiadny úžitok pre zlé vlastnosti pôdy. Ide tu hlavne o piesky, ktoré musia byť skultivované.

Konečne máme mnoho plôch, ktoré sú znehodnotené tým, že sa na nich tvoria výmoly, ktoré znehodnocujú nielen samotný pozemok, ale aj pozemky nižšie ležiace.

Vzhľadom k tomu, že väčšina z uvedených plôch je spôsobilá k riadnej úprave a pritom úprave rentabilnej, je potrebné takúto úpravu všemožne podporovať.

V kultivácii neplodných pozemkov bude sa podporovať sbieranie roztrúseného po parcelách kameňa, odstraňovanie skladov a vyčistenie pozemku od neužitočných porastov. Táto akcia bude pokračovaním akcie započatej ešte býv. Krajinskými úradom, končia sa práce započaté týmito úradom a budú vypracované projekty na prevedenie demonštračných úprav v iných obciach.

Kultivácia pieskov bude sa prevádzať hlavne zlepšením mechanických, chemických a biologických vlastností piesočnatých pôd navážaním ťažšej zeminy (slienu) a zvýšením obsahu humusu.

Pri výmoloch bude snahou zamedziť dalšie rozšírenie výmolových plôch v ich viazaní, prípadne aj ich úplným odstránením.

Nakoľko ide o propagačný podnik a nakoľko prevedenie spomenutých tu úprav môže v značnej miere zvýšiť plochu poľnohospodárskej pôdy a zväčšiť jej výnosnosť, je potrebné túto akciu prevádzať podporou z verejných prostriedkov.

Ročné náklady sa odhadujú na 2,000.000.— Ks. Predpokladá sa, že 50% tejto sumy uhradia majitelia sami a 1,000.000.— Ks zostáva neuhradených, čo na 10 rokov činí 10,000.000.— Ks.

III. Kultivácia neplodných pozemkov 10,000.000.— Ks.

IV. Zmechanizovanie poľnohospodárstva.

Zintenzívnenie poľného hospodárstva, snaha po zvýšení hrubých výnosov a zväčšení rentability roľníckeho podnikania, ako aj zvyšujúci sa nedostatok pracovných síl, núti hospodára zlepšiť spôsoby obrábania rolí, skvalitniť produkciu a šetriť na pracovných silách. Toto môže byť dosiahnuté čo najširšími zmechanizovaním poľnohospodárstva, t. j. používaním moderných hospodárskych strojov.

Slovenský roľník dosiaľ je len v malej miere zásobený potrebnými hospodárskymi strojmi. Mnoho veľmi účelných strojov vôbec nepozná alebo nemôže si ich zaopatriť pre ich značnú cenu. Aby slovenský roľník mohol v plnej miere využiť výhody, ktoré mu poskytuje moderná technika, je potrebné zásobiť ho potrebnými hospodárskymi strojmi, čo sa prevedie zosilnením prideľovania strojov, premenou traktorov na generátorový pohon a pod. s podporou z verejných prostriedkov. Aby v tejto akcii mohlo sa sústavne pokračovať a aby roľníci boli postupne zásobení dostatočným množstvom technických prostriedkov, potrebné je na to ročne 6,000.000.- Ks, a to 50% príspevok zo štátnych prostriedkov, čo na 10 rokov je 60,000.000.— Ks.

IV. Zmechanizovanie poľnohospodárstva	60,000.000.— Ks.
E. Pastvinárstvo, lúkarstvo, kultivácia pozemkov, hospodárske staviteľstvo a strojníctvo (s elektrizáciou)	274,000.000.— Ks

F. Vinohradníctvo a vinárstvo.

Priaznivé prirodzené podmienky, ktoré má náš štát a hlavne jeho niektoré južné a východné kraje, sú predpokladom úspešnej produkcie vinohradníckej. Sú to hlavne vinohrady rozložené na úbočí Karpát od Bratislavy až po Horné Orešany, ktoré

produkujú akostné vína, ako Bratislava, Limbach, Modra, Pezinok a pod.

Na východnom Slovensku je výmera viníc značne menšia. Tiež i v údolí riek Nitry, Žitavy sú vinohrady, avšak nejedná sa už o kompaktnú súvislú oblasť vinohradov, podobne ako na Krupinsku v oblasti býv. župy Zvolenskej kde len roztrieštené obvody sa nachodia.

Slovenské vinohradníctvo bolo v minulosti značne zanedbávané, čoho dôkazom je, že naše vinohradníctvo vykazuje značné nedostatky. Okrem iných nedostatočné je obrábanie a hnojenie vinohradov, pestujemie značný počet samorodákov a značné množstvo nevhodných odrôd, proti škodcom a chorobami sa dostatočne nebojuje a nevyhovuje tiež školenie vína.

Slovensko ako štát v produkcii vína prebytkový (ročne asi 80.000 hl) musí sa starať, aby výroba vína bola akostná a aby sa do cudziny vyvážalo len to najlepšie a najakostnejšie víno.

Aby naše vinohradníctvo dosiahlo želateľnú výšku, je potrebné previesť niektoré zveľaďovacie akcie. Prevedením nižšie uvedených akcií zveladíme naše vinohradníctvo na žiadúcu výšku a dosiahneme i v produkcii akostných vín čestné miesto.

Všetky tu spomenuté akcie budú prevedené za spolupráce Ústavu vinárskeho, Štátnych výskumných ústavov poľnohospodárskych a Sväzu vinohradnickych spolkov na Slovensku.

1. Vybudovanie družstevných. pivníc. — Cieľom správneho školenia vína je potreba vybudovať viac moderných družstevných pivníc, ktoré by školily víno od drobných vinohradníkov. Nie je totiž možné v malom školiť víno tak, ako sa toto dá vo veľkých pivniciach, kde k tojnu majú potrebné skúsenosti, zariadenie a náradie.

Vybudovanie družstevných pivníc je žiadúce najmä v Orešanoch (pre červené vína) a v Topoľčiankach. Náklad na vybudovanie týchto pivníc vyžiada si celkový náklad 2,500.000.— Ks.

2. Prídel podpníkov a očiek. — V záujme zlepšenia akosti našich vín, pestovanie samorodákov sa musí zakázať.

Pri zákaze výsadby samorodákov treba nimi vysadené vinice vyklčovať a za náhradu dať vinohradníkom potrebný počet podpníkov alebo hotových štepov, alebo aspoň hánok selektovaného viniča.

Štatistiky o ploche vinohradov vysadenej samorodákmi niet. Dá sa však odhadovať na 2.000—2.500 ha. Na to treba 26,250.000 kusov podpníkov a 26,250.000 očiek alebo 26,250.000 hotových štepov.

Keďže majitelia takýchto viníc sú skoro všetci drobní vinohradníci, každému treba dať podporu na vyklčovanie vinohradov. Najlepšie v naturáliách (podpníkoch alebo štepoch.). Keby sa prideľovaly hotové štepy s 50% podporou na 2.— Ks na jeden štep a v predpoklade, že sa vysadí ročne 150.000 štepov, vyžiada si táto akcia ročne 300.000.— Ks, za 10 rokov 3,000.000.— Ks.

3. Prídel štepov. — Tam, kde nie je vinohradnícky spolok, treba previesť akciu prídelu len hotových štepov. Táto akcia by si vyžiadala nákladu pri poskytovaní 50% podpôr 2.— Ks na jeden kus v predpoklade, že sa vysadí ročne 1,300.000 kusov, 2,600.000.— Ks, za 10 rokov 26,000.000.— Ks.

4. Propagácia vína. — Potrebné je robiť zámernú propagáciu pre zvýšenie konzumu vína usporiadaním kurzov, prednášok, výstav, zájazdov a vydávaním publikácií. Táto akcia si vyžiada celkový náklad 150.000 Ks.

5. Zakladanie matečných školiek podpníkov. — Keďže od roku 1938 ročná spotreba podpníkov je o 250—400.000 kusov väčšia ako domáca úroda, treba ročne zaobstarať okolo 500.000 prútov podpníkov alebo šťepov viniča nákupom v cudzine (Maďarsko) alebo vypestovať doma. Vypestovať doma je lepšie, lebo naše podpníky netreba navykať na naše pôdne pomery. Preto treba v každej vinohradníckej obci založiť matečnú školku podpníkov. Týchto obecných matečných školiek podpníkových treba založiť aspoň v 100 obciach, pričom na jednu matečnú škôlku s 50% podporou treba udeliť 5.000.— Ks, na 100 matečných podpníkových školiek 500.000. Ks.

Okrem týchto obecných školiek treba založiť a udržotvať aspoň 10 rokov väčšiu matečnú škôlku o výmere 10 ha s úlohou: selektovaný podpníkový vinič rozmnožovať pre rekonštrukciu viniohradov a prípadne tieto obecným škôlkam prideľovať.

Celkový náklad na zriadenie tejto väčšej matečnej škôlky podpníkov vyžiada si nákladu 565.625.— Ks. Obidve tieto akcie matečných školiek podpníkových vyžiadajú si celkového nákladu 1,065.600.— Ks.

6. Zakladanie štepníc viniča. — Súbežne so zakladaním matečných školiek podpníkov treba založiť i matečné školky štepov (štepnice) cieľom vypestovania hoto-

vých štepov osvedčených odrôd. Štepníc viniča javí sa nutné založiť v našom štáte 50. Celkový náklad na zriadenie jedinej štepnice pri poskytnutí 50% podpory činil by 2.000.— Ks, spolu na zriadenie 50 štepníc viniča vyžiadal by si celkového nákladu 1,000.000.— Ks.

7. Nákup strojov pre vinohradníkov. — V terajšej dobe nedostatku pracovných síl (ten sa bude prejavovať i po skončení vojny) núti vinohradníkov nahradiť tento nedostatok strojmi. Nakoľko vinohradnícke stroje sú príliš drahé, takže pre stredného a najmä malého vinohradníka sú nedostupné, javí sa nutrné nákup vinohradníckych strojov podporovať. Ide tu najmä o tieto stroje: frézy, preše, mlynky, filtry, striekačky a pod. Podpory na nákup uvedených strojov by sa poskytovaly 50%. Celkový náklad na vystrojenie našich vinohradníkov potrebnými strojmi vyžiadal by si nákladu 6,000.000,— Ks.

8. Ochrana proti škodcom a chorobám. — Cieľom ochrany vínnej révy proti škodcom a chorobám, ktoré našim vinohradníkom zapríčiňujú veľké škody a znehodnocujú úrodu, je nutné previesť akciu podporovania nakúpu ochranných chemických prostriedkov, aby si naši vinohradníci dokonale osvojili metodiku správneho postreku vinohradov proti škodcom a chorobám. Podpory na nákup ochranných prostriedkov budú sa udeľovať 50%. Celkový náklad na túto akciu bude činiť 612.500.— Ks.

9. Propagácia výroby bezalkoholových nápojov (muštu) a spracovania, hrozna, muštu a vína. — Úroda vína na Slovensku za posledných 5 rokov bola priemerne za jeden rok 158.430 hl. Spotreba je ročne okolo 80.000 hl. Prebytok sa musí exportovať alebo spracovať na výrobky. Aby sa napomohlo väčšie spracovanie hrozna, muštu a ovocných štiav a tak aj väčší konzum pre abstinentov, turistov, chorých a liečebné ústavy, treba nielen propagovať, ale aj pre začiatok podporiť zariadenia priemyslu na výrobu bezalkoholových ovocných štiav, lebo ten je spojený nielen so značnými nákladmi, ale s veľkým rizikom. Vzhľadom na zvýšený turistický ruch na Slovensku, po vojne dá sa očakávať aj zvýšený konzum bezalkoholových ovocných štiav a hroznového muštu.

Na prevedenie tejto akcie potrebné je ročne 500.000.— Ks, t. j. na 10 rokov 5,000.000— Ks.

F. Vinohradníctvo a vinárstvo spolu 40,328.100.— Ks.

G. Ovocinárstvo, školkárstvo, zeleninárstvo, spracovanie a konzervovanie ovocia a zeleniny, kvetinárstvo, liečivé rastliny a košikárska vŕba.

I. Ovocinárstvo.

Priaznivé klimatické pomery v našom štáte dávajú tie najlepšie predpoklady pre úspešné pestovanie ovocných stromov a tým k dopestovaniu akostného ovocia. Naše ovocinárstvo vykazuje značné nedostatky, nakoľko tomuto odvetviu sa doteraz venovala len nepatrná pozornosť a hlavne nedostatočné boly dotácie finančné pre jeho zveľadenie. Aby naše ovocinárstvo bolo postavené na žiadúcu výšku a mohli sme i v tomto odvetví vykázať želateľný vzostup, javí sa nutne previesť tieto zveľaďovacie akcie:

1. Podporovanie nákupu ovocných stromkov. — Škody na ovocných stromoch spôsobené mrazovou kalamitou v roku 1928/1929 a v roku 1939/1940 zapríčinily úbytok na ovocných stromoch, ktorý sa dá nahradiť pri normálnom vývoji ovocinárstva najskôr až po jednom štvrťstoročí. Aby úbytok bol v kratšej dobe nahradený, je potrebné udeľovať podpory na nákup ovocných stromkov, a to predovšetkým chudobnejším obciam podhorským a sociálne slabším roľníkom v ovocinárskych oblastiach, kde sú ovocné stromy takmer živiteľom obyvateľstva. V rámci tejto akcie treba podporiť nákup cca 3,700.000 ovocných stromkov s podporou 6.— Ks na jeden kus, ročne teda 370.000 ovocných, stromkov za finančného nákladu 2,220.000.— Ks ročne. Celkový náklad na prevedenie tejto akcie vyžiada si 22,200.000.— Ks.

2. Prijatie ovocinárskych inštruktorov. — K náležitej propagácii o prevádzaní prác spojených s vypestovaním a ošetrovaním ovocných stromov je nanajvýš nutné rozvinúť čo najširšiu sieť odborných verejných pracovníkov — poradcov štátom platených, aby títo náležite informovali a poučovali pestovateľov ovocných stromov a kontrolovali odborné ovocinárske akcie a pomocou nich aby sa vžilo čo v najväčšej miere používanie náradia a prostriedkov, ktoré v novodobom ovocinárstve je už nepostrádateľné. Keďže doteraz nemáme ovocinárskych inštruktorov, je potrebné týchto prijať aspoň 20 pri ročnom náklade na 1 inštruktora 25.000.— Ks, ročný ná-

klad na 20 inštruktorov 500.000.— Ks, celkový náklad na ovocinárskych inštruktorov si vyžiada 5,000.000.— Ks.

3. Podpory na nákup ovocných striekačiek. — Naši ovocinári používajú doteraz k postreku ovocných stromov nevhodné striekačky alebo ich vôbec nepoužívajú. Aby sa postrek ovocných stromov medzi našimi ovocinármi vžili a skutočne sa aj prevádzal, treba podporiť nákup aspoň 2.500 ovocných striekačiek s 50% podporou, priemerne 1.000.— Ks na jeden, kus. Táto akcia vyžiada si celkového nákladu 2,500.000.— Ks.

4. Podpory na nákup náradia (pílky, škrabáky, nože, nožnice a kefy). — Cieľom správneho ošetrovania ovocných stromov je nezbytne nutné nákup uvedených predmetov podporovať. Nákup uvedených predmetov treba podporiť a prideliť aspoň do 2.500 obcí, priemerne po 1.000.— Ks do jednej obce. Celkový náklad vyžiada si sumu 2,500.000,- Ks.

5. Propagačné postrekovanie ovocných stromov. — Postreku ovocných stromov proti škodcom a chorobami nevenujú naši pestovatelia takmer žiadnu pozornosť. Ovocie červivie a hnije na stromoch, čím je pre naše zásobovanie stratené. Cieľom propagácie správneho postreku ovocných kultúr proti škodlivým činiteľom treba previesť akciu podporovania nákupu chemických prostriedkov pre ročný postrek ovocných stromov aspoň 100.000 po 20.— Ks na jeden kus s 50% podporou. Celkový náklad vyžiada si sumy 10,000.000— Ks.

6. Preštepovanie ovocných stromov. — Nevyhovujúce, ale zdravé ovocné stromy, ktorých je u nás najmä v ovocinárskych krajoch až na 20%, nutno preštepiť úrodnými a vyhovujúcimi odrodami aspoň 500.000 ovocných stromov po 50.— Ks. Celkový náklad sa vyžiada 2,500.000.— Ks.

7. Propagácia oberania a triedenia ovocia. — Doposiaľ týmto prácam nevenuje sa takmer žiadna pozornosť. Ovocie dopravuje sa v nevhodných debnách a najčastejšie vo vreciach, takže na trh prichádza potlčené, nevzhľadné a tak za toto kvalitné ovocie docieľujú sa nízke ceny. Je potrebné aspoň do 2.000 obcí prideliť po 100 kusov debien po 10.— Ks. na jeden kus. Táto akcia vyžiadala by si nákladu 10,000.000.— Ks.

8. Prídel odbornej ovocinárskej literatúry a usporiadanie ovocinárskych kurzov a prednášok. — Aby naši pestovatelia ovocných kultúr naučili sa správne ovocné stromy ošetrovať, hnojit, triediť a zavodňovať, treba usporiadať čo najviac praktických ovocinárskych kurzov a prednášok, ako aj tiež je nutné previesť bezplatný prídel odbornej ovocinárskej literatúry. Náklad na prevedenie kurzov a prednášok a na prídel odborných knižiek vyžiada si celkového nákladu 3,000.000— Ks.

9. Na, vyhotovenie ovocinárskeho filmu. — Aby naši ovocinári mohli byť pri kurzoch a prednáškach názorne poučovaní o správnom ošetrovaní ovocnýdh stromov a ostatných dôležitých prácach, je žiadúce vyhotoviť jeden film. Náklad ma vyhotovenie tohto filmu vyžiada si celkovej sumy 50.000.— Ks.

10. Na propagáciu pravidelného a racionálneho hnojenia ovocných stromov. — Základnou chybou je nedostatočná výživa ovocných stromov, čoho následok je nepravidelná a neistá úroda, náchylnosť k onemocneniu a špatný vzrastový vývin stromov. Aby sa tomuto odpomohlo, treba prevádzať propagáciu zavodňovania a hnojenia stromov. Cieľom propagácie treba pohnojiť aspoň 100.000 kusov ovocných stromov, priemerne náklad na 1 strom 10.— Ks. Celkový nálklad na prevedenie tejto akcie vyžiada si 1,000.000.— Ks.

I. Ovocinárstvo 58,750.000.— Ks.

II. Školkárstvo.

Pre budovateľskú činnosť ovocinársku treba postaviť na zdravý základ školkárske podnikanie, nakoľko toto je pilierom, na ktorom celé ovocinárstvo bazíruje. V dôsledku mrazových kalamít boly i školky natoľko poškodené, že do 10 rokov bude citeľný nedostatok materiálu na rozmnožovanie. Potrebné je postarať sa o zreorganizovanie Škôlkárskej výroby a zriadiť rozmnožovateľské pramene pre získanie semena planičov, rieskov pre vegetatívne množenie podpníkov a vrúbľov ušľachtilých sort. Treba chrániť seriózne podniky a vylúčiť fušerstvo, ktoré dnes ako v konjunkturálnej dobe sa rýchle šíri. V školkárstve treba previesť tieto akcie:

1. Založenie matečného sadu planých ovocných stromov. — Cieľom získania akostných semien pre vypestovanie podpníkov je nutné zriadiť jeden takýto sad. Náklad spojený so založením tohto sadu, ako aj oplotenie, nákup planých stromov a udržovanie matečného sadu vyžiada si celkového nákladu 1,600.000.— Ks.

2. Založenie sberne semena planičov. — Aby semená našich planých ovocných stromov mohly byť pre potrebu našich škôlkárov zachránené, je potrebné vybudovať jednu sberňu, ktorá by sber semien planých stromov zorganizovala. Náklad na zriadenie sberne bude pozostávať z nákupu čistiacich strojov, zriadenie skladíšť, jej udržovania a pod. Celkový náklad na zriadenie jedinej sberne a udržovanie bude si vyžadovať sumu 1,300.000.— Ks.

3. Založenie podpníkových výsadieb na vegetatívne množenie. — Cieľom dopestovania osvedčených zákrskových podpníkov treba založiť viac podpníkových výsadieb. Náklad na založenie týchto výsadieb bude spočívať hlavne z nákupu matečných rastlín, na oplotenie plochy a na vybudovanie potrebných budov. Celkový náklad na založenie výsadieb podpníkových vyžiada si nákladu 600.000.,— Ks a na udržovanie 250.000.— Ks, takže celkový náklad na zriadenie a udržovanie podpníkových výsadieb činí 850.000.— Ks.

4. Založenie pomolgického arboreta. — Cieľom sústredenia rozličných odrôd ovocných stromov v jedinom sade je potrebné vybudovať jeden matečný sad. Cieľom tohto sadu by bolo shromaždiť všetky najosvedčenejšie odrody ovocných stromov, z ktorých by potom boly prideľované očká a vrúble na ďalšie množenie škôlkárskym podnikom. Náklad na zriadenie tohto sadu bude spočívať hlavne na nákupe ušľachtilých odrôd ovocných stromov, na oplotenie pozemku, prípravu pôdy a na jeho udržovanie. Celkový náklad na zriadenie a udržovanie pomologického arboreta vyžiada si 1,600.000.— Ks.

5. Kontrola pokusných objektov a ovocných školiek, — Aby hore uvedené pokusné objekty plnily svoje poslanie, je nutné ich kontrolovať. Tak podobne je nutné kontrolovať i ovocné škôlky a usmerňovať ich v pestovaní osvedčených odrôd ovocných stromov, ktoré sa budú do jednotlivých ovocinárskych oblastí odporúčať a prideľovať. Celkový náklad na kontrolnú činnosť si vyžiada 350.000.— Ks.

II. Školkárstvo 5,700.000.— Ks.

III. Zeleninárstvo.

Zeleninárstvo treba vybudovať na základe doterajších skúseností a dnešných pomerov s ohľadom na zahraničné trhy v povojnovej Európe. Treba viac pozornosti venovať rýchlenej zelenine. Potrebné je prevádzať svedomitý výber jedincov s ohľadom na rannosť, výnosnosť, ako aj na akosť a trvanlivosť. K ozdraveniu a zregulovaniu produkcie zeleninárskej je potrebné vybudovať pokusnú stanicu pestovateľskú na výmere 12—15 ha so skleníkmi, pareniskami, kôlňami, zavodňovacím zariadením, rezervoármi na vodu, potrebným náradím a pod. Treba tiež založiť pokusnú stanicu semenársku s dostatočným objektom, ktorá môže byť vo spojitosti so stanicou pestovateľskou. Semeno vyskúšaných a osvedčených odrôd na ďalšie pestovanie sa bude prideľovať s podporou, najmä pestovateľom pre pokusné pestovanie a do chudobnejších krajov do domácich záhrad. Cieľom zveľadenia zeleninárskej produkcie u nás je potrebné previesť nižšie uvedené akcie.

1. Vybudovanie pokusnej stanice. — Prevedenie tejto akcie má ten cieľ, že selektovaní jedinci rastlín budú postupným zošľachťovaním ďalej pestované, čo bude viesť k všeobecnému pokroku a zveľaďovaniu zeleninárstva. Náklad bude spočívať z nákupu skla, železa, zariadenia pre vykurovanie skleníkov, zavodňovacích zariadení, nákupu potrebného náradia. Celkový náklad na vybudovanie a udržovanie pokusnej stanice si vyžiada (ročne) 275.000.- Ks, na 10 rokov 2,750.000.— Ks.

2. Vybudovanie semenárskej stanice. — Táto môže byť vo spojitosti s predošlou stanicou a cieľom jej bude z osvedčených sort získavať kvalitné semeno. Vybudovanie pozostávajúce z nákladu na patričné zariadenia, potrebné budovy, kôlne, čistiace aparáty a rozličné réžie, si vyžiada náklad ročne 40.000.— Ks, za 10 rokov 1,050.000.— Ks.

3. Podporovanie nákupu semien. — V rámci tejto akcie budú sa podporovať semená na ďalšie pestovanie a najmä do chudobnejších krajov sociálne slabším pestovateľom. Potreba by bola asi 200 kg zeleninového semena ročne pri priemernej cene za 1 kg 250.— Ks.

Akcia si vyžiada náklad ročne 50.000.— Ks, za 10 rokov celkový náklad 500.000.— Ks.

4. Poradná a kontrolná činnosť. — Pod touto položkou rozumieme prevádzanie kurzov, prednášok, prípadne exkurzií, ako aj kontrolovanie pokusných objektov. Celkový náklad na poradnú a kontrolnú činnosť si vyžiada náklad 40.000.— Ks ročne, za 10 rokov 400.000.— Ks.

III. zeleninárstvo 4,700.000— Ks.

IV. Spracovanie a konzervovanie ovocia a zeleniny.

Spracovanie a konzervovanie ovocia a zeleniny v našom štáte je ešte stále na nízkom stupni. Doposiaľ sme nemali vybudované žiadne špeciálne podniky na spracovanie; až po obnovení našej štátnosti sa potešiteľne tento priemysel začína vzmáhať. Potrebné je najmä podchytiť a zaviesť druh spracovania, o ktoré nemá velkopriemysel záujem alebo z istých príčin tento záujem nemôže mať.

Je to sušenie ovocia, zeleniny, iba čiastočne, výroby ovocných muštov, t, j. nekvasených nápojov, výroba dezertných ovocných vín, ako aj prezimovanie surového ovocia, čo treba obzvlášť podporovať v pestovateľských centrách.

1. Vybudovanie pokusnej stanice. — Tu sa budú robiť výhradne pokusy na spracovanie a konzervovanie ovocia a zeleniny, ktoré bude vodítkom pre všeobecný náš konzervný priemysel. Celkový náklad na vybudovanie pokusnej stanice, zakúpenie strojného zariadenia, ako aj režie na udržovanie tejto si vyžiada ročne 210.000 Ks, za 10 rokov 2,100.000.- Ks.

2. Výstavba sušiarní. — Treba vybudovať asi 180 sušiarní na sušenie ovocia, prípadne zeleniny, nakoľko toto je u nás veľmi zanedbané a doteraz spôsob sušenia týchto produktov bol nevyhovujúci. V predpoklade, že sa vybuduje 180 sušiarní s 50% podporou na jednu sušiareň 6.500.— Ks, akcia vyžiada si náklad ročne 120.000.— Ks, za 10 rokov 1,200.000.— Ks.

3. Výstavba muštární. — Potrebné je vybudovať asi 50 zariadení na výrobu ovocných muštov s podporou 50% do výšky 12.500.— Ks, čo si vyžiada nákladu 650.000__Ks.

4. Výstavba výrobní ovocných vín. — Potrebné je vybudovať asi 50 výrobní na ovocné vína s podporou 50% do 12.500.— Ks, čo si vyžiada náklad 650.000.— Ks.

5. Stavba sušiarní. — Potrebné je vybudovať najmä v oblastiach, kde je produkcia slivák veľká, aspoň 10 väčších sušiarní s podporou na 1 sušiareň 30.000.— Ks, celkove 300.000.— Ks.

6. Stavba ovocných komôr. — Nakoľko ovocných komôr takmer niet a v zimnom období nemáme ovocia z domácej produkcie v dôsledku nevhodného prezimovania, je potrebné vybudovať asi 130 komôr. Akcia si vyžiada ročne 500.000.— Ks, za 10 rokov 5,000.000.— Ks.

7. Kurzy spracovania ovocia a zeleniny. — Je potrebné previesť ročne asi 50 kurzov na spracovanie ovocia a zeleniny pre širšiu verejnosť s ohľadom na použitie spracovania v domácnosti. V predpoklade, že je treba na jeden kurz asi 300.-Ks, akcia si vyžiada celkový náklad 150.000.— Ks.

IV. Spracovanie a konzervovanie ovocia a zeleniny 10,050.000— Ks.

V. Kvetinárstvo.

Toto odvetvie záhradníckej výroby ovplyvňuje cudzí živel a prebíja sa o dobytie uznamia vo verejnosti. Štátna správa doteraz tomuto nevenuje patričnú pozornosť, hoci za dovážané okrasné rastliny, rezané kvety, kvetinové semená, kvetinové cibule, školkársky ozdobný materiál, značný kapitál zo štátu uniká. Tento neodôvodnený dovoz týchto produktov môže byť značne snížený, ba i vyúlčený, nakoľko prírodné podmienky a chuť k práci so strany záhradníkov tuná sú. Treba sa len postarať o šírenie odborných znalostí a podporovanie budovania moderného kvetinárstva. Finančný náklad sa z čiastky vráti do štátnej pokladnice.

Potrebné je vybudovať pokusné objekty s kompletným zariadením, zakúpiť matelčný okrasný materiál, aby sa pestovanie tohto viac rozšírilo. Ďalej treba umožniť ľahšie, samostatné podnikanie majetkove slabším, avšak kvalifikovaným odborníkom a zriaďovať pomocnícke a podinikateľské kurzy, pričom sa nesmie zabúdať na podporovacie skúšky učňovské a pomocníckeho dorastu.

1. Vybudovanie pomocnej stanice záhradníckej. — Javí sa potreba zriadenia pokusníctva a zavedenia pestovania noviniek v kvetinárskej produkcii, nakoľko niet u nás vzorne vedených podnikov kvetinárskych, ako tomu je v západných štátoch. Náklad na vybudovanie vzornej pokusnej stanice záhradníckej na objekte asi 8—10 ha si vyžiada celkový náklad 3,000.000.— Ks.

2. Podpora na nákup okrasných parkových rastlín. — Potrebné je zakúpiť asi 2.500 okrasných rastlín v cene 24.— Ks za jeden kus, vyžiada si nákladu 600.000.— Ks.

3. Podpora na nákup technického materiálu. — Aby sa našim podnikateľom, najmä začiatočníkom vyšlo v ústrety, treba udeľovať podpory na nákup náradia a

pomôcok, ktoré sú najväčším kapitálom podnikateľovým. Táto akcia si vyžiada náklad ročne 150.000.- Ks, za 10 rokov 1,500.000.— Ks.

4. Záhradnícke kurzy. — Potrebné je zriaďovať kurzy pre záhradníckych pomocníkov, aby záhradnícky dorast sa mohol zdokonaľovať a pripravovať pre samostatné podnikanie. Sem možno zapojiť aj usporiadanie pomocníckych a majstrovských skúšok. Počet kurzov a skúšok ročne 50 po 600.— Ks vyžiada si celkového nákladu za 10 rokov 300.000.— Ks.

V. Kvetinárstvo 5,400.000.— Ks.

VI. Liečivé rastliny.

Na náš domáci trh sa dovážajú početné produkty liečivých rastlín vždy ešte z cudziny. Osobitnú pozornosť zasluhuje u nás sber a priemyselné spracovanie liečivých rastlín, lebo od akostných a konkurencie schopných výrobkov bude záviseť odbyt týchto jak na domácom, tak aj na zahraničnom trhu. Treba preto starostlive vybudovať domáci priemysel spracovania liečivých rastlín, zorganizovať vyhovujúci sber na divo rastúcich liečivých rastlín a zaviesť pestovanie cenných druhov týchto, ako aj doposiaľ k nám dovážaných koreninových a liečivých aromatických rastlín tak, aby sa tieto u nás vo zvýšenej miere pestovaly. Pestovanie týchto možno zaviesť i vo spojitosti s kvetinárskymi alebo zeleninárskymi podnikmi.

1. Vybudovanie pokusnej stanice na pestovanie. — Aby sa mohly na základe lekárskych a vedeckých výskumov cenné liečivé rastliny po stránke pestovateľskej vyskúšať, treba vybudovať a patričným zariadením opatriť pokusné stanice pestovateľské. Náklad na vybudovanie a udržovanie takejto stanice si vyžiada ročne 200.000.— Ks, za 10 rokov 2,000.000.— Ks.

2. Vybudovanie pokusnej stanice na spracovanie liečivých rastlín. — Keďže doteraz nemáme v tomto priemysle vôbec zavedených podnikov, je veľmi potrebné, vzhľadom na dnešné pomery vybudovať vzornú pokusnú stanicu na spracovanie liečivých rastlín. Vybudovanie a udržovanie tejto si vyžiada náklad ročne 80.000.— Ks, za 10 rokov 800.000.— Ks.

3. Podpora nákupu semien liečivých rastlín. — Podporou nákupu semien liečivých rastlín treba podporovať, nakoľko záujem o vzorné pestovanie týchto je veľmi malý. Za tým účelom treba podporiť vypestovanie priesad asi pre 10 ha v cene 0.15 Ks za jeden kus, akcia si vyžiada celkový náklad ročne 20.000.— Ks, za 10 rokov 200.000.— Ks.

4. Organizovanie sberu liečivých rastlín. — U nás už započaté organizovanie sberu na divo rastúcich liečivých rastlín treba finančne podporovať. Náklad na toto je potrebný ročne 25.000.— Ks, za 10 rokov 250.000.— Ks.

5. Poradná a kontrolná činnosť. Potrebné je usporiadať podľa potreby sberateľské, ako aj pestovateľské kurzy a kontrolovať pokusne pestované kultúry. Akcia si vyžiada náklad ročne 15.000.— Ks, za 10 rokov 150.000— Ks.

VI. Liečivé rastliny 3,400.000.— Ks.

VII. Košikárska vŕba.

U nás treba znovu vybudovať domáci priemysel spracovania košikárskej vŕby na produkt, ktorý ako nepostrádateľná pomôcka v poľnohospodárstve, ovocinárstve a záhradníctve, ba aj v iných odvetviach slúži ako inventárna súčiastka alebo ako obal. Domáci priemysel košikársky bol pred svetovou vojnou na vysokej úrovni. Teraz však by skoro aj zanikol, ak by sa štátna správa neujala jeho zveľadenia, nakoľko chýrne prútiky už hynú a nové sa dosiaľ len málo zriaďujú. Treba teda všemožne sa usilovať o nápravu a tá je jedine možná prevedením nižšie uvedených zveľaďovacích akcií a podporiť jej pestovanie na mieru zvýšenú.

1. Vybudovanie pokusnej vŕbarskej stanice. — Vybudovanie pokusnej vŕbarskej stanice je nutné, lebo rozličné odrody vŕby majú svoje osobitné nároky na pôdu a polohu. Túto pokusnú stanicu treba vybudovať aspoň na ploche 20 ha. Celkový náklad na založenie tejto pokusnej stanice, ako aj na jej udržovanie si vyžiada náklad ročne 150.000.— Ks, za 10 rokov 1,500.000.— Ks.

2. Založenie prútnikov. — Cieľom prídelu vŕbových prútnikov je nutné vybudovať aspoň 10 prútnikov s podporou po 50.000.— Ks, vyžiada si náklad 500.000.— Ks.

3. Podporovanie nákupu vŕbových pcháčkov. — Cieľom podporovania a umožňovania, ako aj zakladania súkromných prútnikov treba udeľovať na nákup vŕbových pcháčkov 50% podporu. Akcia si vyžiada celkový náklad 380.000.— Ks.

4. Usporiadanie košikárskych kurzov a prednášok. — Treba usporiadať aspoň 10

kurzov ročne. Pri priemernom náklade na jeden kurz 1.500.- Ks, javí sa ročná potreba 15.000.— Ks, za 10 rokov 150.000. — Ks.

5. Poradná a kontrolná činnosť. — Cieľom prevádzania a dozoru na založené pokusné objekty treba každým rokom prevádzať dôkladnú kontrolu. Akcia si vyžiada náklad ročne 20.000.— Ks, za 10 rokov 200.000.— Ks.

VII. Košikárska vŕba	2,730.000.— Ks
G. Ovocinárstvo, školkárstvo, zeleninárstvo, spracovanie a konzervovanie ovocia, a zeleniny, kvetinárstvo, liečivé rastliny a košikárska vŕba	90,730.000.— Ks.

Rekapitulácia:

I. diel: Priame zveľaďovacie akcie.

A. Poľná výroba rastlinná	298,585.000.— Ks
B. Chov koní	28,250.000.— Ks
C. Chov hovädzieho a bravčového dobytka	144,150.000.— Ks
D. Mliekárstvo, chov oviec, kôz a drobných hospodárskych zvierat	98,763.600.— Ks
E. Pastvinárstvo, lúkarstvo, kultivácia pozemkov, hosp. staviteľstvo a strojníctvo (s elektrizáciou)	274,000.000.— Ks
F. Vinohradníctvo a vinárstvo	45,328.100.— Ks
G. Ovocinárstvo, škôlkárstvo, zeleninárstvo, spracovanie a konzervovanie ovocia a zeleniny , kvetinárstvo, liečivé rastliny a košikárska vŕba	90,730.000.— Ks
I. diel spolu:	979,806.700— Ks

DIEL DRUHÝ.

Nepriame zveľaďovacie akcie.

H. Poisťovanie hospodárskych zvierat.

Poisťovanie hospodárskych zvierat je nesporne najťažším odborom poisťovania vôbec pre poistovateľa. Veď predmetom poisťovania je živý, pritom však nemý inventár roľníka, ktorý je vystavený tým najrozličnejším nástrahami zapríčiňujúcim vecnú škodu chovateľovi. Okrem chorôb, nákaz, úrazov, treba brať do úvahy pri posudzovaní pravdepodobnosti škôd i ľudskú činnosť s chovom hospodárskych zvierat, ktorá môže byť nedbalá alebo v prípade výhodného poistenia i úmyselne zlá. Z týchto príčin nielen u nás, ale nikde v Europe neosvedčilo sa poisťovanie hospodárskych zvierat súkromnokapitalistické a i tých málo pokusov v tomto skončilo nezdarom. Nezostávalo teda nič iné, ako vychádzať pri organizovaní poisťovania hospodárskych zvierat zo svojpomoci založenej na dobrej vôli v určitom okruhu rovnakému riziku vystavených chovateľov v tejto dobrovoľnej svojpomoci dať rámec, ktorý obmedzuje neplnenie z dobrej vôli vychádzajúcej svojpomocnej činnosti. Preto ako v iných europskych štátoch, i u nás začalo sa do života uvádzať organizované (teda nie náhodné) vzájomné poisťovanie hospodárskych zvierat. Boly to verejné inštitúcie, ktoré v rokoch 1935 a 1936 začaly s realizovaním tejto myšlienky. Hlasy o potrebe poisťovania hospodárskych zvierat vychádzaly však od chovateľov, najmä od drobných a hospodársky slabých chovateľov, ktorých straty na hospodárskych zvieratách ubíjaly, pričom eventuálne podpory z verejných prostriedkov ani zďaleka neuhradzovaly vzniklú škodu a ich obdržanie bolo odvislé nielen od nemajetnosti, ale i od príslušnosti k politickej partaji, čo dnes vďaka politickej jednote sa nevyskytuje. Zaiste správnymi rozhodnutím župných úradov i Roľníckej komory bolo, že pre poškodeného hospodársky bezvýznamné podpory vyplácané nebudú, ale preliminované čiastky v rozpočtoch pre tieto úlčely venujú sa na podporu svojpomocného poisťovania, kde verejná podpora je doplnkom takmer úplného uhradenia straty z prostriedkov svojpomoci. Takéto podpory z verejných prostriedkov sú správne a chovatelia sdružení v svojpomocných spolkoch si ich aj zaslúžia.

Poisťovaním hospodárskych zvierat na Slovensku zaoberá sa jedine Zaisťovací sväz spolkov pre vzájomné poisťovanie hospodárskych zvierat, ktorý bol ustavený

v roku 1936 a odvtedy sa jeho činnosť postupne rozširuje. Už zo samého názvu tohto ústavu je zrejmé, že jeho úlohou je organizovať a zaisťovať Spolky pre vzájomné poisťovanie hospodárskych zvierat, založené podľa jednotných stanov vypracovaných Roľníckou komorou v Bratislave. Na posúdenie doterajšej činnosti organi-začnej stačí azda v tabuľke uviesť vývoj svojpomocného poisťovania hospodárskych zvierat na Slovensku:

Poistný rok	Počet spolkov	Počet poistencov	Počet kusov	Poistný kapitál Ks
1936	20	926	1.972	3,095.000
1937	28	1.546	3.694	6,701.000
1938	47	2.936	6.781	11,195.050
1939	39	2.602	6.224	10,841.350
1940	53	3.493	8.038	15,385.600
1941	76	4.777	10.875	25,289.550
1942	93	5.606	12.561	40,523.750
1943	106	6.067	13.685	54,161.357

V tomto stave nite je ešte celkom presne vyčíslený rok 1943, nakoľko len po skončení revíznych prác budú údaje o poistnom stave v svojpomocných spolkoch presne zistené.

Vzrast svojpomocného poisťovania je síce pomalý, ale stály, čo do počtu spolkov, poistencov a poistných kusov, nehovoriac o poistnom kapitále, ktorého vzrast javí sa zo zvýšených cien hospodárskych zvierat. Toto je najlepším dôkazom, že slovenský roľník ťažko síce, ale predsa dá sa presvedčiť o hospodársko-sociálnom význame svojpomocného poisťovania hospodárskych zvierat. Každá nová vec, najmä pri známej, konzervatívnosti nášho roľníka, potrebuje dlhšieho vývoja, kým sa dostatočne rozvinie a keď toto má byť trvalým, musí spolu s rozširovaním úmerne rásť i presvedčenie o jej význame a potrebe. Len takýto vývoj je správny a na zdravých základoch založený.

Nakoľko však Zaisťovací sväz s malým aparátom a skromnými prositriedkamí nemohol, ba vzhľadom na vyššie uvedenú okolnosť ani nechcel pristúpiť k rozvirovaniu svojpomocného poisťovania hospodárskych zvierat v širšom rámci, potrebné bolo zaviesť, najmä v odbore poisťovania koni, isté odbory priameho poisťovania, kde i jednotlivec bez svojpomocného miestneho sdruženia má možnosť poistiť si riziko spojené s chovom koní. Zaisťovací sväz zaviedol preto v posledných dvoch rokoch priame poisťovanie, a to:

1. poisťovanie žrebcov pri kastrácii,

2. poisťovanie kobýl proti škodám pri žrebení s pripoisteními nenarodených žriebät,

3. všeobecné priame poisťovanie koní a tieto odbory sa tiež zdarne vyvíjajú a sú často hľadanou ochranou chovateľov koní pred nepredvídanými ale pravdepodobnými stratami.

Stav poistených hospodárskych zvierat v Zaisťovacom sväze však je len mizivým percentom celkového chovného stavu na Slovensku. Je preto nutné uvažovať na rozšírení tohto poisťovania, avšak toto je odvislé od finančných prostriedkov ústavu, ktorému je organizovanie a prevádzanie poisťovania hospodárskych zvierat sverené. Veď každá nová akcia vyžiada si zvýšených finančných obetí, najmä keď treba viesť boj s neprístupnosťou chovateľa — poistenca. Uvažovať o zavedení poisťovania hospodárskych zvierat obligatórneho na zákonnom alebo inom podklade, sa nateraz ešte nedá, i keď by toto bolo najjednoduchším i najlepším riešením otázky hmotného zaistenia rizika spojeného s chovom hospodárskych zvierat. Je ešte v dosť živej pamäti vládny návrh zákona z roku 1928, ktorý bol po viac rokov za sebou na dennom poriadku v parlamente býv. ČSR a predmetom rozličných publikácií i štúdia ako so strany vládnych činiteľov, odborníkov i roľníkov (Dr. Kolár, Joz. Müller a pod.). Vymieňaly sa názory pro i kontra a výsledkom bolo: roľníci si nepriali, aby bola zriadená štátna dobytčia a živelná poisťovňa a ich zástupcovia, ačkoľvek boli vo vládnej strane, ktorá toto navrhovala, nemohli takýto vládny návrh odhlasovať. Je pravda, že obavy spočívaly najmä v spolitizovaní tejto akcie, avšak roľníci vo svojej konzervatívnosti bránili sa tomuto i preto, lebo to dostatočne nepoznali a nevedeli preto toho významu doceniť. Dnes azda by sme sa s podobnými, nekonečne dlhými a nakoniec bezvýslednými jednaniami nestretli, veď je možnosť proste čosi podobného nariadiť. Vieme však, že toto by sa s takým istým odporom stretlo u chovateľov, ako v minulosti. Ak chceme raz dôjsť k tomu, aby podobne ako vo Švajčiarsku všetok dobytok na Slovensku bol poistený, musíme:

1. vychovať roľníka — chovateľa pre túto akciu, k čomu okrem prednášok, článkov atď. majú praktický slúžiť svojpomoc-

né spolky, ktoré najlepšie toto vykonajú; bude len potrebné ich dostatočne rozmnožiť, aby v každom kraji fungovaly ako organizačné bunky,

2. kalkulačne pripraviť a podložil skutočne zistenými dátami, k čomu majú byť smerodajné údaje štatisticky svojpomocného poisťovania a azda pre rýchlejšie zistenie tohto zavedenia kumulatívneho poisťovania hospodárskych zvierat (poisťovanie en block celého chovného stavu v určitých obciach pri pevne stanovených cenách podľa druhu dobytka za veľmi nízkych poistných prémií, pričom len škody od istého stratového percenta boly by odškodňované),

3. vyriešiť organizačné a administratívne ťažkosti obligatorneho poisťovania (evidencia poistencov a poistených kusov pri počte vyše 300.000 gazdovstiev na Slovensku),

4. spôsob obligatorného poisteina ustáliť tak, aby poistenie bolo lacné a finančne príliš roľníka nezaťažovalo a tak mu bolo prístupným, aby roľník bol síce poistený, avšak nebol si toho príliš vedomý, že je "poistený" a v prípade škody presahujúcej určité stratové percento, aby mu bola cestou štátnej správy vyplatená náhrada, ktorá by sa formálne i v domnienke poškodeného javila ako účinná a hospodársky dostatočná podpora z verejných prostriedkov.

Toto sú problémy, ktoré sa mienia postupne v rámci desaťročného zveľaďovacieho plánu riešiť. Na to však azda by Zaisťovací sväz vystačil kádrom zapracovaných síl, nijako však nemôže zamýšľané akcie previesť alebo pripraviť bez finančnej podpory štátu, lebo i samo svojpomocné poisťovanie bez započítania réžie je pasívne. Pre posúdenie poisťovania hospodárskych zvierat po stránke kalkulačnej a výchovnej bolo by potrebné založiť aspoň 1.000 svojpomocných spolkov za 10 rokov, t. j. asi 100 spolkov ročne.

Zaisťovací sväz však rozšírením svojpomocného poisťovania zvyšuje svoju stratu, nakoľko;

1. spolky vo vlastnej režii ustavuje (cestovné a iné výdavky),

2. spolky vo vlastnej režii zariaďuje (účtovné knihy, tlačivá, značkovacie kliešte, prístroje prvej pomoci a pod.),

3. spolky každoročne vo vlastnej režii reviduje a sostavuje im bilancie,

4. spolky zaisťuje na 50% škôd a zveroliečebných výdajov,

5. spolky sanuje, poskytuje im bezúročné pôžičky, ak nemajú úhradu z vlastných prostriedkov na 50% odškodného, pridržiavajúc sa hesla: "Roľník potrebuje odškodné vtedy, keď je poškodený a toto má pre neho pravý význam, keď ho dostane čím prv po vzniku škody,"

6. v záujme dodržiavania predpisu stanov, ako i preto, že je na škodách finančne zainteresovaný, prevádza likvidácie (administratívne, účtovné, škody vyšetrujú funkcionári spolkov) škôd.

Podľa toho ustanovenie jediného spolku vyžiada si asi takýto náklad:

I. ustanovenie (cestovné a diéty pri ustavení spolku a odhad poistného dobytka) asi Ks 400.—

II. zariadenie spolku:

a) účtovné knihy	Ks 520.—
b) prístroje prvej pomoci (trokár, irigátor a hltanová rúra)	Ks 395.—
c) brošúry prvej pomoci	Ks 20.50
d) tetovacie alebo značkovacie kliešte	Ks 500.—
e) spotreba tlačív so založením jedného spolku	Ks 50.-
	Ks 1.485.50 Ks 1.485.50
	Spolu Ks 1.885.50

V rámci dlhodobého poľnohospodárskeho plánu pamätané je i na podporu poisťovania hospodárskych zvierat. V tejto akcii mieni Zaisťovací sväz založiť 1.000 svojpomocných spolkov, t. j. asi 100 spolkov ročne. Táto rozsiahla akcia, spolu s prípravnými prácami na obligatorné poistenie (zavedením kumulatívneho poisťovania atď.) vyžiadala by si asi takýchto finančných obetí ročne:

A. ustanovenie 100 spolkov podľa uvedeného rozpočtu pre jeden spolok	188.550.— Ks
B. zvýšená osobná režia Sväzu (asi 6 nových síl na práce organizačné, revízne, účtovné a administratívne) po Ks 1.500.— mesačne	108.000.— Ks
C. zvýšená vecná režia Sväzu približne 500.— Ks pre jeden spolok	50.000.— Ks
D. zvýšená pasivita Svätou zo zaistenia 100 spolkov a v dôsledku zavedenia kumulatívneho poistenia asi v 100 obciach ročne	153.450.— Ks
spolu:	500.000.— Ks
čo v rámci 10-ročnej činnosti obnáša čiastku	5,000.000.— Ks

Predpokladáme, že akcia, ako je rozšírenie svojpomocného poisťovania hospodárskych zvierat a tým výchova roľníka k postupnému zavedeniu obligatórneho poisťovania hospodárskych zvierat postupným zavádzaním poisťovania kumulatívneho, stretne sa jak u vedúcich hospodárskych činiteľov, tak u roľníkov s dostatočným porozumením a realizácia tohto uskutoční sa v dôsledku toho čo najskoršie.

CH. Poľnohospodárska osveta.

Ľudové školy hospodárske, zriadené podľa zákona č. 75 Sb, z. a n. z roku 1920, sú najlacnejšími a najspoľahlivejšími pomocníkmi pri šírení poľnohospodárskeho pokroku. Úlohou týchto škôl je prehĺbiť odborné vedomosti roľníckej mládeže po skončení všeobecnej školskej povinnosti, pripravovať ju na praktický život a vzbudiť v nej túžbu po odbornom vzdelaní v nižších odborných školách hospodárskych. Túto úlohu spĺňajú ľudové školy hospodárske vyučovaním teoretických a praktických predmetov v dvoch ročníkoch. Zvýšením počtu ľudových škôl hospodárskych položia sa pevné základy hospodárskeho pokroku a zveľadenia poľnohospodárskej výroby. Zo štátnych prostriedkov použitá bude istá časť dotácie na zakladanie ľudových škôl hospodárskych, doplnenie odbornej knižnice, učebných pomôcok a inventára týchto škôl.

Nakoľko štátne hospodárske a roľnícke školy nemajú doteraz potrebné učebnice, použije sa časť štátnych prostriedkov na vydanie potrebných učebníc. Na tento cieľ nie sú zaistené prostriedky v štátnom rozpočte a preto treba sa postarať o vydanie najpotrebnejiších učebníc inými spôsobom. Niektoré učebnice ľudových škôl hospadárskych sú zastaralé a nezodpovedajú duchu dnešných čias a preto musíme sa postarať o vydanie vhodných učebníc.

Cieľom zdokonalenia a zvýšenia poľnohospodárskej výroby bude treba usporiadať odborné kurzy o obrábaní pôdy, čistení a morení osiva, opatrovaní maštaľného hnoja, ovocných stromkov, stavbe vzorných hnojísk, silážnych jám, chlievov, kurínov, ničení buriny, pestovaní najvýznamnejších kŕmnych rastlín a iných dôležitých poľnohospodárskych rastlín s hľadiska verejného zásobovania.

Podmienkou zvýšenia kvality a kvantity poľnohospodárskej výroby je rozšíriť odborné vedomosti medzi dospelými roľníkmi a preto v rámci osvetovej činností bude treba pamätať okrem odborných kurzov i na špeciálne prednášky z oboru rastlinnej a živočíšnej výroby.

Táto akcia vyžiada si nákladu ročne 500.000.— Ks, za 10 rokov 5,000.000— Ks.

J. Príkladné hospodárstva.

1. Investície pre hospodárske školy a výskumné ústavy z akcie na zveľadenie hospodárstva. — Hospodárske školstvo a výskumníctvo, ako veľmi dôležité složky národohospodárske, slúžiace k vzdelaniu a šíreniu hospodárskeho pokroku roľníckej vrstvy národa, vyžadujú k splneniu svojho významného poslania aj náležité vybavenie po každej stránke.

Zvlášte majetky poľnohospodárskych škôl a výskumných ústavov, ktoré sú prostredím a podkladom zveľaďovacej činnosti, vyžadujú účelné a praktické zariadenia tým viac, že sú zároveň cvičnými objektami pre praktickú výučbu žiakov.

Na podniky poľnohospodárskych škôl sa dnes kladú veľké požiadavky. Nakoľko sú vyhlásené podľa vl. nar. č. 206/1924 Sb. z. a n. za podniky spravované podľa zásad obchodných, musia byť vedené a spravované podľa zásady hospodárnosti, musia vykazovať čistý zisk, majú byť rentabilné. Tieto podniky však musia slúžiť v prvom rade ako demonštračné, pokusné a vyučovacie objekty nielen pre žiakov, ale aj pre okolitých gazdov a tiež pre širokú hospodársku verejnosť.

Musia to byť podniky vzorné, odpovedajúce duchu moderných zásad hospodárskych, musia mať aj určitý estetický ráz a budiť dojem výsledku hospodárskeho pokroku na území nášho štátu. Okrem toho majú plniť aj úlohy zveľaďovacej činnosti v produkcii rastlinej a živočíšnej.

Aby toto svoje poslanie mohly náležite plniť, musia mať k tomu predpoklady a všetky potrebné podmienky. To znamená, že musia byť vybavené všetkým zariadením kapitálovým podľa moderných hospodárskych požiadaviek.

Dnešný stav našich školských podnikov nie je na výške doby, nezodpovedá ani rozsahu veľkosti ani vybavení.

Majetková podstata týchto podnikov je veľmi malá a zariadením, hlavne stavebným a strojným, nevyhovujú požiadavkám, ktoré sa na nich kladú.

Nakoľko sú to poväčšine len spotrebné hospodárstva, nemôžu byť pre ich malý rozsah zapojené do ťažby rázu obchodného a hlavne nemôžu byť zapojené do zveľaďovacieho programu a akcií celoštátnych, čím najdôležitejšia složka podnikania sa stráca.

Preto dnes máme v programe dať školským majetkom všetko potrebné, zvýšiť ich poľnosti prídelom z výkonu pozemkovej reformy, stavebnú a strojnú techniku využiť k potrebám prevádzky.

Podniky, ktoré zakladáme, alebo ktoré máme v programe v najbližšom čase zariadiť, vybavujeme po tejto stránke, aby mohly všestranne plniť úlohy na nich sverené. Takéto podniky budú môcť produkovať vo väčšom rozsahu uznané osivá a sadby, prevádzať chov plemenného materiálu všetkého druhu, bude možnosť zavádzať pestovanie rozličných špeciálnych kultúr, s ktorými je poľnohospodárska verejnosť ešte nie dobre oboznámená (silážne rastliny, olejniny, priadne rastliny, siličnaté kultúry a pod.). Tieto podniky musia byť nákupným zdrojom pre široké okolie v prvotriednych osivách, sadbách, ovocnom školkárskom materiále a v odchove plemenného materiálu všetkého hospodárskeho zvieractva.

Toto všetko sa dnes od našich podnikov vyžaduje. Záujem verejnosti a hospodárskeho života si to priamo vynucujú.

V dôsledku toho na pokračovanie vybavovania školských podnikov a na zriaďovanie nových objektov vyžadujú sa investície vo väčšom rozsahu, ako je to v rámci obmedzeného rozpočtu možné.

Z akcie na zveľaďovanie poľnohospodárskej výroby mienime vystavať majetok Štátnej šľachtiteľskej stanice v Levočských Lúkách, ktorý buďe súčasne pokusným objektom pre Výskumné ústavy v Spiš. Novej Vsi a tiež cvičným objektom pre Štátnu vyššiu hospodárksu školu, ktorú toho roku prekladáme do Levoče, keďže v Turč. Sv. Martine nemá školský majetok.

Tento podnik vo výmere 360 k. j. máme v programe zariadiť ako vzorný majetok pre spišskú oblasť, poťažne pre akcie živočíšnej produkcie, ktorý by bol v budúcnosti objektom aj pre Zootechnický ústav.

Ďalej z tejto akcie chceme previesť moderné stavby Štátnej roľníckej školy v Trnave a zakúpiť pozemky, ako aj previesť výstavbu hospodárskych budov pre programovanú Vyššiu hospodársku školu v Piešťanoch, druhej to vyššej hospodárskej školy na Slovensku, potrebnej pre oblasť rastlinnej výroby na západnom Slovensku.

Hospodárske školstvo bude len, vtedy môcť plniť svoje poslanie, keď bude mať primerané prostriedky, keď bude vybavené a zariadené všetkým potrebným, čo povaha jeho účinnosti vyžaduje.

Hospodárske školy sú predstaviteľmi hospodárskeho pokroku v štáte a ich rozvoj je prospechom celého poľnohospodárstva, ako aj národného hospodárstva.

Rozpočet investičných prác pre hospodárske školy a výskumné ústavy z akcie na zveľadenie poľnohospodárskej výroby je tento:

1. Levočské Lúky; (Štátna výskumná a šľachtiteľská stanica)

a) stavby hosp. budov s príslušenstvom	Ks 2,080.000.—
b) nákup mŕtveho inventáru (mláťačky, traktoru a ostatných strojov)	Ks 720.000 —

2. Trnava; (Štátna roľnícka škola)

a) stavby hosp. budov s príslušenstvom	Ks 1,600.000.—
b) nákup mŕtveho inventáru potrebného k prevádzke	Ks 580.000.—
c) nákup živého inventáru (chovný a úžitkový dobytok)	Ks 240.000 —

3. Piešťany: (Štátna vyššia hospodárska škola)

a) zakúpenie pozemkov vo výmere asi 250 k. j.	Ks 3,000.000.—
b) stavba hosp. budov s príslušenstvom	Ks 1,800.000.—
c) zariadenie ovoc. škôlky a záhrady	Ks 120.000.—
d) nákup mŕtveho inventáru	Ks 650.000.—
e) nákup živého inventáru	Ks 430.000.—
celkový náklad:	Ks 11,220.000.—

2. Poľnohospodárske staviteľstvo — zriadenie príkladných hospodárstiev. — Poľnohospodárskemu staviteľstvu bola venovaná vždy len malá pozornosť. Po stránke technickej, účelovej a hygienickej stavby hospodárskych budov a u nášho roľníctva ani zďaleka nevyhovujú a bude preto potrebné i po tejto stránke urobiť nápravu. — Na základe zistených skúseností budú vypracované jednotné typy všetkých hospodárskych budov, ktoré budú vyhovovať všetkým podmienkam vzhľadom na klimatické a chovateľské pomery.

Doterajší stav maštáľ, až na niekoľko málo prípadov, je veľmi kritický. Nie je pamätané na odvedenie močovky, ktorá zvlášť v dnešnej dobe nahradzuje umelé hnojivá. Neupravené státie dobytka prechováva choroboplodné baktérie, ktoré ohrozujú zdravie dobytka. Malé okná zabraňujú prístup slnka a vzduchu do maštale. Pri nedokonalých dverách je zima v maštali. Nízko položené stropy obmedzujú vzduchový priestor a k tomu nedokonalá ventilácia zapríčiňuje srážanie výparov. Používanie drevenej kŕmnej hranty je nehygienické a často vysoko postavené škodí dobytku na vzraste.

O význame výstavby vzorných hnojísk a močovkových jám, ako aj o potrebe výstavby silážnych jám, netreba sa zvlášť zmieňovať.

Keď je vyslovené úsilie po zmechanizovaní poľnohospodárskych dvorov, nesmie byť zabudnuté na ošetrovanie a uskladnenie hospodárskych strojov v kôlňach pre hospodárske stroje.

Nakoľko sa sleduje zriadenie príkladaných hospodárstiev, bude akcia tak programovaná, aby v každom okrese podľa potreby bol vybudovaný určitý počet príkladných hospodárstiev, ktoré majú slúžiť ako vzor pre širokú roľnícku verejnosť. Aby mala akcia urýchlený spád, aby bolo vybudovaných čím prv viac príkladných hospodárstiev, zadržiavaný bude taký postup, že v prvom rade budú upravené na príkladné hospodárstva tie dvory, kde je už vybudované vzorné hnojisko, poťažne silážne jamy.

Podpora bude poskytovaná výkonným roľníkom — poľnohospodárom do výmery poľnosti 100 k. j.

Finančná potreba pre poľnohospodárske staviteľstvo — príkladné hospodárstva.

1. vnútorná úprava maštaľ pre hovädzí dobytok (výmena státia, oprava omietok, okien, dverí, hran-

tov, stropov, vetrania a odvedenie močovky) 100 prípadov s 30% podporou á 15.000.— Ks, t. j, ročne 1,500.000.- Ks a za 10 rokov	15,000.000.— Ks
2. vnútorná úprava maštáľ pre kone (výmena státia, oprava omietok, okien, dverí, hrantov, stropov, vetranie, odvedenie močovky) 50 prípadov s 30% podporou á 8.000.— Ks, t. j. ročne 400.000.— Ks, za 10 rokov	4,000.000.— Ks
3. vnútorná úprava chlievov pre ošípané, (výmena dlažieb, oprava omietok, okien, dverí, hrantov, stropov, priehrad, vetranie a odvedenie močovky) 200 prípadov s 30% podporou á 10.000.— Ks, t. j. ročne 2,000.000.— Ks, za 10 rokov	20,000.000.— Ks
4. vnútorná úprava kurníkov, (výmena dlažby, okien, dverí, stropov, odpočívadiel, hniezd a vetranie) 200 prípadov s 30% podporou á 6.000.— Ks, t. j. ročne 1,200.000.— Ks, za 10 rokov	12,000.000.— Ks
5. výstavba vzorných hnojísk a močovkových jám, kanalizácia močovky a záchod, 500 prípadov s 30% podporou á 3.000.— Ks, t. j. ročne 1,650.000.— Ks, za 10 rokov	16,500.000— Ks
6. výstavba silážnych jám 100 prípadov s 50% podporou á 2.500.— Ks, t, j. ročne 2,500.000.— Ks, za 10 rokov	25,000.000.— Ks
7. výstavba kôlní pre hospodárske stroje, 100 prípadov s 30% podporou á 6.000— Ks, t. j. ročne 600.000.— Ks, za 10 rokov	6,000.000.— Ks
8. prehliadky hospodárskych budov odlborníkom-technikom, ustálenie programov adaptácie, vypracovanie náčrtkov adaptačných, kolaudácie adaptácií a nových stavieb, spolu s cestovnými výdavkami 600 prípadov á 250.— Ks, t. j. ročne 150.000.— Ks, za 10 rokov	1,500.000.— Ks
Spolu:	100,000.000.— Ks

Rekapitulácia:

II. diel: Nepriame zveľaďovacie akcie.

H. Poisťovanie hospodárskych zvierat	5,000.000.— Ks
OH. Poľnohospodárska osveta	5,000.000.— Ks

I. Príkladné hospodárstva:

a) hosp. školy, výskumné ústavy	11,220.000.— Ks
b) poľnohospodárske staviteľstvo	100,000.000.— 'Ks
II. diel spolu:	121,220.000— Ks

SUMÁR:

I. diel: Priame zveľaďovacie akcie	979,806.700.— Ks
II. diel: Nepriame zveľaďovacie akcie	121,220.000.— Ks
Úhrnom:	1.101,026.700.— Ks

Keď uvážime, že tu uvedené výpočty sú aproximatívne a tiež, že roľníctvo oboznámiac sa behom času s výhodami projektovaných akcií bude postupne vždy viac venovať zo svojho na povznesenie vlastnej výroby, môžeme počítať so zaokrúhlenou sumou 1.000,000.000.— Ks ako potrebným nákladom na prevedenie všetkých v tejto zpráve uvedených zveľaďovacích akcií. Akcie tieto rozpočítané sú v prevážnej väčšine na 10 rokov, takže ukazuje sa ročná potreba 100,000.000.— Ks zaistiť ročne týmto dlhodobým zveľaďovacích zákonom. Návrh na úhradu výdavkov spojených s vykonaním predkladaného návrhu zákona vláda nepodáva, lebo aj v posledných rokoch sa na sustavné zveľaďovanie poľnohospodárstva venovaly zo štátnych prostriedkov na jeden rok pripadajúce sumy.

Želaním vlády je, aby predkladaný návrh zákona bol prikázaný výboru národohospodánskemu a výboru rozpočtovému.

Za predsedu vlády:

Alexander Mach v. r.,

minister vnútra.

Dr. Mikuláš Pružínský v. r.,

minister financií.

Dr. Gejza Medrický v. r.,

minister hospodárstva.

Nahoru

Související odkazy

Informace

Hlavní menu